Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Sa-46-2019.pdf
PDF · 118.72 KB
Case nature
Area
Subarea
8Sa/46/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: Ing. H. F. nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, XXX XX L., zastúpený: Mgr. Vojtech Budaváry, advokát so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 45321-2/2019-BA zo dňa 20. mája 2019, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Rozhodnutím č. 45321-2/2019-BA zo dňa 20.05.2019 Sociálna poisťovňa, ústredie, ako odvolací organ zamietla v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne v Bratislave č. 702-0282020619-GC26/19 zo dňa 22.02.2019 vo veci vrátenia poistného na nemocenské poistenie, starobné a invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity, zaplateného bez právneho dôvodu. V jeho odôvodnení poukázala na rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne, ktorým nevyhovela žiadosti žalobcu o vrátenie poistného, zaplateného bez právneho dôvodu a tiež na jeho odvolanie, v ktorom uviedol, že v rokoch 2005-2007 bol zamestnancom a súčasne samostatne zárobkovo činnou osobou (ďalej aj „SZČO“) a teda dochádzalo k súbehu poistení. Tento stav potvrdzuje aj rozhodnutie ústredia Sociálnej poisťovne č. 29667-2/2015-BA zo dňa 07.08.2015, v ktorom je uvedené, že vymeriavací základ v úhrne, dosiahnutý žalobcom za viaceré mesiace kontrolovaného obdobia, ako povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a súčasne zamestnanca, presiahol výšku zákonom stanoveného vymeriavacieho základu na platenie poistného na nemocenské poistenie. Predpísanie poistného nad zákonom určenú hranicu maximálneho vymeriavacieho základu, vyvoláva podľa názoru žalobcu nezákonnosť v tejto časti rozhodnutia bez ohľadu na to, či je právoplatné. Právoplatnosť rozhodnutia nepredstavuje prekážku skúmania dodržania zákonného postupu a vykonania nápravného opatrenia, napríklad rozhodnutím o vrátení poistného. Domáha sa vrátenia poistného vo výške 239,81 eur, nakoľko poistné v časti prevyšujúcej maximálny vymeriavací základ podľa ust. § 138 ods. 13 písm. a/ zák.č. 461/2003 Z.z. Zákon o sociálnom poistení (ďalej aj „ZSP“) v znení účinnom do 31.12.2004, resp. odsek 12 písm. a/ ZSP v znení účinnom do 31.12.2007 je poistným zaplateným bez právneho dôvodu a tak sa nezapočítava na dávky poskytované zo sociálneho poistenia a nie je použité na účel vymedzený v ustanoveniach ZSP, a preto ide o bezdôvodné obohatenie, ktoré je Sociálna poisťovňa povinná vrátiť. Poistné uhradil dňa 25.02.2009 a 22.06.2009 a podaním žiadosti zo dňa 24.09.2018 splnil podmienky na uplatnenie nároku v lehote podľa ust. § 145 ods. 3 ZSP.
2. Podľa výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Bratislava, bol žalobca na výkon samostatnej zárobkovej činnosti oprávnený na základe živnostenského listu č. ŽO-1997/08954-00002, so vznikom oprávnenia od 01.05.1997. Podnikateľskú činnosť ukončil k 25.02.2009. Nie je sporiteľom podľa zák. č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
3. Žalovaná v rámci odvolacieho konania zistila, že pobočka Sociálnej poisťovne v Bratislave, rozhodnutím č. 700-0210030607-GC04/07 zo dňa 22.01.2007, právoplatným dňa 09.03.2007, predpísala žalobcovi dlžné poistné za obdobie január 2004 - jún 2004, júl 2005 - október 2006, spolu v sume 1.611,33 eur (48.543,- Sk). Rozhodnutím č. 700-0212615108-GC04/08 zo dňa 18.12.2008, právoplatným dňa 20.03.2009, mu predpísala dlžné poistné za obdobie november 2006 - jún 2007 spolu v sume 669,18 eur (20.160,- Sk). Poukázala na ust. § 145 ods. 1 ZSP a § 222 ods. 1, 3 ZSP a uviedla, že od právoplatnosti oboch vyššie uvedených rozhodnutí uplynul viac ako 1 rok, obnovu konania ukončeného právoplatným rozhodnutím nie je možné nariadiť a súčasne uplynula aj lehota na podanie mimoriadneho opravného prostriedku a to protestu prokurátora. Poistné, ktoré bolo zaplatené na základe právoplatných rozhodnutí, nie je poistné zaplatené bez právneho dôvodu, a preto nemôže vyhovieť žiadosti žalobcu a vrátiť mu poistné. Kým k zmene posúdenia správnosti zaplatenia poistného žalobcom bráni prekážka právoplatne rozhodnutej veci, takáto prekážka neexistovala v prípade penále. Na základe toho vydala rozhodnutie č. 29667-2/2015-BA zo dňa 07.08.2015. II. Žaloba
4. Žalobou doručenou správnemu súdu dňa 20.06.2019 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej č. 45321-2/2019-BA zo dňa 20.05.2019, rozhodnutia pobočky Sociálnej poisťovne, Bratislava č. 7020282020619-GC26/19 zo dňa 22.02.2019 a priznania náhrady trov konania. Žalovanej vytkol nesprávne právne posúdenie a zistenie skutkového stavu za nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. c/ a e/ SSP).
