Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_8CoCsp-4-2022.pdf
PDF · 114.4 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoCsp/4/2022
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Ingrid Doležajovej, v spore žalobcu: Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469, zastúpený: Mgr. Veronika Navrátilová, advokátka so sídlom Osuského 7, Bratislava, proti žalovanej: R. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX/XX, L., o zaplatenie 1.144,07 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 16Csp/76/2021-121 zo dňa 24. novembra 2021, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku (II.) a výroku o náhrade trov konania (III.) z r u š u j e a vec v týchto častiach v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 23.03.2021 prostredníctvom právneho zástupcu domáhal zaplatenia sumy 1144,07 eur s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania. Žalobu k zmluve č. 1 odôvodnil tým, že so žalovanou dňa 17.03.2014 bola uzavretá Zmluva poskytnutí verejných služieb, na základe ktorej bola žalovanej aktivovaná SIM karta s prideleným tel. č. XXXXXXXXXX. K zmluve bol dňa 07.11.2018 uzavretý dodatok, na základe ktorého sa žalobca zaviazal vo vzťahu k uvedenej SIM karte poskytovať žalovanej program služby „ ÁNO XL“ s cenou mesačného paušálneho poplatku 40 eur. V súvislosti s prevzatím záväzku viazanosti žalovaná zároveň využila možnosť kúpy mobilného telefónu značky D. N. D XX GB za akciovú kúpnu cenu 28,99 eur s mesačným doplatkom počas doby viazanosti vo výške 21 eur. Dodatkom bola zároveň žalovanej aktivovaná doplnková služba „ Zdieľanie dát z paušálu“ pre tel č. XXXXXXXXXX. Žalovaná sa zaviazala, že počas doby viazanosti 24 mesiacov bude využívať služby žalobcu podľa zmluvy a riadne a včas platiť cenu za poskytované služby (ods. 4 Zmluvy č. 1). K odôvodneniu žaloby zmluvy č. 2 žalobca uviedol, že so žalovanou uzatvoril ďalšiu Zmluvu o poskytovaní verejných služieb a to dňa 11.01.2019 na základe ktorej bola žalovanej aktivovaná SIM karta s tel. č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy sa žalobca zaviazal vo vzťahu k uvedenej SIM karte poskytovať žalovanej program služby „ ÁNO L“ s cenou mesačného paušálneho poplatku vo výške 30 eur. V súvislosti s prevzatím záväzku viazanosti žalovaná zároveň využila možnosť kúpy mobilného telefónu Huawei P20 Lite za akciovú kúpnu cenu 19 eur s mesačným doplatkom počas doby viazanosti 8 eur. Žalovanej bolo zároveň poskytnuté zariadenie Huawei MEDIAPAD T3 10 za zvýhodnenú kúpnu cenu vo výške 0,04 eur. Žalovaná sa zaviazala, že počas doby viazanosti 24 mesiacov bude využívať služby žalobcu podľa zmluvy a riadne a včas platiť cenu za poskytované služby (ods. 5 zmluvy č. 2). Žalobca riadne a včas poskytoval žalovanej služby podľa zmluvy. Žalovaná si prestala plniť svoju povinnosť riadne a včas platiť cenu služieb poskytovaných žalobcom ihneď po uzavretí zmluvy č.2. Žalobca vyzval žalovanú upomienkami na uhradenie dlžných faktúr, a keď ani v dodatočnej lehote neuhradila dlžné faktúry, žalobca dňa 15.10.2019 prerušil poskytovania služieb. Žalovaná je so zaplatením v omeškaní, preto si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania a to od 30.05.2020 čo je deň nasledujúci po dni splatnosti najneskôr vystavenej faktúry. Zmluvná pokuta uplatnená žalobcom za porušenie zmluvy č. 1 má degresívny charakter. V súlade s rozhodovacou praxou súdov má žalobca
nárok na zmluvnú pokutu v zníženej (degresívnej ) výške 546,12 eur oproti dohodnutému základu v počiatočnej výške 1020 eur. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikol žalobcovi v dôsledku porušenia záväzku viazanosti žalovanou podľa ods. 4 písm. c) zmluvy č. 1 v spojení s ods. 5. Zmluvná pokuta uplatnená žalobcom za porušenie zmluvy č. 2 má degresívny charakter. Žalobca má nárok na zmluvnú pokutu v zníženej výške 287,96 eur oproti dohodnutému základu v počiatočnej výške 460 eur. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikol žalobcovi v dôsledku porušenia záväzku viazanosti žalovanou podľa ods. 5 písm. c) zmluvy č. 2 v spojení s ods. 6.
