Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24S/67/2020

DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Datlovej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Molčana v právnej veci žalobcu: Fond na podporu umenia, so sídlom Cukrová 14, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 42 418 933, právne zastúpeného: Advokátska kancelária PETKOV & Co s.r.o., v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Ivan Petkov, Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 50 430 742, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 151 742, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/007493/2020-243/1105 zo dňa 13. februára 2020 a Správy z vládneho auditu č. -04 zo dňa 12. apríla 2019 takto

rozhodol:

Žalobu o preskúmanie zákonnosti Správy z vládneho auditu č. -04 zo dňa 12. apríla 2019 vyhotovenej Úradom vládneho auditu, Zvolen, pracovisko Bratislava o d m i e t a . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. MF/007493/2020-243-1105 zo dňa 11. februára 2020, zrušenia prvostupňového rozhodnutia sp. zn. -6, č. 176/012502/19/31 zo dňa 25. novembra 2019 z dôvodov podľa , , , (ďalej len „SSP“) aj zrušenia skôr vydaného opatrenia Úradu vládneho auditu so sídlom vo Zvolene, pracovisko Bratislava, a to Správy z vládneho auditu č. -04 zo dňa 12. apríla 2019 podľa v spojení s v jej 4. časti - zistené nedostatky - nedostatok pod por. č. 1 (bod I. výroku prvostupňového rozhodnutia) a vrátenia veci na ďalšie konanie tvrdiac, že boli porušené alebo priamo dotknuté jeho práva alebo právom chránené záujmy. Alternatívne sa domáhal, aby správny súd upustil od uloženia pokuty vo výške 20 000,- EUR za správne delikty podľa o finančnej kontrole a audite (ďalej len „“), ktoré boli skutkovo vymedzené v bodoch III. - XIII. výroku prvostupňového rozhodnutia, vo zvyšku žiadal rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie zrušiť. Žiadal, aby správny súd zrušil aj Správu z vládneho auditu zo dňa 12. apríla 2019 v časti 4 - zistené nedostatky - nedostatok pod poradovým č. 1. a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Uplatnil si úplnú náhradu trov konania. 2. Správny súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní v súlade s (ďalej len „“) a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. 3. Následne správny súd vlastnou činnosťou zistil, že v rozsudku nerozhodol o časti predmetu konania, ktorým sa žalobca domáhal preskúmania Správy z vládneho auditu č. -04 zo dňa 12. apríla 2019. Tvrdil, že Správou z vládneho auditu, boli porušené alebo priamo dotknuté jeho práva. Domáhal sa jej zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie podľa v spojení s v časti zisteného nedostatku pod poradovým číslom 1, ktorý

bol obsiahnutý v jej 4. časti - „zistené nedostatky“ z totožných dôvodov, pre ktoré namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ktorej obsah bol zhrnutý v bodoch 13. až 19. rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. -181 zo dňa 17. marca 2022. Z jej obsahu sa žalobcom namietaného vytknutého nedostatku č. 1, ktorý bol obsahom 4. časti Správy z vládneho auditu týkali body 14. až 18. predmetného rozsudku, ktoré správny súd cituje: „14. Žalobca namietal, že správne orgány nesprávne vymedzili podstatu skutku opísaného v bode I. výroku prvostupňového rozhodnutia. Právny záver žalovaného a prvostupňového orgánu verejnej správy, že opísaným skutkom bola naplnená skutková 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 -3 -