5. V žalobe uviedol, že žiadosťou zo dňa. 24.09.2019 sa od pobočky Sociálnej poisťovne podľa ust. § 145 ods. 1 písm. b/ ZSP domáhal vrátenia poistného vo výške 239,81 eur, pretože v rokoch 2005
- 2007 bol súčasne zamestnancom a aj SZČO, pričom poistné za neho uhrádzal zamestnávateľ a z titulu vzniku povinného sociálneho poistenia bol aj samoplatcom. Pri súbehu týchto dvoch poistení bol v prípade nemocenského poistenia prekročený maximálny vymeriavací základ o sumu 239,81 eur. Uvedená skutočnosť vyplývala už z rozhodnutia ústredia Sociálnej poisťovne č. 29667-2/2015-BA zo dňa 07.08.2015, podľa ktorého bolo v odvolacom konaní zistené, že vymeriavací základ v úhrne, ktorý ako povinne nemocensky a dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba a súčasne ako zamestnanec dosiahol za viaceré mesiace kontrolovaného obdobia, presiahol výšku zákonom stanoveného vymeriavacieho základu na platenie poistného na nemocenské poistenie.
6. Najzarážajúcejšie podľa neho na všetkom je, že poistné v nesprávnej výške mu bolo predpísané ešte rozhodnutím č. 700-0210030607-GC04/07 zo dňa 22.01.2007 a rozhodnutím č. 7000212615108- GC04/08 zo dňa 18.12.2008 a napriek zisteniam odvolacieho orgánu, pobočka Sociálnej poisťovne Bratislava mu poistné prevyšujúce zákonom určený maximálny vymeriavací základ nevrátila, hoci jej to ukladá ust. § 145 ods. 1 písm. a/ zák.č. 461/2003 Z.z.. O prekročení maximálneho vymeriavacieho základu sa nemal ako dozvedieť, nakoľko výšku vymeriavacieho základu k dispozícii nemal a o tejto skutočnosti sa dozvedel až v roku 2015, kedy už nebolo možné podať návrh na obnovu konania. Poistné uhradil dňa 25.02.2009 a 22.06.2009 a podaním žiadosti o vrátenie poistného zo dňa 24.09.2018 splnil podmienky na uplatnenie nároku v lehote podľa ust. § 145 ods. 3 ZSP. Dňa 28.02.2019 mu bolo doručené rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne zo dňa 22.02.2019, ktorým nevyhovela jeho žiadosti o vrátenie poistného a uviedla, že poistné zaplatené bez právneho dôvodu neeviduje a že rozhodnutia o predpísaní poistného sú právoplatné a vecne správne. Na základe odvolania voči tomuto rozhodnutiu, napriek jeho právoplatnosti, odvolací organ rozhodnutím č. 29667-2/2015-BA zo dňa 07.08.2015, zrušil rozhodnutie o predpísaní poistného. Podľa právneho názoru žalobcu sa za poistné zaplatené bez právneho dôvodu musí považovať aj poistné v časti prevyšujúcej maximálny vymeriavací základ, nezapočítava sa na dávky poskytované zo sociálneho poistenia, nie je použité na účel vymedzený v ust. § 2 zák.č. 461/2003 Z.z.. a nespochybniteľne ide o bezdôvodné obohatenie.
