Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4T/30/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Korbeľovej a prísediacich B. L. K. H. E., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17. 03. 2022 v Banskej Bystrici, takto

rozhodol:

N.O.. B.. A.. C. G. B. U. Ď. K. Š., D.., nar. XX.XX.XXXX v M., rod. č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom H. M., D. L. XXXX/XX,

j e v i n ý , ž e

v postavení štatutárneho orgánu - generálneho riaditeľa štátneho podniku LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, IČO 36 038 351, so sídlom 975 66 Banská Bystrica, Námestie SNP 8 (ďalej aj „Lesy SR, š.p.“ alebo „š.p. Lesy SR“), nerešpektujúc požiadavku náležitej odbornej správy majetku Slovenskej republiky v správe š. p. Lesy SR, uloženej mu ust. , o štátnom podniku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“), aj v spojení s ust. a nasl. , v častiach upravujúcich mandátnu zmluvu, ako aj Zmluvou o výkone funkcie generálneho riaditeľa štátneho podniku č. - 350 uzavretou podľa medzi bývalým Ministerstvom pôdohospodárstva SR v zast. ministrom G. C. a Doc. RNDr. Ing. Jozefom Minďašom, PhD. ako generálnym riaditeľom š. p. Lesy SR dňa 20.12.2006 v Bratislave, v čl. II bode 1 písm. b), c), d), bode 2 a bode 4, v zmysle ktorých zodpovedal za hospodárnosť pri nakladaní s majetkom v správe š. p. Lesy SR, pri zariaďovaní jeho záležitostí, resp. pri výkone svojej pôsobnosti bol povinný postupovať s náležitou - odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami podniku, , inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, vnútornými riadiacimi aktmi a podmienkami stanovenými bývalým Ministerstvom pôdohospodárstva SR, mal si zaobstarať a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia a pri výkone pôsobnosti neuprednostňovať svoje záujmy alebo záujmy tretích osôb pred záujmami podniku, a zároveň nedbajúc ani na povinnosti a obmedzenia uložené mu ako verejnému funkcionárovi v čl. 4 ods. 1, ods. 2 písm. a) v spojení s čl. 2 ods. 1 písm. zc) a čl. 3 ústavného o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov, podľa ktorých bol povinný pri výkone funkcie presadzovať a chrániť verejný záujem, ktorý prináša majetkový prospech všetkým alebo mnohým občanom a nesmel svoju funkciu, právomoci z nej vyplývajúce a informácie nadobudnuté pri jej výkone, ako aj v súvislosti s jej výkonom využívať na získavanie výhod v prospech iných fyzických osôb alebo právnických osôb,

I. v rozpore s aktom riadenia - Princípmi ďalšieho obhospodarovania poľovných revírov Lesov Slovenskej republiky, š.p. z mája 2006 (ďalej len „Princípy“), prijatým bývalým Ministerstvom pôdohospodárstva SR, ktoré ako zakladateľ plnilo voči š.p. Lesy SR funkciu orgánu hospodárskeho riadenia, ktorý akt bol pre š.p. Lesy SR záväzný, vedomý si konkrétnych ekonomických výsledkov dosiahnutých pri obhospodarovaní jednotlivých poľovných revírov v správe štátneho podniku v predchádzajúcom období, bez toho, aby bol k tomu vedený naliehavým alebo inak ekonomicky či právne ospravedlniteľným dôvodom, konajúc v mene š.p. Lesy SR ako prenajímateľa, v neprospech š. p. Lesy SR uzavrel v Banskej Bystrici

1. dňa 28.08.2007 Zmluvu č. 9362/07-30 o prenájme výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri Príslop, v správe odštepného závodu (ďalej len „OZ“) Námestovo, s Poľovníckym združením Bučiny, so sídlom Oravský Podzámok č. 449, IČO: 37908596, ako nájomcom, predmetom ktorej bol nájom výkonu práva poľovníctva na pozemkoch prenajímateľa za cenu (nájomné) 30.976,- Sk za kalendárny rok na dobu 10 rokov a to napriek tomu, že v „Princípoch“ bol poľovný revír Príslop zaradený v kategórii B, teda išlo o poľovný revír, v ktorom bolo možné iba predať odstrel zveri, čím spôsobil š.p. Lesy SR ujmu na spravovanom majetku Slovenskej republiky vyčíslenú ako rozdiel medzi trojročným priemerom hospodárskeho výsledku dosiahnutého v predmetnom poľovnom revíri za roky 2004 až 2006 a skutočným hospodárskym výsledkom dosiahnutým v poľovnom revíri v rokoch 2008 a 2009, čo za rok 2008 predstavuje škodu vo výške 20.718,26 € a za rok 2009 škodu vo výške 20.702,92 €, teda spolu 41.421,18 €;

II. v rozpore s aktom riadenia - Koncepciou ďalšieho obhospodarovania poľovných revírov v š.p. Lesy Slovenskej republiky z októbra 2007 a jej Dodatkom č. 1 z júna 2008 a Dodatkom č. 2 z decembra 2008 (ďalej len „Koncepcia“), prijatým bývalým Ministerstvom pôdohospodárstva SR, ktoré ako zakladateľ plnilo voči š.p. Lesy SR funkciu orgánu hospodárskeho riadenia, ktorý akt bol pre š.p. Lesy SR záväzný, vedomý si konkrétnych ekonomických výsledkov dosiahnutých pri obhospodarovaní jednotlivých poľovných revírov v správe štátneho podniku v predchádzajúcom období, bez toho, aby bol k tomu vedený naliehavým alebo inak ekonomicky či právne ospravedlniteľným dôvodom, konajúc v mene š.p. Lesy SR ako predávajúceho, v neprospech š.p. Lesy SR uzavrel v Banskej Bystrici

1. dňa 07.01.2009 Zmluvu č. 201/30-2009 o poskytnutí poplatkového lovu zveri a odberu zveriny v poľovnom revíri Tužina - Kľačno, v správe Prievidza, s Poľovníckou spoločnosťou Hubert & Diana Bratislava, so sídlom Bratislava, Ľubochnianske č. 4, IČO: 36076597 ako kupujúcim, predmetom ktorej bolo poskytnutie 100% poplatkového lovu zveri v dohodnutom rozsahu za cenu 15.000,- € za kalendárny rok, počas doby trvania zmluvy do 31.12.2014, a to napriek tomu, že v „Koncepcii“ bol poľovný revír Tužina - Kľačno zaradený v kategórii A, teda išlo o poľovný revír, ktorý mal ostať v réžii š.p. Lesy SR, bez možnosti predaja odstrelu zveri a prenájmu výkonu práva poľovníctva, čím spôsobil š.p. Lesy SR ujmu na spravovanom majetku Slovenskej republiky vyčíslenú ako rozdiel medzi trojročným priemerom výnosov - tržieb dosiahnutých v predmetom poľovnom revíri za roky 2006 až 2008 a skutočným výnosom dosiahnutým v poľovnom revíri v roku 2009, čo predstavuje škodu vo výške 31.811,06 €;

2. dňa 09.01.2009 Zmluvu č. 613-30/2009 o poskytnutí poplatkového lovu zveri a odberu zveriny v poľovnom revíri Bohunice, v správe Levice, a následne dňa 29.01.2009 Dodatok č. 1 a dňa 23.06.2009 Dodatok č. 2 k predmetnej zmluve, s Poľovníckym spolkom R.I.M., so sídlom Kozárovce č. 918, IČO: 37852990, ako kupujúcim, predmetom ktorých bolo poskytnutie 100% poplatkového lovu zveri v dohodnutom rozsahu za cenu 12.500,- € za kalendárny rok s každoročným nárastom o 3,5 % počas doby trvania zmluvy do 31.01.2014, od 01.08.2009 zvýšenú na 15.250,- €, a to napriek tomu, že v „Koncepcii“ bol tento poľovný revír zaradený v kategórii A, teda išlo o poľovný revír, ktorý mal ostať v réžii š.p. Lesy SR, bez možnosti predaja odstrelu zveri a prenájmu práva poľovníctva, čím spôsobil š.p. Lesy SR ujmu na spravovanom majetku Slovenskej republiky vyčíslenú ako rozdiel medzi trojročným priemerom výnosov - tržieb dosiahnutých v predmetom poľovnom revíri za roky 2006 až 2008 a skutočným výnosom dosiahnutým v poľovnom revíri v roku 2009, pri súčasnom zohľadnení nákladov vynaložených kupujúcim odstrelu v prospech š.p. Lesy SR v rámci starostlivosti o zver a poľovný revír, čo predstavuje škodu vo výške 4.924,54€;

3. dňa 26.01.2009 Zmluvu č. 1243/09-30 o poskytnutí poplatkového lovu zveri a odberu zveriny v poľovnom revíri Biely Kameň, v správe Sobrance, s B.. G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., M..U.. F. XXXX/XX, ako kupujúcim, predmetom ktorej bolo poskytnutie 100% poplatkového lovu zveri v dohodnutom rozsahu za cenu 4.000,- € za kalendárny rok s každoročným nárastom o 3 % počas doby trvania zmluvy do 31.01.2014, a to napriek tomu, že v „Koncepcii“ bol tento poľovný revír zaradený v kategórii A, teda išlo o poľovný revír, ktorý mal ostať v réžii š.p. Lesy SR, bez možnosti predaja odstrelu zveri a prenájmu práva poľovníctva, čím spôsobil š.p. Lesy SR ujmu na spravovanom majetku Slovenskej republiky vyčíslenú ako rozdiel medzi trojročným priemerom výnosov - tržieb dosiahnutých v predmetom poľovnom revíri za roky 2006 až 2008 a skutočným výnosom dosiahnutým v poľovnom revíri v roku 2009, čo predstavuje škodu vo výške 4.485,04 €;

4. dňa 23.02.2009 Zmluvu č. 2490-30/09 o poskytnutí poplatkového lovu zveri a odberu zveriny v poľovnom revíri Rybné, v správe Bardejov, s Poľovníckou spoločnosťou Roveň, so sídlom Bardejovská Nová Ves, Brezová č. 1, IČO: 42082161, ako kupujúcim, predmetom ktorej bolo poskytnutie 100% poplatkového lovu zveri v dohodnutom rozsahu za cenu 11.000,- € za kalendárny rok s každoročným nárastom o 3,5 % počas doby trvania zmluvy do 31.01.2014, a to napriek tomu, že v „Koncepcii“ bol tento poľovný revír zaradený v kategórii A, teda išlo o poľovný revír, ktorý mal ostať v réžii š.p. Lesy SR, bez možnosti predaja odstrelu zveri a prenájmu práva poľovníctva, čím spôsobil š.p. Lesy SR ujmu na spravovanom majetku Slovenskej republiky vyčíslenú ako rozdiel medzi trojročným priemerom výnosov - tržieb dosiahnutých v predmetom poľovnom revíri za roky 2006 až 2008 a skutočným výnosom dosiahnutým v poľovnom revíri v roku 2009, čo predstavuje škodu vo výške 1.282,81 €;

5. dňa 28.04.2009 Zmluvu č. 5036/30-09 o poskytnutí poplatkového lovu zveri a odberu zveriny v poľovnom revíri Vojnice, v správe Palárikovo, , a následne dňa 05.06.2009 aj Dodatok k predmetnej zmluve bez označenie poradového čísla, s Poľovníckym spolkom ZATUR, so sídlom Modra, Vinárska č. 8, IČO: 42134234, ako kupujúcim, predmetom ktorých bolo poskytnutie 100% poplatkového lovu zveri v dohodnutom rozsahu za cenu 25.000,- € za kalendárny rok s každoročným nárastom o 3,5 % počas doby trvania zmluvy do 31.01.2014, a to napriek tomu, že v „Koncepcii“ bol tento poľovný revír zaradený v kategórii A, teda išlo o poľovný revír, ktorý mal ostať v réžii š.p. Lesy SR, bez možnosti predaja odstrelu zveri a prenájmu práva poľovníctva, čím spôsobil š.p. Lesy SR ujmu na spravovanom majetku Slovenskej republiky vyčíslenú ako rozdiel medzi trojročným priemerom výnosov - tržieb dosiahnutých v predmetom poľovnom revíri za roky 2006 až 2008 a skutočným výnosom dosiahnutým v poľovnom revíri v roku 2009, čo predstavuje škodu vo výške 77.433,29 €;

6. dňa 15.06.2009 Zmluvu č. 7298/09-30 o poskytnutí poplatkového lovu zveri a odberu zveriny v poľovnom revíri Hajnáčka, v správe Rimavská Sobota so spoločnosťou Zeppelin, s.r.o., so sídlom Liptovský Hrádok, Hradná č. 36, IČO: 31606164, ako kupujúcim, predmetom ktorej bolo poskytnutie 100% poplatkového lovu zveri v dohodnutom rozsahu za cenu 8.500,- € za kalendárny rok s každoročným nárastom vo výške oficiálnej hodnoty ročnej inflácie podľa údajov Štatistického úradu SR za predchádzajúci rok počas doby trvania zmluvy do 31.01.2014, a to napriek tomu, že v „Koncepcii“ bol tento poľovný revír zaradený v kategórii A, teda išlo o poľovný revír, ktorý mal ostať v réžii š.p. Lesy SR, bez možnosti predaja odstrelu zveri a prenájmu práva poľovníctva, čím spôsobil š.p. Lesy SR ujmu na spravovanom majetku Slovenskej republiky vyčíslenú ako rozdiel medzi trojročným priemerom výnosov - tržieb dosiahnutých v predmetom poľovnom revíri za roky 2006 až 2008 a skutočným výnosom dosiahnutým v poľovnom revíri v roku 2009, čo predstavuje škodu vo výške 9.517,62 €;

7. v presne nezistenom čase, nie však neskôr ako 15.06.2009, Zmluvu č. 6830/09-30 o poskytnutí poplatkového lovu zveri a odberu zveriny v poľovnom revíri Čereš - Želiezovce, v správe Levice, s Poľovníckou spoločnosťou MaG, so sídlom Levice, Mestský majer č. 2, IČO: 36113051, ako kupujúcim, s platnosťou od 15.06.2009, predmetom ktorej bolo poskytnutie 100% poplatkového lovu zveri v dohodnutom rozsahu za cenu 10.000,- € za kalendárny rok s každoročným nárastom vo výške oficiálnej hodnoty ročnej inflácie podľa údajov Štatistického úradu SR za predchádzajúci rok počas doby trvania zmluvy do 31.01.2014, a to napriek tomu, že v „Koncepcii“ bol tento poľovný revír zaradený v kategórii A, teda išlo o poľovný revír, ktorý mal ostať v réžii š.p. Lesy SR, bez možnosti predaja odstrelu zveri a prenájmu práva poľovníctva, čím spôsobil š.p. Lesy SR ujmu na spravovanom majetku Slovenskej republiky vyčíslenú ako rozdiel medzi trojročným priemerom výnosov - tržieb dosiahnutých v predmetom poľovnom revíri za roky 2006 až 2008 a skutočným výnosom dosiahnutým v poľovnom revíri v roku 2009, čo predstavuje škodu vo výške 25.162,45 €;

čím takto svojím konaním v bodoch I a II spôsobil Slovenskej republike, v zastúpení š.p. Lesy SR, so sídlom Banská Bystrica, Nám. SNP 8, IČO: 36 038 351, celkovú škodu vo výške 196.037,99 €,

t e d a

inému spôsobil škodu veľkého rozsahu tým, že porušil všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť a povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy spravovať cudzí majetok,

č í m s p á c h a l

obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zákona

za to sa mu u k l a d á :

Podľa § 237 ods.4 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák., na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa výkon trestu podmienečne o d k l a d á a obžalovanému sa u k l a d á probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. sa u r č u j e skúšobná doba na 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. g) Tr. zák. sa obžalovanému u k l a d á povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému u k l a d á peňažný trest vo výške 5.000 € (päťtisíc euro).

Podľa § 57 ods.3 Tr. zák., pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, u s t a n o v u j e náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 76 ods.1, § 78 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému u k l a d á ochranný dohľad v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa sa poškodená Slovenská republika, v zastúpení LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Banská Bystrica, Nám. SNP 8, IČO: 36 038 351, so svojim nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces

odôvodnenie:

Dňa 13. 04. 2017 bola tunajšiemu súdu doručená obžaloba prokurátora Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici sp. zn. Kv -70 zo dňa 13. 04. 2017, na N.. B.. A.. C. G., D.., pre obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Na základe vykonaného dokazovania Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom sp. zn. zo dňa 30. 06. 2020 obžalovaného N.. B.. A.. C. G., D.., podľa oslobodil spod obžaloby krajského prokurátora sp. zn. zo dňa 13. 04. 2017, pretože skutok nie je trestným činom a zároveň podľa poškodeného Slovenskú republiku - Lesy SR, š.p., s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces. Na základe odvolania prokurátora a poškodeného, Krajský súd v Banskej Bystrici svojim uznesením zo dňa 29. 06. 2021 pod sp. zn. , rozsudok prvostupňového súdu podľa , , zrušil v celom rozsahu a podľa vec vrátil okresnému súdu, aby ju znovu prejednal a rozhodol.

Podľa odvolacieho súdu, úlohou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude náležité objasnenie veci a jej jasné, logické vyargumentovanie jednotlivých skutkových a právnych záverov, vychádzajúcich nie len z argumentov obhajoby, ale najmä s jednotlivých argumentov krajského prokurátora, a teda nepoukazovať len na tie dôkazy, ktoré vyzneli v prospech obžalovaného, bez prihliadnutia na dôkazy, ktoré naopak vyzneli v jeho neprospech.

Na základe záväzného stanoviska odvolacieho súdu, sa senát súdu prvostupňového opakovane podrobne oboznámil s obsahom všetkých vykonaných dôkazov tak v prípravnom konaní, ako i v súdnom

konaní, tieto opakovane vyhodnotil tak jednotlivo, ako i vo všetkých ich súvislostiach. Z jednotlivo vykonaných dôkazov teda vyplynulo, že :

Obžalovaný N.. B.. A.. C. G., D.. bol s účinnosťou k 22. 12. 2006 vymenovaný do funkcie generálneho riaditeľa štátneho podniku Lesy SR a to Rozhodnutím bývalého Ministerstva pôdohospodárstva SR z 21. 12. 2006, v mene ktorého konal ako vtedajší minister B.. G. C., nadväzujúcim na uzavretie zmluvy o výkone funkcie generálneho riaditeľa štátneho podniku č. - 350 z 20.12.2006 a túto funkciu nepretržite vykonával až do 09.07.2009, kedy z nej bol na vlastnú žiadosť uvoľnený.

Počas celého prípravného konania, ako i konania pred súdom, tento spáchanie žalovanej trestnej činnosti v celom rozsahu poprel, namietal skutkové zistenie a právnu kvalifikáciu obžaloby a podľa neho, počas celého obdobia jeho pôsobenia vo funkcii generálneho riaditeľa svoju činnosť vykonával zodpovedne a vždy v súlade s platnými právnymi predpismi, ako aj internými normami podniku, pričom si nie je vedomý, že by počas toho prijal opatrenia, ktoré by neboli v súlade, či už s princípmi riadneho hospodárskeho chodu podniku, alebo s dobrými mravmi. Jeho snaha bola dosahovať dobré výsledky nielen v ekonomickej oblasti, ale aj v oblasti trvalo udržateľného obhospodarovania poľovných revírov, za účelom čoho bol v podniku vypracovaný materiál „Koncepcia ďalšieho obhospodarovania poľovných revírov v správe štátneho podniku SR“. Táto koncepcia bola predložená Ministerstvu pôdohospodárstva SR a následne schválená a podpísaná vtedajším ministrom pôdohospodárstva G. C., čo znamenalo súhlas na jej realizáciu. Koncepcia podľa jeho názoru nie je priamym aktom riadenia, išlo o iniciatívny materiál, ktorý zobral minister na vedomie a tento nebol prerokovaný ani v dozornej rade š.p.

