Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24S/67/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Datlovej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Molčana v právnej veci žalobcu: Fond na podporu umenia, so sídlom Cukrová 14, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 42 418 933, právne zastúpeného: Advokátska kancelária PETKOV & Co s.r.o., v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Ivan Petkov, Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 50 430 742, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 151 742, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/007493/2020-243/1105 zo dňa 13. februára 2020 takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Úrad vládneho auditu, pracovisko Bratislava (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“ alebo „prvostupňový správny orgán“) Oznámením o začatí správneho 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 2 -

konania č.s.: -4 zo dňa 25. septembra 2019, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 25. septembra 2019, začal správne konanie vo veci porušenia finančnej disciplíny podľa o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), za ktoré sa ukladá sankcia podľa uvedeného zákona a vo veci správneho deliktu podľa o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). Podnetom na začatie správneho konania bola Správa z vládneho auditu č. 19100009- P-04 zo dňa 12. apríla 2019 ďalej len „správa z vládneho auditu“), vypracovaná Úradom vládneho auditu, pracovisko Bratislava. V Oznámení o začatí správneho konania bol žalobca oboznámený so skutočnosťami zistenými vykonaným vládnym auditom a zároveň bol žalobca v zmysle v spojení s o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) poučený o jeho práve vyjadriť sa k uvedenému podkladu, spôsobu jeho zistenia a o možnosti navrhnúť jeho doplnenie, aj o povinnosti navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy v zmysle Správneho poriadku v lehote 10 dní odo dňa doručenia uvedeného oznámenia. Žalobca sa k oznámeniu o začatí správneho konania vyjadril podaním č. FPU-12822/2019-110 zo dňa 3. októbra 2019, ku ktorému mu Úrad vládneho auditu, pracovisko Bratislava listom zo dňa 8. októbra 2019 oznámil, že žalobcom tvrdenými skutočnosťami sa bude zaoberať a vyhodnotí ich v rozhodnutí. Prvostupňové administratívne rozhodnutie 2. Úrad vládneho auditu so sídlom vo Zvolene, pracovisko Bratislava (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“ alebo „prvostupňový správny orgán“) Rozhodnutím č. -6,

č. 176/012502/19/31 zo dňa 25. novembra 2019 rozhodol tak, že na základe skutkových zistených opísaných v bodoch I. až XIII. výroku rozhodnutia uložil žalobcovi podľa za porušenie finančnej disciplíny uvedené v bodoch I. a II. úhrnnú povinnosť odviesť do štátneho rozpočtu SR verejné prostriedky, ktorých poskytnutím nad rámec oprávnenia došlo k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov vo výške 16 088,95 EUR (15 400,- EUR + 688,95 EUR) na označený príjmový účet Úradu vládneho auditu najneskôr do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Pre prípad nezaplatenia uloženého odvodu v stanovenej lehote uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť penále vo výške 0,1 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, t. j. zo sumy 16 088,95 EUR za každý aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu na označený príjmový účet Úradu vládneho auditu. Za správne delikty uvedené v bodoch III. až XIII. žalobcovi uložil podľa ZoFK úhrnnú pokutu vo výške 20 000,- EUR s povinnosťou zaplatiť ju na označený príjmový účet Úradu vládneho auditu najneskôr do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 3 -

3. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že v dňoch od 11. januára 2019 do 12. apríla 2019 vykonal u žalobcu vládny audit na základe Poverenia na vykonanie vládneho auditu č. -1 zo dňa 11. januára 2019 v znení jeho dodatku č. 1 zo dňa 13. februára 2019. Vládnym auditom bola overená dokumentácia žalobcu z administratívnych finančných kontrol vykonaných žalobcom v roku 2018 na základe vyúčtovaní finančných prostriedkov poskytnutých žalobcom ich prijímateľom v roku 2017 s cieľom overiť a hodnotiť hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť a účelnosť pri hospodárení s verejnými financiami, overiť zúčtovanie finančných vzťahov so štátnym rozpočtom a overiť a hodnotiť ďalšie skutočnosti, ak tak ustanovuje osobitný predpis. 4. Vo vzťahu ku skutkovým zisteniam uvedeným v bode I. výroku prvostupňového rozhodnutia prvostupňový správny orgán konštatoval porušenie finančnej disciplíny žalobcu podľa , pretože žalobca na podporu projektu „45. spišské folklórne slávnosti“ poskytol Spišskému osvetovému stredisku v Spišskej Novej Vsi (ďalej len „prijímateľ“) na základe Zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov č. 17-431-01591 zo dňa 10. mája 2017 verejné prostriedky vo výške 15 400,- EUR napriek tomu, že žiadosť prijímateľa zo dňa 14. decembra 2016 nebola v súlade so Zásadami poskytovania finančných prostriedkov z Fondu na podporu umenia VP SPU č. 12/2015 zo dňa 1. marca 2017 (ďalej len „zásady“). Nesúlad so zásadami vyplýval z časti 5. rozpočtu projektu, ktorý v bode 5.1 (kalkulácia nákladov) obsahoval výdavok „výroba upomienkových darčekov, výroba fotografií na výstavu Obce Spiša v minulosti“ (ďalej aj „sporná položka“), ktorý nebol v súlade s čl. 6 bod 6 písm. s) zásad, preto mal žalobca žiadosť prijímateľa podľa o Fonde na podporu umenia (ďalej len „“) vyradiť z rozhodovacieho procesu, čo žalobca neučinil, ale prijímateľovi žiadanú dotáciu poskytol, čím verejné prostriedky vo výške 15 400,- EUR poskytol nad rámec oprávnenia stanovený zákona a čl. 6 bod 6 písm. s) zásad. 5. Porušenie finančnej disciplíny podľa prvostupňový orgán verejnej správy u žalobcu konštatoval aj na základe skutkových zistení uvedených v bode II. výroku jeho rozhodnutia tým, že na projekt „Fit - medzinárodná federácia prekladateľov - členský poplatok + účasť na kongrese“ poskytol Slovenskej spoločnosti prekladateľov umeleckej literatúry (ďalej len „prijímateľ“) na základe Zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov č. 17-155-01401 zo dňa 9. novembra 2017 verejné prostriedky vo výške 2 650,- EUR napriek tomu, že návrh zmluvy zanikol podľa a čl. 5 bod 8 zásad, pretože prijímateľ návrh zmluvy nepodpísal najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu zmluvy, ktorý mu bol elektronicky zaslaný dňa 21. marca 2017. Nevyčerpanú časť finančných prostriedkov vo výške 1 961,05 EUR prijímateľ žalobcovi vrátil dňa 28. februára 2018, a preto k vyššiemu čerpaniu verejných finančných prostriedkov 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 4 -

nad rámec oprávnenia stanovený v a čl. 5 bod 8 zásad došlo vo výške 688, EUR. 6. U skutkov, konkrétne vymedzených v bodoch III. až V. výroku prvostupňového rozhodnutia, ktoré žalobca z hľadiska ich obsahu nenamietal, a preto ich správny súd v podrobnostiach neuvádza, prvostupňový orgán verejnej správy konštatoval, že žalobca porušil ZoFK, podľa ktorého orgán verejnej správy je povinný vytvoriť, zachovávať a rozvíjať finančné riadenie, v rámci ktorého zabezpečuje overovanie splnenia podmienok na poskytovanie a používanie verejných financií, čím naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa cit. zákona, a to nesplnenie povinností uvedených v tým, že: ? v konkrétne uvedených žiadostiach o poskytnutie finančného príspevku nezisťoval, či právnické osoby, ktoré boli žiadateľmi o verejné finančné prostriedky, neboli právoplatné odsúdené za úmyselný trestný čin proti majetku v zmysle o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a

doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) v znení účinnom od 1. júla 2016, a teda im verejné finančné prostriedky poskytol s rizikom, že jedna z podmienok na poskytnutie dotácie, a to, že „finančné prostriedky nemožno poskytnúť žiadateľovi, ktorý bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin proti majetku“ ( nemusí byť splnená (bod III.),

? u konkrétne označených návrhov zmluvy na poskytnutie finančných prostriedkov nedodržal lehotu na doručenie návrhu zmluvy žiadateľovi podľa , podľa ktorého „Fond do 30 dní od vydania rozhodnutia riaditeľa o poskytnutí finančných prostriedkov doručí žiadateľovi návrh zmluvy. Ak žiadateľ najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu zmluvy tento neprijme, návrh zmluvy zaniká“ ( bod IV. )

? v procese uzatvorenia dodatkov ku konkrétne označeným zmluvám o poskytnutí finančných prostriedkov (č. 17-531-01789 zo dňa 11. júla 2017 a č. 17-531-01825 zo dňa 11. júla 2017) bol žalobca nečinný napriek tomu, že novelou , účinnou od 1. júla 2007 boli prijaté ustanovenia upravujúce sankcie za porušenie zmluvných podmienok ( až ods. 13 ), ktoré sú podľa cit. zákona podstatnou náležitosťou zmluvy (bod V.).

7. U skutkov, vymedzených v bodoch VI. až XIII., ktoré žalobca z hľadiska ich obsahu nenamietal, a preto ich správny súd vo všetkých podrobnostiach neuvádza, prvostupňový orgán verejnej správy u žalobcu konštatoval porušenie § 5 ods. 1 písm. a) ZoFK, podľa ktorého orgán verejnej správy je povinný vytvoriť, zachovávať a rozvíjať finančné riadenie, v rámci ktorého zabezpečuje riadenie rizika a finančnú kontrolu tak, 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 5 -

aby sa pri plnení zámerov a cieľov orgánu verejnej správy predchádzalo porušovaniu tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie, osobitných predpisov alebo medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, a na základe ktorých sa Slovenskej republike poskytujú finančné prostriedky zo zahraničia, čím naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) cit. zákona, a to nesplnenie povinností uvedených v § 5 tým, že: ? v konkrétne vymedzených prípadoch nevykonal základnú finančnú kontrolu v prípadoch a spôsobom určeným ZoFK (§6 ods. 1, ods. 2, ods. 4, § 2 písm. d), § 7 ods. 1 až ods. 3, keď:

1/ neuviedol vyjadrenie, či je alebo nie je možné finančnú operáciu alebo jej časť vykonať, v nej pokračovať alebo vymáhať poskytnuté plnenie, ak sa finančná operácia alebo jej časť už vykonala, 2/ nevykonal základnú finančnú kontrolu časti finančnej operácie pred vstupom do záväzku na konkrétne uzatvorených dodatkoch k zmluvám, 3/ nevykonal základnú finančnú kontrolu v časti finančnej operácie pri realizácii platby - vratky nepoužitých finančných prostriedkov z príspevkov poskytnutých na základe konkrétne označených zmlúv, 4/ nevykonal základnú finančnú kontrolu pri prijatí administratívneho poplatku vo výške 20,- EUR za spracovanie konkrétne označených žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov, nevykonal základnú finančnú kontrolu pri prijatí preplatku z ročného zúčtovania poistenia za rok 2016 vo výške 21,25 EUR od UNION zdravotná poisťovňa a.s., nevykonal základnú finančnú kontrolu pri prijatí neoprávnených a nevyčerpaných finančných prostriedkov vo výške 1 500,- EUR na konkrétne označený účet od konkrétneho prijímateľa dotácie na základe konkrétne označenej zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov, nevykonal základnú finančnú kontrolu pri prijatí neoprávnených a nevyčerpaných finančných prostriedkov vo výške 200,- EUR na konkrétne označený účet od konkrétneho prijímateľa na základe konkrétne označenej zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov, nevykonal základnú finančnú kontrolu pri prijatí neoprávnených a nevyčerpaných finančných prostriedkov vo výške 80,- EUR na konkrétne označený účet od konkrétneho prijímateľa dotácie na základe konkrétne označenej zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov (bod VI.), ? nedostatočným vykonaním kontroly zmluvných podmienok dodržiavania povinnosti predložiť vyúčtovanie podľa čl. 6 bod 6.3 Zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov č. 17-231-00458 zo dňa 12. júna 2017 a svojou nečinnosťou uplatniť postup vo veci vrátenia finančných prostriedkov použitých v rozpore s účelom zmluvy (čl. 6 bod 6.9 zmluvy - ak prijímateľ nepredloží vyúčtovanie najneskôr v termíne stanovenom v bode 6.3 tohto článku - t. j. do termínu 31. januára 2018, poskytovateľ (žalobca) ho písomne vyzve, aby predložil vyúčtovanie bez zbytočného odkladu, najneskôr však do 10 dní do doručenia písomnej výzvy. Ak prijímateľ nepredloží 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 6 -

vyúčtovanie ani v uvedenej dodatočnej lehote, považuje sa táto skutočnosť za použitie finančných prostriedkov v rozpore s účelom uvedeným v tejto zmluve a - Fond kontroluje plnenie zmluvných záväzkov a vymáha pohľadávky zo zmluvných záväzkov zo zmlúv uzatvorených s prijímateľmi finančných prostriedkov), keď na výzvu žalobcu na finančné vyúčtovanie a vecné vyhodnotenie predmetnej zmluvy zo dňa 20. februára 2018 prijímateľ reagoval vyúčtovaním doručeným žalobcovi osobne dňa 18. mája 2018, teda oneskorene, čím porušil zmluvne dohodnuté podmienky, ale žalobca voči prijímateľovi neuplatnil postup vo veci vrátenia finančných prostriedkov, ktoré sa považovali za použité v rozpore s účelom uvedeným v zmluve ( bod VII.), ? nedostatočne overil vyúčtovanie projektu „Revue svetovej literatúry“, a projektu „Špecifické prekladanie dramatických textov“ keď kontrolou vyhodnotenia poskytnutého finančného príspevku zo dňa 9. augusta 2018 a zo dňa 10. septembra 2018 neidentifikoval, že prijímateľ Slovenská spoločnosť prekladateľov umeleckej literatúry porušil čl. 6 bod 6.3 písm. a) Zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov č. 17-231-00458 zo dňa 12. júna 2017 a č. 17-352-01972 zo dňa 17. októbra 2017 (použitie finančných prostriedkov poskytnutých na základe tejto zmluvy podlieha finančnému zúčtovaniu a vecnému vyhodnoteniu projektu, ktoré prijímateľ zrealizuje v registračnom systéme poskytovateľa. Prijímateľ je povinný vyúčtovanie podľa predchádzajúcej vety poskytovateľovi predložiť v tlačenej podobe vygenerovanej z registračného systému FPÚ najneskôr do 31. mája 2018. K vyúčtovaniu je prijímateľ povinný priložiť aj kópie originálnych účtovných dokladov označených číslom zmluvy - účtovný doklad ako preukázateľný záznam musí obsahovať náležitosti v zmysle o účtovníctve, pričom za obsahovú správnosť účtovného dokladu zodpovedá prijímateľ dotácie - potvrdzujúcich použitie poskytnutých finančných prostriedkov) tým, že k vyúčtovaniu použitia finančného príspevku predložil kópie konkretizovaných originálnych účtovných dokladov, ktoré neboli označené číslom zmluvy (bod VIII.), ? žalobca kontrolou vyhodnotenia poskytnutého finančného príspevku zo dňa 23. augusta 2018 nedostatočne overil predložené vyúčtovanie projektu, keď neidentifikoval, že prijímateľ Slovenské osvetové stredisko porušil časť A bod 4.1 Príručky pre vecné vyhodnotenie a vyúčtovanie projektu Fondu na podporu umenia (faktúra musí byť označená číslom zmluvy. Ak sa na faktúre nachádzajú aj iné položky, ktoré nie sú hradené z finančných prostriedkov poskytnutých fondom, prijímateľ je povinný na faktúre jasne rozpísať a označiť číslom zmluvy položky, ktoré súvisia s realizáciou podporeného projektu a sú hradené z poskytnutých finančných prostriedkov. Následne túto informáciu uvedie aj do formulára pri vyúčtovaní dotácie. V prípade, že časť faktúry je použitá na výdavky hradené z poskytnutej dotácie a časť faktúry na pokrytie minimálneho spolufinancovania, 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 7 -

