Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_9Co-36-2021.pdf
PDF · 107.61 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/36/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Juraja Považana v právnej veci žalobkyne : B.. Q. E., nar. X. X. XXXX, C. XX, K., zastúpená JUDr. Eva Velgosová Malachová, advokátka, Jakubovo nám. 13, Bratislava, proti žalovanej : Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO : 31 320 155, o žalobu na plnenie, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 6. 10. 2020 č.k. 26C/71/2019 - 114, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovaná m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa žalobkyňa pôvodne voči žalovanému domáhala toho, aby súd určil, že žalovaný je povinný uznať generálnu plnú moc zo dňa 16. 9. 2019, ktorou splnomocniteľ P. R., nar. X. XX. XXXX, trvalo bytom Ľ. J. XX, K., udelila plnomocenstvo žalobkyni ako splnomocniteľovi. Žalobkyňa žalobu odôvodňovala tým, že bola svojou matkou P. R. na základe plnomocenstva, ktoré jej bolo udelené ako všeobecné (generálne) splnomocnená na všetky právne úkony voči všetkým fyzickým ako aj právnickým osobám. Generálnu plnú moc podpísala matka žalobkyne pred zamestnancom povereným notárom JUDr. Petrou Ježkovou, notárom s notárskym úradom v Bratislave, Rusovská cesta 35. Plnomocenstvo bolo udelené žalobkyni z dôvodu zdravotného stavu 81-ročnej matky, ktorý je od mája r. 2019 dlhodobo nepriaznivý; matka je ležiacim pacientom v domove seniorov. Dňa 17. 9. 2019 žalobkyňa ako splnomocnenec navštívila pobočku žalovaného za účelom zrušenia niekoľkých trvalých príkazov a inkasa platieb vykonávaných z účtu jej matky, ktoré sa stali nepotrebnými. Avšak pracovníčka žalovaného žalobkyni uviedla, že banka akceptuje výlučne plnú moc, ktorá je vyhotovená podľa ich formulára, predloženú generálnu plnú moc žalovaná neakceptovala, a to z dôvodu uvedeného v ust. § 27 ods. 1 písm. a) zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, že banka má povinnosť pri výkone svojej činnosti postupovať obozretne, najmä je povinná vykonávať obchody spôsobom, ktorý zohľadňuje a zmierňuje riziká. Žalovaná odkazovala na bod 3.2 Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s., pre depozitné produkty (ďalej len „VOP“), podľa ktorého, aby Banka mohla posúdiť, či môže v danej veci splnomocnenec konať za splnomocniteľa, musí byť plnomocenstvo dostatočne určité, pričom podpis splnomocniteľa musí byť úradne osvedčený. Žalobkyňa v žalobe zdôrazňovala, že jej matka p. P. R., ako splnomocniteľ v plnomocenstve vyhlásila voči akýmkoľvek a všetkým tretím osobám, že žalobkyňa, jej dcéra, je ako splnomocnenec oprávnená ju zastupovať pri všetkých právnych úkonoch - t.j. rozsah splnomocnencovho oprávnenia je neochybný. V plnomocenstve je ďalej výslovne uvedené a konkretizované, že sa to týka aj konania voči žalovanému. Jazykový prejav splnomocniteľa vyjadrený v generálnej plnej moci ako aj jeho vôľa je nepochybná a zrozumiteľná. V generálnej plnej moci je výslovne uvedené, že splnomocniteľ si je vedomý, že
splnomocnenec je oprávnený vykonať akýkoľvek právny úkon, ktorý nie je v rozpore s právnym poriadkom. Žalovaný nemá právo posudzovať predmetnú generálnu plnú moc, nakoľko táto spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti v zmysle ust. § 31 ods. 1 Obč. zák.