Popísal, aké ciele táto koncepcia definovala, pričom podľa neho uzatváranie nájomných a odstrelových zmlúv bolo v súlade s platnou legislatívou, zmluvy boli štandardizované a tiež dal do pozornosti, že poľovníctvo bolo v rokoch 2008-2009 zasiahnuté hospodárskou a finančnou krízou, kedy nastal pokles záujmu o poplatkový lov o 25 % - 30 %. Podľa neho keďže v rokoch 2006-2007 sa dosahovali najvyššie výnosy, nedajú sa porovnávať obdobia pred a po kríze, z ktorého dôvodu nesúhlasil ani so závermi znaleckého posudku znalca B.. R.. Namietal, že znalec vychádzal z nesprávnych údajov, porovnanie revírov za 3-ročné obdobie je metodicky nedostatočné na hodnotenie ekonomiky. Na podporu svojho tvrdenia ešte v prípravnom konaní predložil v písomnej forme spracované Stanovisko k znaleckému posudku č. 03/2010 a jeho doplnkom, v ktorom na podklade poľovníckej štatistiky vedenej na Národnom lesníckom centre vo Zvolene, boli spochybnené zistenia znalca B.. B. R.. K materiálu „Princípy ďalšieho obhospodarovania poľovných revírov“ uviedol, že o tomto materiáli vedel, boli organizované verejné súťaže na predaj odstrelu, pred uzatvorením zmluvy si vyžiadal podklady chovu a lovu, ekonomiky za obdobie za 5 rokov z odboru poľovníctva a z príslušného odštepného závodu. Kostra zmluvy bola štandardizovaná, existovala vzorová zmluva. Pripustil, že pracovníkov odboru poľovníctva neprizýval k rokovaniam, títo stratili jeho dôveru, keďže došlo k úniku informácií zo strany týchto zamestnancov, preto s nimi obmedzil styk na minimum. Záujemcovia boli kontaktovaní podľa žiadostí a na základe rokovaní došlo k rozhodnutiu. Rokoval s každým, kto si podal žiadosť. Vybral si na základe najlepšej ponuky. Verejné obchodné súťaže nezvolil ako možnosť, nakoľko podnik bol v kríze, potrebovali rýchle riešenia, nebol čas realizovať dlhodobé súťaže a hľadať záujemcov. Cenotvorba vznikala na základe podkladov a rokovaním dospeli k výslednej cene.

Za poškodeného š. p. Lesy SR bol ako svedok bol vypočutý jeho splnomocnenec G.. C. L., ktorý zotrval na svojej výpovedi z prípravného konania, ale z ktorej nevyplynuli vo vzťahu k predmetu dokazovania žiadne relevantné skutočnosti, keďže svedok nebol schopný posúdiť, či a v akej výške štátnemu podniku v dôsledku stíhanej trestnej činnosti vznikla škoda. K jej uplatneniu pristúpil ešte v priebehu prípravného konania, keď písomným podaním z 11.02.2014 uplatnil nárok na jej náhradu vo výške vychádzajúcej znaleckého posudku č. 3/2010 B.. B. R., tento nárok na náhradu škody bol ním uplatnený z opatrnosti, on od nikoho z generálneho riaditeľstva ďalšie pokyny na uplatnenie škody, nedostal.

Poškodený proti rozsudku vydaného v tejto veci dňa 30. 06. 2020, ktorým došlo k oslobodeniu obžalovaného N.. B.. A.. C. G., D.., spod obžaloby, podal odvolanie a to proti výroku o náhrade škody, a následne v ďalšom konaní zotrval na uplatnenom nároku a žiadal, aby súd zaviazal obžalovaného k povinnosti túto spôsobenú škodu aj nahradiť.

V konaní pred súdom sa síce nepodarilo osobne vypočuť svedka B.. G. C., ktorý vykonával v období od 04.07.2006 do konca mesiaca november 2007 funkciu ministra pôdohospodárstva SR a preto

sa so súhlasom strán čítala jeho výpoveď z prípravného konania. V tejto potvrdil, že počas jeho pôsobenia vo funkcii ministra pôdohospodárstva bola spracovaná a ním schválená „Koncepcia ďalšieho obhospodarovania poľovných revírov v štátnom podniku Lesy SR“, z októbra 2007, pričom na jej spracovaní sa podieľali tak zamestnanci daného štátneho podniku pôsobiaci na odbore poľovníctva, tak aj príslušní úradníci Ministerstva pôdohospodárstva SR, keďže žiadna špeciálna komisia na tento účel zriadená nebola. Jej cieľom bolo určenie presných podmienok obhospodarovania poľovných revírov v správe Lesov SR, ktoré boli na tento účel rozdelené do kategórií A, B, C. Podľa neho bola koncepcia pre štátny podnik záväzná a tento sa obžalovaný mal ňou vo svojej činnosti riadiť, čo odôvodnil aj tým, že zriaďovateľom štátneho podniku bolo Ministerstvo pôdohospodárstva SR a jeho minister generálneho riaditeľa podniku vymenúval a odvolával.

Ďalej popísal, aké revíry boli zaradené v jednotlivých kategóriách, kto v nich zabezpečoval činnosti súvisiace s ich obhospodarovaním, v ktorých revíroch bolo umožnené realizovať poplatkový odstrel a v ktorých mohol byť odstrel predaný. Tiaž uviedol, že pre účel prenájmu a konkrétne zvýšenia jeho ceny, ktorú upravoval zákon, zaviedli príspevky, ktorými sa v konečnom výsledku cena nájmu päťnásobne zvýšila.

Svedok B.. G. M., v čase skutku pôsobiaci ako referent odboru poľovníctva š.p. Lesy SR, bol jedným kto skoncipoval trestné oznámenie na osobu obžalovaného, ktoré sa týkalo aj problematiky nevýhodného obhospodarovania poľovných revírov v správe Lesov SR. V čase uzatvárania sporných zmlúv - o prenájme výkonu práva poľovníctva a o poskytnutí poplatkového lovu zveri a odberu zveriny, pôsobil na ústredí š.p., mal na starosti agendu poľovnícku a jeho funkcia súvisela s uzatváraním zmlúv, robili rozvojové projekty, poľovnícku turistiku. Tu pôsobil 6 rokov, aj vtedy sa revíry prenajímali, boli aj odstrelové zmluvy, toto fungovalo ešte predtým, ako sa obžalovaný stal generálnym riaditeľom. Postupne sa začali niektoré zmluvy uzatvárané na obdobie 10 rokov rušiť a prenajímali a predávali sa iným subjektom, takto prišli o polovičku revírov a ich odbor bol rozpustený.

Následne vypovedal ku konkrétnym revírom, k ich kvalite, veľkosti, druhu, hodnote, k forme zmluvy. K dôvodom zmien s nakladaním v revíroch sa vyjadriť nevedel, nebolo im to vysvetlené a domnievali sa, že to tak muselo byť. Zmluvy boli uzatvorené uprostred existujúcich nájomných zmlúv, pôvodné zmluvy sa začali rušiť. Kľúč pri výbere záujemcov im nebol známy, kto bol nájomca sa dozvedeli, až keď im prišla zmluva. Za akú cenu boli predané revíry nevedel, ale podľa neho cena nedosahovala výšku nacenenia podľa plánu lovu. Nevedel ani, kto tvoril zmluvy, ako sa vyberali revíry, či bola súťaž a nevedel sa vyjadriť ani k prolongácii, keďže ich odbor o tom nerozhodoval, ani nenavrhoval.

Potvrdil, že Koncepcia ďalšieho obhospodarovania poľovných revírov sa pripravovala z ich situačnej správy, čo podrobne obsahovala nevie, bol to koncepčný materiál ministerstva a teda bol to odporúčajúci materiál. O dokumente Princípy ďalšieho obhospodarovania poľovných revírov, vedomosť nemal.

Čo sa týkalo ekonomickej krízy na poľovníctvom mal za to, že v danej dobe bola poľovnícka klientela stabilná, kríza súvisela skôr s drevom a jeho predajom, čo privádzalo š.p. Lesy SR do ekonomických problémov.

Svedok B.. N. A., ktorý do 31.12.2009 pôsobil v š.p. vo funkcii vedúceho odboru poľovníctva, rybárstva a lesoturistiky pred súdom odmietol vypovedať, z ktorého dôvodu sa čítali jeho výpovede z prípravného konania, kedy uviedol, náplňou jeho práce bolo primárne metodické riadenie tejto organizačnej zložky a jeho priamym nadriadeným bol obžalovaný. Práve tento jeho a celý odbor, poveril vypracovaním Koncepcie obhospodarovania poľovných revírov, ktorá koncepcia bola následne predložená na schválenie Ministerstvu pôdohospodárstva SR. V nej vykonali ekonomické zhodnotenie všetkých poľovných revírov, ktoré štátny podnik obhospodaroval, pričom prihliadali ako na ekonomické ukazovatele, tak aj na hľadiská biotopu a dôležitosti. V materiáli definovali poľovné revíry, ich účel, pričom na úrovni Ministerstva pôdohospodárstva SR bola Koncepcia potom ešte prepracovaná a schválená priamo ministrom pôdohospodárstva E. B.. G. C.. Podľa svedka mal tento schválený materiál záväzný charakter.

V zmysle Koncepcie bol na úrovni generálneho riaditeľstva š. p. vypracovaný vzor zmluvy o prenájme výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíre, ktorý sa následne používal pri tvorbe konkrétnych

nájomných zmlúv, ktoré pripravoval sám na pokyn generálneho riaditeľa a tento potom zabezpečil podpis zmluvy zo strany poľovného združenia, ktorému bol výkon práva poľovníctva prenajatý.

Zmluvy o poskytnutí poplatkového lovu zveri a odberu zveriny - tzv. odstrelové zmluvy si obžalovaný vypracovával sám, on k nim nemal prístup a zmluvy sa na ním riadenom odbore ani nepripomienkovali, dostávali sa k nemu už podpísané obomi zmluvnými stranami a to na účel ich zaevidovania a ďalšej administratívy s tým spojenej.

Osobne niekoľkokrát obžalovanému oznámil, že uzavreté odstrelové zmluvy nie sú pre podnik výhodné, pričom konkrétne argumentoval nevýhodnosťou z hľadiska ekonomického, ako aj možností vypovedania zmluvy zo strany Lesov SR. Obžalovaný však na jeho výhrady a upozornenia žiadnym spôsobom nereagoval. Ako nájomné zmluvy, tak aj zmluvy odstrelové, boli uzatvárané bez akýchkoľvek verejných súťaží na základe rozhodnutia generálneho riaditeľa, ktorý sám určoval, s akým konkrétnym subjektom sa zmluva uzavrie.

Materiál s názvom Princípy ďalšieho obhospodarovania PR Lesov SR, š. p. Banská Bystrica z 03.05.2006, ktorý upravoval obhospodarovanie poľovných revírov v období pred prijatím Koncepcie ďalšieho obhospodarovania PR Lesov SR, š. p., mu nie je známy.

V ďalšej časti svojej výpovede sa venoval kategorizácii poľovných revírov uvedených v materiáli Koncepcia, pričom v jej zmysle odstrelové zmluvy, ktoré sú predmetom vedeného trestného stíhania, nemali byť vôbec uzavreté.

Na doplňujúce otázky potvrdil, že do výberu kupujúcich bol on a jeho odbor zainteresovaný a nevedel, či obžalovaný - generálny riaditeľ, komunikoval aj s niekým iným. Podľa svedka, ekonomická kríza v roku 2009 nemala vplyv na poľovníctvo, podnik bol v plusových číslach.

Svedok B.. D. L., v rozhodnom období pracoval ako vedúci na odbore poľovníctva š. p. Lesy SR a v rámci výkonu tejto funkcie prichádzal do kontaktu aj so zmluvami týkajúcimi sa obhospodarovania poľovných revírov na úseku výkonu práva poľovníctva. Tieto na pokyn vedenia spracovávali jemu podriadení zamestnanci a on ich následne predkladal vedeniu podniku, ktoré návrhy zmlúv už neboli vedením nejakým spôsobom pozmeňované.

Koncepcia z októbra 2007 jemu, nebola dostupná, v tej dobe nebol vo funkcii a Princípy ďalšieho obhospodarovania revírov z mája 2006 pozná. Tento materiál bol schválený ministerstvom, dostali ho už ako schválený. Takýto materiál na podniku ale nevytvárali, bol to iniciatívny materiál generálneho riaditeľa. Nevedel spätne posúdiť jej záväznosť, ale nebol to všeobecne záväzný predpis, bol to orientačný materiál.

V rokoch 2007-2009 nevyplývala zo žiadneho právneho predpisu povinnosť uzatvárať nájomné zmluvy na základe verejnej súťaže, oni mali vzor nájomnej a odstrelovej zmluvy, bola snaha kreovať tip týchto zmlúv, keďže sa jednalo o obchodnoprávny vzťah. Každá nájomná zmluva nadobudla platnosť schválením v štátnej správe v správnom konaní.

Pred súdom sa svedok vyjadroval aj k jednotlivým revírom, ako aj k ekonomickej kríze od roku 2008, ktorá mala vplyv na poľovníckych klientov, ktorí začali odchádzať, bol problém ich nahradiť, boli nižšie výnosy, náklady fixné.

Svedok B.. C. U. uviedol, že pracoval na odbore poľovníctva od 01.08.2003 až do roku 2008 alebo roku 2009, pričom náplňou jeho práce bola agenda zmlúv o prenájme výkonu práva poľovníctva. Pri spracúvaní predmetných zmlúv vychádzal z podkladov, ktoré mu poskytovali jednotlivé odštepné závody, pričom používal vzor zmluvy, ktorý bol spracovaný ešte v roku 2003. Po nástupe obžalovaného do funkcie generálneho riaditeľa bol vyhotovený nový vzor nájomnej zmluvy. Po nástupe nového vedúceho odboru B.. A., tento na seba prevzal agendu nájomných zmlúv, ktorá sa týkala režijných revírov. Odstrelovými zmluvami sa on nezaoberal. Má vedomosť, že ich odbor spracoval návrh koncepcie ďalšieho obhospodarovania poľovných revírov v štátnom podniku Lesy SR, ktorý spočíval v kategorizácii jednotlivých revírov, čo aj špecifikoval. Návrh koncepcie bol postúpený vedeniu podniku, ale s finálnou

verziou koncepcie sa už neoboznámil. Pred nástupom obžalovaného do funkcie generálneho riaditeľa sa nájomné zmluvy po ich podpise, vždy vracali na odbor na zaevidovanie, za jeho pôsobenia sa prax zmenila s tým, že niektoré zmluvy sa vracali, avšak niektoré si generálny riaditeľ, ktorý časť agendy nájmov aj prevzal do svojej pôsobnosti, u seba ponechal. Pokiaľ mal možnosť oboznámiť sa s konečnou, už podpísanou verziou nájomnej zmluvy a dospel k názoru, že je pre nich nevýhodná, najmä pokiaľ ide o cenu nájmu, tak svoje výhrady prezentoval vedúcemu odboru.

Svedok C.. C. I., uviedol, že obžalovaného pozná a tento sa ho asi v roku 2006 alebo 2007 opýtal, či by sa naňho mohol obrátiť, ako na externého poradcu v prípade, ak by potreboval poradiť v právnej oblasti. Neskôr ho aj párkrát kontaktoval ohľadom problematiky, ktorá sa netýkala ale poľovných revírov. Relevantne sa k prejednávanému skutku vyjadriť nevedel a potvrdil, že na príprave Koncepcie obhospodarovania poľovných revírov v š.p. Lesy SR sa nepodieľal a rovnako nijakým spôsobom, ani po stránke právnej, neparticipoval ani na príprave zmlúv o prenájme výkonu práva poľovníctva, resp. odstrelových zmlúv. Bol síce poľovníkom od roku 2004, ale nebol v žiadnom združení.

Svedok B.. D. L. zamestnanec Národného lesníckeho a výskumného ústavu pri výsluchu v prípravnom konaní potvrdil, že niekedy v roku 2007 bol odborom poľovníctva š.p. Lesy SR požiadaný o spracovanie mapy poľovných revírov, ktoré boli zatriedené do kategórii A, A1, B, B1. Jeho úlohou bolo pritom iba farebne zvýrazniť jednotlivé poľovné revíry v zmysle kategorizácie, ktorú vytvoril odbor poľovníctva. Samotnú kategorizáciu poľovných revírov nijako nehodnotil a nevie ani na základe akého princípu, či kritérií bola vytvorená. S materiálom Koncepcia ďalšieho obhospodarovania poľovných revírov v š.p. Lesy SR do kontaktu neprišiel.

K jednotlivým poľovným revírom boli vypočutí svedkovia pred súdom, resp. za súhlasu strán, sa súd čítaním oboznámil s výpoveďami svedkov vypočutých v prípravnom konaní.

K poľovnému revíru Príslop (v správe odštepného závodu Námestovo)

Svedok B.. C. Š., riaditeľ Námestovo, uviedol, že o okolnostiach prípravy Zmluvy o prenájme výkonu práva poľovníctva v PR Príslop z 28.08.2007 č. 9362/07-30, ktorá bola uzavretá s Poľovníckym združením Bučiny, nemá žiadnu vedomosť. V súvislosti s prípravou a uzatvorením predmetnej zmluvy ho nikto z generálneho riaditeľstva podniku nekontaktoval a ani ho nežiadal o vyjadrenie k zmluve. V období pred uzatvorením nájomnej zmluvy bol odstrel v PR Príslop predaný spoločnosti RAVEN, ktorá však príslušnú zmluvu vypovedala. Potom ako im bola už podpísaná zmluva z generálneho riaditeľstva zaslaná, sa k jej obsahu a k cene nájmu nijako nevyjadroval.

Svedok B.. L. D., vedúci výrobno-technického úseku Námestovo sa s nájomnou zmluvou týkajúcou PR Príslop oboznámil tak, že mu táto bola doručená prostredníctvom Obvodného lesného úradu v Námestove, odkiaľ si ju vyžiadal v spojitosti s revíziou jednotlivých nájomných zmlúv, ktoré patrili do pôsobnosti odštepného závodu, keď preberal funkciu referenta poľovníctva. Osobne ho nikto z úrovne generálneho riaditeľstva Lesov SR za účelom získania vyjadrenia, či už k opodstatnenosti a potrebe prenájmu výkonu poľovníctva v uvedenom poľovnom revíri, alebo k primeranosti uvažovanej ceny nájmu nekontaktoval. V čase uzavretia predmetnej nájomnej zmluvy bolo nájomné určované sadzobníkom, ktorý tvoril prílohu o poľovníctve, pričom cena nájmu tomuto sadzobníku zodpovedala.

Svedok B.. B. Q., ozrejmil, že v čase uzavretia zmluvy o výkone práva poľovníctva v PR Príslop vykonával na funkciu technika testovania, ktorá činnosť nesúvisela s agendou poľovníctva a teda k okolnostiam, ktoré predchádzali alebo súviseli s uzavretím nájomnej zmluvy nevedel vyjadriť. Pokiaľ ide o spôsob obhospodarovania PR Príslop, má vedomosť, že pred uzavretím nájomnej zmluvy bol v danom revíri predaný odstrel spoločnosti RAVEN.

Za nájomcu výkonu práva poľovníctva v PR Príslop vypočutý svedok N. V., predseda Poľovníckeho združenia Bučiny, ktorý uviedol, že záujem vykonávať poľovníctvo v PR Príslop mal už pred rokom 2007, kedy bol odstrel zveri v revíri predaný spol. RAVEN, ktorú spoločnosť Lesy SR pred nim vo verejnej súťaži uprednostnili. Keď sa v roku 2007 dozvedel o predčasnom ukončení odstrelovej zmluvy uzavretej so spol. RAVEN, oficiálne požiadal Lesy SR o informáciu, či je predmetný revír voľný. Reakcia Lesov SR bola kladná, pričom bol vyzvaný, aby sa dostavil do sídla podniku za účelom podpisu zmluvy. V

neskoršom období bol obsah nájomnej zmluvy upravený Dodatkom č. 1, ktorý zvyšoval nájomné v dôsledku zmeny legislatívy na úseku poľovníctva. Tiež uviedol, že obžalovaného pozná, stretávali sa na profesnej úrovni v čase, keď pôsobil ako generálny riaditeľ Lesov SR, nakoľko aj on sám pracoval v blízkom odvetví. V spojení s podpisom nájomnej zmluvy z 28.08.2007 sa s ním však nestretol.