7. Tvrdenie žalovanej o prekážke právoplatne rozhodnutej veci označil za nedôvodné a nakoľko zák.č. 461/2003 Z.z.. takúto prekážku neupravuje, možno tento inštitút odvodiť z ust. § 30 ods. 1 písm. a/ Správneho poriadku. V tomto prípade však nejde o tú istú vec, pretože rozhodnutie o predpísaní poistného nie je rovnaký správny akt ako rozhodnutie o vrátení poistného, pričom v priebehu roka 2015 vyšli najavo nové skutočnosti, týkajúce sa prekročenia zákonom určeného maximálneho vymeriavacieho základu v dôsledku súbehu poistení a správny orgán konanie nezastavil, ale meritórne rozhodol úplne inak, ako pri vydaní rozhodnutí o predpísaní poistného. Zdôraznil, že z odôvodnenia rozhodnutia pobočky Sociálnej poisťovne nemožno odvodiť, na základe akých skutočností dospela k záveru o nedôvodnosti vrátenia poistného a rozhodnutie je preto nepreskúmateľné. III. Vyjadrenie žalovanej
8. Vo vyjadrení zo dňa 16.03.2020 žalovaná zrekapitulovala priebeh konania a uviedla, že rozhodnutia pobočky Sociálnej poisťovne č. 700-0210030607-GC04/07 a č. 700-0212615108-GC04/08 nadobudli po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania právoplatnosť, žalobca nevyužil riadny ani mimoriadny opravný prostriedok, poukázala na rozhodnutia NS SR sp.zn. 9Sžso/1/2015 zo dňa 28.09.2016, sp.zn. 9Sžsk/78/2018 zo dňa 25.09.2019, sp.zn. 9Sžso/23/2013 zo dňa 27.11.2013, sp.zn. 9Sžsk/116/2018 zo dňa 29.01.2020 a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 2Sa/18/2017 zo dňa 08.12.2017. V súvislosti so zrušením rozhodnutia vo veci predpísania penále a vrátenia veci na nové konanie uviedla, že penále je samostatná pohľadávka, ktorá sa predpisuje v samostatnom konaní, nie je príslušenstvom poistného a nakoľko nie je akcesorickým záväzkom, nesleduje ani osud pohľadávky na poistnom. Poukázala na ust. § 138 ods. 1 ZSP v znení účinnom do 31.12.2007 a uviedla, že z citovaného znenia zákona je zrejmé, že vymeriavacím základom zamestnanca bol jeho príjem dosiahnutý u zamestnávateľa, a preto je táto námietka irelevantná. Výška príjmu žalobcu ako zamestnanca mu musela byť známa už v čase platenia poistného a nie až v roku 2015, ako uvádza. Na základe uvedeného žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
IV.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
9. Správny súd preskúmal správnu žalobu, rozhodnutie žalovanej a prvostupňového správneho orgánu, vrátane jeho postupu v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP), ale aj nad rozsah žalobných dôvodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach (§ 202 ods. 2 SSP), kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ust. § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP, pričom dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. V rámci súdneho prieskumu sa oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom pripojeného administratívneho spisu, najmä z toho pohľadu či sa správny orgán vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu posúdil správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu a dospel k záveru, že žalobné námietky uvádzané v správnej žalobe nie sú dôvodné, ani spochybňujúce vecnú správnosť napadnutých rozhodnutí, pretože rozhodnutia správneho orgánu sú v súlade s platnými právnymi predpismi, viažucimi sa k preskúmavanej veci a preto žalobu v zmysle ust. § 190 SSP zamietol. Vo veci rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania v súlade s ust. § 107 ods. 2 SSP, nakoľko nezistil žiaden z dôvodov podľa ust. § 107 ods. 1 písm. a/ až e/ SSP, pre ktoré by bolo nutné pojednávanie nariadiť. V súlade s ust. § 137 ods. 4 SSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu. Nakoľko sa verejného vyhlásenia rozsudku dňa 16.03.2022 nezúčastnili účastníci konania ani žiadna verejnosť, správny súd vyhlásil rozsudok v súlade s ust. § 137 ods. 3 druhá veta SSP, vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia, na úradnej tabuli súdu.
10. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená
ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p. (viď R 37/1993).
11. Podľa ust. § 2 ods. 1, 2 zák.č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
12. Podľa ust. § 6 ods. 1, 2 písm. c/ zák.č. 162/2015 Z.z., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
13. Z ustanovenia § 2 zák. NR SR č. 1/1993 Zb. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyplýva nevyvrátiteľná domnienka o znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov uverejnených v Zbierke zákonov.
