Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/34/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek senátu JUDr. Marty Barkovej a JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu: Y. C., B.. XX.XX.XXXX, X. W. XXXXX/X, XXX XX X., zastúpený JUDr. Igorom Kováčikom, advokátom, Panenská 7, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2018/12613/KVJ zo dňa 20.02.2018, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Administratívne konanie

1. Mestská časť Bratislava - Rača ako príslušný stavebný úrad (ďalej len „stavebný úrad“) rozhodnutím č. 1912/752/2017/UPSP-PR zo dňa 02.02.2017 nariadil žalobcovi ako stavebníkovi odstránenie nepovolenej stavby „Vinohradnícke domy“ na pozemkoch p.č. 2401/5 - ostatná plocha, 2406/59 - ostatná plocha, 2446/2 - vinica a 2453/3 - ostatná plocha, k.ú. Rača (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Rozhodnutie vydal podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov, a o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky v znení neskorších predpisov a čl. 67 Štatútu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a podľa stavebného zákona na základe výsledkov konania podľa v spojení s stavebného zákona a vyhlášky č. Stavebný úrad v prvostupňovom rozhodnutí stavbu, ktorej odstránenie nariadil, popísal, určil podmienky pre odstránenie tejto stavby v súlade s stavebného zákona a rozhodol o námietkach.

2. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že dňa 03.04.2014 a 04.04.2014 pri výkone štátneho stavebného dohľadu bolo zistené, že na pozemku p.č. XXXX registra „E“, k.ú. G. a na pozemku p.č. XXXX registra „C“, k.ú. G. (neskôr zmena parcelných čísiel použitých pozemkov pri zápise do KN registra „C“) sa realizujú terénne úpravy pre sprístupnenie terás. Žalobca bol ako stavebník vyzvaný k zastaveniu stavebných prác so zápisom do zápisnice. Dňa 16.04.2014 bol opätovne vykonaný štátny stavebný dohľad. Žalobca bol vyzvaný k zastaveniu stavby so zápisom do zápisnice, kde sa vyjadril, že stavbu nezastaví. Dňa 12.05.2014 na základe výkonu štátneho stavebného dohľadu bolo zistené,

že na pozemku p.č. XXXX/X, k.ú. G., boli dobudované ďalšie stavby a zistený stav rozostavanosti. Dňa 12.05.2014 bol žalobca výzvou štátneho stavebného dohľadu doručenou 21.05.2014 vyzvaný, aby nepokračoval so stavebnými prácami súvisiacimi s nepovolenými stavbami na pozemkoch p.č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, k.ú. G.. Dňa 14.05.2014 bol vykonaný štátny stavebný dohľad, kde bolo zistené, že stavebné práce neboli zastavené. Stavebný úrad na základe zistení z vykonaných štátnych stavebných dohľadov začal konanie v súlade s § 88 ods. 1 písm. b) v spojení s § 88a ods. 2 stavebného zákona vo veci stavby na pozemkoch p.č. XXXX/X - ostatná plocha, XXXX/XX - ostatná plocha, XXXX/X - vinica a XXXX/X - ostatná plocha, k.ú. G.. Stavebný úrad tak postupoval v súlade s ustanovením § 88a ods. 1 stavebného zákona.

3. Dňa 18.06.2014 žalobca podal žiadosť o dodatočné povolenie stavby „5x jednoduchá prízemná stavba, číslo parc. reg. „C“ KN XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, H. XXXX/X“. K žiadosti bola pripojená dokumentácia s názvom stavby „Vinohradnícke domy Rača“ obsahujúca súhrnnú technickú správu a výkresovú časť architektúry, výpis z listu vlastníctva a kópiu katastrálnej mapy. Dňa 23.06.2014 orgán štátneho stavebného dohľadu oznámil na stavebný úrad v súlade s § 102 ods. 2 stavebného zákona, že žalobca ako stavebník neuposlúchol výzvu štátneho stavebného dohľadu a pokračuje s nepovolenými stavebnými prácami. Dňa 23.06.2014 bolo vydané rozhodnutie na zastavenie stavebných prác na stavbe pod č. 9917/1618/UPSP-PR právoplatné dňa 25.7.2014. Dňa 04.08.2014 boli žalobcom doložené nájomné zmluvy z roku 2013 s vlastníkmi pozemku reg. „E“ KN, parc. č. XXXX, k.ú. G. o výmere 6.255 m2, druh pozemku vinice uvedenými na LV č. XXXX, ktorými preukazoval podľa § 139 ods. 1 stavebného zákona vzťah k pozemkom. Dňa 04.08.2014 požiadal žalobca o predĺženie lehoty na doloženie dokladov. Dňa 04.08.2014 bol vykonaný štátny stavebný dohľad. Dňa 05.11.2014 žalobca doručil na stavebný úrad odpoveď na výzvu, v ktorom oznamuje, že z dôvodu nekonania príslušných orgánov a neexistencie lehôt nie je reálne v stanovenej lehote doručiť doklady o tom, že stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami a popiera pokračovanie v stavebných prácach. Zároveň priložil výpis z LV a kópiu katastrálnej mapy, ktoré boli totožné s už predloženými dokladmi. Dňa 11.11.2014 pri výkone štátneho stavebného dohľadu bolo zistené, že stavebné práce aj naďalej pokračovali.

4. Dňa 12.03.2015 bol vykonaný štátny stavebný dohľad, pri ktorom bol zistený stav rozostavanosti stavby. Vzhľadom k obsahu predložených podkladov a zistených skutočností stavebný úrad oznámil dňa 13.03.2015 pod č. 3538/471/2015/UPSP-PR všetkým známym účastníkom konania o odstránení stavby a dotknutým orgánom nariadenie ústneho pojednávania za účelom objasnenia veci. Nakoľko stavebný úrad nevedel doručiť písomnosť jednému z účastníkov konania, doručoval písomnosti konania verejnou vyhláškou. Zároveň však zasielal písomnosť tým účastníkom konania, ktorých adresy boli známe, na vedomie z dôvodu ich informovanosti. Z dôvodu zaobstarania si potrebných podkladov pre rozhodnutie stavebný úrad v súlade s § 41 správneho poriadku predvolal na deň 21.05.2015 žalobcu na ohliadku stavby realizovanú v súlade s § 38 ods. 1 správneho poriadku.

