Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_15Csp-7-2022.pdf
PDF · 79.18 KB
Case nature
Subarea
15Csp/7/2022
Uznesenie
Okresný súd Trenčín, v právnej veci navrhovateľky neodkladného opatrenia: Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, R., proti BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
1.Navrhovateľka podala na súd dňa 14.02.2022 podanie, ktorým žiadala o predbežné opatrenie (teraz správne ide o neodkladné opatrenie). Uviedla len toľko, že žiada o zastavenie splátok 180,- eur mesačne, označila rozsudok Okresného súdu Trenčín sp.zn. 21Csp/145/2017 zo dňa 07.06.2018 a dodala, že jej hrozí exekúcia, ak splátku nezaplatí. Uviedla, že je na predčasnom starobnom dôchodku s dôchodkom od 01/2022 v sume 417,- eur mesačne. Uviedla, že doteraz zaplatila 13.476,73 eur a žiada o prešetrenie, či je už úver splatený. K podaniu doložila prehľad vykonaných úhrad.
2. Súd uznesením č.k. 15Csp/7/2022-11 zo dňa 16.02.2022 vyzval navrhovateľku, aby doplnila a opravila neúplné podanie zo dňa 14.02.2022, a to:
- opísaním rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov - treba doplniť jasné, určité a zrozumiteľné tvrdenia, ktorými navrhovateľka odôvodňuje potrebu nariadenia neodkladného opatrenia a tvrdenia ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému by súd mal poskytnúť ochranu,
- doplnením toho, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľka domáha - akú konkrétnu povinnosť má súd povinnému neodkladným opatrením uložiť (čo by mal povinný z neodkladného opatrenia vykonať, alebo čoho by sa mal zdržať, čo by mal znášať).
3. Uznesenie bolo navrhovateľke doručené do vlastných rúk dňa 21.02.2022, pričom navrhovateľka do dnešného dňa na výzvu súdu nijakým spôsobom nereagovala, podanie nedoplnila ani neopravila. Súd dal týmto spôsobom navrhovateľke možnosť, aby doplnila podanie o úplné skutkové odôvodnenie a spresnenie žalobného návrhu, ktorú možnosť navrhovateľka nevyužila. Napriek tomu, že podanie nebolo doplnené, súd konštatuje, že toto podanie neodmietol postupom podľa § 129 ods. 3 Civilného sporového poriadku, nakoľko aj zo strohého obsahu návrhu možno (aj keď s miernymi ťažkosťami) zistiť, čoho sa navrhovateľka domáha, čo žiada neodkladným opatrením upraviť. Nejde teda o úplne nejasné, nezrozumiteľné podanie, ktoré by malo vady brániace ďalšiemu konaniu. Z podania aj bez doplnenia (ktoré by podanie sprecizovalo) vyplýva, že navrhovateľka žiada, aby súd nariadil zákaz vykonávania, resp. zo strany žalovaného zákaz požadovania platieb splátok v sume 180,- eur mesačne uložených rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 21Csp/145/2017-87 zo dňa 07.06.2018 z dôvodu navrhovateľkou opisovaného nízkeho príjmu titulom starobného dôchodku a z dôvodu hrozby exekúcie s tým, že je možné, že záväzok už aj bol celý splatený doteraz vykonanými platbami a zrážkami. Za
takého stavu potom je súd toho názoru, že o takto (aj keď stručne) vymedzenom návrhu je možné konať a o ňom rozhodnúť.
4. Zákonné ustanovenia:
Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods.1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
Podľa § 326 ods. 1, ods.2 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 Civilného sporového poriadku uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 328 ods. 1 CSP, Ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
5. Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v civilnom sporovom konaní je inštitút neodkladného opatrenia. Pritom neodkladné opatrenie je v zásade prípustné v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je, aby bolo aspoň osvedčené, že tu existuje určité právo, resp. právny vzťah medzi stranami, že toto právo je porušované alebo ohrozené a že na jeho ochranu je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami a tieto právne vzťahy vyžadujú rýchlu a efektívnu úpravu a súčasne sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami. Ako vyplýva z účelu neodkladného opatrenia, súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd na základe žalobcom predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, ani že v dôsledku neodkladného opatrenia vznikne neprimeraná ujma strane, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana.
