Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9C-61-2019.pdf
PDF · 96.14 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/61/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou v právnej veci žalobcu: S. Z., nar. XX.XX.XXXX, V. XX, XXX XX G. H., t. č.: ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, Gucmanova 670/19, 920 41 Leopoldov, zastúpený: RIBÁR & PARTNERS s.r.o. Halenárska 18A, 917 01 Trnava, IČO 53191030, proti žalovanému: Slovenská republika v zast. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom: Račianska 71, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovanej strane súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 02.12.2019, doplnenou podaním zo dňa 28.02.2020 sa žalobca domáhal ochrany osobnosti, morálnej satisfakcie v podobe ospravedlnenia a náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 11 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, konkrétne sa domáhal aby žalovaná upustila od neoprávneného zásahu do osobnostných práv žalobcu vo forme ponižujúceho zaobchádzania počas výkon trestu odňatia slobody a rešpektovala ľudskú dôstojnosť žalobcu; aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- €; a aby žalovaná zaslala žalobcovi písomné ospravedlnenie v znení navrhnutom v doplnení žaloby zo dňa 28.02.2020.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je momentálne umiestnený v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a ústave na výkon väzby v Leopoldove ako odsúdený. Žalobca už dňa 16.08.2017 adresoval riaditeľovi Ústavu žiadosť o nápravu, v ktorej uvádza konkrétne dátumy od 17.01.2017 do 18.07.2017, kedy bol podrobený príslušníkmi Zboru väzenskej a justičnej stráže dôkladnej osobnej prehliadke pri ceste na pracovisko aj z pracoviska v rámci Ústavu. Žalobca ďalej uviedol, že daný stav trvá už viac ako tri roky, do dnešného dňa sa situácia vôbec nezlepšila a protiprávny výkon dôkladných osobných prehliadok príslušníkov ZVJS trvá dodnes. Žalobca sa v žiadosti sťažoval na postup príslušníkov ZVJS pri dôkladnej osobnej prehliadke, ktorým sa podrobuje pri ceste na pracovisko aj z pracoviska, ktorá zahŕňa úplné vyzlečenie žalobcu a robenie drepov pred viacerými príslušníkmi ZVJS. Žalobca ďalej musí stáť nahý pred príslušníkmi ZVJS, pokiaľ mu prehľadajú všetky osobné veci, musí otvárať ústa za účelom prehliadky ústnej dutiny. Až následne sa žalobca môže obliecť a opustiť miesto prehliadky. Žalobca v žiadosti zároveň uviedol konkrétne dátumy, kedy malo dôjsť k dôkladným osobným prehliadkam podľa jeho dôkladného opisu. Žalobca uviedol na poradách so svojim právnym zástupcom, že uvedené prehliadky trvajú do dnešného dňa, sú náhodné, absolútne neodôvodnené, založené iba na svojvôli príslušníkov ZVJS. Odsúdení sú podrobovaní dôkladnej osobnej prehliadke nie na základe dôvodných podozrení, že by mohli mať pri sebe nedovolené veci, avšak iba na základe náhodného výberu na základe náhodného výpočtu príslušníkmi ZVJS. Uvedené konanie považuje žalobca za veľmi nedôstojné
a ako sám v žiadosti uvádza, nežiada potrestanie príslušníkov ZVJS, žiada iba nápravu protiprávneho stavu.
3. Žalobca predložil súdu čestné prehlásenie I. L., nar. XX.XX.XXXX, t. č. ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, v ktorom uvádza nasledovné: „Týmto čestne prehlasujem, že pri predvádzaní na pracoviská mimo „Hrad“ popri bežnej kontrole na „detektore“ velitelia náhodne a niektorý zaujato, vyberajú odsúdených bez akéhokoľvek dôvodného podozrenia na dôkladnú prehliadku, aj z ponižujúcim drepom bez treniek. Každého takto prehľadávaného zapisujú do knihy prehliadok, čo potom pri nejakých výkazoch vrhá na nás tieň z podozrenia, že sme sa pokúšali preniesť cez „detektor“ nejaký kontraband. Velitelia podľa svojich vyjadrení musia podľa rozkazu takto pravidelne, aj bez podozrenia vyberať odsúdených, nariadiť nám úplne sa vyzliecť a ponížene si drepnúť, niektorý odsúdení aj niekoľko krát do týždňa.“ Žalobca tiež predložil súdu Rozhodnutie Ústavu o nesprístupnení informácie sčasti zo dňa 14.08.2019, číslo ÚVTOSaÚVV-inf-24-2/13-2019, ktorým Ústav zamietol žiadosť žalobcu o sprístupnenie výpisu z knihy prehliadok, kedy bol žalobca podrobený dôkladným osobným prehliadkam za rok 2019, nakoľko Ústav nemá uvedené informácie k dispozícii. Žalobca tiež predložil súdu Rozhodnutie Ústavu zo dňa 14.08.2019, číslo ÚVTOSaÚVV-inf-24-1/13-2019, v ktorom Ústav odpovedal na žiadosť žalobcu o poskytnutie informácií, akým spôsobom sa vykonáva dôkladná osobná prehliadka odsúdených pri ceste do i z pracoviska v bude I. oddielu pri detektore a z akých dôvodov sa robia dôkladné osobné prehliadky odsúdených. Ústav v rozhodnutí uviedol, že príslušníci ZVJS vykonávajú dôkladné osobné prehliadky spôsobom upraveným v ustanovení § 13b ods. 6 zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže (ďalej aj ako „ZoZVJS“).
4. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomným podaním zo dňa 30.04.2020. Namietala aktívne vecnú legitimáciu žalovanej. Žalobca označil v podanej žalobe ako žalovanú Slovenskú republiku zast. MS SR, avšak zo žalobného návrhu nevyplýva, z akých skutočností a z akého právneho predpisu je odvodená jej pasívna vecná legitimácia a následná zodpovednosť v tomto konaní. V zmysle nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 399/2010, v civilnom sporovom konaní je pritom povinnosťou žalobcu označiť strany v konaní v súlade s § 132 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „CSP“), v prípade štátu ako strany v konaní v súlade s § 135 CSP. Z označenia žalobného návrhu, ako aj jeho obsahu jednoznačne vyplýva, že žalobca sa domáha ochrany osobnosti a opiera svoj nárok na ospravedlnenie a na náhradu nemajetkovej ujmy o príslušné ustanovenia § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobca konkrétne v žalobe uvádza, že „zároveň žiadame o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- EUR z dôvodu, že žalobca je vystavený nedôstojnému zaobchádzaniu zo strany príslušníkov ZVJS v Ústave po dlhší čas (podľa predloženej Žiadosti už od roku 2014).“ Ak napriek uvedenému tvrdeniu žalobca žaluje subjekt (Slovenskú republiku zast. MS SR), ktorému z hmotného práva nevyplývajú voči žalobcovi povinnosti, súd má proti tejto osobe žalobu zamietnuť. Vo vzťahu k nárokom uplatneným z titulu ochrany osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka žalovaná uviedla, že každá fyzická osoba, ktorej bolo zasiahnuté do práva na ochranu osobnosti, má právo domáhať sa upustenia od neoprávnených zásahov, odstránenia týchto zásahov, primeraného zadosťučinenia, prípadne náhrady majetkovej škody, resp. nemajetkovej ujmy. Vo veci ochrany osobnosti sú však stranami v konaní na jednej strane osoba, ktorá neoprávnene zasiahla do práva na ochranu osobnosti, a na druhej strane žalobca - teda osoba, ktorá tvrdí, že do jej práva na ochranu osobnosti bolo zasiahnuté neoprávneným zásahom. Z tvrdení žalobcu jednoznačne vyplýva, že k neoprávnenému zásahu malo dôjsť zo strany príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stáže v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, a to tým, že „(...) príslušníci ZVJS v Ústave vykonávajú dôkladné osobné prehliadky náhodne a obzvlášť ponižujúcim spôsobom. Na základe dokumentov predložených Žalobcom a na základe výpovedí žalobcu sme toho názoru, že so žalobcom sa zaobchádza pri dôkladných osobných prehliadkach v Ústave nedôstojne minimálne počas posledných 5 rokov a zároveň je uvedeným prehliadkam podrobovaný neprimerane často.“ V nadväznosti na uvedené žalovaná konštatuje, že nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom, pretože nie je pôvodcom neoprávneného zásahu do osobnostných práv žalobcu. Slovenskú republiku zast. MS SR totiž nemožno stotožňovať s odlišnými subjektmi (ÚVTOS a ÚVV Leopoldov), ktoré majú vlastnú právnu subjektivitu a nesú vlastnú zodpovednosť za prípadné zásahy do osobnostných práv fyzických osôb. Z doposiaľ uvedeného vyplýva, že Slovenská republika zast. MS SR nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom v konaní, kde žalobca namieta porušenie práva na ochranu osobnosti podľa Občianskeho zákonníka. Z dôvodu, že nie je nositeľkou hmotnoprávnej povinnosti, žalovaná žiada súd, aby žalobu proti nej v celom rozsahu zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Vo vzťahu k žalobnému návrhu ako celku žalovaná uviedla, že z obsahu žaloby a jej doplnenia vyplýva, že
žalobca namieta porušenie a zásah do jeho osobnostných práv postupom ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, a to v súvislosti s vykonávaním osobných prehliadok, ktoré sú podľa tvrdení žalobcu vykonávané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými dohovormi. Žalobca následne cituje príslušné ustanovenia zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zák. č. 4/2001 Z. z.“), zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zák. č. 475/2005 Z. z.