Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_52Ek-1028-2018.pdf
PDF · 88.47 KB
No categories available
52Ek/1028/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: REGULA Košice akciová spoločnosť, IČO: 00 584 274, so sídlom Južná trieda 68, 040 01 Košice v zast.: JUDr. Martin Fabián, advokát, Štúrova 20, 04001 Košice, proti povinnému: ZPA KŘIŽÍK, a.s., IČO: 31 708 536, so sídlom Masarykova 10, 08001 Prešov v zast.: JUDr. Miloš Hnat, advokát, Tkáčska 2, 080 01 Prešov, o vymoženie 3 102,36 EUR s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Mária Hlaváčová, so sídlom exekútorského úradu Hlavné námestie 34, 060 01 Kežmarok pod. sp. zn. 55EX 271/18, rozhodujúc o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Súd povinnému náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica poveril dňa 09. 07. 2018 súdneho exekútora JUDr. Mária Hlaváčová, so sídlom exekútorského úradu Hlavné námestie 34, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 517 743 (ďalej len ,,súdny exekútor“) vykonaním exekúcie na vymoženie sumy vo výške 3 102,36 EUR s prísl., na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 25Up/251/2018 zo dňa 07. 05. 2018.
2. Povinný sa prostredníctvom právneho zástupcu (v zmysle predloženého plnomocenstva 27. 07. 2018) návrhom na zastavenie zo dňa 07. 08. 2018 domáhal zastavenia exekúcie podľa §61k ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), z dôvodu, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Predmetný návrh na zastavenie exekúcie povinný odôvodnil nasledovne. Predmetný platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica pod sp. zn. 25Up/251/2018 zo dňa 07. 05. 2018, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť vymáhaný sumu spolu s prísl. mal nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12. 06. 2018. Poukázal na to, že sa oboznámil s predmetným platobným rozkazom až po nadobudnutí právoplatnosti v druhej polovici mesiac júl 2018, keďže mu bol predmetný platobný rozkaz doručovaný elektronickou formou, ktorú z objektívnych príčin neprevzal a vypršala úložná lehota s fikciou doručenia. Po oznámení sa s predmetným upomínacom konaním, po vyhodnotení je zo strany povinného zjavné, že oprávnený zatajil, že povinný dňa 03. 05. 2017 zo svojho účtu vedeného v Tatra banke, a.s. uhradil na účet oprávneného vedený v OTP banke, a.s. platbu vo výške 3 102,36 EUR, pričom predmetná platba bola žalobcovi oznámená aj listom zo dňa 18. 04. 2017, ako reakciu na list právneho zástupcu zo dňa 28. 03. 2017 (dôkaz - výpis z účtu povinného v Tatra banke z 31. 05. 2017; - Dodatok č. 6 k Zmluve o dielo zo dňa 15. 06. 2015). Povinný poukázal aj na dlhodobé obchodné a dodávateľské vzťahy medzi oprávneným a povinným, ktoré sa týkali aj činnosti pri výkone prác na základe Zmluvy o združení zo dňa 29. 03. 2008, ktorou bolo založené združenie Servis Branisko. Povinný taktiež uviedol, že akákoľvek evidencia predmetného nároku v účtovníctve oprávneného sa nezakladá na pravde, pričom poukázal aj na rozpis úhrad pohľadávok a rozpis úhrad
záväzkov vo vzťahu k REGULA Košice, a.s. (dôkaz - rozpis úhrad pohľadávok vo vzťahu k REGULA Košice, a.s., - rozpis úhrad záväzkov vo vzťahu k REGULA Košice, a.s.). Povinný je toho názoru, že oprávnený požaduje od povinného v exekučnom konaní bezdôvodné obohatenie. Povinný navrhol, aby súd exekúciu zastavil a priznal povinnému nárok na náhradu trov konania.