2/ Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že M.. P. R., nar. XX.XX.XXXX, Ľ. J. XX, K., splnomocnila žalobkyňu na podpisovanie listín, podávanie vysvetlení alebo vyhlásení rôzneho druhu, zastupovanie voči fyzickým osobám, právnickým osobám, orgánom štátnej správy a samosprávy, ako aj voči peňažnému ústavu VÚB, a.s. Žalobkyňa bola na základe tohto splnomocnenia oprávnená preberať peňažné a nepeňažné poštové zásielky, doporučené listové zásielky adresované splnomocniteľke, zásielky do vlastných rúk, ako aj iné zásielky na finančné prostriedky doručované šekmi poštou. Splnomocniteľka v splnomocnení taktiež uviedla, že si je vedomá toho, že na základe tejto plnej moci je žalobkyňa oprávnená vykonať v jej mene akýkoľvek právny úkon. Dňa 18.9.2019 pracovníčka žalovanej p. H. oznámila žalobkyni, že žalovaný plnú moc neakceptuje z dôvodu uvedeného v ust. § 27 ods. 1 písm. a) zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, nakoľko banka má povinnosť pri výkone svojej činnosti postupovať obozretne, najmä je povinná vykonávať obchody spôsobom, ktorý zohľadňuje a zmierňuje riziká. Pracovníčky žalovanej - riaditeľka odboru Starostlivosti o klientov P.. B. B. a vedúca oddelenia Riešenia podmetov klientov T.. M. Y. zotrvali na stanovisku o neakceptovaní plnomocenstva predloženého žalobkyňou. Žalovaná doručila žalobkyni e-mail zo dňa 27.9.2019, v ktorom rovnako uviedla, že riešenie žiadosti žalobkyne je plne v kompetencii odboru Starostlivosti o klientov, v ktorého agende je preverovanie a šetrenie podnetov klientov žalovanej; žalovaná zotrvala na svojich doterajších stanoviskách v uvedenej veci a podnet považovala za vyriešený a uzavretý.
3/ V priebehu konania žalobkyňa navrhla, aby súd pripustil zmenu žaloby tak, že nový žalobný petit bude znieť : Súd určuje, že generálna plná moc zo dňa 16.9.2019, ktorou splnomocniteľ P. R., nar. X.XX.XXXX, trvalo bytom Ľ. J. XX, XXX XX K., udelila plnomocenstvo žalobkyni ako splnomocnencovi, je voči žalovanému účinná. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 100%. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 26C/71/2019-89 zo dňa 16.01.2020 pripustil zmenu žalobného petitu tak, ako to žalobkyňa žiadala.
4/ Po právnej stránke súd prvej inštancie vec posúdil na základe ust. § 31 ods. 1, ods. 4 Obč. zák., § 137 písm. c/ CSP. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané skutkové tvrdenia žalobkyne, podľa ktorých p. P. R., nar. X.XX.XXXX, bytom Ľ. J. XX, 841 01 Bratislava udelila dňa 16.09.2019 žalobkyni generálne plnomocnenstvo na všetky právne úkony voči všetkým fyzickým ako aj právnickým osobám. Podpis splnomocniteľky na plnomocnenstve bol notársky overený. Dňa 17.9.2019 žalobkyňa navštívila pobočku žalovanej, v V. na F. A.. E. X/A, XXX XX K., kde chcela v mene splnomocniteľky vykonať úkony týkajúce sa účtu splnomocniteľky. Pracovníčke banky predložila plnú moc udelené splnomocniteľkou. Táto však nebola akceptovaná. Následne žalobkyňa prostredníctvom mailovej komunikácie komunikovala s viacerými pracovníkmi žalovanej, avšak plnomocenstvo žalovaná odmietla uznať.
5/ Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že základným procesným predpokladom úspešnosti každej určovacej žaloby je po procesnej stránke naplnenie dvoch skutočností. Prvou je, že strany sporu sú nositeľmi vecnej legitimácie a druhou, že žalobca má na určení naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či je udelené plnomocenstvo účinné, alebo nie je, má ten, kto je účastný na právnom vzťahu alebo práve, o ktoré v konaní ide. Naliehavý právny záujem na určení je daný predovšetkým tak, kde bez tohto určenia je ohrozené právo žalobcu, alebo, kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. V kontexte uvedeného žalobného petitu súd preto ešte pred posúdením uvedenej spornej otázky skúmal, či na strane žalobkyne existuje naliehavý právny záujem na ňou požadovanom určení a zároveň posudzoval aj to, či sú subjektmi tohto konania všetky vecne legitimované osoby, ktorých práv a oprávnených záujmov by sa mohol dotknúť rozsudok súdu v tejto veci, v prípade, ak by žalobe bolo vyhovené. Vecnú legitimáciu v konaní o určovacej žalobe má ten, kto je účastný na právnom vzťahu alebo práve, o ktoré v konaní ide. Môže ju mať aj osoba, ktorá nie je účastníkom tohto vzťahu za predpokladu, ak by vyhovenie žalobe mohlo mať dopad na jej právne postavenie. Stranami sporu v konaní o určovacej žalobe musia byť všetky vecne legitimované osoby, t.j. všetky osoby, na ktorých právne postavenie by rozhodnutie mohlo mať vplyv a to buď ako žalobcovia, alebo ako žalovaní. Ak niektorá z takýchto osôb nie je stranou sporu, súd musí žalobu zamietnuť pre nedostatok vecnej legitimácie. Pokiaľ sa teda žalobkyňa domáhala určenia, že jej udelené plnomocenstvo má byť účinné, ako strana sporu mala v takomto konaní vystupovať nielen žalobkyňa
ako splnomocnenec a žalovaná, ako osoba, ktorej bolo plnomocenstvo určené, ale aj splnomocniteľka, nakoľko je zrejmé, že prípadné pozitívne rozhodnutie o určovacej žalobe môže mať podstatný vplyv na jej právne postavenie vyplývajúce jej z vlastníctva účtu vedeného u žalovaného a to bez toho, aby bola konania účastná, teda bez toho, aby mohla realizovať svoje procesné práva a povinnosti. Už tento samotný dôvod tvoril prekážku toho, aby súd žalobe vyhovel.
