Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Sa-71-2021.pdf
PDF · 110.86 KB
Case nature
Area
Subarea
8Sa/71/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobkyne: Mgr. J. J. nar. XX.XX.XXXX, bytom, H. Q.. 5, XXX XX U. proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 55551-2/2020-BA zo dňa 11. júna 2020 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. 200-061201-CA02/2020 zo dňa 31. marca 2020, takto
rozhodol:
I. Krajský súd žalobu z a m i e t a . II. Žalobkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Administratívne konanie
1. Rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne v Bratislave č. 200-061201-CA02/2020 zo dňa 31.03.2020 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) bol žalobkyni ako zamestnankyni podľa ust. § 30, § 34, § 37 a § 58 Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej aj „ZSP“) pri jej dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej 02.03.2020, priznaný nárok na nemocenské z nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa Knižnica Bratislava Nové mesto, Pionierska 12, 831 02 Bratislava a z nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa Knižnica Bratislava Nové mesto, Pionierska 12, 831 02 Bratislava v období od jedenásteho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do uplynutia podporného obdobia určeného podľa ust. § 34 ods. 1, 4 a 5 ZSP v znení zákona č. 310/2006 Z.z., vo výške 20,91749000 eur za deň. Rozhodnutie v zmysle ust. § 209 ods. 2 ZSP v znení zák.č. 125/2016 Z.z. odôvodnenie neobsahuje, pretože nie je potrebné ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. Žalobkyňa podala proti tomuto rozhodnutiu pobočky odvolanie, a na základe toho, že je poistenka zo zákona z dvoch pracovných úväzkov, s dvoma rôznymi vymeriavacími základmi, a aj vzhľadom na dve potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti, žiadala, aby jej nemocenské bolo vypočítané z každého nemocenského poistenia samostatne a žiadala, aby tento výpočet bol v rozhodnutí uvedený.
2. Rozhodnutím č. 55551-2/2020-BA zo dňa 11.06.2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) žalovaná ako odvolací správny orgán, príslušný podľa ust. § 179 ods. 1 písm. b/ zák.č. 461/2003 Z.z. postupom v zmysle ust. § 218 ods. 2 ZSP odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietla a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava (ďalej len „pobočka“) zo dňa 31.03.2020. Zopakovala dôvody prvostupňového rozhodnutia, odvolacie dôvody žalobkyne, a s poukazom na ust. § 30, § 34 ods. 1 ZSP v znení zák.č. 310/2006 Z. z. vychádzala zo skutočnosti, že žalobkyňa si prostredníctvom Potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti č. T813122 a č. T813123 (formulár „Žiadosť o nemocenské“) uplatnila nárok na nemocenské z dvoch poistných vzťahov, oba u
zamestnávateľa Knižnica Bratislava Nové mesto, ktorý potvrdil, že pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti odo dňa 02.03.2020, naposledy pracovala dňa 28.02.2020. Žalovaná z informačného systému zistila, že povinné nemocenské poistenia zamestnanca u zamestnávateľa Knižnica Bratislava Nové mesto vznikli navrhovateľke dňa 14.01.2019 a do dnešného dňa stále trvajú.
