Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24CoP-20-2019.pdf
PDF · 109.36 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/20/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v rodinnoprávnej veci manžela: L. B., O.. XX.X.XXXX, Z. V. P. Č.. XXX, XXX XX P., zastúpený JUDr. Vierou Komanovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom 17. novembra 31, 064 01 Stará Ľubovňa, proti manželke: W. B., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. P. Č.. XXX, XXX XX P., v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k mal. F. B., O.. XX.X.XXXX, Z. V. P. Č.. XXX,XXX XX P., zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych veci a rodiny v F. Ľ., o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č. k. 2P/92/2017-126 zo dňa 18. 09. 2018 takto jednohlasne
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I., III., V.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Predmet konania.
1. Predmetom konania je rozvod manželstva účastníkov konania a úprava rodičovských práv na čas po rozvode manželstva k mal. F. B..
Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol cit.: „I. Súd manželstvo účastníkov L. B. a W. B., rod. N. uzavreté dňa XX.XX.XXXX v P. a zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu P., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX pod poradovým číslom XX rozvádza. II. U.. F. B., nar. XX.X.XXXX sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky W. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. III. Otec L. B., nar. XX.X.XXXX je povinný prispievať na výživu mal. F. B. sumou 200 eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15- ého dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku. IV. Styk otca L. B. sa s mal. F. B. neupravuje. V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“
3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že účastníci konania uzatvorili manželstvo v P. dňa XX.XX.XXXX. Počas trvania manželstva sa im narodili dve detí O., ktorá počas súdneho konania nadobudla plnoletosť (nar. dňa XX.X.XXXX) mal. F., nar. XX.X.XXXX. Manželstvo účastníci uzatvorili zhruba po ročnej známosti zo vzájomnej citovanej náklonnosti. Manželstvo bolo
harmonické do času kým navrhovateľ nezačal pracovať v zahraničí, v dôsledku čoho došlo medzi manželmi k vzájomnému odcudzeniu. Zhruba 4 roky navrhovateľ udržiava mimomanželskú známosť. Účastníci konania aj keď žijú v spoločnom byte, spolu nekomunikujú, navrhovateľ domov chodí len sporadický (pracuje na 5-6 týždňové turnusy). Navrhovateľ síce zobral návrh na rozvod späť, avšak ako to vyplýva z vyjadrenia jeho manželky, dôvodom nebolo obnovenie manželského spolužitia. Ani pred ani po späťvzatí návrhu na rozvod navrhovateľom k obnoveniu manželského spolužitia nedošlo, manželka navrhovateľa jednoznačne takúto možnosť odmieta. V súčasnosti manželka navrhovateľa nechce zotrvať v manželskom zväzku, chce sa rozviesť. Podľa názoru súdu ani navrhovateľ nemá záujem o ďalšie trvanie manželstva, pretože okrem späťvzatia návrhu pre jeho zachovanie nič neurobil. Otec detí v návrhu navrhol mal. F. zveriť do osobnej starostlivosti matky a jeho zaviazať platením výživného v sume 75 eur mesačne, styk navrhol neupravovať. Na pojednávaní dňa 15.2.2018 na tomto návrhu zotrval pripustil ochotu platiť výživne avšak nie vyššie ako 150 eur mesačne. Matka v písomnom vyjadrení k návrhu súhlasila so zverením dieťaťa do jej osobnej starostlivosti, navrhla výživné v sume 250 eur mesačne, na pojednávaní navrhla výživné nie nižšie ako 200 eur mesačne. Kolízny na opatrovník v písomnom správe zo dňa 9.11.2017 navrhol o mal. dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca určiť výživné v primeranej výške zmysle potrieb mal. s poukazom na jeho príjem otca a styk neupravovať. Matka detí do 15.10.2017 pracovala v spoločnosti U., spol. s.r.o. s čistým priemerným mesačným príjmom 435,86 eur. Od 15.10.2017 do 23.11.2017 bola práceneschopná, potom v období od 23.11.2017 do 31.12.2017 pracovala v čínskom obchode ako predavačka kde zarobila od 25,78 eur po 82,27 eur, Od 2.2.2018 je zamestnaná v spoločnosti P. s.r.o. ako pracovníčka v autoumývarke s príjmom vo výške minimálnej mzdy. Poberá prídavky na detí. Spolu s deťmi pochádzajúcimi z manželstva býva v X. izbovom byte, ktorý patrí do BSM. Náklady na chod domácnosti matka detí vyčíslila sumou 440 eur (nájom, inkaso, internet telefóny, strava a drogéria). Otec je držiteľom živnostenského oprávnenia v oblasti stolárstva, podľa jeho vyjadrenia pracuje v zahraničí na stavbách, kde dosahuje mesačný príjem cca 1500 eur. Výdaje špecifikoval ako príspevok manželke na chod domácnosti v sume 300 eur, platí elektrinu 140 eur, náklady za prácou v zahraničí 240 eur jedna cesta, ubytovanie v zahraničí 200 eur mesačne odvod poisťovniam 210 eur mesačne, pracovné pomôcky 150 eur ročne, náklady na stravu a ošatenie. Spláca úver v sume 2000 eur po 170 eur mesačne. Zo správy kolízneho opatrovníka mal súd preukázané, že mal. F. je žiakom X. ročníka základnej školy v P., má záľubu vo futbale, hrá za klub. Je zdravý. Po rozvode chce zostať bývať s mamkou, má s ňou dobrý vzťah, otec je často v práci.
4. Prijal právny názor, že manželstvo účastníkov je tak vážne a trvalo rozvrátené, že nemôže plniť svoj účel, pričom rozvrat možno považovať ako kvalifikovaný a nenapraviteľný. Účastníci nehospodária spolu, navzájom si nepomáhajú, nevytvárajú zdravé rodinné prostredie, nezabezpečujú spoločnú výchovu mal. dieťaťa, nie sú si verní, čo sú základne práva a povinnosti manželov. Nemožno očakávať, že účastníci obnovia manželské spolužitie, keďže manželka navrhovateľa túto možnosť odmieta, nechce zotrvať v manželskom zväzku. Súd je presvedčený, že ani navrhovateľ nemá záujem o ďalšie trvanie manželstva, aj keď návrh zobral späť, dôvodom späťvzatia však nebola snaha obnoviť manželské spolužitie a urovnať vzťahy s manželkou. Príčinu rozvratu manželstva súd videl vo vzájomnom odcudzení zapríčineným odlúčením manželov pre pracovné povinnosti navrhovateľa v zahraničí a následnej mimomanželskej známosti navrhovateľa. Súd na základe vykonaného dokazovania, pre zabezpečenie čo najpriaznivejšieho duševného vývinu dieťaťa, stabilitu jeho výchovného prostredia, rešpektujúc želanie dieťaťa, dospel k záveru, že najpriaznivejším a najviac rešpektujúcim záujmy mal. F. je jeho zverenie do osobnej starostlivosti matky. S čím otec dieťaťa vzhľadom na jeho pracovné povinnosti aj súhlasil. Pri určení výšky výživného vychádzal z reálnych zárobkových možností, schopností, ako aj majetkových pomerov každého z rodičov. Obaja rodičia majú ešte jednu vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére O.. U.. F. má XX rokov, je žiakom X. ročníka, hráva futbal za klub je zdravý. Otec dieťaťa pred súdom deklaroval, že jeho čistý príjem z podnikateľskej činností je len v sume cca 1 500 eur mesačne. Na druhej strane z daňového priznania a z prehľadu príjmov a výdajov (čl. 76 - 97 spisu) mal súd preukázané, že celkové príjmy otca dieťaťa za rok 2017 boli v sume 21 305,53 eur a výdaje 17 679,27 eur. Medzi príjmami mal vklad podnikateľa v sume 15 400 eur (4x po 4 000 eur dňa 1.1.2017, 24.2.2017, 25.8.2017 a 15.10.2017) Medzi výdavkami mal ročný výdaj na stravné v sume 14 625,-, ktoré predstavuje istú sumu na deň jeho pobytu v zahraničí, Keď túto sumu vydelíme počtom dní v roku obdržíme sumu 40 eur na deň (14625 eur : 365). Z uvedeného vyplýva, že suma 40 eur na deň počas celého roka 2017 predstavuje jeho osobnú spotrebu bez ohľadu na to či je alebo nie je v práci v zahraničí, nejde o výdaj, ktorý by otec dieťaťa vynaložil na materiál, službu a pod. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec dieťaťa vykonáva práce len v zahraničí (.), na
území Slovenska žiadnu prácu nevykonáva (nevyplýva to z predložených faktúr), teda aj keď má otec dieťaťa sídlo na území SR miestom výkonu jeho práce je V.. Podľa názoru súdu účtovanie stravného 40 eur na deň počas celého kalendárneho roka je len spôsob ako si otec dieťaťa znižuje základ dane, pričom takto účtovaný výdaj ostáva pre jeho vlastnú potrebu. Pokiaľ v tejto položke mal započítané aj náklady na cestovné a ubytovanie v zahraničí, ktoré otec deklaroval pred súdom potom ak aj pripustíme mesačný výdaj na ubytovanie 200 eur a mesačný výdaj na cestovné 250 eur (pričom však otec dieťaťa za prácou cestuje v 6 týždenných turnusoch) potom je oprávnený tento výdaj len do sumy 5 400 eur. Preto súd výdaj stravné zo sumy 1 4625 za oprávnený považoval len do výšky 5 400 eur, v prevyšujúcej časti tento výdaj považoval za nedôvodný a neuznal ho. Rovnako súd neuznal výdaj špecifikovaný ako osobná spotreba v sume 20 799,31 eur, keďže je určený len pre osobnú spotrebu podnikateľa. Z predmetného prehľadu, naviac vyplýva, že otec dieťaťa má okrem deklarovaného príjmu aj nejaké iné príjmy alebo úspory keď v roku 2017 vložil do svojej podnikateľskej činnosti celkovú sumu 15 400 eur čo samo o sebe svedčí o lepších majetkových pomeroch ako ich otec deklaroval pred súdom. Potom podľa prepočtov súdu pri príjme za práce 21 305,53 eur, osobnom vklade podnikateľa 15 400 eur je celkový príjem 36 705,53 eur a oprávnených výdajoch odvody poisťovniam 1 854,27 eur, stravné 5 400 eur, pracovné náradie a pomôcky 1 200 eur je jeho ročný príjem 28 251,26 eur, čo na mesiac predstavuje 2 354,27 eur. Podľa názoru súdu odporovalo by dobrým mravom, ak by súd na položku výdavok za stravné v sume 9 258 eur (14 625 - 5400) a výdavok na osobnú spotrebu v sume 20 799,31 eur ako príjem otca dieťaťa neprihliadol. Otec dieťaťa vykonáva práce pre svojho dodávateľa (z I.) v V.. Podľa názoru súdu je nelogické, ťažko uveriteľne, aby otec dieťaťa vykonával prácu v V. za podľa jeho tvrdenia čistý príjem 850 eur (1500 - ubytovanie 200, cesta 240 eur, odvody 210 eur) mesačne, ako súdu deklaroval. Súd poukazuje na skutočnosť, že otec dieťaťa má zručnosti v oblasti stavebníctva, aktuálne vykonáva tesárske práce, pokiaľ by sa zamestnal na území Slovenska určite by dosiahol vyšší čistý príjem ako deklaruje sudu, že má z výkonu podnikateľskej činnosti ( 850 eur). Na základe uvedeného súd uzavrel, že mesačný príjem otca dieťaťa za rok 2017 činí najmenej sumu 2 354,27 eur. Súd mal za to, že otec mal. dieťaťa je objektívne schopný dosahovať príjem dostatočný pre plnenie vyživovacej povinnosti voči mal. dieťaťu v rozsahu 200,- eur mesačne, pretože disponuje takými schopnosťami a skúsenosťami, ktoré by mohol adekvátne zúročiť. Výdavky či iné náklady ( úver a pod.) nie je samo o sebe možné z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti zohľadňovať, nakoľko výživné na maloleté dieťa má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodičov, a taktiež nie je možné pri určení výšky výživného zohľadňovať bežné náklady na domácnosť (ktoré sú na strane oboch rodičov). Keďže plnenie vyživovacej povinnosti je prvoradou zákonnou povinnosťou rodičov, rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Stanovený rozsah vyživovacej povinnosti ( 200,- eur mesačne) zodpovedá odôvodneným potrebám mal. F., ktorý je v pubertálnom veku. Súd poukázal na „nezodpovedný prístup “ otca dieťaťa, ktorý na jednej strane tvrdí, že dieťaťu nie je schopný platiť výživné vyššie ako 150 eur mesačne, na druhej strane sám v roku 2017 vložil do svojej podnikateľskej činnosti sumu 15 400 eur. Podľa účtovníctva otec dieťaťa si ako výdaj účtuje na stravné v prepočte 40 eur na každý deň v kalendárnom roku (pričom túto sumu použije pre svoju vlastnú potrebu) no súdu tvrdí, že svojmu dieťaťu nie je schopný platiť viac ako 150 eur, čo je cca 4 dní jeho stravného. Vzhľadom na všetky uvedené skutočností súd mal za to, že je v schopnostiach otca dieťaťa prispievať na jeho výživu sumou 200 eur mesačne a táto suma podľa názoru súdu zodpovedá aj odôvodneným potrebám mal. F.. Rodičia mal. detí nežiadali úpravu styku otca s deťmi, preto ho súd neupravoval. 5. Poukázal na ust. § 18, § 19, ods. 1, § 22, § 23, ods. 1,2,3, § 24, ods. 2,3,4,5, § 25, ods. 1,2,3,4, § 26, § 62, ods. 1,2,3,4,5, § 75, ods. 1 Zákona o rodine. 6. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
Obsah odvolania, vyjadrení k odvolaniu 7. Proti výroku I. a III. rozsudku podal odvolanie manžel. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konania a rozhodnutie súdu prvej inštancie. V odvolaní uviedol, že po starostlivom uvážení všetkých dôvodov pre ktoré podal návrh na rozvod manželstva a predovšetkým z odstupom času a s chladnou hlavou na celý vzťah hľadí úplne inak. Je toho názoru že manželstvo nie je potrebné rozvádzať a preto dňa 03.09.2018 zobral návrh na rozvod manželstva späť a žiadal poskytnúť lehotu na pokus o obnovu manželského spolužitia. Z toho dôvodu zastáva názor že nie sú splnené zákonné predpoklady na rozvod manželstva. Príjem ktorý dosiahol v roku 2018 teda v čase rozhodovania súdu je podstatne nižší ako v roku 2017, kedy v roku 2018 do konca mesiaca september vyfakturoval a následne mu bolo uhradených celkovo 10 696 €, čo je priemer na jeden mesiac 1 337 € v hrubom.
Po odpočítaní všetkých nákladov jeho príjem nedosahuje ani priemer v národnom hospodárstve a preto súdom určená výška výživného je pre neho neúnosná už s poukazom na tú skutočnosť že na Okresnom súde Stará Ľubovňa je voči jeho osobe vedené konanie pod sp. zn. 4Pc/2/2018 o určenie výživného na plnoleté dieťa, kde jeho dcéra navrhuje aby mu súd uložil platiť výživné vo výške 250 € mesačne. Je toho názoru že súd pri určovaní výšky výživného mal vychádzať zo zásady rovnakej životnej úrovne rodičov a dieťaťa, t.j. že výživným má byť dieťaťu zabezpečená taká životná úroveň, ktorá zodpovedá sociálnemu postaveniu rodičov a ktorú rodičia dokážu pre deti zabezpečiť. To znamená mali byť zohľadnené predovšetkým individuálne nároky jeho syna, ktoré sú dané jeho vekom a s tým spojenými predovšetkým hmotnými potrebami ako sú strava, oblečenie, obuv, hygienické potreby a športové pomôcky, keďže sa syn aktívne venuje futbalu. Po vyhodnotení možností, schopností a jeho majetkových pomerov z ohľadom na manželkou vyčíslené výdavky na syna ktoré podľa jej vyjadrenia predstavujú sumu 65 € mesačne je toho názoru že súd mal určiť výživné na maloletého v sume najviac 100 € mesačne. 8. Manželka a kolízny opatrovník vo svojich písomných vyjadreniach navrhli rozsudok v jeho napadnutých častiach potvrdiť ako vecne správny.
Hodnotenie odvolacieho súdu 9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie otca bolo podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal napadnuté rozhodnutie v jeho napadnutých častiach postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých častiach vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 zákona č. 160/ 2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) .
