Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Csp/53/2018

Potvrdené rozhodnutím 7Co/116/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej v spore žalobkyne: Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X., I. XXXX/XX,v zastúpení: Občianske združenie ZASTAVME ÚŽERU - občianske združenie na právnu ochranu občana a finančného spotrebiteľa, so sídlom Dubnica nad Váhom, Pod Hájom 1367/169-44, IČO: 51255022, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, v zastúpení: AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Martin, P.O. Hviezdoslava 10625/23B, IČO: 36 865 036, o určenie, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, o zaplatenie sumy 2553,02 eura a finančného zadosťučinenia vo výške 500 eur, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 4Csp/53/2018- 117 zo dňa 11. októbra 2018 v spojení s uznesením č.k. 4Csp/53/2018-172 27. marca 2019, takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Kornéliou Harcsovou v spore žalobcu: Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X., I. XXXX/XX,v zastúpení: Občianske združenie ZASTAVME ÚŽERU - občianske združenie na právnu ochranu občana a finančného spotrebiteľa, so sídlom Dubnica nad Váhom, Pod Hájom 1367/169-44, IČO: 51255022, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, v zastúpení: AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Martin, P.O. Hviezdoslava 10625/23B, IČO: 36 865 036, o zaplatenie 573,72 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou zo dňa 25.04.2018 sa domáhal zaplatenia sumy 573,72 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 30.12.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. 0243328393 zo dňa 16.11.2010 mu poskytol úver vo výške 5500 eur, ktorý úver mal splácať v 96. mesačných splátkach, prvá splátka bola vo výške 30,26 eur a od 10.12.2010 vo výške 91,96 eur, pri výške úrokovej sadzby 11,90 % p. a. a pri výške RPMN 14,63 %. Namietal, že tento úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a ako spotrebiteľ sa môže domáhať, že úverová zmluva je neplatná pre neprijateľné zmluvné podmienky.

2. Ďalej uvádzal, že úverová zmluva uzavretá medzi žalovanými stranami obsahuje viaceré neprijateľné zmluvné podmienky. K členeniu splátok ako neprijateľnej spotrebiteľskej podmienke v spotrebiteľských úveroch spočívajúca v nečlenení splátok na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov je potrebné hodnotiť tiež ako neprijateľnú podmienku v zmysle ust. § 53 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, a to z dôvodov uvedených nižšie. Zmluvy vo svojich ustanoveniach obsahujú určenie mesačnej splátky výlučne jej celkovou výškou bez toho, aby bolo určené, aká suma sa z tejto splátky započítava na splátku istiny, aká na splátky úrokov a aká na splátky poplatkov. Okrem skutočnosti, že takéto neuvedenie rozčlenenia splátok považuje ustálená judikatúra všeobecných súdov SR za nenaplnenie zákonnej požiadavky uvedenej v ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona a preto považuje úvery poskytnuté prostredníctvom takto formulovaných zmlúv za bezúročné a bez poplatkov, má za to, že sa jedná o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľských zmluvách. Žalobca má za to, že nakoľko veriteľ musí mať vedomosť o tom, ako chce priraďovať jednotlivé splátky k úrokom a ako k istine od počiatku, vo svojich zmluvách musí túto skutočnosť spotrebiteľom oznámiť, inak sa bude jednať o nekalú obchodnú praktiku v zmysle ust. § 7 ods. 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákon o ochrane spotrebiteľa"), v zmysle ktorého "obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak

podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná", v spojení s ust. § 7 ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa a ust. § 8 ods. 3 a 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Takáto nekalá obchodná praktika veriteľov a neprijateľná obchodná podmienka spočíva v tom, že spotrebiteľovi sú predložené na podpis zmluvy, v ktorých absolútne nie je uvedené, v akej výške bude mesačne spotrebiteľ hradiť úroky úverov ako odmenu veriteľa a v akom pomere bude splácať istinu úroku, pričom informácia o splácaní odmeny je jedna z najpodstatnejších informácií v zmluve vôbec. Veriteľovi nerobí problém túto informáciu do zmlúv včleniť, avšak veritelia túto informáciu do zmlúv zámerne nevkladajú a skrývajú ju. Keďže toto rozdelenie neurčuje spotrebiteľ a ani nie je o spôsobe tohto pomeru informovaný pred uzavretím zmluvy a ani v zmluve samotnej, takouto obchodnou praktikou veriteľov je spôsobovaná značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V uvedenej úverovej zmluve, obchodných podmienkach a všeobecných obchodných podmienkach bol posúdený súlad zmluvných podmienok so všeobecne záväznými právnymi predpismi a dodržiavanie povinností veriteľa vyplývajúcich z ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa a zákona o spotrebiteľských úveroch. Posúdením VOP strany bolo zistené porušenie zákazu ukladať spotrebiteľovi povinnosť bez právneho dôvodu podľa § 4 ods. 2/ písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa v nasledujúcej zmluvnej podmienke: Vo všeobecných obchodných podmienkach spoločnosti Slovenská sporiteľňa a.s. s účinnosťou od 01.08.2002 v časti 10. Oznamovanie a doručovanie v bodoch 10.6. a 10.7. bolo uvedené: „Banka môže zasielať poistené alebo nepoistené ceniny, doporučené listy s udaním nepatrnej hodnoty na riziko klienta spôsobom v bankovníctve obvyklým. Nedoručenie očakávaných písomností akéhokoľvek druhu, hlavne písomností dokumentujúcich realizáciu platobných príkazov a prijatie peňažných prostriedkov, je klient povinný bezodkladne oznámiť banke, či po uplynutí lehoty, v ktorej by malo byt' oznámenie doručené. Banka nezodpovedá za prípadné škody vzniknuté nedoručením písomnosti." Uvedenou podmienkou účastník konania ukladá spotrebiteľovi povinnosť informovať ho ohľadne nedoručenia očakávaných písomností akéhokoľvek druhu. Žiaden právny predpis neukladá spotrebiteľovi - klientovi banky povinnosť informovať ho ohľadom uvedených skutočnosti. Táto obchodná podmienka sa javí ako zmluvne dohodnutá, avšak túto možnosť treba vopred vylúčiť vzhľadom na adhézny (typový) charakter vopred naformulovaných zmlúv zo strany účastníka konania, ktoré môže spotrebiteľ buď podpísať alebo ich neuzavrieť, nakoľko jeho vplyv v rámci tvorby takýchto zmlúv je buď žiadny alebo zanedbateľný. Uložením takejto povinnosti sa vzbudzuje u spotrebiteľa dojem, že jej nedodržaním naňho prechádza zodpovednosť za možné škody vzniknuté nedoručením písomnosti, čomu nasvedčuje aj posledná veta predmetnej obchodnej podmienky. Uvedená podmienka bola vyhodnotená ako porušenie § 4 ods. 2 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko sa jedná o právo spotrebiteľa nie o jeho povinnosť, ktorú sa mu účastník konania snaží nanútiť jej zakotvením vo svojich všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy. Posúdením obsahu úverových zmluvných podmienok bolo zistené porušenie zákazu upierať práva spotrebiteľa na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách podľa § 4 ods. 2 písm. b) v nadväznosti na § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko úverové zmluvné podmienky obsahujú neprijateľné podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Slovenská sporiteľňa a. s., ktoré sú súčasťou úverových zmlúv zo dňa 16.11.2011 v čl. 1 bolo uvedené: „Poplatok za upomienku je vo výške 25 eur za každú vystavenú upomienku.“ Ide o neprijateľnú podmienku, ktorá je v rozpore s § 53 ods. 1 a § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka spočívajúcu v neprimerane vysokej sankcii, ktorej výška nie je odôvodnená nákladmi banky. Tento poplatok je spôsobilý ohroziť ekonomický záujem spotrebiteľa, nakoľko je neúčelný a uvedená podmienka je v rozpore s ustanoveniami § 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V danom prípade odvolací orgán zastáva názor, že v poplatku 25 eur za každú upomienku je zahrnutá aj zmluvná pokuta ako sankcia za nesplnenie svojho záväzku včas, nakoľko táto účastníkom konania fixne stanovená suma je neprimeraná k náhrade nákladov banky. Účastník konania ani v zmluve presne nevymedzil, ktoré všetky náklady banky sú zahrnuté v predmetnej sume - poplatok za upomienku. Žalobca upriamuje pozornosť aj na absenciu napr. odstupňovania poplatku za upomienku podľa výšky spotrebiteľského úveru alebo podľa doby, ktorá ostáva spotrebiteľovi do splatenia celého úveru, prípadne iné relevantné skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na výšku poplatku za upomienku. Naopak, tento je určený bankou fixne, bez racionálneho odôvodnenia.

3. V úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Slovenská sporiteľňa a.s., ktoré sú súčasťou úverovej zmluvy zo dňa 16.11.2011 v čl. 11. Záverečné ustanovenia v bode 2 bolo uvedené: „Dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil so súčasťami úverovej zmluvy, ktorými sú VOP, Úverové podmienky,

Sadzobník a podmienky určené Zverejnením, za ktorých sa Bankový produkt v zmysle Úverovej zmluvy poskytuje, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Pre účely Úverovej zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné podmienky vydané Bankou s účinnosťou od 01.08.2002 a Úverovými podmienkami Obchodné podmienky Banky pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom účinné od 01.07.2007. Dlžník vyhlasuje, že bol bankou informovaný o skutočnostiach podľa § 37 ods. 2 Zákona o bankách. Dlžník vyhlasuje tiež, že pred podpisom tejto zmluvy bol zo strany banky písomne informovaný o zmluvných podmienkach a podľa § 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to prostredníctvom Formuláru pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere. Ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. 1) OZ, ktorá má za následok, že na spotrebiteľa je de facto prenášané dôkazné bremeno v otázke riadneho oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a okolnosťami uzavretia úverovej zmluvy.

4. V úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Slovenská sporiteľňa a.s., ktoré sú súčasťou úverovej zmluvy zo dňa 16.11.2010, v čl. II Záverečné ustanovenia v bode 3 bolo uvedené: „Spôsob, postup a ďalšie podmienky podávania a vybavovania reklamácií sa riadia ustanoveniami Úverovej zmluvy, Úverových podmienok, VOP, Reklamačného poriadku, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v poradí." V úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Slovenská sporiteľňa a.s., ktoré sú súčasťou úverovej zmluvy zo dňa 16.11.2010, v čl. II. Záverečné ustanovenia v bode 5, bolo uvedené: „Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa § 262 Obchodného zákonníka, spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka." Žalobca zastáva názor, že z formy a obsahu posudzovaných úverových zmlúv niet žiadnych pochybností o tom, že sú to spotrebiteľské zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na tieto úverovými zmluvami založené právne vzťahy sa vzťahuje prednostne právna úprava zákona o spotrebiteľských úveroch bez ohľadu na to, či zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod podľa Obchodného zákonníka. S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna úprava, ktorou v danom prípade je zákon o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie § 52 a nasl. má prednosť pred všeobecnou, ktorou je , je nevyhnutné právne vzťahy založené zmluvami o spotrebiteľskom úvere vždy posudzovať podľa ustanovení a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

5. Vo všeobecných obchodných podmienkach spoločnosti Slovenská sporiteľňa a.s. s účinnosťou od 01.08.2002 bolo uvedené: „Pohľadávku z úveru, ktorá sa skladá z istiny, jej súčastí a príslušenstva spláca klient pravidelnými splátkami, s periodicitou dohodnutou v základných podmienkach zmluvy o úvere: c) započítaním pohľadávky z akéhokoľvek účtu zriadeného bankou voči pohľadávke banky zo zmluvy o úvere alebo jej časti. Pre započítací prejav bude dostatočné následné doručenie výpisu, z ktorého bude zrejmý deň a rozsah započítania. Banka je oprávnená rozhodnúť o spôsobe splácania úveru pred poskytnutím úveru a kedykoľvek počas trvania úverového vzťahu. Zánikom pohľadávky zo zmluvy o úvere zanikajú aj zmluvné vzťahy uzatvorené medzi bankou a klientom, ktoré upravovali spôsob splácania pohľadávky ako aj všetky pokyny klienta voči banke, obsahom ktorých bol spôsob splácania pohľadávky. Ak ku dňu splatnosti úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov a iných nákladov spojených so splátkovým úverom nebude na účte dostatok prostriedkov na ich úhradu, klient a banka sa dohodli na tom, že banka je oprávnená uspokojiť splatné úroky vo forme zaťaženia účtu, i keď neexistuje klientova pohľadávka z jeho účtu. Na základe tejto skutočnosti vznikne na účte nepovolené prečerpanie a klient je povinný okamžite vyrovnať toto nepovolené prečerpanie." Uvedená podmienka

- započítanie pohľadávky z akéhokoľvek účtu je nejasná, nepresná a jednostranne zameraná. Veriteľ viaže ostané účty spotrebiteľa spolu s úverom, a taktiež si vymienil možnosť zaťaženia účtu spotrebiteľa s následkom vzniku nepovoleného prečerpania. Jednostranná zmena spôsobu splácania úveru počas trvania úverového vzťahu zo strany veriteľa bez súhlasu spotrebiteľa a jeho možnosti odstúpiť od zmluvy taktiež spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach. Ide o neprijateľnú podmienku, ktorá je v rozpore s ustanoveniami § 4 zákona o ochrane spotrebiteľa a ktorá spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, čo je v rozpore s § 53 ods. 1 OZ. Zvlášť neprijateľná je zmluvná podmienka v časti . Dlžník ďalej vyhlasuje, že bol bankou informovaný o skutočnostiach podľa § 37 ods. 2 Zákona o bankách." Žalobca je toho názoru, že požadovať od priemerného spotrebiteľa, aby vyhlásil informovanosť s takto koncipovanými skutočnosťami je absurdná, nakoľko účastník konania žalovaný si nedal ani toľko námahy, aby údaje podľa § 37 ods. 2 zákona o bankách riadne vypísal. Takto formulovanú podmienku nepochopí vždy ani právnik, nakoľko je len malý predpoklad, že bude poznať znenie predmetného ustanovenia a teda, je veľmi nepravdepodobné, že jeho vyhlásenie ohľadom

informovanosti bude relevantné. Žalobca opätovne poukazuje na charakter adhéznych zmlúv, ktoré sú ponúknuté spotrebiteľom na podpis ako vopred naformulované zmluvy. Preto pokiaľ tento chce uzavrieť predmetnú zmluvu má na výber, buď ju podpísať alebo odmietnuť uzavretie takejto zmluvy, čoho výsledkom je v danom prípade nemožnosť získať spotrebiteľský úver.