podstata označil za vadu v ustaľovaní skutkového stavu v zmysle , pretože, ak žalobca poskytol prijímateľovi na základe Zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov č. XX-XXX/XXXXX finančné prostriedky nad rámec oprávnenia, bolo to max. v rozsahu 1 000,- EUR, teda v rozsahu spornej položky. Tvrdil, že konaním spočívajúcim v tom, že si nevšimol nesprávne vecné vymedzenie jednej rozpočtovej položky, teda jednu vadu (inak riadnej) žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov, mohlo dôjsť nanajvýš k porušeniu finančnej disciplíny v zmysle cit. zákona. Podľa žalobcu správne orgány formalistickým výkladom cit. zákona nesprávne posúdili rozsah poskytnutej dotácie nad rámec oprávnenia, ktorým malo dôjsť k vyššiemu čerpaniu finančných prostriedkov, pokiaľ dospeli k záveru, že k vyššiemu čerpaniu finančných prostriedkov došlo v rozsahu celej poskytnutej dotácie a teda, že odvod, ktorý má žalobca podľa bodu I. zaplatiť, činí 15 400,- EUR. Žalobca vyjadril presvedčenie, že jediným správnym, spravodlivým a úmysel zákonodarcu sledujúcim výkladom je ten, že ak bol skutočne prekročený rámec oprávnenia žalobcu a došlo k vyššiemu čerpaniu finančných prostriedkov, tak výlučne v rozsahu spornej položky. Preto tvrdil, že orgány verejnej správy nesprávne a predčasne posúdili rozsah odvodovej povinnosti žalobcu za skutok vymedzený v bode I. výroku napadnutého rozhodnutia, a teda, že žalobcovi nevznikla úhrnná povinnosť odvodovej povinnosti v rozsahu 16 088,95 EUR, ale nanajvýš vo výške 1 688,95 EUR, čo žalobca podradil pod žalobný dôvod podľa . 15. Žalobca argumentoval tým, že správne orgány v rámci rozhodovacieho procesu nerozlišovali medzi postupom, ktorý predchádza poskytnutiu verejných prostriedkov vo forme dotácie, ktorý môže, ale nemusí viesť k poskytnutiu verejných finančných prostriedkov bez ohľadu na to, či je alebo nie je žiadosť v súlade so zákonom a internými predpismi, keďže podľa ZoFPU účinného k 31. decembru 2016 nie je na poskytnutie finančných prostriedkov právny nárok a medzi momentom poskytnutia verejných prostriedkov, t. j. okamihom zavŕšenia procesu poskytovania reálnym vyvolaním právneho a faktického dôsledku pre verejné financie, teda poskytnutím verejných financií. Tvrdil, že len vo vzťahu k faktickému poskytnutiu verejných financií je možné skúmať, či došlo k poskytnutiu verejných prostriedkov nad rozsah oprávnenia a že postup, ktorý predchádzal poskytnutiu verejných prostriedkov nemá právnu relevanciu vo vzťahu k naplneniu skutkovej podstaty porušenia finančnej disciplíny podľa Zdôraznil, že žiadosť o poskytnutie verejných prostriedkov (dotácie), či už je správna a úplná alebo nie, nie tou právnou skutočnosťou, s ktorou zákon spája poskytnutie verejných prostriedkov zo strany žalobcu. Rozhodujúcou právnou skutočnosťou, na základe ktorej dochádza k poskytnutiu verejných prostriedkov je v zmysle ZoFPU, podľa ktorého Fond poskytuje finančné prostriedky podľa na základe písomnej zmluvy uzavretej so žiadateľom, čo v rámci vykonávania vládneho auditu, ani v rámci správneho konania nezobral prvostupňový orgán verejnej správy ani žalovaný na zreteľ. Žalobca ďalej argumentoval poukazom na ZoFPU, v zmysle ktorého Fond sa zaväzuje zmluvou poskytnúť žiadateľovi poskytnúť finančné prostriedky na určený účel za podmienok ustanovených týmto 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 -4 -