3. Oprávnený sa prostredníctvom právneho zástupcu svojím podaním zo dňa 03. 09. 2018 označeným ako vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie k podaniu povinného vyjadril nasledovne. Oprávnený považuje návrh na zastavenie exekúcie za nedôvodný a účelový. Povinný odôvodňuje svoj návrh na zastavenie exekúcie tým, že oprávnený údajne zatajil platbu vo výške 3 102,36 EUR. Uvedené sa však nezakladá na pravde. Platba vo výške 3 102,36 EUR s variabilným symbolom 2016033, ktorá bola uhradená povinným na účet oprávneného vedený v OTP banke dňa 04 .05. 2017, bola riadne zúčtovaná a započítaná na úhradu faktúry č. 2016033 zo dňa 21. 10. 2016 splatnej 27. 12. 2016 v pôvodnej výške 33 033,64 EUR, teda na úhradu v zmysle VS, a zároveň skôr splatnej pohľadávky, ktorú sme evidovali voči povinnému. Predmetnú pohľadávku na základe faktúry č. 2016033 zo dňa 21. 10. 2016 povinný uhradil postupne platbami zo dňa 30 .12. 2016 vo výške 20 029,59 EUR, dňa 02. 01. 2017 vo výške 10 000,00 EUR, a zo dňa 04. 05. 2017 vo výške 3 102,36 EUR. Všetky tri platby boli povinným vykonané na účet oprávneného vedený v OTP banke pod VS 2016033, ktorý aj zodpovedá číslu predmetnej faktúry (dôkaz - faktúra č. 2016033 zo dňa 21. 10. 2016, - výpis z účtu OTP banky č. 12, č. 1 , č. 5). Údajnú platbu vo výške 3 004,05 EUR, ktorú povinný uvádza vo svojich výpisoch pohľadávok a záväzkov z rozpisom úhrad, ktoré však vyhotovil sám povinný, a ktorú ako platbu na úhradu faktúry č. 2016033 uviedol povinný, oprávnený neeviduje a uvádza, že povinný oprávnenému úhradu predmetnej faktúry túto sumu nikdy neuhradil. Oprávnený taktiež dal do pozornosti, že povinný nepredložil žiaden právne relevantný dôkaz o skutočnosti, že predmetnú platbu aj realizoval a predmetnú sumu oprávnenému aj uhradil, napr. výpisom z účtu v banke povinného. Oprávnený taktiež poukázal, že predmetnú argumentáciu mohol povinný uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie - Okresným súdom Banská Bystrica pod č.k. 25Up/251/2018, kde by sa s ňou následne konajúci súd na základe vykonaného dokazovania riadne vysporiadal. Skutočnosť, že povinný zmeškal lehotu na podanie odporu v zákonom stanovenej lehote nemôže byť v žiadnom prípade na ťarchu oprávneného, a dôvodom na vykonávanie rozsiahleho dokazovania v tomto konaní, pričom poukázal na ustálenú judikatúru súdov v predmetnej právnej otázke. Súčasne oprávnený poukázal na skutočnosť, že všetky okolnosti, na ktoré sa povinný vo svojom návrhu odvoláva, nastali pred vznikom exekučného titulu, a povinný vo svojom návrhu neuvádza žiadne iné skutočnosti, ktoré by v zmysle platných právnych predpisov bránili vymáhateľnosti exekučného titulu. Na základe uvedeného oprávnený navrhol, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol ako nedôvodný.
4. Súdny exekútor sa v súlade s ustanovením § 61k ods. 5 Exekučného poriadku v podaní označenom ako ,,Oznámenie“ zo dňa 06. 09. 2018 vyjadril nasledovne. Povinný prevzal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 24. 07. 2018. Dňa 08. 08. 2018 súdny exekútor obdržal Návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie povinný podal v lehote 15 dní od doručenia upovedomenie o začatí exekúcie.
5. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
7. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
8. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
9. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
10. Podľa § 32 ods. 5 písm. b) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente), elektronická úradná správa vrátane všetkých elektronických dokumentov sa považuje za doručenú, ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.
11. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.
12. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
13. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
14. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
15. Súd mal za preukázané, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej lehote, čím bola splnená zákonná podmienka na posudzovanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom. Súd sa oboznámil s obsahom spisu, s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a s vyjadrením oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie. Súd dáva do pozornosti tú skutočnosť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto sa nezaoberal všetkými tvrdeniami povinného, nakoľko súd tieto nepovažoval za rozhodné pre posudzovanie jeho návrhu na zastavenie exekúcie. Súd na základe zistených skutočností konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný.
16. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že predmetné exekučné konanie je vedené na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia všeobecného súdu (exekučného titulu) - platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 25Up/251/2018 zo dňa 07. 05. 2018, ktorý bol povinnému riadne doručený do vlastných rúk s fikciou doručovania do jeho elektronickej schránky vypršaním úložnej lehoty. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že elektronické doručovanie upravuje osobitný predpis, a to zákon o e-Governmente. Právna úprava zákona o e-Governmente s účinnosťou od 1. novembra 2017 umožnila doručiť platobný rozkaz žalovanému elektronicky účinne aj s využitím tzv. náhradného doručenia. Novelou zákona o e-Governmente, vykonanou zákonom č. 238/2017 Z. z., bolo, okrem iného, vypustené aj ustanovenie § 32 ods. 6 písm. a), ktoré neumožňovalo pri elektronickom doručovaní tzv. náhradné doručenie, ak to neumožňoval osobitný predpis. Ústavnoprávny
výbor Národnej rady SR, ktorý uvedenú zmenu v legislatívnom procese vložil, na odôvodnenie tejto zmeny uviedol: „Účelom pozmeňujúceho návrhu je umožniť aplikáciu fikcií doručenia aj v prípadoch, kde to nebolo doteraz možné z dôvodu, že podľa osobitných predpisov bolo náhradné doručenie vylúčené. Návrhom sa tak zefektívni doručovanie úradných dokumentov.“ Pre aplikáciu ustanovení o elektronickom doručovaní sa na strane adresáta vyžaduje zriadená elektronická schránka, ktorá je aktivovaná, teda je aktívna na elektronické doručovanie. Zriadenie, aktiváciu, deaktiváciu a zru- šenie elektronických schránok upravuje § 11 až 16 zákona o e-Governmente. Aktiváciu elektronických schránok orgánov verejnej moci, právnických osôb a zapísaných organizačných zložiek vykonáva automaticky správca modulu elektronických schránok, pre ostatných adresátov iba na ich výslovnú žiadosť. Pokiaľ ide o právnické osoby zapísané v obchodnom registri, s účinnosťou od 1. júla 2017 im boli aktivované dátové schránky automaticky. Elektronické doručovanie do vlastných rúk sa používa v prípadoch, ak osobitné predpisy ustanovujú, že sa doručuje do vlastných rúk. Ide o elektronické doručovanie, pri ktorom sa vyžaduje potvrdenie prijatia adresátom, ktoré potvrdzuje adresát doručenkou. Doručenku je adresát povinný potvrdiť pri preberaní doručovaného elektronického dokumentu vždy pred jeho sprístupnením. Sprístupnenie obsahu elektronickej správy (rozhodnutia) nastane až po potvrdení (autorizácii) doručenky adresátom. Elektronická zásielka je pre adresáta k dispozícii počas 15 dní od uloženia. Uložením sa rozumie okamih, odkedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná adresátovi v elektronickej schránke. Úložná 15 dňová lehota začína plynúť deň nasledujúci po dni, keď je správa prijatá do elektronickej schránky adresáta. Pokiaľ nedôjde k potvrdeniu doručenky počas úložnej lehoty, po jej márnom uplynutí sa správa považuje za doručenú. Jej obsah je po 15 dňoch adresátovi sprístupnený, aj keď doručenku nepotvrdil. V prípade elektronického doručovania do vlastných rúk sa elektronická správa, ak adresátom nie je orgán verejnej moci, považuje za doručenú dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.
17. Súd mal za to, že povinným uvádzané skutočnosti týkajúce sa pôvodného konania mali byť uplatnené v odpore proti platobnému rozkazu, o ktorom bol povinný riadne poučený, teda v základnom konaní a nie v exekučnom konaní. Bolo teda v plnej kompetencii povinného zvážiť, či svoje právo na podanie odporu využije alebo nie. Exekučný súd je v systéme súdnej moci zaradený v jej poslednej fáze, ktorá zabezpečuje vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva. Exekučný súd je právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu viazaný a nie je príslušný (nie je v jeho kompetencii) skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy, ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR, sp. zn. 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. V tejto súvislosti súd poukazuje napr. na uznesenie Ústavného súdu SR pod sp. zn. II. ÚS 663/2016 zo 07. 09. 2016. Exekučné konanie je vedené na vymoženie plnenia z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - rozhodnutia súdu, ktoré nebolo právoplatné zrušené resp. ani nebolo napadnuté návrhom na obnovu konania. Súd v tejto súvislosti poukazuje napr. na rozhodnutie NS SR pod č. R 9/1996, podľa ktorého, výkon rozhodnutia možno podľa § 268 ods. 1 písm. b) (§ 57 ods. 1 písm. b) EP) zastaviť, len ak rozhodnutie, o výkon ktorého ide, bolo po nariadení výkonu zrušené.
18. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že dôvod zastavenia exekúcie uvedený v ustanovení § 61k ods. 1. písm. d) Exekučného poriadku (,,sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu“) je všeobecným (generálnym) ustanovením upravujúcim dôvod zastavenia exekúcie, ktorý sa aplikuje v prípadoch, ak tu nie je dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovení § 61k ods. 1 písm. a) až c) Exekučného poriadku. Pod tento zákonný dôvod zastavenia exekúcie možno zaradiť také skutočnosti ako napr. exekučný titul sa po začatí exekúcie stal neúčinným, exekučný titul po začatí exekúcie stratil vykonateľnosť alebo v prípade premlčania a pod., avšak v žiadnom prípade pod tento zákonný dôvod nemožno zaradiť (subsumovať) skutočnosti, ktoré mohol povinný uplatniť v základnom konaní.
19. Súd nad rámec uvádza, že pokiaľ je povinný toho názoru, že sa oprávnený bezdôvodne obohatil, má iné právne možnosti ako zjednať nápravu.
20. Na základe vyššie uvedeného, súd dospel k záveru, že povinný sa vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden zo zákonných dôvodov zastavenia exekúcie, teda je nedôvodný, a preto ho v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
21. Nakoľko súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, súd mal za to, že trovy exekučného konania povinného v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie prostredníctvom právneho zástupcu, nemožno v tomto prípade považovať za účelné vynaložené výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní a nemôže ich povinnému priznať, a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a povinnému trovy exekučného konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.