Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Pc/2/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Janou Srokovou v rodinnoprávnej veci navrhovateľky: B. V., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXX, proti odporcovi: Y. V., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXX, v konaní o určenie výživného na dospelé dieťa takto

rozhodol:

I. Odporca Y. V., nar. XX.X.XXXX je povinný prispievať navrhovateľke B. V., nar. XX.X.XXXX na jej výživu mesačne sumou 250 eur, ktoré výživné je povinný uhrádzať vždy do 15-tého dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám plnoletej B. V., nar. XX.X.XXXX a to počnúc dňom 1.2.2018.

II. Dlžné výživné za obdobie od 1.2.2018 do 30.9.2018 vyčíslené v sume 2000 eur je odporca povinný uhradiť navrhovateľke v lehote do 30.12.2018, pod hrozbou výkonu rozhodnutia.

III. V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 15.02.2018 domáhala voči svojmu otcovi, t. j. odporcovi určenia vyživovacej povinnosti pre plnoleté dieťa vo výške 250 eur mesačne od 07.08.2017, t.j. od podania návrhu na rozvod manželstva jej rodičov.

2. Svoj návrh odôvodnila navrhovateľka tým, že otec jej neprispieva na výživu, je študentkou 2. ročníka Strednej odbornej školy v Starej Ľubovni, ul. Jarmočná 108 v obdobe kaderník. Keďže štúdiom na strednej škole sa pripravuje na svoje budúce povolanie, nemá žiadne finančné príjmy, ani majetok žiada výživné od otca do doby, pokiaľ nebude schopná živiť sa sama. Svoje výdavky vyčíslila nasledovne : nečakaná zahraničná mesačná školská prax - 200 eur, cestovné náklady do školy 20 eur/mesiac, výdaje do školy 25 eur, drogéria 25 eur/mesiac, vreckové 50 eur/mesiac, oblečenie 45 eur/mesiac, školské potreby rôzne. Ďalej uviedla, že odporca pracuje ako SZČO vo firme FRAGO, s.r.o., Jesenná 587/3, 044 14 Čaňa a to v Belgicku.

3. Súd doručil účastníkom poučenia o procesných právach a povinnostiach, odporcovi spolu s návrhom na vyjadrenie.

4. Odporca sa k návrhu navrhovateľky nevyjadril ani nepredložil žiadne dôkazy.

5. Na pojednávanie sa odporca nedostavil, neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil, predvolanie mal riadne a včas vykázané dňom 30.7.2018, preto súd pojednával v jeho neprítomnosti v zmysle ust. § 180

CSP. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 10.10.2018 uviedla, že na podanom návrhu trvá v plnom rozsahu. Poukázala nato, že t.č. má vek 18 rokov, je žiačkou 3. ročníka SOU v Starej Ľubovni odbor kaderník, do školy denne cestuje z obce Plavnica do Starej Ľubovne, čo je cca 12 km jedna cesta, do školy cestuje autobusom, má kúpenú preukážku, čiže zakupuje študentské zľavové lístky. Jedna cesta činí tam a späť 0,80 eurá x 20-22 dní do mesiaca. Jej výdaje súvisia predovšetkým so zakupovaním školských potrieb, zošitov, kníh, 14 eur ročne uhrádza v škole školné. V škole sa nestravuje, stravuje sa doma a to tak, že si stravu nosí so sebou z domu. Ďalšie výdaje súvisia so zakupovaním ošatenia, obuvi, stravy, drogérie, s návštevou kultúrnych podujatí, ktoré sa realizujú aj v rámci školy. Pokiaľ ide o jej mamu, táto pracuje v auto umyvárni, v spoločnosti Paria s.r.o., ako pracovníčka v autoumyvárke, jej priemerný mesačný príjem činí minimálnu mzdu. Okrem nej rodičia majú ešte vyživovaciu povinnosť k bratovi - mal. U..

7. Z potvrdenia o návšteve školy Strednej odbornej školy, Jarmočná 108, Stará Ľubovňa vyplýva, že navrhovateľka je žiačkou uvedenej školy, aktuálne v 3. ročníku.

8. Keďže odporca nepredložil žiadne dôkazy, ani sa k návrhu nevyjadril, súd z pripojeného rozvodového spisu č.k. 2P/92/2017 zistil, že manželstvo rodičov mal. detí bolo rozvedené rozsudkom zo dňa 18.9.2018 a to na základe návrhu podaného otcom detí, teda v danom prípade odporcom. Zároveň týmto rozsudkom súd mal. U. V. zveril do osobnej starostlivosti matke, zo strany otca bola určená vyživovacia povinnosť sumou 200 eur mesačne. Ide o dieťa narodené XX.X.XXXX. Taktiež súd zistil, že otec sa v predmetnej veci pojednávania nezúčastnil, bol právne zastúpený advokátom a vo veci 2P/92/2017 boli zdokladované jeho zárobkové pomery a taktiež súd ustálil a bolo zistené, že odporca je držiteľom živnostenského oprávnenia v oblasti stolárstva, pracuje v zahraničí na stavbách, kde dosahuje mesačný príjem cca 1500 eur. Ďalej súd z predmetného rozsudku zistil, že matka žalobkyne už v tom čase pracovala tak, ako je to hore uvedené, v spoločnosti Paria s.r.o. ako pracovníčka v autoumyvárke s príjmom minimálnej mzdy, otec v časti týkajúcej sa výživného na mal. U. navrhoval výživné vo výške 150 eur s tým, že argumentoval tým, že vyššie výživné nie je schopný platiť, avšak súd z účtovníctva vo veci 2P/92/2017 zistil, že otec si ako výdaj účtuje stravné v prepočte 40 eur na každý deň v kalendárnom roku a teda súd ustálil výživné na sumu 200 eur mesačne, pokiaľ ide o mal. U.. Ďalej súd z predmetného spisu zistil, že matka navrhovateľky do 15.10.2017 pracovala v spoločnosti mkem, spol. s.r.o. EMKEM s čistým priemerným mesačným príjmom 435,86 eur. Od 15.10.2017 do 23.11.2017 bola práceneschopná, potom v období od 23.11.2017 do 31.12.2017 pracovala v čínskom obchode ako predavačka, kde zarobila od 25,78 eur po 82,27 eur. Od 2.2.2018 je zamestnaná v spoločnosti Paria s.r.o. ako pracovníčka v autoumyvárke s príjmom vo výške minimálnej mzdy. Poberá prídavky na 2 detí. Spolu s deťmi pochádzajúcimi z manželstva býva v 3 izbovom byte, ktorý patrí do BSM. Náklady na chod domácnosti matka detí vyčíslila sumou 440 eur (nájom, inkaso, internet telefóny, strava a drogéria) Otec - odporca je držiteľom živnostenského oprávnenia v oblasti stolárstva, podľa jeho vyjadrenia pracuje v zahraničí na stavbách, kde dosahuje mesačný príjem cca 1500 eur. Výdaje špecifikoval ako príspevok manželke na chod domácnosti v sume 300 eur, platí elektrinu 140 eur, náklady za prácou v zahraničí 240 eur jedna cesta, ubytovanie v zahraničí 200 eur mesačne, odvod poisťovniam 210 eur mesačne, pracovné pomôcky 150 eur ročne, náklady na stravu a ošatenie. Spláca úver v sume 2000 eur po 170 eur mesačne. Otec v rozvodovom konaní žiadal určiť výživné na mladšie dieťa - syna v sume 75 eur, na pojednávaní dňa 15.2.2018 prejavil ochotu platiť výživné avšak nie vyššie ako 150 eur mesačne. Matka žiadala výživné na syna v sume 250 eur mesačne, ktoré na pojednávaní znížila na sumu 200 eur mesačne.

9. Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4 Zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zák. o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Podľa § 76 ods. 1 Zák. o rodine sa výživné platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa § 77 ods. l veta prvá a druhá Zák. o rodine sa právo na výživné nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

10. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť a trvá do času, kým dieťa nie je schopné živiť sa samo. Táto schopnosť nie je viazaná na dosiahnutie určitého veku a teda ani na dosiahnutie plnoletosti. Schopnosť samostatne sa živiť znamená, že dieťa je schopné zabezpečiť všetky svoje odôvodnené potreby. Skutočnosť, že dieťa navštevuje denné štúdium na vysokej škole odôvodňuje záver súdu o tom, že dieťa nie je schopné samostatne sa živiť a má nárok na výživné aj v čase po dosiahnutí plnoletosti, nakoľko sa sústavne pripravuje na budúci výkon povolania. Výšku výživného súd potom určí v závislosti od odôvodnených potrieb oprávneného a majetkových schopností a možností povinného. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Účelom vyživovacej povinnosti je zabezpečiť rovnakú životnú úroveň rodičov a detí.