zákonom a Fondom a žiadateľ sa zaväzuje tieto finančné prostriedky použiť v súlade s určeným účelom a podmienkami a hodnoverne preukázať fondu ich použitie podľa zmluvy s tým, že v zmysle § 22 ods. 7 cit. zákona žiadateľ sa stáva prijímateľom finančných prostriedkov uzavretím zmluvy. 16. Žalobca pripustil, že v súvislosti s posudzovaním predmetnej žiadosti (bod I.) došlo zrejme k porušeniu postupov a pravidiel pri poskytovaní verejných prostriedkov tým, že nebol dodržaný postup vyplývajúci z § 20 ods. 10 ZoFPU, keď neúplná, nesprávna, resp. so Zásadami poskytovania peňažných prostriedkov čiastočne rozporná žiadosť nebola na výzvu žalobcu opravená žiadateľom v počiatočnom štádiu posudzovania žiadosti v dôsledku zlyhania ľudského faktora a tvrdil, že toto jeho konanie (nevšimnutie si jednej rozpočtovej položky) v súvislosti s posudzovaním žiadosti, a nie v súvislosti s poskytnutím verejných financií, vystihuje skutočnú podstatu skutku, ktorého sa vo vzťahu k predmetnej žiadosti o dotáciu zo dňa 14. decembra 2016 žalobca dopustil. Toto konanie však podľa žalobcu

nenapĺňa skutkovú podstatu porušenia finančnej disciplíny podľa , podľa ktorého „porušením finančnej disciplíny je poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov“, ako to nesprávne ustálili orgány verejnej správy, ale napĺňa skutkovú podstatu porušenia finančnej disciplíny podľa cit. zákona, podľa ktorého „porušením finančnej disciplíny je porušenie pravidiel a podmienok pri poskytovaní prostriedkov z rozpočtu verejnej správy subjektom verejnej správy“. Na základe uvedeného žalobca tvrdil, že ako subjekt verejnej správy porušil v procese poskytovania verejných prostriedkov, ktorý predchádzal samotnému poskytnutiu verejných prostriedkov, pravidlo obsiahnuté v ZoFPU, a preto sú závery žalovaného a prvostupňového orgánu verejnej správy uvedené v ich rozhodnutiach, či v Správe z vládneho auditu ústavne neudržateľné, sú v priamom rozpore s hlavným účelom Zákona o fonde na podporu umenia a hlavným poslaním žalobcu, ktorým je poskytovať peňažné prostriedky na dosahovanie spoločensky prospešných cieľov v oblasti kultúry. Žalobca zdôraznil, že z jeho strany nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty skutkom vymedzeným v bode I. výroku prvostupňového rozhodnutia, pretože v ňom vymedzeného konania sa nedopustil. Skutočné konanie žalobcu spočívalo v inom skutku, ktorý správne orgány vo svojich rozhodnutiach nevymedzili a právne nekvalifikovali. Žalobca tvrdil, že mu nevznikla odvodová povinnosť v rozsahu 15 400,- EUR (bod I.), pretože s porušením finančnej disciplíny podľa nie je vznik odvodovej povinnosti spojený. 17. Pre prípad, že by súd neuznal vyššie uvedenú žalobnú argumentáciu za dôvodnú a dospel by k záveru, že žalobca konaním vymedzeným v bode I. výroku prvostupňového rozhodnutia naplnil skutkovú podstatu porušenia finančnej disciplíny podľa žalobca namietal, že orgány verejnej správy dospeli k nesprávnemu právnemu záveru ohľadom rozsahu odvodovej povinnosti žalobcu, pretože určenie odvodovej povinnosti žalobcu v rozsahu 15 400,- EUR je podľa žalobcu výsledkom neprípustne formalistického výkladu zákona, keď orgány verejnej správy na rozpočet dotácie 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 -5 -