5. Skutočnosť, že ide o stavbu a že predmetná stavba bola postavená bez stavebného povolenia, bola v konaní nepochybne preukázaná. Z výsledkov konania podľa § 88a ods. 2 stavebného zákona vyplýva, že predmetnú stavbu nemožno dodatočne povoliť, pretože je umiestnená v rozpore s platnou územnoplánovacou dokumentáciou, čo bolo preukázané záväzným stanoviskom Hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa 09.10.2014 doručené na stavebný úrad 21.11.2014 a v konaní nebolo predložené iné stanovisko, ktoré by bolo vyvrátilo toto konštatovanie. Stavebný úrad na základe preskúmania platnej územno-plánovacej dokumentácie sa stotožnil s konštatovaním Hlavného mesta SR Bratislava o nesúlade stavby so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie mesta. Žalobca v stanovenej lehote nepredložil ani ďalšie požadované doklady, potrebné na posúdenie možnosti povolenia stavby a keďže mal stavebný úrad k dispozícii stanovisko preukazujúce hlavný rozpor stavby s verejnými záujmami - územným plánom mesta uvážil, že je bezpredmetné predlžovanie lehoty na ich doručenie. Z uvedeného stavebný úrad usúdil, že dodatočné povolenie stavby by bolo v rozpore s verejným záujmom vyjadreným v platnej územnoplánovacej dokumentácii, teda so záujmami chránenými právnym poriadkom. Stavebný úrad preto rozhodnutím č. 11217/471/2015/UPSP-PR zo dňa 23.07.2015 nariadil odstránenie tejto stavby za podmienok určených na základe konania tak, aby odstraňovaním stavby neboli dotknuté práva a právom chránené verejné záujmy.

6. Proti rozhodnutiu stavebného úradu č. 11217/471/2015/UPSP-PR zo dňa 23.07.2015 podali odvolanie žalobca a p. I. C., Q.G. XXXX/XX, XXX XX X., p. J. U., P. XXXX/X, XXX XX X., na základe ktorých žalovaný zrušil rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2016/6866/KVJ zo dňa 06.04.2016 napadnuté

rozhodnutie a vec vrátil stavebnému úradu ako prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie s konštatovaním, že stavebný úrad je povinný v novom prejednaní odstrániť zistené nedostatky a rešpektovať právny názor vyjadrený v tomto rozhodnutí, a následne vydať rozhodnutie, ktoré bude zodpovedať zákonu, a bude v súlade s ustanovením § 47 správneho poriadku. Žalovaný vo vydanom rozhodnutí uvádza, že je odôvodnený postup pre nariadenie odstránenia predmetnej stavby, a to predovšetkým vo väzbe na nesúhlasné záväzné stanovisko Hlavného mesta SR Bratislavy k investičnej činnosti.

7. Stavebný úrad po vrátení veci na nové prejednanie v súlade s právnym názorom žalovaného „Oznámením o novom prejednaní vo veci „Vinohradnícke domy“ na pozemkoch p.č. XXXX/X - ostatná plocha, XXXX/XX - ostatná plocha, XXXX/X - vinica a XXXX/X - ostatná plocha, k.ú. Rača realizovanej žalobcom oznámil listom č. /UPSP-PR zo dňa 30.05.2016 účastníkom konania nové prejednanie veci konania o odstránení nepovolenej stavby „Vinohradnícke domy“ na pozemkoch p.č. XXXX/X - ostatná plocha, XXXX/XX - ostatná plocha, XXXX/X - vinica a XXXX/X - ostatná plocha, k.ú. G. realizovanej žalobcom, postavenej bez stavebného povolenia a v rozpore so záväznou časťou Územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy, rok 2007 v znení neskorších zmien a doplnkov. Stavebný úrad v súlade s § 21 ods. 1 správneho poriadku nariadil ústne pojednávanie za účelom objasnenia veci a zistenia skutočného stavu veci podľa § 32 správneho poriadku na deň 04.07.2016. Stavebný úrad poučil účastníkov konania a dotknuté orgány, že si môžu svoje námietky k predmetu konania uplatniť najneskôr pri ústnom konaní, na neskôr uplatnené námietky stavebný úrad neprihliadne. Zároveň informoval o stave rozostavanosti stavby ku dňu oznámenia, o podkladoch pre posúdenie stavby nachádzajúcich sa v spise a najmä o rozpore stavby s verejným záujmom /územným plánom/, čo preukazuje vydané nesúhlasné záväzné stanovisko Hlavného mesta SR Bratislava.

8. V novom prejednaní stavebný úrad postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami stavebného zákona a správneho poriadku s rešpektovaním právneho názoru žalovaného ako odvolacieho orgánu. V konaní bolo jasne preukázané, že ide o stavbu, ktorú je možno realizovať len na základe stavebného povolenia. Z výsledkov konania podľa § 88a ods. 2 stavebného zákona vyplýva, že predmetnú stavbu nemožno dodatočne povoliť, pretože je umiestnená v rozpore s platnou územnoplánovacou dokumentáciou, čo bolo preukázané záväzným stanoviskom Hlavného mesta SR Bratislavy a jeho následnými vyjadreniami, ktorými potvrdilo nemennosť svojho tvrdenia o nesúlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou. V konaní nebolo predložené iné stanovisko, ktoré by vyvrátilo toto konštatovanie. Z uvedeného vyplýva, že dodatočné povolenie stavby by bolo v rozpore s verejným záujmom vyjadreným v platnej územnoplánovacej dokumentácii, teda so záujmami chránenými právnym poriadkom. Stavebný úrad v snahe presne a úplne zistiť skutočný stav veci postupoval v konaní v súlade s § 32 správneho poriadku, a to okrem iného aj výzvami a za pomoci orgánu štátneho stavebného dohľadu realizovaním výkonu štátneho stavebného dohľadu. Úplnosť zistenia podkladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam a ktoré si vedel stavebný úrad v rámci svojej kompetencie zabezpečiť. Stavebník síce podal žiadosť o dodatočné stavebné povolenie, no rozpor s Územným plánom hlavného mesta SR Bratislavy, ktorý bolo vyjadrený v záväznom stanovisku Hlavného mesta SR Bratislavy č. MAGS ORM 54796/14-314148 zo dňa 09.10.2014 je nepochybný, z toho dôvodu je zbytočné a nehospodárne skúmať ďalšie skutočnosti a v rámci nového prejednania veci stavebníka dokonca opätovne vyzývať na predloženie dokladov, ktoré v minulom prejednaní nedodal. Preto stavebný úrad vydal rozhodnutie č. 1912/752/2017/UPSP-PR zo dňa 02.02.2017, ktorým žalobcovi nariadil odstránenie stavby.