14. Pri preskúmavaní rozhodnutia je pre správny súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.
15. Súd sa okrem obsahu napadnutého rozhodnutia žalovanej pred rozhodnutím oboznámil aj s obsahom prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava číslo 702-0282020619- GC26/19 zo dňa 22.02.2019, ktorým nevyhovela žiadosti žalobcu o vrátenie poistného zaplateného neprávo, doručenej Sociálnej poisťovni 16.10.2018, s obsahom odvolania, vyjadrením účastníkov a priloženým administratívnym spisom.
16. Podľa § 145 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, je Sociálna poisťovňa povinná vrátiť poistné, ktoré bolo zaplatené bez právneho dôvodu, fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné alebo jej právnemu nástupcovi do 30 dní od: a/ zistenia tejto skutočnosti Sociálnou poisťovňou alebo b/ doručenia písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej odvádzať poistné alebo jej právneho nástupcu.
17. Podľa § 145 ods. 3 zák.č. 461/2003 Z.z., sa právo na vrátenie poistného premlčí do desiatich rokov od posledného dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom bola platba uvedená v odsekoch 1 a 2 zúčtovaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici.
18. Podľa § 144 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z., v platnom znení, Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 100 Sk, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.
19. Podľa § 138 ods. 12 (ods. 13) zák.č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2007, vymeriavací základ v úhrne je mesačne najviac
b/ na platenie poistného na nemocenské poistenie zamestnanca, povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby 1. v období od 01. januára do 30. júna kalendárneho roka 3-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti, 2. v období od 01. júla do 31. decembra kalendárneho roka 3-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti. 20. Podľa § 222 ods. 3 zák.č. 461/2003 Z.z., návrh sa podáva na organizačnej zložke Sociálnej poisťovne uvedenej v odseku 1 v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa účastník konania dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia; v rovnakej lehote môže organizačná zložka Sociálnej poisťovne obnovu nedávkového konania nariadiť. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
21. Podľa § 141 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z., fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak
22. Podľa § 5 písm. b/ zák.č. 461/2003 Z.z., v znení účinnom do 31.12.2010 samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie prevádzkovať živnosť.
23. Predmetom rozhodovania správnych orgánov v tomto konaní bolo rozhodovanie podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení o nevyhovení žiadosti na vrátenie poistného uhradeného žalobcom bez právneho dôvodu.
24. Z obsahu administratívneho spisu žalovanej mal správny súd za nesporne preukázané, že žalobca bol v rozhodnom období samostatne zárobkovo činnou osobou podľa ust. § 5 písm. b/ zák.č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010, titulom oprávnenia prevádzkovať živnosť na základe živnostenského listu č. ŽO-1997/08954-00002, so vznikom oprávnenia od 01.05.1997. Podnikateľskú činnosť ukončil k 25.02.2009. V tomto období bol povinný platiť nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Žalobca ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená SZČO, neodviedol za obdobie január 2004 až október 2006 a tiež za obdobie november 2006 až jún 2007 poistné vôbec, čím porušil ust. § 128 ods. 1 písm. c/, § 128 ods. 2 písm. c/, § 128 ods. 3 písm. c/, § 128 ods. 11 písm. b/ a § 141 ods. 1 ZSP, titulom čoho mu Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, rozhodnutím zo dňa 22.01.2007, číslo: 700-0210030607-GC04/07, právoplatným dňa 09.03.2007 a rozhodnutím zo dňa 18.12.2008, číslo: 700-0212615108-GC04/08 právoplatným dňa 20.03.2009, predpísala poistné, ktoré žalobca uhradil dňa 25.02.2009 a dňa 22.06.2009. Žalobca pri oboch rozhodnutiach nepodal opravný prostriedok riadny ani mimoriadny.
25. Súd konštatuje, že v tomto konaní sa nemôže zaoberať preskúmavaním zákonnosti a postupu pri rozhodovaní žalovanej o predpísaní poistného na sociálne poistenie žalobcu, keďže táto otázka už bola citovanými právoplatnými rozhodnutiami (č. 700-0210030607-GC04/07 a č. 700-0212615108-GC04/08) právoplatne vyriešená.