6. Vo všeobecných zmluvných podmienkach spoločnosti Slovenská sporiteľňa a.s. s účinnosťou od 01.08.2002 , bolo uvedené: „ Banka je oprávnená, z dôvodov uvedených v týchto VOP, ako aj z dôvodu zmien v rizikovosti úverového vzťahu, jednostranne meniť výšku úrokovej sadzby a termíny splatnosti úrokov. Zmena výšky úrokovej sadzby je účinná rozhodnutím banky. Aktuálnu výšku úrokovej sadzby určí banka zverejnením. Banka je oprávnená z dôvodov uvedených v bode týchto VOP, ako aj z dôvodu zmien v rizikovosti úverového vzťahu, jednostranne meniť výšku úrokov z omeškania alebo úrokov z prečerpania. Zmena výšky úrokov je účinná rozhodnutím banky. Aktuálnu výšku úrokov z omeškania alebo úrokov z prečerpania určí banka zverejnením." Jednostranná zmena podmienok zo strany veriteľa spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach veriteľa a spotrebiteľa. Podľa § 12 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch počas doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere je veriteľ povinný informovať spotrebiteľa o každej zmene úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi, a to najmenej 15 dní pred nadobudnutím účinnosti tejto zmeny, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Informácia zahŕňa výšku splátok, ktoré sa majú zaplatiť potom ako nadobudne účinnosť nová úroková sadzba spotrebiteľského úveru a ak sa počet alebo frekvencia splátok zmení, podrobnosti o ich počte a frekvencii. Podľa § 12 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch ustanovenie odseku 1 a §10 ods. 3 sa nepoužije, ak sa zmluvné strany v zmluve o spotrebiteľskom úvere dohodnú, že informácia o zmene úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru sa bude spotrebiteľovi poskytovať pravidelne prostredníctvom výpisu z účtu, ak zmenu úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru spôsobuje zmena referenčnej sadzby; informáciu o novej referenčnej sadzbe je povinný veriteľ sprístupniť vo svojich prevádzkových priestoroch a podľa § 12 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ nesplnil povinnosť podľa odseku 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa predčasné splatenie spotrebiteľského úveru. Jednostranná zmena zmluvných podmienok je v zmysle § 53 ods. 4 písm. i) prípustná iba z vážneho objektívneho dôvodu a iba vtedy, ak dodávateľ umožní spotrebiteľovi náležite prehodnotiť jeho ďalšiu viazanosť zmluvou. O zmene týchto zmluvných podmienok pritom má byt' spotrebiteľ náležitým spôsobom informovaný. Štandardnou zmluvnou podmienkou nemožno platne dosiahnuť stav všeobecného rešpektovania jednostrannej zmeny Všeobecných obchodných podmienok zo strany spotrebiteľa tak, ako to predpokladá účastník konania. Uvedené je však neprijateľné aj hľadiska Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá zmenu zmluvných podmienok pripúšťa iba v súvislosti s existenciou vážneho a objektívneho dôvodu a pri garancii práva spotrebiteľa na okamžité a bezplatné zrušenie zmluvy.

7. Podľa Základných podmienok bod 9/ „Ak dôjde k akémukoľvek prípadu porušenia, napríklad v prípade nesplácania pohľadávky riadne a včas je banka oprávnená postupovať v súlade s úverovými podmienkami, VOP a všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä je oprávnená požadovať zaplatenie úrokov z omeškania vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky, postúpiť pohľadávku, uplatniť si si svoje práva na rozhodcovskom súde, na všeobecnom súde, vymáhať pohľadávku formou exekučného konania, poskytnúť informácie o tejto skutočnosti spoločného registra informácii. Uvedenú zmluvnú podmienku možno posudzovať za neprijateľnú podľa generálnej klauzuly § 53 ods. 1 OZ. Takto koncipované ustanovenie je zjavne neprimerané. Absolútna možnosť bezbrehého manévrovania klientom zo strany veriteľa vedie k právnej aj skutkovej neistote spotrebiteľa, zakladá svojvoľné posúdenie podmienok veriteľom, a tým spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Možno pochybovať o primeranosti predmetného ustanovenia, a to osobitne na dôvody, ktoré majú založiť právo na zosplatnenie úveru a právo na predčasné splatenie všetkých dlžných súm zo strany spotrebiteľa, kedy je automaticky vystavený okamžitej splatnosti celej výšky úveru. Uvedené v žiadnom prípade nemožno považovať za primerané, najmä pokiaľ ide o dôvody „akákoľvek zmluvná povinnosť“ „okolnosť spôsobilá spôsobiť platobnú neschopnosť" aj vzhľadom na skutočnosť, že zmluva, tak ako je koncipovaná, obsahuje pomerne široké vymedzenie rôznych povinností spotrebiteľa, pričom jednotlivé ustanovenia zmluvy obsahujú aj vlastné následky spojené s ich nedodržaním, čo spôsobuje nejasnosť tejto zmluvnej podmienky, ktorá je zjavne neprijateľná. Hodnotenie nepriaznivých okolností je výlučne vo sfére zmýšľania veriteľa - vzhľadom na nejasnosť a neúplnosť je možné vykladať predmetné ustanovenie zmluvy v neprospech spotrebiteľa a tým založiť nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Uvedené podmienky možno považovať za neprijateľné podľa

§ 53 ods. 4 písm. a) OZ. Nakoľko spotrebiteľ sa nemal možnosť s nimi oboznámiť pred uzavretím zmluvy je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že exekučné konanie môže byť napr. vedené aj pre nezaplatenie blokovej pokuty za dopravný priestupok, na čo priemerný subjekt práva ani v bežnom živote nepomyslí, pričom následky takéhoto konania deklarované v citovanom ustanovení sú neprimerané. Uplatňovanie predmetného ustanovenia zmluvných dojednaní môže v spojení s inými ustanoveniami zmluvy aj v prípade menej závažného porušenia povinností spôsobiť vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru zo strany veriteľa, čo jednoznačne môže postaviť spotrebiteľa do nevýhodnejšej pozície v porovnaní s postavením veriteľa. Je neprijateľné, aby porušenie akejkoľvek zmluvnej povinnosti bolo postihované tou najprísnejšou sankciou ako stratou výhod splátok. Neprijateľnosť zmluvných podmienok možno vidieť aj v skutočnosti, že veriteľ počíta s akoukoľvek zmenou zmluvných podmienok. Uvedené je neprijateľné aj z hľadiska Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá zmenu zmluvných podmienok pripúšťa iba v súvislosti s existenciou vážneho a objektívneho dôvodu a pri garancii práva spotrebiteľa na okamžité a bezplatné zrušenie zmluvy. Z tohto dôvodu sú zmluvné podmienky založené na hrubom nerešpektovaní zmluvnej slobody, zneužití faktickej nerovnováhy zmluvných strán a vo svojich účinkoch zakladá hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

8. Žalobca považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za spracovanie pôžičky, teda za vedľajšie plnenie, ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa (Rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Krandenburgisches Oberlandesgericht) z 21 . júna 2006 č. k. 7 U 17/06) - súd posúdil tieto poplatky za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, ktoré sú neplatné a preto navrhovateľovi nevznikol nárok na tieto poplatky. Neprijateľnú zmluvnú podmienku súd nemodifikuje. Nič by neodradzovalo nečestného dodávateľa od pokračovania v používaní neprijateľnej zmluvnej podmienky, keďže by súd zmenou zmluvnej podmienky vlastne udržiaval nečestnú obchodnú prax (porov. rozsudok Súdneho dvora vo veci C-618/10). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s "ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 Z. z.). Za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Podľa názoru žalobcu, ak zmluva umožňuje ľubovôľu dodávateľa v tak závažnej otázke akou je rozhodovanie o účele platby a teda svojvoľné rozhodovanie o výške nielen príslušenstva, ale v konečnom dôsledku aj o výške samotnej istiny pohľadávky, nerešpektujúc pritom určenie účely platby zo strany spotrebiteľa, je zmluva v tejto časti hrubo nevyvážená. Ustanovenie zmluvy vedúce k opísanému stavuje v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ nie je spotrebiteľom osobitne vyjednané, ale je v rámci kontraktácie nadiktované v režime tzv. Štandardnej typovej zmluvy, ide vždy o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá v zmysle zákona je absolútne neplatná. Dodávateľ finančnej služby oproti neznalému spotrebiteľovi s odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania (§ 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa). Žalobca musí počítať s tým, že nárokom majúcim svoj základ v nekalej podmienke a jej použití súd nemôže poskytnúť právnu ochranu.

9. Na základe vyššie spomínaných argumentov, že úver pre absenciu určitých náležitostí je bezúročný a bez poplatkov priamo zo zákona č. 129/2010. Po predložení dokladov o splátkach zastáva žalobca názor, že na strane žalovaného prišlo k bezdôvodnému obohateniu, vyplývajúceho zo samotnej úverovej zmluvy a jej plnenia zo strany žalobcu. Vzhľadom na právnu fikciu, podľa ktorej sa poskytnutý úver považoval za bezúročný a bez poplatkov, je plnenie prijaté žalovaným od žalobcu, plnením bez právneho dôvodu, teda ide o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré musí vydať.

10. Žalobca dáva do pozornosti úverovú zmluvu: Výška úveru ................................5500 eur Výška splátky ................................91,96 eur Počet zaplatených mesiacov ...........89 mesiacov Splatená suma ku dňu podania žalobného návrhu: 14 mesiacov * 91,96 eur 15 mesiacov * 91,92 eur

12 mesiacov * 88,93 eur 1 mesiac* 80,36 eur 46mesiacov * 88,93 eur Spolu: 7934,02 eur Spracovateľský poplatok ...................................... 119 eur Zaplatená suma do 30.04.2018............................ 8053,02 eur Bezdôvodné obohatenie ku dňu 30.04.018............2553,02 eur ( 7934,02 eur - 5500 eur + 119 eur) Žalobca je názoru, že žalovaná strana postupovala v rozpore s dobrými mravmi i napriek právnej vedomosti o nekalých obchodných praktikách, konal v rozpore so smernicou 93 EHS, zákonom 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, takisto v rozpore s ustanovením zákona č. 40 (Občiansky zákonník) a zákona 129/2010 (Zákon o spotrebiteľských úveroch).

11. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť. Namietal, že žalovaný (domnelý) "žalobný nárok" v celom rozsahu neuznáva, pretože v žalobnom návrhu je uvedených množstvo skutkových a právnych tvrdení, pri väčšine z nich však nie je zrejmé, aký je vzťah týchto tvrdení a tohto konania (obsah ktorého vymedzil sám žalobca), rovnako je oprávnené tvrdiť (a tieto tvrdenia žalovaný nižšie v texte riadnym spôsobom zdôvodní), že množstvo uvádzaných tvrdení, či úvah nie je len nerelevantných vo vzťahu k vymedzenému predmetu konania, ale že sa tiež jedná o tvrdenia, ktoré sú v rozpore s právnym stavom veci a na viacerých miestach žaloby dochádza zo strany žalobcu k tomu, že sú prezentované tvrdenia vyslovene nepravdivé, či zavádzajúce, navyše s predmetom konania nesúvisiace. Žalobný návrh je neúplný, generický kompilát, ignorujúci podstatnú časť relevantných právnych noriem, pričom sú uvádzané tvrdenia, predovšetkým právne, ktoré sa návrhu samotného (resp. jeho relevantného právneho odôvodnenia) týkajú len minimálne, prípadne sa uvádzajú tvrdenia (predovšetkým právne) nielen nedôvodné, ale priamo odporujúce kogentným právnym normám a ich ustálenému výkladu, tak ako ho podali najvyššie súdne autority. Ich vzťah k vymedzenému predmetu konania nie je (v ich prevažnej väčšine) žiaden, prípadne sa jedná len o konštatovania všeobecnej povahy, bez toho, aby bolo zrejmé, ako súvisia so skutkovým stavom, predmetom konania, resp. s tým, čo má byť tvrdené a preukázané. Z uvedeného dôvodu je väčšina tvrdení žalobcu vecne nespôsobilých ovplyvniť podstatu konania. Žaloba je kompilátom nesúrodých tvrdení, všeobecných domnienok a poukazov na judikatúru v podstatnej časti bez akéhokoľvek relevantného vzťahu k predmetu sporu. Žiadal, aby súd v zmysle ustanovenia § 167 ods. 1 ak súd odmietol žalobu podľa § 129 alebo rozhodol o zastavení konania, pretože na to, aby mohla byť žaloba považovaná za riadnu a teda spôsobilú na prejednanie, musí obsahovať zákonom vyžadované náležitosti. Podanie označené ako žaloba, ktoré by v prípade jeho obsahovej úplnosti mohlo byť žalobou, nie je podaním úplným a riadnym.

12. Žalobca sa podaním, ktoré bolo doručené konajúcemu súd, domáhal vydania rozsudku s nasledujúcim obsahom: "I. Spotrebiteľský úver uzavretý na základe úverovej zmluvy uzavretej medzi Žalobcom a žalovaným dna 16/11/2010 je bezúročný a bez poplatkov. II. Žalovaný je povinný vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 2553,02 eur III. Finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur, ako aj náhrady trov konania.“ Úvodom je potrebné zdôrazniť - ako už bolo uvedené vyššie - že sa nejedná o úplnú a riadnu žalobu, z obsahu podania vôbec nie je zrejmé, čím vlastne žalobca odôvodňuje údajný nárok vo výške 2.553,02 Eur, neidentifikuje, čo konkrétne (ktoré konkrétne plnenia) by tým nárokom mali byť (len ho kvalifikuje ako údajný nárok z bezdôvodného obohatenia). Ak sa pôvodca podania domáha určenia, že spotrebiteľský úver uzavretý na základe úverovej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 16.11.2010 je bezúročný a bez poplatkov, je takýto návrh nezrozumiteľný a neurčitý

- spotrebiteľský úver nemôže byť uzavretý, ale prípadne poskytnutý, navyše úverová zmluva nie je dostatočne špecifikovaná - nie je zrejmé o ktorú zmluvu konkrétne ide (nie je uvedený jej predmet, ale ani strany, hmotnoprávny účastník sa v petite neoznačuje opisom, uvedením jeho procesného postavenia, ale konkrétnych individualizačných znakov - t.j. meno, priezvisko / obchodné meno, dátum narodenia / IČO, prípadne ďalší individualizačný znak). Ak sa pôvodca podania domáha vydania rozhodnutia "Finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur", je takýto návrh neurčitý a nevykonateľný. Neexistencia riadneho a vykonateľného návrhu rozhodnutia v podaní označenom ako žaloba má za následok postup, ktorým sa alebo uvedené vady odstránia alebo sa konanie zastaví. Žalobca v podstatnej časti podania uvádza tvrdenia / úvahy / citácie právnych predpisov, ktoré sa toho, čoho sa domáha (a uvedené je obsahom návrhu rozhodnutia), vôbec netýkajú, jedná sa o tvrdenia, zjavne "prevzaté" z nejakého iného nesúvisiaceho podania/inej veci. Z uvedeného dôvodu sa k týmto žalovaný vyjadrí v ďalšej časti tohto

vyjadrenia a to - s ohľadom na ich procesnú nerelevanciu - výlučne v stručnosti. V predmetnom podaní sa - vo vzťahu k tomu, čo má byť predmetom konania - uvádza, že uzavrel so žalovanou stranou, Slovenskou sporiteľnou Zmluvu o splátkovom úvere dňa 16.11.2011 v Nových Zámkoch, že sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú (čo nikto nespochybňuje), že to nie je osobitný zmluvný typ (čo je tvrdenie správne, jedná sa o absolútny obchod, čo vôbec nevylučuje, že sa zároveň jedná o spotrebiteľský právny vzťah), následne uvádza dohodnuté zmluvné podmienky (Výška úveru bola 5.500 euro, spracovateľský poplatok 119,- eur, poplatok za správu úveru 2,99 eur/mesačne, poplatok za upomienku 25 euro, výška splátky a splatnosť : od prvého čerpania úveru do 30.11.2010 vo výške 30,26 eur/mesačne (splátka vo výške úrokov a poplatkov), od 10.12.2010 vo výške 91,96 euro (ďalej „splátka“ - mesačne k 10. dňu v kalendárnom mesiaci splátka vo výške istiny, úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov, nákladov Banky spojených s úverom. Počet splátok od 10.12.2010: 96 splátok, konečná splatnosť 10.11.2018, ročná percentuálna miera nákladov 14,63 %, priemerná hodnota RPNM 18,48%, celková čiastka spojená s úverom 8 975,97 eur, Typ a výška úrokovej sadzby 11,90% p.a.), poukazuje na zákon č. 129/2010 Z. z. (o spotrebiteľských úveroch, ZoSÚ), poukazuje na ustanovenie § 11 ods. 4 uvedeného zákona, ktorý umožňuje domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.18ba), pričom poznámka pod čiarou k odkazu 18ba odkazuje na ustanovenie § 137 pís. c) a d) CSP, pričom uvádza, že zastáva názor, že predmetná zmluva uzatvorená medzi zmluvnými stranami medzi žalobcom a žalovanou, je sankciovaná priamo zo zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva neobsahuje náležitosť podľa paragrafu 9 ods. 2 písmeno k). Žalobca "upriamuje pozornosť" na údajne ustálenú judikatúru slovenských súdov vo vzťahu k povinnosti tzv. rozčlenenia splátky a v nadväznosti na uvedené rozvíja svoje úvahy o právnej istote (pričom to, že uvedené nemôže byť porušené, vyplýva priamo z rozhodnutia Ústavného súdu SR, na ktorý poukazuje, podľa ktorého je ústavne neudržateľná odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, ktorú nemožno objektívne/ rozumne odôvodniť), poukazuje na rozhodnutie SD EÚ C - 42/15, uvádza svoje výklady k novelizácii zákona č. 129/2010 Z. z. (a neuvádza rozhodnutie NS SR, ktorý už k uvedenej otázke zaujal stanovisko). Údajnému bezdôvodnému obohateniu je následne venovaná časť III. uvedeného podania, v ktorej sa uvádzajú všeobecné tvrdenia o inštitúte bezdôvodného obohatenia (teoreticky nepochybne správne, avšak nijako nepremietnuté do procesného konania pôvodcu podania), žalobca bez relevantnej skutkovej konkretizácie uvádza: Výška úveru: 5500 eur, Výška splátky: 91,96 eur, Počet zaplatených mesiacov: 89 mesiacov, splatená suma ku dňu podania žalobného návrhu: 14 mesiacov * 91,96 eur, 15 mesiacov * 91,92 eur, 12 mesiacov * 88,93 eur, 1 mesiac * 80,36 eur, 46 mesiacov * 88,93 eur, Spolu: 7934,02 eur Spracovateľský poplatok : 119 eur, Zaplatená suma do 30.04.2018 : 8053,02 eur, Bezdôvodné obohatenie ku dňu 30.04.2018: 2553,02 eur (7934,02 eur - 5500 eur +119 eur) - uvedené tvrdenie je v celom rozsahu nepravdivé, žalovaný sa ničím "neobohatil", akékoľvek (žalobcom nijako nešpecifikované) plnenia od žalobcu boli prijaté na základe existujúceho právneho titulu. Ako dôkaz sú označené výpisy z účtu 2011 - 2018 (04/2018), má za to, že úver je bezúročný a bez poplatkov, pretože neobsahuje tzv. rozčlenenie splátky a uvádza ďalšie absolútne nesúvisiace úvahy/tvrdenia o údajných nekalých obchodných praktikách (čo je tvrdenie nielen nekonkrétne a v celom rozsahu nepravdivé / nesprávne), resp. o údajnom postupe v rozpore s dobrými mravmi, smernicou 93 EHS, zákonom 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, takisto v rozpore s ustanovením zákona č. 40 (Občiansky zákonník) a zákona 129/2010 (Zákon o spotrebiteľských úveroch) - čo sú rovnako tvrdenia v celom rozsahu nekonkrétne (a tak procesne nerelevantné) a v celom rozsahu nepravdivé / nesprávne. Žalobca žiada vydanie rozsudku bez toho, aby bolo explicitne tvrdené, zdôvodnené a preukázané čo konkrétne, ktoré plnenie (ktoré plnenia) majú byť bezdôvodným obohatením, v sume 8.053,02 eur je nekonečné množstvo možností, ako špecifikovať sumu 2.553,02 eur a jedno plnenie vo výške 2.553,02 eur nebolo nikdy na predmetný úver plnené.

13. Žalovaný považuje za potrebné vyjadriť sa k základným procesným podmienkam konania, resp. procesným predpokladom konania, splnenie ktorých je conditio sine qua non vo vzťahu k možnosti súdu konať vo veci samej, resp. k preskúmavaniu žaloby z hľadiska prípadných hmotnoprávnych nárokov a možnosti žalobnému návrhu vyhovieť. V podaní označenom ako "žaloba", ktorým sa žalobca domáhal vydania plnenia z bezdôvodného obohatenia, žalobca ani len netvrdil, čo má byť tým uvádzaným bezdôvodným obohatením, netvrdil a neuviedol žiadne konkrétne plnenia, ktoré mali dať údajne vzniknúť bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného a ktoré žiada vydať. Žalobca svoj údajný nárok kvalifikoval ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Ako vyplýva z ustanovenia § 451 ods. 2 (upravujúceho podmienky vzniku takéhoto typu nároku), základným predpokladom, aby bolo možné uvažovať o vzniku práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, je, že došlo k

nejakému plneniu zo strany osoby, ktorá tvrdí existenciu svojho oprávnenia, voči osobe, ktorá sa mala na jej úkor obohatiť a toto konkrétne plnenie sa má vydať. Premietajúc uvedené na prebiehajúci spor je potrebné uviesť, že žalobca nesplnil ani len povinnosť tvrdenia k základnému predpokladu práva z bezdôvodného obohatenia, t. j. k uskutočneniu plnenia (plnení) v prospech žalovaného a identifikácii plnenia (plnení), ktoré žiada vydať. Pôvodca podania tak ani len netvrdí, čo konkrétne má byť bezdôvodným obohatením, netvrdí (neuvádza) žiadne konkrétne plnenia, ktoré mali dať údajne vzniknúť bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného, práve naopak, sú uvádzané - a i to procesne imperfektne - len nič nehovoriace číselné hodnoty, ktoré majú predstavovať akési súčty plnení. Uvedené "tvrdenia" sú nielen procesne nespôsobilé, keďže sa nejedná o tvrdenia, ktoré sú obsiahnuté v žalobe, ale i neurčité, ktoré len majú vyplývať (po ich interpretácii, konkrétne (pravdepodobne) po sčítaní a odčítani) zo skutočností uvedených nie v žalobe, ale (prípadne, keďže tieto žalovanému neboli doručené) v dôkazných prostriedkoch, čo je okrem iného porušením ustanovenia § 132 ods. 2 CSP, čo úplne priamo implikuje záver o nemožnosti uniesť bremeno tvrdenia. Ten, kto sa domáha vydania takéhoto plnenia, musí tvrdiť konkrétne plnenie, nestačí mu totiž tvrdiť, že zaplatil akúsi celkovú sumu, keď žiadne takéto plnenie vcelku vykonané nebolo. Žalobca je povinný presne označiť každé plnenie, ktoré žiada vydať, t.j. je povinný presne uviesť vo vzťahu ku každej platbe (ktorá má byť plnením bez právneho dôvodu/nárokom z bezdôvodného obohatenia), KTO plnil, KEDY plnil, KOĽKO plnil a AKÁ ČASŤ plnenia (celé / časť) má byť bezdôvodným obohatením a KTO má byť tým, kto sa bezdôvodne obohatil. Žiadne konkrétne plnenia, rovnako ako ďalšie rozhodujúce skutočnosti, nie sú/neboli zo strany žalobcu tvrdené. Žalobca si bezdôvodné obohatenia vymedzil výlučne "matematicky", prostým odpočítaním ním uvádzaných číselných hodnôt, pričom ani tieto hodnoty (hodnota) nie sú sami osebe relevantným tvrdením o konkrétnom plnení ktoré sa má vydať. Bez dostatočne určitého konkrétneho tvrdenia (tvrdení) vo vzťahu ku konkrétnemu plneniu nie je splnený základný predpoklad dostatočne určitej žaloby, ktorej právnym základom má byť údajné bezdôvodné obohatenie, t.j. identifikácia konkrétneho plnenia, zároveň k uvedenému musí pristúpiť dostatočne určité tvrdenie, ktoré konkrétne plnenie, a či v časti alebo v úplnosti, má byť bezdôvodným obohatením. Ako už žalovaný uviedol v sume 8.053,02 eur (ktorá je tiež len akýmsi súčtom) je nekonečné množstvo možností, ako si "vyskladať" sumu 2.553,02 eur. Z ustanovenia § 132 vyplýva ako povinnosť tvrdenia (a to tvrdenia dostatočne určitého), tak aj povinnosť dôkazná, t.j. označenie dôkazov, na preukázanie tvrdených skutočností, pričom splnenie dôkaznej povinnosti je predpokladom na to, aby účastník (strana) mohol uvažovať o unesení dôkazného bremena. Žalovaný považuje za potrebné uviesť, že žaloba neobsahuje relevantné tvrdenia a (a tak nemôže obsahovať ani relevantné dôkazné návrhy, keďže dôkazmi sa preukazujú existujúce tvrdenia) vo vzťahu k vymedzenému predmetu konania, resp. vo vzťahu k skutočnostiam odôvodňujúcim a preukazujúcim opodstatnenosť uplatneného (nevedno akého) údajného nároku. Aj keď je žalovaný presvedčený, že žiaden nárok (uplatňovaný žalobou) neexistuje, výlučne z dôvodu právnej opatrnosti vznáša námietku premlčania akéhokoľvek práva (práv), na základe ktorého žalobca žiada uhradenie 2.126,17 eur, resp. z ktorého si vyvodzuje svoj v žalobe uplatnený nárok na zaplatenie 2.126,17 eur (vznáša námietku premlčania žalobou uplatnenej pohľadávky z dôvodu uplynutia zákonom stanovenej premlčacej doby).