nesprávne nazerali ako na nedeliteľný celok a poskytnutie verejných prostriedkov vo vyššom rozsahu, ako bolo oprávnenie žalobcu viazali primárne na len čiastočne vadnú žiadosť s jednou rozpočtovou položkou, ktorá bola rozporná s internými predpismi žalobcu. Argumentoval tým, že takéto nazeranie na rozpočet dotácie získané od právnickej osoby „fondového typu“, ktorá poskytovaním dotácií sleduje celospoločensky prospešný cieľ, je v rozpore so zásadou fondového hospodárenia s tým, že podľa právnej doktríny by dôsledné uplatnenie úplnosti, t.j. nedeliteľnosti rozpočtu vylúčilo existenciu fondového hospodárstva (Balko - Babčák a kol. Finančné právo, II. vydanie, Bratislava: EUROKÓDEX, 2009, str. 123). Žalobca tvrdil, že na rozpočet dotácie je potrebné hľadieť ako na súbor navzájom oddeliteľných položiek, a preto, ak aj došlo zo strany žalobcu k ohrozeniu záujmu na riadnom a s právom súladnom hospodárení s verejnými financiami pri poskytovaní verejných prostriedkov, tak to bolo výlučne v rozsahu, ktorý predstavovala sporná doložka. Uvedené však podľa názoru žalobcu platí len v prípade, ak táto položka bola súčasťou zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žiadateľom dotácie na základe Zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov č. XX-XXX-XXXXX. Z rozhodnutia žalovaného, z prvostupňového rozhodnutia a ani zo Správy o vládnom audite pritom podľa žalobcu nevyplýva, že by sa správne orgány touto skutočnosťou, teda konkrétnym obsahom predmetnej Zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov zaoberali. V tejto súvislosti žalobca poukázal na Uznesenie Nejvyššího správního soudu ČR sp.zn. -33 zo dňa 30. októbra 2018, ktorý v súvislosti s posudzovaním výšky odvodu za porušenie finančnej disciplíny v minulosti vyslovil, že pri stanovení výšky odvodu je potrebné zvažovať podstatné okolnosti konkrétneho porušenia rozpočtovej disciplíny a vychádzať z princípu primeranosti, teda rozumného pomeru medzi závažnosťou porušenia finančnej disciplíny a výškou za neho predpísaného odvodu. Pokiaľ okolnosti konkrétneho prípadu vyvolávajú otázku ohľadne závažnosti porušenia danej povinnosti, musí orgán finančnej kontroly zvážiť, či je dôvod k odvodu v plnej výške čerpaných, či poskytnutých prostriedkov zo štátneho rozpočtu, a či výlučne k odvodu zodpovedajúcemu závažnosti a významu porušenia povinnosti. Ak sa týka porušenie povinnosti oddeliteľnej časti poskytnutej dotácie (v prípade žalobcu ide o 1 rozpočtovú položku) odvod bude stanovený výlučne čiastkou zodpovedajúcou tejto časti). Iný výklad ustanovení o stanovovaní rozsahu (výšky) odvodovej povinnosti by podľa žalobcu v praxi viedol k absurdným situáciám, keď by pre skutočné, materiálne porušenie finančnej disciplíny v minimálnom rozsahu z výšky poskytnutej dotácie, bolo potrebné dotáciu vrátiť v celom rozsahu, bez ohľadu na to, že len minimálna časť poskytnutej dotácie predstavovala neoprávnené výdavky. 18. Žalobca zhrnul, že orgány verejnej správy nesprávne, na základe neprípustne formalistického, logicky a ústavne neprípustného výkladu zákona stanovili žalobcovi úhrnnú odvodovú povinnosť vo

výške 16 088,95 EUR, hoci správne mala a mohla byť odvodová povinnosť žalobcu stanovená max. vo výške 1 688,95 EUR, čo však predpokladalo riadne zistenie skutkového stavu veci správnymi orgánmi v tom zmysle, aby bol zistený skutočný rozsah poskytnutia verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, čo sa nestalo. Sporná bola jedna rozpočtovaná položka vo výške 1 000,- EUR, ktorá bola súčasťou zmluvného 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 -6 -

