Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Cob-19-2022.pdf
PDF · 79.5 KB
Case nature
Subarea
2Cob/19/2022
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Andreja Radomského a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci žalobcu: A. B. C., D. X, XXX XX B., proti žalovanému: Technické služby mesta Prešov a.s., so sídlom Bajkalská 33, 080 01 Prešov, IČO: 31 718 914, právne zast.: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 8Cb/317/2015-174 zo dňa 12.8.2022 (vydanému po uznesení Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2ObdoG/3/2020 z 19.8.2021), takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.
Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov tohto odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.
Vo svojom odôvodnení uviedol, že žalobou zo dňa 29.6.2015 sa žalobca domáhal určenia neplatnosti valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 31.3.2015, ktorým bol odvolaný člen predstavenstva spoločnosti žalobca. Rozsudkom č.k. 8Cb/317/2015-68 zo dňa 31.5.2016, právoplatným dňa 16.6.2016 súd žalobu zamietol a rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. Krajský súd v Prešove rozhodol uznesením č.k. 4Cob/8/2017-93 zo dňa 23.3.2017 tak, že odvolacie konanie zastavil. Uznesením č.k. 8Cb/317/2015-101 zo dňa 4.5.2018 súd priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Uznesenie bolo potvrdené uznesením odvolacieho súdu č.k. 2Cob/17/2018-116 zo dňa 16.10.2018. Uznesením zo dňa 22.5.2019 č.k. 8Cb/317/2015-126 súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy prvostupňového a odvolacieho konania vo výške 850,15 eur na účet právneho zástupcu žalovaného do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Na základe podanej sťažnosti žalobcu súd prvej inštancie uznesením č.k. 8Cb/317/2015-139 zo dňa 16.7.2020, právoplatným dňa 6.8.2020 zmenil uznesenie Okresného súdu Prešov č.k. 8Cb/317/2015-126 tak, že uložil žalobcovi nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 398,81 eur na účet právneho zástupcu žalovaného v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia. Na podnet žalovaného podal generálny prokurátor SR v zmysle ust. § 458 CSP dovolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie č.k. 8Cb/317/2015-139. Najvyšší súd uznesením sp. zn. 2ObdoG/3/2020 zo dňa 19.8.2021, právoplatným dňa 9.9.2021 uznesenie súd prvej inštancie zo dňa 16.7.2020 č.k. 8Cb/317/2015-139 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, pričom uviedol, že ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania, ako aj o trovách dovolacieho konania v zmysle ust. § 464 CSP v spojení s § 453 ods. 3 CSP. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %, nakoľko
v dôsledku podaného dovolania generálneho prokurátora na podnet žalovaného Najvyšší súd SR zrušil uznesenie súdu prvej inštancie, teda žalovaný mal v konaní úspech. O ich výške rozhodne súd v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. S poukazom na ust. § 256 CSP uviedol, že ako sporová strana nijako neprispel a svojím konaním nezavinil vznik dovolacieho konania žalovaného, ktorý sám bez ďalšieho podal podnet Generálnemu prokurátorovi SR. Aj keď zákon stanovuje, že úspešná sporová strana má nárok na náhradu trov dovolacieho konania, je otázne, či v danom prípade žalovanému reálne trovy dovolacieho konania vznikli, keďže dovolanie podal generálny prokurátor, ktorý je oslobodený od platenia súdneho poplatku za podané dovolanie a dovolací súd o dovolaní rozhodol bez nariadenia pojednávania uznesením na základe dovolania generálneho prokurátora. Podľa procesného kódexu žalovaný nárok na náhradu trov konania za podaný podnet generálnemu prokurátorovi nemá a podľa súdnej praxe nepatrí právnemu zástupcovi žalovaného nárok na úkon právnej služby – prevzatie a príprava právneho zastúpenia v dovolacom konaní. Ako žalobca inicioval zastavenie niekoľkoročného súdneho konania. Žalovaný sa počas súdneho konania vyjadril, že v prípade, ak žalobca zoberie žalobu späť, nebude si trovy konania uplatňovať. Rešpektuje, že mohlo dôjsť k spísaniu písomnej dohody podľa návrhu žalovaného, no slová žalovaného prezentované na súdnom pojednávaní považoval za dostačujúce. Poukázal aj na ust. § 257 CSP a dôvody hodné osobitného zreteľa. Na strane žalovaného nedôjde k hospodárskej, majetkovej, či inej finančnej a peňažnej strate v prípade, že mu nebude priznaná náhrada trov dovolacieho konania aj vzhľadom na to, že žalovanému bola priznaná náhrada trov prvoinštančného a odvolacieho konania.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku preskúmal uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.
Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
K argumentácii odvolateľa týkajúcej sa preukázania vzniku trov dovolacieho konania na strane žalovaného je potrebné poukázať na ustanovenie § 251 CSP. Vychádzajúc z tohto ustanovenia za trovy konania môžu byť považované iba také výdavky, ktoré sú preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené, ak vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Pokiaľ nie sú v prípade konkrétneho výdavku súčasné splnené všetky uvedené zákonné kritériá, nemožno ho kvalifikovať ako súčasť trov konania. Každý výdavok je pritom posudzovaný vždy individuálne a podľa okolností prejednávaného prípadu. Z povahy veci vyplýva, že trovy konania musia byť vyčísliteľné v peniazoch (pekuniárny princíp). Za trovy konania sú považované iba tie výdavky, ktoré boli súdu riadne preukázané. Nepreukázané výdavky nemôže súd v konečnom dôsledku považovať za trovy konania a nemôže strane priznať ich náhradu. Vzhľadom na uvedené je námietka žalobcu, podľa ktorého je otázne či trovy žalovanému vznikli, nedôvodná, keďže tieto možno priznať len v prípade preukázania ich vzniku.