9. Proti prvostupňovému rozhodnutiu stavebného úradu č. 1912/752/2017/UPSP-PR zo dňa 02.02.2017 podali žalobca a p. P. C., W. X, XXX XX X. odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU- BA-OVBP2-2018/12613/KVJ zo dňa 20.02.2018, ktorým zamietol odvolania odvolateľov a napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný po preskúmaní predloženého spisového materiálu za to, že stavebný úrad postupoval v novom prejednaní procesné správne a v súlade správnym názorom odvolacieho orgánu vyjadreným v rozhodnutí č. OU- BA-0VBP2-2016/6866/KVJ zo dňa 06.04.2016, ktorým bol viazaný, v dôsledku čoho vydal rozhodnutie, ktoré vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a správnej právnej úvahy, čo má za následok, že je vydané v súlade so zákonom a preskúmateľné v celom rozsahu. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné odvolania účastníkov konania zamietnuť a napadnuté rozhodnutie stavebného úradu potvrdiť, ako vydané v súlade so zákonom, nakoľko v odvolacom konaní nebol zistený zákonný dôvod,

ktorý by odôvodňoval zmenu alebo zrušenie odvolaniami napadnutého rozhodnutia a jeho vrátenie prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie.

II.

Žaloba

10. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 15.03.2018 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia. OU-BA-OVBP2-2018/12613/KVJ zo dňa 20.02.2018 žalovaného s návrhom na jeho zrušenie spolu so zrušením rozhodnutia stavebného úradu č. 1912/752/2017/UPSP- PR zo dňa 02.02.2017 a vrátenie na ďalšie konanie stavebnému úradu. Tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné; všetky výroky Napadnutého rozhodnutia sú nezákonné; došlo ku podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia; zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy je nedostačujúce na riadne posúdenie veci; napadnuté rozhodnutie je nespravodlivo formalistické, nezodpovedá právnemu štátu ani dodržaniu princípu právnej istoty a spravodlivosti a je v rozpore so zásadami dobrej verejnej správy; napadnuté rozhodnutie je výsledkom zneužitia voľnej úvahy zo strany orgánu verejnej správy.

11. Žalobca je toho názoru, že prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu nerešpektuje právny názor vyslovený v predchádzajúcom rozhodnutí o odvolaní v rozpore s § 39 ods. 3 správneho poriadku a súčasne že napadnuté rozhodnutie v rozpore s § 3 ods. 5 správneho poriadku skutkovo identický prípad posudzuje diametrálne odlišne než Predchádzajúce rozhodnutie o odvolaní, čo je, okrem iného, aj prejavom neprípustnej svojvôle orgánu verejnej správy. Stavebný úrad nevyzval žalobcu na predloženie dokladov v zmysle § 88a ods. 1 stavebného zákona, tieto doklady nijakým spôsobom bližšie nešpecifikoval a žalobcovi neposkytol žiadnu súčinnosť ani pomoc tak, aby ako účastník konania neutrpel v predmetnom správnom konaní ujmu, čím žalobcovi odoprel možnosť účinne obhajovať jeho práva a právom chránené záujmy v správnom konaní.

12. Žalobca má za to, že orgán verejnej správy prekročil svoje právomoci zverené mu príslušnými právnymi predpismi aj tým, že celé napadnuté rozhodnutie založil na nesúhlasnom stanovisku iného a jediného orgánu verejnej správy - Hlavného mesta SR Bratislavy a v celom administratívnom konaní sa sústredil iba a výlučne na povrchne a svojvoľne hodnotený skutkový stav hovoriaci v neprospech žalobcu bez riadneho a objektívneho posúdenia všetkých podkladov a osobitných okolností veci. Prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu ako aj napadnuté rozhodnutie je vo svojej podstate „odtrhnuté“ od skutočnej situácie na mieste samom (v teréne) a zameriava sa výlučne na formálnu aplikáciu stavebných predpisov bez toho, aby bola vzatá do úvahy skutočná situácia na mieste samom. Okolie predmetnej stavby je obstavané stavbami typu „Vinohradnícky domček“, „Objekt pre výrobu a uskladnenie produktov z hrozna“, „Novostavba rodinného domu RM 99“ či „Rodinný dom“, na ktoré boli zo strany stavebného úradu vydané stavebné aj kolaudačné povolenia. 13. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí kategoricky konštatuje, že dodatočné povolenie predmetnej stavby je v rozpore s platnou územnoplánovacou dokumentáciou (t. j. s cieľmi a zámermi územného plánovania) bez toho, aby tento nesúlad skutočne a riadne preveril. Orgán verejnej správy sa uspokojil s formálnym potvrdením tejto skutočností na základe dokumentácie a vôbec sa nezaoberal žalobcom namietnutou skutočnosťou, že Územný plán Hlavného mesta SR Bratislavy v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „ÚP Bratislavy 1) je v jeho grafickej časti - regulačnom výkrese vypracovaný v mierke 1:10000, pričom jednotlivé čiary oddeľujúce jednotlivé mapové listy majú šírku 2 mm, t.j. zodpovedajú 20 m. Pri takomto širokom zábere samotných čiar oddeľujúcich jednotlivé mapové listy v Územnom pláne Bratislavy nie je možné jednoznačne ustáliť, že pozemky, na ktorých je postavená predmetná stavba žalobcu skutočne spadajú do územia so stanoveným číslom funkcie 1202. Orgán verejnej správy sa preskúmaním tejto skutočnosti nezaoberal. Orgán verejnej správy navyše vôbec nevzal do úvahy skutočnosť, že bývalý Krajský pozemkový úrad v Bratislave svojou žiadosťou spis. zn. zo dňa 07.04.2004 adresovanú Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy, Odd. rozvoja mesta, výslovne navrhuje zaradenie predmetného pozemku do Územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy medzi pozemky určené na zástavbu a súčasne vôbec nezobral do úvahy skutočnosť, že predmetné pozemky sú v zmysle strategického dokumentu Územný plán hlavného mesta SR Bratislavy rok 2007 v znení neskorších zmien a doplnkov - Zmeny a doplnky 04 prejednávané ako pozemky s funkciou malopodlažná zástavba obytného územia. Žalovaný ako ani stavebný úrad sa vôbec nezaoberali Odborným posudkom č. 152/2016 zo dňa 05.06.2016, z ktorého vyplýva, že predmetné stavby sú jednoduchými stavbami,

prioritne určenými na individuálnu rekreáciu osôb ako rekreačné domy v súlade s úmyslom rozvoja Mestskej časti Bratislava - Rača v predmetnej lokalite.