prijímateľ je povinný tento fakt uviesť vo vyúčtovaní) tým, že na faktúre č. 20170074 zo dňa 19. júla 2017 jasne nerozpísal a neoznačil číslom zmluvy položky, resp. časť faktúry, ktorá bola použitá na pokrytie povinného minimálneho spolufinancovania, čím porušil čl. 5 bod 5.4 Zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov č. 17-431-01574 zo dňa 4. apríla 2017 (prijímateľ prijíma finančné prostriedky poskytnuté na základe tejto zmluvy v plnom rozsahu a za podmienok vyplývajúcich z tejto zmluvy, zo všeobecne záväzných právnych predpisov a z interných predpisov poskytovateľa) (bod IX.), ? žalobca kontrolou vyhodnotenia poskytnutého finančného príspevku zo dňa 23. augusta 2018 (17-431-01574) a zo dňa 10. decembra 2018 (17-432-00634) nedostatočne overil predložené vyúčtovanie projektu, keď neidentifikoval, že konkrétne označené faktúry predložené prijímateľom neobsahovali podpisový záznam osoby zodpovednej za účtovný prípad v účtovnej jednotke a podpisový záznam osoby zodpovednej za jeho zaúčtovanie a označenie účtov, na ktorých sa účtovný prípad zaúčtoval, teda, že konkrétne označené faktúry nespĺňali náležitosti účtovného dokladu podľa a o účtovníctve (účtovný doklad je preukázateľný účtovný záznam, ktorý musí obsahovať podpisový záznam osoby zodpovednej za účtovný prípad v účtovnej jednotke a podpisový záznam osoby zodpovednej za jeho zaúčtovanie, označenie účtov, na ktorých sa účtovný prípad zaúčtuje v účtovných jednotkách účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, ak to vyplýva z programového vybavenia) (bod X.), ? žalobca nevyzval prijímateľa Slovenskú spoločnosť prekladateľov umeleckej literatúry na zaplatenie penále vo výške 0,01 % zo sumy neoprávnene zadržaných finančných prostriedkov, t. j. zo sumy 1 500,- EUR za každý deň neoprávneného zadržania finančných prostriedkov po uplynutí lehoty podľa napriek tomu, že pri kontrole vecného vyhodnotenia a vyúčtovania projektu „Špecifické prekladanie dramatických textov“ vykonanej dňa 7. septembra 2018 zistil, že :

1. prijímateľ projekt zrealizoval len v rozsahu 50 %, 2. prijímateľ nevrátil finančné prostriedky vo výške 1 500,- EUR poskytnuté na realizáciu projektu v lehote podľa druhá veta t.j. do 30 dní odo dňa skončenia realizácie projektu, teda do 30. januára 2018, . prijímateľ nezaplatil penále vo výške 0,01 % zo sumy neoprávnene zadržaných finančných prostriedkov, t.j. zo sumy 1 500,- za každý deň neoprávneného zadržania neoprávnených prostriedkov po uplynutí lehoty podľa uvedeného zákona (bod XI.), ? žalobca nevykonal administratívnu finančnú kontrolu osobami uvedenými v ZoFK, a to štatutárnym orgánom verejnej správy, alebo ním určeným vedúcim zamestnancom, z administratívnej kontroly finančného vyúčtovania a vecného vyhodnotenia projektu „Špecifické prekladanie dramatických textov“ napriek 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 8 -

identifikovanému nedostatku nevypracoval návrh správy obsahujúci náležitosti podľa § 22 ods. 3 ZoFK a následne aj správu obsahujúcu náležitosti podľa § 22 ods. 4 cit. zákona, ale vyhotovil len záznam „Kontrola vyhodnotenia poskytnutého finančného príspevku“ zo dňa 10. septembra 2018, ktorý neobsahoval náležitosti podľa § 22 ods. 3 a ods. 4 cit. zákona. Prvostupňový orgán verejnej správy pri tom poukázal na ust. § 8 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 2 a § 22 ods. 1, 3, 4 ZoFK (bod XII.), ? žalovaný nevypracoval z administratívnej kontroly finančného vyúčtovania a vecného vyhodnotenia projektu „Divadelná chalúpka - 13. ročník inšpiratívneho festivalu s medzinárodnou účasťou“ napriek identifikovanému nedostatku návrh správy obsahujúci náležitosti podľa § 22 ods. 3 ZoFK a následne aj správu obsahujúcu náležitosti podľa § 22 ods. 4 zákona ZoFK, ale vyhotovil len záznam „Kontrola vyhodnotenia poskytnutého finančného príspevku“ zo dňa 10. decembra 2018 neobsahujúci náležitosti podľa § 22 ods. 3 a ods. 4 cit. zákona. Administratívu finančnú kontrolu pritom nevykonávali osoby uvedené v § 7 ods. 2 cit. zákona (bod XIII.).

8. Prvostupňový orgán verejnej správy citoval § 28 ods. 4 ZoFK, ktorým je ustanovená len maximálna výška pokuty a pri jej ukladaní prihliadol najmä na povahu, závažnosť a následky porušenia povinností žalobcom. Konštatoval, že v prípade skutkových zistení uvedených v bodoch III. - XIII. rozhodnutia ide o systémové nedostatky, ktoré vyhodnotil ako nedostatky s vysokou závažnosťou, pretože finančné riadenie nebolo u žalobcu vzhľadom na nastavenie systému na dostatočnej úrovni napriek tomu, že zabezpečenie dostatočnej úrovne finančného riadenia je u žalobcu ako orgánu verejnej správy nevyhnutné za účelom náležitého a odborného plnenia úloh zverených mu ako aj na zabezpečenie plnenia povinností, ktoré mu vyplývajú z osobitných predpisov, napr. ZoFK. Pri úvahe o výške pokuty zohľadnil jej preventívny a represívny účinok a dospel k záveru, že vzhľadom na závažnosť, povahu, charakter, následky a riziko opakovaného výskytu identifikovaných nedostatok je opodstatnená pokuta v prvej pätine zákonnej sadzby, teda vo výške 20 000,- EUR, ktorá bude pre žalobcu dostatočne citeľná, aby v budúcnosti zamedzila jeho protiprávnemu konaniu a tiež dostatočná na to, aby ju žalobca vo svojej majetkovej sfére pocítil. Prvostupňový orgán verejnej správy pri úvahách o výške pokuty prihliadol aj na zdroje príjmov žalobcu a výsledok jeho hospodárenia za rok 2018 a konštatoval, že výška uloženej sankcie nie je spôsobilá zasiahnuť do jeho majetkových pomerov v takom rozsahu, aby narušila jeho činnosť. Prihliadol aj na tú skutočnosť, že u žalobcu ide o prvé zistené porušenie a ZoFK. 9. V ďalšej časti prvostupňového rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy zopakoval obsah vyjadrenia žalobcu k Oznámeniu o začatí správneho konania a uviedol svoje stanovisko k žalobcom uplatneným námietkam. Uviedol, že žalobca bol sankcionovaný za to, že poskytol verejné prostriedky vo forme dotácie na podporou projektu napriek tomu, že 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 9 -

žiadosť o jej poskytnutie nebola v súlade so zásadami, a preto mala byť z rozhodovacieho procesu v zmysle vyradená (bod I.). Na zodpovednosť žalobcu nemala vplyv skutočnosť, ktorá ani nebola preukázaná, a síce, že príjemca poskytnutú dotáciu použil výlučne na oprávnené výdavky. K bodom III. - XIII. prvostupňový orgán verejnej správy konštatoval, že podľa ZoFK je oprávnený uložiť pokutu za nesplnenie povinností uvedených v citovaného zákona a keďže porušenie povinností žalobcom vyhodnotil ako závažné, dospel k záveru, že upustenie od uloženia pokuty by bolo v rozpore so základnými cieľmi, ktoré sa ukladaním pokút sledujú. Pri uložení pokuty pritom dôsledne

posudzoval povahu, závažnosť a následky porušenia povinností a prihliadol aj na majetkové pomery žalobcu. Druhostupňové administratívne rozhodnutie 10. O podanom odvolaní žalobcu, v ktorom žalobca napadol všetky časti výroku prvostupňového rozhodnutia, navrhol ho zrušiť a správne konanie zastaviť podľa § 30 ods. 1 písm. h) Správneho poriadku rozhodol žalovaný Rozhodnutím č. MF/007493/2020-243/1105 zo dňa 13. februára 2020 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“). 11. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný stručne zhrnul obsah prvostupňového rozhodnutia, a obsah podaného odvolania, citoval , , , , , , , , , čl. 6 bod 6 písm. s), čl. 5 bod 8, čl. 4 bod 5 Zásad poskytovania finančných prostriedkov Fondu na podporu umenia VP SPU č. 12/19, , , , , , , ZoFK a relevantné články zmlúv o poskytnutí finančných prostriedkov, ktorých porušenie bolo vykonaným vládnym auditom zistené a konštatoval, že žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť posúdenia veci a odôvodňovali by prípadnú zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Vyjadril názor, že v celom správnom konaní prvostupňového orgánu verejnej správy bola dôsledne dodržiavaná zásada zákonnosti a správne orgány, ktoré vo veci rozhodovali a konali, postupovali v súlade s hmotno-právnymi aj procesno-právnymi predpismi. Z administratívneho spisu je zrejmé, že správny orgán prvého stupňa konal v rozsahu a spôsobom, ktorý mu ustanovujú platné a účinné právne predpisy. Vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade s Správneho poriadku, a preto rozhodol tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti jeho rozhodnutia. Jednotlivo sa vyjadril k odvolacím námietkam žalobcu, ktoré vyhodnotil ako nedôvodné. 12. K odvolacej námietke týkajúcej sa bodu I. výroku prvostupňového rozhodnutia a síce, že projekt bol z hľadiska účelu naplnený v plnom rozsahu, pretože nebol realizovaný v rozpore so zákonom stanoveným účelom, žalovaný v zhode s prvostupňovým orgánom 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 10 -

verejnej správy uviedol, že pre vyvodenie záveru o porušení finančnej disciplíny vo vzťahu k bodu I. nebolo podstatné, či príjemca príspevku poskytnutý finančný príspevok mohol použiť výlučne na oprávnené výdavky a ani to, či tak v skutočnosti urobil (čo nebolo preukázané) alebo neurobil. Žalobca bol sankcionovaný za to, že poskytol verejné prostriedky vo forme dotácie na podporu projektu napriek tomu, že žiadosť o poskytnutie dotácie nebola v súlade so zásadami, nakoľko v časti 5 - Rozpočet projektu - bod 5.1 Kalkulácia nákladov - obsahovala výdavok „výroba upomienkových darčekov, výroba fotografií na výstavu Obce Spiša v minulosti“, ktorý nebol v súlade s článkom 6 bod 6 písm. s) zásad, a preto mala byť predmetná žiadosť z rozhodovacieho procesu vyradená podľa , žalobca nemal rozhodnúť o jej schválení a následne nemal na jej základe prijímateľovi dotáciu poskytnúť. Žalovaný zdôraznil, že argumentácia obsiahnutá v prvostupňovom rozhodnutí zreteľne preukazuje naplnenie skutkovej podstaty porušenia finančnej disciplíny podľa tým, že finančné prostriedky vo výške 15 400,- EUR žalobca poskytol nad rámec oprávnenia, čím došlo k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov. K odvolacej námietke týkajúcej sa bodov III. - XIII., vo vzťahu ku ktorým žalobca tvrdil, že úspešne, účinne a efektívne uplatnil opatrenia na nápravu zistených nedostatkov, ktoré sú už v súčasnosti uvedené do aplikačnej praxe a že sa prvostupňový orgán nijako nevysporiadal s dôvodnosťou uloženia pokuty a ani s jej výškou, pričom podľa názoru žalobcu pokuta nemusí byť uložená vôbec, pretože sa prihliada na povahu, závažnosť, čas trvania ako aj následky porušenia jednotlivých povinností, žalovaný uviedol, že žalobcom uplatnené opatrenia na nápravu zistených nedostatkov nie sú skutočnosťou, ktorá by odôvodňovala neuloženie pokuty, pretože z ZoFK vyplýva pre žalobcu povinnosť splniť prijaté opatrenia a predložiť dokumentáciu preukazujúcu splnenie prijatých opatrení. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že sa prvostupňový orgán verejnej správy nevysporiadal s dôvodmi a výškou uloženej pokuty, pretože v prvostupňovom rozhodnutí uviedol všetky skutočnosti, ktoré pri ukladaní pokuty zohľadnil a uviedol aj úvahy, ktorými sa pri ukladaní pokuty riadil a vzhľadom na ktoré považoval žalovaný výšku uloženej pokuty za primeranú. Žaloba 13. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. MF/007493/2020-243-1105 zo dňa 11. februára 2020, zrušenia prvostupňového rozhodnutia sp. zn. -6, č. 176/012502/19/31 zo dňa 25. novembra 2019 z dôvodov podľa , , , (ďalej len „“) aj zrušenia skôr vydaného opatrenia Úradu vládneho auditu so sídlom vo Zvolene, a to Správy z vládneho auditu č. -04 zo dňa 12. apríla 2019 podľa v spojení

s v časti 4 - zistené nedostatky, nedostatok pod por. č. 1 (bod I. výroku prvostupňového rozhodnutia) a vrátenia veci na ďalšie konanie tvrdiac, že boli porušené alebo priamo dotknuté jeho práva alebo 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 11 -

právom chránené záujmy. Alternatívne sa domáhal, aby správny súd upustil od uloženia pokuty vo výške 20 000,- EUR za správne delikty podľa § 28 ods. 4 ZoFK, ktoré boli skutkovo vymedzené v bodoch III. - XIII. výroku preskúmavaného a prvostupňového rozhodnutia, vo zvyšku žiadal rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie zrušiť. Žiadal, aby správny súd zrušil aj Správu z vládneho auditu zo dňa 12. apríla 2019 v časti 4 - zistené nedostatky - nedostatok pod poradovým č. 1. a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Uplatnil si úplnú náhradu trov konania. 14. Žalobca namietal, že správne orgány nesprávne vymedzili podstatu skutku opísaného v bode I. výroku prvostupňového rozhodnutia. Právny záver žalovaného a prvostupňového orgánu verejnej správy, že opísaným skutkom bola naplnená skutková podstata označil za vadu v ustaľovaní skutkového stavu v zmysle , pretože, ak žalobca poskytol prijímateľovi na základe Zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov č. 17-431/01591 finančné prostriedky nad rámec oprávnenia, bolo to max. v rozsahu 1 000,- EUR, teda v rozsahu spornej položky. Tvrdil, že konaním spočívajúcim v tom, že si nevšimol nesprávne vecné vymedzenie jednej rozpočtovej položky, teda jednu vadu (inak riadnej) žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov, mohlo dôjsť nanajvýš k porušeniu finančnej disciplíny v zmysle cit. zákona. Podľa žalobcu správne orgány formalistickým výkladom cit. zákona nesprávne posúdili rozsah poskytnutej dotácie nad rámec oprávnenia, ktorým malo dôjsť k vyššiemu čerpaniu finančných prostriedkov, pokiaľ dospeli k záveru, že k vyššiemu čerpaniu finančných prostriedkov došlo v rozsahu celej poskytnutej dotácie a teda, že odvod, ktorý má žalobca podľa bodu I. zaplatiť, činí 15 400,- EUR. Žalobca vyjadril presvedčenie, že jediným správnym, spravodlivým a úmysel zákonodarcu sledujúcim výkladom je ten, že ak bol skutočne prekročený rámec oprávnenia žalobcu a došlo k vyššiemu čerpaniu finančných prostriedkov, tak výlučne v rozsahu spornej položky. Preto tvrdil, že orgány verejnej správy nesprávne a predčasne posúdili rozsah odvodovej povinnosti žalobcu za skutok vymedzený v bode I. výroku napadnutého rozhodnutia, a teda, že žalobcovi nevznikla úhrnná povinnosť odvodovej povinnosti v rozsahu 16 088,95 EUR, ale nanajvýš vo výške 1 688,95 EUR, čo žalobca podradil pod žalobný dôvod podľa . 15. Žalobca argumentoval tým, že správne orgány v rámci rozhodovacieho procesu nerozlišovali medzi postupom, ktorý predchádza poskytnutiu verejných prostriedkov vo forme dotácie, ktorý môže, ale nemusí viesť k poskytnutiu verejných finančných prostriedkov bez ohľadu na to, či je alebo nie je žiadosť v súlade so zákonom a internými predpismi, keďže podľa účinného k 31. decembru 2016 nie je na poskytnutie finančných prostriedkov právny nárok a medzi momentom poskytnutia verejných prostriedkov, t. j. okamihom zavŕšenia procesu poskytovania reálnym vyvolaním právneho a faktického dôsledku pre verejné financie, teda poskytnutím verejných financií. Tvrdil, že len vo vzťahu 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 12 -