K poľovnému revíru Tužina - Kľačno (v správe odštepného závodu Prievidza)

Svedok B.. C. E. do 13.04.2009 vykonával v Prievidza funkciu riaditeľa, z ktorej bol odvolaný práve obžalovaným G.. Uviedol, že spornej zmluve o poskytnutí poplatkového lovu zveri a odberu zveriny zo 07.01.2009 predchádzala zmluva rovnakého typu, ktorá bola s totožným kupujúcim poľovníckou spoločnosťou Hubert & Diana uzavretá na obdobie od 01.10.2008 do 31.12.2008 a mal vedomosť, že táto poľovnícka spoločnosť má záujem v poľovnom revíri zostať. Pri porovnaní oboch odstrelových zmlúv sa mu osobne javila pre kupujúceho ako „ťažšia“ prvá zmluva z roku 2008. Druhú odstrelovú zmluvu zo 07.01.2009 vnímal z ekonomického pohľadu a konkrétne stanovej ceny odstrelu ako nevýhodnú. Už uzavretú odstrelovú zmluvu obdržal z generálneho riaditeľstva spolu so sprievodným listom a nezostávalo mu nič iné, iba ju rešpektovať. Podmienky zmluvy akceptovali, odstrelová zmluva bola platná. Do apríla 2009 bol riaditeľ, potom robil na inom závode a následne keď bol na GR bola žiadosť o predĺženie zmluvy a vyjednanie výhodnejších podmienok. Podmienky boli dodržané, zmluva mala prednostné právo, boli dojednané vyššie odstrelové taxy - ceny. Ostatné pôvodné podmienky sa moc nemenili. Spol. Hubert & Diana ako subjekt predtým nepoznal, štatutár v tom čase bol predtým poplatkovým hosťom.

Dodal, že odpredaje a prenájmy bývalých režijných revírov považoval za dobrý úmysel, aj keď nájomné a odstrelové zmluvy sú teraz oveľa výhodnejšie, čo sa týka cien. V tej dobe bol podnik v krízovom riešení, vedenie muselo hľadať hospodárne riešenia pri nakladaní aj týchto činností, keďže bolo veľa revírov neziskových. Kríza ovplyvnila rozhodovanie podniku a preto sa pristúpilo k týmto formám na zvýšenie efektu poľovníctva.

Svedok B.. G. C., v čase uzavretia spornej odstrelovej zmluvy pracoval v Prievidza na pozícii referenta pre poľovníctvo, pričom do jeho pracovnej náplne patrilo práve zabezpečovanie plánu lovu, chovu a starostlivosti o zver. O príprave odstrelovej zmluvy uzavretej s poľovníckou spoločnosťou Hubert & Diana nemá žiadne informácie, od riaditeľa B.. E. vedel, že predmetná zmluva mu bola doručená už podpísaná z generálneho riaditeľstva š.p. a je potrebné ju akceptovať. Vtedy sa prvýkrát oboznámil s jej obsahom, pričom v štádiu, ktoré predchádzalo uzavretiu zmluvy, ho v spojitosti s ňou nikto nekontaktoval a nikto od neho nepožadoval konzultáciu alebo vyjadrenie k predmetnej zmluve. Z pozície poľovného referenta vnímal odstrelovú zmluvu z roku 2009 ako nevýhodnú pre Lesy SR. V danom PR sa jednalo o režijný revír, ktorý predtým plne obhospodarovali Lesy SR a v minulosti dosahoval omnoho vyššie tržby, než tomu bolo potom, ako v ňom bol predaný odstrel. Svoje výhrady k odstrelovej zmluve prezentoval aj pred svojím nadriadeným v a má vedomosť, že vtedajší riaditeľ B.. E.Á. sa pokúšal presadiť nejaké zmeny v jej obsahu, v tejto spojitosti komunikoval aj s B.. L. z generálneho riaditeľstva, ktorý mu povedal iba toľko, že zmluva je podpísaná, platná a nie je možné s tým už nič robiť.

Svedok B.. A. I. vedúci lesníckej výroby Prievidza uviedol, že nemal žiadnu vedomosť o príprave a okolnostiach uzavretia odstrelovej zmluvy, rovnako ho nikto nekontaktoval za účelom konzultovania potreby predaja odstrelu v PR Tužina - Kľačno alebo ohľadne primeranosti uvažovanej ceny predaja odstrelu.

Pred súdom bol vypočutý ako svedok B.. C. G., ktorý pôsobil ako vedúci lesnej správy Bojnice a k uzavretiu odstrelovej zmluvy v PR Tužina - Kľačno z 07. 01. 2009 sa nevedel bližšie vyjadriť, nakoľko pod ich správu tento revír nepatril. So zmluvou sa stretol keď bol od roku 2010-2011 riaditeľom Prievidza, táto zmluva bola platná, nebola spochybňovaná, ešte aj teraz trvá stále v trochu upravenej podobe.

Za kupujúceho odstrelu v PR Tužina - Kľačno, Poľovnú spoločnosťou Hubert & Diana bol vypočutý svedok B.. G. A., ktorý objasnil, že niekedy koncom roka 2008 kontaktoval Prievidza, že mal záujem uzavrieť zmluvu o výkone práva poľovníctva v PR Tužina - Kľačno, na čo mu bolo povedané, že odštepný závod nemá kompetenciu na uzatváranie takýchto zmlúv a má sa obrátiť na generálne riaditeľstvo. Následne oslovil sekretariát generálneho riaditeľstva, kde požiadal o stretnutie s riaditeľom, ktoré sa potom aj uskutočnilo v Banskej Bystrici, za prítomnosti aj B.. A.. Títo ho informovali, že predmetný revír

je zaradený v kategórii A, z ktorého dôvodu ho nie je možné prenajať, ale mu ponúkli možnosť v danom revíri odkúpiť odstrel. Po prerokovaní tohto návrhu s členmi poľovnej spoločnosti sa rozhodli, že ponuku kúpy odstrelu akceptujú. Na následnom stretnutí opäť na pôde generálneho riaditeľstva štátneho podniku mu bolo predložený návrh zmluvy o poskytnutí poplatkového lovu a odberu zveriny, ktorý potom podpísal.

K poľovným revírom Bohunice a Čereš - Želiezovce (v správe odštepného závodu Levice)

Svedok B.. O. Z., súčasný riaditeľ Levice, uviedol, že v čase, kedy boli uzatvárané zmluvy o poskytnutí poplatkového lovu zveri a odberu zveriny v PR Bohunice a PR Čereš- Želiezovce, funkciu riaditeľa Levice vykonával N. L.. O priebehu uzatvárania týchto zmlúv vedomosť nemá. V tej dobe bol on vedúcim lesníckej výroby, mal na starosti aj oblasť poľovníctva, ale už si nespomína, či bol nejakým zamestnancom, prípadne generálnym riaditeľom Lesov SR, kontaktovaný za účelom konzultácie alebo získania vyjadrenia k opodstatnenosti predaja odstrelu a k primeranosti uvažovanej kúpnej ceny odstrelu. V neskoršom období, už po uzavretí označených odstrelových zmlúv, boli z ich strany navrhnuté a kupujúcimi akceptované dodatky, ktoré jednak zmierňovali, ale tiež aj pritvrdzovali, dopady pôvodných zmlúv. Cena za predaj odstrelu dojednaná v sporných zmluvách bola podľa jeho názoru primeraná hospodárskym výsledkom v predošlých rokoch.

V spojitosti s tvrdením svedka o primeranosti ceny odstrelu hospodárskym výsledkom dotknutých PR bolo pristúpené k jeho konfrontácii s písomným vyjadrením Levice zn. zo 06.10.2011, v ktorom práve on, ako osoba vybavujúca súvisiace dožiadanie vyšetrovateľa konštatoval, že výška nájmu a poplatkov za lov zveri nezodpovedala v mnohých prípadoch reálnej hodnote poľovného revíru, ktorá by sa ukázala pri verejnej súťaži, na čo svedok reagoval tvrdením, že ak by sa cena poplatkového lovu zveri vysúťažila vo verejnej súťaži, je možné vo všeobecnosti predpokladať, že by bola vyššia ako cena zmluvná.

Svedok B.. N. L., v čase uzavretia sporných odstrelových zmlúv vykonávajúci funkciu riaditeľa Levice uviedol, že pred ich uzavretím ho obžalovaný z pozície generálneho riaditeľa Lesov SR oboznámil s tým, že poľovný revír Bohunice a Čereš - Želiezovce je potrebné prenajať alebo odpredať v nich odstrel. Konkrétne dôvody zmeny obhospodarovania revírov mu neuviedol. Na túto informáciu reagoval návrhom, že nakoľko ide o produkčné poľovné revíry, je potrebné, aby cena odstrelu - poskytnutia lovu bola adekvátna. Na základe toho sa potom dohodli, že cena odstrelu bude určená na úrovni trojročného priemeru zisku v danom poľovnom revíri. Cena dojednaná v následne uzavretých zmluvách uvedenému nápočtu približne zodpovedali. O konkrétnych subjektoch, ktoré získali právo odstrelu t.j. Poľovnícka spoločnosť MaG a Poľovnícky spolok R.I.M. pred uzavretím zmlúv nevedel, dozvedel sa o nich až vtedy, keď ich zástupcovia prišli na s už podpísanou zmluvou. Za R.I.M - p. L. dovtedy nepoznal, druhého pána G. p. za MaG poznal ako poľovníka z regiónu O iných záujemcoch nevie. Kto predmetné zmluvy vypracúval vedomosť nemá, avšak ich konkrétny obsah nasvedčoval tomu, že osoba, ktorá ich pripravovala nemala detailné informácie týkajúce sa dotknutých poľovných revírov.

On kúpnu cenu, ktorá bola dojednaná v odstrelových zmluvách vnímal ako ekonomicky výhodnú, keďže od roku 2009 nastúpila ekonomická kríza a predpokladal, že by sa im nepodarilo dosiahnuť také tržby ako v minulom období a osobitne v roku 2008, ktorý bol výnimočne priaznivý. Na druhej strane však nedokáže odhadnúť, akú cenu by vygeneroval trh v prípade, že by bol predaj odstrelu predmetom verejnej súťaže. Pokiaľ mal k odstrelovým zmluvám výhrady, tieto aj obžalovanému predniesol na základe čoho boli uzavreté práve dodatky vynímajúce z odstrelu bažantnicu a zvernicu a presúvajúce starostlivosť o zver v poľovných revíroch plne na kupujúceho. Realizácia zmluvy počas pôsobenia obžalovaného, kým bol riaditeľ zmluvy trvali, kupujúci platili predmet obchody, cenu ako bola uvedená v zmluve. Zmluvy fungovali.

Koncepcia rozvoja poľovníctva - materiál, koncepciu videl , obžalovaný ju predložil na stôl, mal možnosť ju prečítať.

Zmenu spôsobu obhospodarovania ako poľovník považoval ako stratu, ale z obchodného pohľadu to vnímal ako nie zlý obchodný krok. Predaj odstrelu am blok vnímal tak, že to je v súlade so zákonom, bol predaný len odstrel, prenájom vnímal ako obchádzanie zákona. Podľa neho je predaj odstrelu lepším riešením, ako prenájom. Cena sa dá porovnať s tým, čo sa dosiahlo v minulých obdobiach podľa výkyvov na trhu, ale v rokoch 2006-2007 - konjunktúra, 2008-2009 - bola kríza. Zmluva z januára

2009 bola uzavretá, keď údaje z roku 2008 neboli zahrnuté, lebo ešte nebol uzavretý rok. Vychádzalo sa z parametrov, že konjunktúra bude pokračovať, ceny ostali zhruba na tej istej úrovni, v niektorých prípadoch sa navýšili. Nikto nepočítal s krízou. Ceny sa nezmenili, zmenil sa záujem, nastal jeho prudký prepad, nedošlo k vypoľovaniu zvery.

Svedok B.. A. Ď. pôsobiaci v inkriminovanom čase na pozícii referenta pre poľovníctvo Levice pri výsluchu vypovedal, že o uzavretí odstrelových zmlúv v poľovných revíroch Bohunice a Čereš - Želiezovce sa dozvedel až potom, čo boli v písomnom vyhotovení doručené ich závodu. O okolnostiach ich prípravy, ako aj uzatvárania nemá vedomosť, keďže toto bolo v kompetencii generálneho riaditeľstva štátneho podniku. Zo strany danej organizačnej zložky a ani žiadnou inou osobou z prostredia štátneho podniku, vrátane obžalovaného, nebol kontaktovaný za účelom konzultácie alebo získania stanoviska k potrebe predaja odstrelu v označených revíroch resp. k primeranosti uvažovanej kúpnej ceny. Efektívnosť, prípadne výhodnosť dojednaných odstrelových zmlúv s kolegami neriešili.

Za stranu kupujúceho odstrelu v poľovnom revíri Bohunice bol vypočutý svedok B.. A. L., tajomník poľovníckeho spolku R.I.M., ktorý ozrejmil, že o možnosť vykonávať poľovníctvo v PR Bohunice prejavili záujem prvýkrát vo februári 2008, nikto im neodpovedal na ich prvú žiadosť, preto sa osobne ohlásil u generálneho riaditeľa š. p.- obžalovaného za účelom zistenia stavu vybavovania žiadosti. Obžalovaným, ktorého predtým nepoznal, mu bolo oznámené, že o ich žiadosti bude rozhodovať nejaká komisia. Opäť sa nič nedialo, preto ho kontaktoval opäť, pričom mu bolo oznámené, že príslušnú zmluvu o výkone práva poľovníctva by bolo možné uzavrieť, ak s tým bude súhlasiť riaditeľ Levice. Po následnej komunikácii s riaditeľom Levice, v rámci ktorej boli zvažované ako nájom výkonu práva poľovníctva tak aj predaj odstrelu v PR, sa poľovný spolok rozhodol, že pre nich bude výhodnejšie uzatvoriť zmluvu o poskytnutí poplatkového lovu zveri, s ktorou boli spojené menšie „technické“ problémy. O cene odstrelu diskutovali, ako s riaditeľom Levice, tak aj s generálnym riaditeľom štátneho podniku a vzájomne sa dohodli. Platby platili presne včas, neboli problémy. O iných záujemcoch o PR nevie.

Za kupujúceho odstrelu v PR Čereš - Želiezovce poľovnícku spoločnosť MaG bol vypočutý jej predseda, svedok Š. G. ktorý ozrejmil, že uzavretiu zmluvy o poskytnutí poplatkového lovu zveri v PR Čereš - Želiezovce predchádzali 4 alebo 5 žiadostí ich spoločnosti o získanie prenájmu poľovných revírov alebo odstrelu zveri, ktoré boli štátnym podnikom zamietnuté. O tom, že je PR Čereš - Želiezovce voľný, sa dozvedeli medzi poľovníkmi a na základe toho Lesy SR opäť vo februári 2009 požiadali o nájom výkonu práva poľovníctva. Bol pozvaný na osobné prejednanie žiadosti do Banskej Bystrici, kde bol prítomní obžalovaný a B.. N. A.. On bol oboznámený s návrhom zmluvy spolu s ocenením zveri v danom poľovnom revíri, ktoré bolo spracované na základe schváleného plánu lovu z predošlého roka. S prezentovanou hodnotou zveri nesúhlasil. Asi o 2 týždne sa konalo ďalšie stretnutie, na ktorom on obžalovanému navrhol cenu odstrelu, ktorá bola z jeho strany aj akceptovaná, pričom sa dohodli, že k zmluve bude uzatvorený ešte dodatok, ktorým sa upravia špecifiká poľovného revíru dohodnuté s riaditeľom Levice B.. L.. Osobne považuje cenu odstrelu za pomerne vysokú, keďže táto netvorí všetky náklady, ktoré im v spojení s odstrelom zveri v PR Čereš -Želiezovce vznikajú. Ale akceptovali to, zmluva sa plnila, bola platná.

K poľovnému revíru Biely Kameň (v správe odštepného závodu Sobrance)

V spornom období funkciu riaditeľa Sobrance vykonával svedok B.. C. T., ktorý sa však nevedel vyjadriť k okolnostiam prípravy a uzavretia odstrelovej zmluvy v PR Biely Kameň, nakoľko uzatváranie zmlúv obdobného typu patrilo do výlučnej kompetencie generálneho riaditeľstva štátneho podniku. Osobne ho nikto nekontaktoval za účelom konzultácie alebo poskytnutia vyjadrenia k predmetnej zmluve, jednotlivé ceny za predaj odstrelu, ako aj prenájom výkonu práva poľovníctva určoval priamo generálny riaditeľ. Jemu bolo iba oznámené, že ho bude kontaktovať B.. G. C., ktorý odstrel v PR Biely Kameň kúpil. Pokiaľ odstrelová zmluva umožňovala presunu starostlivosti o poľovný revír resp. zver na kupujúceho, vnímal ju ako výhodnú, mal pri tom za to, že hoci jednej rok môže byť PR stratový, druhý rok sa to môže vyrovnať. Na generálnom riaditeľstve podniku podľa jeho názoru pracovali kompetentní ľudia, preto predpokladal, že cena odstrelu určená aj v tejto konkrétnej zmluve bude adekvátna resp. určená tak, aby „neprerobil“.

Koncepcia ako materiál nevidel, dozvedel sa o nej z informácií od kolegov, zámer nejaký bol. Odstrelová zmluva určite došla na závod, ale si na ňu nespomína, nevie či namietal cenu, bola stanovená podnikom, nie je schopný povedať či bola cena vysoká alebo nízka. Všetko v revíri robil pán C., ale nevie čo bolo v zmluve uvedené.

Svedok B.. B. U. pôsobiaci v inkriminovanom čase ako ťažbár Sobrance objasnil, bol v čase uzavretia odstrelovej zmluvy poverený zastupovaním dlhodobo práceneschopného vedúceho výroby B.. C. E. a jeho pracovnou náplňou počas bol aj úsek poľovníctva. O príprave odstrelovej zmluvy v PR Biely Kameň vedomosť nemá, vie však, že uzatvorená bola, avšak s jej konkrétnym obsahom sa nikdy neoboznamoval a zmluva mu nebola predložená ani k nahliadnutiu. Má však vedomosť, že znenie zmluvy malo byť pred jej uzatvorením konzultované s riaditeľom B.. C. T.. Jeho osobne nikto za účelom získania vyjadrenia k opodstatnenosti predaja odstrelu a primeranosti uvažovanej kúpnej ceny nekontaktoval.

Svedok B.. G. T. pracujúci na Sobrance v čase uzavretia odstrelovej zmluvy v pozícii poľovného referenta vypovedal, že do obsahu jeho pracovnej činnosti ako poľovného referenta patrí výkon dohľadu nad činnosťou poľovných hospodárov v jednotlivých PR v správe odštepného závodu. Pred uzavretím spornej odstrelovej zmluvy nemal vôbec vedomosť o tom, že zmluva takéhoto typu sa pripravuje, o jej existencii sa dozvedel až vtedy, keď mu ju odovzdal riaditeľ B.. C. T., ktorý zmluvu priniesol z generálneho riaditeľstva štátneho podniku. Spomína si, že niekedy v priebehu roku 2009 na pokyn generálneho riaditeľstva vypracoval prehľad hospodárenia v uvedenom poľovnom revíri, ktorý pokrýval obdobie roku 2009, pričom zahŕňal výnosy - tržby, náklady a samotný zisk. Z pohľadu poľovného hospodára vnímal uzavretú odstrelovú zmluvu ako nevýhodnú a to najmä z ekonomického hľadiska. Keďže o príprave zmluvy vedomosť nemal, mal možnosť sa vyjadriť k nej až po jej uzavretí, čo aj práve ohľadne dojednanej ceny odstrelu urobil. O zmluve komunikoval taktiež s kolegami z Banskej Bystrice, z generálneho riaditeľstva podniku (B.. L.), od ktorých sa dozvedel, že zmlúv obdobného typu bolo uzavretých viacero.