14. Žalovaný sa nedostatočne vysporiadal so súhlasnými stanoviskami dotknutých orgánov, ktoré žalobca predložil. Žalobca je presvedčený, že súhlasné stanoviská dotknutých orgánov majú podstatný význam pre dodatočné povolenie stavby a preto je potrebné všetky tieto súhlasné stanoviská dotknutých orgánov riadne posúdiť a vykonať riadnu správnu úvahu. V neposlednom rade je potrebné uviesť, že prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu je postihnuté vadou predpojatosti v zmysle správneho poriadku, s ktorou sa orgán verejnej správy v napadnutom rozhodnutí náležite nevysporiadal. Žalobca je presvedčený, že orgán verejnej správy pri vydávaní napadnutého rozhodnutia postupoval v rozpore s , zákonom a príslušnými právnymi predpismi a súčasne svojim rozhodnutím žiadnym spôsobom nechráni práva a záujmy žalobcu ako účastníka administra- tívneho konania, a to v priamom rozpore s príslušnými ustanoveniami a správneho poriadku. Žalovaný sa dopustil neprípustného pochybenia a nedostatkov tým, že použil nezákonnú správnu úvahu vedúcu k vydaniu napadnutého rozhodnutia a neúplne a nesprávne vyhodnotil podmienky rozhodnutia o odstránení stavby. Napadnuté rozhodnutie je podľa názoru žalobcu nespravodlivo formalistické, nezodpovedá právnemu štátu ani dodržaniu princípu právnej istoty a spravodlivosti.

III.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

15. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 02.05.2018 uviedol, že postupoval pri vybavovaní odvolania žalobcu proti rozhodnutiu stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Rača č. 1912/752/2017/UPSP-PR zo dňa 02.02.2017 v súlade so zákonom a rozhodnutie vydal na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci, a preto nebol daný zákonný dôvod na zmenu alebo zrušenie a vrátenie odvolaniami napadnutého rozhodnutia prvostup-ňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Napadnuté rozhodnutie je v súlade s ustanovením § 47 správneho poriadku, a to predovšetkým vo väzbe na žalobcom namietaný obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré podľa žalobcu obsahuje len citáciu podaných odvolaní, citáciu jednotlivých zákonných ustanovení a šablónovité uvedenie skutkového stavu kopírujúce rozhodnutie stavebného úradu, pričom žalovaný má za to, že ide o zákonné náležitosti odôvodnenia. Preto nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu, nakoľko odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je v súlade s ustanovením § 47 ods. 3 správneho poriadku, t.j. sú v ňom uvedené všetky zákonné náležitosti, a navyše žalovaný sa v ňom dostatočným a kvalifikovaným spôsobom zaoberal všetkými dôvodmi podaných odvolaní, a svoje rozhodnutie náležitým a kvalifikovaným spôsobom odôvodnil. Žalovaný má za to, že vzhľadom na všetky podklady nachádzajúce sa v spisovom materiáli týkajúceho sa danej veci, ktoré boli posúdené v celom rozsahu a vzájomných súvislostiach boli splnené všetky zákonné podmienky pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Ďalej je potrebné uviesť, že žalovaný doručoval napadnuté rozhodnutie účastníkom konania v súlade s ustanovením § 25 správneho poriadku, avšak za rešpektovania zásady informovanosti účastníkov konania im predmetné rozhodnutie doručil aj na vedomie, pričom pre rešpektovanie zákonných lehôt je záväzným doručenie rozhodnutia účastníkom konania verejnou vyhláškou. Z uvedeného dôvodu žalovaný nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu, že predmetné rozhodnutie bolo doručované v rozpore so zákonom. Má za to, že postupoval v konaní v súlade so zákonom, na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci a na základe správneho právneho posúdenia, a preto tvrdenia žalobcu, resp. dôvody žaloby, nezodpovedajú skutočnosti. Na základe uvedeného navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol ako neodôvodnenú.

IV.

Doplnenie žaloby, replika a ďalšie vyjadrenie žalobcu

16. Doplnením žaloby zo dňa 17.04.2018 žalobca uvádza, že zásah do vlastníckeho práva musí nielen sledovať - fakticky aj principiálne - vždy legitímny cieľ vo verejnom záujme, a to aj v prípade rozhodnutia stavebného úradu o odstránení predmetných stavieb. Vzťah primeranosti medzi použitými prostriedkami a cieľom akéhokoľvek zásahu či opatrenia orgánu verejnej moci musí vždy existovať,

pričom táto požiadavka je vyjadrená pojmom „spravodlivej rovnováhy“, ktorú treba zachovávať medzi požiadavkami všeobecného záujmu spoločnosti a potrebami ochrany základných práv jednotlivca (v konkrétnom prípade vlastníckeho práva žalobcu ku stavbám) tak, aby kvôli zásahu zo strany štátu (verejnej moci) nemusel dotknutý jednotlivec niesť neprimerané a prílišné bremeno či záťaž. Žalobca má za to, že verejný záujem sa musí preukázať v každom individuálnom správnom konaní a orgán verejnej moci ho musí uviesť v okolnostiach daného prípadu a v správnom rozhodnutí musí byť tento verejný záujem výslovne formulovaný a presvedčivo odlíšený od súkromného záujmu, čo však v konkrétnom napadnutom rozhodnutí ako aj prvostupňovom rozhodnutí stavebného úradu úplne absentuje. Orgány verejnej správy v procese konania a rozhodovania v predmetnej veci verejný záujem vôbec 3 nehľadali a v dôsledku toho ani vôbec nezisťovali, z ktorého dôvodu tak v prvostupňovom rozhodnutí stavebného úradu, ako aj v rozhodnutí orgánu verejnej správy absentuje základný predpoklad pre ich záver, že odstránenie predmetných stavieb prevažuje nad celým radom iných a výnimočne dôležitých záujmov žalobcu ako vlastníka predmetných stavieb. V dôsledku tejto skutočnosti je rozhodnutie stavebného úradu, ako aj napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné a teda v rozpore s SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj s , nakoľko rozpor s verejným záujmom nemôže byť vyjadrený iba odkazom na príslušnú stavebno-právnu dokumentáciu tak, ako to uviedol stavebný úrad v svojom rozhodnutí a žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Žalobca je presvedčený, že verejný záujem musí byť nielen deklarovaný, ale aj preukázaný /objektivizovaný/ v konkrétnych okolnostiach individuálneho prípadu a súčasne aj spôsobilý byť nadradený súkromnému záujmu dotknutého vlastníka (žalobcu) po vykonaní testu proporcionality tak, aby s poukazom na boli čo najmenej obmedzené základné práva vlastníka (žalobcu). Posudzovanie stavieb žalobcu je zo strany stavebného úradu, ako aj zo strany orgánu verejnej správy diskriminačné, a to v priamom rozpore s SR a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nakoľko ten istý stavebný úrad posúdil obdobné stavby iných stavebníkov v rovnakej lokalite pozitívne a stavby žalobcu negatívne.