6/ Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že v prípade žaloby žalobkyne nebol naplnený ani druhý procesný predpoklad určovacej žaloby a to preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Žalobkyňa odôvodňovala existenciu naliehavého právneho záujmu najmä záujmami splnomocniteľky, aj keď táto nebola stranou sporu v tomto konaní. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c/ CSP, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Žalobca je teda v konaní o určovacej žalobe povinný preukázať existenciu svojho naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe a nie naliehavého právneho záujmu tretích osôb. Žalobkyňa sa vo vzťahu k svojej osobe obmedzila iba na všeobecné konštatovanie, podľa ktorého má žaloba za cieľ odstránenie jej právnej neistoty, aké konkrétne práva a oprávnené záujmy žalobkyne by boli bez požadovaného určenia neisté však vôbec neuviedla. Aj z vykonaného dokazovania a aj zo skutkových tvrdení žalobkyne je zrejmé, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení svedčí práve matke žalobkyne. Ústavný súd SR vyslovil v uznesení zo dňa 06.10.2017, sp. zn. II. ÚS 590/2017, ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho, aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné právo na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania. V súlade s uvedeným tak nebolo možné, aby súd skúmal vecnú opodstatnenosť samotnej žaloby, nakoľko nedošlo k naplneniu základných procesných predpokladov pre pozitívne rozhodnutie o žalobkyňou podanej určovacej žalobe.
7/ Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je nedôvodná, nemá oporu v zákone, a preto ju zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 2 CSP; žalovaná mala v konaní plný úspech, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 8/ Uvedený rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa, v celom rozsahu, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že odvolací súd jej žalobe vyhovie. odvolanie podala žalobkyňa podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ CSP, t.j., že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie o nedostatku vecnej legitimácie v konaní o určovacej žalobe. poukazovala na to, že generálnou plnou mocou jej matka ako splnomocniteľka udelila plnú moc na všetky právne úkony voči všetkým fyzickým aj právnickým osobám Žalovaný svojím konaním, ktorým neumožnil žalobkyni konať voči nemu na základe danej generálnej plnej moci práva žalobkyne ako splnomocnenca porušil. je to práve žalobkyňa, o ktorej práva a povinnosti v tomto konaní ide a ktorá je preto vecne legitimovaná v tomto konaní. pokiaľ teda súd zistil opak, ide o nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. 9/ K otázke existencie naliehavého právneho záujmu žalobkyňa v odvolaní poukazovala na uznesenie NS SR sp. zn. 2ObdoV/11/2019 zo dňa 11. 12. 2019, ktorá sumarizuje judikatúru v oblasti určovacích žalôb a preukazovania naliehavého právneho záujmu. V zmysle uvedeného rozhodnutia NS SR, právny záujem musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca môže v danom právnom vzťahu navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Právny záujem na určení je daný taktiež tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Keďže práve žalovaná neumožnila žalobkyni konať na základe udelenej generálnej plnej moci, stalo sa právne postavenie žalobkyne neistým. Žalovaná nespochybnila platnosť generálnej plnej moci (spochybnila výlučne jej dostatočnú konkretizáciu pre
svoje vlastné účely), žalobkyňa sa prostredníctvom tohto konania domáha určenia, že generálna plná moc je účinná voči žalovanej, pretože jej právo ako splnomocnenca konať v mene splnomocniteľa, je ohrozené. Ak súd vyhovie žalobe, vytvorí sa medzi stranami sporu pevný základ pre ich budúce postavenie a nasledujúce vzájomné vzťahy a predíde sa žalobe na plnenie. Nemožno preto prisvedčiť záveru súdu prvej inštancie, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení svedčí práve matke žalobkyne. Žalobkyňa ako splnomocnenec je vystavená neistote vo vzťahu k žalovanej, a preto súd pochybil, keď neskúmal jej právne postavenie vo vzťahu k žalovanej. v tomto smere súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne vec nesprávne právne posúdil. 