3. Ďalej žalovaná s poukazom na ust. § 34 ods. 1, § 36, § 37 ods. 1, § 54 ods. 1, 2, § 55 ods. 1, § 58 ods. 1 a § 58 ods. 2 ZSP konštatovala: „Ak vznikne nárok na nemocenskú dávku z viacerých nemocenských poistení, nemocenská dávka sa určí z úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie výšky nemocenských dávok z tých poistení, z ktorých vznikol nárok na nemocenskú dávku a dávka sa vypláca len jedna.“ Z citovaného ustanovenia je tak zrejmé, že ak vznikne nárok na nemocenskú dávku z viacerých nemocenských poistení, nárok sa vždy posúdi samostatne, samostatne sa určia aj denné vymeriavacie základy a nemocenská dávka sa určí iba jedna, a to z úhrnu denných vymeriavacích základov. Určenie denného vymeriavacieho základu na určenie výšky nemocenského z povinného nemocenského poistenia žalobkyne u zamestnávateľa Knižnica Bratislava Nové mesto, v ktorom dosahuje vymeriavacie základy na úrovni 195 eur mesačne v roku 2019 a na úrovni 232 eur mesačne v roku 2020. Dočasná pracovná neschopnosť vznikla žalobkyni dňa 02.03.2020. Žalobkyňa u zamestnávateľa Knižnica Bratislava Nové mesto od 14.01.2019 do 29.02.2020 dosiahla 412 dní platenia poistného na nemocenské poistenie a splnila tak podľa ust. § 54 ods. 2 ZSP v znení neskorších predpisov podmienku najmenej 90 dní nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, pred dňom, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, t. j. u žalobkyne obdobie od 14.01.2019 do 29.02.2020. V rozhodujúcom období na zistenie denného vymeriavacieho základu, t. j. v období od 14.01.2019 do 29.02.2020, dosiahla žalobkyňa u zamestnávateľa vymeriavacie základy (uvedené v tabuľke v rozhodnutí) za mesiace 1/2019 až 2/2020 (rozhod. obdobie), ktorých súčet v sume 2.727,81 eur, predstavuje sumu na zistenie denného vymeriavacieho základu. Denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky je vypočítaný ako podiel súčtu vymeriavacích základov, t. j. sumy 2 727,81 eur, a počtu dní 412, t. j. denný vymeriavací základ je po zaokrúhlení 6,6209 eur (2 727,81 eur : 412 dní).
4. Žalovaná ďalej popísala určenie denného vymeriavacieho základu na určenie výšky nemocenského z povinného nemocenského poistenia žalobkyne u zamestnávateľa Knižnica Bratislava Nové mesto, v ktorom dosahuje vyššie vymeriavacie základy. Dočasná pracovná neschopnosť vznikla žalobkyni dňa 02.03.2020 a od 14.01.2019 do 29.02.2020 dosiahla u zamestnávateľa Knižnica Bratislava Nové mesto, 412 dní platenia poistného na nemocenské poistenie. Keďže podľa § 54 ods. 2 ZSP v znení neskorších predpisov žalobkyňa splnila podmienku najmenej 90 dní nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, pred dňom, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, t. j. obdobie od 14.01.2019 do 29.02.2020. V rozhodujúcom období na zistenie denného vymeriavacieho základu (t.j. v období od 14.01.2019 do 29.02.2020), dosiahla žalobkyňa u zamestnávateľa za mesiace 1/2019 až 2/2020, vymeriavacie základy uvedené v tabuľke v rozhodnutí, ktorých súčet v sume 12 941,26 eur, predstavuje sumu na zistenie denného vymeriavacieho základu. Denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky je vypočítaný ako podiel súčtu vymeriavacích základov, t. j. sumy 12 941,26 eur a počtu dní 412, t.j. denný vymeriavací základ je po zaokrúhlení 31,4109 eur (12 941,26 eur : 412 dní).
5. K súbehu nárokov na nemocenské z oboch poistných vzťahov u zamestnávateľa Knižnica Bratislava, Nové mesto, žalovaná konštatovala, že vzhľadom k vzniku nároku žalobkyne na nemocenské z viacerých nemocenských poistení, výška nemocenského sa určí z úhrnu uvedených denných vymeriavacích základov na určenie výšky nemocenských dávok z týchto poistení, t.j. zo sumy 38,0318 eur (6,6209 eur + 31,4109 eur) a dávka sa vypláca len jedna. Výška nemocenského žalobkyne je tak suma 20,91749000 eur za deň (55 % zo sumy 38,0318 eur).
6. Žalovaná Sociálna poisťovňa, ústredie, po posúdení skutkového ako i právneho stavu v uvedenej veci zhrnula, že pobočka pri posudzovaní nároku žalobkyne na nemocenské a určení výšky nemocenského postupovala správne a v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona v znení neskorších predpisov.