26. V rozhodnom období bol žalobca zároveň aj zamestnancom podľa ust. § 4 ods.1 písm. a/ zák.č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010, evidovaným ako poistenec v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Ak je poistenec súčasne zamestnancom aj samostatne zárobkovo činnou osobou, platí poistné pri súbehu týchto príjmov v úhrne mesačne najviac z maximálneho vymeriavacieho základu (§ 138 ods.12 písm. b/ ZSP) .
27. Žalobca podal pobočke Sociálnej poisťovne Bratislava, žiadosť o vrátenie poistného, doručenú dňa 16.10.2018, v ktorej uviedol, že v rokoch 2005, 2006 a 2007 bol zároveň zamestnancom a aj SZČO. Tieto dve poistenia uhrádzal v súbehu a v prípade nemocenského poistenia došlo k prekročeniu maximálneho vymeriavacieho základu a to v mesiacoch júl 2005 až jún 2007, čo vyčíslil v jednotlivých mesiacoch a v úhrne na 239,81 eur. Nakoľko uvedené poistné prevyšuje maximálny vymeriavací základ nemocenského poistenia, žiadal ho podľa ust. § 145 ods.1 ZSP vrátiť. Predmetné poistné mu bolo predpísané rozhodnutiami č. 700-0210030607-GC04/07 zo dňa 22.01.2007 a 700-0212615108- GC04/08 zo dňa 18.12.2008.
28. Napadnutým rozhodnutím žalovaná v rámci odvolacieho konania zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, č. 702-0282020619- GC26/19 zo dňa 22.02.2019, ktorým jeho žiadosti o vrátenie poistného, zaplateného neprávom, doručenej Sociálnej poisťovni dňa 16.10.2018, nevyhovela. Správne orgány odôvodnili svoj postup tým, že u žalobcu poistné uhradené bez právneho dôvodu neevidujú a dlžné poistné uhradené ako predpísané poistné, na základe právoplatných rozhodnutí: č. 700-0210030607-GC04/07 zo dňa 22.01.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.03.2007 a č. 700-0212615108-GC04/08 zo dňa 18.12.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.03.2009, nie je poistné uhradené bez právneho dôvodu. Odvolací orgán uviedol, že k zmene posúdenia správnosti zaplatenia poistného žalobcom bráni prekážka právoplatne rozhodnutej veci.
29. Žalobca v podanom odvolaní argumentoval, že bez ohľadu na skutočnosť, či sú rozhodnutia právoplatné, sú v tejto časti predpísania poistného nad zákonom určenú hranicu maximálneho vymeriavacieho základu a sú tak nezákonné. Právoplatnosť netvorí prekážku tomu, aby Sociálna poisťovňa objektívne neskúmala, či bol dodržaný postup v súlade so zákonom a v prípade rozporu uskutočnila nápravné opatrenia, napr. rozhodnutím o vrátení poistného. Podľa názoru žalobcu poistné zaplatené bez právneho dôvodu je tiež poistné v časti prevyšujúcej maximálny vymeriavací základ podľa ust. § 138 ods. 13 písm. a/ ZSP v znení do 31.12.2004, resp. ods. 12 písm. a/ ZSP v znení do 31.12.2007.
30. Podstatou žaloby je uvedené tvrdenie žalobcu, ktorým sa domáha preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného odvolacieho orgánu zo dňa 20.05.2019, pretože podľa jeho názoru nesprávne posúdil námietky a dôvody ním podaného odvolania. Žalobca súčasne namietal nesprávne právne posúdenie veci žalovaným a nedostatočným zistením skutkového stavu prvostupňovým orgánom, ktorý reálne ani nezisťoval skutkový stav veci, najmä to, kedy bolo poistné zaplatené, či a v akej miere došlo k prekročeniu maximálneho vymeriavacieho základu a či sa táto časť použila na účely sociálneho poistenia, čo ani neodôvodnil, preto prvostupňové rozhodnutie označil aj za nepreskúmateľné.