14. S ohľadom na skutočnosť, že zo strany žalobcu došlo jeho podaním k tzv. objektívnej kumulácii, kedy spojil viacero samostatných tvrdených procesných nárokov do jednej žaloby, je nutné skúmať procesné podmienky, resp. procesné predpoklady - podmieňujúce možnosť tú ktorú časť žalobného návrhu prejednať a byť so svojím návrhom úspešný - vo vzťahu ku každému uplatnenému nároku osobitne (uvedené uvádza žalovaný odhliadajúc od procesnej nespôsobilosti podania označeného ako žaloba). Zo strany žalobcu tak došlo k objektívnej kumulácii v konaní, pričom predmetom konania sú: I. Určenia inej právnej skutočnosti - určenie že úver zo zmluvy je bezúročný a bez poplatkov, II. Splnenie povinnosti - vydanie tvrdeného bezdôvodného, III. Splnenie povinnosti - (asi „vyplatenie“?) finančného zadosťučinenia 500 eur. Žalobca však žaluje na splnenie ním tvrdenej povinnosti (uplatnený nárok II. je (teoreticky) žalobným návrhom na splnenie povinnosti) a jeho obsah tak vylučuje prípustnosť požadovaného určenia, keďže posúdenie (určenie), či úver je bezúročný a bez poplatkov, je predpokladom pre rozhodnutie o nároku II., posúdenie určenia je tak predbežnou otázkou vo vzťahu k posúdeniu opodstatnenosti (s)plnenia. Ako dlhodobo konštantne judikuje súdna prax, žalovať na určenie nie je možné tam, kde je možné žalovať priamo na splnenie povinnosti podľa § 80 písm. b/ O.s.p. (R 17/1972, v súčasnosti § 137 pís. a) - poznámka žalovaného). Uvedená - právne významná - skutočnosť, je dôvodom na bezodkladné zamietnutie žaloby (ak budú odstránené jej vady). Uplatnený nárok II. je (teoreticky) žalobným návrhom na splnenie povinnosti, avšak "žalobca" ani relevantne netvrdí, ani nepreukazuje, žiadnu skutočnosť, ktorá by v zmysle aplikovateľnej normatívnej úpravy mohla

založiť právnu opodstatnenosť "nároku" na vydanie bezdôvodného obohatenia. Domnienky "žalobcu" o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (odhliadnuc od procesnej neúplnosti a nespôsobilosti uvedeného tvrdenia) z dôvodu údajnej absencie náležitosti výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov nemá žiadnu oporu v právnej úprave platnej a účinnej v čase uskutočnenia právneho úkonu, zo žiadneho ustanovenia ZoSÚ nevyplývala povinnosť, aby údaj o splátke spotrebiteľského úveru bol „rozčlenený“ na časť pripadajúcu na istinu a na časť pripadajúcu na príslušenstvo. Vo vzťahu k "žalobe" (jej časti) ktorou sa žalobca domáha vydania plnenia z bezdôvodného obohatenia, opakovane uvádzame, že žalobca ani len netvrdí, čo má byť bezdôvodným obohatením, netvrdí (neuvádza) žiadne konkrétne plnenia, ktoré mali dať údajne vzniknúť bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného.

15. Uvedené právne „úvahy“, resp. tvrdenia pôvodcu podania o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu tzv. nerozčlenenia splátky, sú absolútne nedôvodné, v celom rozsahu nesprávne, v rozpore so skutkovo - právnym stavom, v rozpore s právnou úpravou vzťahujúcou sa na uvedený právny vzťah, v rozpore so záväzným výkladom podaným Súdnym dvorom Európskej únie ako najvyšším justičným orgánom súdneho systému Európskej únie, ako aj výkladom podaným Najvyšším súdom Slovenskej republiky. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, V zmysle ustanovenia § 9 ods. 3 ZoSÚ ak zmluva o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú obsahuje dohodu o amortizácii istiny, je veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 5 ZoSÚ amortizačná tabuľka podľa odseku 3 uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. V zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 pís. b) ZoSÚ sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti o.i. podľa § 9 ods. 2 písm. k). V uvedenom prípade sa jedná o výklad, resp. aplikáciu právneho predpisu, zákona o spotrebiteľskom úvere, ktorý je vnútroštátnym opatrením, ktorým dochádza k vnútroštátnej transpozícii Smernice Európskeho parlamentu a rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/ EHS, pričom sa jedná o oblasť ktorá podlieha plnej harmonizácii (deviate odôvodnenie predmetnej Smernice: Úplná harmonizácia je potrebná na to, aby sa všetkým spotrebiteľom v Spoločenstve zabezpečila vysoká a rovnocenná úroveň ochrany ich záujmov a aby sa vytvoril skutočný vnútorný trh. Členské štáty by preto nemali mať možnosť zachovať alebo zaviesť iné vnútroštátne ustanovenia ako ustanovenia tejto smernice, resp. čl. 22 ods. 1 Smernice stanovujúci, že keďže táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia, členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice). Zmysel a účel predmetného zákona je tak bez akýchkoľvek pochybností transpozícia Smernice Európskeho parlamentu a rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS do slovenského právneho poriadku, pričom obsah transpozície je vymedzený tým, že sa jedná o transpozíciu v plne harmonizovanej oblasti, t.j. Európskou úniou sú stanovené harmonizované pravidlá pre celý vnútorný trh EÚ a od tých pravidiel sa nie je možné - a to žiadnym spôsobom - odchýliť, v prípade opačnom by tak nemohla byť zachovaná rovnaká miera ochrany, resp. nemohol by existovať efektívny vnútorný trh, na ktorom podnikajú všetci súťažitelia za rovnakých podmienok, žiaden nie je z(ne)výhodňovaný, čím dochádza k aplikácii (uplatneniu) jedného zo základných princípov právneho poriadku (ako EÚ, tak i SR) a to princípu (konceptu) rovnosti. S ohľadom na skutočnosť, že povinnosť eurokonformného výkladu / povinnosť rešpektovať únijné právo má svoj vnútroštátny základ v uvedených ústavných článkoch a s ohľadom na obsah čl. 152 ods. 4 Ústavy (Výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou - t.j. zakotvuje sa povinnosť ústavokonformného výkladu), je tak povinnosť eurokonformného výkladu tiež dôsledkom vyplývajúcim z riadneho úsatvokonformného výkladu. Nie je zrejmé, čo presne žalobca

namieta, keďže všetky ako zákonom, tak i Smernicou vyžadované údaje, vo vzťahu k napádaným údajne chýbajúcim náležitostiam, sú jasným a zrozumiteľným spôsobom v zmluve uvedené (tak ako bolo skutkovo špecifikované vyššie). Zmluva obsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom tieto sú stanovené výškou, počtom, termínmi, presne tak, ako to požaduje ako Smernica, tak i zákon a to tak, že uvádza výška splátky a splatnosť: od prvého čerpania úveru do 30.11.2010 vo výške 30,26 eur/mesačne (splátka vo výške úrokov a poplatkov), od 10.12.2010 vo výške 91,96 euro (ďalej „splátka“) - mesačne k 10. dňu v kalendárnom mesiaci splátka vo výške istiny, úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov, nákladov Banky spojených s úverom. Počet splátok od 10/12/2010: 96 splátok, konečná splatnosť 10.11.2018. Vzhľadom na skutočnosť, že národný súd, Okresný súd Dunajská Streda, využil svoje oprávnenie v zmysle ustanovenia čl. 267 ZFEÚ a položil vo vzťahu k aplikácii uvedeného prejudiciálne otázky Súdnemu dvoru EÚ, ktorý sa vecou zaoberal a na položené prejudiciálne otázky odpovedal, je otázka správnej a eurokonformnej aplikácie vyriešená i na najvyššej justičnej úrovni. Jedná sa o rozsudok Súdneho dvora EÚ, (tretej komory) z 9. novembra 2016, vo veci C-42/15, ktorého predmetom bol návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, ktorý podal Okresný súd Dunajská Streda (Slovensko) rozhodnutím z 19. decembra 2014, doručeným Súdnemu dvoru 2. februára 2015, ktorý súvisí s konaním Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej. Ak žalovaný poukazoval na výklad e ratione legis, resp. výklad v súlade so zmyslom a účelom zákona, z uvedenej aplikácie vyplýva, že zmyslom a účelom zákona č. 129/2010 bolo len „technické vytvorenie“ vnútroštátneho právneho predpisu, vo vnútroštátnej forme (t.j. vo forme zákona), ktorého obsah je vopred daný a totožný s ustanoveniami harmonizovanej Smernice 2008/48/ES, ktorej vopred daný obsah bol uvedeným spôsobom „vnesený“ do vnútroštátneho právneho poriadku. Táto povinnosť vyplýva i z čl. 27 ods. 1 Smernice, podľa ktorého členské štáty prijmú a uverejnia do 12. mája 2010 opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Zo strany žalobcu sa tak jedná o pokus o interpretáciu v priamom rozpore so zmyslom a účelom zákona, jeho úvahy okrem iného opomínajú výklad ústavne konformný, resp. eurokonformný a sú tak zrejmým vybočením zo štandardu výkladu, ktorý je v právnej praxi rešpektovaný (a predstavuje tak pokus o interpretačnú ľubovôľu), dôsledky ktorej sú bez akýchkoľvek pochybností v rozpore so všeobecne uznávanými zásadami spravodlivosti a sú snahou o protiprávne zbavenie sa svojho záväzku na ujmu svojho veriteľa (o.i. sa jedná o snahu konať v rozpore so základnou zásadou pacta sunt servanda). Ak žalovaný poukázal na povinnosť eurokonformného výkladu, z ktorého vyplýva povinnosť (vnútroštátneho súdu) zaručiť právnu ochranu pre jednotlivca vyplývajúcu z ustanovení práva Spoločenstva a zabezpečiť jej uplatnenie v celom rozsahu, resp. povinnosť vykladať vnútroštátne právo v najvyššej možnej miere v zmysle znenia a cieľov smernice, resp. vykonať všetko, čo je v jeho právomoci, berúc do úvahy celé vnútroštátne právo a uplatniac výkladové metódy ním uznané, s cieľom zaručiť úplnú účinnosť predmetnej smernice a dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou (pozri citované rozsudky vo veciach C-397/01 až C-403/01, Bernhard Pfeiffer a spol. Deutsches Rotes Kreuz, Kreisverband Waldshut eV, resp. Konstantinos Adeneler a iní proti Ellinikos Organismos Galaktos (ELOG), C-212/04), v spojitosti s tým, že tu existuje rozhodnutie SD EÚ explicitne sa vzťahujúce k právnej úprave, ktorej doslova absurdný výklad presadzuje žalobca, nemôžu tu byť žiadne pochybnosti o tom, ako je potrebné právne normy aplikovať (a ako posúdiť „relevanciu“ žalobného nároku). V predmetnej úverovej zmluve bol dojednaný anuitný spôsob splácania, t.j. plnenie záväzku dlžníka vrátiť úver a úrok za jeho poskytnutie bolo dohodnuté v splátkach, pričom sa jednalo o splátky pravidelné (každomesačné) a splátky s rovnakou výškou (tak, ako je to v prípade anuitného splácania obvyklé), pričom každou splátkou dochádza k postupnému umorovaniu (premenlivej) časti istiny, resp. k platbe úroku. Smernica stanovuje, že v zmluve musí byť uvedený počet a výška splátok, pričom bez akýchkoľvek pochybností sa má na mysli aj zmluva na dobu určitú, kde dochádza k postupnému amortizovaniu istiny. Smernica bez akýchkoľvek pochybností používa pojem „amortizačná tabuľka“, pričom práve táto amortizačná tabuľka uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady; resp. rozpis každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby úveru a prípadne i dodatočné náklady; táto tabuľka nie je povinnou súčasťou zmluvy o úvere (ak by bola, bolo by to nielen uvedené, ale bez akéhokoľvek reálneho významu by bolo ustanovenie o tom, že si ju môže kedykoľvek vyžiadať

- ak by bola povinnou súčasťou zmluvy, prečo by si ju mala strana zmluvy žiadať?). Ak sa teda hovorí o výške a počte splátok (v prípade anuitného splácania, t.j. splácania akým je „splácaný“ poskytnutý úver), kedy sa postupne v splátkach amortizuje istina úveru a zároveň platí príslušná časť úrokov, nie je zrejmé ako si z uvedeného žalobca vyvodil, že uvedená podmienka nie je splnená, ak je uvedená súborná výška mesačnej splátky istiny, úroku atď. Zmyslom uvedeného ustanovenia je to, aby spotrebiteľ poznal výšku svojej mesačnej splátky, t.j. rozsah svojho záväzku a ten je presne kvantitatívne určený, je uvedená jeho exaktná výška. Žalobca predsa tiež nespláca istinu a úrok zvlášť, ale platí súbornú anuitnú splátku.