6. Súd mal osvedčené, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 21Csp/145/2017-87 zo dňa 07.06.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.08.2018 a vykonateľnosť dňa 01.10.2018, bola žalobkyňa (tam žalovaná) zaviazaná zaplatiť žalovanému (tam žalobcovi) sumu 6.420,20 eur, úrok 404,69 eur, úrok 19% ročne zo sumy 6.420,20 eur od 13.05.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,25% ročne zo sumy 6.420,20 eur od 13.05.2017 do zaplatenia a to v splátkach v sume 180,- eur mesačne, splatných vždy do posledného dňa kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že v prípade nezaplatenia jednej splátky sa stane splatným celý zostatok dlhu. Vo zvyšku konanie bolo zastavené a žalobcovi nebola priznaná náhrada trov konania.
Žalovaná predložila prehľad splácania, z ktorého vyplývajú jednotlivé úhrady uvedeného judikovaného záväzku od mesiaca 08/2015 do 01/2022.
7. Súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia nie je ani sčasti dôvodný. Žalovaná ním totiž žiadala, aby súd zasiahol do právoplatného a vykonateľného rozsudku súdu, ktorým bola žalobkyňa zaviazaná tam uvedeným spôsobom uhrádzať záväzok voči žalovanému. Podľa § 226 CSP, právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že právoplatný rozsudok je záväzný a nezmeniteľný, a preto akákoľvek zmena takéhoto rozsudku nemôže byť predmetom rozhodnutia súdu vo forme neodkladného opatrenia. Rozsudok, ktorým bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť dlh žalovanému, je právoplatný a vykonateľný, a teda žalobkyňu a aj žalovaného zaväzuje a trvá preto povinnosť žalobkyne dlh v priznanom rozsahu plniť formou pravidelných mesačných splátok až dokiaľ tento dlh nebude celkom uhradený v zmysle výroku rozsudku. Súd preto nemôže neodkladným opatrením uložiť ktorejkoľvek strane sporu takú povinnosť, ktorá by prakticky menila, či negovala tento právoplatný rozsudok, a to ani vtedy, ak by to odôvodňovali nepriaznivé sociálne pomery, ako na to poukazuje žalobkyňa. Žalobkyňa je teda povinná už právoplatný a vykonateľný rozsudok rešpektovať a celý dlh formou, ako je uvedené v rozsudku, splatiť. Žalovaný pritom nie je povinný jej doručovať pravidelné výpisy (žalobkyňa poukazuje v návrhu, že nevie, koľko má splatené, lebo jej žalovaný nedoručuje výpisy), nakoľko žiadnu takúto povinnosť žalovaný zo zákona nemá a ani mu ju preto súd nad rámec zákona nemôže uložiť. Je vecou žalobkyne, aby táto evidovala, kedy a koľko žalovanému uhradila, resp. aby mala prehľad o výške zostávajúceho dlhu, pričom nepochybne, ak by žalobkyňa oslovila žalovaného, v spolupráci s ním by bol zostatok dlhu k úhrade vyčíslený a žalobkyni na jej požiadanie oznámený. Ani to, že hrozí žalobkyni exekúcia, nie je dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. To, že sa žalovaný ako veriteľ môže domáhať exekúcie v prípade, že žalobkyňa ako dlžníčka dobrovoľne riadne a včas neplní povinnosť uloženú právoplatným a vykonateľným rozsudkom, je základným právom žalovaného (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku) a praktickým prejavom vlastnosti rozsudku, ktorou je vykonateľnosť. Súd však nemôže nijakým spôsobom žalobkyni umožniť neplniť si svoju povinnosť, ktorá už raz bola vyslovená právoplatným rozsudkom a tiež nemôže žalovanému zakázať, aby sa domáhal začatia exekúcie na podklade vykonateľného exekučného titulu (rozsudku).
8. Pre úplnosť súd uvádza, že pokiaľ žalobkyňa už uhradila celý svoj dlh, na zaplatenie ktorého bola zaviazaná rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 21Csp/145/2017-87 zo dňa 07.06.2018, potom hrozbe exekúcie zo strany žalovaného ani nemôže byť vystavená. Ak by napriek tomu, že dlh bol v celom rozsahu žalobkyňou skôr uhradený, žalovaný neskôr podal návrh na exekúciu voči žalobkyni, v samotnom exekučnom konaní má žalobkyňa prostriedky, akými sa môže domáhať nápravy, resp. akými sa môže voči nedôvodne začatej exekúcii brániť (§ 61k ods.2 Exekučného poriadku). Súčasne tiež v exekučnom konaní existujú právne prostriedky na ochranu osôb povinných, ktoré sa nie svojou vinou ocitli v nepriaznivej situácii (nakoľko žalobkyňa dôvodí nízkym dôchodkom). Aj s poukazom na tieto skutočnosti návrh na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia rovnako nemôže obstáť.
9. Z vyššie uvedených dôvodov tak je návrh žalobkyne neopodstatnený a súd ho preto v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.