Navyše k záveru o odôvodnených a účelne vynaložených trovách odvolacieho konania na strane žalovaného možno dospieť aj s poukazom na zrušujúce rozhodnutie dovolacieho súdu, ktorý uviedol, cit.: „Dovolací súd dospel k záveru, že zrušenie formálneho právoplatného uznesenia súdu prvej inštancie o priznanej výške náhrady trov konania zo dňa 16.07.2020 cez dovolanie prokurátora (ako jediný možný prostriedok nápravy, ktorý mal žalovaný k dispozícii) v preskúmavanej veci prevažuje
nad jeho „nedotknuteľnosťou“ z dôvodu jeho záväznosti a nezmeniteľnosti, pretože cieľom zrušenia právoplatného uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 16.07.2020 je odstrániť závažnú, resp. hrubú procesnú vadu konania, ktorá vyústila do porušenia práva žalovaného na spravodlivý proces.“
Súd prvej inštancie priznal žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, keďže v dôsledku podania podnetu žalovaným generálnemu prokurátorovi bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušené, teda žalovaný bol v dovolacom konaní úspešný.
Zároveň dovolací súd v uznesení sp. zn. 2ObdoG/3/2020, ktorým zrušil uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 8Cb/317/2015-139 poukázal na ust. § 464 CSP v spojení s § 453 ods. 3 CSP v zmysle ktorého, ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania, ako aj o trovách dovolacieho konania. Súd prvej inštancie i odvolací súd sú týmto záverom dovolacieho súdu viazané. Dovolacím súdom zrušované uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 8Cb/317/2015-139 zo 16.7.2020 bolo uznesením, ktorým sudca súdu prvej inštancie rozhodoval o sťažnosti strany sporu proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom, o vyčíslení výšky primeranej náhrady trov prvoinštančného i odvolacieho konania. O ich vyčíslení s rešpektovaním názoru dovolacieho súdu bude opäť rozhodovať súd prvej inštancie. Predtým však musel rozhodnúť o nároku na náhradu trov dovolacieho konania, čo urobil aj teraz napadnutým uznesením.
Ustanovenie § 464 CSP odkazuje na primerané použitie ustanovení o dovolaní a § 453 ods. 1 ustanovuje, že na dovolacie konanie sa primerane použijú ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie. Náhrada trov konania v prípade neúspešného dovolania generálneho prokurátora sa bude posudzovať podľa zásady úspechu vo veci (§ 255 CSP). To znamená, že v podstate zostáva zachovaný pôvodný režim § 148a ods. 2 OSP a povinnosť nahradiť trovy konania o dovolaní generálneho prokurátora bude mať tá strana sporu, ktorá dala podnet na jeho podanie. Naopak, v prípade úspešného dovolania generálneho prokurátora sa bude aplikovať pri náhrade trov konania postup podľa § 453 ods. 3, v zmysle ktorého súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, následne rozhodne aj o trovách dovolacieho konania.
V odvolaní žalobca poukázal na aj ust. § 257 CSP a žiadal, aby súd v tomto prípade aplikoval toto ustanovenie, nakoľko má za to, že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré videl v tom, že žalovanému nevznikne majetková ujma aj s poukazom na to, že žalovanému boli priznané trovy prvoinštančného a odvolacieho konania.
K tomuto odvolací súd dodáva, že pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu (teda nielen tej strany, ktorú by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej strany, ktorej majetková sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá) a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní (R 24/1964). Dôvodom spočívajúcim v pomeroch strán je napríklad skutočnosť, že sa strana, ktorá nemala úspech vo veci, ocitne v takej závažnej sociálnej alebo majetkovej situácii, ktorá predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa. Je však nutné prihliadnuť aj na pomery druhej strany sporu. Iba konštatovanie, že rozhodnutie o výnimočnom nepriznaní práva na náhradu trov konania nezasiahne nepriaznivo do majetkovej sféry úspešnej strany bez toho, aby sa súd majetkovou sférou tejto strany akokoľvek zaoberal, je neprípustné a takýto postup možno z hľadiska súdu hodnotiť ako svojvoľný. Odvolací súd nezistil dôvod, aby pri rozhodovaní o náhrade trov dovolacieho konania sa odklonil od záverov, aké boli prijaté vo vzťahu ku nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v uznesení č.k. 2Cob/17/2018-116 zo 16.10.2018.
Preto odvolací súd nepovažuje odvolacie námietky žalobcu za dôvodné, nakoľko žalovaný bol v dovolacom konaní úspešný, preto mu patrí náhrada trov dovolacieho konania. Nemožno súhlasiť ani s námietkou žalovaného, podľa ktorej v tomto prípade možno vzhliadnuť dôvody osobitného zreteľa, pre
ktoré by bolo možné aplikovať ustanovenie § 257 CSP a úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznať.
Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP uznesenie o uložení povinnosti žalobcovi nahradiť žalovanému trovy dovolacieho konania v rozsahu 100 % ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovanému v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.
Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP a § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).