17. V replike zo dňa 10.06.2019 žalobca uvádza, že predmetné stavby neboli a nie sú určené na dosahovanie akýchkoľvek príjmov, či zisku žalobcu, t.j. že predmetné stavby neboli a nie sú určené na odplatný prenájom či predaj tretím osobám, pričom žalobca nemal a nemá v úmysle v predmetných stavbách vykonávať žiadnu zárobkovú ani inú podnikateľskú činnosť. Predmetné stavby od počiatku mali a majú pomôcť vyriešiť akútnu potrebu riešenia bytovej a sociálnej otázky žalobcu a jeho najbližšej rodiny. Príslušné orgány verejnej správy v procese konania a rozhodovania o povolení, resp. odstránení predmetných stavieb verejný záujem vôbec nehľadali a v dôsledku toho ani vôbec nezisťovali, z ktorého dôvodu tak v rozhodnutí stavebného úradu, ako aj v napadnutom rozhodnutí orgánu verejnej správy absentuje základný predpoklad pre ich záver, že odstránenie predmetných stavieb prevažuje nad celým radom iných a výnimočne dôležitých záujmov jednak žalobcu ako vlastníka predmetných stavieb, ako aj žalobcovej najbližšej rodiny vrátane maloletých detí a matky žalobcu odkázanej na starobný dôchodok.

18. Doplňujúcim vyjadrením zo dňa 28.08.2020 žalobca predkladá fotodokumentáciu a aktualizuje informácie o sociálnej situácii v rodine žalobcu.

V.

Právne posúdenie

19. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie ust. , (ďalej len „“) preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia v intenciách žalobných dôvodov a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa ust. v spojení s ustanovením .

20. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd ( ).

21. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

22. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

24. Podľa , žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

25. Podľa ustanovenia § 54 stavebného zákona, stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.

26. Podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona, stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa §57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť, odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami.

27. Podľa ustanovenia § 88 ods. 2 stavebného zákona, odstránenie stavby podľa odseku 1 písm. b) nariadi stavebný úrad vlastníkovi stavby, ktorý je stavebníkom, alebo nájomcovi stavby, ak je stavebníkom podľa š 58 ods. 3.

28. Podľa ustanovenia § 88a ods. 1 stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podlá § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní.

29. Podľa ustanovenia § 88a ods. 2 stavebného zákon, ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.

30. Podľa ustanovenia § 88a ods. 4 stavebného zákona, v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už zrealizovanej stavby.

31. Podľa ustanovenia § 88a ods. 5 stavebného zákona, ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.

32. Podľa ustanovenia § 88a ods. 6 písm. a) stavebného zákona, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby aj v prípade, ak stavebník v určenej lehote nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby.

33. Podľa ustanovenia § 88a ods. 7 stavebného zákona, na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66.

34. Podľa ustanovenia § 90 ods. 1 stavebného zákona, konanie o odstránení stavby vykonáva stavebný úrad, ktorý by bol príslušný vydať pre stavbu stavebné povolenie.

35. Podľa ustanovenia § 90 ods. 2 stavebného zákona, v rozhodnutí, ktorým sa nariaďuje alebo povoľuje odstránenie stavby, určí stavebný úrad podmienky na zabezpečenie nevyhnutnej dokumentácie odstraňovanej stavby, na odborné vedenie prác a bezpečnosti, včítane okolitých stavieb, ďalej

podmienky vyplývajúce zo všeobecných technických požiadaviek na výstavbu a podmienky archivovania dokumentácie.

36. Podľa ustanovenia § 90 ods. 3 stavebného zákona, podmienkami rozhodnutia o odstránení stavby stavebný úrad zabezpečí najmä a) dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, b) dodržanie požiadaviek dotknutých orgánov a obce, c) ochranu práv a právom chránených záujmov účastníkov konania, d) vykonanie prác pri odstránení stavby na to oprávnenou právnickou osobou alebo fyzickou osobou; pri stavbách, ktoré nebude odstraňovať takáto osoba, určí osobu, ktorá bude zabezpečovať odborný dozor nad prácami.

37. Podľa ustanovenia § 90 ods. 4 stavebného zákona, stavebný úrad môže v podmienkach rozhodnutia o odstránení stavby a) uložiť povinnosť oznámiť určité štádium práv na zabezpečenie výkonu štátneho stavebného dohľadu, b) uložiť vlastníkom susedných pozemkov, aby po určený čas znášali vykonávanie niektorých prác zo svojich pozemkov alebo stavieb, c) určiť podrobnejšie podmienky postupu a spôsobu prác, najmä na zabezpečenie stability susedných stavieb, na zaručenie bezpečného užívania susedných stavieb, premávky na priľahlých komunikáciách a pod., d) uložiť povinnosť po odstránení stavby upraviť pozemok, zabezpečiť odvádzanie povrchových vôd a vysadiť zeleň, e) uložiť povinnosť odovzdať dokumentáciu stavby na účely evidencie a archivovania.

38. Podľa ustanovenia § 59 ods. 1 stavebného zákona, účastníkmi stavebného konania sú: a) stavebník, b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitných predpisov, d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.

39. Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

40. Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby vr e neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

41. Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 správneho poriadku dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.

42. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 správneho poriadku doručenie verejnou vyhláškou použije správny orgán v prípade, keď účastníci konania alebo ich pobyt nie sú mu známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon.

43. Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 správneho poriadku doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná tak, že sa písomnosť vyvesí po dobu 15 dní na úradnej tabuli správneho orgánu. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia. Správny orgán zverejňuje písomnosť súčasne iným spôsobom v mieste obvyklým, najmä v miestnej tlači, rozhlase alebo na dočasnej úradnej tabuli správneho orgánu na mieste, ktorého sa konanie týka.

