Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_34T-16-2017.pdf
PDF · 101.78 KB
Case nature
Area
Subarea
34T/16/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Ladislavom Révesom, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému R. J., pre prečin týrania zvierat podľa § 378 odsek 1 písmeno c), odsek 2 písm. a) Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.10.2018 takto
rozhodol:
Obžalovaný:
R. J., nar. XX.XX.XXXX v A., bytom: K. pri B., t.č. v U. R. v inej trestnej veci,
je vinný, že
v období od presne nezisteného mesiaca apríl 2014 minimálne do 09.06.2014 v Leopoldove v objekte č. 20 - hrad Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov v priestoroch IV. oddelenia, s okna cely č. 109 opakovane, viackrát prilákal pripravenou návnadou na okenný parapet postupne minimálne päť holubov, kde zhotovenou slučkou z nite holuba chytil za nohu a následne na koniec nite priviazal rôzne predmety slúžiace ako závažie, pričom závažie sa po vzlietnutí holuba zachytilo o mreže v priestoroch vychádzkových dvorcov objektu č. 20 - hrad, následkom čoho sa takýmto spôsobom minimálne päť holubov vysililo, v dôsledku čoho tieto holuby uhynuli,
t e d a
utýral zviera a čin spáchal na viacerých zvieratách,
č í m s p á c h a l
prečin týrania zvierat podľa § 378 odsek 1 písmeno c), odsek 2 písm. a) Tr. zákona.
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 378 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. c), § 37 písm. m) Trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Podľa § 48 ods.2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa 73 ods.2 písm. a), písm. b) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému aj ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava podala na tunajší okresný súd dňa 11.04.2017 podľa 234 ods.1 Tr. por. obžalobu zo dňa 10.04.2017 pod sp. zn. 2Pv/198/15/2207 na obvineného R. J. pre prečin týrania zvierat podľa § 378 odsek 1 písmeno c), odsek 2 písm. a) Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, ako je uvedené v jej skutkovej časti.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného R., ktorý učinil vo veci vyhlásenie v zmysle ustanovenia § 257 ods.1 písm. b) Tr. poriadku, výsluchom znalkyne z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria MUDr. Dany Šedivej, oboznámením znaleckého posudku znalkyne z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria MUDr. Dany Šedivej pod č. 40/2016 zo dňa 01.12.2016, a oboznámením nasledovných listinných dôkazov: správy na obžalovaného, rozsudok NS SR sp. zn. 1To/57/2005 zo dňa 21.09.2005, rozsudok OS Bratislava IV, sp. zn. 2T/159/2012 zo dňa 21.02.2013, rozsudok KS v Bratislave, sp. zn. 3T/7/2004 zo dňa 29.04.2005, hodnotenie riaditeľa ÚVTOS Leopoldov zo dňa 06.02.2017, aktualizovaný register trestov ako i ostatný spisový materiál.
Obžalovaný R. na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby a zákonnom poučení urobil v zmysle ustanovenia § 257 ods.1 písm. b) Tr. poriadku vyhlásenie, keď uviedol, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry Trnava, sp. zn. 2Pv/198/15/2207 zo dňa 11.04.2017 s tým, že pri záverečných rečiach navrhol, aby súd pri ukladaní trestu zohľadnil zvyšok trestu, ktorý momentálne vykonáva, inak sa k veci nevyjadruje.
Po vyhlásení obžalovaného o vine, zodpovedaním na otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c) d), f), g) a h) Trestného poriadku a vyjadrení prokurátora, že súhlasí s prijatím vyhlásenia obžalovaného o vine, súd podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku s prihliadnutím na § 257 ods. 8 Tr. poriadku, vyhlásenie obžalovaného ku skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku prijal, pričom rozhodol, že dokazovanie čo do viny sa nevykoná, keďže obžalovaný priznal spáchanie skutku, avšak vykoná sa dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a ochranným opatrením.