11. Súd má z vykonaného dokazovania za preukázané, že navrhovateľka má 18 rokov a je študentkou a teda sa pripravuje na svoje budúce povolanie. Odôvodnené potreby navrhovateľky sú bežné a primerané potrebám študenta v jej veku, t. j. náklady na stravu, cestovné, školské potreby, ošatenie a pod.

12. Pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľky o výživnom, súd vychádzal nielen z odôvodnených potrieb navrhovateľky ale i z možností, schopností ako aj majetkových pomerov oboch rodičov. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

13. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Táto schopnosť závisí od toho, kedy sa dieťa stáva spôsobilým uhrádzať svoje odôvodnené potreby z odmeny za vlastnú prácu takej povahy, ktorá zodpovedá jeho fyzickým a duševným predpokladom a potrebám spoločnosti.

14. Je nesporné, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné má vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri určení výšky výživného sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami. Obaja rodičia majú ešte jednu vyživovaciu povinnosť k mal. U., ktorý má 15 rokov, je žiakom 8. ročníka. Výživné na toto dieťa bolo určené sumou 200 eur mesačne.

15. Otec navrhovateľky pred súdom v konaní o rozvod manželstva deklaroval, že jeho čistý príjem z podnikateľskej činností je len v sume cca 1 500 eur mesačne. Na druhej strane z daňového priznania a z prehľadu príjmov a výdajov mal súd preukázané, že celkové príjmy otca dieťaťa za rok 2017 boli v sume 21 305,53 eur a výdaje 17 679,27 eur. Medzi príjmami mal vklad podnikateľa v sume 15 400 eur. (4x po 4 000 eur dňa 1.1.2017, 24.2.2017, 25.8.2017 a 15.10.2017) Medzi výdavkami mal ročný výdaj na stravné v sume 14 625,-, ktoré predstavuje istú sumu na deň jeho pobytu v zahraničí, Keď túto sumu vydelíme počtom dní v roku vychádza suma 40 eur na deň (14625 eur : 365). Z uvedeného vyplýva, že suma 40 eur na deň počas celého roka 2017 predstavuje jeho osobnú spotrebu bez ohľadu na to či je alebo nie je v práci v zahraničí, nejde o výdaj, ktorý by otec dieťaťa vynaložil na materiál, službu a pod. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec dieťaťa vykonáva práce len v zahraničí (Belgicko), na území Slovenska žiadnu prácu nevykonáva (nevyplýva to z predložených faktúr), teda aj keď má otec dieťaťa sídlo na území SR miestom výkonu jeho práce je Belgicko. Podľa názoru súdu účtovanie stravného 40 eur na deň počas celého kalendárneho roka je len spôsob ako si otec dieťaťa znižuje základ dane, pričom takto účtovaný výdaj ostáva pre jeho vlastnú potrebu. Pokiaľ v tejto položke mal započítané aj náklady na cestovné a ubytovanie v zahraničí, ktoré otec deklaroval pred súdom potom ak aj pripustíme mesačný výdaj na ubytovanie 200 eur a mesačný výdaj na cestovné 250 eur (pričom

však otec dieťaťa za prácou cestuje v 6 týždenných turnusoch), potom je oprávnený tento výdaj len do sumy 5 400 eur. Preto súd výdaj stravné zo sumy 1 4625 za oprávnený považoval len do výšky 5 400 eur, v prevyšujúcej časti tento výdaj považoval za nedôvodný a neuznal ho. Rovnako súd v konaní o rozvod neuznal výdaj špecifikovaný ako osobná spotreba v sume 20 799,31 eur, keďže je určený len pre osobnú spotrebu podnikateľa. Ďalej konštatoval, že z predmetného prehľadu, naviac vyplýva, že otec dieťaťa má okrem deklarovaného príjmu aj nejaké iné príjmy alebo úspory keď v roku 2017 vložil do svojej podnikateľskej činnosti celkovú sumu 15 400 eur, čo samo o sebe svedčí o lepších majetkových pomeroch ako ich otec deklaroval pred súdom. Potom podľa prepočtov súdu pri príjme za práce 21 305,53 eur, osobnom vklade podnikateľa 15 400 eur je celkový príjem 36 705,53 eur a oprávnených výdajov odvody poisťovniam 1 854,27 eur, stravné 5 400 eur, pracovné náradie a pomôcky 1 200 eur je jeho ročný príjem 28 251,26 eur, čo na mesiac predstavuje 2 354,27 eur.