44. Podľa ustanovenia § 47 ods. 2 správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

45. Podľa ustanovenia § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako

použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

46. Úlohou správneho súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2018/12613/KVJ zo dňa 20.02.2018, ktorým zamietol odvolania odvolateľov a potvrdil rozhodnutie stavebného úradu č. 1912/752/2017/UPSP-PR zo dňa 02.02.2017, ktorým bolo nariadené žalobcovi odstránenie nepovolenej stavby „Vinohradnícke domy“ na pozemkoch p.č. XXXX/X - ostatná plocha, XXXX/XX - ostatná plocha, XXXX/X - vinica a XXXX/X - ostatná plocha, k.ú. G..

47. Podstata žalobcových námietok spočíva v tom, že vytýka stavebnému úradu, že nepostupoval v novom prejednaní v súlade s právnym názorom žalovaného vyjadreným v rozhodnutí č. OU- BA-0VBP2-2016/6866/KVJ zo dňa 06.04.2016, ktorým bolo zrušené rozhodnutie stavebného úradu č. 11217/471/2015/UPSP-PR zo dňa 23.07.2015 a vec bola vrátená stavebnému úradu na nové prejednanie a rozhodnutie.

48. Správny súd v nadväznosti na žalobcovu námietku o nerešpektovaní právneho názoru žalovaného vysloveného v rozhodnutí č. OU-BA-0VBP2-2016/6866/KVJ zo dňa 06.04.2016 sa preto v prvom rade sústredil na dôsledné preskúmanie skutočnosti, či je táto námietka žalobcu relevantná alebo nie.

49. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2016/6866/KVJ zo dňa 06.04.2016 vyplýva, že z ustanovení stavebného zákona vyplýva, že „ak stavebný úrad zistí stavbu, ktorá je realizovaná bez príslušného povolenia stavebného úradu, alebo v jeho rozpore, podľa ust. § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona nemôže ihneď pristúpiť k nariadeniu jej odstránenia, ale je povinný vždy najskôr skúmať, či takúto stavbu nemožno dodatočne povoliť, v konaní upravenom v ust. § 88a stavebného zákona. Ak teda nastane uvedená situácia, stavebný úrad je z vlastného podnetu povinný vyzvať vlastníka stavby kvalifikovanou výzvou predovšetkým na to, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a osobitnými predpismi. Zároveň ho stavebný úrad vyzve aj na predloženie žiadosti o dodatočné povolenie stavby a jej náležitostí určených príslušnými ustanoveniami stavebného zákona a vykonávacej vyhlášky. Dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami spočíva na stavebníkovi, keďže on je tým subjektom, ktorý porušil zákon. Verejnými záujmami sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, záväznými časťami technických noriem, no predovšetkým sa tým chápe súlad s platnou územnoplánovaciu dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným využitím a určenými záväznými limitmi a regulatívmi.“

50. Správny súd poukazuje na právny záver vyplývajúci z rozhodnutia žalovaného č. OU-BA- OVBP2-2016/6866/KVJ zo dňa 06.04.2016, „že z dikcie ust. § 88a stavebného zákona vyplýva, že v konaní o dodatočnom povolení sa v prvej fáze konania skúma súlad nepovolenej stavby s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi, a až keď sa v konaní preukáže súlad nepovolenej stavby s verejnými záujmami, stavebný úrad až v ďalšej fáze konania skúma vlastnícke alebo iné práva k pozemku, ktorý je zastavaný nepovolenou stavbou. To znamená, že stavebný úrad je v prvom štádiu konania o dodatočnom povolení stavby povinný skúmať, či nepovolená stavba je alebo nie je v súlade s platným Územným plánom Hlavného mesta SR Bratislavy. Skutočnosť, že záväzné stanovisko Hlavného mesta SR Bratislavy k investičnej činnosti bolo nesúhlasné, t.j. nepovolená stavba nie je v súlade s platným Územným plánom Hlavného mesta SR Bratislavy, rok 2007 v znení zmien a doplnkov, a aj po jeho prehodnotení, kedy Hlavného mesto SR Bratislava potvrdilo svoje nesúhlasné záväzné stanovisko k investičnej činnosti, možno konštatovať, že vzhľadom k tomu, že stavebník stavby v konaní o dodatočnom povolení nepovolenej zmeny stavby nepreukázal súlad s verejnými záujmami, a to predovšetkým s platným Územným plánom Hlavného mesta SR Bratislavy, t.j. s cieľmi a zámermi územného plánovania, táto skutočnosť odôvodňuje postup podľa ust. § 88a ods. 2 stavebného zákona... Z uvedeného dôvodu je potrebné námietky odvolateľov týkajúcich sa súladu nepovolenej stavby s verejnými záujmami a s územným plánom platným pre danú lokalitu vyhodnotiť ako neopodstatnené, účelové a nemajúce oporu v zákone... Odvolací orgán aj napriek procesným pochybeniam stavebného úradu, ktoré je stavebný úrad povinný odstrániť v novom prejednaní uvádza, že je odôvodnený postup pre nariadenie odstránenia

predmetnej stavby, a to predovšetkým vo väzbe na nesúhlasné záväzné stanovisko Hlavného mesta SR Bratislavy k investičnej činnosti.“

51. Správny súd zistil, že z právnych záverov vyslovených v rozhodnutí žalovaného č. OU-BA- OVBP2-2016/6866/KVJ zo dňa 06.04.2016 vyplýva, že žalobca v konaní o dodatočnom povolení nepovolenej zmeny stavby nepreukázal súlad s verejnými záujmami, a to predovšetkým s platným Územným plánom Hlavného mesta SR Bratislavy, t.j. s cieľmi a zámermi územného plánovania a táto skutočnosť odôvodňuje postup podľa ust. § 88a ods. 2 stavebného zákona. Správny súd zistil, že týmto právnym záverom sa následne stavebný úrad a žalovaný riadili. Správny súd nezistil v postupe stavebného úradu po vrátení veci na nové prejednanie a v prvostupňovom rozhodnutí odklon od tohto právneho záveru a rovnako tak nezistil takýto odklon v napadnutom rozhodnutí žalovaného.

52. Správny súd konštatuje, že stavebný úrad odstránil v novom konaní vytýkané procesné pochybenia, pre ktoré bol pôvodné rozhodnutie o nariadenie odstránenia stavby zrušené a vysporiadal sa s námietkami žalobcu.