k faktickému poskytnutiu verejných financií je možné skúmať, či došlo k poskytnutiu verejných prostriedkov nad rozsah oprávnenia a že postup, ktorý predchádzal poskytnutiu verejných prostriedkov nemá právnu relevanciu vo vzťahu k naplneniu skutkovej podstaty porušenia finančnej disciplíny podľa Zdôraznil, že žiadosť o poskytnutie verejných prostriedkov (dotácie), či už je správna a úplná alebo nie, nie tou právnou skutočnosťou, s ktorou zákon spája poskytnutie verejných prostriedkov zo strany žalobcu. Rozhodujúcou právnou skutočnosťou, na základe ktorej dochádza k poskytnutiu verejných prostriedkov je v zmysle , podľa ktorého Fond poskytuje finančné prostriedky podľa na základe písomnej zmluvy uzavretej so žiadateľom, čo v rámci vykonávania vládneho auditu, ani v rámci správneho konania nezobral prvostupňový orgán verejnej správy ani žalovaný na zreteľ. Žalobca ďalej argumentoval poukazom na , v zmysle ktorého Fond sa zaväzuje zmluvou poskytnúť žiadateľovi poskytnúť finančné prostriedky na určený účel za podmienok ustanovených týmto zákonom a Fondom a žiadateľ sa zaväzuje tieto finančné prostriedky použiť v súlade s určeným účelom a podmienkami a hodnoverne preukázať fondu ich použitie podľa zmluvy s tým, že v zmysle cit. zákona žiadateľ sa stáva prijímateľom finančných prostriedkov uzavretím zmluvy. 16. Žalobca pripustil, že v súvislosti s posudzovaním predmetnej žiadosti (bod I.) došlo zrejme k porušeniu postupov a pravidiel pri poskytovaní verejných prostriedkov tým, že nebol dodržaný postup vyplývajúci z , keď neúplná, nesprávna, resp. so Zásadami poskytovania peňažných prostriedkov čiastočne rozporná žiadosť nebola na výzvu žalobcu opravená žiadateľom v počiatočnom

štádiu posudzovania žiadosti v dôsledku zlyhania ľudského faktora a tvrdil, že toto jeho konanie (nevšimnutie si jednej rozpočtovej položky) v súvislosti s posudzovaním žiadosti, a nie v súvislosti s poskytnutím verejných financií, vystihuje skutočnú podstatu skutku, ktorého sa vo vzťahu k predmetnej žiadosti o dotáciu zo dňa 14. decembra 2016 žalobca dopustil. Toto konanie však podľa žalobcu nenapĺňa skutkovú podstatu porušenia finančnej disciplíny podľa , podľa ktorého „porušením finančnej disciplíny je poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov“, ako to nesprávne ustálili orgány verejnej správy, ale napĺňa skutkovú podstatu porušenia finančnej disciplíny podľa cit. zákona, podľa ktorého „porušením finančnej disciplíny je porušenie pravidiel a podmienok pri poskytovaní prostriedkov z rozpočtu verejnej správy subjektom verejnej správy“. Na základe uvedeného žalobca tvrdil, že ako subjekt verejnej správy porušil v procese poskytovania verejných prostriedkov, ktorý predchádzal samotnému poskytnutiu verejných prostriedkov, pravidlo obsiahnuté v , a preto sú závery žalovaného a prvostupňového orgánu verejnej správy uvedené v ich rozhodnutiach, či v Správe z vládneho auditu ústavne neudržateľné, sú v priamom rozpore s hlavným účelom Zákona o fonde na podporu umenia a hlavným poslaním žalobcu, ktorým je poskytovať peňažné prostriedky na dosahovanie 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 13 -

spoločensky prospešných cieľov v oblasti kultúry. Žalobca zdôraznil, že z jeho strany nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty skutkom vymedzeným v bode I. výroku prvostupňového rozhodnutia, pretože v ňom vymedzeného konania sa nedopustil. Skutočné konanie žalobcu spočívalo v inom skutku, ktorý správne orgány vo svojich rozhodnutiach nevymedzili a právne nekvalifikovali. Žalobca tvrdil, že mu nevznikla odvodová povinnosť v rozsahu 15 400,- EUR (bod I.), pretože s porušením finančnej disciplíny podľa nie je vznik odvodovej povinnosti spojený. 17. Pre prípad, že by súd neuznal vyššie uvedenú žalobnú argumentáciu za dôvodnú a dospel by k záveru, že žalobca konaním vymedzeným v bode I. výroku prvostupňového rozhodnutia naplnil skutkovú podstatu porušenia finančnej disciplíny podľa žalobca namietal, že orgány verejnej správy dospeli k nesprávnemu právnemu záveru ohľadom rozsahu odvodovej povinnosti žalobcu, pretože určenie odvodovej povinnosti žalobcu v rozsahu 15 400,- EUR je podľa žalobcu výsledkom neprípustne formalistického výkladu zákona, keď orgány verejnej správy na rozpočet dotácie nesprávne nazerali ako na nedeliteľný celok a poskytnutie verejných prostriedkov vo vyššom rozsahu, ako bolo oprávnenie žalobcu viazali primárne na len čiastočne vadnú žiadosť s jednou rozpočtovou položkou, ktorá bola rozporná s internými predpismi žalobcu. Argumentoval tým, že takéto nazeranie na rozpočet dotácie získané od právnickej osoby „fondového typu“, ktorá poskytovaním dotácií sleduje celospoločensky prospešný cieľ, je v rozpore so zásadou fondového hospodárenia s tým, že podľa právnej doktríny by dôsledné uplatnenie úplnosti, t.j. nedeliteľnosti rozpočtu vylúčilo existenciu fondového hospodárstva (Balko - Babčák a kol. Finančné právo, II. vydanie, Bratislava: EUROKÓDEX, 2009, str. 123). Žalobca tvrdil, že na rozpočet dotácie je potrebné hľadieť ako na súbor navzájom oddeliteľných položiek, a preto, ak aj došlo zo strany žalobcu k ohrozeniu záujmu na riadnom a s právom súladnom hospodárení s verejnými financiami pri poskytovaní verejných prostriedkov, tak to bolo výlučne v rozsahu, ktorý predstavovala sporná doložka. Uvedené však podľa názoru žalobcu platí len v prípade, ak táto položka bola súčasťou zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žiadateľom dotácie na základe Zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov č. 17-431-01591. Z rozhodnutia žalovaného, z prvostupňového rozhodnutia a ani zo Správy o vládnom audite pritom podľa žalobcu nevyplýva, že by sa správne orgány touto skutočnosťou, teda konkrétnym obsahom predmetnej Zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov zaoberali. V tejto súvislosti žalobca poukázal na Uznesenie Nejvyššího správního soudu ČR sp.zn. -33 zo dňa 30. októbra 2018, ktorý v súvislosti s posudzovaním výšky odvodu za porušenie finančnej disciplíny v minulosti vyslovil, že pri stanovení výšky odvodu je potrebné zvažovať podstatné okolnosti konkrétneho porušenia rozpočtovej disciplíny a vychádzať z princípu primeranosti, teda rozumného pomeru medzi závažnosťou porušenia finančnej disciplíny a výškou za neho predpísaného odvodu. Pokiaľ okolnosti konkrétneho prípadu vyvolávajú otázku ohľadne závažnosti porušenia danej 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 14 -

povinnosti, musí orgán finančnej kontroly zvážiť, či je dôvod k odvodu v plnej výške čerpaných, či poskytnutých prostriedkov zo štátneho rozpočtu, a či výlučne k odvodu zodpovedajúcemu závažnosti a významu porušenia povinnosti. Ak sa týka porušenie povinnosti oddeliteľnej časti poskytnutej dotácie (v prípade žalobcu ide o 1 rozpočtovú položku) odvod bude stanovený výlučne čiastkou zodpovedajúcou tejto časti). Iný výklad ustanovení o stanovovaní rozsahu (výšky) odvodovej

povinnosti by podľa žalobcu v praxi viedol k absurdným situáciám, keď by pre skutočné, materiálne porušenie finančnej disciplíny v minimálnom rozsahu z výšky poskytnutej dotácie, bolo potrebné dotáciu vrátiť v celom rozsahu, bez ohľadu na to, že len minimálna časť poskytnutej dotácie predstavovala neoprávnené výdavky. 18. Žalobca zhrnul, že orgány verejnej správy nesprávne, na základe neprípustne formalistického, logicky a ústavne neprípustného výkladu zákona stanovili žalobcovi úhrnnú odvodovú povinnosť vo výške 16 088,95 EUR, hoci správne mala a mohla byť odvodová povinnosť žalobcu stanovená max. vo výške 1 688,95 EUR, čo však predpokladalo riadne zistenie skutkového stavu veci správnymi orgánmi v tom zmysle, aby bol zistený skutočný rozsah poskytnutia verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, čo sa nestalo. Sporná bola jedna rozpočtovaná položka vo výške 1 000,- EUR, ktorá bola súčasťou zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žiadateľom dotácie na základe Zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov č. 17-431-01591, a preto mala byť podľa žalobcu výška úhrnnej odvodovej povinnosti určená ako súčet odvodovej povinnosti za porušenie finančnej disciplíny podľa skutku vymedzeného v bode II. prvostupňového rozhodnutia (688,95 EUR) a odvodovej povinnosti zodpovedajúcej skutočne vyčerpanej sume poskytnutej nad rámec oprávnenia, ktorou došlo k skutočnému vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov na neoprávnené výdavky (1 000,- EUR). 19. Žalobca ďalej namietal, že pri ukladaní pokuty za správne delikty podľa § 28 ods. 4 písm. a) ZoFK za skutky vymedzené v bodoch III. - XIII. výroku prvostupňového rozhodnutia správne orgány nedôsledne dbali na zistenia v rámci vládneho auditu. Vychádzali výlučne z toho, že porušenia zákona zo strany žalobcu sú závažné. Dostatočne, resp. vôbec sa nevysporiadali s následkami porušení zákona zo strany žalobcu, teda, či nejaké následky nastali a aký bol ich skutočný negatívny dopad. Z rozhodnutia tiež nie je podľa žalobcu zrejmé, či správne orgány tieto dôsledky riadne skúmali. Ak dôsledky porušenia zákona riadne neskúmali, potom neboli spôsobilé riadne posúdiť výšku uloženej pokuty s ohľadom na povahu, závažnosť, čas trvania a následky porušení. Žalobca konštatoval, že v dôsledku nedostatočného skúmania všetkých relevantných skutočností, podstatných pre ustálenie výšky pokuty, neboli orgány verejnej správy spôsobilé ani riadne odôvodniť rozhodnutia vo vzťahu k výške pokuty a tvrdil, že v tejto časti je odôvodnenie rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nejasnosť. Poukázal na § 28 ods. 13 ZoFK, podľa ktorého sa na konanie o uloženie pokuty podľa ods. 1 -2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 15 -

8 vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní a § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v ktorom sú definované náležitosti odôvodnenia správneho rozhodnutia. Poukázal tiež na § 28 ods. 9 ZoFK, podľa ktorého sa pri ukladaní pokuty podľa ods. 1 - 8 prihliada na povahu, závažnosť, čas trvania a následky porušenia povinnosti. Žalobca uviedol, že ukladanie pokút za správne delikty, a teda i rozhodovanie o ich výške, sa realizuje v rámci voľného správneho uváženia, ktorá vyjadruje určitý stupeň voľnosti rozhodovania správneho orgánu, ktorý mu umožňuje v medziach zákona prijať také rozhodnutie, aké uzná za najvhodnejšie s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci. Správne uváženie je možné podrobiť súdnemu prieskumu aj vtedy, ak správny orgán uváženie zneužil. Riadne zdôvodnenie ukladanej sankcie je v prípade správneho trestania základným predpokladom pre preskúmateľnosť úvahy, ktorou bol správny orgán pri svojom rozhodovaní vedený. Zohľadnenie všetkých zákonom stanovených hľadísk je správny orgán povinný pri ukladaní sankcie presne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodniť a uviesť, k akým skutočnostiam pri stanovení výšky sankcie prihliadal. Výška pokuty musí byť odrazom konkrétnych okolností individuálneho prípadu a musí byť dostatočne odôvodnená. Žalobca zdôraznil, že v rámci svojej voľnej úvahy boli správne orgány povinné posúdiť každé zo zákonom určených kritérií (povaha, závažnosť, čas trvania a následky porušenia povinnosti v zmysle § 28 ods. 9) a ich konkrétny vplyv (jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach) na výšku pokuty a so svojimi úvahami, zohľadňujúcimi tieto kritéria sa mali jasne, presvedčivo a dostatočne vysporiadať v prvostupňovom rozhodnutí, resp. v rozhodnutí žalovaného, pretože iba také rozhodnutie by bolo zákonné a preskúmateľné. Nepreskúmateľné rozhodnutie totiž vykazuje známky svojvôle, v dôsledku ktorej nie je možné zistiť, či nedošlo k zneužitiu voľného uváženia správneho orgánu vzhľadom na konkrétne okolnosti veci (rozhodnutie NS SR sp.zn. ). Žalobca poukázal aj na rozsudok NS SR zverejnený pod č. Rs 89/2002, z ktorého vyplýva, že „správny orgán pochybí, ak pri odôvodnení výšky uloženej sankcie nepostupuje v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku, keď vo vzťahu ku každému z kritérií chýba správna úvaha“. Žalobca tvrdil, že správne orgány pri ukladaní pokuty nedôsledne dbali na zistenia v rámci vládneho auditu. Žalovaný vychádzal výlučne z toho, že porušenia zákona zo strany žalobcu sú „systémové nedostatky“, ktoré správny orgán vyhodnotil ako „nedostatky s vysokou závažnosťou“, avšak tento záver je korektný len vo vzťahu k jednému z vytýkaných nedostatkov v štvrtej časti Správy z vládneho auditu (pod por. č. 5). Nedostatok uvedený pod por. č. 3 je podľa žalobcu nesystémový,

pretože ide o jednorazové zlyhanie ľudského faktora, týka sa peňažných prostriedkov v sume 623,13 EUR a je strednej závažnosti, avšak vzhľadom na rozsah následku je de facto zanedbateľný. Nedostatok zistený pod por. č. 4 je podľa žalobcu tiež nesystémový, pretože ide o jednorazové zlyhanie ľudského faktora a týka sa neskoršieho zaevidovania došlej pošty (4 dni po doručení), a teda je podľa žalobcu strednej závažnosti, avšak vzhľadom na rozsah následku, ktorý nebol žiaden, je de facto zanedbateľný. Nedostatok uvedený pod por. č. 6 je podľa žalobcu „systémový“, avšak nízkej závažnosti, keďže ide o nesprávne uvedenie dátumu uzatvorenia zmluvy, ktorého následok vo vzťahu k ohrozeniu finančných záujmov Slovenskej republiky je úplne zanedbateľný. Žalobca tvrdil, 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 16 -