Svedok B.. G. C. kupujúci odstrelu v PR Biely Kameň pri výsluchu uviedol, že o možnosti uzavrieť zmluvu s predmetom predaja odstrelu v PR Biely Kameň, sa dozvedel prostredníctvom internetu alebo televízie. Na základe jeho žiadosti sa na generálnom riaditeľstve uskutočnilo stretnutie so zamestnancom, zrejme B.. A., ktorý ho oboznámil s charakteristikou poľovného revíru, ako aj podmienkami navrhovanej odstrelovej zmluvy. Sám nemal možnosť vyjednávať žiadne zmluvné podmienky, keďže mu bolo oznámené, že Lesy SR majú vydaný nijaký interný predpis, z ktorého sa pri uzatváraní zmlúv vychádza. Samotnú odstrelovú zmluvu podpisoval priamo na generálnom riaditeľstve v prítomnosti B.. A., ktorý ho po podpise odviedol ku generálnemu riaditeľovi, ktorého videl prvýkrát. Asi po 1 mesiaci bola potom na Sobrance doručená odstrelová zmluva podpísaná generálnym riaditeľom. Po predaji odstrelu sa mu 2 roky nepodarilo plán lovu naplniť, preto sa cíti byť „poškodený“. Okolnosti, ktoré viedli k trestnému konaniu, vníma ako „politickú záležitosť“, keďže D. I. si na podanom trestnom oznámení vybudoval politickú kariéru a stal sa primátorom.

K poľovnému revíru Rybné (v správe odštepného závodu Bardejov)

Svedok B.. C. L. v spornom období vykonával funkciu riaditeľa Bardejov, v ktorého správe sa nachádza PR Rybné, ktorý uviedol, že na úrovni sa žiadne zmluvy nepripravovali, táto agenda patrila do kompetencie generálneho riaditeľstva Lesov SR a on predmetnú odstrelovú zmluvu obdržal už ako podpísanú, niekedy v marci roku 2009 a od tej doby ju v praxi aplikoval a dodržiaval jej ustanovenia. V jeho kompetencii nebola možnosť zmluvu zrušiť alebo akokoľvek meniť. Nespomína si na to, že by ho niekto z generálneho riaditeľstva kontaktoval za účelom nejakej konzultácie alebo získania jeho vyjadrenia k opodstatnenosti predaja odstrelu a k primeranosti uvažovanej ceny odstrelu. Nad tým, či je zmluva výhodná alebo nevýhodná sa osobne nezamýšľal, toto do jeho pôsobnosti ani nepatrilo.

Svedok B.. E. D. v čase uzavretia odstrelovej zmluvy týkajúcej sa PR Rybné v Bardejov zastával funkciu referenta pestovnej činnosti, pričom sa stretával aj s agendou poľovníctva, pričom úlohy na tomto úseku na neho delegoval nebohý B.. G. G.. O príprave a bližších okolnostiach uzavretia odstrelovej zmluvy s kupujúcim - poľovníckou spoločnosťou Roveň, nemal žiadne informácie a nebol ani obžalovaným prípadne iným zamestnancom generálneho riaditeľstva Lesov SR kontaktovaný za účelom konzultácie ohľadne opodstatnenosti predaja odstrelu, alebo primeranosti uvažovanej ceny

odstrelu. On považoval odstrelovú zmluvu za nevýhodnú, keďže však zmluva bola odštepnému závodu doručená už podpísaná, nemal možnosť toto svoje stanovisko prezentovať vo fáze prípravy resp. pred podpisom zmluvy. Má vedomosť, že rovnaký názor na nevýhodnosť zmluvy zastávali aj ďalší zamestnanci útvaru, na ktorom pôsobil.

Svedok B.. G. T., predseda Poľovníckej spoločnosti ROVEŇ objasnil, že k uzavretiu odstrelovej zmluvy v PR Rybné predchádzala jeho vlastná aktivita, v rámci ktorej Lesy SR niekoľkokrát požiadal o poskytnutie prenájmu výkonu práv poľovníctva v poľovných revíroch, ktoré štátny podnik spravoval a ktoré sa nachádzali v regióne Východného Slovenska. Na podklade žiadosti, ktorú podal začiatkom r. 2009, ho kontaktoval nejaký pracovník štátneho podniku, ktorý mu namiesto prenájmu výkonu práva poľovníctva ponúkol možnosť predaja odstrelu a to konkrétne v PR Rybné. Po oboznámení sa so zaslaným návrhom príslušnej odstrelovej zmluvy, ktorá stanovovala cenu za predmet zmluvy, sa zmluvu rozhodol uzatvoriť. Podpísanie zmluvy prebiehalo na diaľku, tzn. že jemu zaslaný návrh zmluvy podpisoval ako prvý a ten potom zaslal na podpis druhej zmluvnej strane. Následne mu bola zo strany Lesov SR doručená zmluva už podpísaná generálnym riaditeľom. Obžalovaného osobne nepoznal a videl ho iba v televízii.

K poľovnému revíru Vojnice (v správe odštepného závodu Palárikovo)

Svedok B.. K. G., v rozhodnom období riaditeľ Palárikovo pri svojom výsluchu nevedel uviesť žiadne okolnosti, ktoré by súviseli s prípravou zmluvy o pokytnutí poplatkového lovu zveri a odberu zveriny, ktorú Lesy SR uzavreli v PR Vojnice so spoločnosťou ZATUR s r.o., nakoľko nebol nikým kontaktovaný za účelom získania vyjadrenia k potrebe predaja odstrelu, prípadne k adekvátnosti uvažovanej ceny odstrelu. O predaji odstrelu sa dozvedel až potom, čo bola príslušná zmluva doručená na . Spomína si, že následne sa k nevýhodnosti predmetnej zmluvy aj písomne vyjadroval s tým, že toto svoje vyjadrenie zaslal nejakému zamestnancovi generálneho riaditeľstva š. p., do ktorého pôsobnosti daný typ agendy patril. V neskoršom období, zrejme aj v reakcii na jeho námietky, bol uzavretý dodatok k odstrelovej zmluve.

Funkciu poľovného referenta v Palárikovo v čase uzavretia spornej odstrelovej zmluvy vykonával svedok B.. D. G., ktorému tiež neboli známe žiadne skutočnosti, ktoré by sa týkali uzavretia odstrelovej zmluvy; o tom, že takáto zmluva bola vôbec podpísaná, sa dozvedel až potom, čo mu bola riaditeľom pridelená na ďalšie spracovanie. Ako poľovný referent nevypracovával žiadnu analýzu alebo prehľad hospodárenia v PR Vojnice a taktiež nebol nikým kontaktovaný za účelom konzultácie, ktorá by sa týkala predaja odstrelu, jeho potreby, resp. primeranosti prípadnej ceny za predaj odstrelu. Keďže odstrelová zmluva bola podpísaná generálnym riaditeľom, nemal dôvod k nej vznášať nejaké výhrady. Zmluvu rešpektoval, aj keď podľa jeho názoru, dojednaná cena za odstrel mohla byť vyššia. Po uzavretí odstrelovej zmluvy prešla starostlivosť o zver vrátane zabezpečovania krmiva na poľovnícku spoločnosť ZATUR, s ktorého zástupcami však do priameho kontaktu neprišiel a prevzatie krmiva zabezpečoval B.. M., v tom čase pracujúci ako vedúci lesnej správy a zároveň poľovnícky hospodár vo zverníku Vojnice. Problematikou zabezpečenia krmiva sa zaoberala aj príslušná odstrelová zmluva a jej dodatok, ktorým sa na kupujúceho preniesla starostlivosť o zver v plnom rozsahu na vlastné náklady.

Svedok B.. C. F. v čase uzavretia odstrelovej zmluvy vykonával v Palárikovo funkciu vedúceho výrobno-technického úseku, ktorý o uzavretí predmetnej zmluvy dozvedel až potom, čo jej písomné vyhotovenie bolo doručené a preto nemal vedomosť o okolnostiach, ktoré by sa týkali prípravy alebo uzavretia zmluvy. Potom ako mal možnosť oboznámiť sa s odstrelovou zmluvou, ho riaditeľ zavolal na stretnutie s p. A., ktorý zastupoval poľovnícku spoločnosť ZATUR a pred ktorým potom aj prezentoval svoje výhrady k dohodnutej cene za predaj odstrelu. Následne sa uskutočnili aj nejaké jednania, ktoré sa týkali nákladov na réžiu poľovného revíru, ktoré boli omnoho vyššie ako dohodnutá suma uhrádzaná kupujúcim. Tieto náklady znášal priamo , neskôr sa zrejme uzatvorili nejaké dodatky k zmluve, avšak toto išlo mimo neho, keďže už v tom čase na pozícii vedúceho výrobno-technického úseku nepracoval.

V prípravnom konaní bol vypočutý aj vedúci Palárikovo v období od 03.07.2007

do 30.11.2008 svedok B.. C. H., ktorý sa vyjadril k obsahu položky prehľadu hospodárenia v PR Vojnice označenej ako „vnútrozávodné náklady“ za roky 2007 - 2008 s tým, že aké konkrétne výdavky tvorili obsah zvýšených nákladov sa s odstupom času vyjadriť nevedel.

Svedok B.. G. Q., zástupca poľovníckeho spolku ZATUR, ktorý viedol, že o možnosti uzavretia odstrelovej zmluvy v PR Vojnice sa dozvedel od správcu daného revíru, s ktorým sa zoznámil na nejakej poľovačke. Preto napísal písomnú žiadosť na lesy, bol zavolaný na dohadovanie - informácie o odstrele, na konci apríla 2009 sa podpísala zmluva. Podmienky zmluvy sa plnili, k zmenám nedošlo. Zo strany podniku neboli námietky, či bola zmluva nevýhodná si nespomína. Vedel že revír je stratový, informácie ktoré dostali neboli úplne pravdivé, lebo tam nebolo veľa zvery, žiadne trofejné, čím sa znižuje návratnosť. Nevedel sa vyjadriť, či boli aj iní záujemcovia, on o revír žiadal už predtým.

Svedok Ľ.Š. E., ktorý sa v roku 2009 a prvej polovice roku 2010 staral o les, pôsobil ako technik lesnej správy, vyjadroval k problematike zabezpečenia krmiva v PR Vojnice s tým, že má vedomosť, že do revíru sa v danom období vozilo jadrové krmivo, žito, jačmeň, kukurica, zemiaky, repa a seno, pričom v spojitosti so zabezpečením krmiva nezaznamenal nejaké zásadnejšie rozdiely medzi tým, ako bola táto činnosť zabezpečovaná pred rokom 2009, teda pred uzavretím odstrelovej zmluvy. S predsedom spolku B.. Q. prišiel do kontaktu iba 1-krát. Od druhej polovice roka 2010 krmivo pre zver v PR Vojnice Lesy SR nezabezpečovali a túto činnosť vykonával iba poľovný spolok ZATUR, pričom išlo o rovnaký druh krmiva.

Svedok C. T. zamestnanec Palárikovo vykonávajúci funkciu technika poľovníctva v Bátorových Kosihách (Vojnice), mal na starosti činnosti súvisiace s kŕmením zveri a doprovodom poľovných hostí, pričom jeho nadriadeným bol správca lesnej správy v Bátorových Kosihách B.. M. M.. Po predaj odstrelu poľovnému spolku ZATUR mu B.. M. predstavil C.. N. A. K. B.. A.R. A. s tým, že títo budú zastupovať ZATUR a on bude spoluprácu s nimi koordinovať. Špecifikoval dodávateľov zabezpečujúcich krmivo pre zver v roku 2009 pred a po uzavretí zmluvy, a čo sa týka spôsobu zabezpečovania krmiva v roku 2009 a pred týmto rokom, žiaden zásadný rozdiel nevidel.

Svedkyňa T. T. uviedla, že v roku 2009 podnikala ako samostatne hospodáriaci roľník v obci Svätý Peter, pričom sa zaoberala pestovaním zemiakov a obilnín. Časť dopestovanej produkcie, konkrétne odpad z kŕmnych zemiakov, ktoré boli vytriedené ako chybné, dodávali bezodplatne aj do revíru Bátorové Kosihy. Dodávku resp. prepravu zemiakov zabezpečoval zväčša jej manžel F. T.. Poľovný spolok ZATUR ani jeho predsedu B.. Q. U.. Vyjadrila sa k jej predloženým dodacím listom o dodávke jačmeňa, kukurice, pšenice a zemiakov, kde sa síce nachádza otlačok pečiatky, ktorý sa podobá na pečiatku, ktorú používala, avšak podpis na dodacích listoch nie je jej. Iné plodiny ako odpad zo zemiakov do revíru Bátorove Kosihy nedodávali. Jačmeň 2. triedy, kukuricu 2. triedy a pšenicu 2. triedy naviac v roku 2009 ani nevypestovali.

Svedok F. T. pri výsluchu potvrdil, že v roku 2009 vypomáhal svojej manželke T. T. a že do Bátorových Kosíh (predtým Vojnice) táto dodávala bezcenný odpad zo zemiakov, ktorý bol vhodný na prikrmovanie zveri, avšak oni sami ho nemohli využiť. Odpad vozili do lesného priestoru v Bátorových Kosihách, kde ich vždy jeden z lesníkov usmernil, kde majú krmivo uložiť. Iné plodiny ako odpad zo zemiakov do revíru Vojnice nevozili. V mene manželky nikdy nevystavoval dodacie listy ani ho v tejto súvislosti nikto z Poľovného spolku ZATUR nekontaktoval.

Svedkyňa B.. K. G. uviedla, že v roku 2009 ako živnostníčka podnikala v oblastiach ako vedenie účtovníctva a sprostredkovanie predaja tovaru za účelom ďalšej kúpy. Poľovný spolok ZATUR ani B.. G. Q. nepozná. Po predložení faktúr faktúry dodávateľa B.. G. pre odberateľa PS ZATUR a dodacích listov potvrdila, že tieto vystavila ako dodávateľ, pričom sa jednalo o dodávku kŕmenej zeleniny, ktorú predtým zakúpila od samostatne hospodáriacich roľníkov. Takéto dodávky kŕmnej zeleniny zabezpečovali spolu s manželom aj v predchádzajúcom období, pričom práve on príslušný obchod pre Lesy SR sprostredkoval. Predložila skupinu faktúr a dodacích listov pre odberateľa PS ZATUR a pre odberateľa Lesy SR, všetky s označením odberateľa „Bátorove Kosihy“. Predložila aj list Lesov SR zo 17.08.2009 podpísaný B.. K. G. riaditeľom Palárikovo, ktorým oznamuje LS Bátorové Kosihy B.. M. M., že v zmysle dodatku k zmluve o poskytnutí poplatkového lovu zveri a odberu zveriny v PR Vojnice krmivo pre zver zabezpečuje kupujúci, na základe ktorej skutočnosti je potrebné faktúru č. 2901040 z 28.09.2009 týkajúcu sa dodávky kŕmnych zemiakov v objeme 285 q vrátiť B.. G. s tým, že nová faktúra má byť vystavená na PS ZATUR. Prepravu krmiva, ktoré dodávala do PR

Vojnice zabezpečoval jej manžel C.U. G. na zapožičaných nákladných vozidlách s tým, že cena prepravy bola zahrnutá v cene dodávaného tovaru - plodín, išlo o kŕmne zemiaky, kaleráby a kapustu.

Svedok C.U. G. v zhode s výpoveďou svojej manželky B.. K. G. pri výsluchu potvrdil, že manželke vypomáhal pri jej podnikaní tým, že zabezpečoval prepravu tovaru, ktorý dodávala svojím odberateľom. Išlo o kŕmne zemiaky a kŕmnu zeleninu, ktorá nebola predajná. Obe komodity dovážali do poľovného revíru v Bátorových Kosihách, pričom vykladaná bola na dvore v objekte lesnej správy. Pri tejto činnosti spolupracoval s C. T., ktorý je švagor jeho známeho a ktorý od roku 2004 pôsobil ako správca revíru Bátorove Kosihy a zabezpečoval preberanie krmiva. Prepravu vykonávali bezplatne a úhrada zo strany Lesov bola vykonávaná na základe faktúr vystavovaných manželkou raz mesačne, pričom tieto odovzdával on JO. T.. B.. Q. a ani inú osobu z PS ZATUR nepozná.

K poľovnému revíru Hajnáčka (v správe odštepného závodu Rimavská Sobota)

V čase uzavretia spornej odstrelovej zmluvy vykonával v Rimavská Sobota funkciu riaditeľa svedok B.. G. H., ktorý pri výsluchu ozrejmil, že v tom čase jednotlivé odštepné závody nemali oprávnenie na rozhodovanie o uzatvorení obchodných zmlúv týkajúcich sa obhospodarovania poľovných revírov a táto kompetencia patrila výhradne generálnemu riaditeľstvu štátneho podniku. O príprave odstrelovej zmluvy nemal žiadnu vedomosť a o tom, že bola uzatvorená sa dozvedel až po jej doručení z generálneho riaditeľstva. Pred jej uzavretím nebol nikým oslovený za účelom poskytnutia vyjadrenia k predmetnej zmluve alebo jej návrhu. Zo svojho pohľadu uzavretú zmluvu vnímal ako nedostatočne pripravenú, najmä čo sa týka úpravy starostlivosti o zver, obhospodarovania políčok pre zver a zodpovednosti za škody spôsobené zverov. Namietal aj výšku dojednanej cenu odstrelu pred obžalovaným v rámci jedného pracovného stretnutia, ktoré sa konalo na generálnom riaditeľstve.

Svedok B.. D. G., v čase uzavretia zmluvy vykonávajúci funkciu referenta poľovníctva na Rimavská Sobota uviedol, že nemá vedomosť o okolnostiach týkajúcich sa prípravy a uzavretia predmetnej odstrelovej zmluvy. V jej prípade išlo o priamy zmluvný vzťah medzi generálnym riaditeľstvom štátneho podniku a kupujúcim odstrelu a odštepný závod nemal žiadnu kompetenciu vo vzťahu k dojednaniu daného právneho úkonu. Ako referenta poľovníctva ho nikto nežiadal ani o stanovisko k predmetnej zmluve ani o vykonanie finančnej analýzy so zmluvou súvisiacou.

Svedok B.. H. L. pôsobiaci v čase uzavretia spornej odstrelovej zmluvy na pozícii vedúceho lesníckej výroby Rimavská Sobota pri objasnil, že obsahom jeho pracovnej náplne boli prakticky všetky záležitosti týkajúce sa poľovníctva a jeho výkonu patriace do pôsobnosti odštepného závodu. Napriek tomu on ani žiaden iný zamestnanec nemal vedomosť o príprave zmluvy, ktorej predmetom bol predaj odstrelu v PR Hajnáčka. Taktiež nebol nikým v spojitosti s predmetným revírom požiadaný o vypracovanie nejakých kalkulácií resp. ekonomických výpočtov. Sám pritom mal vedomosť, aké sú početné stavy a trofejová kvalita zveri nachádzajúcej sa v PR Hajnáčka. Nielen on, ale aj ostatní zamestnanci vedenia odštepného závodu sa zhodli v názore, že dohodnutá cena odstrelu nie je primeraná ku stavu zveri v revíri, čo prezentoval aj na pracovnej porade vedenia . Tiež bol informovaný o koncepcii, ktorá bola vytvorená na generálnom riaditeľstve, poznal jej obsah, bola to všeobecná koncepcia.

Svedok B.. M. I. pri výsluchu potvrdil, že ako konateľ spoločnosti Zeppelin, ktorej predmetom činnosti je výkon práva poľovníctva, uzatvoril so š.p. Lesy SR odstrelovú zmluvu týkajúcu sa PR Hajnáčka. O možnosti kúpy odstrelu sa dozvedel na Rimavská Sobota a keďže je sám poľovník, rozhodol sa podať žiadosť, ktorej predmetom bolo získanie prenájmu výkonu práva poľovníctva v danom poľovnom revíri. Na základe jeho žiadosti ho kontaktoval priamo generálny riaditeľ, ktorý ho pozval na stretnutie do Banskej Bystrice, kde mu bol predložený návrh odstrelovej zmluvy, ktorého súčasťou bola aj povinnosť kupujúceho zabezpečiť krmivo pre zver v hodnote maximálne 10.000,-€. S podmienkami návrhu zmluvy súhlasil a túto namieste podpísal. Obžalovaného pred zmieňovaným stretnutím nepoznal a do kontaktu s ním neprišiel ani po podpise zmluvy.