7. K odvolacej námietke žalobkyne podotkla, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje konkrétny výpočet dávky, ten sa uvádza v prípadoch, ak pri nároku na nemocenskú dávku vznikla sporná skutočnosť a v posudzovanom prípade sa nejaví žiadna skutočnosť ako sporná, rozhodnutia sú bez odôvodnenia, nakoľko sa vyhovelo účastníkovi konania (žalobkyni) v plnom rozsahu a teda podľa ust. § 209 ods. 2 ZSP v znení zák.č. 125/2016 Z.z. odôvodnenie nie je vyžadované. V procese odvolacieho konania, kedy je zrejmé, že žalobca či žalobkyňa nie sú s výškou priznanej nemocenskej dávky spokojní, obsahuje druhostupňové rozhodnutie vydané vo veci už riadne odôvodnenie s citáciou príslušných ustanovení, ktoré boli v konaní aplikované, opisom rozhodujúcich skutočností, ktoré mali vplyv na výšku priznanej dávky, ako i samotný výpočet dávky. Vzhľadom k uvedenej skutočnosti, žalovaná ako odvolací orgán, rozhodla tak ako je uvedené vo výroku, odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietla a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava.
II.
Žaloba
8. Dňa 19.08.2020 doručila žalobkyňa Krajskému súdu v Bratislave žalobu voči rozhodnutiu žalovanej č. 55551-2/2020-BA zo dňa 11.06.2020, v ktorej namietla a zdôraznila, že je poistenkyňou zo zákona z dvoch pracovných úväzkov, čiže s dvoma rôznymi vymeriavacími základmi, resp. sumami za/na deň, a to aj vzhľadom na dve potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti s typovými označeniami T813122 a T813123. Uviedla, že „... prvostupňový orgán nedostatočne uviedol potrebné na základe doloženého. Každé poistenie si zaslúži rátať, vypočítať i vyznačiť jednotlivo.“ Žalovaná ako odvolací orgán v napadnutom rozhodnutí síce už uviedla a v odôvodnení popísala problematiku výpočtu konkrétneho poistného, ale v tabuľkách nevyznačila konkrétne číselné označenie a na str.4 opäť zhrnula vymeriavací základ do súčtu s označením súbeh. Na preukaze o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti musí byť jednotlivo vpísané číslo potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti, čiže sa musí takto odovzdať potrebný počet podpísaných preukazov. Tu sa na súbeh zrejme neprihliada. V závere žaloby dodala, že žalobu podáva z dôvodu, že sa cíti dotknutá na svojich právach, ktoré v čase káuz rôzneho druhu môžu spochybňovať aj celkovo konanie najväčšej inštitúcie v štáte.
III.
vyjadrenia
9. Žalovaná vo svojom vyjadrení č. 48813-6/2021-BA zo dňa 11.10.2021 žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázala najmä na to, že žalobkyňa v zásade spochybňuje, že jej nebol dostatočne ozrejmený spôsob výpočtu dávky. Ku skutkovému stavu uviedla, že žalobkyňa bola uznaná za dočasne práceneschopnú od 02.03.2020, pričom dočasná pracovná neschopnosť trvala do 01.09.2020. Nárok na nemocenské si uplatnila z dvoch poistných vzťahov u zamestnávateľa Knižnica Bratislava Nové mesto, predložením II. dielu Potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti č. T813122 a T813123 (Žiadosť o nemocenské). Na predmetných žiadostiach zamestnávateľ potvrdil, že pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti naposledy pracovala dňa 28.02.2020. Podľa informačného systému Sociálnej poisťovne, povinné nemocenské poistenia zamestnanca u zamestnávateľa Knižnica Bratislava Nové mesto vznikli žalobkyni dňa 14.01.2019 a do dnešného dňa stále trvajú. Žalobkyňa si uplatnila nárok na nemocenské z oboch poistných vzťahov. Ďalej poukázala na príslušnú právnu úpravu nemocenského poistenia a dávok v ZSP (všeobecné