16. Podľa názoru súdu odporovalo by dobrým mravom, ak by súd na položku výdavok za stravné v sume 9 258 eur (14 625 - 5400) a výdavok na osobnú spotrebu v sume 20 799,31 eur ako príjem otca neprihliadol. Ako už súd konštatoval, je všeobecne rozšírené, že v snahe vyhnúť sa vyšším odvodovým povinnostiam, a plateniu vyššej dane z príjmu, takýmto spôsobom si podnikatelia znížia základ dane. Otec navrhovateľky vykonáva práce pre svojho dodávateľa (z Čane) v Belgicku. Podľa názoru súdu je nelogické a ťažko uveriteľne, aby otec dieťaťa vykonával prácu v Belgicku za podľa jeho tvrdenia čistý príjem 850 eur (1500 - ubytovanie 200, cesta 240 eur, odvody 210 eur) mesačne, ako súdu deklaroval. Na základe uvedeného súd uzavrel, že mesačný príjem otca za rok 2017 činí najmenej sumu 2 354,27 eur.

17. Súd má za to, že otec navrhovateľky je objektívne schopný dosahovať príjem dostatočný pre plnenie vyživovacej povinnosti voči plnoletej dcére v rozsahu 250,- eur mesačne, pretože disponuje takými schopnosťami a skúsenosťami, ktoré by mohol adekvátne zúročiť. Výdavky, či iné náklady ( úver a pod.) nie je samo o sebe možné z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti zohľadňovať, nakoľko výživné na maloleté dieťa má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodičov, a taktiež nie je možné pri určení výšky výživného zohľadňovať bežné náklady na domácnosť (ktoré sú na strane oboch rodičov). Keďže plnenie vyživovacej povinnosti je prvoradou zákonnou povinnosťou rodičov, rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Súd zároveň poukazuje na výživné na mladšieho súrodenca, ktoré bolo súdom určené vo výške 200 eur mesačne a na výdaje na plnoletú dcéru, ktoré sú oveľa vyššie ako na brata.

18. Súd konštatuje, že výživné zohľadňuje iba časť nevyhnutých potrieb a je nepochybné, že matka si dobrovoľne plní vyživovaciu povinnosť voči dcére. Súd poznamenáva, že je povinnosťou druhého rodiča, aby hľadať všetky možnosti, svoje rezervy, tak aby svojmu dieťaťu poskytol stanovený rozsah vyživovacej povinnosti, ktorý podľa názoru súdu zodpovedá odôvodneným potrebám plnoletej dcéry. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, v danom prípade otca.

19. Vzhľadom na všetky uvedené skutočností súd má za to, že je v schopnostiach otca dieťaťa prispievať na jeho výživu sumou 250 eur mesačne a táto suma podľa názoru súdu zodpovedá aj odôvodneným potrebám plnoletej dcéry.

20. Navrhovateľka sa návrhom domáhala voči odporcovi určenia vyživovacej povinnosti pre plnoleté dieťa vo výške 250 EUR mesačne od 07.08.2017. Návrh na súd bol však podaný vo februári 2018. Nakoľko sa obaja rodičia majú podieľať na výživnom pre dieťa v rovnakej miere (berúc v úvahu, s ktorým rodičom dieťa žije v spoločnej domácnosti a akým spôsobom sa povinný rodič podieľa na plnení výživného aj nad rámec), súd v súlade s § 75 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého možno právo na výživné priznať len odo dňa začatia súdneho konania, zaviazal odporcu platiť výživné od tohto obdobia a v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky zamietol.

21. Podľa § 232 C.s.p. ods. 3 a 4 lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

22. Za obdobie od 1.2.2018 do 30.9.2018 mal odporca podľa súdom určeného výživného zaplatiť výživné celkovo 2000 eur. Odporca za uvedené obdobie neuhradil navrhovateľke žiadne výživné. Zročné výživné preto činí sumu 2000 eur, ktoré súd zaviazal odporcu uhradiť navrhovateľke v lehote do 30.12.2018 jednorazovo.

23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 357 písm. a) . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 .

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

1/ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.