53. Správny súd k jednotlivým vytknutým procesným pochybeniam poukazuje na to, že v rozhodnutí žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2016/6866/KVJ zo dňa 06.04.2016 v súvislosti s doručovaním verejnou vyhláškou žalovaný vyhodnotil, že v danom prípade nebolo preukázané, či boli splnené podmienky pre doručovanie verejnou vyhláškou. Zároveň uviedol povinnosť v novom prejednaní vyhodnotiť, či je v danom prípade možné uplatniť formu doručovania verejnou vyhláškou a to aj vo väzbe na tú skutočnosť, či je potrebné jednotlivé písomnosti doručovať všetkým účastníkom konania verejnou vyhláškou, alebo len tým, ktorých pobyt mu nie je známy. Zároveň upozornil na nerešpektovanie zákonnej lehoty pre doručovanie písomností verejnou vyhláškou, počas ktorej musí byť písomnosť vyvesená na verejnej tabuli a povinnosť odstrániť pochybenia v prípade splnenia podmienok pre doručovanie verejnou vyhláškou a dal do pozornosti, že „v niektorých prípadoch je možná aj kombinácia doručovania verejnou vyhláškou a doručovania do vlastných rúk známym účastníkom konania.“ Z uvedeného dôvodu uložil povinnosť v novom prejednaní vymedziť okruh účastníkov konania v súlade so zákonom a vo väzbe na správnu formu doručovania oznámiť začatie konania a po jeho uskutočnení vydať rozhodnutie. Stavebný úrad následne v ďalšom konaní po vrátení veci v súlade s § 59 a v spojení s § 97 ods. l stavebného zákona vymedzil okruh účastníkov konania, ktorými sú: stavebník, osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté: 1. Stavebník - žalobca 2. Vlastníci pozemkov a stavieb na nich, k.ú. G.:

- pozemky registra „C“ p.č.: XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX zapísaní na LV č. XXXX; XXXX zapísaní na LV č. XXXX; XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X nezaložené LV; XXXX/XX zapísaní na LV č. XXXX; XXXX/XX zapísaní na LV č. XXXXX; XXXX/XX - LV č. XXXXX; XXXX/XX - LV č. XXXXX; XXXX/X - LV č. XXXXX; XXXX/XX, XXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX - LV č. XXXX; XXXX/XX, XXXX/XX - LV č. XXXX; XXXX/XX, XXXX/XX - LV č. XXXX;

- pozemky registra „E“ p.č.: XXXX zapísaní na LV č. XXXX; XXX - LV č. XXX; XXX - LV č. XXXX; č. XXXX/X - LV č. XXXX; č. XXXX, č. XXXX/X - LV č. XXXXX; č. XXXX/X - LV č. XXXX.

Nakoľko pobyt vlastníkov pozemku registra „C“ p.č. XXXX/X (zapísaný na LV č. XXXXX ako pozemok registra „E“ p.č. XXXX/X), k.ú. G. nie je stavebnému úradu známy, stavebný úrad doručoval písomnosti v súlade s § 26 správneho poriadku verejnou vyhláškou. S ohľadom na § 88a ods. 7 stavebného zákona (primeraná aplikácia § 59 stavebného zákona pri konaní o dodatočnom povolení stavby) stavebný úrad nezaradil do okruhu účastníkov konania ďalšie osoby uvedené v § 59 ods. 1 stavebného zákona, a to stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba a projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby, keďže týchto s ohľadom na povahu tohto konania nie je možné pri odstraňovaní stavby určiť.

54. Správny súd uvádza, že k vytýkaným procesným pochybeniam patrilo aj to, že výrok rozhodnutia je v rozpore s § 47 ods. 2 správneho poriadku, nakoľko bol neurčitý, nejednoznačný a neobsahoval všetky zákonom stanovené náležitosti v zmysle ustanovenia § 90 stavebného zákona a je v rozpore s § 90 ods. 3, nakoľko nezahrnul podmienky dotknutých orgánov, ktoré sa k predmetnému konaniu vyjadrili z hľadiska nimi sledovaných záujmov. Rovnako vyslovil, že stanovená lehota odstránenia stavby má byť primeraná. Stavebný úrad následne po vrátení veci vo výroku prvostupňového rozhodnutia uviedol

zákonom stanovené náležitosti v zmysle ustanovenia § 90 stavebného zákona a určil primeranú lehotu na odstránenie stavby do 120 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Správny súd zistil, že vytknuté procesné pochybenie neurčitosti výroku stavebný úrad v prvostupňovom rozhodnutí riadne odstránil.

55. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že žalobca sa v konaní domáhal doručenia výzvy na predloženie podkladov pre dodatočné povolenie stavby. K námietke nesprávneho postupu v súlade s § 88a ods. 1 stavebného zákona, nakoľko stavebný úrad nevyzval stavebníka, aby doložil potrebné doklady pre posúdenie povolenia stavby, stavebný úrad uviedol, že táto námietka nebola akceptovaná z dôvodu, že z výsledkov konania podľa § 88a ods. 2 stavebného zákona ako aj zo záveru rozhodnutia odvolacieho orgánu vyplýva, že rozpor s Územným plánom hlavného mesta SR Bratislavy, ktoré bolo vyjadrené v záväznom stanovisku Hlavného mesta SR Bratislavy č. MAGS ORM 54796/14-314148 zo dňa 09.10.2014 je nepochybný, z toho dôvodu je zbytočné a nehospodárne skúmať ďalšie skutočnosti a v rámci nového prejednania veci stavebníka dokonca opätovne vyzývať na predloženie ďalších dokladov, ktoré v minulom prejednaní nedodal. V tejto súvislosti správny súd upozorňuje na podstatnú skutočnosť, ktorou je to, že v konaní o dodatočnom povolení sa v prvej fáze konania skúma súlad nepovolenej stavby s verenými záujmami chránenými stavebným zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi, a až keď sa v konaní preukáže súlad nepovolenej stavby s verejnými záujmami, stavebný úrad až v ďalšej fáze konania skúma vlastnícke alebo iné práva k pozemku, ktorý je zastavaný nepovolenou stavbou. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že najdôležitejším faktorom, ktorý determinuje ďalší vývoj v procese konania o dodatočnom povolení stavby resp. v konaní o nariadení odstránenia stavby je to, či je nepovolená stavby v súlade s s verenými záujmami chránenými stavebným zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi.