2. Vo veci bol vydaný dňa 20.05.2021 platobný rozkaz č. k. 16Csp/76/2021 - 71, ktorý bol zrušený v celom rozsahu, v dôsledku podaného odporu v zmysle ustanovenia § 267 ods. 3 CSP. Žalovaná v odpore uviedla, že nesúhlasí so zaplatením predmetnej sumy vo výške 1144,07 eur. Uviedla, že kontaktovala finančné oddelenie, call centrum aj zákaznícku linku spoločnosti Slovak Telekom, a.s., napr. v mesiaci 10/2019 a menovite pani E., ktorá s ňou riešila vzniknutý problém. Žalovaná písomne žiadala o porovnanie zaslaných a zaúčtovaných platieb, či v prípade rozdielu v platbách zašlú splátkový kalendár. Uvedená zamestnankyňa prisľúbila zaslanie vyjadrenie spoločnosti, avšak do dňa podania odporu t. j. 08.06.2021 žiadnu odpoveď neobdržala. Žalovaná tvrdila, že upomienky jej neboli doručené, dokonca mala vrátené 2 platby ako preplatok, z čoho usudzovala, že nevznikol žiaden rozdiel v platbách. Taktiež uviedla, že preštudovaním dokumentov zaslaných spolu s platobným rozkazom zistila, že podpisy na dvoch zmluvách nie sú jej vlastnoručné, ale falošné. Žalobca k uvedeným tvrdeniam žalovanej uviedol, že uvedená osoba pani E. nebola evidovaná v organizačnej štruktúre žalobcu, a taktiež nebola ani evidovaná žiadna komunikácia so žalovanou v období 10/2019. Žalobca vo svojom zákazníckom systéme neevidoval zo strany žalovanej požiadavku ohľadne splátkového kalendára. K výpisom z účtov, ktoré boli súčasťou odporu, žalobca uviedol, že tieto boli priložené aj pri overovaní a priradení platieb na základe židosti žalovanej z 10.06.2020. Tvrdenie žalovanej, podľa ktorého malo dôjsť k zneužitiu jej podpisu, žalobca nepovažoval za relevantné, nakoľko predmetom žaloby bol aj dodatok z 07.11.2018 a zmluva z 11.01.2019, ktorých pravosť žalovaná nerozporovala. Okrem toho bola to žalovaná, ktorá po celý čas poskytované služby žalobcu aj využívala. Vyjadrenie žalobcu bolo zaslané žalovanej na vyjadrenie, pričom tá sa k nemu nevyjadrila, výzva jej bola doručená v zmysle ustanovenia § 111 ods. 3 CSP (fikciou doručenia).
3. Napadnutým zhora v záhlaví tohto rozhodnutia onačeným rozsudkom Okresný súd Nitra, ako súd prvej inštancie, v spore takto rozhodol: I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 597,96 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 597,96 eura od 30.05.2020 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
4. Skutkový stav sporu súd prvej inštancie zistil nasledovne: Medzi žalobcom a žalovanou bola dňa 17.03.2014 uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb ( ďalej len ako „ zmluva č. 1“). Žalobca aktivoval žalovanej SIM kartu s tel. č. XXXXXXXXXX. Na základe zmluvy č. 1 žalobca poskytol žalovanej program služby „ÁNO XL“ s cenou mesačného poplatku vo výške 40 eur mesačne počas doby viazanosti 24 mesiacov. Medzi žalobcom a žalovanou bola dňa 11.01.2019 uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb (ďalej len ako „zmluva č. 2“), na základe ktorej bol žalovanej SIM karta s tel. č. XXXXXXXXXX. Na základe zmluvy č. 2 žalobca poskytol žalovane program služby „ÁNO L“ s cenou mesačného poplatku vo výške 30 eur. Žalovaná tiež využila možnosť kúpy mobilného telefónu Huawei P20 Lite za akciovú kúpnu cenu 19 eur, (jednorázovo). Žalovanej tiež bolo poskytnuté zariadenie MEDIAPAD T3 10 za kúpnu cenu 0,04 eur. Základ zmluvnej pokuty - počiatočná suma, ktoré bude klesať predstavovala sumu vo výške 460 eur. Žalobca vystavil žalovanej faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.05.2020, splatnú dňa 29.05.2020 vo výške 834,07 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.10.2019, splatnú dňa 31.10.2019 vo výške 109,00 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.09.2019, splatnú dňa 30.09.2019 vo výške 109,00 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.08.2019, splatnú dňa 30.08.2019 vo výške 127,90 eur. Žalobca si neuplatnil nárok na zaplatenie vyúčtovaných poplatkov vo výške 18,90 eur (náklady vymáhania) a vo výške 4,99 eur (poplatok za upomienku, resp. náklady vymáhania).
