Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/59/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Andreja Kekelyho, v právnom spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. D. XXXX/X, XXX XX E., 2/ A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. D. XXXX/X, XXX XX E., žalobcovia 1/, 2/ zastúpení právnym zástupcom Advokátska kancelária M2 Legal, s. r. o., so sídlom Zvolenská 4014/31, 036 01 Martin, IČO: 53 057 368, proti žalovaným: 1/ C. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXX (trvalý pobyt G. F.), XXX XX F., 2/ H. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXX (trvalý pobyt G. F.), XXX XX F., o vypratanie nehnuteľností, o odvolaní žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. -241 zo dňa 1. decembra 2022, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalobcovia 1/, 2/ majú voči žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Martin (ďalej „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. -241 zo dňa 01. 12. 2022 uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť vypratať nehnuteľnosti zapísané Okresným úradom Martin, katastrálny odbor na LV č. XXX, nachádzajúce sa v okrese E., v obci F., v katastrálnom území F., a to rodinný dom č. súpisné XXX, postavený na parcele č. 459/2 a pozemky zapísané ako parcely registra „C“, trvalý trávnatý porast vo výmere 844 m2, parcelné číslo 459/1, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 157 m2, parcelné číslo 459/2, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalobcom 1/, 2/ voči žalovaným 1/, 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 2. V odôvodnení konštatoval, že žalobou podanou na okresnom súde dňa 02. 06. 2022 sa žalobcovia domáhali voči žalovaným vypratania nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, k. ú. F., a to rodinného domu číslo súpisné XXX, postaveného na parcele č. 459/2 a pozemkov zapísaných ako parcely registra „C“ trvalý trávnatý porast vo výmere 844 m2, parcelné číslo 459/1 a zastavané plochy a nádvoria vo výmere 157 m2 parcelné číslo 459/2, ktoré nehnuteľnosti nadobudli dňa 13. 09. 2021 kúpnou zmluvou od žalovaných. V kúpnej zmluve si zmluvné strany dohodli právo predávajúcich predmet zmluvy užívať do 31. 03. 2022, avšak žalovaní predmetné nehnuteľnosti po uvedenom dátume nevypratali a tieto naďalej užívajú. 3. Žalovaní s podanou žalobou nesúhlasili, dôvodiac, že pri uzavretí zmluvy boli uvedení do omylu, kúpna zmluva neobsahuje dohodnuté podmienky a túto podpísali v časovej tiesni bez konzultácie s právnym zástupcom. Uviedli tiež, že voči žalobcovi podali aj trestné oznámenie. 4. Aplikujúc ust. , súd žalobe žalobcov vyhovel. 5. Konštatoval, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobcovia 1/, 2/ ako kupujúci so žalovanými 1/, 2/ ako predávajúcimi uzavreli kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam, vypratania ktorých sa žalobcovia domáhajú. Žalobcovia k uzavretiu kúpnej zmluvy pristúpili z dôvodu, že zo strany žalovaných dochádzalo k požičiavaniu si finančných prostriedkov od žalobcov, ktoré však nevracali, keď dňa 08. 02. 2021 Dohodou o uznaní dlhu podľa žalovaní vo vzťahu k žalobcom uznali pohľadávku vo výške 141.200,- eur. 6. Súd prvej inštancie nemal preukázanú obranu žalovaných o uzavretí zmluvy v tiesni, pod nátlakom a v rozpore s právnym poriadkom. Žalovaní preukázali podanie trestného oznámenia, ktoré však bolo odmietnuté. Z predložených listinných dôkazov zároveň vyplýva, že prvý návrh kúpnej zmluvy bol žalovaným predložený v decembri 2020, k podpisu zmluvy a podaniu návrhu na vklad došlo po uplynutí 9 mesiacov, pričom vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech žalobcov bol povolený dňa 28. 09. 2021. Uvedená lehota je dostatočná na oboznámenie sa s obsahom kúpnej zmluvy žalovanými, ako aj dostatočná na požiadanie o právnu pomoc. V čl. VII. kúpnej zmluvy je zároveň dojednané právo spätnej kúpy spočívajúce v práve predávajúcich, t. j. žalovaných, žiadať vrátenie predmetných nehnuteľností a povinnosť kupujúcich, t. j. žalobcov, tieto nehnuteľnosti spätne žalovaným predať. Toto právo mali žalovaní do 31. 03. 2022, t. j. ďalších 6 mesiacov od podpisu kúpnej zmluvy, avšak toto právo nevyužili. Proti tvrdeniu žalovaných o podpise zmluvy v tiesni a vytváraní nátlaku zo strany žalobcov svedčí aj tá skutočnosť, že časť kúpnej ceny sa použila na úhradu záväzkov žalovaných, a to jednak voči I., a. s. a jednak voči oprávnenému v exekučnom konaní. Žalovaní žiadnym spôsobom nepreukázali rozpor výkonu vlastníckeho práva s dobrými mravmi. 7. Nakoľko na základe vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalobcovia sú vlastníkmi nehnuteľnosti, vypratania ktorej sa domáhajú, avšak v súčasnej dobe nemôžu realizovať svoje vlastnícke právo v zmysle zákona z dôvodu, že žalovaní 1/, 2/ sa v predmetnej nehnuteľnosti zdržiavajú a túto užívajú bez právneho dôvodu, súd žalovaných zaviazal predmetnú nehnuteľnosť vypratať. 8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa , (ďalej len „“) a žalobcom ako úspešnej strane konania priznal proti žalovaným právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva v celom rozsahu.

