Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12CoP-115-2023.pdf
PDF · 161.37 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoP/115/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudkýň JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. A., nar. XX. XXXXXXX XXXX a B. A., nar. XX. XXXXXXX XXXX, obe trvale bytom C. D. E. F. XX, zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, so sídlom F. Kapisztóryho 1, Nové Zámky, matky: G. A., nar. X. XXXXXXXX XXXX, trvale bytom C. D. E. F. XX, zastúpená splnomocnencom: JUDr. Ladislav Chmelár, advokát so sídlom Levická 579, Vráble, a otca: H. I. A., nar. XX. XXXXXX XXXX, trvale bytom J. D. E. F. XXX, o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 11P/70/2020-915 z 28. apríla 2023, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (výrok I., III., IV.) a v závislom výroku V. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh otca na zníženie výživného na maloleté deti A. a B.. Výrokom II. zamietol návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté deti. Výrokom III. zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 13P/120/2017-99 z 19. októbra 2017 v časti o úprave styku otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň v roku, v stredu od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že otec si prevezme maloleté deti v mieste bydliska maloletých detí a po ukončení styku ich na tom istom mieste matke včas odovzdá. Výrokom IV. zamietol návrh otca na zmenu úpravy styku počas veľkonočných sviatkov, vianočných sviatkov a letných školských prázdnin. Výrokom V. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 25 ods. 1 a 2, § 26, § 28 ods. 1 a 2, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 z. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) a § 52 z. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“). Vecne dôvodil, že návrh otca na zníženie výživného a návrh matky na zvýšenie výživného nie je dôvodný. Od ostatného rozhodovania o výživnom došlo k zmene pomerov na strane oboch rodičov. Otec je v súčasnej dobe živnostníkom, pričom uviedol, že jeho príjem je 955,- eur po odpočívaní všetkých výdavkov na živnosť. Tento svoj príjem nepreukázal žiadnymi dôkazmi, odmietol predložiť súdu výpisy zo svojho podnikateľského účtu. Matka je zamestnaná na trojštvrtinový úväzok a jej súčasný príjem je 570,- eur mesačne. Okrem toho poberá rodinné prídavky na dve deti vo výške 120,- eur mesačne. Obaja rodičia sú bez ďalších vyživovacích povinností. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že predchádzajúce pracovné pomery otec ukončil výpoveďou z jeho strany, v skúšobnej dobe a uplynutím doby, na ktorú bol pracovný pomer uzatvorený. Otec je živnostníkom, má vysokoškolské vzdelanie a je v jeho možnostiach a schopnostiach sa zamestnať za primeraný príjem vo svojom obore. Otec má
zabezpečené bývanie, býva v rodinnom dome, ktorý má v osobnom vlastníctve, nemá žiadne úvery ani exekúcie. Otec má úspory z predaja nehnuteľnosti, v súčasnej dobe vo výške 48.000,- eur. Podľa súdu prvej inštancie aj úspory otca získané z predaja bytu môže otec použiť na plnenie si svojej vyživovacej povinnosti. Zákon o rodine neustanovuje, že by takéto príjmy, resp. majetok, ktorý bol nadobudnutý rodičom, nemal byť použitý na plnenie si vyživovacej povinnosti. Z výpisov z osobného účtu otca bolo preukázané, že otec si mesačne vyberá vysoké sumy, ktoré uviedol, že potrebuje na opravy domu. Jeho príjem a majetok je však dostatočný na to, aby naďalej plnil vyživovaciu povinnosť vo výške určenej súdom. Výdavky na maloleté deti predložené matkou považoval súd prvej inštancie za primerané veku a potrebám detí. Výdavky uvádzané otcom na maloleté deti považoval súd prvej inštancie za nízke a neprimerané veku detí. Zmena pomerov nastala aj na strane matky, ktorá je zamestnaná. Matka by sa mohla zamestnať aj na plný pracovný úväzok a prispievať na výživu detí väčšou mierou. Nebolo preukázané, že by matka mala majetok významnejšej hodnoty. Matke sa príjem od ostatného rozhodovania o výživnom zvýšil, no je potrebné uviesť, že matka sa o maloleté deti osobne stará. Otec sa s deťmi stretáva v zmysle rozsudku. Od ostatného rozhodovania o výživnom v roku 2017 sa výdavky na deti zvýšili. Sumy výživného, ktoré však otec platí, pokrývajú všetky odôvodnené potreby maloletých detí v ich veku. Zníženie výživného nie je v prospech a v záujme maloletých detí, ktorým by sa znížila životná úroveň, ktorú dosahovali doteraz, neboli by pokryté ich odôvodnené potreby, preto súd prvej inštancie návrh otca na zníženie výživného zamietol. Príjem matky sa zvýšil, matka môže