5.1. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, s poukazom na zistený skutkový stav, citované ustanovenia zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (§ 43 ods. 1 písm. a/ a d/ bod 2 a 3 + ods. 2 písm. a/ a ods. 12), citované ustanovenia Občianskeho zákonníka (OZ - zák. č. 40/1964 Zb. - § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1 - 4, § 54 ods. 1 a 2, § 544 ods. 1 a 2, § 545 ods. 1, § 517 ods. 1 a 2), citované ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP - zák. č. 160/2015 Z. z. - § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1) a citované ustanovenie § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ, odôvodnil nasledovne:
5.2. Súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že zmluvu (zmluvy) o poskytovaní verejných služieb považuje súd za zmluvu uzavretú stranami sporu podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. s tým, že s poukazom na predmet činnosti žalobcu, ide aj o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobca je dodávateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, teda vystupovala v pozícií spotrebiteľky.
5.3. Na základe vykonaného dokazovania mal súd nesporne za preukázané, že medzi účastníkmi boli uzatvorené vyššie citované zmluvy č. 1 a 2 na základe ktorých žalobca poskytoval žalovanej služby, za ktoré žalovaná riadne a včas neuhradila sumy, vyúčtované jednotlivými faktúrami. Žalobca jednoznačne preukázal, že žalovaná tým, že riadne a včas nezaplatila cenu za poskytnuté telekomunikačné služby, porušila zmluvné povinnosti. Keďže žalovaná si nesplnila svoj dlh voči žalobcovi a to ani napriek upomienkam, súd žalobe vyhovel, čo sa týka nároku za poskytnuté služby mobilnej siete, aj v časti degresívnej pokuty zo zmluvy číslo 2 (uzavretie tejto zmluvy nerozporovala, potvrdila svoj podpis č. l. 82 spisu) a to z dôvodu, že žalovaná ako dlžník má povinnosť z platného záväzku platiť cenu za poskytnuté služby. Čo sa týka nároku uplatneného titulom zmluvnej pokuty v prípade zmluvy č. 2 súd poukazuje na to, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikol žalobcovi v dôsledku porušenia záväzku viazanosti žalovanej podľa ods. 5 písm. c) zmluvy č. 2 v spojení s ods. 6, keď žalovaná nezaplatila ceny za poskytnuté služby do 45 dní po splatnosti. Ide o typ degresívnej zmluvnej pokuty, ktorá bola vypočítaná podľa zmluvných podmienok, ktoré súd nepovažuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. s) Občianskeho zákonníka. V tomto smere súd odkazuje na ustanovenia o zmluvnej pokute, keď z hľadiska funkcie zmluvná pokuta v prvom rade plní prevenčnú (zabezpečovaciu) funkciu (čelí porušeniu povinnosti), ďalej plní reparačnú (uhradzovaciu) funkciu a konečne sankčnú funkciu (predstavuje sankciu pre toho, kto porušil povinnosť). Zabezpečovaciu funkciu plní zmluvná pokuta len tým, že hrozba majetkovej sankcie popoháňa dlžníka, aby včas a riadne splnil zmluvnú povinnosť. Dohoda o zmluvnej pokute má povahu dohody o paušalizovanej náhrade škody. Zabezpečovaný záväzok v čase uzavretia Zmluvy č. 2 bol 912 eur, t.j. 24 mesiacov x (30 + 8) eur. Základ zmluvnej pokuty vo výške 460 eur nebol neprimerane vyšším zabezpečením než výška zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokuty, a preto nie je možné hovoriť o neprijateľnej zmluvnej podmienke. Žalovaná, i keď vystupuje ako spotrebiteľ, si musí byť vedomá svojich povinností a jej konanie v rozpore s uzatvorenou zmluvou a zákonom nemôže požívať zvýšenú ochranu na úkor osoby, ktorá mu poskytla služby, za ktoré žalovaná nezaplatila dohodnutú cenu. Pokiaľ ide o degresívnu pokutu uplatnenú žalobcom v zmysle zmluvy č. 1 tak súd uvádza, že žalobca označil, že k zmluve č. 1 bol dodatok uzavretý dňa 07.11.2018, ktorý sa však v predložených listinných dôkazoch nenachádza a z uvedeného dôvodu žalobca nemá nárok na degresívnu pokutu vo výške 546,12 eur, nakoľko súdu nebolo preukázané, z akého konkrétneho dodatku má výška zmluvnej pokuty v sume 1020 eur vychádzať. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konanie návrhovým. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Povinnosť dôkazného bremena má zásadne ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno. Súd poukazuje, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že počas konania neboli preukázané tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej čiastočne v jeho neprospech. V civilnom sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s nesplnením si dôkaznej povinnosti v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia. Dôkazné
bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, tento dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena. Žalobca teda v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno potvrdenie skutočností uvádzaných v žalobe, z ktorých vyvodil svoj uplatňovaný nárok na zaplatenie degresívnej pokuty v zmysle zmluvy č. 1, nie len čo do jej vzniku ale aj výšky. Vo zvyšnej časti, týkajúcej sa zmluvnej pokuty z dodatku, ktorý nebol doložený do spisu súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
5.4. Čo sa týka námietok žalovanej ohľadne skutočnosti, že na zmluve č. 1 zo dňa 17.03.2014 nie je jej podpis, súd poznamenáva, že jej argumentácia v odpore bola mierne protirečivá, pretože v jednej časti namietala, že podpis nepatril jej, v druhej časti však ospravedlňovala svoju platobnú neschopnosť s poukazom na prístup žalobcu. Okrem toho, pokiaľ žalovaná v odpore demonštratívne prezentovala, ktorý podpis patrí práve jej, súd nedisponuje odbornou autoritou, aby vedel posúdiť pravosť podpisov, takouto autoritou disponuje iba znalec alebo znalecká organizácia, ktorá má v predmete svojej znaleckej činnosti. Žalovaná nenavrhla vykonať žiadne dokazovanie ohľadne tejto skutočnosti, v dôsledku čoho súd dospel k záveru, že nestačí len tvrdiť určitú skutočnosť, ale túto musí strana aj preukázať, hoci je slabšou stranou v tomto konaní. Samotné vyhlásenie, že konkrétne skutkové tvrdenie protistrany nie je pravdivé, je samo o sebe nepostačujúce pre účinné popretie skutkových tvrdení protistrany. Okrem toho, žalovaná nepoprela skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré uvádzal v replike, pretože výzvu na vyjadrenie neprevzala v odbernej lehote. Súdu je všeobecne známe, že takýto procesný postup žalovaných ako spotrebiteľov je celkom bežný, keďže následne po podaní odporu už žiadne ďalšie skutočnosti neuvedú, ostanú pasívni.