Nevedno v čom by sa mal zmeniť rozsah jeho záväzku, resp. poznanie o tomto rozsahu tým, že jedná súborná hodnota bude rozdelená na hodnoty viaceré, ktoré sa v súčte exaktne rovnajú práve uvedenej súbornej hodnote (t.j. anuitnej splátke). Rovnako nie je zrejmé, aký reálny význam by malo ustanovenie § 9 ods. 5 ZoSÚ, podľa ktorého amortizačná tabuľka podľa odseku 3 uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru ..., ak žalobca tvrdí, že sa má (údajne) jednať o povinnú náležitosť zmluvy (v zmysle „jeho výkladu“ ustanovenia § 9 ods. 2 pís. l) ZoSÚ). Uvedené tvrdenia žalobcu sú v celom rozsahu nesprávne, bez akéhokoľvek relevantného odôvodnenia a ú snahou o popretie zmyslu a účelu uvedených právnych noriem. Všetko uvedené v celom rozsahu dopadá na nesprávne tvrdenia žalobcu v tomto konaní, všetky náležitosti vyžadované zákonom a Smernicou - a to spôsobom, ktorý bol ako právne správny aprobovaný predmetným rozhodnutím Súdneho dvora - jasným a zrozumiteľným spôsobom v zmluve uvedené boli, tvrdenia o tom, že žalovaný ako veriteľ má nárok iba na istinu predmetného úveru sú tak bez akéhokoľvek skutkového a právneho základu. Ako už žalovaný uviedol, nie je zrejmé, aký vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku by mohlo byť žalobcom „nerozčlenenie“ jednej súbornej hodnoty na hodnoty viaceré, ktoré sa v súčte exaktne rovnajú práve uvedenej súbornej hodnote (t.j. anuitnej splátke) - rozsah záväzku dlžníka zostáva predsa úplne rovnaký. K uvedenej veci/právnej otázke zaujal právne stanovisko i Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktoré sa plne prihlásil k záverom vyplývajúcim z rozsudku SD EÚ vo veci C - 42/15, a to v uznesení Najvyššieho súdu SR z 22. februára 2018, sp. zn. 3 Cdo 146/2017. Výklad žalobcu je popretím zásady proporcionality a porušením viacerých ustanovení Charty základných práv Európskej únie, je založený na formalistickom výklade izolovaných právnych noriem, osobitne výklade gramatickom a nie teleologickom a je porušením základnej povinnosti ústavokonformného a eurokonformného výkladu. Všetky zákonom vyžadované údaje / náležitosti v predmetnej zmluve o splátkovom úvere obsiahnuté sú, zo žiadneho ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. nevyplývala povinnosť, aby údaj o splátke spotrebiteľského úveru bol „rozčlenený“ na časť pripadajúcu na istinu a na časť pripadajúcu na príslušenstvo (a už vôbec nie v prípade, ak sa jedná o jednu anuitnú splátku), zmyslom uvedeného ustanovenia je to, aby prijímateľ úveru poznal výšku svojej mesačnej splátky, t.j. rozsah svojho záväzku a ten je presne kvantitatívne určený, je uvedená jeho (jej) exaktná výška. Už zo stanoviska Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo dňa 27.10.1988, k návrhu Smernice Rady zo dňa 22.02.1990, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 87/102/EHS o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, jednoznačne vyplýva, že cieľ sledovaný komunitárnym zákonodarcom je „informovať spotrebiteľa o periodických nákladoch popri ročnej percentuálnej miere nákladov, keďže údaj o mesačných nákladoch je ešte dôležitejší pre spotrebiteľa. Iba ak je informovaný o celkových nákladoch, ku ktorým sa zaviazal, najmä ak nie sú zahrnuté do ročnej percentuálnej miery nákladov, môže porovnať rôzne úverové ponuky, posúdiť rozsah svojej potenciálnej zadlženosti, a tak správne odhadnúť, či bude schopný splácať úver“ a že z hľadiska kľúčovej požiadavky transparentnosti je pre spotrebiteľa najdôležitejší údaj o celkovej výške mesačnej splátky, ktorý bol v predmetnej zmluve o splátkovom úvere, uvedený a tak je zo všetkých uvedených údajov zrejmé, že dlžník presne poznal výšku (rozsah) svojho záväzku, celkovo i vo vzťahu k pravidelnej splátke a podľa uvedeného dohodnutým spôsobom i konal.

16. Podstatná časť podania pôvodcu podania je venovaná úvahám, ktoré sa týkajú aplikácie Európskych smerníc na ochranu spotrebiteľa, najmä Smernice Rady 93/13/EHS (bez akéhokoľvek vzťahu k predmetu konania, toto nie je konanie o určení neprijateľných podmienok), navyše žalobca vôbec nešpecifikuje, o ktoré dojednania sa jedná a z akého dôvodu by mali byť platné a účinné k dňu doručenia podania označeného ako žaloba. Tvrdenia o nečlení splátky ako údajnej neprijateľnej podmienke sú nielen nesprávne, ale i kontradiktórne k argumentácii žalobcu v ostatných častiach žaloby, údajná chýbajúca náležitosť zmluvy zároveň nemôže byť neprijateľnou podmienkou (to sú dva úplne odlišné právne inštitúty), k ďalším právnym úvahám pôvodcu podania len toľko, že žalovaný si nič nepriraďuje svojvoľne, ale na základe amortizačnej tabuľky, ktorú si mal dlžník možnosť kedykoľvek vyžiadať a nie je nám známe, že by si ju vyžiadal (ani nič také netvrdí), žalobca navyše nerozlišuje pojmy čiastočné plnenie a priraďovanie anuitnej splátky. Žalobca následne uvádza akési výňatky, nevedno z akého dokumentu a ako majú byť relevantné ku konaniu, zaoberá sa zmluvným dojednaním týkajúcim sa zasielania zásielok a vzájomne dohodnutých povinností, ktoré nevedno, prečo by malo byť neprijateľné a čo má byť protiprávne na tom, ak pri porušení povinnosti prepravcom, držiteľom poštovej licencie, toto strana odosielateľovi indikuje, zaoberá sa poplatkom za upomienku (hoci transparentné cenové dojednania sú zo spotrebiteľského prieskumu vylúčené), uvádza, že neprijateľnou podmienkou má byť jednostranné vyhlásenie dlžníka, že sa oboznámil so súčasťami Úverovej zmluvy, ktorými sú VOP,

Úverové podmienky, Sadzobník a podmienky určené Zverejnením, za ktorých sa Bankový produkt v zmysle Úverovej zmluvy poskytuje, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať (jednostranné vyhlásenie nie je zmluvným dojednaním a preto nemôže byť neprijateľnou podmienkou, je to jednostranné vyhlásenie dlžníka, výlučne na ktorom je, či určité skutočnosti prehlási alebo nie), voľba Obchodného zákonníka je len duplicitným zakotvením zákonného pravidla (a preto je rovnako zo spotrebiteľského prieskumu uvedené vylúčené), napáda - z neznámeho dôvodu - dojednanie o tom, že „Spôsob, postup a ďalšie podmienky podávania a vybavovania reklamácii sa riadia ustanoveniami Úverovej zmluvy, Úverových podmienok VOP, Reklamačného poriadku, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v poradí.“, následne uvádza, že vo všeobecných obchodných podmienkach spoločnosti Slovenská sporiteľňa a.s. s účinnosťou od 01.08.2002, bolo uvedené: „Pohľadávku z úveru, ktorá sa skladá z istiny, jej súčastí a príslušenstva spláca Klient pravidelnými splátkami, s periodicitou dohodnutou v základných podmienkach zmluvy o úvere: c) započítaním pohľadávky z akéhokoľvek účtu zriadeného Bankou voči Pohľadávke Banky zo zmluvy o úvere alebo jej časti. Pre započítací prejav bude dostatočné následné doručenie výpisu, z ktorého bude zrejmý deň a rozsah započítania - uvedené dojednania nielenže nie sú neprijateľné, ale ani nie sú medzi stranami účinné, napáda ďalšie jednostranné vyhlásenie o tom, že „Dlžník ďalej vyhlasuje, že bol Bankou informovaný o skutočnostiach podľa § 37 ods. 2 Zákona o bankách.“ (opäť sa jedná o jednostranné vyhlásenie, nie zmluvné dojednanie s ekvivalenciou práv a povinností), opätovne poukazuje na VOP s účinnosťou od 01.08.2002, kde bolo uvedené: „Banka je oprávnená, z dôvodov uvedených v týchto VOP, ako aj z dôvodu zmien v rizikovosti úverového vzťahu, jednostranne meniť výšku úrokovej sadzby a termíny splatnosti úrokov. Zmena výšky úrokovej sadzby je účinná rozhodnutím Banky. Aktuálnu výšku úrokovej sadzby určí Banka Zverejnením - ktoré nielenže nie je účinné, ale predstavuje realizáciu osobitnej povinnosti banky vo vzťahu k existencii tzv. kreditného rizika a povinnosti ho "zmierňovať", nejedná sa o jednostrannú zmenu, ale zmenu realizovanú na základe dohody strán a aktivizovanú protiprávnym postupom dlžníka, všetko uvedené sa vzťahuje aj na ďalšie dojednanie týkajúce sa PORUŠENIA povinnosti dlžníkom a následnej možnosti Banky postupovať spôsobom snažiacim sa eliminovať dôsledky tohto porušenia, dohodnutý spracovateľský poplatok je ako odrazom zákonného pravidla, tak aj transparentným cenovým dojednaním (čo sú skutočnosti vylučujúce spotrebiteľský prieskum), úrok a úrok z omeškania sú úplne odlišné právne inštitúty, zavádzajúco sa interpretuje právna úprava (ktorej obsahom je o.i. pravidlo o prednostnej aplikácii občianskoprávnej úpravy, ak tu existuje úprava duplicitná, navyše uvedené v čase uzatvorenia zmluvy vôbec nebolo súčasťou právneho poriadku atď.) Žaloba cieli k ústavne neakceptovateľnému zásahu do legitímnych očakávaní veriteľa týkajúcich sa splnenia jeho úverovej pohľadávky dohodnutým spôsobom a v dohodnutom čase. Navrhované rozhodnutie by tak zásadným spôsobom - a to bez relevantného zákonného dôvodu - zasiahlo do základného práva chráneného o.i. čl. 20 Ústavy. Uvedený rozsah majetkovej ochrany, tak ako je zaručený čl. 20 Ústavy, resp. čl. 1 Protokolu č. 1 Dohovoru je významný s ohľadom na skutočnosť, že uvedenej ochrane podlieha o.i. i majetok žalovaného, resp. legitímne očakávanie na nadobudnutie majetku po uhradení jeho úverovej pohľadávky. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhuje, aby súd postupoval v súlade s procesnými návrhmi žalovaného, vyzval pôvodcu podania na odstránenie vád podania, v prípade, ak k odstráneniu vád nedôjde, aby podanie odmietol, v prípade, ak k odstráneniu vád dôjde, žalovaný navrhuje, aby súd žalobu v celom rozsahu ako zjavne nedôvodnú zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.

17. Žalobca na pojednávaní uviedol, že žalobu podával preto, že zmluva nie je dobrá, ale to v čase uzavretia zmluvy nevedel. Úver stále spláca, nebol v omeškaní ani s jednou splátkou, pri podpise zmluvy mu boli objasnené zmluvné podmienky, vedel v akej výške bude čerpať úver, aká bude výška RPMN, aká bude výška úrokovej sadzby a koľko má zaplatiť za poskytnutý úver spolu s poplatkami a úrokmi. Na internete si našiel rôzne fóra a združenia, ktoré sa zaoberajú ochranou spotrebiteľa a pýtala sa aj právnika ohľadne neplatnosti zmluvy. Má veľmi nízky dôchodok a má veľmi málo peňazí. Úver vo výške 5500 eur si vzal preto, lebo toľko mu vychádzalo z dôchodku, mal aj iné dlžoby u nebankových subjektov, ale nevie v akej výške a v akých splátkach. Mal vedomosť o tom, že z úveru bude musieť platiť úrok bez námietok súhlasil s podmienkami poskytnutého úveru, všetko bolo uvedené v zmluve, koľko má splácať, akú sumu mu poskytnú, akú bude mať úrokovú sadzbu, tak to podpísal a peniaze mu poslali na účet. Ani raz nebol v omeškaní s platením splátky úveru, žiadnu zmluvnú pokutu ani sankčný úrok od neho nežiadal. Za neprijateľnú podmienku považuje, že z zmluva neobsahuje náležitosti, ktoré má, nie je tam rozpis splátok na úrok a istinu, lebo zo zákona to tam má byť. Iný dôvod neplatnosti úveru neuvádzal.

18. Zástupca žalobcu ako organizácia na ochranu spotrebiteľa uviedol, že združenie nie je zástancom žalôb o určenie neplatnosti úverovej zmluvy, ale chce poukázať na ochranu spotrebiteľa a v prípade, že spotrebiteľ je v ohrození, tak žalujú bezúročnosť úveru. Žalobca úver riadne spláca, nebola vyslovená mimoriadna splatnosť úveru a naliehavý právny záujem vidí v určení bezúročnosti úveru. Prepočítal RPMN v úverovej zmluve, výška RPMN nie je 14,63 % ako to bolo uvedené v zmluve, ale 15,71 %.

19. Riadne predvolaný žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, ani jeho právny zástupca, preto súd v zmysle § 180 pojednával v jeho neprítomnosti.

20. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, ako aj oboznámením sa s písomnými dôkazmi, a to: žalobou, výpismi z úveru č. 0243328393, prehľadom o transakciách na úverovom účte, Zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 16.11.2010, poučením, vyjadrením žalovaného z 25.05.2018, vyjadrením žalobcu z 13.07.2018, plnomocenstvom a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

21. Žalobca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzavreli 16.11.2010 Zmluvu o splátkovom úvere č. 0243328393, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver 5500 eur, ktorý žalobca sa zaviazal vrátiť žalovanému v 96 mesačných splátkach, výška prvej splátky bola 30,26 eur a výška nasledujúcich splátok od 10.12.2010 v sume 91,96 eur, splatnosť úveru bola stanovená k 10.11.2018. V zmluve bola uvedená celková suma, ktorú žalobca zaplatí žalovanému, a to suma 8975,97 eur (96x91,96), RPMN 14,63 % a priemerná RPMN za úver bola 18,48 %, ročná úroková sadzba 11,9 %. Žalovaný žalobcovi peňažné prostriedky umožnil čerpať, poskytol mu sumu 5500 eur a žalobca mu vrátil celkovo do 30.04.2018 sumu 8053,02 eur.

22. Žalobca sa domáhal, aby súd určil, že úverová zmluva je bezúročná a bez poplatkov, domáhal sa vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 2553,02 eur, pričom suma bezdôvodného obohatenia podľa žalobcu, bola súčtom súm, o ktoré žalobca preplatil úver žalovanému. Okrem toho sa žalobca domáhal finančného zadosťučinenia vo výške 500 eur a náhrady trov konania.

23. Podľa § 137 písmeno c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

24. Predmetom konania je žaloba na plnenie, ale žalobca sa domáhal aj vyslovenia, že uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere je bez úrokov a poplatkov. Súd bol toho názoru, že takto formulovaná žaloba je žalobou o určenie práva podľa ustanovenia § 137 písm. c) CSP, v zmysle ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, pričom naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného právneho predpisu. Podľa ustanovenia § 3 ods. 5/ Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľ má možnosť domáhať sa na súde ochrany proti porušeniu svojich práv ustanovených zákonom proti porušovateľovi týchto práv. Žaloba je nepochybne tým procesným právnym úkonom, ktorým sa spotrebiteľ domáha takejto ochrany, pretože žalobou uplatňuje svoje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva. Súd ďalej poukazuje na aktuálne znenie (účinné od 01.01.2018) ustanovenia § 11 ods. 4/ zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných pôžičkách (ďalej len „ZoSÚ“), ktoré výslovne uvádza, že spotrebiteľ má možnosť žalobou sa domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru. Uvedená novela ZoSÚ bola do právneho poriadku implementovaná s účinnosťou od 01.01.2018 zák. č. 279/2017 Z. z., ktorým sa novelizoval zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách a čl. XII bod 39 aj zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Ustanovenie § 11 ods. 4/ ZoSÚ je procesné a účinný zákon v prechodných ustanoveniach neupravuje iný režim pre právne vzťahy vzniknuté pred touto zmenou. Podmienky pre posúdenie platnosti, či neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, resp. bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru určuje hmotné právo platné v čase uzatvorenia konkrétnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z uvedeného preto možno konštatovať, že možnosť žaloby podľa § 137 písm. d) vyplýva okrem ustanovenia § 3 ods. 5/ zák. č. 250/2007 Z. z. o v ochrane spotrebiteľa a od 01.01.2018 aj z ustanovenia § 11 ods. 4/ ZoSÚ. Okrem toho bol súd toho názoru, že je splnená podmienka žalovateľnosti aj pokiaľ ide o naliehavý právny záujem. Žalobou s daným určovacím petitom sa môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu.

25. Podľa § 1 Zák. č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch v znení jeho neskorších noviel účinný k 16.11.2010, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. (2)Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. (3)Spotrebiteľským úverom nie sú: a)hypotekárny úver a komunálny úver podľa osobitného predpisu,1) b)úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti, c)úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov, d)úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti, e)úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je splatenie úverov na základe zmlúv uvedených v písmenách a) až d), f)úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur s výnimkou iného úveru alebo pôžičky podľa § 24; ak je na rovnaký alebo obdobný účel uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona, g)nájom podľa Občianskeho zákonníka,2) ak v zmluve o nájme nie je ustanovená povinnosť kúpy predmetu zmluvy po uplynutí určitej doby, h)úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť do jedného mesiaca, ak v § 4 ods. 14 nie je ustanovené inak, i)úver bez úroku a bez ďalších poplatkov, j)úver, ktorý poskytuje zamestnávateľ svojim zamestnancom z vlastných zdrojov bez úroku alebo s ročnou percentuálnou mierou nákladov nižšou, ako prevláda na finančnom trhu, a ktorý sa neponúka verejne, k)úver poskytovaný na základe zmluvy, ktorá je uzavretá na základe rozhodnutia súdu alebo iného orgánu ako výsledok vyriešenia sporu na súde alebo pred iným orgánom, l)úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace s výnimkou iného úveru alebo pôžičky podľa § 24, m)úver podľa osobitného predpisu,3) n)úver bez poplatkov týkajúci sa odloženej platby existujúceho dlhu, o)úver, na zabezpečenie ktorého sa od spotrebiteľa vyžaduje, aby ako zábezpeku uložil do úschovy veriteľa hnuteľnú vec a zodpovednosť spotrebiteľa sa obmedzuje výlučne na túto založenú hnuteľnú vec, p)úver poskytovaný na účely podľa osobitných predpisov4) pre obmedzený okruh osôb vo verejnom záujme a za úrokové sadzby nižšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, alebo bezúročný úver, alebo za iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako úrokové sadzby prevládajúce na finančnom trhu, q)úver, ktorého účelom je financovanie sústavného poskytovania služieb alebo dodávanie tovaru rovnakého druhu, ktorý spotrebiteľ spláca počas poskytovania služieb alebo dodávania tovaru formou splátok. (4)Na spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, sa vzťahujú ustanovenia § 1,§ 2, § 3 ods. 1 písm. a) až d) a § 3 ods. 3, § 4 ods. 14, § 5 až 8, § 9 ods. 1, 4, 6 až 8, § 10, § 11, § 12 ods. 2, § 15, § 17, § 20 až 23 a § 25 až 27. (5)Na spotrebiteľský úver vo forme prekročenia sa vzťahujú ustanovenia § 1, § 2, § 9 ods. 6,7 a 8, § 11, § 15 ods. 1 a 2, § 18, § 20, § 21 a § 23, 25 až 27. (6)Ak spotrebiteľ a veriteľ z dôvodu neplnenia záväzkov spotrebiteľa vyplývajúcich z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavrú novú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou sa odkladajú splátky alebo sa mení spôsob splácania a ktorej účelom je zabrániť prípadnému súdnemu konaniu o nárokoch veriteľa, pričom podmienky splácania vyplývajúce z novej zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie sú pre spotrebiteľa horšie ako podmienky splácania vyplývajúce z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vzťahujú sa na novú zmluvu o spotrebiteľskom úvere ustanovenia § 1 až 3, § 4 ods. 5, § 5, § 6, § 8, § 9 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až l) a o) a t), ods. 4 a 6 až 8, § 11, § 12, § 14, § 16, § 18 až 23 a § 25 až 27. (7)Na finančný lízing sa nevzťahujú ustanovenia § 9 ods. 2 písm. w) a § 13.

(8)Ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.5)

26. Podľa § 2 Zák. č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch v znení jeho neskorších noviel účinný k 16.11.2010, na účely tohto zákona sa rozumie a)spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b)veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, c)iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, v rámci svojej podnikateľskej činnosti, s výnimkou banky, pobočky zahraničnej banky a finančnej inštitúcie podľa osobitného predpisu,6) d)zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, e)povoleným prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený u veriteľa, f)prekročením automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania, g)celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h)celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i)ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, j)úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru, k)fixnou úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru jedna úroková sadzba spotrebiteľského úveru dohodnutá medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na celú dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo viac úrokových sadzieb spotrebiteľského úveru dohodnutých medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na čiastkové obdobia s výhradným použitím fixného konkrétneho percenta; ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú stanovené všetky úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, úroková sadzba spotrebiteľského úveru sa považuje za fixnú iba na tie čiastkové obdobia, na ktoré sú úrokové sadzby spotrebiteľského úveru určené výhradne použitím fixného konkrétneho percenta dohodnutého pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, l)celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m)trvanlivým médiom každý prostriedok, ktorý umožňuje uloženie informácií spôsobom prístupným na používanie v budúcnosti na časové obdobie zodpovedajúce účelom informácií a ktorý umožňuje verné reprodukovanie uložených informácií.

27. Podľa § 4 Zák. č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch v znení jeho neskorších noviel účinný k 16.11.2010, veriteľ alebo finančný agent9) je povinný v dostatočnom časovom predstihu pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred prijatím ponuky o spotrebiteľskom úvere poskytnúť spotrebiteľovi v súlade so zmluvnými podmienkami ponúkanými veriteľom alebo požiadavkami spotrebiteľa informácie o a)druhu spotrebiteľského úveru, b)veriteľovi, prípadne finančnom agentovi spotrebiteľského úveru, v rozsahu obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, prípadne finančného agenta, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresa trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa alebo finančného agenta, ak ide o fyzickú osobu, c)celkovej výške, konkrétnej mene ponúkaného spotrebiteľského úveru a podmienkach jeho čerpania,