vo vyššom rozsahu prispievať na výživu maloletých detí a tým aj pokryť ich zvýšené výdavky a odôvodnené potreby. Spolu s rodinnými prídavkami, výživným zo strany matky a tiež výživným zo strany otca budú pokrytý všetky odôvodnené potreby detí. Súd prvej inštancie preto návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Čo sa týka stavebného sporenia, je to dobrovoľné sporenie, ktoré môžu ale nemusia rodičia maloletým deťom platiť. V súvislosti s úpravou styku počas bežného roka súd prvej inštancie uviedol, že zo správy z poradensko-psychologického procesu, zo správy z pohovoru s maloletými deťmi mal preukázané, že maloletým deťom lepšie vyhovuje, aby sa stýkali s otcom v párnom týždni dlhší čas, teda od stredy do nedele a bol zrušený styk počas nepárneho týždňa. V zmysle Zákona o rodine a tiež Dohovoru o právach dieťaťa má maloleté dieťa právo vyjadriť sa k veci, ktorá sa ho týka a povedať svoj názor. Podľa súdu prvej inštancie takýto styk lepšie deťom vyhovuje a je aj v ich najlepšom záujme, aby nemali rozkúskovaný celý týždeň. Súd prvej inštancie neupravil styk maloletých detí s otcom od utorka, pretože takáto úprava už hraničí so striedavou osobnou starostlivosťou, ktorá však nie je v záujme maloletých detí, ktorým takto upravený styk vyhovuje. Navyše rodičia nie sú schopní vzájomne spolu komunikovať, spolupracovať a majú nejednotný prístup k výchove maloletých detí, čo môže mať aj v zmysle správy z referátu poradensko-psychologických služieb negatívny vplyv na ďalší harmonický vývin maloletých detí. Vzhľadom na vek maloletých detí, ich vyjadrenia, fyzickú vyspelosť a ich názor, súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletými deťmi na každý párny týždeň od stredy do nedele. Vzhľadom na pozitívny citový vzťah maloletých detí k otcovi, ktoré chcú k otcovi chodiť, nie je v záujme a v prospech maloletých detí, aby bol ich styk s otcom zúžený len od piatku do nedele. Návrh otca na zmenu úpravy styku počas veľkonočných sviatkov, vianočných sviatkov a letných školských prázdnin súd prvej inštancie zamietol, pretože nemal preukázanú takú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi počas týchto sviatkov a prázdnin. Maloleté deti sú na styk zvyknuté a nie je dôvod ho meniť. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.
2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie voči výroku I., III. a IV. podal včas odvolanie otec maloletých detí. Namietal, že súd prvej inštancie nekonal v zmysle zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Nitre č. k. 25CoP/21/2022-476 z 14. júna 2022, ktorý uložil súdu prvej inštancie znova sa zaoberať zmenou pomerov na strane oboch rodičov a v súlade s novými zisteniami rozhodnúť o úprave výživného. Súd prvej inštancie nemal žiadať správy a posudky o jeho pracovnej morálke od bývalých zamestnávateľov, nakoľko to Krajský súd v Nitre v zrušujúcom uznesení nepožadoval. Jeho pracovná morálka nemá žiaden súvis s tým, ako si plní vyživovaciu povinnosť a stará sa o maloleté deti. Navyše niektorí zamestnávatelia sa vyjadrili neseriózne a účelovo. Niektorí boli ochotní svoje vyjadrenie zmeniť. Súd prvej inštancie neprihliadal na to, že si matka nehľadá prácu za účelom zvýšenia si svojho príjmu. Matka sa v súvislosti so zvýšením príjmu neustále vyhovára, pričom jej tvrdenia si odporujú (Covid, technické problémy v kúpeľoch Podhajská, recesia v ekonomike pre energetickú krízu). Matka poberá od zamestnávateľa tzv. čierny príjem vo výške 200,- až 300,- eur mesačne. Podľa výpisov z jej účtu totiž počas 12 mesiacov neuskutočnila z banky žiaden výber hotovosti. Z výpisu z jej účtu nevyplývajú ani výdavky na jej právneho zástupcu. Do spisu navyše založil inzerát zamestnávateľa matky, v ktorom tento zamestnávateľ uvádza, že platí 3 až 4,- eur na hodinu nad minimálnu mzdu. Matka uviedla
mesačné výdavky na maloleté deti spolu vo výške 519,- eur (262,50 na maloletého A. a 256,50 eur na maloletú B.). Podľa rozhodnutia súdu prvej inštancie má platiť 530,- eur mesačne, čo je viac ako skutočné náklady. Súd prvej inštancie vôbec neposudzoval príjmy a nezohľadňoval potencionalitu príjmu rodičov, ale len mechanicky presunul celú vyživovaciu povinnosť na jeho osobu. Nie je povinný platiť výdavky vyčíslené matkou na domácnosť spolu vo výške 132,- eur, nakoľko matka domácnosť zdieľa s jej matkou. Zároveň poplatok za TV a internet nie je povinným výdavkom domácnosti. Nie je pravdivé tvrdenie matky, že maloletým nad rámec výživného nič nekúpi. Kupuje im veci, ktoré potrebujú, a na výletoch drobnosti. Maloletému A. kúpil oblečenie, ktoré si vybral. Matka v konaní navyše sama uviedla, že