že z prvostupňového rozhodnutia, ani z rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, ako správne orgány (a či vôbec) brali do úvahy čas porušovania zákona zo strany žalobcu (ak nie, prečo toto kritérium nepovažovali v tomto prípade za relevantné), k akým skutkovým záverom a na základe akých skutočností v súvislosti s týmto kritériom dospeli. Z napadnutých rozhodnutí tiež nevyplýva, či správne orgány zisťovali následky porušení povinností žalobcom, aké následky zistili a ako tieto zistené následky zohľadnili pri stanovení výšky pokuty. Z ich rozhodnutí nie je zrejmé, ako zohľadnili odstránenie negatívnych následkov porušenia zákonných povinností zo strany žalobcu a ním prijaté opatrenia na zabránenie vzniku protiprávneho stavu pro futuro, pričom je to jedna z významných skutočností, ktorá výrazne zmierňuje následky protiprávneho konania a riziko opakovania vzniku protiprávneho stavu. Žalobca namietal, že z odôvodnení prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia žalovaného nie je možné preskúmať, prečo výška pokuty je práve 20 000,- EUR, pretože orgány verejnej správy sa obmedzili na vágne a nepreskúmateľné hodnotiace závery. V dôsledku nedostatočného skúmania všetkých relevantných kritérií podľa § 28 ods. 9 ZoFK neboli spôsobilé uložiť pokutu zákonne, pretože uloženie pokuty i jej výška sú výsledkom svojvoľného postupu správnych orgánov, ktoré neboli spôsobilé zákonnosť a primeranosť nimi uloženej pokuty jasne, presne, konkrétne a presvedčivo odôvodniť. Z ich rozhodnutí nevyplýva, či sa pri rozhodovaní zaoberali otázkou posúdenia, či pokutu žalobcovi vôbec ukladať, a či nepostačuje prejednanie veci a upustenie od uloženia pokuty. 20. V nadväznosti na vyššie uvedené žalobca z procesnej opatrnosti s poukazom na žiadal správny súd, aby na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania sám rozhodol o výške uloženej pokuty podľa ZoFK tak, že upustí od jej uloženia, pretože účel správneho trestania sa dosiahol samotným prejednaním veci pred správnymi orgánmi s tým, že podľa rozhodnutia NS SR sp.zn. je upustenie od potrestania v oblasti správneho trestania možné, ak je výška sankcie stanovená správnym predpisom tak, že minimálna suma peňažnej sankcie upravená nie je. Žalobca pritom zdôraznil, že sa v rámci správneho konania opakovane dovolával upustenia od potrestania s ohľadom na povahu, závažnosť, čas trvania a následky jeho protiprávneho konania ako aj s ohľadom na prijatie účinných opatrení na odstránenie následkov a prijatie opatrení na zamedzenie opakovania vzniknutého protiprávneho stavu do budúcna ako aj s ohľadom na doterajšie konanie žalobcu, ktorý doposiaľ v zmysle cit. zákona sankcionovaný nebol a prejednanie veci správnymi orgánmi splnilo účel správneho trestania. Vyjadrenie žalovaného 21. Žalovaný zotrval na vecnej správnosti svojho aj prvostupňového rozhodnutia a žalobu žalobcu žiadal zamietnuť. Stručne zhrnul obsah prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia žalovaného a k žalobnému petitu uviedol, že Správa z vládneho auditu nemá atribúty skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 17 -

správy, z ktorého by preskúmavané rozhodnutie vychádzalo. K žalobnej námietke týkajúcej sa neoprávneného čerpania verejných prostriedkov vo výške 15 400,- EUR žalovaný uviedol, že vládny audit bol vykonaný u žalobcu, a nie u prijímateľa dotácie a porušenie finančnej disciplíny vzniklo tým, že žiadosť o dotáciu mala byť vrátená prijímateľovi k prepracovaniu. I keď bola prepracovaná, naďalej obsahovala neoprávnený výdavok v bode 5.1 „výroba upomienkových darčekov“, a preto ju bolo potrebné prepracovať tak, aby bola v súlade so zákonom a internými predpismi. Keďže nebola prepracovaná, mala byť vyradená z rozhodovacieho procesu a keďže vyradená nebola a na jej základe bola poskytnutá dotácia, porušil žalobca finančnú disciplínu poskytnutím verejných finančných prostriedkov nad rámec oprávnenia. Vládnym auditom bol preverený rozpočet projektu a z dôkazových materiálov vyplynulo, že v bode 5.1 bola v kalkulácii nákladov uvedená výroba upomienkových darčekov. Z dôkazových materiálov vyplynulo, že dotácia bola žiadateľovi poskytnutá vo výške 15 400,- EUR a faktúrou č. FV17-002 bolo preukázané použitie dotácie na „prezenty“, fakturované vo výške 675,- Eur. Vyjadrenie žalobcu o tom, že išlo o ojedinelé pochybenie označil žalovaný za irelevantné, pretože žalobcovi boli poskytnuté finančné prostriedky, s ktorými mal nakladať v súlade so zákonom a ostatnými

právnymi predpismi. Preto vytýkané pochybenie nie je nedbanlivosťou, ale závažným porušením jeho povinností, ktoré zodpovedá porušeniu finančnej disciplíny podľa S tvrdením žalobcu, že išlo o porušenie , ani s tvrdením žalobcu, že v rámci rozhodovacieho procesu ide o 2 postupy, sa žalovaný nestotožnil. Uviedol, že žalobca je viazaný , a preto nebol dôležitý moment poskytnutia dotácie subjektu, ktorý o ňu požiadal, ale či bol zo strany žalobcu dodržaný zákon pri poskytovaní verejných finančných prostriedkov. Postup žalobcu nebol v súlade so Zásadami, čím žalobca porušil , pretože nepreskúmal úplnosť rozpočtu a súlad žiadosti so Zásadami poskytovania finančných prostriedkov schválenými radou. Podľa cit. zákona mal žalobca predmetnú žiadosť vyradiť z rozhodovacieho procesu a túto skutočnosť oznámiť žiadateľovi. Ak by aj príjemca príspevku použil poskytnú dotáciu výlučne na oprávnené výdavky (čo sa nestalo), nemalo by to na zodpovednosť žalobcu žiadny vplyv. K tvrdeniu žalobcu, že právnou skutočnosťou, na základe ktorej dochádza k poskytnutiu verejných finančných prostriedkov, je výlučne zmluva o ich poskytnutí, a že orgány verejnej správy nesprávne nazerali na rozpočet ako na neoddeliteľný celok žalovaný uviedol, že žalobca sa zaviazal poskytnúť finančné prostriedky na realizáciu projektu „45. spišské folklórne slávnosti“ vo výške a za podmienok stanovených najmä v zmluve, vo výzve, v a v iných súvisiacich všeobecne záväzných predpisov, interných predpisoch žalobcu - najmä v Zásadách, v Štatúte a v Štruktúre podpornej činnosti. Žalobca poskytol verejné finančné prostriedky napriek tomu, že v žiadosti o dotáciu nebol dodržaný čl. 6 bod 6 písm. s) Zásad, a to „výdavky bez priameho vzťahu k realizácii projektu ani výdavky, ktoré nie sú súčasťou rozpočtu, nebudú akceptované, taktiež nebudú akceptované ako oprávnené najmä darčekové predmety, finančné ceny, suveníry a pod.“. Tým, že žalobca dostatočne neoveril všetky skutočnosti pri poskytovaní dotácie a poskytol ju v rozpore so 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 18 -

Zásadami, naplnil podstatu skutkového stavu, že poskytol dotáciu nad rámec oprávnenia a tým porušil finančnú disciplínu podľa , čím došlo k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov. K žalobnej námietke týkajúcej sa uloženej pokuty žalovaný zopakoval, že ide o systémové nedostatky s vysokou závažnosťou. V celom správnom konaní bola dôsledne dodržaná zásada zákonnosti a správne orgány, ktoré vo veci rozhodovali a konali postupovali v súlade s hmotno- právnymi aj procesno-právnymi predpismi. Správny orgán I. stupňa konal v rozsahu a spôsobom, ktorý mu ustanovujú platné a účinné právne predpisy. Rozhodnutia boli vydané v súlade s Správneho poriadku. Žalovaný uviedol, že napriek tvrdeniu žalobcu, že žalovaný nesprávne zhodnotil jeho konanie, žalobca neuviedol žiadne argumenty, ani dôkazy, ktorými by vyvrátil svoje konanie a ani nevysvetlil, prečo správny orgán nesprávne vyhodnotil skutkovú podstatu. K žalobnej námietke, že napadnuté rozhodnutie je v časti týkajúcej sa uloženia pokuty žalobcovi vo výške 20 000,- EUR nepreskúmateľné pre jeho nejasnosť a nedostatok dôvodov žalovaný uviedol, že sa v rozhodnutí zaoberal správnymi deliktami v každom jednotlivom prípade. Presne, jasne a zrozumiteľne vysvetlil porušenie zákona, v jednotlivých situáciách určil aj dĺžku trvania „neoprávneného skutku“. V odôvodnení rozhodnutia uviedol všetky skutočnosti, ktoré pri ukladaní pokuty zohľadnil a uviedol aj úvahy, ktorými sa pri ukladaní pokuty riadil. Závažnosť protiprávneho konania žalobcu spočívala v tom, že pri poskytovaní dotácie nepostupoval dôsledne v súlade s , s ZoFK a s podmienkami zmlúv uzatvorených s prijímateľmi dotácií. Finančné riadenie nebolo u žalobcu na dostatočnej úrovni napriek tomu, že zabezpečenie dostatočnej úrovne finančného riadenia je u žalobcu ako orgánu verejnej správy nevyhnutné za účelom náležitého a odborného plnenia úloh zverených mu predovšetkým ako aj na zabezpečenie plnenia povinností, ktoré mu vyplývajú z osobitných predpisov (napr. ). Žalovaný pri úvahách o výške pokuty zohľadnil preventívny aj represívny účinok uloženej sankcie a vzhľadom na závažnosť, povahu, charakter, následky a riziko opakovaného výskytu identifikovaných nedostatkov v budúcnosti dospel k záveru, že uloženie pokuty v prvej pätine zákonnej sadzby by podľa ZoFK, teda vo výške 20 000,- EUR, je opodstatnené. Výška pokuty je zhrnutím všetkých nedostatkov, ktorých sa žalobca dopustil a je vyústením pre odstránenie uvedených nedostatkov. 22. K žalobcom navrhovanému uplatneniu peňažnej moderácie zo strany správneho súdu žalovaný uviedol, že vzhľadom na povahu zisteného nedostatku je suma uloženej pokuty na spodnej hranici zákonnej sadzby považovaná za primeranú, pričom výška pokuty so zreteľom na zdroje príjmov žalobcu nespôsobí vážne zásahy do jeho majetkových pomerov a nenaruší jeho činnosť. Zároveň splní svoju preventívnu funkciu a pri splnení represívnej funkcie je primeraná k porušeným povinnostiam. Replika žalobcu 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 19 -

23. Žalobca zotrval na podanej správnej žalobe a s argumentáciou žalovaného sa nestotožnil. K jeho tvrdeniu, že Správa z vládneho auditu nemá atribúty skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého by preskúmavané rozhodnutie žalovaného vychádzalo žalobca poukázal na uznesenie NS SR sp.zn. zo dňa 22. mája 2019, najmä na jeho body 32. a 33. : „32. Najvyšší súd sa v zmysle uvedeného stotožňuje s právnym názorom krajského súdu, že správa z vládneho auditu ako taká nepodlieha súdnemu prieskumu o správnom súdnictve, pretože sama o sebe nepredstavuje zásah do práv a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu. Predmetnú správu je možné považovať podľa názoru Najvyššieho súdu za podkladové rozhodnutie v zmysle . 33.(...) až v prípade, ak príslušný správny orgán na základe uvedenej správy vyvodí z kontrolovaných zistení pre sťažovateľa sankčný postih, resp. iný negatívny nezvratný (právoplatný) zásah do jeho právneho postavenia, bude takéto rozhodnutie správneho orgánu ako aj postupu a podkladové rozhodnutie tomu predchádzajúce, preskúmateľné súdom, pretože až týmto rozhodnutím dôjde k reálnemu zásahu práv a povinností sťažovateľa a až o tomto môže správny súd rozhodovať, či je zákonný alebo nie“. Žalobca tvrdil, že správa z auditu je nepochybne skôr vydaným opatrením ďalšieho účastníka, ktorého zrušenia v časti 4 - zistené nedostatky, nedostatok pod por. č. 1 sa žalobca domáha s poukazom na v spojení s . K vyjadreniu žalovaného k žalobnej námietke, týkajúcej sa nesprávne určenej odvodovej povinnosti v rozsahu 15 400,- EUR, žalobca zopakoval svoju žalobnú argumentáciu a zdôraznil, že právny formalizmus nemôže v podmienkach demokratického právneho štátu prevládnuť, a že hoci súd musí rešpektovať právo, jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Preto prislúcha správnemu súdu, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona. K tvrdeniam žalovaného, že žalobca sa dopustil systémových nedostatkov s vysokou závažnosťou, pre ktoré je výška uloženej pokuty primeraná s ohľadom na povahu zistených nedostatkov, žalobca zdôraznil, že takýto oklieštený jednorozmerný pohľad správnych orgánov pri stanovovaní pokuty je neprípustný a je v rozpore so zákonom, pretože pokuta a jej primeraná výška musí byť výsledkom zohľadnenia všetkých hľadísk, ktoré zákon pre uloženie sankcie v zmysle ZoFK vyžaduje, inak je nezákonná. Žalobca vyjadril názor, že správny súd môže na základe výsledkov ním samým vykonaného dokazovania moderovať výšku sankcie najmä vtedy, ak správne orgány potrebné dokazovanie vykonali nedostatočne, resp. z rozhodnutia správnych orgánov vôbec nevyplýva, že by dokazovanie v potrebnom rozsahu vykonávali. Samotné formálne označenie porušení povinností žalobcu za závažné bez súčasného zohľadnenia času trvania a skutočných následkov porušení nezodpovedá požiadavkám spravodlivosti. Naopak, takéto opomenutie správnych orgánov zakladá nepreskúmateľnosť zákonnosti a primeranosti sankcie, ktorú môže správny súd odstrániť vlastným dokazovaním a výšku sankcie moderovať. Zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v podanej správnej 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 20 -