vzťahu medzi žalobcom a žiadateľom dotácie na základe Zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov č. XX-XXX-XXXXX, a preto mala byť podľa žalobcu výška úhrnnej odvodovej povinnosti určená ako súčet odvodovej povinnosti za porušenie finančnej disciplíny podľa skutku vymedzeného v bode II. prvostupňového rozhodnutia (688,95 EUR) a odvodovej povinnosti zodpovedajúcej skutočne vyčerpanej sume poskytnutej nad rámec oprávnenia, ktorou došlo k skutočnému vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov na neoprávnené výdavky (1 000,- EUR).“. 4. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že Úrad vládneho auditu so sídlom vo Zvolene, pracovisko Bratislava, vykonal u žalobcu v období od 11. januára 2019 do 12. apríla 2019 vládny audit s cieľom overiť a hodnotiť hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť a účelnosť pri hospodárení s verejnými financiami, overiť zúčtovanie finančných vzťahov so štátnym rozpočtom a overiť a hodnotiť ďalšie skutočnosti, ak tak ustanovuje osobitný predpis. O zistených nedostatkoch z vládneho auditu vypracoval Úrad vládneho auditu vo Zvolene, pracovisko Bratislava (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) návrh Správy z vládneho auditu, voči ktorému podal žalobca námietky smerujúce voči zistenému nedostatku pod poradovým číslom 1, ktorý bol obsiahnutý v jeho 4. časti a voči nedostatku pod poradovým číslom 5, C5. Nedostatok č. 1 spočíval v tom, že žalobca na podporu projektu „45. Spišské folklórne slávnosti“ poskytol Spišskému osvetovému stredisku v Spišskej Novej Vsi (ďalej len „prijímateľ“) na základe Zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov č. XX-XXX-XXXXX zo dňa 10. mája 2017 verejné prostriedky vo výške 15 400,- Eur napriek tomu, že žiadosť prijímateľa zo dňa 14. decembra 2016 nebola v súlade so Zásadami poskytovania finančných prostriedkov z Fondu na podporu umenia VP SPU č. 12/2015 zo dňa 01. marca 2017 (ďalej len „zásady“). Nesúlad so zásadami vyplýval z 5. časti rozpočtu projektu, ktorý v bode 5.1 (kalkulácia nákladov) obsahoval výdavok „výroba upomienkových darčekov, výroba fotografií na výstavu Obce Spiša v minulosti“ (ďalej aj „sporná položka“), ktorý nebol v súlade s článkom 6, bod 6, písm. s/ zásad, preto mal žalobca žiadosť prijímateľa podľa Zákon o fonde na podporu umenia (ďalej len „“) vyradiť z rozhodovacieho procesu, čo žalobca neučinil, ale prijímateľovi žiadanú dotáciu poskytol, čím verejné prostriedky vo výške 15 400,- Eur poskytol nad rámec oprávnenia stanovený v zákona a článku 6, bod 6, písm. f/ zásad a tým sa dopustil porušenia finančnej disciplíny podľa o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Námietke žalobcu voči zistenému nedostatku pod poradovým číslom 1. nebolo vyhovené a bola vypracovaná Správa z vládneho auditu č. -04 zo dňa 11. apríla 2019, ktorej preskúmania správnym súdom sa žalobca domáhal podanou správnou žalobou, a o ktorej správny súd v tejto časti predmetu konania nerozhodol. 5. Úrad vládneho auditu so sídlom vo Zvolene, pracovisko Bratislava (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“ alebo „prvostupňový správny orgán“) Rozhodnutím č. 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 -7 -

-6, č. 176/012502/19/31 zo dňa 25. novembra 2019 rozhodol tak, že na základe skutkových zistených opísaných v bodoch I. až XIII. výroku rozhodnutia uložil žalobcovi podľa za porušenie finančnej disciplíny uvedené v bodoch I. a II. úhrnnú povinnosť odviesť do štátneho rozpočtu SR verejné prostriedky vo výške 16 088,95 EUR, za správne delikty uvedené v bodoch III. až XIII. žalobcovi uložil podľa úhrnnú pokutu vo výške 20 000,- EUR a žalovaný jeho rozhodnutie potvrdil. 6. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 7. Podľa na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 8. Podľa a (1) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