nič nežiada, lebo by to vraj bolo zbytočné. Matka nesprávne uviedla jeho mesačné príjmy vo výške 4.850,- eur. Príjmom živnostníka sú fakturácie s odpočtom nákladov na dosiahnutie príjmu, odvodov a daní. Do spisu preto založil daňové priznanie za rok 2022, z ktorého vyplýva jeho čistý mesačný príjem vo výške 955,- eur. Súd prvej inštancie môže skúmať majetkové pomery, avšak za majetkové pomery sa nepokladajú fakturačné príjmy SZČO bez očistenia výdavkov na zabezpečenie príjmu. Súd prvej inštancie nie je oprávnený sa zaoberať oprávnenosťou výdavkov podľa daňového zákona. Pracovný pomer so spoločnosťou K., L., ktorá sa pozitívne vyjadrila k jeho práci, musel ukončiť zo zdravotných dôvodov, o čom súd prvej inštancie informoval. Od 15. marca 2023 je bez príjmu, živnosť má prerušenú. Nemá nárok na dávku v nezamestnanosti z dôvodu, že nebol platiteľom do fondu v nezamestnanosti. Aktívne si hľadá prácu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie ohľadom úpravy jeho styku s maloletými deťmi nie je rozšírením styku. Súd prvej inštancie len vyhovel jeho návrhu na presunutie jedného večera z nepárneho týždňa na párny týždeň. Žiada styk rozšíriť len o dva dni v mesiaci. Maloletý A. sa jasne vyjadril, že by bol rád, ak by bol styk o jeden deň viac. Hoci sa maloletá B. k tomu nevyjadruje, neznamená to, že by to explicitne nechcela. Maloleté deti majú záujem byť s ním dlhšie, avšak v dôsledku svojej detskej plachosti a nedospelosti to nevedia rázne povedať. Do istej miery sa u nich prejavuje tzv. štokholmský syndróm. Daný stav už berú ako konštantný, ktorému sa nevedia v dôsledku vplyvu matky vzoprieť. Matka s ním od rozvodu nekomunikuje. V konaní sa ho snaží očierňovať, znevažovať a znižovať jeho dôstojnosť. Kontaktoval ju e-mailom ohľadom daňového bonusu na maloleté deti, ktorý matka poberá kvôli nízkemu príjmu v nižšej výške, pričom matka nereagovala. Záverom odvolania sa otec domáhal, aby bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého A. sumou 160,- eur mesačne a maloletú B. sumou 160,- eur mesačne, ktoré je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám alebo na bankový účet matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Zároveň navrhol upraviť jeho styk s maloletými deťmi tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý kalendárny párny týždeň od utorka 17.00 hod. do nedele 18.00 hod. V období veľkonočných sviatkov v nepárny kalendárny rok od štvrtka 17.00 hod. do pondelka 18.00 hod. Počas obdobia od 23. decembra do 6. januára nasledujúce roka nasledovne: každý párny kalendárny rok od 23. decembra od 9.00 hod. do 30. decembra do 18.00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od 31. decembra od 9.00 hod. do 6. januára do 18.00 hod. V období letných školských prázdnin každoročne každý druhý a tretí plný kalendárny týždeň v mesiaci júl a v mesiaci august od pondelka od 9.00 hod. do nedele v nasledovnom týždni do 19.00 hod. V dané časy si maloleté deti prevezme a odovzdá v mieste ich bydliska. Matka detí je povinná maloleté deti riadne pripraviť a včas odovzdať počnúc právoplatnosťou rozsudku.
3. K odvolaniu otca sa vyjadril procesný opatrovník maloletých detí s tým, že navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. V záujme maloletých detí je napĺňať a rozvíjať vzájomné citové väzby s otcom. Obe maloleté deti počas konania prezentovali svoj vzťah k otcovi, spoločné voľnočasové aktivity i názor na realizáciu styku. Vzhľadom na ich vek a rozumovú vyspelosť sa možno domnievať, že vedia jasne a presne formulovať svoj názor. Pre maloleté deti je dôležité, aby si rodičia navzájom nevytvárali nepriateľské prostredie. Korekcia vzťahov medzi rodičmi by bola aj do budúcnosti prínosom v rámci vhodnej rodičovskej komunikácie. Čo sa týka návrhu otca na zníženie výživného a návrhu matky na zvýšenie výživného mal za to, že súd pri určovaní vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí a tiež schopností a možností oboch rodičov.
4. K odvolaniu otca podala vyjadrenie i matka maloletých detí. Rozsudok súdu prvej inštancie označila za vecne správny. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne posúdil aj po právnej stránke. Odvolanie otca je nedôvodné. Jeho tvrdenia sa nezakladajú na pravde, pričom k jeho útokom voči jej osobe a jej právnemu zástupcovi sa nebude vyjadrovať. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a žiadnemu z účastníkov nepriznať nárok na náhradu trov konania.
5. Procesný opatrovník maloletých detí sa v reakcii na vyjadrenie matky pridržal svojich písomných podaní, ústnych vyjadrení na pojednávaní a písomného vyjadrenia k odvolaniu otca.