“), ako aj príslušné ustanovenia RMS č. 2/2014 o zabezpečovaní ochrany Zborom väzenskej a justičnej stráže v platnom znení. Konštatovanie porušenia a zásahu do osobnostných práv a úspešné uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy však predpokladá jednoznačné preukázanie porušenia príslušných ustanovení zák. č. 475/2005 Z. z., resp. 4/2001 Z. z. Žalobca však okrem svojich subjektívnych tvrdení nepredložil jediný relevantný dôkaz, ktorým by preukazoval, že postup bol v rozpore s vyššie menovanými právnymi predpismi. Žalovaná v tejto súvislosti dala súdu do pozornosti tú skutočnosť, že súd v predmetnej veci nie je oprávnený vyhodnocovať ne/zákonnosť výkonu trestu odňatia slobody u žalobcu, nakoľko v zmysle § 96 zák. č. 475/2005 Z. z. dozor nad zachovávaním zákonnosti vykonáva prokurátor. Žalobca však nepreukázal ani tú skutočnosť, že by zo strany prokurátora nezákonnosť jeho výkonu trestu odňatia slobody bola konštatovaná. S prihliadnutím na uvedené žalovaná konštatovala, že žalobca nepreukázal existenciu neoprávnených zásahov do jeho osobnostných práv tak, ako to uvádza v žalobe. Bez existencie neoprávneného zásahu do osobnostných práv žalobcu neprichádza do úvahy žalobcom požadovaná sankcia či už v podobe ospravedlnenia alebo náhrady nemajetkovej ujmy. K uplatnenej náhrade nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- € žalovaná uviedla, že nárok na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy nevzniká automaticky. Prichádza do úvahy len v odôvodnených prípadoch, za splnenia podmienok upravených konkrétnym právnym predpisom. Priznanie náhrady nemajetkovej ujmy predpokladá značnú mieru zásahu do osobnosti fyzickej osoby, pričom pri stanovení jej výšky je potrebné vychádzať z jednotlivých okolností konkrétneho prípadu. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že výška náhrady nemajetkovej ujmy musí byť primeraná, pričom vyčíslenú náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- €, s prihliadnutím na osobu žalobcu, ktorý sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody už viac ako 5 rokov, za primeranú v žiadnom prípade nemožno považovať. V súvislosti s uvedeným žalovaná poznamenala, že žalobca nepreukázal existenciu ani výšku uplatňovanej nemajetkovej ujmy. Všeobecné tvrdenia žalobcu neodôvodňujú, akým spôsobom bola žalobcovi spôsobená nemajetková ujma, automaticky ani nezakladajú nárok na náhradu nemajetkovej ujmy a nezbavujú žalobcu povinnosti hodnoverne preukázať skutkové tvrdenia o vzniku nemajetkovej ujmy. Bez preukázania vzniku nemajetkovej ujmy nie je možné domáhať sa jej náhrady. Žalovaná zároveň poukázala na nasledovné tvrdenia žalobcu obsiahnuté v žalobe: „Žalobca je vystavený nedôstojnému zaobchádzaniu zo strany príslušníkov ZVJS v Ústave po dlhší čas (podľa predloženej Žiadosti už od roku 2014).“; „ (...) na základe výpovedí Žalobcu sme toho názoru, že so Žalobcom sa zaobchádza pri dôkladných osobných prehliadkach v Ústave nedôstojne minimálne počas posledných 5 rokov a zároveň je uvedeným prehliadkam podrobovaný neprimerane často.“ Podľa § 101 Občianskeho zákonníka Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je právom majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje. Najvyšší súd SR v rozhodnutí, sp. zn. 5Cdo 265/2009 vo vzťahu k začiatku plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty náhrady za nemateriálnu ujmu uviedol, že „(...) tento je podľa § 101 Občianskeho zákonníka viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilého porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv.“ S prihliadnutím na uvedené žalovaná z opatrnosti vzniesla aj námietku premlčania uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, nakoľko podľa tvrdení žalobu bol tento vystavený nedôstojnému zaobchádzaniu už od roku 2014, avšak žaloba o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy bola súdu doručená až dňa 04.12.2019 (teda po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty podľa § 101 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na dôvodne vznesenú námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie Slovenskej republiky zast. MS SR, žiadala žalovaná súd, aby žalobu ako nedôvodnú zamietol. Ak by sa súd nestotožnil s argumentáciou žalovanej o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej v predmetnej veci, tak s ohľadom na všetky uvedené skutočnosti (nepreukázanie existencie neoprávnených zásahov do osobnostných práv žalobcu, nepreukázanie uplatnenej nemajetkovej ujmy a vznesenie námietky premlčania) žalovaná žiadala súd, aby žalobný návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Žalovaná si právo na náhradu trov konania neuplatnila.