podmienky, osobitné podmienky nároku na nemocenské dávky) a to najmä na ust. § 58 ods. 1, ZSP, upravujúci nárok na nemocenskú dávku posudzovaný jednak samostatne z každého jednotlivého poistného vzťahu a ods. 2 v zmysle ktorého, ak vznikne nárok na nemocenskú dávku z viacerých nemocenských poistení, dávka sa následne určí z úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie výšky nemocenských dávok z tých poistení, z ktorých vznikol nárok na nemocenskú dávku a dávka sa vypláca len jedna. Žalovaná následne žalobkyni priblížila postup Sociálnej poisťovne pri posúdení nároku na jej nemocenské dávky z jedného poistného vzťahu a následne z druhého poistného vzťahu. Predložením každej žiadosti o nemocenskú dávku začína individuálne konanie o nej, nakoľko v súlade s ust. § 58 ods. 1 ZSP sa nárok na nemocenskú dávku posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia. V prípade, ak nárok na nemocenskú dávku vzniká z dvoch alebo viacerých nemocenských poistení, vo veci sa vydá jedno rozhodnutie, nakoľko podľa ust. § 58 ods. 2 ZSP sa výška takejto súhrnnej dávky určí len jedna a to z úhrnu denných vymeriavacích základov z tých poistení, z ktorých vznikol nárok na nemocenskú dávku. Už z textácie daného ustanovenia je zrejmé, že pri splnení podmienok nároku na nemocenskú dávku z viacerých nemocenských poistení nevzniká nárok na viacero
nemocenských dávok, ale iba na jednu dávku (súhrnnú). Ďalej žalovaná uviedla, resp. doplnila číslo Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti k určeniu denného vymeriavacieho základu na určenie výšky nemocenského z povinného nemocenského poistenia u zamestnávateľa Knižnica Bratislava Nové mesto, v ktorom žalobkyňa dosahovala vymeriavacie základy na úrovni 195 eur mesačne v roku 2019 a na úrovni 232 eur mesačne v roku 2020 - Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti č. T813123, z tohto poistného vzťahu je denný vymeriavací základ 6,6209 eur (2 727,81 eur : 412 dní) po zaokrúhlení. Tiež doplnila určenie denného vymeriavacieho základu na určenie výšky nemocenského z povinného nemocenského poistenia u zamestnávateľa Knižnica Bratislava Nové mesto aj pri druhom poistnom vzťahu s tým istým zamestnávateľom, v ktorom žalobkyňa dosahovala vyššie vymeriavacie základy - Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti č. T813122. Z tohto poistného vzťahu je denný vymeriavací základ 31,4109 eur (12 941,26 eur : 412 dní) po zaokrúhlení. Nakoľko nárok na nemocenské vznikol žalobkyni z viacerých nemocenských poistení, výška nemocenského sa určí z úhrnu uvedených denných vymeriavacích základov, t. j. zo sumy 38,0318 EUR (6,6209 eur + 31,4109 eur) a dávka sa vypláca len jedna. Výška nemocenského (v napadnutom rozhodnutí je na štvrtej strane nesprávne uvedené „materského“) žalobkyne je tak suma 20,91749000 eur za deň (55 % zo sumy 38,0318 eur). Žalovaná opätovne zdôraznila, že ak dôjde k splneniu podmienok nároku na nemocenské z viacerých nemocenských poistení, vzniká nárok iba na jednu nemocenskú dávku, pričom jej výška sa určí z úhrnu denných vymeriavacích základov a následne sa takto určená nemocenská dávka vyplatí.
10. V závere žalovaná poznamenala, že v súvislosti so všetkými v tomto písomnom vyjadrení prezentovanými skutočnosťami vo veci posúdenia nároku na nemocenské žalobkyne, považuje žalobou napadnuté i jemu predchádzajúce rozhodnutie pobočky, za vydané v súlade so zákonom a na základe spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci. V predmetnej veci nežiadala nariadiť pojednávanie.