V prípravnom konaní, hneď v jeho úvode bol do konania pribratý znalec z odboru lesníctva, odvetvia poľovníctva, hospodárskej úpravy lesov, pestovania lesov, spracúvania dreva a odhadu hodnoty lesov B.. B. R., ktorý potom v priebehu vyšetrovania postupne vypracoval najprv znalecký posudok č. 3/2010 a následne aj 4 jeho dodatky - doplnenia znaleckého posudku: č.1 - č.4, pričom ďalšie doplňujúce otázky

zodpovedal aj pri úkonoch výsluchu, ktorým sa podrobil celkom päťkrát a zároveň došlo k výsluchu znalca aj pred súdom.

V znaleckom posudku č. 3/2010 B.. R. skonštatoval, že ekonomickú efektívnosť prenájmu výkonu práva poľovníctva je potrebné hodnotiť podľa pravidla, v zmysle ktorého je prenájom ekonomicky výhodný v prípade, ak ročné nájomné, ktoré zahŕňa nielen čistú cenu nájmu, ale aj výšku príspevkov na rozvoj poľovníctva a príspevok na údržbu lesných ciest, ktoré je povinný nájomca podľa zmluvy uhrádzať, je vyšší ako ročný priemer hospodárskeho výsledku t.j. rozdielu výnosov a nákladov za minulé obdobie; alebo povedané inak, prenájom výkonu práva poľovníctva je potrebné vyhodnotiť za neefektívny v prípade, ak úhrn platieb od nájomcu je nižší ako priemerný rozdiel minulých výnosov a nákladov. V prípade zmlúv o poskytnutí poplatkového lovu zveri a odberu zveriny je ako ukazovateľ výnosovosti resp. hodnoty produkcie poľovného revíru potrebné použiť 3-ročný priemer výnosov z poľovníckej činnosti dosahovaných Lesmi SR v príslušných revíroch, ktoré zahŕňajú výnosy z predaja poplatkového odstrelu, výnosy z predaja diviny a výnosy z predaja živej zveri. Ako hospodársky výsledok výkonu poľovníctva, tak aj zložku výnosov a hodnotu produkcie popri inom významnou mierou ovplyvňuje aj plnenie odstrelu zveri a kvalita ulovenej zveri. Zo skúmaných údajov v tomto smere pritom vyplýva, že odstrel v období, kedy sa dotknuté poľovné revíry nachádzali v správe Lesov SR, bol plnený na veľmi nízkej úrovni, čo samozrejme vplývalo aj na výšku hospodárskeho výsledku a v rámci neho aj na výšku výnosov.

V doplnení č. 2 znaleckého posudku sa znalec zaoberal vyhodnotením súladnosti uzavretých odstrelových zmlúv s materiálom Koncepcia ďalšieho obhospodarovania poľovných revírov v š.p. Lesy SR, pričom v prvom rade ozrejmil významový rozdiel terminológie použitej v materiáli - „poplatkový lov“ a „odpredaj odstrelu“. Poplatkovým lovom zveri sa podľa znalca rozumie realizácia odstrelu konkrétneho druhu zveri, pohlavia, vekovej triedy za úhradu poľovníckymi hosťami prevažne jednotlivo (individuálny spôsob lovu) alebo v skupinách (kolektívny spôsob lovu). Odpredaj odstrelu treba chápať ako predaj celého plánu lovu alebo jeho časti poľovníckej organizácii a to prevažne na obdobie aspoň 1 roka. Všetky dojednané odstrelové zmluvy sa týkali poľovných revírov, ktoré boli zaradené do kategórie A t.j. poľovné revíry s cenným genofondom zveri ekonomicky vysoko rentabilné, ktoré ako také mali zostať kmeňovými revírmi Lesov SR bez možnosti odpredaja odstrelu a bez možnosti nájmu poľovného revíru. Z tohto dôvodu preto uzavreté zmluvy o poskytnutí poplatkového lovu zveri a odberu zveriny treba hodnotiť za nesúladné s Koncepciou.

V doplnení č. 3 znaleckého posudku B.. R. skonštatoval, že pokiaľ Ministerstvo pôdohospodárstva SR úpravou z 22.1.2007 č. 955/2007-720-28 v zmysle § 9 smernice MPSR č. 354/2000/700 vykonalo zmenu spôsobu schvaľovania plánu lovu diviačej zveri, táto okolnosť na konkrétne výnosy skúmaných poľovných revíroch nemala zásadný vplyv.

V doplnení č. 4 znaleckého posudku sa znalec zaoberal kvantifikáciou možného prospechu, či zvýhodnenia, ktoré by pre Lesy SR mohli vyplynúť z nižšieho než schváleného plnenia plánu lovu zo strany kupujúcich odstrelu resp. nájomcu výkonu práva poľovníctva, pričom za tým účelom vykonal ocenenie skutočne ulovenej zveri v jednotlivých dotknutých poľovných revíroch za obdobie nasledujúce po uzavretí sporných zmlúv. Zo zistených údajov pritom vyplynulo, že v roku 2008 (PR Príslop) a v roku 2009 (všetky PR okrem Vojníc) u žiadneho z poľovných revírov, v ktorých na základe dostupných údajov bolo ocenenie možné vykonať, cena ulovenej zveri nebola nižšia ako v zmluvách určená cena za predaj odstrelu alebo nájomné za prenájom výkonu práva poľovníctva. V prípade odstrelových zmlúv v úhrnnom vyjadrení cena všetkej ulovenej zveri za rok 2009 prevýšila súčet cien za predaj odstrelu dojednaných v jednotlivých odstrelových zmluvách, čo podal aj v tabuľkovej forme.

K znaleckému posudku a jeho doplnkoch bol vypočutý znalec B.. B. R., ktorý zotrval na svojich záveroch a uviedol, že nájomné za prenájom výkonu práva poľovníctva bolo v čase uzatvorenia sporných zmlúv regulované Zákonom o poľovníctve, naproti tomu cena poplatkového lovu - odstrelu zákonom regulovaná nebola a Lesy SR si ju mohli určiť sami. Výnosovosť pri predaji odstrelu teda predstavuje sumu, ktorú je poľovný revír schopný vyprodukovať v peniazoch a je vypočítaná na základe výsledkov za predchádzajúce obdobie. V prípade odstrelov je tiež zásadným problémom skutočnosť, že ročný objem ako aj kvalita zveri plánovanej na odstrel sa nedajú presne odhadnúť, v každom poľovnom revíry je naviac iné zloženie zveri a jej kvalita, čo robí obtiažnym porovnať revíry navzájom, keďže sa tieto navyše líšia rozlohou, zložením zveri, bonitou a polohou. Reálna cena odstrelu sa dá určiť až rok spätne, keďže

až po ukončení roka je možné zhodnotiť aké množstvo zveri v akej kvalite a cene bolo odstrelených, čím sa dospeje aj k určeniu hodnoty odstrelu. V prípade uzavretia odstrelových zmlúv na obdobie dlhšie ako 1 rok sa kupujúci ako aj predávajúci vystavujú riziku, keďže vopred nie je možné predpokladať aký plán chovu a lovu stanoví príslušný obvodný úrad. Pri poslednom výsluchu znalec v spojitosti s ocenením ulovenej zveri, ktoré vykonal v doplnení č. 4 znaleckého posudku bližšie vysvetlil čo sú základné parametre pre stanovenie ceny a keďže tieto parametre u takmer všetkých poľovných revírov, ktorých sa ocenenie týkalo, absentovali, zvolil približnú metódu, ktorú špecifikoval a podľa nej ním určená cena zveri zodpovedá najnižšej možnej úrovni pre príslušnú vekovú triedu. Zároveň uviedol, že v skúmanom období k zmenám klimatických a iných podmienok, ktoré by mali vplyv na zmenu akostnej triedy, čo by sa odzrkadlilo v zmene úživnosti poľovného revíru a zmene počtu a akosti kmeňových stavov poľovnej zveri, nedošlo.

Pri svojom vypočutí pred súdom, sa znalec bližšie nevedel vyjadriť k dôvodom vypracovania štyroch doplnení jeho znaleckého posudku, ktoré od neho žiadal vyšetrovateľ. Potvrdil však, že nemal k dispozícii všetky podklady pre vypracovanie znaleckého posudku, žiadal ich od vyšetrovateľa, ale mu neboli dodané. Preto on sám si ich listom žiadal od Štátnych lesov a overoval si údaje na okresných poľovníckych komorách a v okresných organizáciách. Potvrdil, že nie je možné fyzicky verifikovať údaje uvedené v tabuľkách, či skutočne zodpovedajú skutočnému odstrelu a nie je to možné odkontrolovať ani spätne. Každý poľovný revír má svojho poľovného hospodára, ktorý zodpovedá mimo iného, aj za evidenciu ulovenej zveri a správnosť údajov uvedených v tabuľkách, ktoré sú predkladané orgánom štátnej správy. Ak pri svojom posudku vychádzal pre porovnanie výnosov z 3- ročného obdobia pre odstrelové zmluvy, toto považoval za dostatočne dlhé obdobie, nakoľko 3 roky je tretina nájmu. Tiež to bolo preto, že údaje za roky 2006, 2007 a 2008 boli viac menej úplné na rozdiel od údajov za staršie obdobie, kde tieto absentovali. Nepoprel, že neskúmal, aký podiel poplatkového lovu sa skutočne realizoval v loveckých sezónach predmetných poľovných revíroch, pred podpismi odstrelových zmlúv, keďže údaje nevedel zohnať. Z toho dôvodu, ani vo svojich výpočtoch neuplatnil skutočný podiel realizovaného poplatkového lovu z celkového plánu lovu v predchádzajúcom období. Tiež sa porovnávali náklady za konkrétny poľovný revír s výnosmi, do ktorých výnosov išli len tržby z odstrelu skutočne vykonaného. Ak oceňovali odstrel niektorých poľovných revírov, tam je vlastne obsadený odstrel am blok, čiže bez ohľadu na to, či to bol personál, alebo nebol, alebo bol to poplatkový odstrel.

V priebehu konania pred súdom došlo z podnetu obhajoby k pribratiu znaleckej organizácie Ekonomická poradenská agentúra EPA s.r.o, ktorá mala vzhľadom na námietky obžalovaného a tým vzniknuté pochybností o správnosti a úplnosti skoršieho znaleckého skúmania, vypracovať kontrolný znalecký posudok, ktorý bol touto organizáciou aj podaný pod č. 2/2019. V jeho záveroch bolo potvrdené, že hospodárenie podniku Lesy SR, š.p., bolo poznačené v období rokov 2007-2009 nástupom hospodárskej krízy v roku 2008, ktorá sa v plnej miere u tohto subjektu prejavila v roku 2009, ale keďže z toho výnosy dosahované podnikom z poľovníctva, ako aj náklady vynakladané podnikom na poľovníctvo sa podieľali na hospodárskej činnosti v období rokov 2007-2009 do 1,5 % , zásadne nezasahovali do hospodárenia podniku ako celku.

V ďalšej časti sa posudok zameral na metodiku ekonomických výpočtov použitých v znaleckom posudku č. 3/2010 a jeho doplneniach B.. R., ktorú metodiku vyhodnotili ako nesprávnu a neobjektívnu, navyše vypracovanú znalcom z odboru lesníctva, odvetvia poľovníctva, hospodárskej úpravy lesov, pestovania lesov, spracúvania dreva a odhadu hodnoty lesov, ktorý nie je oprávnený podávať znalecké posudky, predmetom ktorých je ekonomické hodnotenie výhodnosti, resp. nevýhodnosti zmlúv. Táto metóda bola následne použitá aj v obžalobe prokurátora Krajskej prokuratúty v Banskej Bystrici sp. zn. Kv -70 na vyčíslenie škody. Údajová základňa, využitá na vyčíslenie škody, má nízku vypovedaciu schopnosť a nie je vierohodná.

V závere tohto posudku je pouázané na to, že ich analýzou zistili, že ekonomická efektívnosť poľovníctva je v podniku Lesy SR, š.p. nízka (poľovníctvo je v štyroch zo siedmych analyzovaných odštepných závodov stratové) a ekonomická efektívnosť poľovných revírov, ktoré boli podnikom Lesy SR, š. p. obhospodarované na základe podmienok obsiahnutých v posudzovaných zmluvách, je v zásade vyššia, než ekonomická efektívnosť poľovníctva príslušného odštepného závodu. Preto obhospodarovanie poľovných revírov podniku Lesy SR, š.p. na základe podmienok obsiahnutých v nimi posudzovaných zmluvách, predstavuje efektívnu formu zhodnocovania majetku vo vlastníctve štátu a je v súlade s poslaním podniku.

K tomuto znaleckému posudku bol pred súdom vypočutý štatutárny zástupca znaleckej organizácie Ekonomická poradenská agentúra EPA s.r.o. B.. C. E. a znalkyňa B.. A. D., ako poverený zástupca znaleckej organizácie, ktorí zotrvali na trvá na záveroch svojho znaleckého posudku č. 2/19, pričom potvrdili, že to bol prvý posudok, ktorý vypracovala ich organizácia pre trestné konanie, pričom jeho závery formulovali v rámci celého kolektívu. Metódu, ktorú zvolili pre vyčíslenie výšky škody, si vyžadovala údaje väčšieho rozsahu, údaje v spise boli od r. 2004 do r. 2009 vrátane, pričom oni potrebovali údaje až do roku 2013, aby boli údaje 5 rokov, po r. 2009. Preto si tieto vyžiadali priamo od štátneho podniku.

V konaní pred súdom došlo k oboznámeniu čítaním s obsahom listinných dôkazov a to: Vyjadrenie š. p. Lesy SR zn. 3477/20 z 26.01.2016 (zv. 4, č. l. 1134 - 1136) a v jeho prílohe predložený Menovací dekrét Ministerstva pôdohospodárstva SR z 21.12.2006, Oznámenie ministra pôdohospodárstva SR z 09.07.2009, vyjadrenie š. p. Lesy SR - generálneho riaditeľstva zn. z 26.09.2013 (zv. 7, č. l. 2291 - 2314), Správa Dozornej rady š. p. Lesy SR z 24.02.2011 a jej prílohy pozostávajúce zo zápisníc z jej zasadnutí konaných v dňoch , 08.07.2009, 24.08.2009 a 16.02.2010 (zv. 9, č. l. 2849 - 2890), Správa š. p. Lesy SR zn. -210 zo 17.11.2011 spracovanú B.. D. L. (zv. 9, č. l. 2901 - 2902), Situačná správa poľovníctva z poľovníckej sezóny 2006/2007 (zv. 9, č. l. 2908

- 2942), Koncepcia poľovníctva do roku 2010 (zv. 9, č. l. 2903 - 2907), Vyjadrenie š. p. Lesy SR zn. 11545/09-230 z 22.10.2009 (zv. 9, č. l. 2951 - 2953 + CD nosič), Správa š. p. Lesy SR zn. -250 z 30.01.2013 (zv. 10, č. l. 3263), v ktorej prílohovej časti bolo vyšetrovateľovi predložených celkom 27 zmlúv uzavretých š. p. Lesy SR v období rokov 2005 až 2007, ktorých predmetom bol rovnako predaj odstrelu (zv. 10, č. l. 3266 - 3373), Podmienky výberového konania z verejnej obchodnej súťaže konanej vo veci ponuky predaja odstrelu v roku 2005 (zv. 10, č. l. 3378 - 3381), Rámcová zmluva o poskytnutí poplatkového lovu zveri a odberu zveriny v PR Slánske Vrchy III. z 30.05.2007 (zv. 10, č. l. 3364 - 3366), „Ekonomika režijných poľovných revírov š. p. Lesy SR za rok 2007 až 2011“ (zv. 10, č. l. 3374 - 3377), daňové priznania k dani z príjmov právnických osôb podané š. p. Lesy SR za jednotlivé zdaňovacie obdobia od roku 2004 do roku 2011 (zv. 11, č. l. 3529 - 3602), Stanovisko k znaleckému posudku č. 03/2010 a jeho doplnkom (zv. 4, č.l. 1113 - 1116) - predložené obžalovaným, Výpis z obchodeného registra (vo zv. 3, č. l. 1024), písomné podanie z 11.02.2014 (zv. 4, č.l. 1024 - 1025) - spln. poškodeného, mzdové listy obvineného za obdobie r. 2007 - 2010 (zv. 4, č. l. 1129 - 1132) - spln. poškodeného, zmluva o výkone funkcie generálneho riaditeľa štátneho podniku č. - 350 z 20.12.2006 (zv. 4, č. l. 1126 - 1128) - spln. poškodeného, Situačná správa poľovníctva z poľovníckej sezóny r. 2006/2007 (zv. 9, č. l. 2908 - 2942) - svedok B.. G. M., Koncepcia - kópia (zv. 4, č. l. 1253 - 1262) - svedok B.. N. A., Návrh princípov ďalšieho obhospodarovania poľovných revírov Lesov SR, š. p. Banská Bystrica (zv. 4., č. l. 1291 - 1315) - svedok B.. D. L., Dodatok č. 1 (PR Príslop k nájomnej zmluve) (zv. 4 č.l. 1167- 1168)

- svedok N. V., nájomné zmluvy č. a č. 571/2009/160 ( zv. 4. č.l. 1225 - 1235, 1239 - 1241, 1242 - 1245) - svedok B.. G. A. vyjadrenie Levice zn. zo 06.10.2011 (zv. 8, č. l. 2690 - 2695), skupina faktúr a dodacích listov (faktúra č. 2901049 pre odberateľa PS ZATUR z 28.09.2009 s fakturovanou cenou 949,05 €, faktúra č. 2901040 pre odberateľa Lesy SR z 29.07.2009 s fakturovanou cenou 994,01 €, a dodacie listy - všetky s označením odberateľa „Bátorove Kosihy“ č. z 19.09.2009, č. 29SV030 z 19.09.2009, č. 29SV028 z 27.07.2009, č. 29SV029 z 27.07.2009, zv. 4, č. l. 1482 - 1493), ako aj list Lesov SR zo 17.08.2009 podpísaný B.. K. G. riaditeľom Palárikovo (zv. 4, č.l. 1480)

- svedkyňa B.. K. G., výpis z účtu majiteľa B.. K. G. č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v ČSOB, a.s. za obdobie mesiacov september, október, november roku 2009, na ktorom sú vyznačené prijaté platby za dodané krmivo od PS ZATUR z 28.09.2009 vs. 29010040 v sume 994,01 €, z 19.10.2009 vs. 2901050 v sume 965,70 €, z 05.11.2009 vs 2901049 v sume 949,05 € (zv. 4, č. l. 1500 - 1503) - C. G., Koncepcia ďalšieho obhospodarovania poľovných revírov v š. p. Lesy SR č. -100 z októbra 2007 vrátane jeho dodatku č. 1 a dodatku č. 2 (zv. 5 č. l. 1645-1669) - vydané obžalovaným vyjadrenie Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja SR (predtým Ministerstvo pôdohospodárstva SR), č. 1371/2010-100 z 21.09.2010 (zv. 8, č. l. 2557), „Princípy ďalšieho obhospodarovania poľovných revírov Lesov SR š. p. Banská Bystrica“ (zv. 8, č. l. 2558 - 2580), vyjadrenia poškodeného štátneho podniku z 02.03.2011 (zv.8, č.l. 2582, 2585 - 2609) + tabuľková časť materiálu s rozdelením PR na tabuľku „A: Kategória A kmeňové“, tabuľku „B: Kategória B predaj odstrelu“ a tabuľku C: Kategória C prenájom revírov“, vyjadrenie Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 2091/2010 - 720/868 z 11.6.2010 (zv.8, č.l. 2529) ako ďalší materiál dotýkajúci sa problematiky obhospodarovania poľovných revírov predložilo materiál s názvom „Komplexná analýza poľovných revírov v správe štátneho podniku