10/ Žalovaná v tomto konaní netvrdila, že generálna plná moc je neplatná, túto však považuje za neurčitú pre svoje vlastné potreby, a tým voči nemu za neúčinnú. Žalovaná svojimi tvrdeniami skutkové tvrdenia žalobkyne nepopiera, dokonca ani neuvádza právnu argumentáciu, ktorá by vyvracala tvrdenia žalobkyne uvádzané v žalobe. Žalovaná sa v konaní odvoláva výlučne na ust. § 27 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, ktoré je všeobecné, a ktoré by - podľa výkladu žalovanej - mohlo banke slúžiť ako dôvod na nekonanie v tých prípadoch, v ktorých banka sama uváži, že nie sú v jeho súlade. Zákon o bankách neobsahuje žiadne ustanovenia ohľadom udeľovania resp. akceptovania plnomocenstiev. Tento postup upravuje Občiansky zákonník, preto je žalovaná povinná riadiť sa pri posudzovaní predmetného plnomocenstva výlučne týmto právnym predpisom. Ak by teda žalovaná postupovala v súlade s ust. § 27 zákona o bankách a konala by voči žalobkyni s vynaložením odbornej starostlivosti, potom by po právnom posúdení predloženej generálnej plnej moci podľa ust. Občianskeho zákonníka musela prijať záver, že táto je vyhotovená v súlade so zákonom a žalobkyňa je oprávnená konať v mene splnomocnenkyne voči akejkoľvek tretej osobe a bez akýchkoľvek obmedzení. 11/ Na odvolanie žalobkyne sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorý navrhovala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať jej tiež nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaná sa s napadnutým rozsudkom v celom rozsahu stotožňuje a považuje ho za správny. Súd prvej inštancie zistil riadne a úplne skutkový stav a zároveň naň správne aplikoval ustanovenia príslušných právnych predpisov. Z odvolania žalobkyne je zrejmé, že vadu rozsudku vodí v podstate v tom, že sa súd prvej inštancie nestotožnil s jej pohľadom na prejednávanú vec. Písomné odôvodnenie napadnutého rozsudku je ako celok zreteľné, jasné a zrozumiteľné a prehľadne štruktúrované. Obsahuje opis prednesov a vyjadrení ako žalobkyne tak aj žalovanej, spolu s nevyhnutnou a rozsahom prijateľnou citáciou príslušných právnych predpisov, ktoré sa na danú vec vzťahujú a ktoré boli vzaté do úvahy pri rozhodovaní súdu vo veci samej. Rozsudok dáva odpovede na nosné zásadné a základné otázky prejednávanej veci. Žalovaná sa ku všetkým skutočnostiam a argumentom podrobne vyjadrila vo svojich predchádzajúcich podaniach a prednesoch a preto v súlade so zásadou hospodárnosti konania na nich naďalej v plnom rozsahu zotrváva. Žalobným návrhom v znení „súd určuje, že generálna plná moc je voči žalovanému neúčinná“, jednak neboli splnené predpoklady žaloby na určenie podľa § 137 písm. c/ CSP, nakoľko sa žalobkyňa nedomáha určenia existencie alebo neexistencie právneho vzťahu alebo práva a jednak žalobkyňa dostatočne nepreukázala naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení, tak, ako je uvedené v bode 26 a nasl. rozsudku. Okrem argumentácie súdu v odôvodnení rozsudku žalovaná dodala, že žalobkyňou požadovaný výsledok - vykonávanie vybraných úkonov na účte splnomocniteľa, bolo možné dosiahnuť efektívnejšou, hospodárnejšou a časovo nenáročnejšou cestou, ak by žalobca v predloženom splnomocnení dostatočne určito špecifikoval úkony, ktoré chce za splnomocniteľa realizovať a presne určil produkty, voči ktorým majú dané úkony smerovať, aby tak bola zabezpečená maximálna ochrana klienta spoločnosti žalovanej a jej prostriedkov. Odvolanie žalobkyne navyše obsahuje také argumenty, s ktorými sa súd prvej inštancie vysporiadal. Vo zvyšku odkázala žalovaná opätovne na svoju už prezentovanú argumentáciu, ktorá je súčasťou spisu. 12/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (t.j. v celom rozsahu) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
13/ Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a zistil skutkový stav veci v zmysle § 215 ods. 1, ods. 2 CSP. Pokiaľ žalobu žalobkyne zamietol, rozhodol vecne správne; odvolací súd sa však s jeho právnymi závermi v celom rozsahu nestotožnil, rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil z iných právnych dôvodov.