10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z.).
11. Predmetom prieskumu pred odvolacím súdom je výrok o rozvode manželstva a výrok o u určení výživného. Podľa § 18 Zákona o rodine(zákon č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. Podľa § 23 Zákona o rodine , súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvráteniu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní na ne prihliada. Pri posudzovaní miery rozvratu prihliadne na porušenie povinnosti podľa § 18 a 19. 12. Z uvedených ustanovení, ale aj celej koncepcie Zákona o rodine vyplýva, že spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Rozvod manželstva sa vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať inak, pri zachovaní ich manželstva. K rozvodu možno preto pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine). Zákon sa v prípade rozvodu neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje jeho kvalifikovaný stupeň. To znamená, že rozvrat vzťahov medzi manželmi musí mať takú intenzitu, že je možné ho označiť za vážny, trvalý a taký, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, pričom od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili. 13. Odvolací súd po preskúmaní spisu zistil, že súd prvej inštancie sa riadil vyššie uvedenými zásadami a dostatočne preskúmal vážnosť, trvalosť a intenzitu narušenia spolužitia účastníkov konania a taktiež príčiny rozvratu a možnosť obnovenia spolužitia. Súd dostatočným spôsobom zisťoval skutkový stav, a to najmä výsluchom oboch účastníkov konania na pojednávaní dňa 15.2.2018, kde samotný manžel,
ktorý rozvod manželstva navrhol uviedol, že vylučuje možnosť obnovenia manželského spolužitia. Napriek skutočnosti, že písomným podaním zo dňa 3.9.2018 ( 7 mesiacov po pojednávaní ) zobral svoj návrh na rozvod späť bez uvedenia bližších dôvodov. Tieto dôvody nešpecifikoval ani následne na pojednávaní konanom dňa 18.9.2018. Správny bol postup súdu, ktorý po zistení, že manželka nesúhlasí so späťvzatím návrhu na rozvod manželstva a jej oznámení, že nedošlo k obnoveniu manželského spolužitia na späťvzatie návrhu neprihliadol v súlade s ust. § 95, ods.1 CMP. V konaní bolo preukázané, že manželia síce žijú v jednej domácnosti, avšak spoločne nehospodária, vzájomne si nepomáhajú, nestarajú sa spoločne o domácnosť, ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií, pričom rozvrat nie je len krátkodobý, ale trvalý. Súd prvej inštancie teda dostatočne zistil skutkový stav a správne dospel na základe takto zisteného skutkového stavu k právnemu záveru, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel. 14. Pokiaľ manžel nesúhlasil s rozvodom manželstva z dôvodu, ktoré uviedol v odvolaní, že sa chce pokúsiť o obnovenie manželského spolužitia, odvolací súd poukazuje na odmietavý postoj manželky, ktorý uviedla aj v jej vyjadrení k odvolaniu. Za takýchto okolností nemožno nikoho nútiť, aby zotrval v takomto manželskom zväzku. 15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že sú dané dôvody rozvodu podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, teda vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia, preto výrok o rozvode manželstva účastníkov konania postupom podľa § 387, ods. 1 C.s.p. potvrdil.