6. Otec maloletých detí v rámci podania z 13. júla 2023 poukázal na zníženie svojich príjmov. V roku 2017, kedy sa určovalo výživné, dosahoval príjem vo výške 2.300,- eur. V roku 2022 a v januári až marci 2023 mal čistý mesačný príjem ako SZČO vo výške 955,- eur. Od apríla 2023 nemá žiaden príjem a žije z finančnej rezervy. Od septembra 2023 má dohodnuté zamestnanie s čistým príjmom vo výške cca. 1.400,- eur. Pre rok 2023 teda predpokladá priemerný čistý mesačný príjem (po zohľadnení aj mesiacov bez príjmu) vo výške 705,- eur. Ďalej uviedol, že matka si kúpila nové auto zn. Škoda v cene cca. 22.000,- eur, pravdepodobne na leasing alebo úver s akontáciou min. 30 %, alebo jej ho platí jej matka. Procesný opatrovník vo vyjadrení opomenul fakt, že matka zámerne znemožňuje rodičovskú komunikáciu a že maloleté deti, hlavne maloletý A., sa vyjadrovali, že by boli radi s otcom dlhšie. Procesný opatrovník nezisťoval u maloletých detí, či by si vedeli predstaviť styk navrhnutý otcom, príp. striedavú starostlivosť. Otec záverom žiadal, aby odvolací súd nebral do úvahy jeho úspory, nakoľko sú už dopredu vinkulované pre účely vyrovnania bezpodielového spoluvlastníctva rodičov a tiež ako rezerva pre občasné mesiace bez príjmu. Pre jeho odbornosť v stavebníctve sú zmluvy často limitované na jeden rok, a preto musí počítať aj s pokrytím výdavkov na výživné na mesiace, keď je bez príjmu.
7. Matka v podaní z 21. júla 2023 označila vyjadrenie procesného opatrovníka za relevantné a v záujme maloletých detí.
8. Otec v podaní z 27. júla 2023 uviedol, že súd prvej inštancie a procesný opatrovník vytvárajú a zväčšujú konflikt lojality medzi rodičmi, pričom sa vôbec nezaoberali tým, že si pravidelne plní svoju vyživovaciu povinnosť a stretáva sa s maloletými deťmi.
9. Otec v podaní z 22. októbra 2023 uviedol, že je dôvodné poskytnúť maloletým deťom rovnovážnejší styk s oboma rodičmi, ako to bolo počas rozvodu, keď mali deti štyri a sedem rokov. Pre dospievajúceho syna i dcéru je jeho prítomnosť dôležitá. V dome, ktorý stavali ešte ako rodina pre spoločné rodinné bývanie, majú vlastné izby. Maloletý A. to berie ako svoj pôvodný domov. V obci, kde býva matka, nemajú žiadnych spolužiakov. Maloleté deti sú vyspelé a samostatné. Obe sú schopné cestovať autobusom. Jeho bydlisko je o 7 km bližšie škole ako bydlisko matky. Pracovisko má vzdialené 12 km od školy maloletých detí. Zo školy môžu maloleté deti chodiť samé, pričom on prichádza zo zamestnania o 16.00 hod. V škole majú aj krúžky. Keď matka zostáva v práci do 18.00 – 20.00 hod., sa maloleté deti o seba starajú a čakajú na ňu. Telefonicky komunikujú s rodičmi. V prípade zrušenia rozhodnutia a vrátenia veci súdu prvej inštancie sa môže konanie predĺžiť o ďalší rok.
10. Otec podaním z 7. decembra 2023 oznámil, že 28. novembra 2023 skončil jeho pracovný pomer v spoločnosti, v ktorej bol zamestnaný od 1. septembra 2023. Čistý mesačný príjem predstavoval cca 1.750,- eur. K skončeniu pracovného pomeru došlo zo strany zamestnávateľa v skúšobnej dobe bez uvedenia dôvodu. Veľmi ho to prekvapilo, keďže neboli žiadne indikácie nespokojnosti s jeho osobou. Od 29. novembra 2023 je teda bez príjmu, pričom si aktívne hľadá zamestnanie.
11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 Civilného mimosporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou – otcom maloletých detí (§ 359 a § 362 ods. 1 z. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku – ďalej len „Civilný sporový poriadok a § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti (výrok I., III., IV.) a v závislom výroku V. o náhrade trov konania potvrdiť.
12. Z obsahu spisu v prejednávanej veci odvolací súd zistil, že výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom bol ostatne upravený rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 13P/120/2017-99 z 19. októbra 2017, ktorým súd manželstvo rodičov maloletých detí rozviedol; maloleté deti na čas po rozvode manželstva rodičov zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého A. sumou 300,- eur mesačne a maloletej B. sumou 230,- eur mesačne, ktorú je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Zároveň súd upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň v roku od štvrtka od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v roku v stredu od 17.00 hod. do štvrtka do 8.00 hod. V období Veľkonočných sviatkov je otec oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý nepárny rok od štvrtka od 15.00 hod. do pondelka do 17.00 hod. Počas obdobia od 23. decembra do 6. januára nasledujúceho roka nasledovne: každý párny rok od 23. decembra od 9.00 hod. do 30. decembra do 17.00 hod. a každý nepárny rok od 31. decembra od 9.00 hod. do 6. januára nasledujúceho roka do 17.00 hod. V období letných školských prázdnin každoročne, každý druhý plný a každý tretí plný júlový a augustový týždeň vždy od pondelka od 9.00 hod do nedele nasledujúceho týždňa do 19.00 hod. nepretržite. Súd určil pre otca miesto prevzatia aj odovzdania maloletých deti a matku zaviazal povinnosťou maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi včas odovzdať.
13. Návrhom z 24. decembra 2019 sa otec domáhal zmeny rozhodnutia výkonu rodičovských práv a povinností s tým, že žiadal maloleté deti zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom každý z rodičov bude oprávnený maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Zároveň žiadal, aby počas trvania striedavej osobnej starostlivosti bol povinný prispievať na výživu každého maloletého dieťaťa sumou 50,- eur mesačne. Taktiež sa domáhal úpravy jeho styku s maloletými deťmi počas vianočných a letných školských prázdnin. V priebehu konania zobral otec svoj návrh na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov späť, pričom navrhol zmenu úpravy styku tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi od stredy od 15.00 hod. do pondelka do 8.00 hod., alternatívne od utorka od 15.00 hod. do nedele do 19.00 hod. Zároveň žiadal znížiť výživné na každé maloleté dieťa na sumu 70,- eur mesačne a zaviazať oboch rodičov povinnosťou sa vzájomne písomne informovať o všetkých podstatných veciach výchovy maloletých detí, najmä školy, zdravotného stavu a voľnočasových aktivít. Matka na pojednávaní konanom 30. novembra 2021 nesúhlasila s návrhom otca na zmenu úpravy styku a navrhla styk otca s maloletými deťmi v párnom týždni od piatku od 17.00 hod do nedele do 18.00 hod.
14. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 11P/70/2020-402 z 30. novembra 2021 výrokom I. zastavil konanie vo veci zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti. Výrokom II. zamietol návrh otca a návrh matky na zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi. Výrokom III. zamietol návrh otca na zníženie výživného voči maloletým deťom. Výrokom IV. zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 13P/120/2017-99 z 19. októbra 2017, v časti o zastupovaní maloletých detí a správy ich majetku tak, že obe maloleté deti budú zastupovať a spravovať ich majetok obaja rodičia. Výrokom V. zamietol návrh otca na povinnosť informovať sa o maloletých deťoch a výrokom VI. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
15. Na základe odvolania podaného zo strany otca Krajský súd v Bratislave ako v tom čase funkčne príslušný odvolací súd uznesením č. k. 25CoP/21/2022-476 z 14. júna 2022 rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 11P/70/2020-402 v napadnutej časti, týkajúcej sa zamietnutia návrhu otca na zníženie výživného (výrok III. rozsudku) a v časti trov konania (výrok IV. rozsudku) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
16. Po zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Bratislave č. k. 25CoP/21/2022-476 otec žiadal znížiť svoju vyživovacou povinnosťou voči maloletým deťom na sumu 140,- eur mesačne na každé dieťa. V súvislosti s jeho úpravou styku sa domáhal, aby bol oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň od utorka od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod. Okrem toho navrhol zmenu styku počas Veľkonočných a vianočných sviatkov, ako aj prázdnin. Počas Veľkonočných sviatkov je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý nepárny rok od štvrtka od 17.00 hod. do pondelka do 18.00 hod. Počas obdobia od 23. decembra do 6. januára nasledujúceho roka je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny rok od 23. decembra od 9.00 hod. do 30. decembra do 18.00 hod. a každý nepárny rok od 31. decembra od 9.00 hod. do 6. januára nasledujúceho roka do 18.00 hod. V
období letných školských prázdnin, každoročne, každý druhý a tretí plný júlový a augustový týždeň, vždy od pondelka od 9.00 hod. do nedele nasledujúceho týždňa do 19.00 hod. nepretržite. V súvislosti s
17. Matka sa domáhala voči otcovi zvýšenia výživného na každé maloleté dieťa o 50,- eur mesačne od 1. januára 2023 a uloženia povinnosti prispievať každému maloletému dieťaťu na stavebné sporenie sumou 50,- eur mesačne. So zmenou úpravy styku v zmysle návrhu otca nesúhlasila, pričom žiadala jeho styk s maloletými deťmi upraviť tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň v roku od piatku od 15.00 hod do nedele do 18.00 hod.
18. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného a návrh matky na zvýšenie výživného. Zároveň zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 13P/120/2017-99 z 19. októbra 2017 v časti o úprave styku otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň v roku v stredu od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že otec si prevezme maloleté deti v mieste bydliska maloletých detí a po ukončení styku ich na tom istom mieste matke včas odovzdá. Súčasne zamietol návrh otca na zmenu úpravy jeho styku počas veľkonočných sviatkov, vianočných sviatkov a letných školských prázdnin. V neposlednom rade žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Odvolaním otca bol rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý v časti zamietnutia jeho návrhu na zníženie výživného (výrok I.), v časti o úprave jeho styku s maloletými deťmi (výrok III.) a v časti zamietnutia jeho návrhu na zmenu úpravy jeho styku počas veľkonočných sviatkov, vianočných sviatkov a letných školských prázdnin.
19. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody otca predostreté v odvolaní bolo posúdiť, či boli splnené podmienky pre zamietnutie návrhu otca na zníženie výživného na maloleté deti a či súd prvej inštancie správne rozhodol o úprave styku otca s maloletými deťmi a o zamietnutí návrhu otca na zmenu úpravy jeho styku s maloletými deťmi počas veľkonočných sviatkov, vianočných sviatkov a letných školských prázdnin.
20. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (ods. 3). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5).
21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
22. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
23. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
24. Stanovenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča nie je nemenné. Môže dôjsť totiž k zmene pomerov ako na strane povinného, tak i na strane oprávneného, pokiaľ sa výrazným spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, môžu znamenať dôvod pre novú úpravu vyživovacej povinnosti. Súd pri svojom rozhodovaní v takomto konaní zisťuje okolnosti dôležité pre určenie pôvodnej vyživovacej
povinnosti a posudzuje, či sa tieto okolnosti podstatne a výrazným spôsobom zmenili, či podstatne a výrazným spôsobom zasahujú do pomerov účastníkov a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov možno zaradiť uplynutie dlhšieho obdobia od ostatnej úpravy vyživovacej povinnosti, ďalej podstatná zmena zárobkových možností a schopností povinného rodiča, prípadne i rodiča, ktorému je dieťa zverené do výchovy, pribudnutie či ukončenie vyživovacej povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná v čase posledného rozhodnutia, u detí nastúpenie ďalšej, vyššej formy štúdia zabezpečujúcej prípravu na budúce povolanie a iné. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne – okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne – vývojom životných nákladov.
25. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám.
26. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
27. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o nedôvodnosti návrhu otca na zníženie výživného na maloleté deti. Súd prvej inštancie správne porovnal pomery maloletých detí, ako aj oboch rodičov v čase ostatnej úpravy výživného, ktorá bola realizovaná rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 13P/120/2017-99 z 19. októbra 2017 a náležite vyhodnotil neexistenciu dôvodov pre zmenu ostatného rozsudku o výživnom v zmysle ustanovenia § 62 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie v postačujúcom rozsahu vykonal všetky relevantné dôkazy, z ktorých zistil potrebné skutkové okolnosti, z ktorých vyvodil správny skutkový záver, na ktorý aplikoval správne príslušné právne normy. Pri zvážení celkovej finančnej a majetkovej situácie otca nemožno v neprospech maloletých detí a určenia výživného prihliadnuť na skutočnosti, ktoré viedli otca k podaniu návrhu na zníženie výživného. Odvolací súd námietky otca uvedené v odvolaní týkajúce sa zamietnutia jeho návrhu na zníženie výživného nepovažuje za dôvodné.
28. Výživné má zabezpečiť také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých by sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov. Výživné pre dieťa má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov, a o toto právo nemôže byť ukracované. Odvolací súd poznamenáva, že ochrana práv dieťaťa zahŕňa zo strany rodičov zaistenie podmienok materiálnej
a nemateriálnej povahy k tomu, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti k jeho uplatneniu v spoločnosti. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tieto sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom, podľa kritérií uvedených v ustanovení § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Náklady na maloleté deti vyčíslené matkou na pojednávaní konanom 28. apríla 2023 možno považovať za primerané, korešpondujúce s potrebami maloletých detí a vychádzajúce z poznatkov súdu o všeobecných cenách tovaru s prihliadnutím na vek maloletých detí. Do nákladov maloletých detí treba zahrnúť aj pomernú časť nákladov vynakladaných matkou na bývanie, ktoré pripadajú na maloleté deti, nakoľko s matkou zdieľajú spoločnú domácnosť, na čo otec v odvolaní opomenul. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie jasne vyplynulo, že matka sa od ostatnej úpravy výživného zamestnala v spoločnosti M., L., pričom v období od 31. mája 2019 do 29. februára 2020 bola zamestnaná na dohodu o pracovnej činnosti s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 45,16 eur. Od 1. marca 2020 je v tejto spoločnosti zamestnaná v pracovnom pomere. Jej priemerná čistá mesačná mzda za obdobie od marca do júna 2020 bola vo výške 251,21 eur, za obdobie od mája do októbra 2021 vo výške 289,09 eur, za obdobie od novembra 2021 do augusta 2022 vo výške 278,55 eur. Vo februári a marci 2023 predstavovala jej priemerná čistá mesačná mzda sumu 447,- eur mesačne. V pracovnom pomere pracovala najprv na 1 pracovný úväzok, potom na 3 pracovný úväzok, pričom v konaní uviedla, že požiadala o plný pracovný úväzok. Okrem toho poberá prídavok na obe maloleté deti a daňový bonus. Pokiaľ otec namietal, že matka od zamestnávateľa poberá aj neoficiálny príjem, túto skutočnosť v konaní nijako nepreukázal. Jedná sa o jeho domnienky. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Odvolací súd zdôrazňuje, že napriek širšiemu styku otca s maloletými deťmi je to matka, ktorá vo väčšej miere zabezpečuje ich starostlivosť a uspokojuje ich každodenné potreby. Časť výživného teda kompenzuje svojou osobnou starostlivosťou o maloleté deti.
29. Z obsahu spisu je zrejmé, že od ostatnej úpravy výživného dochádzalo u otca k viacerým zmenám zamestnania, v dôsledku čoho sa menila aj výška jeho príjmu. V čase ostatnej úpravy výživného (rok 2017) dosahoval otec čistý mesačný príjem vo výške 2.300,- eur. V období od 7. januára 2019 do 30. júna 2020 bola zamestnaný v spoločnosti K., L. s priemernou čistou mesačnou mzdou v roku 2020 vo výške 1.669,- eur, pracovný pomer bol ukončený výpoveďou zo strany otca bez uvedenia dôvodu; v období od 1. októbra 2020 do 16. decembra 2020 bol zamestnaný v spoločnosti C. B. A. B. s priemernou čistou mesačnou mzdou vo výške 1.093,24 eur, pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej dobe zo strany zamestnávateľa bez uvedenia dôvodu; v období 21. januára 2021 do 31. decembra 2021 bol zamestnancom spoločnosti B. M., L. s priemernou čistou mesačnou mzdou vo výške 1.003,45 eur, pracovný pomer, ktorý bol dohodnutý na dobu určitú, bol ukončený uplynutím dohodnutej doby. Následne otec vykonával prácu ako SZČO, pričom predložil daňové priznanie za rok 2022, z ktorého vyplývalo, že vykázal príjmy vo výške sume 41.113,64 eur, výdavky v sume 29.440,19 eur a základ dane vo výške 11.673,45 eur. Odvolací súd lustráciou v Sociálnej poisťovni zistil, že v období od 22. marca 2022 do 1. septembra 2023 bol otec vedený ako dobrovoľne poistená osoba na dôchodkovom poistení s vymeriavacím základom od mája 2022 do septembra 2023 vo výške 3.000,- eur. Z uvedenej lustrácie taktiež vyplynulo, že v období od 1. septembra 2023 do 28. novembra 2023 bol zamestnaný v spoločnosti I. K. L. s priemerným vymeriavacím základom vo výške 2.375,37 eur, čo predstavuje čistú mzdu v sume 1.666,25 eur (výpočet čistej mzdy cez mzdovú kalkulačku za rok 2023, zdroj: N.). Za apríl 2024 má ako SZČO evidovaný vymeriavací základ vo výške 930,19 eur. Ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie disponoval úsporami vo výške 48.000,- eur.
30. Odvolací súd nespochybňuje, že v priebehu konania došlo i k zníženiu príjmu otca v porovnaní s rokom 2017, kedy bola upravená jeho vyživovacia povinnosť k maloletým deťom, avšak daná skutočnosť neodôvodňuje zníženie jeho vyživovacej povinnosti. Z obsahu spisu je zrejmé, že otec disponuje úsporami v značnej výške, ktorá umožňuje, aby aj naďalej prispieval na výživu maloletých detí sumou, ktorá bola určená pri ostatnej úprave výživného. Na argument otca, že dané finančné prostriedky sú dopredu vinkulované pre účely vyrovnania bezpodielového spoluvlastníctva rodičov a taktiež ako rezerva v prípade straty jeho príjmu, nie je možné prihliadať. Dieťa má totiž v zmysle ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Taktiež z ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine vyplýva, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pričom súd pri skúmaní majetkových pomerov povinného rodiča neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pokiaľ teda otec disponuje úsporami, potencionálne využitie týchto úspor v budúcnosti ho nezbavuje povinnosti plniť si voči maloletým deťom vyživovaciu povinnosť v stanovenej výške. V prejednávanej veci je potrebné u otca aplikovať aj princíp potencionality príjmov. Tzn. pri posudzovaní schopností a možností
povinného rodiča nie sú rozhodné jeho skutočné zárobkové (majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (majetkové) pomery, dané napr. jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovnými skúsenosťami. Princíp potencionality príjmov má prednosť pred princípom fakticity príjmov. Životná úroveň povinného rodiča nemôže byť posudzovaná len so zreteľom na súčasne dosahovaný (prípadne len tvrdený) príjem. Majetkové a osobné pomery je nutné posudzovať komplexne, pričom je potrebné zohľadniť aj skutočné možnosti, schopnosti, dosiahnutú kvalifikáciu, reálne možnosti na trhu práce, ale i vôľu a snahu každého z rodičov dosiahnuť čo najvyšší zárobok. Pri určení výšky potencionálneho príjmu vychádzal teda odvolací súd z príjmu, ktorý by otec s ohľadom na svoje možnosti a schopnosti dané jeho fyzickým stavom, vekom, pracovnými skúsenosťami, zameraním, dopytom a ponukou na trhu práce mohol dosahovať. V prípade otca sa jedná o zdravého muža v produktívnom veku, pričom vzhľadom na jeho príjmy plynúce z pracovných pomerov v minulosti možno konštatovať, že v jeho schopnostiach a možnostiach je dosahovať čistý mesačný príjem v sume 1.600,- eur. Takto určený potencionálny príjem neodôvodňuje zníženie vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom.
31. V súvislosti s predloženým daňovým priznaním za rok 2022, z ktorého podľa otca vyplývalo, že dosahoval čistý mesačný príjem v sume 995,- eur odvolací súd uvádza, že samotné daňové priznanie, ktoré povinný rodič v konaní predloží presne tak, ako tomu bolo i v tomto prípade, nie je postačujúce, nakoľko z daňového priznania nie je možné zistiť konkrétne príjmy a vynaložené výdavky a posúdiť ich z hľadiska, či išlo o výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu podnikateľského subjektu. Súd posudzuje charakter výdavkov povinného rodiča podnikateľa, či sú nevyhnutné na účely podnikania, avšak nie z hľadiska daňových predpisov, ktoré môžu za nevyhnutný pre udržanie príjmu z podnikateľskej činnosti akceptovať širší rozsah výdajov na rozdiel od Zákona o rodine, ktorý nemôže priorizovať neprimeraný rozvoj podnikateľských aktivít povinného rodiča na úkor vyživovacej povinnosti. Pokiaľ ide o povinnosť preukázať príjmy z inej než závislej činnosti, je potrebné predložiť súdu relevantné dôkazy, z ktorých možno vyvodzovať výšku príjmu. V tomto smere je potrebné vychádzať zo zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktorý účtovným jednotkám ukladá povinnosť účtovať majetok, záväzky, náklady, výnosy, výdavky a príjmy v účtovných knihách a zobrazovať ich v účtovných závierkach, pričom účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov.
32. Odvolací súd vyhodnotil námietku otca týkajúcu sa nesprávneho postupu súdu prvej inštancie, keď si vyžiadal od predchádzajúcich zamestnávateľov otca posudky o jeho pracovnej morálke ako neopodstatnenú. Postupom súdu prvej inštancie totiž nedošlo k porušeniu práva otca na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie uplatňoval vyšetrovací princíp, ktorý je typický pre dokazovanie v mimosporovom civilnom konaní. Zistené skutočnosti súdom prvej inštancie navyše nemali za následok nesprávne právne posúdenie veci, resp. nesprávne rozhodnutie.
33. Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode (ods. 1). Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť (ods. 2).
34. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
35. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
36. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.
37. V zmysle čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa (ods. 2).
38. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, má právo v primeranom rozsahu podieľať sa na výchove dieťaťa, v starostlivosti oň i na budovaní citových a rodinných väzieb, je a stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Realizuje sa to prostredníctvom styku tohto rodiča s dieťaťom. Je pritom treba mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič a dieťa v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva. Zákon pritom vo vyššie citovaných ustanoveniach uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom a iba ak sa rodičia nedohodnú, upraví styk autoritatívne súd. Pri rozhodovaní o rozsahu styku je dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa: ako jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim; ako aj okolnosti na strane rodičov ako ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča, spoje a podobne. Prvoradý je tu predovšetkým záujem dieťaťa, ktorý pritom treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho vývoj a výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva.
39. Je pritom v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov, pričom dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča. Vždy však treba mať na zreteli, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí.
40. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne aj v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi (výrok III.) a v časti zamietnutie návrhu otca na zmenu úpravy styku počas veľkonočných sviatkov, vianočných sviatkov a letných školských prázdnin (výrok IV.).
41. Z odvolania otca je zrejmé, že rozsah styku upravený súdom prvej inštancie považuje za nedostatočný, pričom žiada, aby tento prebiehal v párnom týždni kalendárneho roku už od utorka od 17.00 hod. do nedele 18.00 hod., namiesto súdom prvej inštancie určeného styku od stredy od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod. Rozšírenia styku sa domáha aj počas veľkonočných a vianočných sviatkov, ako aj letných školských prázdnin. Odvolací súd sa však so záverom súdu prvej inštancie prijatom po vykonaní rozsiahleho dokazovania stotožňuje. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, uviedol, na základe akých úvah dospel k svojim skutkovým a právnym záverom. Maloleté deti boli v konaní viackrát vypočuté, pričom uviedli, že im rozsah (počet dní) styku s otcom stanovený rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 13P/120/2017-99 z 19. októbra 2017 vyhovuje. Navrhovali len, aby sa styk v párnom týždni realizoval už od stredy (namiesto štvrtku) s tým, že bude zrušený styk (streda) v nepárnom týždni. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie vychádzal predovšetkým z najlepšieho záujmu maloletých detí, pričom zároveň dôvodne a správne zohľadnil ich názor zistený v konaní. Maloleté deti sú už vo veku, kedy sú dostatočne vyspelé a schopné prejaviť svoj názor bez toho, aby bol ktorýmkoľvek z rodičov spochybňovaný. I keď sa maloletý A. na pojednávaní konanom 30. novembra 2021 vyjadril, že by chcel s otcom stráviť o jeden deň viac, následne sa k rozsahu styku vyjadroval tak, že mu tento vyhovuje. Podľa odvolacieho súdu by navyše pre spolužitie maloletých detí a rozvoj ich súrodeneckých vzťahov nebolo žiadúce, aby mali rozsah styku s otcom upravený rozdielne. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie, rozšírenie styku od utorka do nedele by už hraničilo so striedavou osobnou starostlivosťou, ktorá však nie je v záujme maloletých detí vzhľadom na neschopnosť rodičov spolu komunikovať a spolupracovať, ako aj ich nejednotnosť vo výchove a prístupe k maloletým deťom, čo vyplýva z obsahu súdneho spisu.
42. Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie námietky, tieto odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranami konania. Právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument, ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (porovnaj napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B, tiež R 68/2008- I, rozsudok G. z 9. decembra 1994 vo veci Q. R. proti Španielskemu kráľovstvu).
43. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozhodnutie súdu prvej inštancie inštancie v napadnutej časti (výrok I., III. a IV.), ako aj v závislom výroku V. o náhrade trov konania ako vecne správne potvrdil.
44. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku v spojení s § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pretože ide o konanie, v ktorom si každý z účastníkov platí trovy konania sám (§ 49 Civilného mimosporového poriadku) a žiaden z nich nemá ani nárok na ich náhradu od iného účastníka, ak nie sú splnené podmienky pre aplikáciu výnimiek podľa § 53 Civilného mimosporového poriadku alebo podľa § 55 Civilného mimosporového poriadku. V danej veci si priznanie náhrady trov konania nevyžadovali okolnosti prípadu a z nich plynúca potreba spravodlivého usporiadania veci.
45. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného sporového poriadku). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 Civilného sporového poriadku). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 Civilného sporového poriadku).