žalobe. Vyjadril sa aj k žalovaným tvrdenej neurčitosti splnomocnenia na právne zastupovanie žalobcu v konaní, z ktorého podľa žalovaného nemožno určiť osobu, ktorá splnomocnenie za žalobcu podpísala a uviedol, že splnomocnenie na právne zastupovanie podpísala Silvia Stasselová, predsedníčka rady Fondu na podporu umenia v súlade s in fine . Konanie na správnom súde 24. Predmetom preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi za porušenie finančnej disciplíny pri poskytovaní verejných financií uložená úhrnná povinnosť odviesť do štátneho rozpočtu SR verejné prostriedky vo výške 16 088,95 EUR, ktorých poskytnutím nad rámec oprávnenia došlo k ich vyššiemu čerpaniu a povinnosť zaplatiť úhrnnú pokutu vo výške 20 000,- EUR za správne delikty, ktorých sa žalobca dopustil pri poskytovaní verejných financií. 25. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa a miestne príslušný podľa vec prejednal na nariadenom pojednávaní v súlade s v neprítomnosti žalovaného, ktorého ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní správny súd neakceptoval, pretože ním uvedený dôvod nemožnosti zastúpenia povereného zamestnanca iným zamestnancom z dôvodu časovej tiesne a ich pracovnej vyťaženosti nepovažoval za dôležitý dôvod v zmysle a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa zamietol. Na pojednávaní žalobca zotrval na obsahu podanej správnej žaloby a podanej repliky. 26. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že u žalobcu bol v dňoch od 11. januára 2019 do 12. apríla 2019 vykonaný žalobcovi vopred oznámený vládny audit. Skutočnosti zistené

počas vládneho auditu boli so žalobcom prerokované dňa 5. apríla 2019. O zistených nedostatkoch bol vypracovaný návrh správy z vládneho auditu zo dňa 5. apríla 2019, v ktorom bola žalobcovi uložená povinnosť prijať opatrenia na nápravu nedostatkov a odstrániť príčiny ich vzniku do 31. mája 2019 a do 5. júna 2019 predložiť zoznam prijatých opatrení. Zároveň bol žalobca poučený o jeho práve podať k zisteným nedostatkom a navrhnutým odporúčaniam písomné námietky do 11. apríla 2019. Návrh správy z vládneho auditu bol žalobcovi doručený dňa 5. apríla 2019. Žalobca podaním z 11. apríla 2019 uplatnil námietky voči zisteným nedostatkom pod poradovým č. 1 a č. 5 C2. K navrhnutým opatreniam žalobca námietky nepodal. Námietke žalobcu smerujúcej voči zistenému nedostatku pod por. Č. 5 C2 bolo vyhovené. Úrad vládneho auditu svoje stanovisko k neoprávnenosti námietky týkajúcej sa nedostatku pod poradovým č. 1 uviedol v Správe z vládneho auditu zo dňa 12. apríla 2019, v ktorej žalobcovi uložil povinnosť prijať opatrenia na nápravu zistených nedostatkov a odstrániť príčiny ich vzniku do 31. mája 2019 a do 5. júna 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 21 -

2019 predložiť Úradu vládneho auditu písomný zoznam prijatých opatrení, s povinnosťou ich splnenia do 4. júla 2019 a s povinnosťou dokumentáciou preukázať ich splnenie do 10. júla 2019. Správa z vládneho auditu bola žalobcovi doručená dňa 12. apríla 2019. Žalobca voči nej námietky nepodal. Oznámením zo dňa 25. septembra 2019, ktoré bolo žalobcovi doručené totožným dňom, bolo začaté správne konanie vo veci uloženia odvodu za poskytnutie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu nad rámec oprávnenia a vo veci uloženia pokuty za správne delikty spočívajúce v nesplnení povinností uvedených v § 5 ods. 1 písm. a) a c) ZoFK. Podnetom na jeho začatie bola Správa z vládneho auditu zo dňa 12. apríla 2019. Žalobca bol v súlade s § 3 ods. 2, § 33 ods. 2 Správneho poriadku poučený o možnosti vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladu, spôsobu jeho zistenia a navrhnúť jeho doplnenie a o jeho povinnosti podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku navrhnúť na podporu svojich tvrdení jemu známe dôkazy v lehote 10 dní od jeho doručenia s tým, že ak svoje právo nevyužije, výsledky z vládneho auditu obsiahnuté v Správe z vládneho auditu budú podkladom pre vydanie rozhodnutia. Žalobca sa v stanovenej lehote vyjadril k zistenému nedostatku pod č. 1 (bod I. výroku prvostupňového rozhodnutia), s ktorým nesúhlasil a vo vzťahu k bodom III. až XIII. výroku prvostupňového rozhodnutia uviedol, že splnil odporúčania podľa Správy z vládneho auditu a prijal opatrenia na nápravu zistených nedostatkov, a preto s poukazom na oprávnenie, a nie povinnosť, auditujúceho orgánu uložiť pokutu podľa § 28 ods. 4 ZoFK, navrhol v týchto častiach zastaviť správne konanie podľa § 30 ods. 1 písm. h) Správneho poriadku. Úrad vládneho auditu žalobcovi listom z 8. októbra 2019 oznámil, že sa uvedenými skutočnosťami bude zaoberať a vyhodnotí ich v rozhodnutí. Žalobcu opätovne poučil podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku s určenou 5-dňovou lehotou, ktorú žalobca nevyužil. Následne vydal Úrad vládneho auditu prvostupňové rozhodnutie, voči ktorému sa žalobca odvolal. Úrad vládneho auditu jeho odvolaniu nevyhovel a vec predložil na rozhodnutie žalovanému, ktorý žalobcovi listom zo dňa 14. januára 2020 umožnil uplatniť jeho práva podľa Správneho poriadku v lehote 7 dní. Žalobca toto právo nevyužil. Právny rámec 27. Podľa , (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 28. Podľa , , (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 22 -

nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o a) správnych žalobách b) správnych žalobách vo veciach správneho trestania. 29. Podľa , (2) Pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom; tým nie sú dotknuté ustanovenia , 198 a a .

(3) Správny súd neposudzuje účelnosť, hospodárnosť a vhodnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy, opatrenia orgánu verejnej správy alebo iného zásahu orgánu verejnej správy; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 192, 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a). 30. Podľa § 134 ods. 1SSP (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 31. Podľa SSP (1) Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 32. Podľa Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 33. Podľa V správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť e) dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len "žalobné body" 34. Podľa Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 35. Podľa , (1) Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. (2) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 23 -

36. Podľa (1) Správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom b) upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci. 37. Podľa o Fonde na podporu umenia (ďalej len „“) v znení účinnom na toto konanie Fond vykonáva tieto činnosti: j) kontroluje plnenie zmluvných záväzkov a vymáha pohľadávky zo zmluvných záväzkov zo zmlúv uzatvorených s prijímateľmi finančných prostriedkov, 38. Podľa , , v znení účinnom na toto konanie (8) O poskytnutí finančných prostriedkov rozhodne riaditeľ do 60 dní od posledného dňa obdobia určeného fondom na predkladanie žiadostí, ktorá je úplná, a to na základe hodnotenia odbornej komisie. Riaditeľ rozhodne o: a) poskytnutí finančných prostriedkov, ak poskytnutie finančných prostriedkov na konkrétnu žiadosť odborná komisia odporučila a ak je to v súlade s pravidlami poskytovania štátnej pomoci podľa osobitného predpisu, 11) b) neposkytnutí finančných prostriedkov, ak poskytnutie finančných prostriedkov na konkrétnu žiadosť odborná komisia neodporučila alebo ak to nie je v súlade s pravidlami poskytovania štátnej pomoci podľa osobitného predpisu.11) (10) Na základe rozhodnutia podľa odseku 8 fond vypracuje a predloží žiadateľovi návrh zmluvy podľa . 39. Podľa , , v znení účinnom na toto konanie (8) Po doručení žiadosti fondu skontroluje kancelária, či žiadosť podal oprávnený žiadateľ podľa a či je podaná žiadosť správne vyplnená a obsahuje prílohy podľa odseku 2 alebo odseku 7. Súčasne kancelária preskúma úplnosť rozpočtu a súlad žiadosti so zásadami poskytovania finančných prostriedkov schválenými radou. (9) Ak žiadosť nie je správne vyplnená, neobsahuje prílohy podľa odseku 2 alebo odseku 7 alebo má iné nedostatky, fond písomne vyzve žiadateľa na doplnenie alebo opravu žiadosti v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní odo dňa doručenia výzvy. (10) Žiadosť, ktorú podal neoprávnený žiadateľ alebo ktorá nebola vyplnená správne, neobsahovala prílohy podľa odseku 2 alebo odseku 7 alebo mala iné nedostatky a žiadateľ ju nedoplnil alebo neopravil ani v dodatočnej lehote podľa odseku 9, kancelária vyradí z rozhodovacieho procesu a túto skutočnosť bez zbytočného odkladu oznámi žiadateľovi. Rovnako postupuje kancelária aj vtedy, ak podľa predloženého rozpočtu projektu zistí, že žiadosť nie je v súlade so zásadami poskytovania finančných prostriedkov schválenými radou. 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 24 -

40. Podľa , v znení účinnom na toto konanie (4) Finančné prostriedky môže fond používať len na účely podľa tohto zákona. Fond je povinný pri používaní finančných prostriedkov zachovávať hospodárnosť a efektívnosť ich použitia. Finančné prostriedky ani ďalší majetok fondu sa

nesmú použiť v prospech politickej strany alebo politického hnutia ani v prospech kandidáta na volenú politickú funkciu (12) Kontrolu hospodárenia s finančnými prostriedkami fondu vykonávajú príslušné orgány podľa osobitných predpisov.24a) Odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s finančnými prostriedkami fondu ukladá a vymáha Úrad vládneho auditu.24b) 41. Podľa v znení účinnom na toto konanie Na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,27) ak odsek 2 neustanovuje inak. 42. Podľa o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení účinnom na toto konanie Z výdavkov štátneho rozpočtu možno v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytovať dotácie právnickým osobám a fyzickým osobám. Dotácie vo svojej vecnej pôsobnosti môže poskytovať správca kapitoly, orgán štátnej správy, ktorý je svojimi príjmami a výdavkami zapojený na rozpočet správcu kapitoly, alebo ak tak ustanovia osobitné zákony, iná rozpočtová organizácia (ďalej len "poskytovateľ dotácie"). Dotácie sa poskytujú len na základe osobitného zákona v rozsahu, spôsobom a za podmienok ním ustanovených alebo ustanovených podrobnejšie iným všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na jeho vykonanie; tým nie sú dotknuté ustanovenia tohto zákona. Poskytovateľ dotácie môže ustanovené podmienky podrobnejšie určiť, prípadne môže určiť ďalšie podmienky, ktorými sa zabezpečí maximálna hospodárnosť a efektívnosť použitia dotácie. Poskytovateľ dotácie je povinný pri poskytnutí dotácie jednoznačne písomne vymedziť účel, na ktorý sa dotácia poskytuje. Na poskytovanie dotácií sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, 48) ak osobitný predpis neustanovuje inak. 43. Podľa Právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa poskytujú verejné prostriedky, zodpovedajú za hospodárenie s nimi a sú povinné pri ich používaní zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia; 21) pri poskytovaní preddavkov z verejných prostriedkov sú povinné postupovať podľa odsekov 8 až 10. 44. Podľa , , prvá veta, , prvá veta (1) Porušením finančnej disciplíny je b) poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 25 -

m) porušenie pravidiel a podmienok pri poskytovaní prostriedkov z rozpočtu verejnej správy subjektom verejnej správy, (4) Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b) sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1% zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu. (7) Subjekt verejnej správy, ktorý porušil finančnú disciplínu podľa odseku 1 písm. a) až n), je povinný uplatniť voči zamestnancovi zodpovednému za porušenie finančnej disciplíny postup podľa osobitných predpisov. 43) Ak sa verejné prostriedky poskytli za podmienok, ktorých nesplnenie je spojené s povinnosťou ich vrátenia, uplatní sa pri porušení týchto podmienok rovnaký postup vrátane sankcie ako pri porušení finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b (12) Ukladanie a vymáhanie odvodu, penále a pokuty sa riadi všeobecnými predpismi o správnom konaní. 48). 45. Podľa o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom na toto konanie (ďalej ZoFK) (1) Tento zákon upravuje základné pravidlá, ciele a spôsob vykonávania finančnej kontroly a auditu. 46. Podľa , , , f) l), , , ZoFK v znení účinnom na toto konanie Na účely tohto zákona sa rozumie a) finančným riadením súhrn postupov orgánu verejnej správy pri riadení rizík, zodpovednom plánovaní, rozpočtovaní, použití, poskytovaní, účtovaní, výkazníctve verejných financií, finančnej kontrole a audite, ktorého cieľom je hospodárne, efektívne, účinné a účelné využívanie verejných financií b) finančnou kontrolou súhrn činností zabezpečujúcich overovanie hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti finančných operácií alebo ich častí pred ich uskutočnením, v ich priebehu a až do ich konečného vysporiadania, zúčtovania, dosiahnutia a udržania výsledkov a cieľov finančných operácií alebo ich častí, c) auditom súhrn nezávislých, objektívnych, overovacích, hodnotiacich, uisťovacích a konzultačných činností zameraných na zdokonaľovanie riadiacich a kontrolných procesov so zohľadnením medzinárodne uznávaných audítorských štandardov, e) verejnými financiami finančné prostriedky podľa osobitného predpisu,2) finančné prostriedky zo zahraničia poskytnuté na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná,

finančné prostriedky z rozpočtov členských štátov Európskej únie a finančné prostriedky z rozpočtov iných štátov ako členských štátov Európskej únie určené na financovanie alebo spolufinancovanie programov Európskej únie; verejnými financiami sú aj vlastné finančné prostriedky osoby určené na financovanie programov realizovaných na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, alebo určené na spolufinancovanie programov Európskej únie, 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 26 -

f) orgánom verejnej správy subjekt verejnej správy podľa osobitného predpisu3) a právnická osoba, prostredníctvom ktorej sa poskytujú verejné financie, l) hospodárnosťou vynaloženie verejných financií na vykonanie činnosti alebo obstaranie tovarov, prác a služieb v správnom čase, vo vhodnom množstve a kvalite za najlepšiu cenu, m) efektívnosťou najvýhodnejší vzájomný pomer medzi použitými verejnými financiami a dosiahnutými výsledkami, n) účinnosťou plnenie určených cieľov a dosahovanie plánovaných výsledkov vzhľadom na použité verejné financie, o) účelnosťou vzťah medzi určeným účelom použitia verejných financií a skutočným účelom ich použitia 47. Podľa § 5 ods. 1 písm. a), c) ZoFK v znení účinnom na toto konanie Orgán verejnej správy je povinný vytvoriť, zachovávať a rozvíjať finančné riadenie, v rámci ktorého zabezpečuje a) riadenie rizika a finančnú kontrolu tak, aby sa pri plnení zámerov a cieľov orgánu verejnej správy predchádzalo porušovaniu tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie, osobitných predpisov alebo medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná,11) a na základe ktorých sa Slovenskej republike poskytujú finančné prostriedky zo zahraničia, c) overovanie plnenia podmienok na poskytovanie a používanie verejných financií 48. Podľa § 19 ods. 4 ZoFK v znení účinnom na toto konanie Okrem cieľov auditu uvedených v § 10 ods. 2 je cieľom vládneho auditu overovať dodržiavanie ustanovení tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie, hodnotiť kvalitu vykonávania finančnej kontroly a auditu a navrhovať odporúčania na zvýšenie ich kvality. 49. Podľa § 20 ods. 2 písm. c) d), e) ZoFK v znení účinnom na toto konanie (2) Oprávnená osoba pri vykonávaní administratívnej finančnej kontroly, finančnej kontroly na mieste alebo auditu je oprávnená c) vyžadovať od povinnej osoby predloženie písomného zoznamu opatrení prijatých na nápravu nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku (ďalej len "písomný zoznam prijatých opatrení") v lehote určenej oprávnenou osobou; ak oprávnená osoba odôvodnene predpokladá vzhľadom na závažnosť nedostatkov, že prijaté opatrenia nie sú účinné, vyžadovať prepracovanie písomného zoznamu prijatých opatrení a predloženie prepracovaného písomného zoznamu prijatých opatrení v lehote určenej oprávnenou osobou, d) vyžadovať od povinnej osoby splnenie prijatých opatrení v lehote určenej oprávnenou osobou, 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 27 -