Z oboznámeného znaleckého posudku znalkyne z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria MUDr. Dany Šedivej pod č. 40/2016 zo dňa 01.12.2016 súd zistil, že u obžalovaného bola zistená zistila prítomnosť sexuálnej deviácie - Agresívneho sadizmu (používajú sa taktiež termíny útočný či predátorský sadizmus), zaradený v Medzinárodnej klasifikácii chorôb, 10 revízia (MKCH10) pod kódom F65.8- Iná porucha sexuálneho zamerania. Ide o sexuálnu deviáciu, pri ktorej parafilik (deviant) pre dosiahnutie vzrušenia potrebuje objekt svojho sexuálneho záujmu pred stykom, počas neho, či miesto styku učiniť nehybným. Pre týchto deviantov je dôležitá predovšetkým možnosť s obeťami ľubovoľne manipulovať. Týranie zvierat spôsobom akým je uvedené v spisovom materiály a ich následné pitvanie a sťahovanie mŕtvych tiel z kože, vytvára u znalkyni názor, že sa jedná o prejavy nekrofilného sadizmu, kedy agresívny sadista po čine znehybnenia (rozumej usmrtenia) objektu poškodzuje telesnú schránku obete v zmysle urezávania orgánov, manipulácie s vnútornosťami a časťami tiel, neskôr s nimi môže masturbovať, či ich pojedať. Zvieracie obete v tomto prípade predstavujú náhradný objekt, pri nedostatku preferovaného objektu (ženského objektu) vo výkone trestu odňatia slobody. Ďalej bola zistená Dissociálna porucha osobnosti F60.2 podľa MKCH10 (Medzinárodná klasifikácia chorôb, 10. revízia). Ide o súbor povahových vlastností kedy jedinec je citovo chladný, bezcitný, má trvalý postoj nezodpovednosti a bezohľadnosti voči spoločenským normám a pravidlám, nie je schopný nadväzovať a udržiavať trvalé medziľudské vzťahy, nevie sa poučiť z trestu. Má sklon manipulovať s okolím, tendencie zvaľovať vinu na iných, vyššie city vrátane svedomia sú nevyvinuté. U obžalovaného R. za sledované obdobie od apríla 2014 najmenej do 09.06.2014 boli ovládacie schopnosti podstatne znížené sexuálnou deviáciou. Rozpoznávacie schopnosti boli zachované. Obžalovaný R. J. mohol vzhľadom na svoj duševný stav za sledované obdobie od apríla 2014 najmenej do 09.06.2014 rozpoznať závažnosť a protiprávnosť svojho konania a tiež rozpoznať jeho nebezpečnosť, pričom v súčasnosti je schopný
chápať zmysel trestného konania. Na záver znaleckého posudku znalkyňa uviedla, že obžalovaný R. J. vzhľadom na súbeh sexuálnej deviácie agresívneho sadizmu a dissociálnej poruchy osobnosti predstavuje mimoriadne nebezpečenstvo pre spoločnosť.