(2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o a) správnych žalobách. 9. Podľa pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa . Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa . 10. Podľa správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 11. Podľa , (1) Ak nerozhodol správny súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, môže účastník konania do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 -8 -

jeho doplnenie. Správny súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu. (2) Doplnenie urobí správny súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku. Ak správny súd nevyhovie návrhu účastníka konania na doplnenie rozsudku, uznesením návrh zamietne. 12. Z podanej správnej žaloby správny súd zistil, že žalobca sa žalobou o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/007493/2020-243/1105 zo dňa 13. februára 2020, jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia vydaného Úradom vládneho auditu vo Zvolene, pracovisko Bratislava č. 176/012502/19/31, UVA - 002240/2019-6 zo dňa 25. novembra 2019 s poukazom na ustanovenie domáhal aj preskúmania zákonnosti Správy z vládneho auditu vydanej prvostupňovým orgánom verejnej správy, teda Úradom vládneho auditu Zvolen, pracovisko Bratislava č. -04 zo dňa 12. apríla 2019, tvrdiac, že ňou boli porušené alebo priamo dotknuté jeho práva a právom chránené záujmy, pretože predmetná Správa z vládneho auditu je opatrením orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutia vychádzali. Tvrdil, že Správa z vládneho auditu je skôr vydaným opatrením Úradu vládneho auditu Zvolen, pracovisko Bratislava a domáhal sa jej zrušenia v časti zisteného nedostatku pod poradovým číslom 1., obsiahnutého v jej 4. časti - zistené nedostatky podľa v spojení s . V replike doplnil svoju argumentáciu o poukaz na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 22. mája 2019, najmä na jeho body 32 a 33, z ktorých citoval: „32. Najvyšší súd sa v zmysle uvedeného stotožňuje s právnym názorom krajského súdu, že správa z vládneho auditu ako taká nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože sama o sebe nepredstavuje zásah do práv a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu. Predmetnú správu je možné považovať podľa názoru Najvyššieho súdu za podkladové rozhodnutie v zmysle . 33.(...) až v prípade, ak príslušný správny orgán na základe uvedenej správy vyvodí z kontrolovaných zistení pre sťažovateľa sankčný postih, resp. iný negatívny nezvratný (právoplatný) zásah do jeho právneho postavenia, bude takéto rozhodnutie správneho orgánu ako aj postupu a podkladové rozhodnutie tomu predchádzajúce, preskúmateľné súdom, pretože až týmto rozhodnutím dôjde k reálnemu zásahu do práv a povinností sťažovateľa a až o tomto môže správny súd rozhodovať, či je zákonný alebo nie.“. 13. Za skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy sa v zmysle považuje také rozhodnutie alebo opatrenie, z ktorého vychádza žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie, je pre žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a nie je správnym súdom samostatne preskúmateľné. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. Skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie musí byť záväzným podkladom pre vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia, od ktorého sa žalovaný v riešenej otázke nemohol odkloniť, pričom ho nebolo možné preskúmať správnym súdom samostatne. Správny súd však môže zákonnosť takéhoto skôr vydaného rozhodnutia alebo opatrenia 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 -9 -

orgánu verejnej správy preskúmať na základe návrhu žalobcu, ktorý musí byť súčasťou správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti toho rozhodnutia, ktoré bolo vydané na jeho základe. Pokiaľ takéto skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie vydal správny orgán, ktorý je odlišný od žalovaného, má tento správny orgán v konaní pred správnym súdom postavenie účastníka konania podľa . 14. Samostatná preskúmateľnosť správnym súdom je primárne spojená s tým, či možno skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie vyhodnotiť ako samostatný výsledok určitého administratívneho konania alebo len ako dôkaz produkovaný pre účely administratívneho konania, v ktorom sa rozhoduje vo veci samej. Účelom inštitútu skôr vydaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je