31. V prvom rade správny súd dáva do pozornosti rozsudok NS SR sp.zn. 1 Sžak/10/2017 zo dňa 27.06.2017 (str. 20), v zmysle ktorého: „Kasačný súd v súvislosti so sťažovateľom uplatneným kasačným dôvodom uvedeným pod § 440 ods. 1 písm. g/ SSP (t.j. nesprávne právne posúdenie veci /merita/) udáva, že s týmto zákonodarca spája právnu situáciu, kedy krajský súd na správne a zákonným spôsobom zistený skutkový stav (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP), bez vád zaťažujúcich jeho rozhodovanie (písmená a/ až f/), aplikuje právnu normu v merite veci bez možnosti opory v doterajšej ustálenej rozhodovacej praxi kasačného súdu. Vo vzťahu k uplatnenému dôvodu kasačnej sťažnosti, t.j. že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP) musí kasačný súd s prihliadnutím na zásadu kontinuálneho výkonu štátnej moci (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky) zdôrazniť, že doterajšia ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, chápe takto sformulovaný sťažnostný dôvod (viď aj bod č. 13) zakotvený v § 440 ods. 1 písm. g/ SSP vo vzťahu k meritu prejednávanej veci, t.j. na prvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy (hypotéza ako právny skutkový stav a dispozícia) na riadne zistený faktický skutkový stav vyplývajúci z merita veci, na druhom mieste ako nesprávny výber ustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber právneho predpisu.“
32. V zmysle uvedeného, potom predpoklad právnej situácie nesprávneho právneho posúdenia veci, vytvára správne a zákonne zistený skutkový stav, z čoho možno logicky vyvodiť, že rozhodnutie správneho orgánu nemôže trpieť vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu a súčasne aj vadou nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak teda žalobca tvrdí, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na riadne posúdenie veci, potom jeho námietka nesprávneho právneho posúdenia je a priori nedôvodná.
33. Otázka prekročenia maximálneho vymeriavacieho základu bola predmetom už právoplatne ukončeného konania a všetky námietky žalobcu v tomto smere, že správne orgány v tomto konaní nezisťovali skutkový stav v súvislosti s namietanou skutočnosťou o prekročení maximálneho vymeriavacieho základu a nesprávne posúdili zaplatenie dlžného poistného predpísaného právoplatnými rozhodnutiami tak, že nejde o úhradu poistného v časti prekročenia maximálneho vymeriavacieho základu bez právneho dôvodu, je právne irelevantné. Uvedené nie je ani predmetom preskúmavania súdom, pretože tieto rozhodnutia žalovanej, resp. správneho orgánu prvého stupňa,
nadobudli právoplatnosť a žalobca voči nim odvolanie nepodal, čím vytvoril správnemu súdu prekážku zaoberať sa otázkou prekročenia maximálneho vymeriavacieho základu pre výpočet poistného, ktorá sa mala riešiť v konaní už právoplatne skončenom. Obdobne vec posúdil NS SR napr. v rozsudkoch sp.zn. 9Sžso/1/2015 zo dňa 28.09.2016, sp.zn. 9Sžso23/2013 zo dňa 27.11.2013, sp.zn. 9Sžsk/78/2018 zo dňa 25.09.2019, sp.zn. 9Sžsk/116/2018 zo dňa 29.01.2020.
34. V zmysle uvedeného súd konštatuje, že žalobná námietka žalobcu o nadzákonnom rozsahu zaplateného poistného, a tým zaplateného bez právneho dôvodu, s poukazom na vrátenie úhrady z predpísaného dlžného poistného podľa právoplatných rozhodnutí, je právne irelevantná.
35. Správny súd sa v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou správnych orgánov, že v konaní ide o prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Princíp „rei iudicatae,“ ktorý znamená, že o právoplatne rozhodnutej veci nemožno znova rozhodovať, sa vzťahuje nielen na súdne konanie, ale aj na rozhodnutia vydané v správnom konaní. Právoplatnosť je štádium právnej sily rozhodnutia, ktoré vyjadrujúce jeho trvalosť (nezrušiteľnosť a nezmeniteľnosť). Dňom právoplatnosti nastávajú právne účinky rozhodnutia. Rozhodnutie upravuje konečným a záväzným spôsobom právne pomery účastníkov konania. Ak je rozhodnutie právoplatné, znamená to, že upravuje konečným spôsobom právne pomery účastníkov konania a túto skutočnosť musí každý rešpektovať. Právoplatnosť rozhodnutia bráni tomu, aby sa v tej istej veci znovu konalo a rozhodovalo (tzv. prekážka veci právoplatne rozhodnutej) tzv. „rei iudicatae“ alebo aj „rei administratae.“
36. V tomto konaní sa súd v zmysle uvedeného nemôže zaoberať preskúmavaním zákonnosti a postupu pri rozhodovaní žalovanej o predpísaní poistného na sociálne poistenie žalobcu, keďže táto otázka už bola právoplatne vyriešená citovanými právoplatnými rozhodnutiami. Súd sa v tomto konaní zaoberá tým, čo bolo predmetom rozhodovania správnych orgánov a to rozhodnutiami o nevyhovení žiadosti žalobcu na vrátenie poistného uhradeného bez právneho dôvodu, Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava doručenej dňa 16.10.2018.