d)dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, e)tovare alebo službe, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a o cene tovaru alebo poskytnutej služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, f)úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej úrokovej sadzbe, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj o časových obdobiach, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienkach a spôsobe vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, g)celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, a o ročnej percentuálnej miere nákladov znázornenej pomocou reprezentatívneho príkladu, v ktorom sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov; pri poskytovaní týchto informácií je veriteľ povinný zohľadniť 1.návrh podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré veriteľovi oznámil spotrebiteľ, vrátane dĺžky trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a celkovú výšku spotrebiteľského úveru, 2.či zmluva o spotrebiteľskom úvere umožňuje rozličné spôsoby čerpania spotrebiteľského úveru s rôznymi poplatkami alebo úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru a veriteľ používa predpoklad uvedený v prílohe č. 2 časti II písm. b); v takom prípade musí veriteľ uviesť, že iné mechanizmy čerpania spotrebiteľského úveru môžu viesť k vyššej ročnej percentuálnej miere nákladov, h)výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne o poradí, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, i)poplatkoch za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné operácie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, o poplatkoch za používanie platobných prostriedkov na platobné operácie a čerpania, iných poplatkoch vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a o podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu zmeniť, j)výške poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ak sú veriteľovi známe, k)povinnosti uzavrieť zmluvu o doplnkovej službe súvisiacej so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, najmä poistenie, ak uzavretie takej zmluvy je povinné na získanie spotrebiteľského úveru alebo na jeho získanie za ponúkaných podmienok, l)úrokovej sadzbe, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsobe jej úpravy a prípadných poplatkoch pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m)následkoch nesplácania spotrebiteľského úveru, n)veriteľom vyžadovanom zabezpečení alebo poistení, o)práve na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p)práve na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postupe pri takom splatení spotrebiteľského úveru, práve veriteľa na náhradu nákladov spojených so splatením spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti a spôsobe určenia ich výšky, q)práve spotrebiteľa na okamžité a bezplatné informácie o výsledku nahliadnutia veriteľa do príslušnej databázy na účely posúdenia jeho schopnosti splácať spotrebiteľský úver, r)práve spotrebiteľa dostať na vlastnú žiadosť a bezplatne jedno vyhotovenie návrhu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s)dobe, počas ktorej je veriteľ viazaný informáciami poskytovanými pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t)priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver zverejnenej podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok. (2)Informácie podľa odseku 1 je veriteľ alebo finančný agent povinný poskytnúť prostredníctvom formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorý je uvedený v prílohách č. 3 a 4, a to v listinnej forme alebo v podobe zápisu na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Všetky dodatočné informácie iné ako v odseku 1 poskytne veriteľ alebo finančný agent spotrebiteľovi v samostatnom dokumente. (3)Ak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere na žiadosť spotrebiteľa uzavrela prostredníctvom prostriedku diaľkovej komunikácie,10) ktorý neumožňuje poskytnúť informácie podľa odseku 1 spôsobom podľa odseku 2, veriteľ tieto informácie poskytne spotrebiteľovi bezprostredne po uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. (4)Ak je spotrebiteľský úver ponúkaný spotrebiteľovi prostredníctvom prostriedku diaľkovej komunikácie, ktorým je telefón, je veriteľ alebo finančný agent povinný poskytnúť spotrebiteľovi informácie o

charakteristike poskytovanej finančnej služby v rozsahu podľa odseku 1 písm. c) až f) a h), ročnej percentuálnej miere nákladov uvedenej formou reprezentatívneho príkladu a o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť; ustanovenia osobitného predpisu o informovaní spotrebiteľa pred uzavretím zmluvy na diaľku tým nie sú dotknuté.11) (5)Veriteľ je povinný spotrebiteľovi na jeho žiadosť bezplatne poskytnúť jedno vyhotovenie návrhu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Táto povinnosť sa neuplatňuje voči spotrebiteľovi, s ktorým veriteľ v čase rokovania o návrhu zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie je ochotný pristúpiť k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. (6)Veriteľ alebo finančný agent je povinný poskytnúť spotrebiteľovi primerané vysvetlenie, aby mohol posúdiť, či ponúkaná zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňa jeho potreby a zodpovedá jeho finančnej situácii, a to aj objasnením informácií, ktoré sa poskytujú pred uzavretím zmluvy podľa odseku 1, základných vlastností ponúkaných úverových produktov a konkrétneho vplyvu, ktorý môžu mať na spotrebiteľa, vrátane dôsledkov neplnenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere spotrebiteľom. (7)Veriteľ môže využívať na finančné sprostredkovanie pri poskytovaní spotrebiteľských úverov samostatných finančných agentov a viazaných finančných agentov podľa osobitného zákona.9) Veriteľ je oprávnený využívať osoby podľa prvej vety, len ak sú tieto osoby zapísané v registri finančných agentov, finančných poradcov, finančných sprostredkovateľov z iného členského štátu Európskej únie v sektore poistenia alebo zaistenia a viazaných investičných agentov.12) (8)Veriteľ môže využívať na finančné sprostredkovanie pri poskytovaní spotrebiteľských úverov len osoby, ktoré sú oprávnené na vykonávanie tejto činnosti. (9)Veriteľ je povinný zabezpečiť odbornú spôsobilosť svojich zamestnancov, ktorí prichádzajú do styku s neprofesionálnym klientom.13) (10)Odbornou spôsobilosťou zamestnancov veriteľa podľa odseku 9 je základný stupeň odbornej spôsobilosti podľa osobitného zákona.14) (11)Veriteľ je povinný zabezpečiť overenie odbornej spôsobilosti zamestnancov podľa odseku 10 postupom podľa osobitného zákona.15) (12)Veriteľ je povinný viesť zoznam zamestnancov podľa odseku 9. (13)Ak ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorej splátky spotrebiteľa nevedú k okamžitému zodpovedajúcemu zníženiu celkovej výšky spotrebiteľského úveru, ale v období a za podmienok určených v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v inej zmluve sa použijú na vytvorenie kapitálu, je veriteľ povinný v informáciách podľa odseku 1 zrozumiteľne a stručne uviesť, či použitie takto vytvoreného kapitálu zaručuje splatenie celkovej výšky spotrebiteľského úveru čerpaného na jej základe. (14)Ak ide o úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť do jedného mesiaca, poskytujú sa minimálne informácie podľa odseku 1 písm. c), f) a g) a § 5 ods. 1 písm. b) a c).

28. Podľa § 9 Zák. č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch v znení jeho neskorších noviel účinný k 16.11.2010, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. (2)Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti: a)druh spotrebiteľského úveru, b)obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c)adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d)meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e)identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f)dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g)celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h)opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i)úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j)ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k)výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l)právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m)súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n)prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o)úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p)upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q)veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r)výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s)informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t)právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u)spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v)informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w)právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x)názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y)priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. (3)Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú obsahuje dohodu o amortizácii istiny, je veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. (4)Ak ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorej splátky spotrebiteľa nevedú k okamžitej zodpovedajúcej amortizácii celkovej výšky úveru, ale v období a za podmienok ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v inej zmluve sa použijú na vytvorenie kapitálu, je veriteľ povinný zrozumiteľne a stručne uviesť, či použitie takto vytvoreného kapitálu zaručuje splatenie celkovej výšky spotrebiteľského úveru čerpaného na jej základe. (5)Amortizačná tabuľka podľa odseku 3 uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné len do najbližšej zmeny úrokovej

sadzby spotrebiteľského úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. (6)Spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona. (7)Veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon. (8)Veriteľ alebo finančný agent nesmie ponúkať spotrebiteľovi výber rozhodného práva k zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorého zrejmým cieľom je zbaviť spotrebiteľa práv, ktoré mu priznáva tento zákon.

29. Podľa § 11 ods. 1/ a 2/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného k 16.11.2010 v znení neskorších predpisov, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. (2)Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

30. Podľa § 53 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,

m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. (6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. (7) Zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva k nehnuteľnosti je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné. (8) Ak poskytne dodávateľ spotrebiteľovi plnenie a spotrebiteľ si ho neobjednal, nie je spotrebiteľ povinný plnenie vrátiť ani ho uschovať; vylúčené sú aj ďalšie nároky dodávateľa voči spotrebiteľovi. Nevyžiadaným plnením je aj ďalšie opakujúce sa plnenie poskytnuté spotrebiteľovi na základe zmluvy uzavretej prostriedkami diaľkovej komunikácie, ak spotrebiteľ výslovne o takéto plnenie nepožiadal. Ak dodávateľ nepreukáže opak, považuje sa opakujúce sa plnenie vždy za nevyžiadané. (9) Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. (10) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. (11) Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy uzavretej na dobu neurčitú, podľa ktorých si dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho dôvodu jednostranne a bez poskytnutia výpovednej lehoty vypovedať túto zmluvu, sa nepovažujú za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4 písm. g), ak ide o vážny objektívny dôvod, ktorý dodávateľ nezapríčinil, nemohol predvídať ani odvrátiť a ktorý dodávateľovi bráni v plnení tejto zmluvy, pričom dodávateľ sa v tejto zmluve zaviazal, že o vypovedaní a dôvode vypovedania tejto zmluvy bez zbytočného odkladu písomne informuje spotrebiteľa. (12) Ustanovenia odseku 4 písm. g) a i) o neprijateľných podmienkach sa nepoužijú na spotrebiteľskú zmluvu, ktorej predmetom je a) obchod s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktmi alebo službami, kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo od trhovej sadzby, na ktoré dodávateľ nemá vplyv, b) nákup cudzej meny alebo predaj cudzej meny, cestovných šekov alebo medzinárodné peňažné príkazy vystavené v cudzej mene. (13) Za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4 písm. i) sa nepovažuje podmienka, podľa ktorej si a) dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho dôvodu bez oznámenia zmeniť úrokovú sadzbu alebo výšku iných poplatkov za finančné služby podľa osobitného predpisu, ktoré má platiť spotrebiteľ alebo dodávateľ, ak súčasne sa dodávateľ zaviaže bez zbytočného odkladu o tom a o možnosti spotrebiteľa vypovedať spotrebiteľskú zmluvu písomne informovať spotrebiteľa a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto zmluvu, b) dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu si vyhradzuje právo meniť jednostranne podmienky spotrebiteľskej zmluvy na dobu neurčitú, ak sa od dodávateľa vyžaduje, aby o tom a o možnosti spotrebiteľa vypovedať túto zmluvu bez zbytočného odkladu písomne informoval spotrebiteľa, a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto zmluvu.

31. Podľa § 53a Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. (2) Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.

32. Podľa § 53b Občianskeho zákonníka, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis. (2) Ak spotrebiteľ vypovedal zmluvu alebo odstúpil od zmluvy z dôvodu, že dodávateľ zmenil zmluvné podmienky a spotrebiteľovi tým vznikla povinnosť vrátiť jednorazovo finančné prostriedky, dodávateľ je povinný ponúknuť spotrebiteľovi plnenie v primeraných splátkach, ak osobitný zákon neustanovuje inak; ak sa na podmienkach úhrady plnenia nedohodnú, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Rovnakú povinnosť má dodávateľ, ak jednostranne vypovedal zmluvu podľa § 53 ods. 11.

33. Podľa § 53c Občianskeho zákonníka, ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná.

34. Podľa § 54 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. (3) V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.

35. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

36. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

37. Podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie.

38. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bezprávneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

39. Žalobca sa žalobou domáhal plnenia z titulu ochrany spotrebiteľa, a to konkrétne určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov /nesprávne RPMN/ z titulu ochrany práv spotrebiteľa, a z toho vyplývajúceho nároku žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia.

40. V danom prípade nebolo sporné, že žalobca pri podpise zmluvy vystupoval ako spotrebiteľ, kým žalovaný ako dodávateľ, takisto nebolo sporné, že strany sporu uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom na námietky strán sporu v priebehu konania sa súd v prvom rade vysporiadal s otázkou či zmluva o spotrebiteľskom úvere mala všetky náležitosti a dospel k záveru, že zmluva obsahovala všetky podstatné náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.

41. Proces uzatvárania zmlúv je upravený v § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka, najmä v §§ 43a až 44 Občianskeho zákonníka. Tento proces pozostáva z návrhu na uzavretie zmluvy a z jeho prijatia. Tento

proces môže prebiehať medzi stranami súčasne prítomnými a ukončený priamo po rokovaní o zmluve alebo môže prebehnúť aj medzi osobami na rôznych miestach počas nejakého časového obdobia, v ktorom je návrh doručený adresátovi a následne akceptácia zmluvy doručená navrhovateľovi zmluvy. V danom prípade bola zmluva uzavretá jej podpísaním zmluvnými stranami dňa 16.11.2010. Súčasťou zmluvy sú aj zmluvné dojednania.

42. Vzhľadom na závery uvedené v predchádzajúcom odseku súd dospel k rozhodnutiu, že zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie je zrejmé aká výška splátky pripadá na splátky istiny úveru, aká na splátky úrokov, aká na poistenie a aká na prípadné poplatky. Z rozsudku Súdneho dvora z 09.11.2016 v spore Home Credit, a.s. c/a Bírová spotrebiteľ musí vedieť kedy je splátka splatná, nemusí byť určený konkrétny dátum, musí byť určiteľný, identifikovateľný (čl.10 ods. 2/ písm. h) smernice 2008/48) a zmluva nemusí spresňovať aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny (čl.10 ods. 2/ písm. h) a i) smernice 2008/48). Ďalej sa v rozsudku uvádza, že nebráni sa členskému štátu vo svojej vnútroštátnej úprave stanoviť, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v č. l. 10 ods. 2/ tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a bez poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. S prihliadnutím na uvedené, podľa názoru súdu neuvedenie v zmluve o úvere aká výška splátky pripadá na splátky istiny úveru, aká na splátky úrokov, aká na poistenie a aká na prípadné poplatky nemá vplyv na schopnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, pokiaľ je v zmluve samostatne uvedená celková výška nákladov spojená s úverom, čo v predmetnom prípade bolo splnené.