Znalkyňa z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria MUDr. Dany Šedivej na hlavnom pojednávaní ďalej uviedla, že počas znaleckého vyšetrovania obžalovaný všetko popieral, skotomizoval, vytesňoval a klamal. To je súčasť disociálnej poruchy osobnosti, kedy neuznáva autority, neuznáva spoločenské konvencie, nemá svedomie, vyššie city. Neprejavuje ľútosť nad spáchaním trestného činu závažného charakteru, kedy následkom jeho konania došlo / v predchádzajúcom prípade/ k smrti maloletej dievčiny. Popisujú citový chlad. K obdobným záverom dospela aj doktorka, ktorá ho má na starosti v Leopoldove v rámci ústavu. Dvakrát bol aj hospitalizovaný v nemocnici v Trenčíne, kde predstieral ťažkosti, pričom klamal. Na otázku súdu, či je možné konštatovať, že obžalovaný spáchal tento trestný čin v spojitosti s negatívnymi dôsledkami svojej choroby znalkyňa uviedla, že predmetný spáchaný trestný čin je v súlade s jeho sexuálnymi preferenciami, nakoľko obžalovaný trpí agresívnym sadizmom /teda určitou duševnou poruchou/, kedy navyše sexuálna slasť je dosiahnutá týraním, mučením, predlžovaním bolesti sexuálnym objektom. Jedná sa o najviac preferovanú sexuálnu aktivitu zo strany obžalovaného, ktorú nevylučuje ani to, že mohol mať priateľku, pri ktorej sa nikdy neprejavil takýmto spôsobom. Jeho extrémne vysoká spoločenská nebezpečnosť plynie z toho, že trpí znehybňujúcou agresivitou, t. z., že preferuje nie len týranie a spôsobovanie bolesti, ale aj znehybnenie, ktorým rozumieme usmrtenie, kedy obeť nejaví známky života. Týranie zvierat takým spôsobom akým je uvedené, že nešlo len o týranie, ale aj o sťahovanie z kože. Pri tomto nekrofilnom sadizme je cieľom dosiahnuť znehybnenie. Ten prvý trestný čin, ktorý obžalovaný spáchal s následkom usmrtenia maloletej osoby, mohlo sa jednať len o sadistickú vraždu, nakoľko dievča utekalo, pošmyklo sa a spadlo. Obžalovaný zobral kameň a rozbil jej hlavu s následkom smrti. Nakoľko sa jednalo o prvý trestný čin, nebolo dokázané, či sa jednalo len o to, že ju chcel omráčiť a potom týrať, alebo ju rovno zabiť a manipulovať s jej telom. Faktom zostáva, že jej spôsobil poranenie hlavy, ktorému podľahla tak, ako vyplýva z toho spisového materiálu. V čase keď zomierala a chrčala jej stiahol nohavice a spodné prádlo, a následne nad ňou masturboval. Čiže nie je zistené, či to bolo plánované v tom prvom prípade alebo len využil situáciu. V kontexte druhého znaleckého posudku sa domnieva, že znalci podhodnotili mechanizmus a jednalo sa o prejavy sadizmu, nakoľko patologicky sexuálny agresor uloví svoju obeť, nediskutuje s ňou a snaží sa ju sexuálne zneužiť. Čo v jeho prípade nebolo. Komunikoval s ňou, zastrašoval ju, dokonca vystrelil zo zbrane vedľa nohy. Aktuálny prípad javí primárne známky sadizmu. Sadista končí usmrtením. Nepokračuje s ňou ako nekrofilný sadista, ktorý si vyrába z jej kože ozdoby alebo inak pokračuje v tomto konaní. Bežnému sadistovi sa to hnusí pitvať. Nekrofilný sadista sa v tom nájde a ho to uspokojuje. V kontexte jeho životnej histórie a sexuálnej anamnézy a v sexuálnej a kriminálnej anammézy by ignorovanie informácii zo spisového materiálu / k jeho predchádzajúcej trestnej činnosti/ v tomto prípade / pri znaleckom skúmaní/ bolo hrubou odbornou chybou. Za prejav nekrofilného sadizmu možno považovať aj masturbáciu nad nehybným mŕtvym telom ako bolo v prvom prípade odsúdenia, nakoľko obžalovaný manipuloval v tom čase s telom a masturboval nad ním. Znalkyňa tiež uviedla, že samotná výpoveď obžalovaného nie je pri vyšetrení podstatná. Znalec vychádza z bohatého spisového materiálu aj v iných prípadoch v ktorých bol odsúdený. Bol hodnotený v kontexte svojej životnej histórie, pretože týranie zvierat je iba z ďalšej mozaiky jeho bezcitnosti, ktorá sa aktuálne manifestovala v náhradnej forme sexuálneho správania. To znamená, že v ÚVTOS kde má obmedzený pohyb a je kontrolovaný a má obmedzený styk so ženami, volil tento náhradný sexuálny objekt. Čiže on nie je zoofilne orientovaný, je orientovaný na ženy, čo sa už v minulosti manifestovalo závažnou trestnou činnosťou. V súlade so závermi úseku ochranných sexuologických liečení upozorňovala znalkyňa na to, že k svojej sexuálnej deviácii je totálne nekritický, nemá potrebu liečby. Jeho sexualita nie je nijako tlmená. Nie je poučený pre svoje odmietanie liečby o náhradnom sexuálnom správaní, ktoré by realizoval v zmysle zákona, aby nepoškodzoval prípadné obete, preto doporučuje nariadiť ochrannú ústavnú liečbu. Jej efekt bude záležať od spolupráce obžalovaného. Sú tam prítomné negatívne prognostické faktory tak, ako už bolo uvedené v záveroch predchádzajúcich znalcov, najmä extrémny citový chlad. Bez absolvovania liečenia je vysoko rizikový pre opakovanie spáchania trestnej činnosti charakteru sexuálnej agresivity, resp. nekrofilného sadizmu, kde obeťami môžu byť ženy.