Lesy SR z marca 2007“, ktorý bol spracovaný na základe záverov 7.porady vedenia ministerstva z 08.03.2007 jeho lesníckou sekciou (zv.8, č.l. 2529 - 2555), uznesenie vlády č. 513/98 predložené prokurátorom na HP PR Príslop na Poľovnícke združenie Bučiny : zmluva o prenájme výkonu práva poľovníctva č. 9362/07-30 (zv. 8, č. l. 2650 - 2652), Analýza ekonomiky režijných poľovných revírov Námestovo š. p. Lesy SR (zv. 9, č. l. 2979), Vyjadrenie Námestovo š. p. Lesy SR zn. z 03.08.2010 (zv. 8, č.l. 2824-2825), Výstup z ekonomickej evidencie Námestovo š. p. Lesy SR zo 04.10.2011 (zv. 8, č. l. 2840), Vyjadrenie Námestovo š. p. Lesy SR zn. zo 16.07.2010 (zv. 8, č. l. 2827), Vyjadrenie Námestovo š. p. Lesy SR zn. zo 12.10.2011 (zv. 8, č. l. 2837 - 2838), zmluva o predaji práv na odstrel zveri a predaji zveriny č. 7817/05-230 (.zv. 8 , č. l. 2832 - 2835, zv. 10, č. l. 3290 - 3292), správa Námestovo š. p. Lesy SR zn. zo 17.05.2010 (zv. 8, č. l. 2830 - 2831) PR Tužina - Kľačno : zmluva č. 201/30-2009 (zv. 8, č.l. 2612 - 2614), Vyjadrenie Prievidza š. p. Lesy SR zn. z 19.10.2011 (zv. 8, č. l. 2657 - 2658), Vyjadrenie Prievidza š. p. Lesy SR zn. 365-230/2010/18-P zo 14.07.2010 (zv. 8, č. l. 2655), Vyjadrenie Prievidza š. p. Lesy SR zn. z 22.11.2011 (zv. 8, č. l. 2661), PR Bohunice : zmluva č. 613-30/2009 (zv. 8, č.l. 2615 - 2617), dodatok č. 1 (zv. 8, č.l. 2618 - 2619), dodatok č. 2 (zv. 8, č.l. 2620 - 2621 ), dodatok č. 3 (zv. 8, č.l. 2622 - 2623), PR Čereš - Želiezovce : zmluva č. 6830/09-30 (zv. 8, č.l. 2643 - 2645), Dodatkom č. 1 z 24.08.2009 (zv. 8, č.l. 2646 - 2647), tabuľky spracované vyšetrovateľom (zv. 4, č. l. 1078-1083), Výstup (tabuľkový) z ekonomiky Levice zo 17.02.2011 (zv. 8, č. l. 2666), Účtovná osnova náklady/výnosy podľa akcií Levice š. p. Lesy SR (zv. 7, č. l. 2325-2326), Účtovná osnova náklady/výnosy podľa akcií Levice š. p. Lesy SR (zv. 7, č. l. 2327 - 2328), Účtovná osnova náklady/výnosy podľa akcií Levice š. p. Lesy SR (zv. 7, č.l. 2329 - 2330), Vyjadrenie Levice š. p. Lesy SR zn. zo 14.07.2010 (zv. 8, č. l. 2671 - 2672), Vyjadrenie Levice š. p. Lesy SR zn. zo 06.10.2011 (zv. 8, č. l. 2690 - 2695), Vyjadrenie Levice š. p. Lesy SR zn. 310/2013 z 24.05.2013 (zv. 7, č. l. 2167 - 2171), Účtovná osnova náklady a výnosy podľa výkonov a prostriedkov Levice (zv. 7, č. l. 2324), Účtovná osnova náklady/výnosy podľa akcií Levice š. p. Lesy SR (zv. 7, č. l. 2325 - 2326), Účtovná osnova náklady / výnosy podľa akcií Levice š. p. Lesy SR (zv. 7, č. l. 2327 - 2328), Účtovná osnova náklady/výnosy podľa akcií Levice š. p. Lesy SR (zv. 7, č. l. 2329 - 2330), Vyjadrenie Levice š. p. Lesy SR zn. zo 14.07.2010 (zv. 8, č. l. - 2672), Vyjadrenie Levice š. p. Lesy SR zn. zo 06.10.2011 (zv. 8, č. l. 2690 - 2695), Správa Levice š. p. Lesy SR zn. 310/2011 zo 07.02.2011 (zv. 8 , č. l. 2668), Správa zn. z 10.03.2011 Obvodný lesný úrad v Žarnovici (zv. 8, č. l. 2728 - 2729), Rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Žarnovici č. -014 z 23.05.2008, (zv. 8, č. l. 2752 - 2756), Vyjadrenie Levice š. p. Lesy SR zn. 240/2008 z 18.05.2010 (zv. 8, č. l. 2673), Správa Levice š. p. Lesy SR zn. z 30.01.2013 (zv. 10, č. l. 3090 - 3092), Vyjadrenie kupujúceho odstrelu PS R.I.M. z 23.05.2013 (zv. 7, č. l. 2199 - 2201) a z 21.12.2012 (zv. 10, č. l. 3452), PR Biely Kameň : Zmluva č. 1243/09-30 (zv. 8, č. l. 2624 - 2626), Účtovná osnova náklady a výnosy podľa výkonov a prostriedkov Sobrance š. p. Lesy SR (zv. 8, č. l. 2775), Vyjadrenie Sobrance š. p. Lesy SR zn. zo 14.08.2013 (zv. 7 čl. 2240-2242), Správa Sobrance š. p . Lesy SR zn. -202 zo 14.05.2010 (zv. 8, č. l. 2769), Vyjadrenie Ing. Jozefa Staška, vedúceho výrobno- technického úseku Sobrance zo 06.10.2011, ktoré bolo predložené ako príloha Správy Sobrance š. p. Lesy SR zn. -203 z 11.10.2011 (zv. 8, č. l. 2771, 2777), PR Rybné : zmluva č. 2490-30/09 (zv. 8, č.l. 2627 - 2629), Prehľad (tabuľkový) nákladov a výnosov Prešov š. p. Lesy SR z 27.09.2013 (zv. 7, č. l. 2273), Účtovná osnova náklady a výnosy podľa výkonov a prostriedkov Bardejov š. p. Lesy SR (zv. 8, č. l. 2789), Účtovná osnova náklady a výnosy hierarchicky Prešov š. p. Lesy SR (zv. 7, č. l. 2268 - 2270), Účtovná osnova náklady a výnosy hierarchicky Prešov š. p. Lesy SR (zv. 7, č. l. 2263 - 2265), Účtovná osnova Prešov š. p. Lesy SR (zv. 8, č. l. 2793), Vyjadrenie Prešov š. p. Lesy SR zn. z 23.05.2013 (zv. 7 čl. 2151-2152), Vyjadrenie Bardejov š. p. Lesy SR zn. z 13.07.2010 (zv. 8 čl. 2782), Účtovná osnova Prešov š. p. Lesy SR (zv. 8, č. l. 2794), PR Vojnice : zmluva č. 5036/30-09 (zv. 8, č.l. 2630 - 2632), Dodatok bez označenia poradového čísla z 05.06.2009 (zv. 8, č.l. 2633 - 2636), dodatok č. 2 odstrelovej zmluvy (zv. 8, č. l. 2637 - 2639), Účtovná osnova náklady a výnosy podľa výkonov a prostriedkov Palárikovo š. p. Lesy SR (zv. 8, č. l. 2806), Účtovná osnova Palárikovo š. p. Lesy SR (zv. 8, č. l. 2805), Účtovná osnova Palárikovo š. p. Lesy SR (zv. 8, č. l. 2804), Vyjadrenie Palárikovo š. p. Lesy SR zn. -230 z 12.07.2010 (zv. 8, č. l. 2798 - 2799), Účtovná osnova Palárikovo š. p. Lesy SR (zv. 8, č. l. 2803), Správa Levice š. p. Lesy SR zn. z 12.11.2015 (zv. 6, č. l. 2130 - 2131) a z 30.01.2013 zn.

(zv. 10 , č. l. 3090 - 3091), faktúra č. 8/2009 z 11.12.2009 - zv. 10, č. l. 3143), Vyjadrenie Poľovníckej spoločnosti ZATUR a pripojené doklady zo 16.06.2014 (zv. 5, č. l. 1857 - 1873) a z 19.12.2012 (zv. 10, č. l. 3459 - 3512), komplex účtovných dokladov - dodacích listov živnostníka T. T. a faktúr a dodacích listov živnostníka B.. K. G. + faktúra č. 2910150 z 28.09.2009 a dodacie listy č. a č. (zv. 5, č. l. 1864 - 1866), PR Hajnáčka : zmluva č. 7298/09-30 (zv. 8, č.l. 2640-2642), Elektronický výstup z účtovnej osnovy za rok 2006 (zv. 7, č. l. 2339), Vyjadrenie Rimavská Sobota š. p. Lesy SR zn. zo 16.02.2011 (zv. 8, č. l. 2811), Vyjadrenie Rimavská Sobota š. p. Lesy SR zn. z 28.01.2013 (zv. 10, č. l. 3061 - 3062), Účtovná osnova náklady/výnosy výkonov a prostriedkov Rimavská Sobota š. p. Lesy SR (zv. 8, č. l. 2818), Účtovná osnova náklady a výnosy výkonov a prostriedkov Rimavská Sobota š. p. Lesy SR (zv. 7, č. l. 2337), Účtovná osnova náklady a výnosy prostriedkov Rimavská Sobota š. p. Lesy SR (zv. 7, č. l. 2336), Účtovná osnova náklady a výnosy prostriedkov Rimavská Sobota š.p. Lesy SR (zv. 7, č. l. 2335, zv. 8, č. l. 2821). listinné dôkazy k osobe obžalovaného: Odpis z RT vo zv. 12, č. l. 4234, Výpis z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR (zv. 12, č. l. 4231 - 4233), Správa starostky obce Veľká Lúka z 01.12.2016 (zv. 12, č. l. 4235),

Z obsahu materiálu býv. Ministerstva pôdohospodárstva SR Koncepcia ďalšieho obhospodarovania poľovných revírov v š. p. Lesy SR č.2291/2007-100 z októbra 2007 vrátane jeho dodatku č. 1 a dodatku č. 2 je zrejmé, že má povahu iniciatívneho podnetu, ktorého predkladateľom bol obžalovaný ako generálny riaditeľ Lesov SR a jeho účelom bolo predovšetkým riešenie otázky ďalšieho využívania poľovných revírov v správe Lesov SR š. p. a to formou definovania podmienok pre obhospodarovanie režijných revírov, podmienok pre prenájom poľovných revírov s majoritným podielom Lesov SR a vlastná kategorizácia poľovných revírov v správe štátneho podniku. Daný materiál bol schválený a podpísaný vtedajším ministrom pôdohospodárstva SR B.. G. C.. Z jeho obsahu vyplynulo, že poľovníctvo je u š. p. Lesy SR definované ako samostatný výrobno-ekonomický okruh, ktorý vykonáva 26 odštepných závodov, pričom š.p. ako hospodárska organizácia má prvoradú úlohu, čo najlepšie a najhospodárnejšie spravovať a zveľaďovať zverený štátny majetok. Preto aj pri správe poľovných pozemkov vo vlastníctve štátu má byť prirodzenou snahou dosahovať čo najlepšie ekonomické výsledky pri dodržaní ďalších aspektov poľovníctva, chovu poľovnej zveri a ochrany lesa. Pre obhospodarovanie poľovných revírov Koncepcia určila komplex priorít, ktorých súčasťou boli aj požiadavky: udržať ekonomický efekt z výkonu poľovníctva a vytvárať zdroje a podmienky pre trvalo udržateľné obhospodarovanie zveri, pre rozvojové a záchranné programy pre jednotlivé druhy zveri a prostredia a umožniť na niektorých pozemkoch v správe Lesov SR výkon práva poľovníctva poľovníckej verejnosti tak, ako to vyplýva zo zakladacej listiny štátneho podniku. Na účel napĺňania princípov definovaných Koncepciou táto poľovné revíry v správe Lesov SR rozdelila do 3 kategórií a to : kategórie A - poľovné revíry s cenným genofondom zveri, ekonomicky vysoko rentabilné, kategória B - poľovné revíry s predaným odstrelom zveri a kategória C - poľovné revíry určené na prenájom.

Koncepcia pre ich ďalšie obhospodarovanie určila, že : revíry zaradené do kategórie A ostatnú kmeňovými revírmi bez možnosti odpredaja odstrelu alebo nájmu s tým, že z hľadiska ich ďalšieho využitia majú byť určené na poplatkový lov poľovnej zveri a zachovanie cenného genofondu zveri, revíry zaradené do kategórie B ostatnú v tejto kategórii do ukončenia platnosti už uzavretých odstrelových zmlúv s tým, že následne majú byť preradené do kategórie A alebo C Koncepcie, revíry zaradené do kategórie C budú prenajaté v zmysle o poľovníctve v znení neskorších predpisov, s tým, že príslušná nájomná zmluva bude obsahovať záväzok nájomcu nad rámec nájomného prispievať na zveľaďovanie poľovníctva a údržbu lesných ciest v poľovnom revíri sumou, ktorá bude 5 násobkom výšky nájomného vypočítaného v zmysle prílohy k Zákonu o poľovníctve.

Kategorizácia poľovných revírov, ktorú Koncepcia zavádzala, tvorila obsah prílohy číslo 1 predmetného materiálu. V tabuľka označená „II. Už prenajaté majoritné revíry Lesov SR š.p.“, definuje celkom 87 poľovných revírov, v ktorých sú dojednané zmluvy o prenájme výkonu práva poľovníctva. Dodatkom číslo 1, ktorý schválila ministerka pôdohospodárstva SR B.. Q. L. s dátumom jún 2008 a Dodatkom číslo 2, ktorý schválil minister pôdohospodárstva SR B.. E. R., D.. s dátumom december 2008, a ktorých predkladateľom bol taktiež obžalovaný, boli v tabuľkovej časti kategorizácie poľovných revírov vykonané čiastkové zmeny.

Z vyjadrenia č. 1371/2010-100 z 21.09.2010 Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja SR (predtým Ministerstvo pôdohospodárstva SR), vyplynulo, že predmetný materiál vrátane dodatkov je ministerstvom vedený iba v elektronickej evidencii spisov a teda že Koncepcia ani jej dodatky č. 1 a 2 podľa evidovaných údajov neboli zo sekretariátu ministra odovzdané do archívu, preto sa na ministerstve v archivovanej podobe nenachádzajú. Ministerstvo má v pomere k š.p. Lesy SR status jeho zakladateľa, z ktorého titulu plní voči nemu funkciu orgánu hospodárskeho riadenia. Z uvedeného vzťahu zakladateľa a riadeného podniku vyplýva, že materiál Koncepcia schválený ministrom bol pre generálneho riaditeľa š.p. Lesy SR záväzný.

Z ďalšej časti vyjadrenia ministerstva vyplýva, že v období predchádzajúcom schváleniu Koncepcie, konkrétne v roku 2006, bol sekciou lesníckou ministerstva vypracovaný návrh materiálu pod číslom 1904/2006-700 s názvom „Princípy ďalšieho obhospodarovania poľovných revírov Lesov SR š. p. Banská Bystrica“, ktorý bol schválený na porade ministerstva konanej 03.05.2006 a ktorý na základe zadania Lesov SR vypracovalo Národné lesnícke centrum vo Zvolene v spolupráci s Technickou univerzitou vo Zvolene. Jednalo sa o materiál strategickej povahy, ktorého prijatím a realizáciou v praxi mali byť vytvorené základné predpoklady pre činnosť a stabilitu poľovníctva v podniku Lesy SR. Ako jeden z cieľov materiál v rámci prijímaného strategického zámeru ďalšieho obhospodarovania poľovných revírov definoval dosahovanie rentability a zvýšenie ekonomického efektu z výkonu poľovníctva na pozemkoch štátu v správe Lesov SR tak, aby sa vytvorili zdroje a podmienky na trvalo udržateľné obhospodarovanie zveri a na rozvojové a záchranné programy jednotlivých druhov zveri a ich prostredia. Napĺňanie cieľov pri ďalšom obhospodarovaní poľovných revírov malo sledovať tri kritériá: 1/ zachovanie cenného genofondu poľovnej zveri, 2/ trvalo udržateľné poľovné obhospodarovanie osobitne cenných revírov a 3/ ekonomickú efektívnosť poľovníckej činnosti v Lesoch SR.

Na ten účel boli poľovné revíry rozdelené do 3 kategórií s tým, že do kategórie A boli zaradené revíry s cenným genofondom a ekonomicky vysoko profitabilné resp. osobitne dôležité z hľadiska trvalo udržateľného poľovného obhospodarovania osobitne cenných biotopov, ktoré mali ostať kmeňovými revírmi Lesov SR, bez možnosti odpredaja odstrelu alebo prenájmu; do kategórie B boli zaradené revíry ekonomicky profitabilné, ktoré nie je vhodné prenajať a v ktorých bude možné odpredať odstrel podľa platných interných predpisov Lesov SR a do kategórie C boli zaradené revíry, ktoré nie sú ekonomicky výnosové a nie sú rozhodujúce pre zachovanie genofondu zveri alebo zabezpečenie trvalo udržateľného poľovného obhospodarovania územia, pričom tieto je možné ďalej prenajať podľa Zákona o poľovníctve.

Z vyjadrenia poškodeného štátneho podniku z 02.03.2011 bolo zistené, že materiál pod názvom Princípy ďalšieho obhospodarovania poľovných revírov Lesov SR š.p. Banská Bystrica, bol štátnemu podniku zaslaný listom riaditeľky kancelárie ministra pôdohospodárstva SR z 09.05.2006, doručeným 12.05.2006, pričom ako jeho súčasť im bola zaslaná tabuľková časť materiálu s rozdelením PR na tabuľku „A: Kategória A kmeňové“, tabuľku „B: Kategória B predaj odstrelu“ a tabuľku C: Kategória C prenájom revírov“.

Orgán hospodárskeho riadenia poškodeného štátneho podniku Ministerstvo pôdohospodárstva SR, svojim vyjadrením č. 2091/2010 - 720/868 z 11.6.2010 predložilo ako ďalší materiál dotýkajúci sa problematiky obhospodarovania poľovných revírov materiál s názvom „Komplexná analýza poľovných revírov v správe štátneho podniku Lesy SR z marca 2007“, ktorý bol spracovaný na základe záverov 7. porady vedenia ministerstva z 08.03.2007 jeho lesníckou sekciou, ktorý v podstatnej časti podáva situačnú správu - analýzu poľovníctva š. p. Lesy SR. Tento dokument obsahoval aj časť s prehľadom navrhovaných opatrení, okrem iných aj návrh na zrušenie Princípov ďalšieho obhospodarovania poľovných revírov Lesov SR, ako aj návrh prijať novú koncepciu poľovníctva Lesov SR. Súčasťou materiálu, v jeho prílohovej časti je aj prehľad režijných poľovných revírov, prehľad poľovných revírov so zmluvným predajom odstrelu, prenajatých poľovných revírov v správe Lesov SR a napokon prehľad ekonomických výsledkov všetkých režijných revírov v členení na náklady, výnosy a konečný hospodársky výsledok.

Na základe zásad stanovených najmä v , , súd po vykonanom rozsiahlom dokazovaní, jeho vyhodnotení v intenciách záväzného stanoviska Krajského súdu v Banskej Bystrici obsiahnutého v jeho uznesení zo dňa 29. 06. 2021 pod sp. zn. , kedy sa senát súdu prvostupňového opakovane podrobne oboznámil s obsahom všetkých vykonaných dôkazov tak v prípravnom konaní, ako i v súdnom konaní, tieto opakovane vyhodnotil tak jednotlivo, ako i vo všetkých ich súvislostiach, mal za to, na rozdiel od svojho prvého vyhodnotenia dôkazov, že u obžalovaného N.. B.. A.. C. G., D.., došlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa Tr. zák., nakoľko bolo preukázané, že obžalovaný ako páchateľ, konal už od začiatku s úmyslom porušiť všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť a povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy opatrovať a spravovať cudzí majetok a na cudzom majetku spôsobiť škodu veľkého rozsahu.

Trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1 Tr. zák. sa dopustí ten, kto inému spôsobí malú škodu tým, že poruší všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť alebo povinnosť uloženú právoplatným rozhodnutím súdu alebo vyplývajúcu zo zmluvy opatrovať alebo spravovať cudzí majetok.

Podľa § 237 ods. 4 písm. a) Tr. zák., odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu.

V zmysle § 124 ods. 1 Tr. zák. škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.

Trestný čin podľa tohto ustanovenia je obzvlášť závažným zločinom, nakoľko škodou veľkého rozsahu podľa § 125 Tr. zák. sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok škody malej, ktorá predstavuje škodu prevyšujúcu sumu 266 eur, teda vo výške 133.000,- eur.

