Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2Cob-17-2018.pdf
PDF · 74.78 KB
Case nature
Subarea
2Cob/17/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: B.. M. I., H. X, XXX XX M., proti žalovanému: Technické služby mesta Prešov a.s., Bajkalská 33, 080 01 Prešov, IČO: 31 718 914, právne zastúpenému: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 8Cb/317/2015-101 zo dňa 4.5.2018, takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.
Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania na ťarchu žalobcu v rozsahu 100 % podľa § 255 ods.1 a § 257 v spojení s § 262 ods. 1, 2 a § 396 CSP s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti predmetného rozhodnutia.
2. Okresný súd v dôvodoch rozhodnutia konštatoval, že nárok na náhradu trov patrí v celom rozsahu žalovanému, nakoľko súd žalobu zamietol v plnom rozsahu a rovnako odvolacie konanie bolo zastavené na základe späťvzatia odvolania žalobcom, čím zavinil jeho zastavenie. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nemala byť žalovanému priznaná náhrada trov konania.
3. Proti predmetnému uzneseniu podal v zákonnej lehote písomným podaním zo dňa 16.5.2018 odvolanie žalobca, ktorý navrhol zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že súd náhradu trov konania stranám sporu neprizná. Odvolateľ priznal, že svojim konaním zavinil zastavenie prerokovania tejto veci odvolacím súdom tým, že odvolanie (proti rozsudku vo veci samej) zobral späť. Učinil tak v dobrej viere, že odvolací súd už ani nebude musieť vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od podania žaloby v roku 2015 o veci rozhodovať v roku 2017, keďže odvolaný z funkcie predsedu predstavenstva mestskej obchodnej spoločnosti - akciovej spoločnosti Technické služby mesta Prešov, a.s., a teda žalovaného, bol ešte v marci 2015, a tak uplynutím daného dlhého obdobia prestalo byť aktuálne prípadné súdne rozhodnutie o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia zo dňa 31.3.2015, ktorého sa žalobou zo dňa 29.6.2015 domáhal, pre vec samú a právne, či aj morálne dôvody, t.j. poctivý obchodný styk, či aj dobré mravy, pre ktoré žalobu podal. K späťvzatiu odvolania sa rozhodol pristúpiť práve aj s poznaním rozhodnutia súdu v konaní vedenom pod sp.zn. 21Cb/157/2015, kde tunajší súd, obsadený iným senátom, o takmer totožnej právnej a skutkovej veci rozhodol úplne inak, resp. opačne a posúdil žalobu člena predstavenstva voči žalovanému ako dôvodnú a konanie žalovaného ako protiprávne. Navyše počas konania sa žalovaný aj pred súdom Vyjadril, že ak zoberie žalobu späť, trovy konania si ani uplatňovať nebude, čo súd pri rozhodovaní o náhrade trov na zreteľ vôbec nevzal,
a teda dôvod na iné rozhodnutie o náhrade trov konania tu bol. Ak žalovaný, ako mestská obchodná spoločnosť, kde odvolateľ vykonával funkciu člena predstavenstva len a iba z dôvodu súčasného výkonu mandátu poslanca mestského zastupiteľstva, zotrvá na svojom predchádzajúcom postoji týkajúcom sa trov konania, nie je dôvod na takýto spôsob rozhodnutia o náhrade trov konania, ktoré, čo priznáva, vyvolal. Na strane žalovaného iste akceptovaním takéhoto rozhodnutia nedôjde k hospodárskej, či majetkovej strate, ani k ojedinelému úkonu, či konaniu, a to bez ohľadu na skutočnosť, že odvolateľ ako poslanec mestského zastupiteľstva zastával funkciu člena predstavenstva, či predsedu predstavenstva, v súvislosti s ktorou sa stal žalobcom.
4. Namietal ďalej, že sa súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania nezaoberal ich účelnosťou, a to aj čo sa týka samotného nároku v zmysle zásady, podľa ktorej môže byt' sporovej strane priznaná náhrada len tých trov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, teda nie všetky náklady majúce povahu trov konania. V tejto súvislosti sa súd vôbec nezaoberal skutočnosťou, že jediným akcionárom žalovanej spoločnosti je Mesto Prešov (podľa výpisu z Obchodného registra), ktoré aj vzhľadom na povahu a ciele svojej činnosti je samo osebe personálne, materiálne, odborne a vedomostne dostatočne vybavené na samostatné poskytovanie náležitej právnej pomoci, a teda malo byť schopné a najmä mohlo poskytnúť žalovanému odbornú pomoc. Tento názor má oporu v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS 78/03, v zmysle ktorého nie je porušením základného práva na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, ak účastníkovi, ktorý disponuje viacerými pracovníkmi, ktorí majú právnické vzdelanie, súd neprizná náhradu trov právneho zastúpenia, ak ich nepovažuje za účelne vynaložené. Napriek uvedenému žalovaný nepožiadal o právnu pomoc kvalifikovanú osobu z miesta svojho sídla, ako aj sídla jediného akcionára, ale absolútne neúčelne využil právnu pomoc advokátskej kancelárie z mesta Dolný Kubín, vzdialeného až 170 km. Je síce výhradným právom účastníka konania zvoliť si akéhokoľvek právneho zástupcu, ktorý má jeho dôveru, musí však byt' uzrozumený s tým, že súd musí túto voľbu pri rozhodovaní o účelnosti náhrady trov konania skúmať vo vzťahu k okolnostiam prejednávanej veci, ako aj k okolnostiam na strane účastníkov konania.