Podľa § 62 ods. 2 zákona číslo 36/2005 Z.z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 16. Pri určovaní výšky výživného zohľadnil súd u matky jej osobnú starostlivosť o mal. F.. Výšku výživného určenú súdom prvej inštancie je potrebné považovať za primeranú, zodpovedajúcu zákonným kritériám. 17. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Matka maloletého zabezpečuje o F. osobnú starostlivosť, čo je nutné považovať za formu plnenia výživného. Pri skúmaní oprávnených potrieb maloletých detí je potrebné a nutné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé, pravidelne sa vyskytujúce, ale aj potreby, ktoré sa vyskytujú len niekedy, napríklad v dobe letných prázdnin. Účelom výživného je uhrádzať nielen priebežne sa vyskytujúce bežné potreby, ale všetky potreby prospešné pre všestranný vývoj detí, teda i potreby vyskytujúce sa nepravidelne za dlhšie obdobie. K týmto odôvodneným potrebám sa musí prihliadať pri určovaní výšky výživného. V zmysle § 28 Zákona o rodine je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. V zmysle tohto zákonného ustanovenia je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak deťom sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento zaručený princíp ochrany práv teda zahrňuje zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej i nemateriálnej povahy k tomu, aby sa dieťa mohlo dostatočne rozvíjať. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojím deťom podľa kritérií uvedených v § 62 ods. 2 Zákona o rodine, pričom povinnosťou súdu je vždy prihliadnuť k všetkým dôležitým okolnostiam, u každého rodiča zvlášť, prihliadnuť na vek, vyspelosť dieťaťa, prihliadnuť na nevyhnutné potreby a potreby, ktoré sú nad rámec bežných potrieb, náklady ktoré súvisia so zdravotným stavom maloletých detí, je nutné prihliadnuť na majetkové pomery oboch rodičov a následne až tak zhodnotiť možnosti, schopnosti otca ako povinného a zhodnotiť odôvodnené potreby maloletých detí. U.. F. je žiakom strednej školy. Má zvýšené výdavky v súvislosti s jeho športovými a mimoškolskými aktivitami. Súdom určené výživné je primerané a vychádza z potrieb maloletého, ktoré boli v konaní preukázané. Tieto potreby okrem bežných potrieb vyčíslených matkou zahŕňajú aj náklady súvisiace so športovými aktivitami, ako správne uzavrel súd prvej inštancie. 18. Súd prvej inštancie vychádzal pri určení možností a schopností otca z listinných dôkazov preukazujúcich výšku jeho príjem, najmä z daňového priznania, peňažného denníka, prehľadu pohybov výpisov z účtu. Otec je živnostník, podniká v oblasti stolárstva. Príjem z podnikania deklaroval na sumu 1500 Eur mesačne. Vyživovacia povinnosť voči deťom, ktoré sú odkázané na svojich rodičov, je prvoradou povinnosťou rodiča a táto má prednosť pred ostatnými výdavkami. Odvolací súd v súlade s ust. § 62, ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého platenie výživného má prednosť pred ostatnými výdavkami, zastáva v zhode so súdom prvej inštancie názor, že z príjmu otca nie je možné odpočítať výdavky na stravné vo výške 40 Eur denne a výdavky v položke „osobná spotreba“ vo výške 20.799,31
Eur ročne a až následne vychádzať z takto zníženého príjmu ako hľadiska pre určenie výživného. Tieto výdavky otca na nemôžu ísť na úkor výživného pre mal. dieťa, ktoré má právo podieľať sa na rovnakej životnej úrovni ako povinný rodič. Podľa zaužívanej súdnej praxe výživné, ktoré hradí povinný rodič by malo predstavovať 20-30% jeho čistého príjmu s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu. Súdom určené výživné v prejedávanom prípade podľa názoru odvolacieho súdu v plnej miere zodpovedá potrebám maloletého F. a možnostiam jeho otca. Taktiež je správny záver súdu o tom, že vzhľadom na kvalifikáciu otca, je v jeho možnostiach a schopnostiach dosahovať vyšší príjem ako ten, ktorý otec deklaroval, že dosahuje v V. ( § 75, ods. 1 Zákona o rodine). Odvolacia námietka otca je v tejto časti nedôvodná. Odvolacia námietka otca, že v roku 2018 dosahoval oveľa nižší príjem ako tomu bolo v čase rozhodovania súdu, ktorý vychádzal z roku 2017 a súd túto skutočnosť nezobral do úvahy neobstojí z dôvodu, že súd v čase rozhodovania (18.9.2018) vychádzal z daňového priznania za rok 2017 z dôvodu, že daňové priznanie za rok 2018 nemohlo byť v tom čase vyhotovené z dôvodu neuplynutia daňového obdobia. Otec na pojednávaní dňa 18.9.2018, ktoré predchádzalo vyhláseniu rozsudku vo veci nedeklaroval žiaden pokles príjmu a nepredložil dôkazy o ňom ani v odvolacom konaní.
19. Ani ďalšie odvolacie námietky otca nespochybnili vecnú správnosť rozsudku v jeho napadnutých častiach. Odvolací súd napadnutý rozsudok postupom podľa §387 ods. 1 CSP potvrdil.
20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).