Objektom pri tomto trestnom čine je cudzí majetok. Pod cudzím majetkom sa na účely trestného práva rozumie vec, ktorú páchateľ nemá vo vlastníctve, no nakladá s ňou spôsobom tomu príznačným, čiže tak, ako keby bol jej vlastníkom.

Subjektom je v tomto prípade práve ten, kto spôsobí škodu tak, že poruší povinnosti ustanovené zákonom, rozhodnutím alebo zmluvnú povinnosť, tak ako uvádza .

Pri objektívnej stránke sa posudzuje, či ide o konanie v rozpore s platným právom, či týmto konaním vznikla poškodenému nejaká škoda a či existuje súvis medzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodou. Je potrebné povedať, že osoba ktorá má povinnosť opatrovať alebo spravovať cudzí majetok je povinná jednak spravovať záležitosti týkajúce sa majetku, starať sa oň a tiež s ním nakladať v zmysle ustanovených povinností. V prípade, ak svoju povinnosť páchateľ poruší, nastane konanie v rozpore s platným právom, t.j. § 237 Tr. zák.

Pre zistenie, či bola naplnená skutková podstata trestného činu je napokon potrebné sa vysporiadať s otázkou subjektívnej stránky. Tá predstavuje vnútorný vzťah páchateľa k vlastnému protiprávnemu konaniu. Rozlišuje sa konanie úmyselné a nedbanlivostné.

Na to, aby sa naplnila skutková podstata trestného činu podľa § 237 Tr. zák. je potrebný úmysel, teda, že všetky úkony, vrátane samotného uzatvorenia zmlúv už obžalovaný robil v úmysle spáchať trestný čin, pričom tento úmysel už musel byť prítomný v čase, keď sa tieto úkony realizovali a musel by byť aj preukázaný.

Uvedenou obžalobou bolo teda obžalovanému N.. B.. A.. C. G., D.. kladené za vinu, že v postavení štatutárneho orgánu - generálneho riaditeľa štátneho podniku LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, IČO 36 038 351, so sídlom 975 66 Banská Bystrica, Námestie SNP 8, nerešpektoval požiadavku náležitej odbornej správy majetku Slovenskej republiky v správe š. p. Lesy SR, uloženej mu

- , o štátnom podniku v znení neskorších predpisov,

- a nasl. , v častiach upravujúcich mandátnu zmluvu,

- Zmluvou o výkone funkcie generálneho riaditeľa štátneho podniku č. - 350 uzavretou podľa medzi bývalým Ministerstvom pôdohospodárstva SR v zast. ministrom G. C. a N.. A.. B.. C. G., D.. ako generálnym riaditeľom š. p. Lesy SR dňa 20.12.2006 v Bratislave, v čl. II bode 1 písm. b), c), d), bode 2 a bode 4, v zmysle ktorých zodpovedal za hospodárnosť pri nakladaní s majetkom v správe š. p. Lesy SR, pri zariaďovaní jeho záležitostí, resp. pri výkone svojej pôsobnosti bol povinný postupovať s náležitou - odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami podniku, , inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, vnútornými riadiacimi aktmi a podmienkami stanovenými bývalým Ministerstvom pôdohospodárstva SR,

- povinnosti a obmedzenia uložené mu ako verejnému funkcionárovi v čl. 4 ods. 1, ods. 2 písm. a) v spojení s čl. 2 ods. 1 písm. zc) a čl. 3 ústavného o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov, podľa ktorých bol povinný pri výkone funkcie presadzovať a chrániť verejný záujem, ktorý prináša majetkový prospech všetkým alebo mnohým občanom a nesmel svoju funkciu, právomoci z nej vyplývajúce a informácie nadobudnuté pri jej výkone, ako aj v súvislosti s jej výkonom využívať na získavanie výhod v prospech iných fyzických osôb alebo právnických osôb,

a teda konal aj v rozpore I. s aktom riadenia - Princípmi ďalšieho obhospodarovania poľovných revírov Lesov Slovenskej republiky, š.p. z mája 2006 (ďalej len „Princípy“), prijatým bývalým Ministerstvom pôdohospodárstva SR, ktoré ako zakladateľ plnilo voči š.p. Lesy SR funkciu orgánu hospodárskeho riadenia, ktorý akt bol pre š.p. Lesy SR záväzný, keď dňa 28.08.2007 uzavrel Zmluvu č. 9362/07-30 o prenájme výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri Príslop, v správe odštepného závodu (ďalej len „OZ“) Námestovo, s Poľovníckym združením Bučiny, so sídlom Oravský Podzámok č. 449, IČO: 37908596

II. s aktom riadenia - Koncepciou ďalšieho obhospodarovania poľovných revírov v š.p. Lesy Slovenskej republiky z októbra 2007 a jej Dodatkom č. 1 z júna 2008 a Dodatkom č. 2 z decembra 2008 (ďalej len „Koncepcia“), prijatým bývalým Ministerstvom pôdohospodárstva SR, ktoré ako zakladateľ plnilo voči š.p. Lesy SR funkciu orgánu hospodárskeho riadenia, ktorý akt bol pre š.p. Lesy SR záväzný, keď 1. dňa 07.01.2009 Zmluvu č. 201/30-2009 o poskytnutí poplatkového lovu zveri a odberu zveriny v poľovnom revíri Tužina - Kľačno, v správe Prievidza, s Poľovníckou spoločnosťou Hubert & Diana Bratislava, so sídlom Bratislava, 2. dňa 09.01.2009 Zmluvu č. 613-30/2009 o poskytnutí poplatkového lovu zveri a odberu zveriny v poľovnom revíri Bohunice, v správe Levice, a následne dňa 29.01.2009 Dodatok č. 1 a dňa 23.06.2009 Dodatok č. 2 k predmetnej zmluve, s Poľovníckym spolkom R.I.M., so sídlom Kozárovce č. 918, IČO: 37852990 3. dňa 26.01.2009 Zmluvu č. 1243/09-30 o poskytnutí poplatkového lovu zveri a odberu zveriny v poľovnom revíri Biely Kameň, v správe Sobrance, s B.. G. C., U.. XX.XX.XXXX, R. G., M..U.. F. XXXX/XX 4. dňa 23.02.2009 Zmluvu č. 2490-30/09 o poskytnutí poplatkového lovu zveri a odberu zveriny v poľovnom revíri Rybné, v správe Bardejov, s Poľovníckou spoločnosťou Roveň, so sídlom Bardejovská Nová Ves, Brezová č. 1, IČO: 42082161 5. dňa 28.04.2009 Zmluvu č. 5036/30-09 o poskytnutí poplatkového lovu zveri a odberu zveriny v poľovnom revíri Vojnice, v správe Palárikovo, , a následne dňa 05.06.2009 aj Dodatok k predmetnej zmluve bez označenie poradového čísla, s Poľovníckym spolkom ZATUR, so sídlom Modra, Vinárska č. 8, IČO: 42134234 6. dňa 15.06.2009 Zmluvu č. 7298/09-30 o poskytnutí poplatkového lovu zveri a odberu zveriny v poľovnom revíri Hajnáčka, v správe Rimavská Sobota so spoločnosťou Zeppelin, s.r.o., so sídlom Liptovský Hrádok, Hradná č. 36, IČO: 31606164 7. v presne nezistenom čase, nie však neskôr ako 15.06.2009, Zmluvu č. 6830/09-30 o poskytnutí poplatkového lovu zveri a odberu zveriny v poľovnom revíri Čereš - Želiezovce, v správe Levice, s Poľovníckou spoločnosťou MaG, so sídlom Levice, Mestský majer č. 2, IČO: 36113051

Z vykonaného dokazovania ostalo aj po opakovanom dôslednom vyhodnotení dôkazov súdom zrejmé, že nebolo žiadnou zo strán spochybňované :

- postavenie obžalovaného N.. B.. A.. C. G., D.., ako štatutárneho orgánu - riaditeľa š.p. Lesy SR,

- obžalovaným uzatvorenie nájomnej zmluvy a odstrelových zmlúv, súvisiacich s obhospodarovaním poľovných revírov v správe š. p.,

- existencia povinností vzťahujúcich sa na štatutárny orgán š. p. podľa , ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov a podľa zmluvy o výkone funkcie generálneho riaditeľa š. p. Lesy SR, ani

- existencia dvoch materiálov schválených ministrom pôdohospodárstva vo veci kategorizácie a ďalšieho obhospodarovania poľovných revírov v správe š. p., s názvami Princípy a Koncepcia.

Na druhej strane spornými ostali otázky, či obžalovaný N.. B.. A.. C. G., D.., ako štatutárny orgán š. p. Lesy SR: 1. bol viazaný Princípmi a Koncepciou schválenými ministrom pôdohospodárstva, teda či išlo o záväzné akty riadenia, 2. pri uzavretí nájomnej zmluvy a odstrelových zmlúv konal tak, že tým porušil zákonnú a súčasne zmluvnú povinnosť konať s odbornou starostlivosťou, 3. že všetky úkony, vrátane samotného uzatvorenia zmlúv už obžalovaný robil v úmysle spáchať trestný čin a tento úmysel už bol prítomný v čase, keď sa tieto úkony realizovali, 4. ak došlo zo strany obžalovaného k porušeniu jeho povinnosti, vznikla jeho konaním ujma na strane štátneho podniku, vyjadriteľná v peniazoch.

Z pohľadu obžaloby, ako i všetkých písomných a ústnych prejavov prokurátora vyplýva, že na všetky otázky, ktoré si súd položil vyššie, na ktorých ozrejmenie sa zameral aj pri svojom novom rozhodovaní, by tento odpovedal kladne, považujúc ich za jednoznačne v konaní preukázané skutočnosti.

Súd tieto skúmané skutočnosti, ktoré považoval za tie najdôležitejšie pre zistenie, či sa naplnila skutková podstata trestného činu podľa § 237 Tr. zák., však teraz, naopak od predchádzajúceho rozhodnutia, považoval za preukázané a obžalobu vyhodnotil ako za v celom rozsahu dôvodnú.

1. viazanosť obžalovaného materiálmi Ministerstva pôdohospodárstva SR - Princípy ďalšieho obhospodarovania poľovných revírov Lesov Slovenskej republiky, š.p. z mája 2006, a Koncepcia ďalšieho obhospodarovania poľovných revírov v š.p. Lesy Slovenskej republiky z októbra 2008 v znení dvoch dodatkov.

Pokiaľ ide o záväznosť týchto materiálov, ktoré boli prijaté a schválené bývalým Ministerstvom pôdohospodárstva SR ako najvyšším výkonným predstaviteľom ústredného orgánu štátnej správy a zároveň majúceho postavenie zakladateľa štátneho podniku Lesy SR, súd po prehodnotení svojho predchádzajúceho stanoviska, musel tieto považoval za záväzné akty riadenia.

Obžalovaný N.. B.. A.. C. G., D.. oba vyššie uvedené materiály nepovažoval za priame akty riadenia a teda poprel ich záväznosť vo vzťahu ku svojej osobe a Koncepciu s jej dodatkami označil len za iniciatívny materiál, ktorý zobral minister na vedomie.

Toto jeho tvrdenie však nezodpovedá forme vyhotovenia oboch materiálov, na čo poukázala aj obžaloba a teda že okrem vlastného textu materiálu, tieto zahrňovali aj obalovú zložku vymedzujúcu obsah materiálu, podnet na jeho prípravu, schvaľujúci orgán, pričom súčasťou zložky oboch materiálov bola aj predkladacia správa definujúca ich ciele. Jednalo sa teda o akty, ktoré prešli tradičným rezortným schvaľovacím procesom a tieto boli aj v konečnom dôsledku, včítane ich dodatkov, podpísané priamo ministrom a to jednak v časti schvaľovacej doložky na obale materiálu, ako aj na každom liste jeho vlastného textu, z ktorého obsahu nevyplýva, že by ich adresátovi bol ponechaný nejaký priestor na odchylnú aplikáciu materiálov v praxi.

Záväznosť oboch materiálov jednoznačne potvrdil svedok B.. G. C., vtedajší minister pôdohospodárstva, ktorý predmetný materiál nepovažoval za bežný materiál a ako uviedol, tomuto venoval pozornosť a zasahoval svojim vplyvom do spracovania materiálu svojim osobným dozorom, nakoľko v tej dobe poľovníctvo bolo citlivou témou. Uviedol teda, že koncepcia bola pre štátny podnik záväzná a tento sa mal ňou vo svojej činnosti riadiť.

Záväznosť materiálov, konkrétne koncepcie priamo potvrdil nastupujúci subjekt Ministerstvo pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja SR vo svojom vyjadrení zo dňa 21. 09. 2010, z obsahu ktorého vyplynulo, že Ministerstvo má v pomere k š.p. Lesy SR status jeho zakladateľa, z ktorého titulu plní voči nemu funkciu orgánu hospodárskeho riadenia a teda z uvedeného

vzťahu zakladateľa a riadeného podniku vyplýva, že materiál Koncepcia schválený ministrom bol pre generálneho riaditeľa š.p. Lesy SR záväzný.

Navyše aj vláda SR v uznesení č. 513/1998 v spojení s úlohou vypracovať nový zákon o poľovníctve uložila ministrovi pôdohospodárstva do nadobudnutia účinnosti novej podoby tohto právneho predpisu, neprenajímať poľovné revíry štátnych podnikov tvoriace základ budúcich chránených poľovných oblastí.

Z vypočutia svedkov tiež vyplynulo, že obžalovaný poskytol vedúceho odboru poľovníctva pôsobiacemu práve v čase schválenia Koncepcie svedkovi B.. N. A., ministrom pôdohospodárstva SR B.. G. C. schválený materiál na ďalšiu realizáciu a tento sa ku nemu pri svojej výpovedi priamo a kladne vyjadril, že schválený materiál mal záväzný charakter. Práve obžalovaným bol tento svedok a celý odbor, poverený vypracovaním Koncepcie obhospodarovania poľovných revírov, následne ešte na úrovni Ministerstva pôdohospodárstva SR bola Koncepcia potom prepracovaná a schválená priamo ministrom.

Väčšina vypočutých svedkov s materiálom Koncepcia rozvoja poľovníctva neprišli do kontaktu, niektorí o nej počuli, ale nepoznali jej obsah. Výnimkou bol svedok B.. N.K. L., vedúci odštepného závodu Levice, tento Koncepciu videl, predložil mu ju na stôl obžalovaný, ktorý ňou argumentoval a teda mal možnosť si ju prečítať.

Takmer všetkými, v konaní vypočutými svedkami, materiál „Princípy ďalšieho obhospodarovania poľovných revírov Lesov Slovenskej republiky, š.p.“ z 03.05.2006, ktorý upravoval obhospodarovanie poľovných revírov v období pred prijatím Koncepcie ďalšieho obhospodarovania PR Lesov SR, š. p., im nebol po obsahovej stránke známy. Jediný svedok B.. D. L., ktorý sa k tomuto materiálu vedel vyjadriť, keďže v čase schválenia Princípov zastával funkciu vedúceho odboru poľovníctva potvrdil, že sa jednalo o iniciatívny materiál vtedajšieho generálneho riaditeľa a teda podľa neho nebol to všeobecne záväzný predpis. 2. či obžalovaný pri uzavretí nájomnej zmluvy a odstrelových zmlúv konal tak, že tým porušil zákonnú a súčasne zmluvnú povinnosť konať s odbornou starostlivosťou

Pri vyhodnocovaní skutočností tvrdených obžalobou o tom, že O. N.. B.. A.. C. G., D.. pri uzavretí nájomnej zmluvy a odstrelových zmlúv konal tak, že tým porušil zákonnú a súčasne zmluvnú povinnosť konať s odbornou starostlivosťou, treba opakovane uviesť, že , ani obsah zmluvy o výkone funkcie generálneho riaditeľa jednoznačne nedefinujú pojem „odborná starostlivosť“.

Správny význam pojmu „odborná starostlivosť“ treba podľa názoru obžaloby, s čím sa stotožnil aj súd, hľadať predovšetkým v obsahu a význame kvalitatívnych požiadaviek a kritérií pre konanie s odbornou starostlivosťou, ktoré sú vyššie označenými právnymi predpismi ako aj zmluvou vyjadrené cestou komplexu konkrétnych príkazov, zákazov a obmedzení, ktoré musí štatutárny orgán štátneho podniku pri výkone svojej pôsobnosti rešpektovať a plniť.

Potom možno dospieť k záveru, že v odbornej starostlivosť pôjde o takú úroveň starostlivosti, ktorá je minimálne porovnateľná s úrovňou starostlivosti, ktorú možno u osoby vykonávajúcej pôsobnosť štatutárneho orgánu očakávať smerom k jej vlastnému majetku, ktorá predpokladá určitú mieru odbornosti a opatrnosti v konkrétnom postupe a rozhodnutiach týkajúcich sa spravovaného majetku, v ktorej sa prejavuje lojalita voči riadenej právnickej osobe a ktorá primárne upúšťa od sledovania a uprednostňovania vlastných záujmov štatutárneho orgánu, resp. záujmov tretích osôb, pokiaľ by toto malo za následok dotknutie (narušenie) záujmov podniku alebo nehospodárne a neefektívne využívanie jeho majetku.

Zároveň musí ísť o odbornú starostlivosť objektívne možnú, ale nie takú, ktorá býva uplatňovaná v bežnom - laickom živote, ale o starostlivosť v zmysle profesionálneho a zodpovedného prístupu k výkonu funkcie. V tom je samozrejme zahrnutá požiadavka, aby štatutárny orgán pri výkone svojej funkcie si zabezpečil a vychádzal zo všetkých dostupných informácií potrebných na rozhodnutie vyvolávajúce vznik práv alebo záväzkov ním riadenej právnickej osoby, ktorá má povahu hospodárskej organizácie vykonávanej podnikateľskú činnosť, ktorej primárnym zmyslom a cieľom uskutočňovania je tvorba zisku ( ). Znamená aj povinnosť náležitej prípravy rozhodnutí a na ich podklade realizovaných právnych úkonov, ktorej súčasťou je aj zaobstaranie si dostatočných informácií

a rešpektovanie akceptovaných hospodárskych finančných odborno-technických metód a kritérií so vzťahom k predmetu rozhodovania.

Aj pri skúmaní tejto otázky, túto súd považoval za preukázanú a to napriek výpovedi obžalovaného N.. B.. A.. C. G., D.., ktorý v rámci celého konania zdôrazňoval, že počas obdobia jeho pôsobenia vo funkcii generálneho riaditeľa svoju činnosť vykonával zodpovedne a vždy v súlade s platnými právnymi predpismi, ako aj internými normami podniku.

Toto tvrdenie obžalovaného súd mohol považovať iba za obrannú obhajobu a to najmä z dôvodu, že už aj v zmluve o výkone funkcie generálneho riaditeľa štátneho podniku zo dňa 20. 12. 2006, sa obžalovaný okrem iného zaviazal rešpektovať okrem iného aj vnútorné riadiace akty zakladateľa, t.j. Ministerstva pôdohospodárstva SR. Keďže si súd vyriešil otázku 1. a teda jeho viazanosť materiálmi Ministerstva pôdohospodárstva SR - Princípy ďalšieho obhospodarovania poľovných revírov Lesov Slovenskej republiky, š.p. z mája 2006, a Koncepcia ďalšieho obhospodarovania poľovných revírov v š.p. Lesy Slovenskej republiky z októbra 2008 v znení dvoch dodatkov, súd musí konštatovať, že obžalovaný tieto v zmluvne dohodnutom spôsobe využitia práva poľovníctva záväzné materiály nerešpektoval a konal v rozpore s nimi.

V rámci príprav zmlúv si tento navyše ani raz nevyžiadal stanovisko k potrebe uzavretia zmluvy, k primeranosti uvažovanej ceny ani inú informáciu od odborných útvarov, ani konkrétnych zamestnancov jednotlivých , odstrelové zmluvy uzatvoril napriek znalosti nesúhlasného stanoviska vedúceho zamestnanca odboru poľovníctva, svedka B.. A.. Výber konkrétneho kupujúceho odstrelu nepodriadil verejnej obchodnej súťaži, ani inému obdobnému výberovému procesu, pričom v určení konkrétnej ceny za predaj odstrelu nezohľadnil ekonomické výsledky dosahované v minulosti, z čoho je zrejmé, že obžalovaný požiadavkám na výkon pôsobnosti štatutárneho orgánu s odbornou - náležitou starostlivosťou, nemohol vyhovieť.