e) vyžadovať od povinnej osoby predloženie dokumentácie preukazujúcej splnenie prijatých opatrení po uplynutí lehoty podľa písmena d) 50. Podľa § 28 ods. 4 písm. a), ods. 9, 11, 13 ZoFK v znení účinnom na toto konanie (4) Auditujúci orgán alebo správca kapitoly štátneho rozpočtu, ak vykonal vnútorný audit, je oprávnený uložiť pokutu orgánu verejnej správy do výšky 100 000 eur za a) nesplnenie povinností uvedených v § 5, (9) Pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 až 6 sa prihliada na povahu, závažnosť, čas trvania a následky porušenia povinností. (11) Pokutu podľa odsekov 1 až 6 možno uložiť do troch rokov odo dňa, keď sa orgán verejnej správy, ktorý vykonáva administratívnu finančnú kontrolu alebo finančnú kontrolu na mieste, správca kapitoly štátneho rozpočtu, ktorý vykonáva vnútorný audit, alebo auditujúci orgán dozvedel o porušení povinností, najneskôr však do piatich rokov odo dňa porušenia povinností. (13) Na konanie o uloženie pokuty podľa odsekov 1 až 8 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 51. Podľa § 46 Správneho poriadku Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 52. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil

správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 53. Podľa § 59 ods. 1, 2 Správneho poriadku (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. (2) Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 54. Nezákonnosť rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím žalobca namietal pre nesprávne právne posúdenie veci a pre nedostatok skutkových zistení v časti žalobcovi uloženej povinnosti odviesť do štátneho rozpočtu SR verejné prostriedky, ktoré poskytol nad rámec oprávnenia (body 14 - 18 tohto rozsudku) a v časti uloženej pokuty 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 28 -

za správne delikty pre nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov a pre nesprávne skutkové závery, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutí (bod 19 tohto rozsudku). 55. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom osôb v oblasti verejnej správy ( ). Právo domáhať sa ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených . v ustanovil, že žalobca musí v žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné („žalobné body“). Je teda na každom žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou postupu alebo rozhodnutia orgánov verejnej správy využije. Správny súd nepredstavuje ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní, t.j. konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je v zmysle ustanovení viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (, ), pričom na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy ( ) okrem prípadov uvedených v , kedy je pre jeho rozhodnutie rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať z obsahu administratívneho spisu a nemá ani oprávnenie v žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu orgánov verejnej správy, ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje a , avšak v preskúmavanej veci správny súd nezistil žiadny z dôvodov, pre ktorý by nebol viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. 56. Žalobná argumentácia, že žalobca poskytol verejné prostriedky na projekt „45. Spišské folklórne slávnosti“ nad rámec oprávnenia maximálne v rozsahu jednej spornej položky vo výške 1 000,- Eur, a preto mu bola nesprávne uložená povinnosť odvodu vo výške 15 400,- Eur za konanie podľa bodu I. výroku prvostupňového rozhodnutia nemohla obstáť, pretože nemala oporu v platnej právnej úprave, ani v zistenom skutkovom stave veci. Správny súd v zhode so skutkovými závermi prvostupňového orgánu verejnej správy a žalovaného z obsahu administratívneho spisu, a síce z rozpočtu projektu „45. Spišské folklórne slávnosti“ v bode 5.1 - kalkulácia nákladov - zistil, že obsahuje položku výroba upomienkových darčekov, výroba fotografií na výstavu obce Spiša v minulosti, rozpočtovanú vo výške 1 300,- Eur so žiadanou dotáciou vo výške 1 000,-Eur, čo nespochybnil ani žalobca. Zo Zásad poskytovania finančných prostriedkov z Fondu na podporu umenia č. VP FPU č. 12/2015 v znení z 11.11.2016 (ďalej len „zásady“) vyplýva, že výdavky bez priameho vzťahu k realizácii projektu, najmä darčekové predmety, finančné ceny, suveníry a pod. nebudú 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 29 -

akceptované ako oprávnené výdavky. Z vyplýva, že dotácie, ktoré poskytuje iná rozpočtovaná organizácia, ak tak ustanovia osobitné zákony, možno z výdavkov štátneho rozpočtu poskytovať len na základe osobitného zákona v rozsahu, spôsobom a za podmienok ním ustanovených alebo ustanovených podrobnejšie iným všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na jeho vykonanie. Poskytovateľ dotácie (žalobca) môže ustanovené podmienky podrobnejšie určiť, prípadne určiť ďalšie podmienky, ktorými sa zabezpečí maximálna hospodárnosť a efektívnosť použitia dotácie tak ako tomu bolo v danej veci prijatím Zásad poskytovania finančných prostriedkov z Fondu na podporu umenia č. VP FPU č. 12/2015 v znení z 11.11.2016. Postup žalobcu pri posudzovaní žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov je upravený v tak, že žiadosť, ktorá nie je v súlade so Zásadami poskytovania finančných prostriedkov schválenými radou žalobcu a ktorú žiadateľ nedoplnil, ani neopravil v stanovenej lehote, kancelária žalobcu vyradí z rozhodovacieho

procesu, a túto skutočnosť bez zbytočného odkladu oznámi žiadateľovi o dotáciu. Napriek vecnej nesprávnosti žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov na uvedený projekt v dôsledku rozpočtovej položky, ktorá bola v rozpore so zásadami žalobca žiadosť o poskytnutie dotácie na uvedený projekt nevyradil z rozhodovacieho procesu, ale žiadateľovi o dotáciu - Spišskému osvetovému stredisku v Spišskej Novej Vsi poskytol dotáciu vo výške 15 400 Eur, čo bolo preukázané výpisom z bankového účtu žalobcu zo dňa 02.06.2017. Faktúrou č. FV17-002 zo dňa 22.6.2017 bolo preukázané, že prijímateľ dotácie - Spišské osvetové stredisko v Spišskej Novej Vsi nakúpil „prezenty na 45. Spišské folklórne slávnosti na Spišskom Salaši-Spišské Podhradie“ v počte 45 ks za 675,- Eur. Žalobca sa mýli v tvrdení, že porušenia finančnej disciplíny v zmysle sa dopustil len v rozsahu tejto „spornej položky“, pretože, ak mala byť žiadosť, ktorá nebola v súlade so zásadami v zmysle vyradená z rozhodovacieho procesu, sú na jej základe poskytnuté finančné prostriedky poskytnuté nad rámec oprávnenia v celom rozsahu, teda vo výške 15 400 Eur, pretože na jej základe nemali byť žiadateľovi poskytnuté žiadne finančné prostriedky. Ak totiž v dôsledku rozporu žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov so zásadami ich poskytovania má byť žiadosť z rozhodovacieho procesu vylúčená, logicky z toho vyplýva, že nemôže byť ďalej predmetom rozhodovacieho procesu o poskytnutie žiadanej dotácie, čoho logickým dôsledkom je, že poskytnutie finančných prostriedkov na základe takejto vadnej žiadosti je neoprávnené v celom rozsahu poskytnutých finančných prostriedkov. Vzhľadom na takto zákonom upravený postup v prípade posudzovania žiadosti, ktorá nie je v súlade so zásadami, nemožno prisvedčiť žalobcovi, že v súvislosti s uvedeným projektom poskytol žiadateľovi finančné prostriedky nad rámec oprávnenia len v rozsahu tejto spornej položky, pretože ju vo vzťahu k obsahovej a vecnej stránke podanej žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov nebolo možné posudzovať samostatne, ale bolo nutné ju posudzovať jednotne vo vzťahu ku všetkým jej obsahovým náležitostiam. Porušenie finančnej disciplíny podľa spočíva v poskytnutí verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, čo v preskúmavanej veci znamená, že ak žalobca poskytol žiadateľovi na 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 30 -

uvedený projekt finančnú dotáciu vo výške 15 400,- Eur napriek tomu, že jeho žiadosť o poskytnutie finančných prostriedkov nebola v súlade so zásadami, tak túto dotáciu v celom rozsahu poskytol nad rámec oprávnenia, pretože jeho žiadosť mal vyradiť z rozhodovacieho procesu, a teda nerozhodnúť o poskytnutí finančných prostriedkov. Keďže z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca poskytol na uvedený projekt dotáciu vo výške 15 400,- Eur, prvostupňový orgán verejnej správy aj žalovaný správne konštatovali, že skutkom vymedzeným v bode I. výroku prvostupňového rozhodnutia došlo k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov, a teda k porušeniu finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) ZoFK vo výške 15 400,- Eur, a nie len v rozsahu 1 000,- ako žalobca nesprávne, v rozpore s platnou právnou úpravou a zisteným skutkovým stavom veci tvrdil. 57. Oporu v platnej právnej úprave nemala ani argumentácia žalobcu, že tým, že si pri posudzovaní žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov na uvedený projekt „nevšimol“ nesprávne vecné vymedzenie jednej rozpočtovej položky, mohlo dôjsť nanajvýš k porušeniu finančnej disciplíny podľa citovaného zákona, a teda uložená povinnosť odvodu verejných prostriedkov vo výške uvedenej v prvostupňovom rozhodnutí na základe konštatovaného porušenia finančnej disciplíny podľa bola výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože toto tvrdenie nemalo oporu v platnej právnej úprave. V zmysle citovaného zákona je porušením finančnej disciplíny porušenie pravidiel a podmienok pri poskytovaní prostriedkov z rozpočtu verejnej správy subjektom verejnej správy. Žalobca predostrel vlastnú úvahu o obsahu pojmov „poskytovanie“ verejných prostriedkov a „poskytnutie“ verejných prostriedkov“, ktoré podľa jeho názoru nie je možné stotožňovať. Tvrdil, že ustanovenie sa vzťahuje k faktickému poskytnutiu verejných prostriedkov, a preto samotný proces, ktorý faktickému poskytnutiu verejných prostriedkov predchádzal a v rámci ktorého došlo aj k pochybeniu žalobcu, keď si jednu vecne nesprávne vymedzenú rozpočtovú položku žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov na podporu uvedeného projektu nevšimol, zodpovedá ustanoveniu citovaného zákona. Správny súd sa s touto úvahou žalobcu nestotožnil. Na základe gramatického a logického výkladu textu dospel k záveru, že poskytovanie a poskytnutie verejných prostriedkov nie je možné vzájomne oddeliť a že „poskytnutie“ verejných prostriedkov je výsledkom celého procesu, ktorý faktickému poskytnutiu verejných prostriedkov predchádza, a to od prijatia a zaevidovania žiadosti o poskytnutie verejných prostriedkov, kontrolu jej formálnych, obsahových a vecných náležitostí, prípadné odstraňovanie vád žiadosti v súčinnosti so žiadateľom o verejné financie ( ), posudzovanie žiadosti v odborných komisiách ( ), ich stanovisko k súladu predloženej žiadosti a jej príloh so zákonom a vnútornými predpismi žalobcu ( ), vrátane rozhodnutia riaditeľa o poskytnutí žiadaných

verejných financií ( ), následne vypracovanej zmluvy o ich poskytnutí a dodržania lehôt na predloženie aj prijatie návrhu zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov ( - 4 ). Výklad, ktorý 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 31 -

poskytol žalobca nemá podľa názoru správneho súdu žiadnu logickú súvislosť s obsahom, zmyslom a účelom , ani so , pretože vôbec nezohľadňuje, že ide o poskytovanie finančných prostriedkov z verejných zdrojov, na ktorých poskytnutie nie je právny nárok, a práve preto musí proces rozhodovania o poskytnutí verejných prostriedkov, ich poskytnutie, finančné vyúčtovanie aj prípadné vrátenie nevyčerpaných prostriedkov zodpovedať všetkých relevantným zákonným pravidlám a postupom pre ich poskytovanie a v prípade, že postup alebo podmienky pre ich poskytovanie neboli dodržané, musia byť do štátneho rozpočtu vrátené. O poskytnutí finančných prostriedkov rozhodne riaditeľ ( ZoFP) len na základe úplnej žiadosti, ktorá je v súlade s pravidlami poskytovania štátnej pomoci podľa osobitného predpisu, teda všetky podmienky na jej poskytnutie, vrátane žiadosti a predloženého rozpočtu musia byť s nimi v súlade. To podľa názoru správneho súdu znamená, že „rozhodnutie“ o poskytnutí finančných prostriedkov v sebe zahŕňa celý vyššie uvedený proces, ktorý je rozhodnutím riaditeľa o poskytnutí finančných prostriedkov „uznaný za súladný s pravidlami ich poskytovania“, čo je zákonným predpokladom pre to, aby boli finančné prostriedky žalobcom poskytnuté v rámci, a nie nad rámec jeho oprávnenia, ako tomu bolo v preskúmavanej veci. Výklad, ktorý poskytol žalobca de facto znamená, že porušenie finančnej disciplíny v zmysle , by sa malo vzťahovať len na faktické poskytnutie verejných financií, čomu zodpovedá prevod finančných prostriedkov z účtu žalobcu na účet žiadateľa, čo je vo vyššie uvedených súvislostiach absolútne neprijateľný výklad. Z uvedených dôvodov nemohol správny súd priznať tejto žalobnej argumentácii úspech a kvalifikáciu skutkového zistenia podľa bodu I. výroku prvostupňového rozhodnutia ako porušenie finančnej disciplíny v zmysle považoval za správnu, súladnú so a zisteným skutkovým stavom veci. Pre úplnosť správny súd uvádza, že aj v prípade, že by bolo skutkové zistenie podľa bodu I. výroku prvostupňového rozhodnutia kvalifikované ako porušenie finančnej disciplíny v zmysle , nemalo by to v konečnom dôsledku žiadny vplyv na uloženie povinnosti odvodu verejných prostriedkov čerpaných nad rámec oprávnenia do štátneho rozpočtu v zmysle citovaného zákona, pretože z citovaného zákona vyplýva, že ak sa verejné prostriedky poskytli za podmienok, ktorých nesplnenie je spojené s povinnosťou ich vrátenia, ako tomu bolo v danej veci, podľa odseku 1 písm. a) až n), pri porušení týchto podmienok sa uplatní rovnaký postup vrátane sankcie ako pri porušení finančnej disciplíny podľa . To znamená, že ani v prípade zmeny právnej kvalifikácie konania žalobcu opísaného v bode I. tak, ako to žalobca žiadal, teda podľa citovaného zákona, by sa nevyhol povinnosti odvodu verejných prostriedkov vo výške porušenia finančnej disciplíny a povinnosti zaplatiť penále podľa uvedeného zákona. Správny súd pritom nespochybňuje tvrdenie žalobcu, že v zmysle poskytuje fond (žalobca) finančné prostriedky na základe písomnej zmluvy uzavretej so žiadateľom, zmluva je však len formálno-právnym vyústením posúdenia žiadosti o poskytnutie verejných prostriedkov a jej príloh so všeobecne záväznými právnymi predpismi a internými právnymi predpismi, 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 32 -

ktorými sa poskytovanie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu riadi, a nie rozhodnutím o poskytnutí žiadanej dotácie, a to napriek tomu, že v zmysle § 22 ods. 7 citovaného zákona sa žiadateľ formálne stáva prijímateľom finančných prostriedkov uzavretím zmluvy, k návrhu ktorej však môže dôjsť len vtedy, ak bolo riaditeľom rozhodnuté o poskytnutí finančných prostriedkov, pretože to bolo v súlade s pravidlami ich poskytovania. Z uvedeného vyplýva, že ani táto argumentácia žalobcu nebola spôsobilá podporiť ním uplatnený výklad a 58. Správny súd sa nestotožnil ani so žalobnou argumentáciou, že záver prijatý orgánmi verejnej správy, že žalobca mal v zmysle zmluvu, ktorá nebola v súlade so zásadami vyradiť z rozhodovacieho procesu je v rozpore s účelom a poslaním žalobcu, ktorým je poskytovať peňažné prostriedky na dosahovanie spoločensky prospešných cieľov v oblasti kultúry, a preto je ústavne neudržateľné, pretože aj zaväzuje žalobcu k poskytovaniu peňažných prostriedkov v súlade so zákonom, len za dodržania ktorého môže byť účel naplnený. Nie je popretím účelu požiadavka, aby žalobca pri poskytovaní verejných financií postupoval v súlade so zákonom, naopak zo aj zo žalobcovi vyplýva povinnosť postupovať pri poskytovaní verejných financií v súlade so zákonom. Inak povedané, vyvodenie zodpovednosti za porušenie finančnej disciplíny spočívajúce v nedodržaní postupu pri poskytovaní verejných prostriedkov z hľadiska posúdenia formálnej, vecnej a obsahovej správnosti podanej žiadosti o poskytnutie verejných

prostriedkov nemôže byť v rozpore s účelom , ktorý striktne určuje podmienky pri ich poskytovaní, a ktorými je žalobca vo svojej činnosti viazaný. Žalobcovi nič nebráni v tom, aby na dosahovanie spoločensky prospešných cieľov v oblasti kultúry poskytoval finančné prostriedky z verejných zdrojov postupom súladným so zákonom. 59. Tvrdenie žalobcu, že mu nevznikla odvodová povinnosť v rozsahu 15 400,- Eur (bod I.), pretože s porušením finančnej disciplíny podľa nie je vznik odvodovej povinnosti spojený, nemalo vo vzťahu k tvrdenej nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia žiadny právny význam, pretože jednak rozhodnutím žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím nebola žalobcovi uložená povinnosť odvodu finančných prostriedkov do štátneho rozpočtu za porušenie finančnej disciplíny podľa , teda toto tvrdenie nezodpovedalo obsahu preskúmavaných rozhodnutí, a jednak bolo v priamom rozpore s ustanovením , z ktorého vyplýva, že aj za porušenie finančnej disciplíny podľa citovaného zákona sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále, tak ako aj v prípade porušenia finančnej disciplíny podľa citovaného zákona. Preto na základe takto uplatnených žalobných dôvodov nebolo možné dospieť k záveru o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia. 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 33 -

