Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

52Ek/1028/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: REGULA Košice akciová spoločnosť, so sídlom Južná trieda 68, 040 01 Košice, IČO: 00 584 274, práv. zast.: JUDr. Martin Fabián, advokát, so sídlom Advokátskej kancelárie Štúrova 20, 040 01 Košice, proti povinnému: KŘIŽÍK, a.s., so sídlom Masarykova 10, 080 01 Prešov, IČO: 31 708 536, práv. zast.: JUDr. Miloš Hnat, advokát, so sídlom Advokátskej kancelárie Tkáčska 2, 080 01 Prešov, na vymoženie pohľadávky vo výške 3 102,36 eura s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Mária Hlaváčová, so sídlom Exekútorského úradu Kežmarok, Hlavné námestie 34, 060 01 Kežmarok, pod. sp. zn. 55EX 271/18, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 12. októbra 2018, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 12. októbra 2018 z a m i e t a .

II. Súd oprávnenému priznáva náhradu trov konania o sťažnosti, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 83,75 eura, ktoré budú od povinného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

III. Súd povinnému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Banská Bystrica poveril dňa 09. 07. 2018 súdneho exekútora: JUDr. Mária Hlaváčová, so sídlom Exekútorského úradu Kežmarok, Hlavné námestie 34, 060 01 Kežmarok (ďalej len ,,súdny exekútor“) vykonaním exekúcie, na vymoženie pohľadávky vo výške 3 102,36 eura s prísl. a to na základe právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. zo dňa 07. 05. 2018 (ďalej len „exekučný titul“).

2. Povinný prostredníctvom právneho zástupcu, v zákonom stanovenej lehote, podal návrh na zastavenie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,k“). Odôvodnil ho tým, že s exekučným titulom sa oboznámil až po nadobudnutí jeho právoplatnosti a to v druhej polovici mesiaca júl 2018, keďže mu bol doručovaný elektronickou formou, pričom z objektívnych príčin exekučný titul neprevzal a vypršala úložná lehota s fikciou doručenia. Zároveň spochybnil správnosť rozhodnutia v exekučnom titule.

3. Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu navrhol, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol. Uviedol, že argumentáciu o plnení mohol povinný uplatniť v základnom konaní, kde by sa s ňou následne konajúci súd na základe vykonaného dokazovania riadne vysporiadal. Skutočnosť, že povinný zmeškal lehotu na podanie odporu v zákonom stanovenej lehote, nemôže byť v žiadnom prípade na ťarchu oprávneného, a dôvodom na vykonávanie rozsiahleho dokazovania v tomto konaní, pričom poukázal na ustálenú judikatúru súdov v predmetnej právnej otázke. Súčasne poukázal na skutočnosť, že všetky okolnosti, na ktoré sa povinný vo svojom návrhu odvoláva, nastali pred vznikom exekučného titulu, pričom povinný vo svojom návrhu neuvádza žiadne iné skutočnosti, ktoré by v zmysle platných právnych predpisov bránili vymáhateľnosti exekučného titulu.

4. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „vyšší súdny úradník“) uznesením sp. zn. zo dňa 12. októbra 2018 výrokovou vetou I. rozhodol, že súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamieta a výrokovou vetou II. rozhodol, že súd povinnému náhradu trov exekučného konania nepriznáva. Zamietnutie návrhu povinného na zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že: „Predmetné exekučné konanie je vedené na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia všeobecného súdu (exekučného titulu) - platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. zo dňa 07. 05. 2018, ktorý bol povinnému riadne doručený do vlastných rúk s fikciou doručovania do jeho elektronickej schránky vypršaním úložnej lehoty. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že elektronické doručovanie upravuje osobitný predpis, a to zákon o e-Governmente. Právna úprava zákona o e-Governmente s účinnosťou od 1. novembra 2017 umožnila doručiť platobný rozkaz žalovanému elektronicky účinne aj s využitím tzv. náhradného doručenia. Novelou zákona o e-Governmente, vykonanou , bolo, okrem iného, vypustené aj ustanovenie , ktoré neumožňovalo pri elektronickom doručovaní tzv. náhradné doručenie, ak to neumožňoval osobitný predpis. Ústavnoprávny výbor Národnej rady SR, ktorý uvedenú zmenu v legislatívnom procese vložil, na odôvodnenie tejto zmeny uviedol: „Účelom pozmeňujúceho návrhu je umožniť aplikáciu fikcií doručenia aj v prípadoch, kde to nebolo doteraz možné z dôvodu, že podľa osobitných predpisov bolo náhradné doručenie vylúčené. Návrhom sa tak zefektívni doručovanie úradných dokumentov.“ Pre aplikáciu ustanovení o elektronickom doručovaní sa na strane adresáta vyžaduje zriadená elektronická schránka, ktorá je aktivovaná, teda je aktívna na elektronické doručovanie. Zriadenie, aktiváciu, deaktiváciu a zrušenie elektronických schránok upravuje až 16 zákona o e-Governmente. Aktiváciu elektronických schránok orgánov verejnej moci, právnických osôb a zapísaných organizačných zložiek vykonáva automaticky správca modulu elektronických schránok, pre ostatných adresátov iba na ich výslovnú žiadosť. Pokiaľ ide o právnické osoby zapísané v obchodnom registri, s účinnosťou od 1. júla 2017 im boli aktivované dátové schránky automaticky. Elektronické doručovanie do vlastných rúk sa používa v prípadoch, ak osobitné predpisy ustanovujú, že sa doručuje do vlastných rúk. Ide o elektronické doručovanie, pri ktorom sa vyžaduje potvrdenie prijatia adresátom, ktoré potvrdzuje adresát doručenkou. Doručenku je adresát povinný potvrdiť pri preberaní doručovaného elektronického dokumentu vždy pred jeho sprístupnením. Sprístupnenie obsahu elektronickej správy (rozhodnutia) nastane až po potvrdení (autorizácii) doručenky adresátom. Elektronická zásielka je pre adresáta k dispozícii počas 15 dní od uloženia. Uložením sa rozumie okamih, odkedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná adresátovi v elektronickej schránke. Úložná 15 dňová lehota začína plynúť deň nasledujúci po dni, keď je správa prijatá do elektronickej schránky adresáta. Pokiaľ nedôjde k potvrdeniu doručenky počas úložnej lehoty, po jej márnom uplynutí sa správa považuje za doručenú. Jej obsah je po 15 dňoch adresátovi sprístupnený, aj keď doručenku nepotvrdil. V prípade elektronického doručovania do vlastných rúk sa elektronická správa, ak adresátom nie je orgán verejnej moci, považuje za doručenú dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. Súd mal za to, že povinným uvádzané skutočnosti týkajúce sa pôvodného konania mali byť uplatnené v odpore proti platobnému rozkazu, o ktorom bol povinný riadne poučený, teda v základnom konaní a nie v exekučnom konaní. Bolo teda v plnej kompetencii povinného zvážiť, či svoje právo na podanie odporu využije alebo nie. Exekučný súd je v systéme súdnej moci zaradený v jej poslednej fáze, ktorá zabezpečuje vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva. Exekučný súd je právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu viazaný a nie je príslušný (nie je v jeho kompetencii) skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy, ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR, sp. zn. ). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. V tejto súvislosti súd poukazuje napr. na uznesenie Ústavného súdu SR pod sp. zn. zo 07. 09. 2016. Exekučné konanie je vedené na vymoženie plnenia z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - rozhodnutia súdu, ktoré nebolo právoplatné zrušené resp. ani nebolo napadnuté návrhom na obnovu konania. Súd v tejto súvislosti poukazuje napr. na rozhodnutie NS SR pod č. R 9/1996, podľa ktorého, výkon rozhodnutia možno podľa písm.

b) (§ 57 ods. 1 písm. b) EP) zastaviť, len ak rozhodnutie, o výkon ktorého ide, bolo po nariadení výkonu zrušené. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že dôvod zastavenia exekúcie uvedený v ustanovení § 61k ods. 1. písm. d) Exekučného poriadku (,,sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu“) je všeobecným (generálnym) ustanovením upravujúcim dôvod zastavenia exekúcie, ktorý sa aplikuje v prípadoch, ak tu nie je dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovení § 61k ods. 1 písm. a) až c) Exekučného poriadku. Pod tento zákonný dôvod zastavenia exekúcie možno zaradiť také skutočnosti ako napr. exekučný titul sa po začatí exekúcie stal neúčinným, exekučný titul po začatí exekúcie stratil vykonateľnosť alebo v prípade premlčania a pod., avšak v žiadnom prípade pod tento zákonný dôvod nemožno zaradiť (subsumovať) skutočnosti, ktoré mohol povinný uplatniť v základnom konaní. Súd nad rámec uvádza, že pokiaľ je povinný toho názoru, že sa oprávnený bezdôvodne obohatil, má iné právne možnosti ako zjednať nápravu. Na základe vyššie uvedeného, súd dospel k záveru, že povinný sa vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden zo zákonných dôvodov zastavenia exekúcie, teda je nedôvodný, a preto ho v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.“

5. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, povinný prostredníctvom právneho zástupcu, v zákonom stanovenej lehote podal sťažnosť, v ktorej žiadal, aby Okresný súd Banská Bystrica po vykonanom dokazovaní zrušil napadnuté uznesenie, resp. aby ho zmenil tak, že exekúciu zastaví. Zotrval na svojich tvrdeniach v návrhu na zastavenie exekúcie, pričom podľa jeho názoru nie možné v danej veci svojvoľne vykladať zo strany súdu dôvody brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, ignorujúc pritom skutkové tvrdenia povinného, ktoré boli obsahom návrhu na zastavenie exekúcie predložené príslušnými dôkazmi. Rozhodnutie súdu o zamietnutí návrhu na zastavanie exekúcie považoval za nezákonné.

6. Právny zástupca oprávneného sťažnosť povinného považoval za nedôvodnú, účelovú a zavádzajúcu. Mal za to, že rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka je vecne správne a náležite odôvodnené. Taktiež zotrval na tvrdeniach uvedených vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

7. Sudca k veci udáva nasledovné:

8. Podľa Exekučného poriadku na exekučné konania sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9. Podľa (ďalej len „“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

10. Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

11. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

12. Po preskúmaní veci sa sudca stotožnil s dôvodmi uvedenými vyšším súdnym úradníkom v napadnutom rozhodnutí a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

13. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

14. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 11. odôvodnenia, sudca nad rámec uvedeného, k sťažnosti povinného poukazuje na koncentračnú zásadu vyjadrenú v ustanovení § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorej povinný musí uviesť a uplatniť všetky právne skutočnosti, ktoré nastali ku dňu podania jeho návrhu na zastavenie exekúcie. Z predmetného ustanovenia zákona je preto zrejmé, že pri rozhodovaní súdu o návrhu povinného na zastavenie exekúcie (ako aj o sťažnosti povinného) sú podstatné tie právne skutočnosti, ktoré povinný uviedol v návrhu na zastavenie exekúcie a nastali do dňa podania tohto jeho návrhu na zastavenie exekúcie. Prípadné ďalšie tvrdenia povinného reagujúce na vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, príp. uvedené iba v sťažnosti a následných vyjadreniach, sú pre rozhodovanie súdu irelevantné. Pre úplnosť sudca uvádza, že povinný má možnosť v priebehu exekúcie podať aj ďalšie návrhy na zastavenie exekúcie a to v zmysle § 61k ods. 3 Exekučného poriadku. Tieto však nemajú odkladný účinok.

15. Tak oprávnený ako aj povinný, si v súvislosti s podanou sťažnosťou uplatnili trovy konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia.

16. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

17. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

18. Podľa § 199e Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

19. Podľa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

20. Podľa odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

21. Vychádzajúc z tarifnej hodnoty výšky vymáhaného nároku - peňažného plnenia, t.j. istiny v sume 3 102,36 eura, odmena za 1 úkon právnej služby v exekučnom konaní (vyjadrenie k sťažnosti povinného zo dňa 07. 12. 2018) v zmysle predstavuje 60, eura + mieste prepravné podľa (režijný paušál za rok 2018) vo výške 9, eura a k tomu celému 20 % DPH, t.j. 13, eura. Spolu trovy právneho zastúpenia oprávneného, v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie potom predstavujú sumu 83,75 eura. Priznané trovy budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti tohto uznesenia.

22. Povinnému v exekučnom konaní zákon priznáva len nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie (§ 199a ods. 2 Exekučného poriadku). Predpokladom pre priznanie tejto náhrady je úspech povinného v tomto konaní. Keďže súd sťažnosť povinného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka zamietol, t.j. povinný v konaní o sťažnosti úspech nemal, rozhodol o nich tak, ako je uvedené vo výrokovej vete III. tohto uznesenia.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.