Následne súd pri hodnotení osoby obžalovaného vychádzal z pripojených listinných dôkazov, z ktorých zistil nasledovné.
Obžalovaný ma v registri trestov zaznamenané dve právoplatné odsúdenia, z ktorých vyplýva, že :
1./ rozsudkom KS v Bratislave, sp. zn. 3T/7/2004 zo dňa 29.04.2005 v spojení s rozsudok NS SR sp. zn. 1To/57/2005 zo dňa 21.09.2005 bol obžalovaný R. J. uznaný vinným z trestného činu vraždy podľa § 219 ods.1, ods.2 písm. d) Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 7 a pol roka so zaradením pre jeho výkon do nápravno-výchovného ústavu pre mladistvých, pričom skutku sa mal dopustiť tak, že
v presne nezistenom čase od 14.00 - 16.15 hod. dňa 6. apríla 2004 pri betónovej skládke medzi jazerom nazývaným Guláška a Nitrianskou ulicou za objektom Doprastav, a.s., v Senci bez vážnejšej príčiny úlomkom betónu o váhe 3 475 g spredu dozadu veľkou silou a prudkosťou najmenej jedenkrát udrel do čelovej oblasti hlavy maloletú M., čím jej spôsobil zlyhanie pre život dôležitých centier mozgu pri zmliaždení a zakrvácaní mozgu, pri trieštivej zlomenine klenby a spodiny lebečnej, následkom ktorého zranenia na mieste podľahla. Trest odňatia slobody na základe vyššie citovaných rozsudkov vykonal dňa 07.10.2011.
2./ rozsudkom OS Bratislava IV, sp. zn. 2T/159/2012 zo dňa 21.02.2013, právoplatným dňa 21.02.2013, bol obžalovaný R. uznaný vinným zo zločinu vydierania podľa § 189 ods.1, 2 písm. d) Tr. zákona, za čo mu bol uložený /mimo iného/ trest odňatia slobody v trvaní 7 /sedem/ rokov, so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom správania, pričom predmetného skutku sa mal dopustiť tak, že
obžalovaný jazdiaci na bicykli na cyklistickom chodníku z Bratislavy do Záhorskej Vsi v čase okolo 07.00 hod. dňa 24. júla 2012 cca 800 metrovod Marcheggského mosta v smere do Devínskej Novej Vsi oslovil poškodenú jazdiacu rovnako na bicykli, a povedal jej nech zastane, pričom keď sa poškodená otočila, uvidela ako obžalovaný na ňu mieri čiernou plynovou pištoľou značky Olympic 6, kaliber 22, výrobné číslo Y203625, zo strachu zosadla z bicykla, obžalovaný stále mieriac na ňu pištoľou jej povedal, aby išla za kríky, čo zdôraznil aj gestom hlavou, poškodená mu uviedla, že nechce sex a navrhla, že mu dá peniaze, čo obžalovaný odmietol, pričom povedal, "však ty dobre vieš, čo chcem" a z pištole, ktorú držal v pravej ruke, vystrelil vedľa poškodenej do chodníka, následne spoza zákruty vyšlo biele vozidlo značky Renault, ku ktorému sa poškodená rozbehla kričiac o pomoc, na čo obžalovaný nasadol na bicykel a utiekol. Trest odňatia slobody vykonáva / v súčasnosti/ obžalovaný na základe vyššie citovaného rozsudku OS Bratislava IV, sp. zn. 2T/159/2012 zo dňa 21.02.2013 so započítaním výkonu väzby odo dňa 24.07.2012 s tým, že predpokladaný koniec výkonu trestu má stanovený na deň 24.07.2019.
Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Leopoldov zo dňa 06.02.2017 vyplýva, že R. J. bol do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov premiestnený dňa 26.03.2013 z Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Bratislava. Správanie a vystupovanie menovaného počas výkonu väzby nebolo na požadovanej úrovni, nedodržal časový rozvrh dňa týkajúci sa spánku na lôžku. Počas výkonu trestu taktiež nie je jeho správanie a vystupovanie na požadovanej úrovni. Nedostatky sa u neho vyskytujú v dodržiavaní ústavného poriadku - úmyselne sa sebapoškodil, porušil liečebný režim, nesplnil príkaz príslušníka, predstieral pracovný úraz, prenášal a prechovával nepovolené veci a bol ustrojený v rozpore s určeným vzorom. Vo veciach osobnej potreby si udržiava poriadok na priemernej úrovni. Zásady osobnej a kolektívnej hygieny má osvojené. Disciplinárne odmenený počas výkonu trestu bol 4.11.2016 za plnenie pracovných povinností. Má evidované dva disciplinárne tresty /predchádzajúce 4 mu boli postupne zahľadené/ , a to zo dňa 02.06.2015 za ustrojenosť v rozpore s určeným vzorom, a tiež zo dňa 04.06.2015 za prechovávanie nepovolených vecí. V rámci vnútornej diferenciácie je umiestnený do diferenciačnej skupiny "C". Odsúdený je
zaradený na pracovisku so zameraním na ručné šitie obuvi. Zásady bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nie vždy dodržiava, nakoľko úmyselne fabuloval pracovný úraz s očakávaním náležitého finančného odškodnenia. Do prác na zlepšenie prostredia ústavu sa menovaný sporadicky zapája formou upratovania spoločných priestorov ubytovne.
Z lustrácie v registri priestupkov bolo zistené, že obžalovaný má evidované 3 záznamy, z toho dva záznamy za závažné porušenie dopravných predpisov dňa 07.06.2012 a 13.04.2012, za čo mu boli uložené Dopravným inšpektorátom Bratislava IV. a Dopravným inšpektorátom Senec, sankcie vo forme pokút vo výške 300 a 400 Eur, ako i zákazy vedenia motorových vozidiel. Tretím evidovaným priestupkom je bloková pokuta vo výške 10 Eur za státie na iných miestach, uložená mu Mestskou políciu hlavného mesta Bratislava dňa 24.05.2012.
Podľa § 378 ods.1 písm. c) Trestného zákona kto utýra zviera, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Podľa § 378 ods.2 písm. a) Trestného zákona odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku na viacerých zvieratách. Podľa § 48 ods.2 písm. b) Trestného zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery sa súd riadil zásadami uvedenými v ustanovení § 34 ods. 4 Trestného zákona. Zohľadnil pritom spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúcu okolnosť (v danom prípade súd zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný spáchal tento trestný čin v spojitosti s negatívnymi dôsledkami svojej choroby a to závažnej sexuálnej deviácie, preto mu priznal poľahčujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 36 písm. c) Tr. zák., no aj napriek vyhláseniu o vine v zmysle § 257 Tr. por. súd obžalovanému nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., nakoľko je zrejmé, že počas celého konania neprejavil obžalovaný ani len formálnu ľútosť nad svojim správaním, k svojej trestnej činnosti je nekritický, čím neboli splnené podmienky v zmysle citovaného ustanovenia na uplatnenie tejto poľahčujúcej okolnosti, no súd jeho vyhlásenie o vine zohľadnil čiastočne v jeho prospech pri rozhodovaní o výške trestu oproti predtým vydanému Trestnému rozkazu zo dňa 10.11.2017), rovnako však zohľadnil priťažujúcu okolnosť (podľa § 37 písm. m) Tr. zák., nakoľko bol obžalovaný pred spáchaním tejto trestnej činnosti opakovane právoplatne odsúdený za závažnú trestnú činnosť), osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy, s poukazom na závery znalkyne z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria MUDr. Dany Šedivej, v zmysle ktorého obžalovaný predstavuje mimoriadne nebezpečenstvo pre spoločnosť, rešpektujúc pritom požiadavky zákona na zabezpečenie účelu trestu hlavne v smere preventívneho pôsobenia a dospel k záveru, že v danom prípade vzhľadom na povahu predmetnej trestnej činnosti a možnosť nápravy obžalovaného svoj výchovný a preventívny účel splní iba represívny trest odňatia slobody v trvaní 24 /dvadsaťštyri/ mesiacov, so zaradením pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním predmetnej trestnej činnosti bol obžalovaný vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Takto uložený trest považuje súd za zákonný a primeraný k závažnosti spáchanej trestnej činnosti, k možnostiam nápravy a prevýchovy obžalovaného, ako i v súlade s požiadavkami jak generálnej, tak i individuálnej prevencie. Vzhľadom na tieto skutočnosti, má súd za to, že náprava páchateľa a celkové pôsobenie na osobu odsúdeného je možné / popri uloženom ochrannom ústavnom liečení/ len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom iným druhom trestu by nebol podľa názoru súdu naplnený jeden zo základných účelov trestu, a tým je ochrana spoločnosti pred obžalovaným, ako „extrémne nebezpečným“ páchateľom trestnej činnosti. V tomto smere je však treba zvýrazniť, že trest je právnym následkom konkrétneho trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu), preto považuje súd aj napriek samotnej osobe obžalovaného uložený trest odňatia slobody na 24 mesiacov za predmetnú trestnú činnosť za dostatočný a ústavne, ako i spoločensky akceptovateľný.
Súd po dokazovaní o možnosti prípadného uloženia ochranného opatrenia dospel tiež k záveru, že obžalovanému je nevyhnutné uložiť v zmysle § 73 ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona aj ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou, nakoľko obžalovaný spáchal predmetnú trestnú
činnosti v stave zmenšenej príčetnosti a tiež v stave vyvolanom duševnou poruchou, pričom jeho pobyt na slobode je v zmysle znaleckého dokazovania extrémne nebezpečný pre spoločnosť. Prípadné navrhované /zo strany obžalovaného/ mimoriadne zníženie trestu v zmysle § 39 ods.2 písm. c) Tr. zákona z dôvodu, že trestný čin bol spáchaný v stave zmenšenej príčetnosti, nepovažuje súd vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý trestnú činnosť opakovane páchal aj napriek predchádzajúcim odsúdeniam za spoločensky mimoriadne závažnú trestnú činnosť , dokonca v momentálne súdenom prípade páchal trestnú činnosť úplne neštandardne, a to v chránenom prostredí v ústave na výkon trestu odňatia slobody, a tiež vzhľadom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočné. Túto skutočnosť /o spáchaní skutku v stave zmenšenej príčetnosti/ súd dostatočne zvážil už pri druhu a výmere trestu, kedy mu vzhľadom na jeho trestnú minulosť a samotnú osobu, neukladal trest pri hornej hranici trestnej sadzby, ale skôr pri dolnej hranici trestnej sadzby, ktorú stanovuje Trestný zákon za predmetný trestný čin v rozpätí 1 až 5 rokov odňatia slobody. Návrhy obžalovaného v tomto smere preto považoval súd za neakceptovateľné.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a vyjadrené úvahy preto rozhodol Okresný súd v Trnave tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.).