9. Proti tomuto rozsudku podali žalovaní 1/, 2/ z dôvodov podľa , , , , , odvolanie, ktorým sa domáhali jeho zrušenia. 10. V odvolaní namietali, že súd nebral do úvahy dôvody ich obhajoby. Uviedli, že žalobca používal formu úžery, keď na jeho účet (účet uvedený žalovaným 1/, poznámka odvolacieho súdu) vkladal finančné prostriedky a hneď nato ich musel vybrať z účtu a odovzdať priamo žalobcovi a následne podpísať ako ďalšiu pôžičku. Týmto konaním a ľsťou ich žalobca nútil podpisovať nové zmluvy, ako aj zmluvu o predaji nehnuteľností, a to v tiesni a v priebehu asi dvoch hodín. Bola tam aj vyhrážka so zbraňou. Žalobca kontaktoval aj ich neplnoleté deti a verejne ich ponižoval. Vyplatenie banky vybavil žalobca sám, rovnako ďalšiu exekúciu vyplatil bez ich vedomia, aby mal celú nehnuteľnosť pod kontrolou. Keď ho aj cez druhú osobu kontaktoval, že má záujem o vyplatenie všetkých pohľadávok, žalobca nemal záujem, len v prípade, že mu vyplatí trhovú cenu cca 450.000,- eur. Čestne vyhlásili, že prvá pôžička bola spolu v sume okolo 68.000,- eur a uvedená suma 157.000,- eur bola navýšená o úroky. Žalobcovi majú záujem vyplatiť všetky dlžoby, ale s primeraným úročením a aby nehnuteľnosť bola prevedená do pôvodného stavu.

11. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu namietali nedostatok náležitostí podaného odvolania, keď podľa nich z podaného odvolania nie sú zrejmé odvolacie dôvody. Okrem toho, že odvolatelia tieto vymenovali tak ako sú uvedené v zákone, nie je zrejmé čo konkrétne napadnutému rozsudku vytýkajú a v čom vidia také pochybenie prvoinštančného súdu, ktoré by napĺňalo čo i len jeden z odvolacích dôvodov. 12. Nad rámec uvedeného uviedli, že žalovaní v odvolaní opätovne tvrdia, že kúpnu zmluvu podpisovali v tiesni, tieto svoje tvrdenia však v konaní pred súdom prvej inštancie ničím nepreukázali. Súd sa s touto argumentáciou v odôvodnení napadnutého rozsudku rozsiahlym spôsobom vysporiadal. Odvolatelia zavádzajú, keď tvrdia, že nemali vedomosť o úhrade exekučne vymáhanej pohľadávky, nakoľko táto skutočnosť nebola v konaní pred súdom prvej inštancie sporná a v kúpnej zmluve zo dňa 13. 09. 2021 bola táto skutočnosť v čl. IV. riadne uvedená. 13. Podľa žalobcov je konanie žalovaných účelové, motivované snahou predlžovať súdny spor v snahe oddialiť plnenie uloženej povinnosti a čo najdlhšie im znemožniť riadne užívanie nadobudnutých nehnuteľností. 14. Na základe uvedeného navrhli, aby v prípade, ak odvolanie nebude odmietnuté, odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

15. Žalovaní v replike (vyjadrenie k vyjadreniu žalobcov) vyjadrili nesúhlas s vyjadrením žalobcov, s tým, že toto sa nezakladá na pravde. Uviedli, že bol na nich spravený podvod, s cieľom dostať sa ľsťou k ich nehnuteľnosti. Dohoda bola iná ako potom žalobca urobil.

16. Žalobcovia po doručení repliky žalovaných uviedli, že k tejto sa nebudú vyjadrovať.

17. Ďalšie vyjadrenia neboli stranami konania v odvolacom konaní produkované.

18. Krajský súd ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (, ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, ex offo prihliadajúc na vady týkajúce sa procesných podmienok (, ), a tento podľa ako vecne správny potvrdil.

19. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania žalovaných, následných vyjadrení strán konania a obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie, spôsobom zodpovedajúcim kontradiktórnej povahe konania, z vykonaného dokazovania správne zistil skutkový stav veci, ktorý následne i správne právne posúdil. Okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku vo vzťahu k rozhodujúcim skutočnostiam jasne, zrozumiteľne a logickým spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami relevantnými pre rozhodnutie. Odvolací súd podľa konštatuje správnosť dôvodov, pre ktoré súd prvej inštancie žalobe vyhovel a v podstatných bodoch na ne odkazuje. Odvolanie žalovaných vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné, keď žalovaní v odvolaní neuviedli žiadne skutočnosti, s ktorými by sa nebol vysporiadal už súd prvej inštancie a ktoré by mali vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

20. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že v posudzovanom spore sa žalobcovia domáhali vypratania nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX, k. ú. F. (rodinný dom súp. č. XXX a pozemky – parcely registra „C“ parc. č. 459/1 a 459/2) v rámci ochrany svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci proti žalovaným, ktorí do ich vlastníckeho práva neoprávnene zasahujú, a to tým, že v predmetnej nehnuteľnosti bývajú a túto užívajú napriek tomu, že im k tomu nesvedčí žiaden právny dôvod. Takúto žalobu predpokladá ust. , ktoré poskytuje vlastníkovi ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Vlastník sa v zmysle uvedeného ustanovenia môže predovšetkým domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

21. Žalobcovia v konaní preukázali svoje vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam a v konaní zároveň nebola preukázaná existencia právneho dôvodu užívania nehnuteľností žalovanými. Žaloba žalobcov o vypratanie nehnuteľností bola preto dôvodná a súd prvej inštancie tejto správne vyhovel, aplikujúc správne zákonné ustanovenia. Odvolacie námietky žalovaných nie sú spôsobilé spochybniť správnosť zistených skutočností, hodnotenia dôkazov a právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie a neumožňujú prijať záver, že by v konaní neboli splnené procesné podmienky.

22. Žalovaní odvolanie odôvodnili nesplnením procesných podmienok konania, o ktoré podmienky má ísť však bližšie nešpecifikovali. Odvolací súd, ktorý podmienky konania v zmysle skúma aj bez námietky, nedostatok procesných podmienok v konaní (nedostatok žaloby, právomoci, príslušnosti súdu, procesnej subjektivity, procesnej spôsobilosti či prekážku začatého konania alebo rozsúdenie veci) nezistil.

23. Žalovaní odvolanie odôvodnili aj tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd uvádza, že odvolací dôvod podľa je daný vtedy, keď konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktorý dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie súdu. Žalovaní v odvolaní nekonkretizovali akou inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, má konanie predchádzajúce napadnutému rozhodnutiu trpieť. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že odvolací súd je viazaný nielen rozsahom odvolania, ale i konkrétnymi dôvodmi, ktoré odvolateľ vymedzí v zákonom stanovenej lehote na podanie tohto opravného prostriedku (

ods. 1 v spojení s ), to znamená, že vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia posudzuje (takmer výlučne) z dôvodov označených odvolateľom. Nestačí pritom uviesť iba ustanovenie paragrafu upravujúceho uvedený odvolací dôvod, ale tento je potrebné aj vymedziť (t. j. uviesť v čom spočíva pochybenie súdu prvej inštancie).

24. Žalovaní v rozpore s vyššie uvedeným v odvolaní podanom aj z dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, nekonkretizovali ani dôkazy, nevykonanie ktorých mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

25. Žalovaní v odvolaní namietali, že súd prvej inštancie nebral do úvahy ich obhajobu a tvrdenia o použití úžery zo strany žalobcu, ako aj o uzavretí zmluvy o predaji nehnuteľností v tiesni a pod nátlakom. Uvedenú obranu však žalovaní použili už v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorý na základe vykonaného dokazovania nemal uvedené skutočnosti za preukázané. Odvolací súd v tejto súvislosti odkazuje na body 20. a 21. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorých sa súd prvej inštancie s obranou žalovaných náležite vysporiadal, a s ktorými závermi sa odvolací súd stotožňuje.

26. Pokiaľ žalovaní v odvolaní namietali porušenie práva na spravodlivý proces, odvolací súd uvádza, že obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký (medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý, nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania a rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle a treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodoval v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , , , ) a ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (sp. zn. ). Vychádzajúc z uvedeného nemožno konštatovať porušenie práva žalovaných na spravodlivý proces postupom okresného súdu.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a závery odvolací súd, vyhodnotiac odvolanie žalovaných ako nedôvodné, rozsudok okresného súdu, vrátane výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním, a pri ktorom súd prvej inštancie aplikoval správne zákonné ustanovenia, ako vecne správny potvrdil.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , , Úspešnou stranou odvolacieho konania boli žalobcovia, a to v celom rozsahu, preto im súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia ( ).

29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). (, )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )