Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/124/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Petra Dumana v právnej veci žalobcu Digital Trade s.r.o., so sídlom Javorová 6, Šamorín, IČO: 46 519 432, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Margita Lonská, s.r.o., so sídlom Kalinčiakova 25, Bratislava, IČO: 36 862 282, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 101229185/2020 zo dňa 28.7.2020, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1.

Daňový úrad Trnava, pobočka Dunajská Streda rozhodnutím číslo 100422171/2020 zo dňa 13.2.2020 podľa určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 33 549,83 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2013.

2.

Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe predložených dôkazov a záznamov dane z pridanej hodnoty (DPH) zistil, že daňový subjekt spoločnosť Digital Trade s.r.o., so sídlom v Šamoríne si za obdobie marec 2013 uplatnil právo na odpočet dane podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov z faktúr od odberateľa spoločnosti MASSILIA Kft., so sídlom Sárfu utca , 1156 H - Budapest, Maďarsko za predaj tovaru (televízorov) v hodnote 201 299,00 eur.

3.

Kontrolovaný daňový subjekt spoločnosti Digital Trade s.r.o., ani odberateľ spoločnosť MASSILIA Kft. vierohodným a nespochybniteľným spôsobom nepreukázali, že žalobca dodal tovar tak, ako to uviedol v predložených dokladoch, čím mu nevzniklo právo na odpočítanie dane.

4.

Daňový subjekt pri daňovej kontrole neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal reálne uskutočnenie zdanených obchodov deklarovaných prijatými faktúrami, nepreukázal, že zdaniteľné obchody uvedené na faktúrach boli skutočne uskutočnené odberateľom uvedeným na faktúre.

5.

Správca dane konštatoval, že daňové doklady - faktúry sú z hľadiska preukázania dodania tovaru použiteľné len vtedy, ak je nepochybné, že v nich uvedené údaje odrážajú skutočnosť aj vierohodnosť a kompletnosť preukazuje daňový subjekt. Predložené listinné dôkazy nepreukázali, že predmetné zdaniteľné plnenia boli skutočne dodané deklarovanému odberateľovi, nakoľko je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie bolo poskytnuté tak, ako je uvedené na doklade.

6.

Nadobudnutie tovaru platiteľom dane deklarovanom na faktúrach MASSILIA Kft. sa nepodarilo preveriť. Zistenia maďarskej daňovej správy nepotvrdili dodanie tovaru odberateľovi v Maďarsku tak, ako to kontrolovaný daňový subjekt uvádza v podanom daňovom priznaní v súhrnnom výkaze. Maďarská spoločnosť nepodala svoje priznanie DPH k dani z príjmu, ani súhrnné výkazy za rok 2013 nepodávala, pričom posledné daňové priznanie podala za obdobie II. štvrťroka 2011.

7.

Na základe zistení z medzinárodnej výmeny informácií sa nepotvrdilo, že tovar bol dodaný platiteľovi dane zaregistrovanému v inom členskom štáte, nakoľko platiteľ dane deklarovaním na faktúrach nepriznal, že tovar reálne nadobudol, vlastnil a disponoval ním. Správca dane nemal za preukázané, že zdaniteľné plnenie uvedené na preverovaných faktúrach bolo skutočne dodané deklarovanému odberateľovi.

8.

Správca dane poukázal aj na to, že v posudzovanom prípade preveroval aj prepravu sporného tovaru, ktorý zabezpečoval dodávateľ prostredníctvom prepravcu a preverovaním odberateľa sa nepreukázalo, že na odberateľa prešlo právo nakladať so sporným tovarom ako vlastník. Údaje z mýtneho systému, ktoré správca dane predložil ako podporný dôkaz nepreukázali, že preprava tovaru sa uskutočnila tak, ako je deklarované na predložených medzinárodných nákladných listoch. Správca dane nezískal dôkaz o tom, akou trasou bol tovar prepravený zo Slovenska do Maďarska, pričom vozidlo, v ktorom mal byť tovar prepravený nebolo zaznamenané v mýtnom systéme.

9.

Správca dane preveril aj miesto tvrdenej vykládky a prevzatia tovaru odberateľom v Maďarsku na adrese Szabadság utca 56, 2143 Kistarcsa Hungary, maďarská daňová správa vo svojej odpovedi spochybnila tvrdenia daňového subjektu o tom, že tovar bol dodaný do iného členského štátu platiteľovi dane, nakoľko v deklarovanom mieste vykládky neboli evidované žiadne informácie o tom, že by tam mal maďarský odberateľ prenajaté priestory alebo, že by tam nejaký tovar preberal.

10.

Z uvedeného dôvodu správca dane konštatoval nepreukázanie, že tovar bol dodaný odberateľovi deklarovanému na faktúrach v inom členskom štáte a že daňový subjekt oprávnene fakturoval dodanie tovaru s oslobodením od dane podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

11.

Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol prakticky rovnaké skutočnosti, ako sú obsahom žalobného návrhu.

12.

Žalovaný, Finančné riaditeľstvo SR, napadnutým rozhodnutím č. 101229185/2020 zo dňa 28.7.2020 potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava zo dňa 13.2.2020.

13.

Podľa odôvodnenia rozhodnutia žalovaného daňový subjekt počas kontroly predložil správcovi dane sporné faktúry s príslušnými dodacími listami a CMR, ktorými deklaroval dodávku sporného tovaru do Maďarka, spoločnosti MASSILIA Kft. so statusom oslobodenej od DPH. Označené doklady sú však iba jednou z podmienok pre preukázanie opodstatnenosti uplatnenia oslobodenia od DPH, sami o sebe nie sú dostatočným preukázaním prepravy sporného tovaru do iného členského štátu deklarovanému odberateľovi. Spoločnosť MASSILIA Kft. nepriznala a nezdanila nadobudnutie sporného

tovaru od daňového subjektu; spoločnosť MASSILIA Kft. bola už v roku 2013 nečinná a na adrese sídla nekontaktná; riaditeľ spoločnosti MASSILIA Kft s príslušným správcom dane nespolupracoval a neposkytol požadované stanovisko; že posledné daňové priznanie k DPH podala spoločnosť MASSILlA Kft. za obdobie 2. štvrťrok 201l; že IČ DPH bolo spoločnosti MASSILlA Kft. zrušené dňa 15.05.2013 a dňa 09.07.2015 spoločnosť ukončila činnosť.

14.

CMR predložené k sporným faktúram majú podľa žalovaného dôkaznú hodnotu vo vzťahu k preukázaniu dodania sporného tovaru deklarovanému odberateľovi nedostatočnú aj z dôvodu, že vozidlo s EČV uvedeným na príslušných CMR (NZ-l66BL, deklarovaný prepravca spoločnosť KALMITRANS, s.r.o.) nemalo v deklarovaných dňoch zaznamenaný v mýtnom systéme pohyb na území Slovenska. Naviac, na príslušných CMR nie je uvedené ani to, kto mal za spoločnosť MASSILIA Kfl. sporný tovar prevziať.

15.

Za vylučujúce akékoľvek pochybnosti nemožno podľa žalovaného považovať ani rozporné výpovede vodiča vozidla s EČV NZ-166 BL, B. T. ml., ktorý bol súčasne i konateľom prepravnej spoločnosti KALMITRANS, s. r. o., keďže dňa 06.04.2017 tvrdil, že pri vykládke na adrese Szabadság ut. 56, 2143 Kistarcsa, Maďarsko boli prítomní zamestnanci spoločnosti MASSILIA Kft, na rozdiel od toho však dňa 12.06.2019 tvrdil, že na mieste určenia podľa CMR na vrátnici oznámil, že priviezol tovar od daňového subjektu pre odberateľa uvedeného na CMR a tovar vyložil na mieste, ktoré mu určil skladník, ktorý prekontroloval a potvrdil prevzatie tovaru pečiatkou odberateľa. V súvislosti s tvrdením B. T. ml., že tovar prevzali zamestnanci spoločnosti MASSILIA Kft, je potrebné uviesť, že podľa informácií poskytnutých maďarskou daňovou správou spoločnosť MASSILIA Kft. už v kontrolovanom období nevykazovala znaky obchodnej činnosti. Ani výpovede B. T. nepotvrdili, že sporný tovar bol dodaný deklarovanému odberateľovi, spoločnosti MASSILIA Kft.

16.

Pochybnosti o dodaní sporného tovaru deklarovanému odberateľovi, spoločnosti .MASSILlA Kft. nemohli vylúčiť ani potvrdenia o prijatí tovaru odberateľom bez dátumu prevzatia tovaru v inom štáte, bez dátumu skončenia prepravy, s pečiatkou spoločnosti MASSILIA Kft., na ktorých meno, priezvisko a funkcia osoby, ktorá mala predmetné potvrdenia podpísať, nie sú uvedené a nie je teda zrejmé, kto predmetné potvrdenia za spoločnosť MASSILIA Kft. podpísal.

17.

Vzhľadom na to, že spoločnosť MASSILIA Kft. v roku 20l3 nepodávala už žiadne daňové priznania, nevykazovali žiadnu ekonomickú činnosť, posledné daňové priznanie k DPH podala za 2. štvrťrok 2011, v dôsledku čoho jej bolo i dňa 15.05.2013 zrušené IČ DPH, nemožno považovať „prehlásenia o opustení sporného tovaru územia SR, o jeho prijatí do evidencie v mieste podnikania v Maďarsku a o jeho budúcom predaji v Maďarsku“, ktoré mal podpísať E. N. ako ,,oficiálny zástupca alebo splnomocnená osoba firmy MASSILIA Kft, 1156 Budapest, Sárfu u. 19.1l.5." za vierohodný dôkaz o dodaní sporného tovaru deklarovanému nadobúdateľovi, identifikovanému pre DPH v inom členskom štáte, v Maďarsku.

18.

V súvislosti s namietanými úhradami sporných faktúr žalovaný uviedol, že doklady o úhrade nie sú postačujúcou podmienkou pre priznanie oslobodenia od DPH deklarovaným sporným zdaniteľným obchodom, pokiaľ tieto nie sú odrazom reálneho plnenia pre deklarovaného odberateľa. Technicky je totiž možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie bolo skutočne poskytnuté deklarovanému odberateľovi a rovnako je technicky možné previesť akékoľvek peňažné prostriedky na akýkoľvek účet. Je teda zrejmé, že splnenie formálnej stránky pre priznanie oslobodenia od DPH deklarovaným dodaniam sporného tovaru, vyjadrené predloženými dokladmi je síce jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov priznané oslobodenie od DPH, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia. Ak teda daňové doklady (faktúry a doklady o úhrade) neodrážajú reálne plnenie pre deklarovaného odberateľa, nemôže byť daňovému subjektu na základe takýchto faktúr a dokladov o úhrade bez ďalších hodnoverných dôkazov priznané oslobodenie od DPH.

19.

Odvolací orgán uvádzal, že správca dane vykonal dokazovanie podľa § 24 zákona o správe daní v súlade so zásadami správy daní, uvedenými v § 3 zákona o správe daní; záver ktorý správca dane vyvodil zo

zisteného skutkového stavu zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Správca dane aplikoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 zákona o správe daní rešpektujúc povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, pričom dbal na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu.

20.

Pre záver o nepriznaní práva na oslobodenia dodávok sporného tovaru od DPH z dôvodu neunesenia dôkazného bremena postačuje podľa žalovaného dôvodné spochybnenie dôkazov o dodaní tovarov či služieb deklarovanému nadobúdateľovi v inom členskom štáte.

21.