5.5. Konajúci súd v tejto súvislosti pripomína, že sporové konanie je kontradiktórnym konaním, v ktorom sa priorizuje procesná aktivita a procesná diligencia strán sporu. Žalobca je povinný v žalobe opísať všetky rozhodujúce skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci a tieto je povinný aj náležite preukázať. Žalobca je povinný tvrdiť tie skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jeho úspech v spore. Bremeno tvrdenia je pritom v korelácii s bremenom popretia tvrdení protistrany. To však neznamená, že pasivita žalovaného môže mať za následok povinnosť súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti žalovaného poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.06.2019 sp. zn. I. ÚS 246/2019). Nie je ani na mieste, aby súd suploval procesnú nedbalosť (neaktivitu) žalobcu; takýto postup by bol porušením princípu rovnosti zbraní, vyjadreného v čl. 6 ods. 1 CSP. Uvedené platí o to viac, ak ide o spotrebiteľský spor, v ktorom je povinnosťou súdu poskytnúť zvýšenú ochranu spotrebiteľovi (v tomto prípade žalovanej) ako slabšej sporovej strane. Naopak, žalobca ako silnejšia sporová strana bol zastúpený advokátom, ktorý bol povinný konať s náležitou starostlivosťou prislúchajúcou jeho profesijnej odbornosti (porovnaj čl. 11 ods. CSP.). Advokát ako zástupca žalobcu mal preto vedieť, že žalobca je povinný uviesť v žalobe všetky skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci, t. j. opísať všetky rozhodujúce skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť a trvanie žalobou uplatneného nároku. Nebol preto daný dôvod na postup podľa § 150 ods. 2 CSP teda požiadať žalobcu o ďalšie skutkové tvrdenia, keďže takýto postup by bol v rozpore s princípom rovnosti zbraní. Takisto nebol daný dôvod vyzývať žalobcu na odstránenie vady žaloby podľa § 129 CSP keďže nedostatok spočívajúci v neuvedení rozhodujúcich skutočností nie je vadou žaloby a jeho následkom nie je odmietnutie žaloby, ale jej zamietnutie pre neunesenie bremena tvrdenia. Podaná žaloba podľa názoru súdu ani nebola zjavne nedôvodná v zmysle § 138 CSP súd preto nemal povinnosť vyzvať žalobcu na späťvzatie žaloby. Bolo by v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania suplovať procesnú aktivitu žalobcu a v konečnom dôsledku by takýto postup súdu viedol k porušeniu princípu rovnosti zbraní v neprospech žalovaného ako slabšej sporovej strany.
5.6. Súd zaviazal žalovanú aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne z priznanej dlžnej sumy, t.j. 597,96 eura a to od 30.05.2020, čo predstavuje deň nasledujúci po dni splatnosti najneskôr vystavenej faktúry v súlade s § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., kedy už bola žalovaná preukázateľne v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku.
5.7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 CSP (Civilný sporový poriadok - zákon č. 160/2015 Z. z.), keďže obe strany mali v konaní úspech. V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 1144,07 eur s príslušenstvom. Súd žalobe vyhovel iba čo do nároku na zaplatenie sumy 597,96 eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Úspech žalobcu v konaní predstavuje 52,27 % a úspech žalovanej predstavuje 47,73 %, pričom celkový úspech žalobcu by bol 4,54 %, čo je materiálne zanedbateľná miera úspechu. Vzhľadom na uvedené bol úspech strán sporu v konaní zhruba rovnaký a preto súd o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
6. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním proti výrokom o zamietnutí žaloby vo zvyšku a o náhrade trov konania (výroky II. a III.) napadol len žalobca domáhajúci sa toho, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zmenil (a vyhovel žalobe s priznaním mu náhrady trov konania v celom rozsahu), alebo aby v týchto častiach rozsudok zrušil (a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie), keď ohľadom odvolacieho dôvodu poukázal na to, že prvoinštančný súd nesprávnym procesným postupom jemu znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP). Medzi ním a žalovaným bola uzavretá zmluva o poskytovaní verejných služieb (zmluva č. 1), na základe ktorej bola žalovanému aktivovaná SIM karta, keď k tejto zmluve bol dňa 13. 12. 2016 uzavretý v poradí prvý dodatok a neskôr dňa 07. 11. 2018 dodatok č. 2, v zmysle ktorého dodatku č. 2 žalovaný využil možnosť kúpy mobilného telefónu značky SAMSUNG GALAXY S9 + 64 GB za akciovú cenu 28,99 eura s mesačným doplatkom 21 eur mesačne. Na základe podanej žaloby bol vydaný platobný rozkaz, na základe ktorej skutočnosti bolo dôvodné predpokladať, že súd nemal žiadne pochybnosti o skutočnostiach ním tvrdených a priložených listinných dôkazoch. Má za to, že prvoinštančný súd mal postupovať v zmysle ust. § 129 ods. 1 CSP, nakoľko zo žaloby bolo zrejmé, že on svoje tvrdenia opieral o dodatok uzavretý dňa 07. 11. 2018, pričom tento bol v žalobe riadne označený ako dôkaz, ktorý mal tvoriť prílohu žaloby, avšak pri elektronickom podaní žaloby nedopatrením nahral prílohu s dodatkom uzavretým dňa 13. 12. 2016 a nie s dodatok uzavretým 07. 11. 2018. Vydanie rozsudku, ktorým došlo k zamietnutiu žaloby z dôvodu absentujúcej prílohy, inak v žalobe riadne označenej, bolo v nadväznosti na skôr vydaný platobný rozkaz prekvapujúce, nepredvídateľné a narušujúce princíp právnej istoty. Ohľadom odôvodnenia v bode 31. má za to, že konanie súdu, ktorým by ho vyzval k doloženiu dodatku zo dňa 07. 11. 2018, ktorý bol označený ako príloha žaloby, by nebolo možné považovať za postup vedúci k porušeniu princípu rovnosti zbraní, v danom prípade išlo iba o zrejmú chybu spočívajúcu v nezaslaní inak riadne označenej prílohy. S postupom konajúceho súdu by sa vedel stotožniť v prípade, ak by zo žaloby nevyplývalo, z akého dôvodu si nárok na zmluvnú pokutu uplatňuje a ak by naviac na podporu jeho tvrdených skutočností neboli označené žiadne dôkazy. Má preto za to, že je potrebné rozlišovať s náležitou starostlivosťou uvedené rozdielne situácie, nakoľko v opačnom prípade by mohlo dochádzať k arbitrárnemu rozhodovaniu súdov, teda súd ho mal vyzvať k odstráneniu zisteného nedostatku výzvou na predloženie riadne označenej prílohy - dodatku zo dňa 07. 11. 2018, ako to učinili iné okresné súdy, keď vzhľadom k stovkám ním podávaných návrhov aj pri zachovaní náležitej starostlivosti môže dôjsť k zrejmej chybe spočívajúcej v nepriložení všetkých v žalobe opísaných dôkazov. Napokon je aj v rozpore s princípom právnej istoty, ak okresné súdy v totožných prípadoch použijú odlišné procesné postupy. K podanému odvolaniu žalobca pripojil dodatok zo dňa 07. 11. 2018, jemu zasielané výzvy z iných súdov na doplnenie príloh žaloby a platobný rozkaz.
7. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.
8. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalobcu dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutých výrokoch podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť (a vec podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie) z dôvodu, že prvoinštančný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi uskutočnenie jemu patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
9. Podľa ust. § 129 ods. 1 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,
alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako 10 dní.
10. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty (čl. 2 ods. 1 CSP). Každé ustanovenie tohto zákona (CSP) je potrebné vykladať v súlade s Ústavou SR, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tejto zákon, s medzinárodno-právnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené (čl. 3 ods. 1 CSP). Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu (čl. 8 CSP). Súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona (čl. 16 ods. 1 CSP). Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť (§ 132 ods. 3 CSP). Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP). Ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a žalovaným je spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak spotrebiteľská zmluva alebo iné zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou obsahujú zmluvnú podmienku, ktorá je neprijateľná (§ 299 ods. 2 CSP). Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia (§ 150 ods. 2 CSP). Ak zo skutočností tvrdených v žalobe je po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná, súd vyzve žalobcu na späťvzatie žaloby (§ 138 CSP).
11. V danej veci súd prvej inštancie podanú žalobu žalobcu v časti týkajúcej sa žalobcom uplatnenej pokuty vo výške 546,16 eura vzťahujúcej sa k zhora označenej zmluve č. 1 zamietol s odôvodnením, že ohľadom tohto uplatňovaného nároku žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno potvrdenia skutočností uvádzaných v žalobe, keď k tejto zmluve uzavretý dodatok zo dňa 07. 11. 2018 sa v ním predložených listinných dôkazoch nenachádza a práve (len) z tohto dôvodu žalobca nárok na túto zmluvnú pokutu nemá, pričom s ohľadom na kontradiktórnosť konania, princíp rovnosti zbraní a zanedbanie náležitej profesijnej odbornosti zástupcu žalobcu (advokátom) nebol daný na postup súdu podľa ust. § 150 ods. 1, § 129 a § 138 CSP a teda suplovať procesnú aktivitu žalobcu.