60. Pokiaľ žalobca argumentoval neprípustne formalistickým výkladom , keď orgány verejnej správy žalobcovi uložili odvodovú povinnosť pre skutkové zistenie vymedzené v bode I. výroku prvostupňového rozhodnutia vo výške 15 400,- Eur dôvodiac, že rozpočet dotácie nie je neoddeliteľný celok, a preto mali povinnosť odvodu uplatniť len vo vzťahu k jednej rozpočtovej položke, ktorá bola v rozpore s internými predpismi žalobcu, správny súd mu nemohol priznať úspech, pretože táto žalobná argumentácia bola v rozpore s platnou právnou úpravou a zisteným skutkovým stavom veci. Tak ako prvostupňový orgán verejnej správy aj žalovaný správne uviedli, povinnosť odvodu finančných prostriedkov vo výške 15 400,- Eur za porušenie finančnej disciplíny podľa , bola žalobcovi uložená pre porušenie , keď žalobca žiadosť, ktorá nebola v súlade so zásadami, nevyradili z rozhodovacieho procesu, ale na jej základe prebehol celý rozhodovací proces o poskytnutí finančných prostriedkov s jeho výsledkom bolo faktické poskytnutie finančných prostriedkov na základe uzavretej zmluvy. Správny súd znova opakuje, že priamo z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že žiadosť sa posudzuje ako celok vrátane jej príloh, teda aj predloženého rozpočtu projektu, u ktorého bolo zistené, že nie je v súlade so zásadami. Je preto právne bezvýznamné, či išlo o jednu alebo viac rozpočtových položiek, ktoré neboli v súlade so zásadami, pretože zo nevyplýva možnosť posudzovať žiadosť a jej prílohy osobitne, prípadne jednu z príloh predloženej žiadosti rozčleniť na dielčie časti a posudzovať ju osobitne. Preto prvostupňový orgán verejnej správy aj žalovaný správne pristúpili k posúdeniu žiadosti o poskytnutie verejných prostriedkov na uvedený projekt tak, že žiadosť o jej poskytnutie vrátane predloženého rozpočtu projektu posúdili ako celok. Nebolo potrebné sa zaoberať konkrétnym obsahom predmetnej zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov z toho hľadiska, či uvedená „sporná položka“ bola aj súčasťou uzavretej zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov, ako sa žalobca mylne domnieval, pretože k uzavretiu zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov nemalo s poukazom na vôbec dôjsť, Žiadosť, na základe ktorej došlo k uzavretiu zmluvy o poskytnutí verejných prostriedkov na projekt „45. Spišské folklórne slávnosti“ nemala byť vôbec predmetom posudzovania a následne rozhodnutia o poskytnutí verejných prostriedkov, pretože mala byť z rozhodovacieho procesu vyradená. Poukaz žalobcu na publikáciu finančného práva nebol spôsobilý odôvodniť nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, pretože správny súd v konaní preskúmava zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, teda jeho súlad s na vec sa vzťahujúcimi procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi zákonnými ustanoveniami. Obsah publikácie týkajúci sa finančného práva nie je prameňom práva, a preto nebol pre posúdenie zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia relevantný. Správny súd nebol povinný prihliadať ani na uznesenie Nejvyššího správního soudu ČR sp. zn. -33 zo dňa 30.10.2018, z ktorého časť textu žalobca citoval (pozri bod 17 tohto rozsudku), pretože išlo o všeobecný odkaz na rozhodnutie bez toho, aby žalobca uviedol, v čom je v ňom riešená skutková a právna situácia zhodná, resp. podobná s preskúmavanou vecou. Preto správny súd 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 34 -

len pre úplnosť uvádza, že po oboznámení sa s uvedeným rozsudkom nezistil jeho skutkovú a právnu podobnosť s preskúmavanou vecou. Bola ním riešená odlišná skutková situácia, pretože o povinnosti odvodu finančných prostriedkov do štátneho rozpočtu vo výške porušenia finančnej disciplíny sa rozhodovalo v súvislosti s použitím verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia tým subjektom, ktorému boli verejné prostriedky poskytnuté a nie o poskytnutí verejných prostriedkov nad rámec

oprávnenia subjektom, ktorý je podľa zákona oprávnený ich poskytovať, ako tomu bolo v prípade žalobcu. 61. Žalobná námietka týkajúca sa nesprávnych a nedostatočných skutkových zistení pre uloženie pokuty vo výške 20 000,- EUR založená na tvrdení žalobcu, že orgány verejnej správy vychádzali v rozpore so zisteniami z vládneho auditu výlučne z toho, že porušenia zo strany žalobcu boli závažné a na tvrdení, že vychádzali výlučne z toho, že zistené porušenie zo strany žalobcu sú „systémové nedostatky“, nebola dôvodná, pretože nezodpovedala obsahu administratívneho spisu. Uviedol, že nedostatok uvedený pod poradovým č. 3 a 4 je nesystémový, strednej závažnosti a nedostatok uvedený pod poradovým č. 6 Správy z vládneho auditu je systémový, avšak nízkej závažnosti. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že Správa z vládneho auditu v časti 4 - „zistené nedostatky a odporúčania“ obsahuje popis skutkových zistení na základe podkladov, ktoré žalobca k vykonaniu vládneho auditu predložil a ich vyhodnotenie vo vzťahu k povinnosti žalobcu zachovávať pri poskytovaní verejných prostriedkov hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia a poskytovať ich len na základe osobitného zákona v rozsahu, spôsobom a za podmienok ním ustanovených alebo ustanovených podrobnejšie iným všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na jeho vykonanie, prípadne na základe ďalších podmienok, ktoré môže poskytovateľ verejných financií, teda žalobca, podrobnejšie určiť a ktorými sa zabezpečí maximálna hospodárnosť a efektívnosť použitia verejných financií a tiež vo vzťahu k povinnosti žalobcu kontrolovať plnenie zmluvných záväzok a vymáhať pohľadávky zo zmluvných záväzkov zo zmlúv uzatvorených s prijímateľmi finančných prostriedkov. V prípade každého jednotlivého zisteného nedostatku bol v Správe z vládneho auditu uvedený stupeň jeho závažnosti a druh nedostatku a tiež odporúčania na jeho odstránenie. Závažnosť nedostatkov pod poradovým č. 1 a 2, ktoré sú obsahom bodu I. a bodu II. výroku prvostupňového rozhodnutia, bola označená ako vysoká a druh týchto nedostatkov ako nesystémový, finančne vyčísliteľný. Závažnosť nedostatku č. 3, ktorý spočíval v odvedení finančných prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu na iný bankový účet ako na bankový účet uvedený v zmluve bola označená ako stredná s tým, že išlo o nedostatok nesystémový a finančne nevyčísliteľný. Nedostatok pod poradovým č. 4 týkajúci sa neuchovania kompletnej dokumentácie k zmluve o poskytnutí finančných prostriedkov bol označený ako nesystémový a finančne nevyčísliteľný. Závažnosť nedostatkov vymedzených pod poradovým č. 5 - bod A 1 až 3, bod B, bod C 1 až 7 (body III. - XIII. výroku prvostupňového rozhodnutia), ktoré sa vzťahovali k povinnosti kontrolovať trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb, ktoré žiadali o poskytnutie dotácie, nedodržania lehôt na 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 35 -

doručenie návrhu zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov, nečinnosti pri uzatváraní dodatkov k zmluvám o poskytnutí finančných prostriedkov, nedodržania lehôt na finančné vyúčtovanie a vecné vyhodnotenie projektov, či nevykonania finančnej kontroly zo strany žalobcu spôsobom stanoveným v zákone, bola označená ako vysoká s tým, že ide o nedostatky systémové, finančne vyčísliteľné. Nedostatok pod poradovým č. 6, ktorý sa vzťahoval k nesprávne uvedenému dátumu uzavretia zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov bol z hľadiska závažnosti označený ako nedostatok s nízkou závažnosťou s tým, že ide o nedostatok systémový a finančne nevyčísliteľný. Vo vzťahu k zistenému nedostatku pod poradovým č. 3 bolo v Správe z vládneho auditu konštatované porušenie finančnej disciplíny podľa , vo vzťahu k zistenému nedostatku pod poradovým č. 4 bolo konštatované porušenie o účtovníctve a čl. 1 bod 8 vnútorného predpisu Fondu na podporu umenia o registratúrnom poriadku č. 8/2016 a vo vzťahu k nedostatkom uvedeným pod poradovým č. 6 bolo konštatované, že žalobca porušil , o slobodnom prístupe k informáciám, nariadenia vlády SR č. o zverejňovaní zmlúv v centrálnom registri zmlúv, čl. 3 ods. 1 a čl. 3 ods. 5 a ods. 6 smernice Fondu na podporu umenia o povinnom zverejňovaní. Išlo teda o porušenie povinností, vo vzťahu ku ktorým nebolo preskúmavaným rozhodnutím žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím konštatované porušenie finančnej disciplíny pre čerpanie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia a žalobcovi nebola pre tieto zistené nedostatky uložená povinnosť odvodu verejných prostriedkov vo výške 16 088,95 Eur do štátneho rozpočtu, ani pokuta za správne delikty podľa cit. zákona vo výške 20 000,- Eur, keďže nedostatky v bodoch 3, 4 a 6 Správy z vládneho auditu neboli v preskúmavaných rozhodnutiach skutkovo vymedzené so záverom, že sa žalobca nimi dopustil správneho deliktu. Vo vzťahu k zisteným nedostatkom uvedeným v Správe z vládneho auditu pod poradovým č. 1, 2 a 5, ktoré boli predmetom žalobou napadnutého a prvostupňového rozhodnutia bola konštatovaná ich vysoká závažnosť s tým, že nedostatky uvedené v bodoch I. a II. (bod 1 a 2 Správy) výroku prvostupňového rozhodnutia boli označené za nesystémové a finančne vyčísliteľné a nedostatky, ktoré boli obsahom vymedzených skutkových zistení pod poradovým č. III. až XIII. boli v Správe z

vládneho auditu označené za systémové, finančne vyčísliteľné nedostatky s vysokou závažnosťou (bod 5 Správy). 62. Z uvedeného je zrejmé, že vo vzťahu k zisteným nedostatkom, ktoré boli predmetom preskúmavaných rozhodnutí bola konštatovaná ich vysoká závažnosť, a preto nemohlo obstáť tvrdenie žalobcu, že žalovaný a prvostupňový orgán verejnej správy nedôsledne dbali na zistenia v rámci vládneho auditu, keď nezohľadnili, že nedostatok pod poradovým č. 3 a 4 je nesystémový a strednej závažnosti a nedostatok pod poradovým č. 6 je síce systémový, avšak nízkej závažnosti, pretože tieto vládnym auditom zistené nedostatky neboli premietnuté do obsahu prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia žalovaného. Na 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 36 -

základe tejto žalobnej argumentácie preto nebolo možné dospieť k záveru o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného (a prvostupňového rozhodnutia) pre nesprávne skutkové zistenia vo vzťahu k rozhodnutiu o uložení pokuty, pretože preskúmavané rozhodnutia vychádzali zo správnych skutkových zistení o závažnosti zistených nedostatkov, ktoré mali oporu v Správe z vládneho auditu. Hoci žalobca v súlade so Správou z vládneho auditu tvrdil, že nedostatky v bodoch 1 a 2 nie sú nedostatky „systémové“, ale „nesystémové“, uvedené nemohlo mať za následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutie pre nesprávne zistený skutkový stav veci, pretože charakter týchto nedostatkov nemal žiadny vplyv na rozhodnutie o uložení pokuty, pretože za nedostatky uvedené v bodoch 1 a 2 Správy z vládneho auditu (I. a II. výroku prvostupňového rozhodnutia) žalobcovi nebola uložená pokuta, takže jeho tvrdenie nemalo oporu v obsahu preskúmavaných rozhodnutí. K týmto nedostatkom sa vzťahuje uložená povinnosť odvodu verejných prostriedkov poskytnutých nad rámec oprávnenia, v súvislosti s ktorou nemá charakter nedostatku žiadny právny význam. Nedostatky, za ktoré bola žalobcovi uložená pokuta, boli v súlade s obsahom Správy z vládneho auditu pri rozhodovaní zohľadnené ako „systémové nedostatky“. Z uvedených dôvodov bola táto žalobná námietka nedôvodná. 63. Žalobca namietal aj primeranosť uloženej pokuty na základe tvrdenia, že prvostupňový orgán verejnej správy ani žalovaný sa v rámci svojej správnej úvahy nedôsledne vysporiadali s jednotlivými kritériami pre uloženie pokuty a určenie jej výšky v zmysle § 28 ods. 9 ZoFK, čím porušili § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Poukázal pritom na rozhodnutia NS SR sp.zn. a na rozsudok NS SR zverejnený pod č. Rs 89/2002, z ktorých vyplýva nevyhnutnosť odôvodniť správnu úvahu vo vzťahu ku každému z kritérií, ktoré sú pre uloženie sankcie relevantné. Tvrdil, že z rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia nevyplýva, či pri rozhodovaní o uložení pokuty a určení jej výšky brali do úvahy čas porušovania zákona zo strany žalobcu, následky zistených porušení jeho zákonných povinností, ich skutočný negatívny dopad a ním prijaté opatrenia na zabránenie vzniku protiprávneho stavu, v dôsledku čoho označil uloženie pokuty a jej výšku za výsledok svojvoľného postupu orgánov verejnej správy s dôsledkom na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Správny súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu, že rozhodnutie o uložení pokuty i určenie jej výšky je výsledkom správneho uváženia orgánu verejnej správy, pretože v zmysle § 28 ods. 4 ZoFK nemá auditujúci orgán (prvostupňový orgán verejnej správy) povinnosť uložiť pokutu za nesplnenie povinností uvedených v § 5 cit. zákona za skutkovej situácie, ktorá bola zistená aj v preskúmavanej veci, ale na uloženie pokuty je oprávnený. To znamená, že po vyhodnotení všetkých okolností veci je vecou jeho správneho uváženia, či pokutu za zistené nesplnenie zákonných povinností kontrolovanému subjektu uloží alebo neuloží. Pokutu je oprávnený uložiť až do výšky 100 000,- EUR, teda dolná hranica pokuty zákonom nie je stanovená. Pri ukladaní pokuty má povinnosť prihliadať na povahu, závažnosť, čas trvania a následky porušenia povinností. Vyhodnotenie týchto kritérií vyplývajúcich z § 28 ods. 9 ZoFK je tiež vecou zákonom povolenej správnej úvahy, ktorú 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 37 -