Keďže dôkazy, ktoré daňový subjekt predložil v súvislosti so spornými faktúrami, boli v konaní spochybnené, daňovému subjektu sa nepodarilo právne relevantným spôsobom vyvrátiť pochybnosti, či sporný tovar ním deklarovaný bol skutočne dodaný spoločnosti MASSILIA Kft. a ani podľa výsledkov šetrenia maďarskej daňovej správy spoločnosť MASSILIA Kft .nepriznala žiadne nadobudnutie tovaru, bola nekontaktná a následne zrušená, pochybnosti daňový subjekt nijakým spôsobom neodstránil; odvolací orgán sa stotožňuje so závermi správcu dane, že na základe vykonaného dokazovania neboli daňovým subjektom splnené podmienky pre oslobodenie dodania sporného tovaru podľa § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH, daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno nepochybného preukázania dodania tovaru do iného členského štátu deklarovanému odberateľovi a správca dane postupoval v súlade s ustanoveniami § 19 a § 22 zákona o DPH, keď pristúpil k zdaneniu dodania sporného tovaru.

22.

K námietke ohľadne sídla a adresy vykládky a skutočnosti, že spoločnosť MASSILIA Kft. zanikla dňa 09.07.2015, t.j. viac ako 4 roky pred preverovaním, žalovaný uviedol, že zo zisťovania maďarskej daňovej správy vyplýva, že na adrese vykládky nie sú evidované žiadne informácie o tom, že by tam mala spoločnosť MASSILIA Kft. prenajaté priestory, súčasne poukazoval na skutočnosť, že spoločnosť MASSILIA Kft. bola nekontaktná aj na adrese sídla a to aj v roku 2015, t.j. pred 4 rokmi, a rovnako i vtedajší riaditeľ spoločnosti K. J. Q. nekomunikoval s príslušným správcom dane, keď na jeho výzvu požadované vyjadrenie neposkytol.

23.

V súvislosti s námietkou, že maďarská daňová správa nevyužila všetky právne možnosti na predvolanie resp. predvedenie svedka, odvolací orgán poukazoval na skutočnosť, že Maďarská daňová správa postupovala podľa zákonov platných v Maďarskej republike.

24.

Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca žalobu, v ktorej namietal, že v súvislosti s preverovaním prepravy tovaru a odpovede Národnej diaľničnej spoločnosti správca dane pri vyhodnotení tohto dôkazu opomenul uviesť, že prevádzka daňového subjektu - skladové priestory sa nachádzali v Náne pri pohraničnom meste Štúrovo, kde bola uskutočnená nakládka tovaru a nákladné vozidlo nemuselo použiť platené úseky ciest na území Slovenskej republiky.

25.

Namietal tiež, že správca dane vyhodnotil svedeckú výpoveď vodiča prepravcu - spoločnosti Kalmitrans s.r.o. účelovo, nelogicky a v neprospech daňového subjektu, keďže zo svedeckej výpovedi jasne vyplýva, že tovar opustil územie SR a bol vyložený v sklade na mieste určenia v CMR. Prevzatie tovaru potvrdil skladník podpisom a pečiatkou odberateľa. Prepravca postupoval obvyklým spôsobom v súlade s pravidlami v medzinárodnej preprave.

26.

Žalobca ďalej namietal, že nemôže niesť zodpovednosť za konanie svojho odberateľa v daňovej oblasti. Pre kontrolovaný daňový subjekt jediné dostupné informácie sú v systéme VIES na overenie platnosti IČ DPH odberateľa a tieto boli v čase uzatvárania obchodov kontrolované. Kontrolovaný daňový subjekt nemal žiadne indície o neplnení si povinností odberateľa voči daňovej správe svojej krajiny. Domnieva sa, že maďarská daňová správa nevyužila všetky možnosti na predvolanie, resp. predvedenie svedka (štatutárneho zástupcu odberateľa N. E., hoci im bola známa jeho identita na základe

poskytnutých osobných údajov. Maďarský daňový subjekt nebol preverovaný, nebolo podané trestné oznámenie na jeho konateľa, hoci je preukázané, že spoločnosť uskutočňovala intrakomunitárne transakcie so slovenským subjektom, ktoré nezdaňovala a neuvádzala vo výkazoch.

27.

Argumentoval tým, že správca dane sedem rokov po uskutočnení transakcií v spolupráci s maďarskou daňovou správou preveroval miesto vykládky a prevzatie tovaru odberateľom v Maďarsku na adrese Szabadság utca 56, 2143 Kistarcsa, podľa správcu dane v deklarovanom miesto vykládky nie sú evidované žiadne informácie o tom, že by tam mal maďarský subjekt prenajaté priestory. Informácia pochádzala z dátumu 07.10.2019, v súvislosti s čím žalobca poukazoval na skutočnosť, že spoločnosť MASSILIA Kft. zanikla dňa 09.07.2015, t.j. viac ako štyri roky pred preverovaním, teda v období preverovania tam ani nemohla byť. Podľa žalobcu pritom dodanie tovaru na miesto vykládky bolo dvakrát potvrdené prepravcom, priestory boli vhodné na skladovanie a maďarská daňová správa ani nepreverovala u vlastníka komplexu, či v čase dodania tovaru spoločnosť MASSILIA Kft. mala nejaký vzťah s prenajímateľom.

28.

Podľa názoru žalobcu hodnovernými dôkazmi jednoznačne preukázal intrakomunitárne dodanie tovaru do Maďarska odberateľovi MASSILIA Kft., ktoré dodávky sú oslobodené od dane v zmysle o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

29.

Má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu, vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánu verejnej správy je nedostačujúce na riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

30.

Žalobca namietal, že správca dane, ako aj žalovaný v predmetnom konaní nesprávne vec posúdili a rozhodnutia dostatočne neodôvodnili, pričom bez riadneho odôvodnenia neprijali ním predložené dôkazy. Z dikcie ako aj z článku 59 ods. 2 SR podľa žalobcu vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. Tzn. že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos z daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona.

31.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 6.11.2020 uviedol, že I. a II. časť žaloby je zhodná s odvolacími námietkami žalobcu v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane č. 100422171/2020 zo dňa 13.2.2020, s ktorými sa žalovaný vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia, a preto odkazuje na toto rozhodnutie. K námietke, že správca dane vec nesprávne právne posúdil a svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, uviedol, že rozhodnutie správcu dane i rozhodnutie žalovaného boli vydané podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalované rozhodnutie obsahuje náležitosti podľa zákona o správe daní, v odôvodnení žalovaného rozhodnutia sú uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, žalovaný sa vysporiadal s námietkami žalobcu a uviedol, aké dôkazy ho ovplyvňovali pri hodnotení dôkazov ako aj odôvodnil aj použitie právnych predpisov, podľa ktorých rozhodoval.

32.

K vyjadreniu žalovaného sa replikou vyjadril žalobca, ktorý poukazoval na to, že žalovaný vo svojom vyjadrení len zopakoval odôvodnenie daňovej správy, pričom rezonuje záver, že žalobca nebol dostatočne obozretný pri výbere svojich zahraničných odberateľov. Zásady uplatňované v

daňovom poriadku sú obsiahnuté v I. časti v Z.z,. o správe daní a sú to predovšetkým zásada zákonnosti, zásada spolupráce, zásada hospodárnosti, zásada neverejného konania, zásada oficiality, zásada objektívneho hodnotenia dôkazov, zásada preferencie skutočného obsahu právneho úkonu. Uvedené zásady nepredstavujú nezáväzné požiadavky, ale práve naopak majú právnu záväznosť ako ktorékoľvek ustanovenie. Spomenuté atribúty sú základné pravidlá riadenia daňového konania a sú dôležitým prostriedkom ku správnej interpretácií ostatných ustanovení daňových zákonov. Jedná sa hlavne o správny výklad hmotnoprávnych predpisov a zákonov o správe daní a o správnu aplikáciu zákonnosti a o základné zásady daňového konania, nepripúšťa sa arbitrárnosť pri rozhodovaní. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobca v III. časti sa odvolal na zákon o správnom konaní, a to v súvislosti s náležitosťami rozhodnutia v daňovom konaní, keď uviedol, že každé rozhodnutie správneho orgánu musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku, na správny poriadok sa odvolal vo všeobecnosti, pričom na rozhodnutie v daňovom konaní, bez ohľadu, či sa na toto konanie vzťahuje správny poriadok, platia rovnaké zákonné podmienky. Rozhodnutia v daňových veciach tiež musia obsahovať zhodne tri časti - výrok, odôvodnenie a poučenie o možnosti podať proti rozhodnutiu opravný prostriedok. Podľa žalobcu pritom napadnuté rozhodnutie neobsahuje riadne odôvodnenie, keď neobsahuje explicitne údaj, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, neobsahuje údaj o tom, ako sa žalovaný vysporiadal s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie jeho dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých rozhodoval.

33.

Podľa (daňový poriadok) (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 24 ods. 1 písm. a), b), c) daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa o DPH (1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

(2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

(8) Ak je tovar odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu a jeho dodanie spĺňa podmienky na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 až 4, dňom vzniku daňovej povinnosti je

a) 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď bol tovar dodaný, alebo

b) deň vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pred 15. dňom podľa písmena a).

(9) Ak je tovar odoslaný alebo prepravený z tuzemska do miesta určenia na území tretieho štátu ( § 47 ods. 1 a 2), za deň dodania tovaru sa považuje deň výstupu tovaru z územia Európskej únie, ktorý je potvrdený colným orgánom v colnom vyhlásení alebo v zjednodušenom colnom vyhlásení.

Podľa § 43 zákona o DPH (1) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou osobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a

b) nadobúdateľ podľa písmena a) je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi.

(2) Oslobodené od dane je dodanie nového dopravného prostriedku, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu predávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet.

(3) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane, odoslaného alebo prepraveného z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu predávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet, ak kupujúci je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu, ktorá nie je identifikovaná pre daň, alebo právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu a nie je identifikovaná pre daň, a ak povinnosť platiť spotrebnú daň vzniká kupujúcemu v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru.

(4) Oslobodené od dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej osoby z tuzemska do iného členského štátu na účely jej podnikania ( § 8ods. 4), ak by dodanie tohto tovaru pre inú osobu bolo oslobodené od dane podľa odseku 1.

(5) Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry,

b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom,

c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a

d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.

34.

Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania postupom podľa , oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

35.

V danom prípade podľa zistenia súdu vo veci konajúce a rozhodujúce správne orgány vykonali dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotili vecne správne a v súlade s ich logickým významom, v konaní sa nedopustili procesných pochybení, ktorých následkom by mohlo byť vydanie nezákonného rozhodnutia, a v obsahu svojich rozhodnutí , v ktorých zrozumiteľne vysvetlili dôvody prijatých záverov, sa vysporiadali s celým rozsahom argumentácie žalobcu.

36.

Samotné výsledky dokazovania aj podľa jeho vyhodnotenia súdom nemožno považovať za preukazujúce realizáciu dodávky tvrdenému zahraničnému odberateľovi žalobcom deklarovaným spôsobom, ktorý bol zisteniami správnych orgánov spochybnený do takej miery, že odôvodňuje záver o nenaplnení zákonných podmienok úspešného uplatnenia oslobodenia od dane z pridanej hodnoty.

37.

Zneužiteľnosť a zneužívanie systému dane z pridanej hodnoty odôvodňuje zvýšenie požiadaviek nielen na prácu daňových orgánov, ale aj na daňové subjekty uplatňujúce si daňové nároky, v súvislosti s ich povinnosťou preukazovať nárok nielen v rovine existencie okolností umožňujúcich záver o tom, že sa deklarované obchody mohli deklarovaným spôsobom uskutočniť, ale že sa bez pochybností deklarovaným spôsobom aj uskutočnili.

38.