56. Správny súd uvádza, že z administratívneho spisu vyplýva, že stavebný úrad obdržal záväzné stanovisko Hlavného mesta SR Bratislavy, vydané v rámci posúdenia stavby vo vzťahu k Územnému plánu hlavného mesta SR Bratislavy, rok 2007, v znení zmien a doplnkov, v ktorom sa konštatuje, že uvažovaný zámer umiestnenie 5 rovnakých samostatne stojacich jednopodlažných „vinohradníckych domov“ je v rozpore s Územným plánom hlavného mesta SR Bratislavy, rok 2007, v znení zmien a doplnkov, preto Hlavné mesto SR Bratislava vydalo nesúhlasné stanovisko. V odôvodnení záväzného stanoviska sa uvádza, že ide o rozpor z hľadiska funkčného využitia plôch, nakoľko predmetná stavba nesúvisí s funkčným využitím daného územia. Stavebný úrad na základe preskúmania platnej územnoplánovacej dokumentácie sa stotožnil s konštatovaním nesúladu so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie mesta.

57. Správny súd z administratívneho spisu zistil bez akýchkoľvek pochybností jednoznačný záver, že nepovolená stavba žalobcu je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom z dôvodu, že záväzné stanovisko Hlavného mesta SR Bratislavy k investičnej činnosti bolo nesúhlasné. Správny súd z uvedeného uzavrel, že nepovolená stavba nie je v súlade s platným Územným plánom Hlavného mesta SR Bratislavy, rok 2007 v znení zmien a doplnkov, a aj po jeho prehodnotení, kedy Hlavného mesto SR Bratislava potvrdilo svoje nesúhlasné záväzné stanovisko k investičnej činnosti, z čoho vyplýva, že žalobca v konaní o dodatočnom povolení nepovolenej zmeny stavby nepreukázal súlad s verejnými záujmami, a to predovšetkým s platným Územným plánom Hlavného mesta SR Bratislavy, t.j. s cieľmi a zámermi územného plánovania. Správny súd súhlasí s právnym názorom vysloveným v prvostupňovom rozhodnutí stavebného úradu ako aj v napadnutom rozhodnutí žalovaného, ktoré v plnom rozsahu rešpektujú aj právny názor vyslovený v rozhodnutí žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2016/6866/KVJ zo dňa 06.04.2016, že táto skutočnosť odôvodňuje postup podľa ust. § 88a ods. 2 stavebného zákona. 58. Správny súd poukazuje na to, že výsledkom prvej fázy konania o dodatočnom povolení stavby žalobcu, v rámci ktorej stavebný úrad skúma súlad nepovolenej stavby s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi, bolo zistenie, že nepovolená stavba je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom pre rozpor s Územným plánom hlavného mesta SR Bratislavy vyjadreným v záväznom stanovisku Hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa 09.10.2014. Správny súd zdôrazňuje, že táto skutočnosť sama o sebe je podľa stavebného zákona dostatočnou zákonnou skutočnosťou na to, aby došlo ku konaniu o nariadení odstránenia nepovolenej stavby. Uvedenú prekážku dodatočného povolenia nepovolenej stavby nedokázal žalobca, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno o preukázaní súladu nepovolenej stavby s verejným záujmom, odstrániť a ani zhojiť.

59. K žalobcovej námietke, že žalovaný sa uspokojil so záväzným stanoviskom Hlavného mesta SR Bratislavy a nevykonal žiadne ďalšie šetrenie v tom smere, či je alebo nie je súlad nepovolenej stavby s verejnými záujmami, správny súd poukazuje na ust. § 88a ods. 1 druhá veta stavebného zákona, podľa ktorého ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. Podľa ust. § 140b ods. 1 stavebného zákona, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.

60. Na základe vyššie uvedeného správny súd uzavrel, že stavebný úrad a žalovaný konali v súlade s príslušnými ustanoveniami stavebného zákona, keďže v konaní im bolo predložené záväzné stanovisko Hlavného mesta SR Bratislavy, ktoré nebolo spochybnené žiadnym iným záväzným stanoviskom iného orgánu.

61. Správny súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym záverom stavebného úradu, že stavebný úrad v novom prejednaní mal podklad (nesúhlasné záväzné stanovisko Hlavného mesta SR Bratislavy a aj vlastným preskúmaním potvrdený nesúlad s platnou územno-plánovacou dokumentáciou), ktoré jednoznačne potvrdzovali rozpor s verejnými záujmami - nesúlad realizovanej stavby so záväznou časťou platnej územnoplánovacej dokumentácie. Preukázaný rozpor bol už dostatočným podkladom v súlade s § 88a ods. 2 stavebného zákona na nariadenie odstránenia stavby.

62. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

63. Správny súd konštatuje, že stavebný úrad si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia a zistil vo veci skutočný stav, konal v súčinnosti s účastníkmi konania. Prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu a aj napadnuté rozhodnutie žalovaného boli vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a obsahovali zákonom predpísané náležitosti, t.j. v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V rámci správneho prieskumu správny súd nezistil také procesné pochybenia správneho orgánu, ktoré je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

64. Správny súd považuje za potrebné vysporiadať sa s argumentami žalobcu, ktoré boli vznesené po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na rozšírenie žalobných dôvodov, a ktorými žalobca poukazuje na sociálnu situáciu týkajúcu sa jeho rodiny. Správny súd dodáva, že aj pokiaľ by žalobca uvedené žalobné dôvodov vzniesol v rámci zákonnej lehoty, správny súd by ich musel vyhodnotiť len s ohľadom na znenie stavebného zákona, ktorý akcentuje bezpodmienečne verejný záujem bez toho, aby mal stavebný úrad zákonné zmocnenie na modifikáciu hodnoty verejného záujmu iným ako predpísaným zákonným postupom. Ako už bolo vyššie uvedené obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa stavebného zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže vo veci rozhodnúť. Z uvedeného vyplýva, že záväzné stanovisko orgánu nemôže byť podľa stavebného zákona relativizované subjektívnymi faktormi na strane stavebníka spočívajúcimi v tvrdeniach stavebníka o životných pomeroch stavebníka a o tom, že nepovolená stavba nebude použitá na podnikanie a generovanie zisku, ale na riešenie životnej situácie a bývania pre členov rodiny žalobcu. V širších súvislostiach definovania verejného záujmu správny súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky -44, podľa ktorého „verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné, či verejné, a je tak spojený s činnosťami,

ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu.“

65. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd žalobu pre jej nedôvodnosť zamietol podľa .

66. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého úspešnému žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko ich náhradu nežiadal a žiadne mu nevznikli.

67. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave ( ).

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.