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie odpoveďou ÚVTOS a ÚVV Leopoldov na žiadosť o sprístupnenie informácií zo dňa 14.08.2019, rozhodnutím ÚVTOS a ÚVV Leopoldov o odmietnutí - nesprístupnení informácie sčasti zo dňa 14.08.2019,žiadosťou žalobcu o nápravu zo dňa 16.08.2017, čestným prehlásením I. L. zo dňa 21.08.2019. Súd nevyhovel návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania výsluchom žalobcu a ďalších osôb vo výkone trestu za účelom ozrejmenia skutočností na základe ktorých príslušníci ÚVTOS a ÚVV Leopoldov vyberajú odsúdených na osobné prehliadky. Účelom zmienených svedeckých výpovedí je preukázanie skutočností, že výber odsúdených na osobné prehliadky je čisto náhodný a nezakladá sa na dôvodných podozreniach, že konkrétny odsúdený vynáša z pracovísk predmety, ktoré je zakázané vynášať. Súd nevykonal žalobcom navrhnuté dokazovanie výsluchom žalobcu pred súdom z dôvodu hospodárnosti konania ani žalobcom navrhnuté dokazovanie výsluchom ďalších osôb vo výkone trestu z dôvodu jeho neurčitosti, ako aj z dôvodu, že vo veci bolo možné rozhodnúť na základe predložených listinných dôkazov.
6. Konajúci súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka.
7. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb.) fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
8. Podľa § 13 ods. 1/Obč. zákonníka fyzická osoba má právo sa domáhať aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
9. Podľa ods. 2/citovaného ustanovenia pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1, najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
10. Predpokladom úspešného uplatňovania práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k neoprávnenému zásahu, ďalej že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených ustanoveniami § 11 a nasledujúce Občianskeho zákonníka a to, že sa ochrany svojich práv na základe tohto ustanovenia domáhajú aktívne a pasívne vecne legitimované subjekty. Tieto náležitosti musia byť splnené, aby vznikol právny vzťah, ktorého obsahom je právo domáhať sa ochrany podľa ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka a povinnosť súdom uložené sankcie, vrátane ospravedlnenia sa, znášať.
11. Na úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti sa nevyžaduje vyvolanie následkov, ale stačí, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka. Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobností je konanie, ktoré zasahuje do práv chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka a je v rozpore s právami a povinnosťami pôvodcu zásahu, stanovenými právnym poriadkom. Neoprávneným zásahom je v zásade každé nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie, ktoré zasahuje do práv chránených ustanovenia §11 Občianskeho zákonníka.
12. Konajúci súd sa v danom prípade plne stotožnil s procesnou obranou žalovanej strany, ktorá namietala svoju pasívnu vecnú legitimáciu v spore. Slovenská republika zast. Ministerstvom spravodlivosti nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom, pretože nie je pôvodcom neoprávneného zásahu do osobnostných práv žalobcu. Slovenskú republiku zast. MS SR totiž nemožno stotožňovať s odlišnými subjektmi (ÚVTOS a ÚVV Leopoldov), ktoré majú vlastnú právnu subjektivitu a nesú vlastnú zodpovednosť za prípadné zásahy do osobnostných práv fyzických osôb. Z uvedeného vyplýva, že Slovenská republika zast. MS SR nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom v konaní, kde žalobca namieta porušenie práva na ochranu osobnosti podľa Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol.
13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1/O.s.p. podľa zásady úspechu vo veci. Navrhovateľka, ktorá mala vo veci úspech náhradu trov konania nežiadala, preto súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.