V danom prípade v súvislosti s vyhodnotením zisteného skutkového stavu správnymi orgánmi vo vzťahu k uplatnenému oslobodeniu od dane pri deklarovanom intrakomunitárnom dodaní tovaru možno konštatovať, že podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky i Súdneho dvora EU k oslobodeniu dodania tovaru od dane v rámci spoločenstva dôjde iba vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník je prevedené na nadobúdateľa a predávajúci preukáže, že tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu. Predložené listinné dôkazy by preto daňovému subjektu mohli privodiť priaznivejšie posudzovanie jeho uplatneného nároku iba za podmienky, ak by v daňovom konaní bolo preukázané, že tovar skutočne opustil územie Slovenska, bol dodaný do iného členského štátu a tam zdanený odberateľom žalobcu, čo v danom prípade preukázané nebolo. Splnenie podmienok pre oslobodenie od dane bolo daňovou kontrolou zásadne spochybnené, pričom pochybnosti vo veci konajúcich správnych orgánov vyplývajú aj z dôkazov predložených žalobcom, preto nemožno tvrdiť, že tieto neboli vyhodnocované, či vytýkať správcovi dane, že neboli vyhodnotené v prospech žalobcu. Podľa odôvodnenia rozhodnutia tieto pochybnosti, neodstránené žalobcom ani výsledkami spolupráce s orgánmi českej maďarskej daňovej správy, spočívajú primárne v skutočnosti, že žiaden v konaní predložený dôkaz bez pochybností nepreukazuje vyvezenie tovaru do Maďarska tvrdenému odberateľovi, keď, v súlade s právnym názorom správnych orgánov, takýmto dôkazom nemôže byť vo svetle ďalších vykonaných dôkazov medzinárodný nákladný list CMR či doklady o úhrade ceny tovaru.

39.

Je objektívnou skutočnosťou, že sa prevzatie tovaru deklarovaným odberateľom v Maďarsku ani prostredníctvom tamojších daňových orgánov nepodarilo preukázať nakoľko deklarovaný odberateľ už v roku 2013 bol ekonomicky nečinný a s daňovými orgánmi nekomunikoval, pričom neúspešným bol aj pokus o vypočutie štatutárneho zástupcu odberateľskej spoločnosti. Výsledky týchto zistení realizovaných podľa predpisov iného členského štátu žalovaný ani správca dane nemali možnosť ovplyvniť.

40.

Pochybnosti o tvrdeniach žalobcu vyplývajú aj z nezrovnalostí vo výpovediach vodiča a súčasne konateľa prepravnej spoločnosti ohľadne miesta vykládky a pri vykládke prítomných osôb (podrobnejšie boli opísané v obsahu rozhodnutia správcu dane i žalovaného) a v neposlednom rade zo skutočnosti, že pohyb prepravného vozidla v rozhodnom čase nebol zachytený v mýtnom systéme, voči čomu síce žalobca namietal možnosťou použitia nespoplatnených úsekov ciest, avšak takýto spôsob prepravy tovaru do zahraničia, resp. takúto možnú trasu vozidla nekonkretizoval.

41.

Spornou otázkou medzi účastníkmi konania bolo posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z § 24 ods. 1 daňového poriadku, konkrétne, či nedošlo k neprimeranému prenosu dôkazného bremena na daňový subjekt. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na samotný účel daňového konania, ktorým je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Overenie oprávnenosti odpočítania dane pritom znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či podmienky boli splnené, či nárok pre nesplnenie hoci len jednej zo všetkých vyžadovaných podmienok nie je vylúčený. Nakoľko ide o hmotnoprávne podmienky, k takémuto záveru nestačí len existencia konkrétnej faktúry, hoci má všetky formálno-právne náležitosti, ale musí sa overiť, či údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetnú činnosť (z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 28. septembra 2017).

42.

Vo vzťahu k dôkaznému bremenu je možné poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. z 23. februára 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že : „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte

- žalobcovi ( v spojení s , ). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený“ (obdobne rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 21.04.2020).

43.

Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočňovania zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa jasne ustálila v závere, že na preukázanie oprávnenosti nároku na odpočet DPH, resp. na oslobodenie od tejto dane pri deklarovanom dodaní tovaru do iného členského štátu, nepostačuje predložiť faktúru, zmluvu a preberací protokol, ak im nesvedčia ďalšie preukázané okolnosti (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. , rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , , , , ). Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad v rozsudku sp. zn. z 31. mája 2018 okrem iného skonštatoval, že: „Určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti.“ Ďalej najvyšší súd v uvedenom rozsudku skonštatoval, že: „Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte.“

44.

Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty oslobodenie od dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré právo je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Zákonodarca z dôvodu zabránenia zneužiteľnosti tohto práva požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na oslobodenie od dane uplatnil, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre tento nárok zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na oslobodenie od dane, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar predal a tento bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu v prospech osoby identifikovanej pre daň v inom členskom štáte.

45.

V súvislosti s povinnosťou daňového subjektu preukázať skutočnosti vyplývajúce z predložených daňových dokladov (faktúr) je potrebné konštatovať, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu a preto má daňový subjekt ako platiteľ dane možnosť zaobstarať si dostatočný rozsah dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Inak povedané, je plne v dispozícii daňového subjektu zabezpečiť si potrebné doklady za účelom minimalizácie rizika, že mu v budúcnosti nebude z dôvodu dôkaznej núdze priznané právo na odpočítanie dane alebo oslobodenie od dane. Daňový subjekt je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

46.

Možno pripustiť, že zistenia správcu dane a žalovaného spočívajú aj v okolnostiach, identifikovaných a konštatovaných jasne a zrozumiteľne v odôvodneniach rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov, týkajúcich sa tvrdeného odberateľa žalobcu, čo je však vzhľadom na potrebu preukazovania reálnosti dodávateľsko - odberateľských vzťahov logické a nevyhnutné. Zistené skutočnosti v ich vzájomnej súvislosti poskytujú celkový obraz o reálnosti tvrdeného plnenia a bez akýchkoľvek rozumných pochybností odôvodňujú závery prijaté ako správcom dane, tak aj žalovaným, a súčasne odôvodňujú požiadavku správneho orgánu na predloženie ďalších dôkazov na preukázanie realizácie obchodu deklarovaným spôsobom. Zo strany daňových orgánov nejde o nezákonné zaťažovanie daňového subjektu dôkazným bremenom, ktoré mu neprislúcha, ale o zotrvanie na legitímnej požiadavke preukázania skutočností majúcich vplyv na správne určenie dane v zmysle § 24 ods.1 daňového poriadku daňovým subjektom, ktorý si oslobodenie od dane uplatnil a ktorý pri primeranej obozretnosti mal priestor na zabezpečenie hodnoverných dôkazov súvisiacich s realizáciou deklarovaného zmluvného plnenia.

47.

Podľa zistenia súdu správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov a s prihliadnutím na svoju povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal vo veci náležité dokazovanie a záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolnosti urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom, predovšetkým vo svetle kontrolných zistení a v ich vzájomných súvislostiach, absentuje reálny základ, ktorá skutočnosť má za následok nepriznanie práva na oslobodenie od dane.

48.

Podľa zistenia súdu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa všetky atribúty zákonnosti, žalovaný sa vysporiadal s podstatnými odvolacími námietkami žalobcu, jeho rozhodnutie obsahuje zrozumiteľné a vecne správne hodnotiace úsudky, je založené na náležite zistenom skutkovom stave veci, ktorý zodpovedá aj obsahu administratívneho spisu, pričom v daňovom konaní nedošlo k žiadnemu porušeniu ustanovení daňového poriadku, ktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

49.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákona súd žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

50.

O trovách konania rozhodol súd s prihliadnutím na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy uplatniteľné v zmysle nevznikli.

51.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Podanie kasačnej sťažnosti má odkladný účinok ( ).

Podľa v spojení s v znení lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú (v trestnom konaní to platí len o lehote na podanie opravného prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.