môže správny súd preskúmať iba z toho hľadiska, či rozhodnutie vydané na základe správnej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. O to viac vystupuje do popredia požiadavka na dôsledné odôvodnenie uplatnenej správnej úvahy tak, aby odôvodnenie rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia zodpovedalo zákonným požiadavkám vymedzeným v § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Z neho vyplýva, že správny orgán má povinnosť v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Rozhodnutie môže byť nepreskúmateľné buď pre jeho nezrozumiteľnosť, teda nejasnosť alebo protirečivosť alebo pre nedostatok dôvodov. Nedostatočne odôvodnené je rozhodnutie vtedy, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania alebo pri právnom posudzovaní veci, teda, ak neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej

správy k rozhodnutiu. Preskúmaním obsahu prvostupňového rozhodnutia (a rozhodnutia žalovaného) správny súd zistil, že sa kritériami pri ukladaní pokuty v zmysle § 28 ods. 9 ZoFK konkrétne a vecne zaoberali. Hoci ich výslovne nepomenovali, zo všetkých okolností jednotlivých skutkov (III. - XIII.) vyplýva, že vyhodnotili povahu, závažnosť, čas trvania aj následky porušenia zákonných povinností zo strany žalobcu tak, ako to bolo uvedené na str. 24 prvostupňového rozhodnutia a na strane 19 a 20 rozhodnutia žalovaného. Z hľadiska povahy zistených porušení zákona konštatovali, že išlo o systémové nedostatky týkajúce sa hospodárenia s verejnými financiami. Závažnosť zistených porušení spočívala v tom, že finančné riadenie žalobcu nebolo na dostatočnej úrovni napriek tomu, že žalobca je subjektom, ktorému bolo zverené hospodárenie s verejnými prostriedkami, a preto je zabezpečenie dostatočnej úrovne finančného riadenia nevyhnutným predpokladom pre náležité a odborné plnenie úloh vyplývajúcich mu zo , či ZoFK. Čas trvania porušenia zákona bol vymedzený samotnými zisteniami z finančnej kontroly, či už išlo o oneskorené doručenie návrhu zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov alebo o zmeškanie lehôt pre prijatie návrhu na poskytnutie finančných prostriedkov alebo o neskoré finančné vyúčtovanie a vecné vysporiadanie projektu, či neuplatnenie sankcií pre nesplnenie zmluvných povinností. Z týchto konkrétnych skutkových okolností týkajúcich sa jednotlivých porušení zákona, ktoré boli žalobcovi žalobou napadnutým a prvostupňovým rozhodnutím vytknuté vyplýva, aký bol čas trvania porušovania zákona (od časového okamihu vzniku povinnosti na vykonanie zákonom predpokladaného úkonu, alebo od vzniku omeškania s vykonaním zákonom predpokladaného úkonu až do jeho vykonania). Správny súd k tomu naviac udáva, že konkrétne vymedzenie času trvania porušovania zákona má zásadný význam vtedy, ak ide o pokračujúce, prípadne dlhotrvajúce porušovanie zákona, avšak v preskúmavanej veci tomu tak nebolo, takže časové vymedzenie trvania porušovania zákonných povinností zo strany žalobcu nebolo pre rozhodnutie o pokute zásadným kritériom, a preto je časové vymedzenie dané jednotlivými skutkovými okolnosťami dostatočné. Vo vzťahu k jednotlivým porušeniam zákona, ktoré boli 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 38 -

obsiahnuté v bodoch III. až XIII. výroku prvostupňového rozhodnutia nejde o trváci, opakujúci, ani pokračujúci správny delikt, a preto časové hľadisko nemá pre rozhodnutie rozhodujúci právny význam. Okrem uvedeného bol čas trvania porušovania zákona zohľadnený aj v tom zmysle, že zo strany žalobcu išlo o prvé porušenie zákona. Následky porušenia povinností boli jednoznačne vymedzené tým, že žalobca je verejno-právnou inštitúciou, ktorá disponuje s verejnými prostriedkami, ktoré oprávneným subjektom rozdeľuje na základe splnenia zákonom stanovených alebo vo vnútorných aktoch žalobcu upravených podmienok a následne má povinnosť kontrolovať použitie poskytnutých verejných prostriedkov a povinnosť vyvodzovať zákonom, vnútorným predpisom alebo zmluvou predpokladané dôsledky pri porušení stanovených podmienok ich čerpania. Z uvedeného vyplýva, že predovšetkým žalobca musí pri poskytovaní verejných financií a pri kontrole ich použitia dodržiavať zákon, avšak podľa skutkových zistení uvedených v Správe z vládneho auditu žalobca dôsledne zákon nedodržiaval. Žalovaný v spojení s prvostupňovým rozhodnutím pri ukladaní výšky pokuty prihliadal aj na jej preventívny a represívny účinok, zaoberal sa aj majetkovými pomermi žalobcu a v dostatočnom rozsahu svoju úvahu odôvodnil. Žalovaný sa vyjadril aj k požiadavke žalobcu na upustenie od potrestania, ktorú odôvodnil tým, že prijal potrebné opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a na ich neopakovanie pro futuro tak, že na tieto skutočnosti nemožno prihliadať, pretože ide o zákonnú povinnosť žalobcu. Keď nezistil dôvod na upustenie od potrestania, zvážil všetky skutkové okolnosti vytknutých nedostatkov dospel k záveru, že zodpovedajúce je uložiť žalobcovi pokutu z možného rozpätia až do 100 000,- EUR vo výške 20 000,- EUR, ktorá splní svoj preventívny aj represívny účel a nezasiahne neprimerane do majetkových pomerov žalobcu. 64. V nadväznosti na uvedené dospel správny súd k záveru, že orgány verejnej správy v preskúmavanej veci jednoznačne zadefinovali a ozrejmili povahu, závažnosť, čas trvania aj následky porušenia povinností žalobcu, a teda žalobná námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia v časti uloženej pokuty nezodpovedala obsahu preskúmavaných rozhodnutí. Na základe uvedeného správny súd vyhodnotil túto žalobnú námietku len ako vyjadrenie nesúhlasu žalobcu s uložením pokuty a určením jej výšky, pretože žalobcom tvrdenú nepreskúmateľnosť rozhodnutia v súvislosti s uložením pokuty a určením jej výšky nezistil. Správny súd pritom zdôrazňuje, že žalobca nemá nárok na to, aby bolo rozhodnutie o uložení pokuty a určení jeho výšky odôvodnené spôsobom, ktorý on sám považuje za náležitý alebo dostatočný. Požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia v tejto časti sú limitované zákonným ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ktoré boli podľa správneho súdu dodržané. To znamená, že na základe uvedenej žalobnej argumentácie správny súd nezákonnosť rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím nezistil, a preto vyhodnotil túto žalobnú námietku ako nedôvodnú. 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 39 -

65. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že správny súd nezistil nezákonnosť rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím z dôvodov uvedených v správnej žalobe, a preto ju v súlade s zamietol. Po preskúmaní veci zistil, že postup v administratívnom konaní bol súladný s príslušnými procesnými ustanoveniami, skutkový stav veci bol úplne a správne zistený podľa obsahu administratívneho spisu, vo vyhodnotení dôkazov správny súd nezistil žiadnu logickú chybu a na základe takto vykonaného dokazovania dospeli orgány verejnej správy k správnym a náležite odôvodneným právnym záverom, ktoré sa prejavili v uložení povinnosti žalobcovi odviesť do štátneho rozpočtu finančné prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny vo výške 16 088,95 Eur v súvislosti so skutkovými zisteniami vymedzenými v bodoch I. a II. výroku prvostupňového rozhodnutia a za skutkové zistenia vymedzené v bodoch III. - XIII. výroku prvostupňového rozhodnutia bola žalobcovi uložená pokuta v medziach vymedzených ustanovením ZOFK po zohľadnení povahy, závažnosti, času trvania a následkov porušenia povinností, pričom správna úvaha orgánov verejnej správy ohľadom uloženia pokuty i určenia jej výšky bola odôvodnená jasným, vecným, zrozumiteľným a dostatočným spôsobom. 66. Obsahom podanej správnej žaloby si žalobca uplatnil aj alternatívny petit pre prípad, že by neboli rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie zrušené a žiadal, aby správny súd uplatnil pri rozhodovaní sankčnú moderáciu podľa . Žiadal, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie v rozsahu jeho výrokov pod bodom I a II a vo vzťahu k výrokom pod bodom III až XII, navrhol upustiť od uloženia pokuty vo výške 20 000 Eur. Správny súd k uvedenému uvádza, že zákonným predpokladom pre uplatnenie sankčnej moderácie je v zmysle návrh žalobcu na jej uplatnenie, ktorý je vyjadrením dispozičného charakteru správneho súdnictva, vykonanie dokazovania, potrebného na to, aby správny súd mohol zmeniť rozhodnutie orgánu verejnej správy o uložení sankcie a existencia dôvodov podľa a . Neprimeranosť sankcie povahe skutku, alebo likvidačný charakter sankcie pre žalobcu sú zákonným predpokladom pre zmenu druhu alebo výšky sankcie. Skutočnosť, že účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci je zákonným predpokladom pre upustenie od uloženia sankcie, ak mohol od potrestania upustiť aj žalovaný v rámci administratívneho odvolacieho konania. Skutočnosť, že účel správneho trestania bol dosiahnutý už prejednaním veci prvostupňovým orgánom verejnej správy, žalobca tvrdil už v administratívnom konaní, a to na základe toho, že prijal opatrenia na odstránenie zistených porušení zákona a na zamedzenie ich opakovania pro futuro. Žalovaný v rozhodnutí tieto skutočnosti vyhodnotil ako nemajúce vplyv na uloženie pokuty, pretože žalobca uvedeným len splnil svoje zákonné povinnosti, ktoré mu boli v Správe z vládneho auditu uložené podľa a ZoFK. Žalobca v podanej správnej žalobe okrem tvrdenia, že účel správneho trestania sa dosiahol samotným prejednaním veci v administratívnom konaní poukazujúc na , ZoFK a na rozhodnutie NS SR sp. zn. , podľa ktorého, ak nie je minimálna suma peňažnej sankcie zákonom 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 40 -

upravená, možno upustiť od potrestania a z toho vyplývajúcu možnosť orgánov verejnej správy uplatniť správne uváženie aj vo vzťahu k samotnému založeniu sankčnej povinnosti. Ďalej uviedol, že v rámci správneho konania sa opakovane dovolával upustenia od potrestania majúc za to, že vzhľadom na povahu, závažnosť, čas trvania a následky jeho protiprávneho konania, ako aj z ohľadom na veľmi rýchle prijatie účinných opatrení na odstránenie ich následkov a prijatie opatrení na zamedzenie opakovania vzniknutého protiprávneho stavu do budúcna, ako aj na skutočnosť, že žalobca doposiaľ nebol sankcionovaný v zmysle § 28 ods. 4 ZoFK, účel správneho trestania naplnilo samotné prejednanie veci pred orgánmi verejnej správy, pretože sa zo strany žalobcu efektívne a rýchlo minimalizovalo nebezpečenstvo porušenia zákona obdobným konaním. Správny súd poukazuje na a , z ktorého vyplýva, že správny súd nie je viazaný výškou sankcie, ktorá bola žalobcovi žalobou preskúmavaným rozhodnutím uložená a na návrh žalobcu môže uloženú sankciu zmeniť, znížiť ju alebo upustiť od potrestania v prípade, že takto mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť aj orgán verejnej správy, čím je vo vzťahu k uplatnenému návrhu žalobu na sankčnú moderáciu správny súd obmedzený. Pokiaľ ide o výšku uloženej sankcie za správny delikt, táto je tiež výsledkom správneho uváženia zo strany správneho orgánu, a preto môže správny súd skúmať iba to, či toto uváženie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, či je v súlade s pravidlami logického myslenia, a či podklady pre taký úsudok boli zistené úplne a riadnymi procesnými postupmi. Preto, ak by chcel správny súd na návrh žalobcu zmeniť žalobou napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy a nahradiť ho vlastným rozhodnutím, pre svoje rozhodnutie by musel mať dostatok podkladov získaných opakovaním už vykonaného dokazovania alebo vykonaním nového dokazovania a musel by svoje rozhodnutie aj náležitým spôsobom odôvodniť. Pokuta, ktorá bola v preskúmavanej veci žalobcovi uložená je

výsledkom správneho trestania za porušenie povinností, ktoré mal žalobca povinnosť plniť a ktoré sú podľa § 28 ods. 4 písm. a) správnymi deliktmi, za ktoré je možné uložiť pokutu až do výšky 100 000 Eur. Pokuta za správny delikt plní jednak preventívnu a jednak represívnu funkciu. Účelom jej preventívnej funkcie je, aby bol žalobca jej uložením „motivovaný“ k tomu, aby sa v budúcnosti opakovane nedopustil porušenia svojich zákonných povinností, ktoré sú správnym deliktom a účelom represívnej funkcie uloženej sankcie je „potrestanie“ subjektu, ktorý sa správneho deliktu dopustil. Hoci žalobca v žalobe tvrdil, že účel správneho trestania bol dosiahnutý prejednaním veci v administratívnom konaní, v žalobe neuviedol žiadnu konkrétnu skutočnosť, z ktorej by bolo možné vyvodiť, že tomu tak je a ani o nej/nich nepredložil žiadny dôkaz. Upustenie od potrestania je v zásade prostriedkom výchovného charakteru, pri ktorom sa okrem závažnosti deliktu berú do úvahy aj spôsobené následky, priznanie páchateľa, oľutovanie svojho konania ako aj prípadná účinná snaha po náprave spôsobenej ujmy alebo škody. Vo vzťahu k týmto skutočnostiam žalobca v podanej správnej žalobe nepredostrel žiadne tvrdenia a nepredložil, ani nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov. Pre nedostatok preskúmateľných dôvodov, z ktorých by bolo možné zistiť, že preventívny a represívny účel správneho trestania bol u žalobcu dosiahnutý už samotným prejednaním veci v administratívnom konaní, pretože 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 41 -

žalobca napr. sám iniciatívne prispel k zisteniu porušení zákona z jeho strany, iniciatívne mimo rámca uložených povinností podľa § 21 ods. 3 písm. d) a g) prijal opatrenia k náprave zistených nedostatkov, či k odstráneniu ich príčin, nemohol správny súd dospieť k záveru, že účel správneho trestania bol naplnený už samotným prejednaním veci v administratívnom konaní. Preto návrhu žalobcu na uplatnenie sankčnej moderácie v zmysle nemohol vyhovieť. Pre úplnosť správny súd dodáva, že argumentácia, ktorú žalobca v návrhu na upustenie od potrestania uplatnil, svojim obsahom smerovala skôr voči zníženiu pokuty, teda voči dôvodom uvedeným v , avšak v ňom uvedený druh sankčnej moderácie, teda možnosť zmeny výšky sankcie žalobca neuplatnil a správny súd bol jeho návrhom viazaný. 67. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca v konaní na správnom súde úspešný nebol, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

asačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 42 -

a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Poznámka: Rozhodnutie nepodpísali členovia senátu JUDr. Alena Antalová a JUDr. Peter Molčan z dôvodu ich ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania.