Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_25CoP-21-2022.pdf
PDF · 105.09 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoP/21/2022
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti: A. A., nar. XX. XX. XXXX a B. A., nar. XX. XX. XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, deti rodičov: otec: C. D. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. F. G., A. F. G. XXX, zastúpený Mgr. Martinom Hurtajom, advokátom, so sídlom Štefánikova 15 Nitra, matka: H. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. F. G. XX, zastúpená JUDr. Ladislavom Chmelárom, advokátom, so sídlom Levická 579 Vráble, o návrhu otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti, zmenu styku, zníženie výživného, o odvolaní otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky (ďalej „súd prvej inštancie“) zo dňa 30. novembra 2021 č.k. XXP/XX/XXXX-XXX (ďalej „rozsudok súdu prvej inštancie), takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, týkajúcej sa zamietnutia návrhu otca na zníženie výživného (výrok III. rozsudku) a v časti trov konania (výrok VI. rozsudku) z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností v časti zverenia detí do striedavej osobnej starostlivosti (výrok I.), návrh otca a návrh matky na zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi zamietol (výrok II.), návrh otca na zníženie výživného voči maloletým deťom zamietol (výrok III.), zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 19. 10. 2017 v časti o zastupovaní maloletých detí a správy ich majetku tak, že obe maloleté deti budú zastupovať a spravovať ich majetok obaja rodičia (výrok IV.), návrh otca na povinnosť informovať sa o maloletých deťoch zamietol (výrok V.) a o trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok VI.). 1.1. Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, že rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 19. 10 .2017 súd manželstvo rodičov detí rozviedol. Na čas po rozvode manželstva zveril maloleté deti A. a B. A. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého A. sumou 300 eur mesačne a maloletej B. sumou 230 eur mesačne od právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň v roku od štvrtka od 17:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a každý nepárny týždeň v roku v stredu od 17:00 hod. do štvrtka do 8:00 hod. Okrem toho súd upravil styk otca s maloletými deťmi počas Veľkonočných sviatkov, Vianočných sviatkov a letných školských prázdnin. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 06. 11. 2017. V tom čase bola matka nezamestnaná, na predĺženej rodičovskej dovolenke, bez príjmu, pomáhali jej rodičia, ktorí jej prispievali sumou 500 eur mesačne. Otec v tom čase bol zamestnaný s príjmom 2 300 eur mesačne, mal úspory vo výške 90 000 eur z predaja bytu. Obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky na riadne zabezpečovanie starostlivosti o maloleté deti. Obe deti uviedli, že styk s otcom nechcú meniť. Matka mala príjem z dohody o pracovnej činnosti vo výške 289,09 eura mesačne, otec mal príjem zo J. I. B. A. od 01. 10. 2020 v sume 1 700 eur v hrubom, ktorý pracovný pomer bol ukončený
v skúšobnej dobe zo strany organizácie od 19. 01. 2021 mal uzavretú pracovnú zmluvu do 31. 12. 2021 v spoločnosti B. K. A. s dohodnutou mzdou vo výške 1 326 eur v hrubom a odmenou až do výšky 50%. Z prehľadu príjmov otca mal súd prvej inštancie preukázané, že priemerný mesačný čistý príjem otca v roku 2019 bol 2 132 eur a v roku 2020 za sedem mesiacov 1 699 eur, u súčasného zamestnávateľa od januára do augusta 2021 vo výške 776 eur. Z výpisov z účtu otca mal súd preukázané, že otec mal na svojom účte v decembri 2020 sumu 90 000 eur a vo februári 2021 sumu 81 000 eur. Otec mal vyplatené dávky z dôvodu karanténneho opatrenia za február 2021 v sume 782,80 eura, za marec 2021 v sume 820,10 eura, od 13. 08. 2021 do 20. 08. 2021 poberal ošetrovné v sume 191,80 eura. 1.2. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 25 ods. 1, ods. 2, § 26, § 28 ods. 1, ods. 2, § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, ods. 3 zákona číslo 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), § 29 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (zákon číslo 161/2015 Z.z., ďalej len „CMP“), § 221 Civilného sporového poriadku (zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“). 1.3. Konštatoval, že od poslednej úpravy v roku 2017 nedošlo k tak významnej zmene pomerov, aby bol návrh oboch rodičov na zmenu úpravy styku otca, ako aj matky, dôvodný. Deti sú na súčasný spôsob styku zvyknuté, s otcom sa riadne stretávajú, maloletý A. by chcel s otcom tráviť o jeden deň viac, maloletá B. sa vyjadrila, že jej to vyhovuje tak, ako to je. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že vzhľadom na vek maloletej B., jej naviazanosť na brata, by zmena súčasného stavu nebola v jej prospech. V prospech detí by nebola ani odlišná úprava styku otca s maloletým A. a maloletou B.. Je nevyhnutné, aby systém starostlivosti o deti bol rovnaký pre obe deti, preto je vhodné v záujme maloletých detí doterajší spôsob úpravy práv a povinností rodičov k deťom ponechať. 1.4. Návrh otca detí na zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom zamietol dôvodiac, že otec menil zamestnania, pracovný pomer ukončil jednak výpoveďou z jeho strany, taktiež aj v skúšobnej dobe. V súčasnej dobe je otec zamestnaný v riadnom pracovnom pomere a má príjem 1 000 eur mesačne. I napriek zníženiu príjmu otca, určené výživné otec vie platiť, nakoľko má úspory vo výške 81 000 eur. Prihliadol zároveň nielen na súčasné reálne zárobkové možnosti otca, ale tiež na potencialitu jeho príjmov, teda príjem, ktorý by mohol dosahovať vzhľadom na svoj vek, vzdelanie a situáciu na trhu práce. Je v jeho možnostiach a schopnostiach sa zamestnať za primeraný príjem. Má zabezpečené bývanie, býva v rodinnom dome, ktorý má v osobnom vlastníctve. Výdavky na maloleté deti, ktoré predložila matka, považoval za primerané veku a potrebám deti. Matka je zamestnaná na polovičný úväzok, doteraz jej pomáhali rodičia a a zohľadnil, že matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté deti. 1.6.O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku. 2.Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním otec maloletých detí, avšak iba v časti rozsudku, ktorým zamietol jeho návrh na zníženie výživného (výrok III. rozsudku). Dôvodil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), ako aj z dôvodov uvedených v ustanovení § 62 ods. 1 CMP. 2.1. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti považuje za nespravodlivý, pretože súd sa dôsledne neriadil ustanovení § 62 ods. 2 zákona o rodine, podľa ktorého vyživovaciu povinnosť k deťom majú obaja rodičia. Súd prvej inštancie na jednej strane na schopnosti a možnosti otca prihliadal neprimerane prísne, pričom na druhej strane na schopnosti a možnosti matky podieľať sa na výžive detí, prihliadal len povrchne. Otec na výžive svojich detí sa má podieľať vyše 50% svojho príjmu, kým matka nemusí ani riadne pracovať, nieto sa primerane podieľať na výžive oboch detí. Poukázal, že príjem otca sa znížil od poslednej úpravy viac ako dvojnásobne. Na túto skutočnosť súd prvej inštancie vôbec neprihliadol, čím pochybil, pretože nesporne ide o takú zmenu pomerov, ktorá je významná pre rozhodnutie o výške výživného. Dodal, že je pravdou, že menil zamestnania, avšak od poslednej úpravy ubehla doba niekoľkých rokov, pracuje v stavebníctve ako stavebný manažér. Ani raz nedal výpoveď zamestnávateľovi on v skúšobnej dobe, ak súd konštatuje opak, tak dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ani raz nebol pracovný pomer skončený z dôvodu, že by sám svojou vinou niečo zanedbal. Dal raz výpoveď z pracovného pomeru, avšak z dôvodov spočívajúcich v nevhodnej organizácie práce na pracovisku. Tieto dôvody však súd prvej inštancie nijako neskúmal. Súd prvej inštancie poukázal na potencionalitu príjmu otca detí, avšak neuviedol, o aký vysoký potencionálny príjem by malo ísť. V tomto smere žiadne dokazovanie nevykonával, preto ide o bezobsažné vyjadrenie súdu prvej inštancie. 2.2. Ďalej otec detí namietal, že k zmene pomerov došlo aj na strane matky, nakoľko v čase poslednej úpravy nepracovala, bola na predĺženej rodičovskej dovolenke. V súčasnej dobe sú obe deti školopovinné, nič nebráni matke sa riadne zamestnať a dosahovať príjem. Napriek tomu matka pracuje na skrátený úväzok, stačí jej pracovať 7-8 dní v mesiaci s príjmom 289 eur mesačne. Súd prvej inštancie
na tieto skutočnosti vôbec neprihliadol a v odôvodnení rozsudku považuje tento stav dokonca za správny, keďže matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté deti. Nie je žiadny racionálny dôvod, aby matka detí nemohla pracovať na plný pracovný úväzok. 2.3. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil zmeny v pomeroch, ktoré od poslednej úpravy výživného nastali. Príjem otca sa znížil viac ako dvojnásobne, konkrétne zo sumy 2 300 eur na sumu 1000 eur mesačne, schopnosti a možnosti matky sa zvýšili od poslednej úpravy, nakoľko už nie je na rodičovskej dovolenke a môže sa riadne zamestnať. Príjem matky vo výške 289 eur mesačne nezodpovedá jej schopnostiam a možnostiam, keďže táto pracuje iba 7-8 dní v mesiaci. 2.4.Ďalšia zmena v pomeroch spočíva v tom, že od začiatku roka je nezamestnaný, pretože posledný pracovný pomer u zamestnávateľa B. K. L. skončil uplynutím času, na ktorý bol uzavretý (jeden rok). Aktívne si hľadá prácu. Navrhuje, aby odvolací súd na túto zmenu v pomeroch, ktorá nastala po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie, prihliadol s poukazom na ustanovenie § 63 CMP. 2.5. Súd určil v čase poslednej úpravy vysoké výživné nielen s prihliadnutím na výšku jeho príjmu, ale aj stav, kedy matka detí nemohla pracovať, pretože bola na rodičovskej dovolenke. Teraz, keď sa tento stav zmenil v oboch naznačených smeroch, t.j. čo do výšky príjmu otca a súčasne čo do schopností matky sa riadne zamestnať, súd prvej inštancie k zníženiu výživného nepristúpil. Výsledkom tohto nespravodlivého rozhodnutia je zjavne nesprávny stav, kedy platí na dve deti s bežnými potrebami výživné vo výške 550 eur mesačne, čo presahuje 50% jeho príjmu. 2.6. Navrhuje zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a znížiť výživného otca na maloleté deti na sumu 90 eur na mal. Václava a sumu 90 eur na mal. B.. 3. Kolízny opatrovník k odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť dôvodiac, že od poslednej úpravy výživného sa zvýšili výdavky na nevyhnutné potreby detí spojené s rastom, ošatením, vzdelaním i záujmovými aktivitami. Navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. 4. Matka maloletých detí v písomnom vyjadrení uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny. Potvrdila, že v rámci jej možností v súčasnej dobe zabezpečuje príjem cca 800 eur mesačne, otec deťom nezabezpečuje nič nad rámec súdom určeného výživného. Je riadne zamestnaná na trvalý pracovný pomer, a to na polovičný úväzok. Mesačne odpracuje 80 a 90 hodín a jej mzda je 367 eur, sumou 400 eur jej prispievajú rodičia zo zahraničia. Maloleté deti vyžadujú jej dennú starostlivosť, nakoľko maloletá B. je v treťom ročníku a A. v šiestom ročníku základnej školy. Otec detí svojim správaním robí problémy a situáciu jej ešte viac komplikuje. Nesúhlasí s presťahovaním detí do M. republiky, nesúhlasí so základnou školou v mieste ich bydliska. Domnieva sa, že zníženie príjmu otca je iba fiktívne a otec detí aj naďalej reálne disponuje vysokými príjmami, ktoré však oficiálne nepriznáva. Od rozvodu manželstva menil účelovo zamestnania s nižším príjmom, pričom ešte posledné roky pred rozvodom pracoval na rôznych manažérskych pozíciách a mal príjmy ako samostatne zárobkovo činná osoba pod obchodný menom C. D. A. N. N. s miestom podnikania E. F. G.. Nepovažuje za náhodu, že si dal účelovo pozastaviť podnikanie od 07. 01. 2022 do 06. 01. 2025. Ešte približne pred dvomi rokmi boli jeho príjmy až 6 000 eur mesačne. Je toho názoru, že otec detí má dostatok finančných prostriedkov na zachovanie výšky výživného , reálne disponuje sumou cca 89 000 eur, nemá inú vyživovaciu povinnosť, nespláca žiadne úvery a preto nie je dôvod na zníženie výživného. O svojich príjmoch účelovo zavádza. 4.1. Rozsudok súdu prvej inštancie navrhuje ako vecne správny potvrdiť. 5. Otec maloletých detí, reagujúc na vyjadrenie matky k jeho odvolaniu, v písomnom podaní uviedol, že tvrdenia matky nie sú pravdivé, sú plné lží, poloprávd a zámerných očierňovaní jeho osoby. O deti sa aktívne zaujíma, kupuje im potrebné veci. Uviedla, že výdavky na detí sú 800 až 850 eur, čo nie je pravda, nakoľko ani zďaleka neminie na jedno dieťa 400 eur. Deťom platí 530 eur výživné, matka má príjem 350 eur. Matka detí pracuje iba na polovičný úväzok, uvádza, že jej stačí ak pracuje 80 – 90 hodín mesačne a zarobí 367 eur. Mohla by však pracovať v inom zamestnaní, kde by zarobila viac a nespoliehať sa iba na jeho zárobok. K úsporám, ktoré uviedol aj súd prvej inštancie, aj matka detí dodal, že tieto sú z predaja bytu, ktorý bol v jeho osobnom výlučnom vlastníctve ešte pred uzavretím manželstva. Nie je pravdou ani tvrdenie matky, že má príjem zo živnosti 6 000 eur. Živnosť má pozastavenú a podľa daňových priznaní v roku 2021 dosiahol príjem 9 527 eur a tri mesiace z nemocenského poistenia z dôvodu Covidu, v roku 2020 mal príjem 12 604 eur a štyri mesiace z poistenia v nezamestnanosti. Tvrdenie matky o úsporách nie sú presné, nakoľko v roku 2021 boli menej ako 76 000 eur a sú z predaja bytu, ktorý mal vo výlučnom vlastníctve pred uzavretím manželstva. 6. V ďalších vyjadreniach účastníci konania zotrvali na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. 7.Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, § 362 ods.1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, neviazaný dôvodmi odvolania (§ 66 zákona číslo 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len
„CMP“), neviazaný rozsahom odvolania (§ 65 CMP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie otca detí je dôvodné. Súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci a následne vec nesprávne posúdil, z ktorého dôvodu odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Predmetom konania na súde prvej inštancie bol návrh otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ako aj návrh na zníženie výživného a úpravu styku. Návrh na zníženie vyživovacej povinnosti zdôvodnil zmenou pomerov, spočívajúcich v podstatnom znížení jeho príjmu. 6.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom návrh otca na striedavú osobnú starostlivosť zastavil z dôvodu späťvzatia tohto návrhu, návrh na úpravu styku otca a matky zamietol, taktiež zamietol návrh otca na zníženie výživného, oboch rodičov ustanovil za zástupcov a správcov majetku detí, zamietol návrh na informovanie o deťoch. Zamietnutie zníženia výživného zdôvodnil tým, že nedošlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá by zakladala zmenu pôvodného rozhodnutia. Prihliadol na súčasné reálne zárobkové možnosti otca ale tiež na potencialitu jeho príjmov, teda príjem, ktorý by mohol dosahovať vzhľadom na svoj vek, vzdelanie, situáciu na trhu práce. 6.2. Otec maloletých detí sa nestotožnil s rozsudkom súdu prvej inštancie iba v časti zamietnutia jeho návrhu na zníženie výživného a v tejto časti ho napadol odvolaním. 6.3. Predmetom odvolacieho konania bola teda iba výrok napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh otca na zníženie výživného (III. výrok napadnutého rozsudku). Ostatné časti rozsudku nadobudli právoplatnosť. 7.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do toho času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 8. Zákonná povinnosť rodičov plniť vyživovaciu povinnosť deťom vzniká narodením a trvá do času, kým dieťa nie je schopné sa samo živiť a uspokojovať svoje odôvodnené potreby. Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú reálne možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopností rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a schopnosti rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, úrovňou vzdelania, pracovnými skúsenosťami a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. 9.V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri určovaní výšky výživného prihliada na jednej strane na odôvodnené potreby oprávneného a na druhej strane na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pre náležité zhodnotenie schopností, možností a majetkových pomerov na strane povinného, resp. povinných (obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom) je potrebné zistiť predovšetkým okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať oprávnenému výživné, faktické príjmy oboch rodičov, ktoré dosahujú v čase súdneho konania, resp. ich potencionálne príjmy, majetkové pomery rodičov vo všeobecnosti (každého osobitne), s prihliadnutím na jeho životný štandard, počet, druh, výšku a dôvodnosť iných vyživovacích povinností každého povinného a tiež ich zárobkové možnosti podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania. Obe kritériá uvedené v § 75 Zákona o rodine, t.j. odôvodnené potreby oprávneného a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú. Odôvodnené potreby dieťaťa do značnej miery závisia od schopností a možností rodičov, pričom pri určení výživného sa vychádza zo zásady, že životná úroveň dieťaťa sa má prispôsobiť životnej úrovni ostatných členov rodiny. Preto, ak rodičia majú vďaka svojim schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerov vyšší štandard, premietne sa to aj do odôvodnených potrieb detí. Schopnosti a možnosti rodičov posudzuje súd najmä z hľadiska toho, aký zárobok alebo iný príjem môže rodič dosiahnuť. 10. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo, ako aj odvolanie otca maloletých detí v časti zamietnutia návrhu otca na zníženie výživného
a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané predčasne, keď konajúci súd nedostatočne zistil predovšetkým skutočný stav veci. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní danej veci neriadil zásadami uvedenými v citovaných ustanoveniach zákona o rodine, keď sa vôbec nezaoberal majetkovými pomermi oboch rodičov maloletého dieťaťa, nezisťoval aktuálny stav ich príjmu a majetkových pomerov. Uspokojil sa iba s potvrdeniami o príjmoch rodičov dieťaťa, skutočnosť, či disponujú majetkom tak hnuteľným, ako aj nehnuteľným, vôbec nezisťoval. Z tohto dôvodu odvolací súd nemal dostatok podkladov a dôkazov či už na potvrdenie, resp. na zmenu napadnutého rozsudku. 10.1. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku konštatoval, že otec menil zamestnania, pracovný pomer ukončil jednak výpoveďou z jeho strany, taktiež aj v skúšobnej dobe, v súčasnej dobe je zamestnaný v riadnom pracovnom pomere a dosahuje príjem 1 000 eur mesačne. Opomenul konštatovať, že posledný pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú, do 31. 12. 2021 a taktiež konštatovanie, že otec detí dal výpoveď v skúšobnej dobe, nemá podklad vo vykonanom dokazovaní. Súd prvej inštancie napriek konštatovaniu nižšieho príjmu otca detí, dospel k záveru o možnosti a schopnosti otca prispievať aj naďalej na maloleté deti sumou 300 a 250 eur mesačne. Za situácie, že otec detí mal v čase rozhodovania súdu prvej inštancie preukázateľný príjem 1 000 eur mesačne, výživné na maloleté deti predstavovalo z tejto sumy viac ako 50%. Súd prvej inštancie sa tiež vôbec nevysporiadal s tvrdením otca, že úspory pochádzajú z predaja bytu ešte pred uzavretím manželstva. 10.2. Je nesporné, že vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom majú obaja rodičia rovnakým dielom. Okrem otca, ktorý je povinný z vyživovacej povinnosti, má túto aj matka. Iba časť tejto vyživovacej povinnosti vyvažuje matka osobnou starostlivosťou o maloleté deti. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku úplne odignoroval a nevysporiadal sa s možnosťami a schopnosťami matky podieľať sa na vyživovacej povinnosti maloletých detí finančnými prostriedkami aj z jej strany. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že matka detí bola v čase poslednej úpravy (pri rozvode) výkonu rodičovských práv a povinností na predĺženej materskej dovolenke. Odvtedy však uplynulo päť rokov, deti sú staršie, navštevujú základnú školu, maloletý Václav šiesty ročník a maloletá Anežka tretí ročník. Je nesporné, že vzhľadom na vek detí, majú aj zvýšené náklady na uspokojenie základných životných potrieb. Za situácie, že matka detí bola v čase poslednej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na predĺženej materskej dovolenke, pre ktoré dôvody sa nemohla zamestnať v riadnom pracovnom pomere, tak tieto dôvody v súčasnej dobe neexistujú a pominuli. Deti chodia do základnej školy, nič nebráni matke, aby si zabezpečovala aj ona potrebný príjem do domácnosti a pre maloleté deti. Skutočnosť, že pracuje iba na polovičný úväzok, súd prvej inštancie vôbec nehodnotil. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, čo bráni matke, aby sa zamestnala na plný úväzok. 10.3. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku poukázal na súčasné reálne zárobkové možnosti otca a tiež na potencialitu jeho príjmov, avšak vôbec sa nezaoberal reálnymi zárobkovými možnosťami matky a tiež potencialitou jej príjmov. Odvolací súd iba opakovane uvádza, že rodičia majú rovnakú vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom a iba u matky, ktorej deti boli zverené do osobnej starostlivosti, je možné časť tejto vyživovacej povinnosti zohľadniť jej osobnou starostlivosťou o maloleté deti. 10.4. Odvolací súd iba dodáva, že za situácie, ak skutočne došlo k zníženiu príjmu otca zo sumy 2 300 eur (pri rozvode manželstva) na sumu 1 000 eur (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie), je potrebné túto zmenu príjmu hodnotiť ako zmenu pomerov na strane otca, ktorá nie je bez významu pri určovaní výšky výživného. Taktiež je potrebné hodnotiť aj zmenu pomerov na strane matky, ktorá v čase rozvodu bola na predĺženej materskej dovolenke, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie pracovala na polovičný pracovný úväzok. Aj na strane maloletých detí došlo k zmene pomerov od poslednej úpravy, nakoľko sú staršie, už obaja navštevujú základnú školu, pričom maloletý A. je vo vyššom stupni základnej školy a maloletá B. je v treťom ročníku. Súd prvej inštancie však z tohto pohľadu zmenu pomerov na strane všetkých účastníkov nehodnotil. 13. Na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie v zamietajúcej časti návrhu otca na zníženie výživného, odvolací súd nemal dostatok dôkazov na rozhodnutie o podanom odvolaní otca, ktoré bolo z tohto dôvodu dôvodne podané. 14. V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie bude dôsledne zaoberať zmenou pomerov na strane všetkých účastníkov, splnením podmienok pre zníženie výšky výživného otca na maloleté deti (zmena pomerov), predovšetkým si zadováži aktuálny príjem rodičov dieťaťa a zistí ich majetkové pomery, zistí dôvody skončenia pracovného pomeru otca u predchádzajúcich zamestnávateľov potvrdeniami od týchto zamestnávateľov a vyhodnotí, či sa otec detí sa svojvoľne vzdal výhodnejšieho zamestnania, či k skončeniu pracovného pomeru došlo otcom detí bez vážneho dôvodu. Následne vyhodnotí všetky náklady súvisiace so starostlivosťou o maloleté deti, pričom zohľadní aj osobnú starostlivosť matky. Pri určovaní výšky výživného súd prvej inštancie bude vychádzať nielen z oprávnených a opodstatnených výdavkov súvisiacich so starostlivosťou o maloleté deti, ale aj z možností a schopností každého z
rodičov prispievať na túto starostlivosť. Až následne v tejto časti (zníženie výživného) vo veci rozhodne. Rozhodnutie odôvodní v zmysle ustanovenia § 220 CSP tak, aby v prípade podaného odvolania bolo odvolací súdom preskúmateľné. Zároveň v novom rozhodnutí sa bude zaoberať aj dôvodmi otca dieťaťa uvedenými v podanom odvolaní a rozhodne tiež o trovách konania. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).