Podľa vypočutých svedkov, najmä z jednotlivých sa im dostali odstrelové zmluvy až po ich podpise, teda už platne uzavreté, z čoho je zrejmé, že obžalovaný preukázal výraznú mieru autonómie a slobodného rozhodovania o tom, akým spôsobom s ďalším obhospodarovaním revírov naloží, pričom nevyužil takú formu zmluvy a kupujúceho, ktorá už v minulosti dokázala kreovať najvyššiu odplatu, ale zvolil cestu, pri ktorej si čisto subjektívne a netransparentne vybral kupujúci subjekt a rovnako netransparentne preň potom určil výšku odplaty za predávanú hodnotu. Zároveň treba zdôrazniť, že aj svedkovia napr. B.. C. E., B.. G. C., B.. G. T., B.. E. D., B.. C. F., B.. G. H., B.. H. L., uzavreté zmluvy považovali pre ich za nevýhodné, ostatní svedkovia sa k ich výhodnosti nevedeli vyjadriť a nakoľko sa k nim dostala už podpísaná, museli ju rešpektovať.

3. prítomnosť zákonom požadovanej subjektívnej stránky vo forme úmyslu, ktorá by pokrývala trestnoprávne relevantné konanie pri uzatváraní zmlúv, ako aj z nich vzniknutý následok

Pri tomto bode bolo potrebné súdom zistiť, či všetky úkony, vrátane samotného uzatvorenia zmlúv už obžalovaný robil v úmysle spáchať trestný čin a či tento úmysel už bol prítomný v čase, keď sa tieto úkony realizovali.

Po opakovanom vyhodnotení dôkazov súdom bolo potrebné v prvom rade poukázať na to, že samotná obžaloba zavinenie u obžalovaného neidentifikovala v jeho najprísnejšej forme - vo forme priameho úmyslu, ale len vo forme nepriameho úmyslu, pričom dokonca pripustila nedbanlivostnú formu.

Podľa § 15 Tr. zák. trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Z vykonaného dokazovania a z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že obžalovaný vedel a bol uzrozumený s tým, že v dôsledku uzatvorenia zmlúv jednak nerešpektuje vôľu zakladateľa štátneho podniku, obsiahnutú v Koncepcii ďalšieho obhospodarovania poľovných revírov, ale zároveň i mení dovtedajší výhodný spôsob obhospodarovania bonitných poľovných revírov v jeho vlastnej réžii

(dochádzalo k zrušeniam uzavretých zmlúv ešte za ich platnosti), čo môže spôsobiť zníženie ich očakávaných hospodárskych výsledkov.

Navyše obžalovaný vedel, že všetky dotknuté poľovné revíry boli v zmysle Koncepcie, ktorá bola pre neho záväzná, zaradené v kategórii A, teda išlo o poľovné revíry, ktoré mali ostať v réžii š.p. Lesy SR, bez možnosti predaja odstrelu zveri a prenájmu práva poľovníctva.

Z uvedeného vyplýva, že predaj odstrelu a ani prenájom práva poľovníctva sa vôbec nemal uskutočniť, ale ak sa tak už nestalo a obžalovaný mal znalosť o ekonomických výsledkoch revírov v minulých obdobiach, je aj pre súd nepochopiteľné, prečo túto znalosť nezohľadnil pri určení ceny za prenechanie užívacieho práva pri výkone poľovníctva. Pokiaľ by však obžalovaný nedisponoval sám dostatkom odbornosti resp. týchto vedomostí, mal sa obrátiť na svojich podriadených zamestnancov z odboru poľovníctva, čo však neurobil, a navyše ani nereagoval a neprihliadal na z ich strany dodatočne vznesené výhrady.

Svedkami bolo preukázané, že obžalovaný nepodnikol žiadnu konzultačnú, resp. inú poradnú aktivitu pred určením ceny odstrelu a vôbec pred rozhodnutím o prenechaní práva lovu externému subjektu ani smerom k odštepným závodom, pričom jedinou výnimkou bol odštepný závod Levice, kedy obžalovaný jeho vedúcemu B.. N.K. L. navyše uviedol, že potreba presunu dotknutých poľovných revírov do externého prostredia pre štátny podnik vyplýva z ministerstvom prijatej Koncepcie, čo samozrejme ale pravda nebola.

Na druhej strane musel súd za pravdivé považovať tvrdenie obžalovaného, čo sa týkalo podľa obžaloby jeho prepojenia na kupujúce subjekty, čo nevyplynulo z výpovede žiadneho z vypočutých svedkov : N. V., predseda Poľovníckeho združenia Bučiny, nájomcu výkonu práva poľovníctva v PR Príslop, B.. G. A., za kupujúceho odstrelu v PR Tužina - Kľačno, Poľovnú spoločnosťou Hubert & Diana (stretnutie aj za prítomnosti B.. A.), B.. A. L., tajomníka poľovníckeho spolku R.I.M, za stranu kupujúceho odstrel v poľovnom revíri Bohunice, Š. G., za kupujúceho odstrelu v PR Čereš - Želiezovce poľovnícku spoločnosť MaG (stretnutie aj za prítomnosti B.. A.), B.. G. C., kupujúceho odstrel v PR Biely Kameň (jednanie o zmluve s B.. A.), B.. G. T., predsedu Poľovníckej spoločnosti ROVEŇ, kupujúcej odstrel v PR Rybné (osobne do kontaktu s obžalovaným neprišiel), B.. G. Q., zástupcu poľovníckeho spolku ZATUR, kupujúceho odstrel v PR Vojnice, ani B.. M. I., konateľa spoločnosti Zeppelin, kupujúcej odstrel v PR Hajnáčka.

V priebehu celého trestného konania, ako i dokazovania pred súdom, bolo ako súčasť obrany obžalovaného poukazované aj na existenciu globálnej ekonomickej krízy, pričom práve na jej podklade obžalovaný dôvodil potrebu prijatia rozhodnutia smerujúceho k zmene obhospodarovania poľovných revírov.

Tak prokurátor, ale ani súd vo výsledkoch dokazovania nezistil žiadne také okolnosti, ktoré by konanie obžalovaného mohlo považovať za konanie v dobrej viere a to ani s poukazom na existenciu v tej dobe ekonomickej krízy, keďže z výpovedí svedkov k tejto otázke, nebol zistený taký zásadný, rozhodujúci vplyv ekonomickej krízy na sektor poľovníctva, ktorý by prináležal pre hodnotenie konania žalovaného priznať povahu bona fide.

4. ak došlo zo strany obžalovaného k porušeniu jeho povinnosti, vznikla jeho konaním ujma na strane štátneho podniku, vyjadriteľná v peniazoch

Poslednou otázkou, ktorou sa súd zaoberal, súvisela s existenciou ujmy na strane štátneho podniku, ktorá by bola vyjadriteľná v peniazoch a bolo by ju možné spojiť s konaním obžalovaného pri uzatváraní sporných zmlúv.

Nakoľko si súd na predchádzajúce 3 otázky po opakovanom zhodnotení dôkazov musel odpovedať kladne, teda že obžalovaný N.. B.. A.. C. G.Š., D.. bol viazaný materiálmi Ministerstva pôdohospodárstva SR - Princípmi aj Koncepciou, tento pri uzavretí nájomnej zmluvy a odstrelových zmlúv konal tak, že tým porušil zákonnú a súčasne zmluvnú povinnosť konať s odbornou starostlivosťou, pričom tak konal v

nepriamom úmysle, bolo potrebné pre zistenie naplnenia skutkovej podstaty trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku si vyriešiť, či týmto konaním obžalovaného bola spôsobená škoda, ako objektívna stránka trestného činu a či existuje súvis medzi jeho protiprávnym konaním a vzniknutou škodou.

Obžalovaný N.. B.. A.. C. G., D.. si počas celého konania nebol vedomý spôsobenia akejkoľvek škody š.p. Lesy SR a ani svoje konanie nepovažoval za protiprávne, preto nemôže byť podľa neho preukázaná ani žiadna príčinná súvislosť medzi jeho konaním (uzatvorenie dotknutých zmlúv) a čo i len hypoteticky možnosťou vzniku škody na strane š.p. Lesy SR. Poukázal aj na to, že žiadna škoda nie je evidovaná za príslušné roky ani v účtovnej závierke š.p. Lesy SR overenej audítorom, čo bolo realizované aj v rokoch 2006 - 2009, počas jeho pôsobenia vo funkcii generálneho riaditeľa, kedy mal audítor k dispozícii aj zmluvy obsiahnuté v obžalobe, pričom audítorom neboli zistené, vytýkané žiadne nedostatky ohľadom jeho činnosti, rovnako aj k jeho osobou vykonaných úkonov, vrátane uzatvorených zmlúv.

Síce splnomocnenec poškodeného G.. L. pri svojom prvom výsluchu v prípravnom konaní nebol schopný posúdiť aká škoda, či vôbec škoda vznikla a v akej výške mala byť štátnemu podniku Lesy SR spôsobená, túto škodu si uplatnil riadne a včas ešte v prípravnom konaní a to v intenciách vypracovaného znaleckého posudku č. 3/2010 vypracovaným znalcom B.. R., pričom v konaní pred súdom uviedol, že nárok na náhradu škody bol uplatnený len z opatrnosti, aby sa nárok nepremlčal.

Súd musel dať za pravdu obžalobe, že práve v dôsledku konania obžalovaného vo vzťahu k využitiu práva poľovníctva, ktoré má povahu inej majetkovej hodnoty, došlo k reálnemu zníženiu, deficitu v majetkovej sfére poškodeného štátneho podniku Lesy SR, majúceho podobu nerozmnoženia, resp. nezhodnotenia podnikom spravovaného majetku a to v zmysle § 124 ods. 2 Tr. zák., podľa ktorého sa totiž škodou rozumie aj ujma na zisku, ktorú by poškodený mohol odôvodnene dosiahnuť.

Výšku škody uplatnenú poškodeným, ktorá teda bola namietaná obžalovaným od jeho počiatku, bola dôvodom, že súd jej presnú špecifikáciu považovala za nie jednoznačnú a jej ďalšie dokazovanie by bolo nad rámec trestného konania, keďže ani rozsiahle dokazovanie vykonané o jej výške v priebehu celého obdobia trvania trestného konania, neprinieslo jednoznačný záver.

Výška spôsobenej škody bola vyčíslená znaleckým posudkom vypracovaným znalcom B.. R. č. 3/2010, znalca z odboru lesníctva, odvetvia poľovníctva, hospodárskej úpravy lesov, pestovania lesov, spracúvania dreva a odhadu hodnoty lesov, ktorý bol opakovane už počas prípravného konania dopĺňaný formou 4 Doplnení, a ktorý znalec pri svojom osobnom vypočutí pred súdom potvrdil, že nie je možné fyzicky verifikovať údaje uvedené v tabuľkách jeho znaleckého posudku, či skutočne zodpovedajú skutočnému odstrelu a nie je to možné odkontrolovať ani spätne. Tiež nepoprel, že neskúmal, aký podiel poplatkového lovu sa skutočne realizoval v loveckých sezónach predmetných poľovných revíroch, pred podpismi odstrelových zmlúv, keďže údaje nevedel zohnať. Z toho dôvodu, ani vo svojich výpočtoch neuplatnil skutočný podiel realizovaného poplatkového lovu z celkového plánu lovu v predchádzajúcom období.

Už v prípravnom konaní bolo obhajobou predložené odborné stanovisko znaleckou organizáciu ÚEOS- Komercia, a.s., z ktorého vyplynulo, že znalecký posudok B.. R. č. 3/2010 vypracoval znalec, ktorému neprislúcha odpovedať na otázky týkajúce sa ekonomických kategórií a preto podľa obhajoby ho nemožno brať ako kvalifikovaný podklad pre účely trestného konania.

Na druhej strane prokurátor namietal v súdnom konaní vypracovaný znalecký posudok č. 2/2019 vypracovaný znaleckou organizáciou Ekonomickou poradenskou agentúrou EPA s.r.o., ktorú do konania pribral súd a ktorá znalecká organizácia tiež dospela k záveru, že pri časti dotknutých poľovných revírov (5 z 8), mohla v dôsledku inkriminovaných zmlúv vzniknúť škoda, a to aj pre závažnú procesnú vadu v procese prípravy, postup znaleckej organizácii pri zaobstaraní si dokladov priamo od š.p. Lesy SR.

Súdom ale bolo zistené, že aj samotný znalec B.. R. tiež nevychádzal pri vypracovaní svojho znaleckého posudku len z dokladov nachádzajúcich sa vo vyšetrovacom spise a tiež si sám žiadal od Štátnych lesov doklady, overoval si údaje na okresných poľovníckych komorách a v okresných organizáciách, čo uviedol osobne pri svojom výsluchu pred súdom.

Zo všetkých hore uvedených dôvodov, mal súd zato, že zo strany obžalovaného N.. B.. A.. C. G., D.. došlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák., z ktorého dôvodu ho uznal vinným v zmysle obžaloby v celom rozsahu.

Zo zákonom stanovených zásad pre ukladanie trestov vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v , pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody.

V zásade platí, že páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v , pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Z vyšetrovacieho spisu KRPZ OKP Banská Bystrica ČVS:KRP,48/2-VYS-BB-2014 bolo zistené, že vyšetrovateľom bolo uznesením zo dňa 30. 12. 2011 vznesené obvinenie N.. B.. A.. C. G., D.. za obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák.

Dňa 18. 04. 2017 bola súdu doručená obžaloba prokurátora Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici č. Kv -70 zo dňa 13. 047. 2017

Z poukazom na vyššie uvedené, treba dať do pozornosti, že v zaručuje, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Aj Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolu č. 11, ktorý nadobudol účinnosť 1. novembra 1998 v čl. 6 ods. 1 zakotvuje, že každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom. Primeraná lehota v ktorej má byť vec prejednaná, nie je výslovne stanovená, je však riešená judikatúrou Európskeho súdu a vyplýva z nej, že v trestnom konaní lehota začína plynúť od vznesenia obvinenia. Pri posudzovaní lehoty je potrebné prihliadať na zložitosť prípadu, chovanie osôb, ktoré mohli prispieť k prieťahom a tiež k spôsobu, akým štátne orgány záležitosť prejednávali. Vo výnimočných prípadoch Európsky súd uznal za primeranú lehotu konania pred vnútroštátnymi orgánmi lehotu v trvaní šesť rokov. Svojimi dôsledkami v kontexte desiatich rokov od spáchania obžalobného skutku môžu nadobudnúť charakter odopretia spravodlivosti (denegatio iustitiae).

Kompenzáciou porušenia práva na rýchlosť konania sa zaoberá aj Uznesenie Ústavného súdu SR č. , ktorý hovorí o tom, že hoci Európsky súd pre ľudské práva nevyvodil z porušenia čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd povinnosť zmluvného štátu automaticky kompenzovať prieťahy v konaní zastavením trestného stíhania alebo zmiernením trestu, súčasne takú formu kompenzácie pripustil, lebo ich považuje za dostatočnú nápravu porušeného práva, ak ho národný súd použije výslovne preto, že bolo porušené právo na prejednanie veci v primeranej lehote, a pokiaľ ide o zmiernenie trestu, uvedie, v akej miere bol trest z tohto dôvodu zmiernený.

Jedným z posledných rozhodnutí zaoberajúcich sa prieťahmi v trestnom konaní je aj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16. 11. 2021 pod sp. zn. v ktorom sa okrem iného uvádza, že „prieťahy v trestnom konaní, ktoré svojim postupom spôsobili, alebo spolu zavinili štátne orgány, sú takou skutočnosťou (okolnosťou), ktorá spravidla vyvoláva určité právne následky. Je známe, že judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva ale i rozhodovacia činnosť ústavných súdov vyvodzuje z porušenia pravidla plynúceho z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (rozhodnutie veci v primeranej lehote) sankcie voči štátu, pričom spravidla býva sťažovateľovi ako forma spravodlivého zadosťučinenia poskytnutá peňažná náhrada za súčasného konštatovania porušenia čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, resp. čl. 48 ods.

2 . V prípade trestného procesu však u obvineného v dôsledku vzniku neopodstatnených prieťahov zo strany štátu prichádzajú do úvahy jednak peňažné prostriedky nápravy neprimeranej dĺžky trestného konania (priznanie finančného zadosťučinenia), avšak stále aktuálnejšie sú aj prostriedky nepeňažnej nápravy neprimeranej dĺžky konania. To znamená, že vzniknuté prieťahy v konaní môžu potom značným spôsobom determinovať výrok o treste u páchateľa trestného činu. Možno preto zhrnúť, že zastavenie trestného stíhania obvineného len pre tú skutočnosť, že vec nebola prejednaná a rozhodnutá v primeranej lehote, nemá v súčasnosti v podmienkach slovenskej právnej úpravy svoje vyjadrenie, a preto ani opodstatnenie. Dĺžka konania, ktorá s prihliadnutím na obtiažnosť veci, postoj obvineného k trestnému stíhaniu a procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu výrazne a neprimerane presahuje dĺžku konania v porovnateľných veciach, je takou okolnosťou prípadu, ktorá môže odôvodniť pri ukladaní trestu použitie mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia podľa a uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom (primerane pozri R 10/2011); nikdy však nejde o okolnosť, ktorá by zakladala opodstatnenosť postupu zastavenia trestného stíhania“

V uvedenej trestnej veci je teda zrejmé, že od vznesenia obvinenia (30. 12. 2011) uplynulo viac ako 10 rokov a od spáchania skutkov : (28.07.2007-15.06.2009) uplynulo viac ako 13 - 15 rokov.

To, že samotné konanie trvalo tak dlhú dobu, súd nemohol dať na ťarchu obžalovaného, ktorí sa zúčastňovali všetkých úkonov tak v prípravnom konaní, ako i v konaní pred prvostupňovým súdom.

Zo spisu okresného súdu bolo tiež zistené a to z odpisu Registra trestov na obžalovaného, že tento doteraz nebol súdom ani raz trestaný a priestupky má len na úseku dopravy.

V danom prípade vzhľadom na hore uvedené, súd musel jednoznačne konštatovať, že u obžalovaného N.. B.. A.. C. G., D.. bolo porušené jeho právo na prejednanie veci v primeranej lehote, z ktorého dôvodu u neho súd pristúpil k zmierneniu trestu a to o 70% z trestnej sadzby, ktorá by mu hrozila pri uložení trestu na úplne spodnej hranici stanovenej trestnej sadzby v osobitnej časti účinného v čase spáchania skutku.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že výška trestu, ktorá by hrozila obžalovanému pri jeho uložení na úplne spodnej hranici stanovenej trestnej sadzby v osobitnej časti účinného v čase spáchania skutku predstavovala 10 rokov.

Preto súd za použitia § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. a teda jednej zistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zák., ako osoba ktorá pred spáchaním skutku viedla riadny život, nezistiac žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zák., pri zmiernení trestu o 70% , mu uložil podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorej dĺžku súd určil na 5 rokov, súčasne mu s uložením povinnosti spočívajúcej v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Na posilnenie účelu takto uloženého trestu, súd obžalovanému uložil aj trest peňažný vo výške 5.000 € a pre prípad, že by jeho výkon mohol byť úmyselne zmarený, mu ustanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky. Zároveň bol obžalovanému uložený aj ochranný dohľad v trvaní 3 rokov. Takto uložený trest súd vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti, považoval za trest postačujúci na nápravu obžalovaného N.. B.. A.. C. G., D..

Aj keď k uplatneniu škody riadne a včas, spolu so špecifikáciou jej výšky došlo zo strany poškodeného Slovenská republika, v zastúpení š.p. Lesy SR, so sídlom Banská Bystrica, Nám. SNP 8, napriek tomu súd rozhodol podľa a poškodeného so svojim nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces a to z dôvodu uvedeného pri zodpovedaní otázky 4 v odôvodnení tohto rozhodnutia, teda že preukázanie skutočnej, objektívnej výšky škody, by presiahlo rámec trestného konania.

Zo všetkých uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie prijal senát Okresného súdu Banská Bystrica pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§306/2). Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech.

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.