14/ Predmetom konania (po zmene žalobného petitu) je žaloba žalobkyne o určenie, že generálna plná moc zo dňa 16.9.2019, ktorou splnomocniteľ P. R., nar. X.XX.XXXX, trvalo bytom Ľ. J. XX, XXX XX K., udelila plnomocenstvo žalobkyni ako splnomocnencovi, je voči žalovanému účinná.
15/ Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
16/ Citované ust. § 137 CSP jednak vymenováva niektoré druhy žalôb, rovnako tak vymedzuje podmienky prípustnosti pre niektoré druhy žalôb. V prípade žaloby na určenie, či tu právo je alebo nie je, je podmienkou prípustnosti existencia naliehavého právneho záujmu žalobcu (okrem, ak by tento vyplýval z osobitného predpisu); v prípade žaloby na určenie právnej skutočnosti musí jej prípustnosť vyplývať z osobitného predpisu (najmä z hmotného práva). 17/ V prejednávanej právnej veci bolo vzhľadom na predmet sporu (určenie, že udelená generálna plná moc je voči žalovanej účinná) nutné najprv posúdiť, či vôbec možno žalobkyňou vznesené právo subsumovať pod ust. § 137 písm. c/ alebo písm. d/ CSP, t.j. zaoberať sa otázkou procesnej prípustnosti podanej žaloby. 18/ Žalobkyňa sa podanou žalobou nedomáhala určenia existencie alebo neexistencie právneho vzťahu alebo práva (žalobkyňa sa domáha určenia, že generálna plná moc je voči žalovanému účinná), t.j. nešlo o žalobu v zmysle ust. § 137 písm. c/ CSP. Navyše žalobkyňa tiež nepreukázala existenciu svojho naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, keď neuviedla, aké jej konkrétne práva a oprávnené záujmy by boli bez požadovaného určenia neisté. 19/ Podľa odvolacieho súdu možno uzavrieť, že sa žalobkyňa domáha určenia právnej skutočnosti (že generálna plná moc je voči žalovanému účinná), avšak žalobkyňou uplatňované právo na určenie právnej skutočnosti nespĺňa ani podmienky procesne prípustnej žaloby v zmysle ust. § 137 písm. d/ CSP, nakoľko podľa cit. ust. § 137 písm. d/ CSP možno žalobou požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, za splnenia podmienky, že to vyplýva z osobitného predpisu (napr. žaloba o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa § 77 Zák. práce, žaloba o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu podľa § 711 ods. 6 Obč. zák., žaloba na určenie neplatnosti dražby podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách; žaloba veriteľa o určenie, že dlžníkove právne úkony sú voči nemu neúčinné podľa § 42a Obč. zák., a pod.). V niektorých prípadoch teda samotné hmotné právo (osobitný predpis) pripúšťa podanie žaloby na určenie právnej skutočnosti, ktorou je neplatnosť (prípadne neúčinnosť) právneho úkonu alebo neplatnosť určitého konania, čo však nie je prípad predmetnej uplatnenej určovacej žaloby - požadované určenie právnej skutočnosti tu nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu. 20/ Žalobkyňou požadované určenie tak podľa odvolacieho súdu nemožno subsumovať ani pod ust. § 137 písm. c/ CSP, rovnako tak ani pod ust. § 137 písm. d/ CSP, z čoho je nutné uzavrieť, že ide o žalobu, ktorá nie je procesne prípustná v zmysle § 137 písm. c/, tiež § 137 písm. d/ CSP, z ktorého dôvodu nemohla byť žalobkyňa v konaní úspešná. 21/ Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny (§387 ods. 1 CSP), hoci z iných právnych dôvodov. Vecne správne rozhodol súd prvej inštancie aj o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania. 22/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná mala v odvolacom konaní plný úspech, preto jej vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 23/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).