pritom zabezpečiť materiálny rozmer ochrany poskytovanej správnymi súdmi. Možnosť prieskumu zákonnosti takéhoto rozhodnutia alebo opatrenia má zabrániť vzniku takej procesnej situácie, pri ktorej by správny súd ako nezákonné zrušil rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy vydané v administratívnom konaní vo veci samej, hoci sa tento orgán nemohol odkloniť pri riešení rozhodnej otázky od jej posúdenia skôr vydaným rozhodnutím alebo opatrením. To by znamenalo jednak to, že žalovaný nemohol nastúpenie nezákonnosti svojím rozhodovaním ovplyvniť, a súčasne po vrátení veci na ďalšie konanie po zrušujúcom rozhodnutí správneho súdu by bol žalovaný v podstate opäť nútený rozhodnúť rovnako, a to z dôvodu viazanosti skôr vydaným rozhodnutím alebo opatrením. 15. Podľa správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 16. Podľa žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. 17. Kompetencie Úradu vládneho auditu sú vo všeobecnosti vymedzené v , , v znení účinnom na toto konanie okrem iného tak, že (4) Úrad vládneho auditu vykonáva vládny audit ... (písm. a), rozhoduje v konaní o porušení finančnej disciplíny pri nakladaní s finančnými prostriedkami ... (písm. b), ukladá a vymáha sankcie za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s finančnými prostriedkami .... (písm. c). Postup pri vykonávaní auditu je upravený v 20 až 22 . Obsahové vymedzenie porušenia finančnej disciplíny a z toho vyplývajúce dôsledky sú upravené v o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov a postup pri ukladaní pokút za nesplnenie povinností podľa a je normovaný v cit. zákona. Na ukladanie povinnosti odvodu vo výške porušenia finančnej disciplíny a na ukladanie pokuty sa vzťahuje Správny poriadok () 18. Z uvedených, ani z iných ustanovení , ani nevyplýva, že by Správa z vládneho auditu bola záväzným podkladom pre konanie Úradu 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 -10 -

vládneho auditu vo veci zistenia porušenia finančnej disciplíny, či správneho deliktu, z čoho vyplýva, že jedna zo zákonom stanovených podmienok na postup podľa , nebola splnená, pretože Správa z vládneho auditu nebola záväzným podkladom pre vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia. 19. Doručením Správy z vládneho auditu sa končí vládny audit, avšak Správa z vládneho auditu nemá povahu konečného rozhodnutia. Vykonanie vládneho auditu nemožno považovať za rozhodovací proces vo verejnej správe a výsledné správy z vládneho auditu za rozhodnutie vydané v tomto konaní, pretože kontrolou (vládnym auditom) sa len zisťuje súlad postupu kontrolovaného subjektu s ustanoveniami Zákona o finančnej kontrole a audite. Vládny audit má povahu kontrolnej činnosti a po jej skončení nasleduje správne konanie. Až prípadné rozhodnutie príslušného orgánu v správnom konaní (Úradu vládneho auditu), proti ktorému žalobca vyčerpá všetky riadne opravné prostriedky, je preskúmateľné správnym súdom. 20. Správa z vládneho auditu je len súborom skutkových zistení vyplývajúcich z vykonaného vládneho auditu, ktorých vecná správnosť a z nej vyvodené porušenie právnych predpisov, ktoré je v Správe z vládneho auditu obsiahnuté, je predmetom konania o porušení finančnej disciplíny, prípadne o správnom delikte, ktoré boli Správou z vládneho auditu zadefinované. Nie je však záväzným podkladom pre vydanie rozhodnutí vo veci porušenia finančnej disciplíny, či správneho deliktu, pretože v rámci týchto konaní má dotknutý subjekt (žalobca) možnosť vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam, predkladať dôkazy na svoje tvrdenia a vyvrátiť alebo modifikovať skutkové zistenia obsiahnuté v Správe z vládneho auditu a na ich základe konštatované porušenia právnych predpisov. To znamená, že Správa z vládneho auditu nie je záväzným podkladom pre vydanie rozhodnutí, ktoré správny súd preskúmaval na základe podanej správnej žaloby a o ktorej rozhodol rozsudkom zo dňa 17. marca 2022. 21. Keďže Správa z vládneho auditu, ktorej preskúmania sa žalobca podanou správnou žalobou domáhal nebola pre vydanie žalobou napadnutých a správnym súdom preskúmaných rozhodnutí žalovaného a prvostupňového orgánu verejnej správy záväzným podkladom, nebolo ju možné považovať za skôr vydané opatrenie preskúmateľné podľa . Správny súd preto v tejto časti žalobu žalobcu odmietol ako neprípustnú podľa . Pretože správny súd Správu z vládneho auditu vecne nepreskúmaval z vyššie uvedeného dôvodu, bolo potrebné o tejto časti predmetu žaloby rozhodnúť procesným spôsobom a nemohlo sa na túto časť predmetu preskúmavacieho konania vzťahovať rozhodnutie správneho súdu, ktorým žalobu zamietol, pretože zamietnutie žaloby je výsledkom vecného preskúmania žalobou napadnutých rozhodnutí, resp. opatrení orgánov verejnej správy, čo v prípade Správy z vládneho auditu naplnené nebolo. Pretože správny súd Správu z vládneho auditu vecne nepreskúmaval, Úrad vládneho auditu, Zvolen nemal postavenie účastníka konania, a preto s ním správny súd nekonal. 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 -11 -