5. Vzhľadom na všetky skutkové a právne okolnosti tohto konania je odvolateľ toho názoru, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd nemusí výnimočne náhradu trov konania priznať. Dôvody hodné osobitného zreteľa a teda možnosť aplikácie ustanovenia § 257 CSP v danom prípade vyplývajú z okolností danej veci, ako aj z okolností na strane sporových strán, ako je to vyššie uvedené. Zohľadňujúc všetky skutočnosti a okolnosti prejednávanej veci, je odvolateľ toho názoru, že uplatnený nárok na náhradu trov konania na obranu práv a záujmov žalovaného je nedôvodný a absolútne neúčelný, pričom prípadné rozhodnutie o trovách konania v jeho prospech, by sa javilo ako neprimeraná tvrdosť voči žalobcovi.
6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu na výzvu súdu prvej inštancie nijako nevyjadril.
7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016, ďalej len „CSP“) v danom prípade prejednal odvolanie podané žalobcom proti rozhodnutiu o priznanom nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovení § 379 a nasl. CSP. Pri preskúmavaní napadnutého uznesenia bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený toto uznesenie preskúmavať z iných dôvodov, než výslovne uvedených odvolateľom. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Po preskúmaní napadnutého uznesenia, ako aj konania ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
8. Súd prvej inštancie v tomto prípade vecne správne aplikoval v súvislosti s rozhodnutím o trovách celého konania ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, riadiac sa úspešnosťou žalovaného v spore, čím mu vznikol nárok na plnú náhradu trov konania potrebných na účelné uplatnenie svojho práva proti žalobcovi, ktorý vo veci samej úspech nemal. Rovnako v zmysle § 256 ods. 1 CSP priznal súd prvej inštancie trovy taktiež žalovanému v odvolacom konaní, ktoré bolo zastavené na základe späťvzatia odvolania žalobcom bez jeho prejednania. Žalovaný si v predmetnom spore uplatnil nárok na náhradu trov konania a právneho zastúpenia, ako to vyplýva z obsahu spisu, na pojednávaní dňa 10.5.2016, písomným podaním zo dňa 31.5.2016 v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej, rovnako náhradu trov odvolacieho konania písomným podaním zo dňa 26.7.2016 vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu. Výslovne vzdanie sa nároku na náhradu trov konania žalovaným z obsahu spisu nevyplýva.
9. Z predloženého spisu ďalej nevyplývajú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nebolo možné úspešnému žalovanému na ťarchu žalobcu priznať náhradu trov konania. Také dôvody žalobca nepreukázal ani v odvolaní. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, keď sú v konaní naplnené zákonné predpoklady na priznanie práva na náhradu trov konania, avšak z osobitných dôvodov súd náhradu trov neprizná. Použitie tohto ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. O takú situáciu v predmetnej veci nejde. Dôvodom hodným osobitného zreteľa nie je ani právny vzťah žalobcu - člena predstavenstva voči žalovanému akcionárovi, resp. spoločnosti, ktorý bol podkladom pre podanie neopodstatnenej žaloby v predmetnom spore.
10. Napokon, k námietke odvolateľa, týkajúcej sa účelnosti trov právneho zastúpenia žalovaného, odvolací súd konštatuje, že pre posúdenie nároku na náhradu trov konania táto podmienka nie je relevantná. Zásadnou sa stáva až pri vyčíslení priznaného nároku súdom v rozhodnutí o výške priznaných trov konania súdnym úradníkom v ďalšom konaní.
11. Odvolací súd preto v zmysle vyššie uvedeného, keďže odvolacie dôvody neboli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia, potvrdil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne (§ 387 ods. 1, 2 CSP).
12. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania v tomto odvolacom konaní podľa § 262 v spojení s § 396 CSP. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný a žalovanému trovy v súvislosti s týmto konaním preukázateľne nevznikli.
13. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).