43. Pokiaľ ide o výšku úrokovej sadzby, súd ju posúdil s ohľadom na právnu úpravu, ktorá platila v čase uzavretia zmluvy a ktorú je potrebné aplikovať, a to konkrétne vzhľadom na § 53 ods. 6 OZ. Žalobca namietal, že v zmluve dohodnutá RPMN predstavuje viac ako bola reálne, pretože namiesto reálnej RPMN žalobcom vypočítanej vo výške 15,71 %, bola v zmluve dohodnutá RPMN vo výške 14,53 %. Súd konštatoval, že k druhému štvrťroku 2010 bolo RPMN u novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch pre spotrebiteľské úvery od 1 do 5 rokov vo výške 18,48 %, teda odplata na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch bola priemerne v takejto výške, keď žalovaný stanovil RPMN na sumu 14,53 %, tak takáto RPMN je v súlade s vyššie uvedeným zákonným ustanovením. Keďže ani výška úrokovej sadzby podľa zmluvy, ani RPMN (ktorá zahŕňa všetky náklady spotrebiteľa spojené s úverom, teda úrok, poplatky aj rôzne iné náklady) nepresahuje uvedenú odplatu, teda je v súlade s právnou úpravou, nemôže byť úrok ani RPMN v zmluve v rozpore s dobrými mravmi.

44. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že zmluva o splátkovom úvere obsahovala všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto zmluvu nie je možné považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Žalobca vo svojom podaní, ktoré z väčšej miery bolo tvorené citáciou rozhodnutí súdov všetkých inštancií na Slovensku a z druhej strany komentármi k právnym predpisom, v podstate podal na súd žalobu, ktorú možno nazvať formulárovou žalobou. Súd túto skutočnosť zistil z predchádzajúcej žaloby, ktorú podal žalobca v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 13C/15/2018, ktorá žaloba až na malé odlišnosti je totožná so znením žaloby v konaní sp. zn. 4Csp/53/2018. Súd sa priklonil k argumentácii právneho zástupcu žalovaného, ktorý namietal samotné znenie žaloby a preukázanie skutkových okolností, ktoré v žalobe absentovali a ako už bolo uvedené, namiesto skutkových tvrdení zástupca žalobcu uviedol len všeobecné komentáre k výkladom právnych predpisov ako aj k výkladom jednotlivých rozhodnutí súdu, teda v celej žalobe nie je konkrétne uvedené a špecifikované, z akých dôvodov považuje žalobca zmluvu o splátkovom úvere za bezúročnú a bez poplatkov. Ak súdna prax zaviedla pojem formulárovej zmluvy, tak môže konštatovať aj existenciu formulárových žalôb, ktoré žaloby podávajú rôzni právni zástupcovia a záujmové občianske združenia, ktorí týmito žalobami chcú „chrániť“ spotrebiteľa, ale v neposlednom rade tieto žaloby neobsahujú žiadne podstatné skutočnosti, ktoré by preukazovali a podporovali tvrdenia spotrebiteľov. Samotná žaloba žalobcu v rozsahu 27 strán neobsahuje žiadne fakty, ani opis rozhodujúcich skutočností, na základe ktorých by súd mohol relevantne rozhodnúť o práve spotrebiteľa. Aj keď sa jednalo o spotrebiteľský spor, samotný spotrebiteľ, keď už je zastúpený záujmovou organizáciou na jeho ochranu, tak by mal túto ochranu poňať vážne a zaoberať sa konkrétnymi skutočnosťami u konkrétneho spotrebiteľa a nie všeobecnými komentármi. Aj keď právny zástupca žalovaného namietal, že žaloba nemá náležitosti žaloby, bolo z nej zrejmé, čoho sa žalobca domáha a v podstate odhliadnuc od absencie niektorých skutkových tvrdení, bolo súdu zrejmé, v podstate čoho sa žalobca ako spotrebiteľ domáha, teda samotné podanie spĺňalo znaky žaloby, preto súd toto podanie prejednal a nerozhodol o jeho odmietnutí.

45. Čo sa týka žalobcom namietanej nesprávnej aplikácii ustanovení obchodného zákonníka, tieto námietky už boli vyriešené rozhodovacou činnosťou prvo aj druhoinštančných súdov, bola ustálená súdna prax, že aj na úverové zmluvy uzavreté podľa obchodného zákonníka sa použijú ustanovenia občianskeho zákonníka ako aj ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, preto súd sa už odôvodnením tejto skutočnosti opätovne nebude zaoberať. Takýto záver je zrejmý aj z rozhodnutia NSSR pod sp. zn. 3Mcdo 14/2014, podľa ktorého ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa prednostne použijú ustanovenia občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva (toto ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou).

46. Žalobca si uplatnil právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré malo spočívať v tzv. preplatení ním čerpaného splátkového úveru, teda v zaplatení sumy presahujúcej istinu čerpaného úveru, ktorý je potrebné považovať v zmysle zákona za bezúročný a bez poplatkov. Na preukázanie úmyslu konajúcej osoby získať bezdôvodné obohatenie nestačia všeobecné tvrdenia o zaužívanej praxi žalovaného pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv. Pre možnosť súdu konštatovať vedomostnú zložku úmyslu žalovaného bezdôvodne sa obohacovať by bolo nutné v každom jednom konkrétnom prípade s poukazom na okolnosti uzavretia konkrétnej zmluvy s konkrétnymi zmluvnými stranami preukázať, že žalovaný ako veriteľ v čase uzavretia zmluvy a prijatia plnenia na základe zmluvy skutočne vedel alebo aspoň bol uzrozumený s tým, že sa bezdôvodne obohacuje na úkor dlžníkov. Žalovaný skutočne chcel získať odplatu vo forme úrokov za poskytnutý úver, táto skutočnosť však nedokazuje jeho úmysel získať bezdôvodné obohatenie. Nemohol predpokladať v čase uzavretia zmluvy a prijatia platieb, že o niekoľko rokov neskôr v dôsledku neskorších legislatívnych zmien, súdy budú eventuálne posudzovať obdobné zmluvy o úvere v rozpore so spotrebiteľským právom. Súd poukazuje na početné zmeny zákonných ustanovení upravujúcich spotrebiteľské zmluvy ako aj na vývoj rozhodovacej praxe súdov ohľadne náležitostí zmlúv o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku ktorých je ťažko jednoznačne a nespochybniteľne preukázať úmysel žalovaného ako veriteľa uzatvárať zmluvy o spotrebiteľskom úvere s úmyslom sa bezdôvodne obohacovať na úkor spotrebiteľov.

47. Predmetom žaloby bolo zaplatenie sumy vo výške 2553,02 eur, ktorú si žalobca uplatnil titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Súd pri posudzovaní zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemohol konštatovať, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bez poplatkov, pretože nezistil v predmetnej úverovej zmluve žiadne nezrovnalosti a rozpory, ktoré by odporovali ustanoveniam zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmluve boli uvedené všetky podstatné náležitosti, ktoré má spotrebiteľská zmluva v zmysle § 9 Zákona o spotrebiteľských úveroch obsahovať, teda súd konštatuje, že bezdôvodné obohatenie v tomto prípade na strane žalovaného, za ktoré sa považuje plnenie nad rámec poskytnutého úveru vo výške 2553,02 eur (rozdiel medzi schváleným úverom 5500 eur a sumou, ktorú žalobca žalovanému uhradil 8053,02 eur), ktoré by mal žalobcovi podľa § 451 ods. 1/ Občianskeho zákonníka vydať, nevzniklo.

48. Z predložených dôkazov zo strany žalovaného, ktoré nerozporoval ani žalobca, bolo zrejmé, že výška RPMN nepresiahla výšku odplaty stanovenú zákonom, preto súd nemohol deklarovať predmetnú zmluvu o splátkovom úvere za bezúročnú a bez poplatkov, okrem toho žalobca, resp. jeho zástupca, jednostranne tvrdili, že výška RPMN o splátkovom úvere nezodpovedá deklarovanej výške 14,63 %, ale výške 15,71 %, ktorú skutočnosť však nijakým spôsobom nepreukázali, takže toto tvrdenie žalobcu v konaní preukázané nebolo.

49. Na záver súd ešte poznamenáva, že je zástancom ochrany spotrebiteľa a kontroly neprijateľných podmienok z úradnej povinnosti. Táto ochrana však musí slúžiť predovšetkým k vyvažovaniu faktického nerovnovážneho postavenia medzi dodávateľom a spotrebiteľom a tým k dosiahnutiu rovnosti strán sporu, teda má spočívať predovšetkým v tom, aby spotrebiteľ nebol viazaný neprijateľnými podmienkami a podmienkami dosiahnutými nekalými praktikami. Takáto ochrana je teda plne akceptovateľná pri nekalých praktikách dodávateľov, či neprijateľných podmienkach. Aj ochrana spotrebiteľa však musí mať svoje hranice a nemôže byť presadzovaná do extrémov spôsobom, že by to malo za následok porušenie princípu rovnosti strán v prospech spotrebiteľa, najmä nie v situáciách, keď dodávateľ sa snaží vykonávať svoje podnikateľskú činnosť poctivo. Aj spotrebiteľ je subjekt práva, ktorý sa má správať zodpovedne a zhodnotiť si pred vstupom do určitého právneho vzťahu svoje možnosti a práva a povinnosti, ktoré mu zo vzťahu vyplývajú. Do miery, v akej dodávateľ vystupuje poctivo, je preto potrebné chrániť aj dobrú vieru dodávateľa, že ten, kto s ním uzatvára zmluvný vzťah, si zvážil uzavretie

zmluvy a je si vedomý svojich práv a povinností. Súd pri skúmaní náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere zohľadnil dohodu strán v zmluve o súčastiach zmluvy a neakceptoval námietky žalobcu, ktoré súd považoval za príliš formalistické a všeobecné.

50. Na základe posúdenia všetkých okolností prípadu a predložených dôkazov súd konštatoval, že žaloba nebola podaná dôvodne, preto žalobu v plnom rozsahu zamietol. Z toho dôvodu sa súd nezaoberal už ani nárokom žalobcu na finančné zadosťučinenie.

51. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 257 tak, že žalovanému súd nepriznal náhradu trov konania. Účelom uvedeného ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva súdu cez dôvody hodné osobitného zreteľa. Použitie tohto ustanovenia znamená odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti za zavinenie, pretože má dopad na toho, kto by mal inak právo na náhradu trov konania. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, keď sú v konaní naplnené zákonné predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak z osobitných dôvodov súd náhradu trov konania neprizná. Základným predpokladom pre použitie tohto ustanovenia v súvislosti s náhradou trov konania je preukázanie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Tieto môžu byť dané charakterom konania, charakterom procesnej situácie, ale taktiež môžu byť dané aj sociálnym aspektom strany sporu. Musí však ísť o výnimočný prípad, ktorý má oporu v skutkovom stave zistenom vykonaným dokazovaním. Pri rozhodovaní podľa tohto ustanovenia je taktiež potrebné si všímať i okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu práva na súde a ich postoje v konaní. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa skúmajú vždy u strany sporu povinnej plne alebo čiastočne nahradiť trovy konania. Tieto dôvody, inak pomerne jasne vymedzené stabilizovanou doterajšou judikatúrou, spôsobujú čiastočný alebo úplný zánik práva na náhradu trov konania u čiastočne alebo plne úspešnej strany sporu. Je vecou konkrétneho prípadu, či dôjde k takým okolnostiam, ktoré budú podkladom na rozhodnutie súdu o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania.

52. V danom prípade bol žalovaný podľa výroku rozsudku v konaní vo väčšinovom rozsahu úspešný, teda vychádzajúc len z výroku rozsudku by mal nárok na náhradu trov konania. Súd však v tomto prípade videl dôvody hodné osobitného zreteľa v okolnostiach daného prípadu. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 2553,02 eur titulom bezdôvodného obohatenia so skúmaním súdu ako otázky prejudiciálnej určenia bezúročnosti úverovej zmluvy. Je pravdou, že pri posúdení tejto otázky nie je jednotná rozhodovacia prax súdov, ktorá vyplýva z názorových rozdielov na danú problematiku (ako aj z rôznych skutkových okolností každého prípadu). Žalobca teda podal žalobu vychádzajúc z rozhodovacej činnosti, ktorá bola v jeho prospech. Aj keď súd vyhodnotil podstatné skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej v neprospech žalobcu, je možné akceptovať pohnútku žalobcu ako spotrebiteľa domáhať sa ochrany žalobou, keďže niektoré ustanovenia zmluvy či dohody sa mu javili byť neprimerané.

53. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že v danom prípade sú dané okolnosti, ktoré možno posúdiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré je možné odchýliť sa od zásady zodpovednosti za výsledok konania a náhradu trov konania žalovanému nepriznať.

54. O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok zo žaloby súd nerozhodol, pretože podľa ustanovenia § 2 ods. 2/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, v zmysle ktorého ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Žalobca je oslobodený od platenia súdnych poplatkov s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 2/ písm. u) citovaného zákona, súd však žalobe nevyhovel, preto poplatková povinnosť nemohla prejsť na žalovaného, ktorý síce nebol oslobodený od platenia súdnych poplatkov, ale v konaní bol plne úspešný aj napriek tej skutočnosti, že súd mu náhradu trov konania z vyššie uvedených dôvodov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.