22. Keďže správny súd o tejto časti predmetu podanej správnej žaloby žalobcu nerozhodol rozsudkom zo dňa 17. marca 2022, rozhodol dopĺňacím rozsudkom v súlade s ustanovením . Oznámenie o verejnom vyhlásení doplňujúceho rozsudku zverejnil na úradnej tabuli súdu a na jeho webovom sídle v čase od 18. mája 2022 do 27. mája 2022. Doplňujúci rozsudok bol vyhlásený vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní od 26. mája 2022. 23. Správny súd pri rozhodovaní neprihliadal na žalobcom poukazované uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 22. mája 2019, jednak preto, že žalobca nevymedzil skutkovú a právnu zhodu/podobnosť s preskúmavanou vecou, pričom odkaz na judikované rozhodnutie bez toho, aby žalobca skutkovo a právne vymedzil dopady na zákonnosť žalobou napadnutého opatrenia - Správy z vládneho auditu z hľadiska rovnakých, resp. podobných skutkových okolností a rovnakej právnej úpravy, ktorá sa na danú vec vzťahuje a jednak preto, že nebolo v danej veci aplikovateľné. Správny sa pritom s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. oboznámil a zistil, že predmetom preskúmania v označenej veci bola Správa z vládneho auditu na základe podanej správnej žaloby, ktorá bola podľa s poukazom na odmietnutá a konštatoval, že Správa z vládneho auditu nemá povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej a právnickej osoby, a teda táto nebola ukrátená na svojich právach, ktoré je nevyhnutné konkrétne pomenovať. Správa z vládneho auditu nebola v poukazovanej veci preskúmavaná ako podkladové rozhodnutie (ako tomu bolo v preskúmavanej veci), ale ako samostatné opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré bolo napadnuté samostatnou správnou žalobou, teda skutkové okolnosti a aj aplikovaná právna úprava boli rozdielne. 24. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa tak, že právo na náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov konania, pretože žaloba o preskúmanie zákonnosti Správy z vládneho auditu bola odmietnutá. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu, prostredníctvom Krajského súdu v Banskej Bystrici na Najvyšší správny súd SR. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa , ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 -12 -

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie 2. stupňa, ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ , d/ , je žalovaným Centrum právnej pomoc