IV.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
11. Správny súd preskúmal správnu žalobu, rozhodnutie žalovanej a prvostupňového správneho orgánu, vrátane jeho postupu v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP), ale aj nad rozsah žalobných dôvodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach (§ 202 ods. 2 SSP), kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ust. § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP, pričom dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. V rámci súdneho prieskumu sa oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom pripojeného administratívneho spisu, najmä z toho pohľadu či sa správny orgán vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu posúdil správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu a dospel k záveru, že žalobné námietky uvádzané v správnej žalobe nie sú dôvodné, ani spochybňujúce vecnú správnosť napadnutých rozhodnutí, pretože rozhodnutia správneho orgánu sú v súlade s platnými právnymi predpismi, viažucimi sa k preskúmavanej veci, a preto žalobu zamietol. Vo veci rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania v súlade s ust. § 107 ods. 2 SSP, nakoľko nezistil žiaden z dôvodov podľa ust. § 107 ods. 1 písm. a/ až e/ SSP, pre ktoré by bolo nutné pojednávanie nariadiť. V súlade s ust. § 137 ods. 4 SSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu. Nakoľko sa verejného vyhlásenia rozsudku dňa 16.03.2022 nezúčastnili účastníci konania ani žiadna verejnosť, správny súd vyhlásil rozsudok v súlade s ust. § 137 ods. 3 druhá veta SSP, vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia, na úradnej tabuli súdu.
12. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich
vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p. (viď R 37/1993).
13. Podľa ust. § 2 ods. 1, 2 zák.č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
14. Podľa ust. § 6 ods. 1, 2 písm. c/ zák.č. 162/2015 Z.z., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
15. Z ustanovenia § 2 zák. NR SR č. 1/1993 Zb. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyplýva nevyvrátiteľná domnienka o znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov uverejnených v Zbierke zákonov.
16. Pri preskúmavaní rozhodnutia je pre správny súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.
17. Podľa § 30 ZSP v znení neskorších predpisov zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak a/ splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a b/ nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1. 18. Podľa § 33 ods. 1 ZSP zamestnanec a povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba majú nárok na nemocenské, ak boli pre chorobu alebo úraz uznaní za dočasne práceneschopných podľa osobitného predpisu na výkon zárobkovej činnosti alebo im bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu (ďalej len "dočasná pracovná neschopnosť").
19. Podľa § 58 ods. 1 ZSP nárok na nemocenskú dávku sa posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia.
20. Podľa § 58 ods. 2 ZSP, ak vznikne nárok na nemocenskú dávku z viacerých nemocenských poistení, nemocenská dávka sa určí z úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie výšky nemocenských dávok z tých poistení, z ktorých vznikol nárok na nemocenskú dávku a dávka sa vypláca len jedna.
21. Podľa § 209 ods. 2 ZSP, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.
22. Predmetom súdneho prieskumu je posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovanej, v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorými bolo rozhodnuté o nároku žalobkyne vo veci uplatneného nároku na nemocenskú dávku (z dvoch poistení) tak, že žalobkyňa má nárok na nemocenské, ktorú dávku si uplatnila potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti (v časti II. Žiadosťou o nemocenské) č. T813123 a potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti (v časti II. Žiadosťou o nemocenské) č. T813122 vzniknutej dňa 02.03.2020, z dvoch poistných vzťahov zamestnanca s tým istým zamestnávateľom, Knižnica Bratislava Nové mesto.
23. Cieľom sociálneho poistenia je zabezpečiť zúčastneným osobám ochranu v období straty príjmu z ekonomickej činnosti v dôsledku vzniku zákonom predvídaných sociálnych udalostí, majúcich za následok nemožnosť výkonu práce alebo pokles pracovnej schopnosti, resp. zníženie alebo stratu príjmu zo zárobkovej činnosti. Účelom nemocenského poistenia, z ktorého sa poskytuje nemocenská dávka, je zmiernenie straty príjmu. Nemocenské je dávka z nemocenského poistenia, ktoré poskytuje Sociálna poisťovňa podľa ust. § 33 až § 38 zák.č. 461/2003 Z.z.. o sociálnom poistení (ďalej ZSP) v prípade straty príjmu zo zárobkovej činnosti na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti.