12. Z obsahu podanej žaloby a príloh k nej vyplýva, že žalobca (v časti II. bod 1. žaloby) uviedol to, že k zmluve č. 1 bol uzatvorený dodatok zo dňa 07. 11. 2018 v súvislosti s kúpou mobilného telefónu zn. Samsung Galaxy S9 plus 64GB za akciovú cenu, s povinnosťou žalovaného počas doby viazanosti 24 mesiacov využívať jeho služby podľa zmluvy, keď ohľadom dôkazov označil uvedený dodatok zo dňa 07. 11. 2018, keď tiež uviedol špecifikáciu nezaplatených faktúr, a keď faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 29. 05. 2020 sa týkala zmluvných pokút z oboch označených zmluvných vzťahov, ktorú faktúru súdu pripojil.
13. Vchádzajúc z uvedeného, ako aj z toho, že prvoinštančný súd následne platobný rozkaz vydal a žalobcu na nepredloženie označeného dodatku zo dňa 07. 11. 2018 neupozornil, resp. na doloženie tohto dodatku nevyzval, a nevyzval ho ani k späťvzatiu žaloby, mal odvolací súd za to, že odvolacie dôvody žalobcu sú plne opodstatnené. Všeobecný súd musí vykladať a používať zhora citované ustanovenia Civilného sporového poriadku v súlade so znením uvedených ustanovení a základných princípov, ako aj v súlade s účelom základného práva strán sporu na súdnu ochranu, nakoľko majú stranám poskytovať v civilnom sporovom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti pre zabezpečenie spravodlivej a účinnej ochrany práv a právom chránených záujmov. Prvoinštančný súd nesprávne žalobcovi vytkol neexistenciu skutkového tvrdenia v žalobe, ktorú povinnosť si žalobca splnil, avšak sa dopustil zrejmej nesprávnosti v nepredložení v žalobe označeného dodatku zo dňa 07. 11. 2018, keď omylom pripojil dodatok z iného dátumu. Vo všeobecnosti by súd v prípade neúplnej žaloby rozhodovať vôbec nemal, pred pokusom na odstránenie jej vady, keď za vadu predstavujúcu neúplnosť podania treba považovať aj nepripojenie listinného dôkazu k žalobe, na ktorý sa žalobca v podanej žalobe odvoláva a ktorú listinu ako za dôkazný prostriedok i označuje, keď na tomto právnom závere podľa názoru odvolacieho súdu nič nemení ani tá skutočnosť, že žaloba bola podaná osobou s povinnosťou konať s náležitou starostlivosťou prislúchajúcou jeho profesijnej odbornosti (advokátom). Konajúci súd by sa nemal snažiť profitovať zo zrejmej nesprávnosti konania žalobcu a jeho nárok mu len z tohto dôvodu nepriznať, keď si sám nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 129 ods. 1 CSP a keď naviac sám v predchádzajúcom konaní - pri vydaní platobného rozkazu uvedené za problém nepovažoval, keď neprihliadol ani k obsahu faktúry a procesnej obrane žalovanej strany (k
nej). Rozhodnutie prvoinštančného súdu sa tak stalo pre žalobcu i prekvapivé a nenapĺňajúce tak znaky spravodlivého konania a rozhodovania súdu. Zmyslom a účelom princípu kontradiktórnosti je, aby strana mala možnosť vyvrátiť, resp. spochybniť konkrétne vyjadrenie (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 83/2019 z 23.5.2019) a splnenie si zákonnej povinnosti súdu vyzvať stranu (žalobcu) na doplnenie neúplného podania - na predloženie v žalobe riadne označeného listinného dôkazu nie je porušením princípu rovnosti zbraní, ale naplnením povinnosti súdu konať spravodlivosť.
14. V ďalšom postupe preto súd prvej inštancie sa opätovne vysporiada so žalobou uplatneným nárokom v zostávajúcom predmete konania aj s ohľadom na už doplnený dodatok zo dňa 07. 11. 2018, pričom svoje nové rozhodnutie, vrátane rozhodnutia o trovách celého konania, náležitým spôsobom odôvodní.
15. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).