37. Nespornou bola skutočnosť, že o poistnom, ktoré žalobca žiada vrátiť ako uhradené bez právneho dôvodu, rozhodla žalovaná rozhodnutím č. 700-0210030607-GC04/07 zo dňa 22.01.2007, právoplatným dňa 09.03.2007 a rozhodnutím č. 700-0212615108-GC04/08 zo dňa 18.12.2008, právoplatným dňa 20.03.2009 ako o predpísanom dlžnom poistnom a toto dlžné poistné žalobca uhradil dňa 25.02.2009 a dňa 22.06.2009. Z tejto úhrady požaduje titulom úhrady bez právneho dôvodu, vrátiť poistné vo výške 239,81 eur, a od dátumu tejto úhrady nesprávne odvodzuje aj počítanie 10 ročnej premlčacej lehoty na vrátenie poistného, podľa ust. § 145 ods. 3 ZSP. Správny súd poukazuje na to, že pri počítaní premlčacej doby, počítanej od doby splatnosti poistného za obdobie roku 2005, 2006 až jún 2007 (splatného dňa 08.07.2007), uplynula od podania žiadosti na vrátenie poistného, dňa 16.10.2018, doba presahujúca lehotu 10 rokov.
38. Žalobca naviac poistné, preplatok ktorého žiadal vrátiť, v lehote splatnosti neuhrádzal vôbec a uhradil ho až po predpísaní dlžného poistného citovanými rozhodnutiami žalovanej, ktoré sú pre nevyužitie riadneho ani mimoriadneho opravného prostriedku právoplatné. Ak by žalobca dlžné poistné aj po lehote splatnosti uhradil, príp. ak by aj zaplatil vyššiu sumu poistného, Sociálna poisťovňa by bola povinná ju vrátiť v uvedenej 10 ročnej premlčacej lehote (§ 145 ods. 3 ZSP), ale v tom prípade by jej za oneskorenie úhrady poistného prináležalo zákonné penále.
39. Okrajovo súd uvádza, že pri úhrade dlžného poistného, predpísaného právoplatnými rozhodnutiami žalovanej, žalobca ako špecifický symbol uviedol číslo príslušného rozhodnutia o predpísaní dlžného poistného, 0210030607 a 0212615108, čo tiež v plnom rozsahu protirečí jeho argumentácii (tvrdenia o splnení podmienok na uplatnenie nároku v lehote podľa ust. § 145 ods. 3 ZSP, odvolávajúc sa na úhradu poistného dňa 25.02.2009 a 22.06.2009).
40. Jeho námietka v zmysle, že o skutočnosti prekročenia vymeriavacieho základu v dôsledku súbehu poistení nevedel a že sa od svojho zamestnávateľa nemal o tom ako dozvedieť, je rovnako irelevantná. Žalobca mal v rozhodnom období rokov 2005-2007 mzdu vyplácanú mesačne a ako SZČO si podával daňové priznanie k dani z príjmu fyzických osôb, ku ktorému mal od zamestnávateľa aj Potvrdenie o zdaniteľnom príjme fyzickej osoby zo závislej činnosti za príslušný rok, ktoré uvádzal v tomto daňovom priznaní, takže potrebné údaje mal k dispozícii aj z tohto potvrdenia vystavovaného zamestnávateľom
po uplynutí kalendárneho roka, pre účely podania daňového priznania, tzn. príslušné údaje o tom, aký mal príjem v zamestnaní, mal nielen mesačne ale aj ročne.
41. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovanej v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu dospel k záveru, že rozhodnutia správneho orgánu vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, sú dostatočne skutkovo aj právne zdôvodnené, nezistil dôvody na ich zrušenie podľa ust. § 191 SSP, ale dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom podľa ust. § 190 SSP zamietol.
42. Podľa ust. § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
43. O trovách konania žalobcu súd rozhodol postupom a contrario s § 167 SSP a s poukazom na výsledok konania mu trovy konania nepriznal.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia uznesenia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. (§439 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).