24. Medzi účastníkmi konania nebola sporná otázka splnenia zákonných podmienok na priznanie nemocenskej dávky žalobkyni. Tá žiadala, aby jej nemocenské bolo vypočítané individuálne, z každého nemocenského poistenia samostatne, pretože v každom z nich dosahuje iné vymeriavacie základy a žiadala, aby tento výpočet bol v rozhodnutí. Zdôraznila, že má dva poistné vzťahy a dávku k výplate má iba jednu. Namietala porušenie práv, avšak bez konkrétneho uvedenia, o aké porušenie práva ide a nenamietala rozpor so zákonom, ani so zisteným skutkovým stavom, ani nežiadala zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovanej.
25. V preskúmavanej veci bolo preukázané (a táto skutočnosť nebola ani sporná), že žalovaná bola povinne nemocensky poistená od 14.01.2019 ako zamestnankyňa zamestnávateľa Knižnica Bratislava Nové mesto z dvoch pracovnoprávnych vzťahov, ktoré trvajú. Nárok na nemocenské si uplatnila dvoma samostatnými potvrdeniami č. T813123 o dočasnej pracovnej neschopnosti, so vznikom 02.03.2020 (v časti II. Žiadosť o nemocenské) a potvrdením č. T813122 o dočasnej pracovnej neschopnosti (v časti II. Žiadosť o nemocenské). Pobočka žalovanej jej prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 31.03.2020 nárok nemocenského priznala z oboch poistných vzťahov v jednej dávke, keď v zmysle ust. § 58 ods. 2 ZSP v súbehu určila jednu dávku na vyplatenie z úhrnu oboch poistných vzťahov. Prvostupňové rozhodnutie je bez odôvodnenia, keďže konanie o dávke nemalo v posudzovanom prípade žalobkyne žiadnu spornú skutočnosť, a preto v súlade s ust. § 209 ods. 2 ZSP pobočka neuviedla odôvodnenie, keďže sa vyhovelo žalobkyni ako jedinej účastníčke konania o dávku v celom rozsahu. Podrobné odôvodnenie výpočtu súm na nemocenskú dávku z jednotlivých poistných vzťahov s ich úhrnom do jednej dávky (§ 58 ZSP) uviedla žalovaná v napadnutom rozhodnutí z odvolacieho konania.
26. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že žalovaná pri výpočte z oboch poistných vzťahov (tabuľka v odôvodnení rozhodnutia) neoznačila tieto aj konkrétnymi číslami z Potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti T813123 a T813122. Táto jej námietka je nedôvodná, keďže takéto označenia/upresnenia nemocenskej dávky obsahuje v podrobnostiach informačný systém žalovanej a chýbajúce označenie nemá pri výpočte dávky vplyv na posúdenie a riadne zistenie skutkového stavu, ani na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žiadne ustanovenie ZSP pri posudzovaní a výpočte nemocenského takéto označenie neuvádza, je to vec vedenia evidencie a informačného systému žalovanej.
27. Námietka žalobkyne smerujúca k tomu, že z dvoch poistných vzťahov má jednu dávku je rovnako nedôvodná. Túto skutočnosť upravuje jednak ust. § 58 ods. 2 ZSP pri viacerých poistných vzťahoch ako súbeh, keď nárok na nemocenskú dávku sa najskôr posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia a následne sa dávka určí z úhrnu, výplatou jednej dávky. Uvedené je v súlade so zásadou : za jednu sociálnu udalosť jedna dávka, vyplývajúcou z nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systému sociálneho zabezpečenia.
28. Správny súd dospel k záveru, že námietky žalobkyne uvedené v žalobe neposkytli dostatočnú argumentáciu na zmenu právneho posúdenia veci, správny súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery žalovanej spochybnila a s ohľadom na uvedené konštatuje, že konanie žalovanej, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie, a preto postupom podľa ust. § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.
29. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 SSP a neúspešnej žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 SSP).