Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_65C-8-2022.pdf
PDF · 123.79 KB
Case nature
Area
Subarea
65C/8/2022
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III v spore žalobcov: 1/ I.. L. F., narodený 9. decembra XXXX, trvalým pobytom v D. XXXX, 2/ I.. J. F., narodená XX. augusta XXXX, trvalým pobytom v D. XXXX, 3/ S. Q., narodený XX. júla XXXX, trvalým pobytom v Q., S. XXXX/X, 4/ LT international, s.r.o., so sídlom v Rovinke, Jazerná 1499, IČO: 44 949 715, 5/ T. Q., narodený XX. novembra XXXX, trvalým pobytom vo F., C. W. XXX/XX/ X, D. republika, 6/ L. Q., narodená XX. augusta XXXX, trvalým pobytom v D. XXXX, 7/ U. Q., narodený 7. januára XXXX, trvalým pobytom v Q., L. XXXX/X, 8/ J. Q., narodený XX. septembra XXXX, trvalým pobytom v Q., R. XXXX/X, 9/ U.-J. L., narodený 8. januára XXXX, trvalým pobytom v Q., F. XXXX/XX, XX/ V. P. P., narodená XX. júna XXXX, trvalým pobytom v Q., F. XXXX/XX, XX/ H. P., narodená XX. augusta XXXX, trvalým pobytom v Q., P. XXXX/X, všetkých zastúpených JUDr. Soňou Soboňovou, advokátkou v Nových Zámkoch, Františka Kapisztóryho 2, proti žalovanému: Slovenský zväz záhradkárov Základná organizácia 6-72 Rovinka - Veľké Jazero II., so sídlom v Bratislave, Povraznícka 3053/16, IČO: 00 178 152 0122, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie:
Žalovaný je povinný umožniť žalobcom 1/ až 3/ a 6/ až 11/ prechod pešo a prejazd osobnými motorovými vozidlami cez pozemok parcely registra „C“ č. XXXXX/XXX - ostatná plocha vo výmere XXXX m2, pozemok parcely registra „C“ č. XXXXX/XX ostatná plocha vo výmere XX m2, pozemok parcely registra „C“ č. XXXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXXX m2 a pozemok parcely registra „C“ č. XXXXX/XXX - ostatná plocha vo výmere 2399 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX vedeným Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie D., obec D., okres P., ku ktorým mu svedčí výlučné vlastnícke právo, a to k ich stavbám so súpisnými číslami XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX, ktoré sú zapísané na listoch vlastníctva č. XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX vedených Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie D., obec D., okres P., a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej.
II. Žalobcom 1/ až 3/ a 6/ až 11/ u k l a d á povinnosť do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia v prvom výroku podať proti žalovanému žalobu vo veci samej, ktorou sa budú ako žalobcovia vo svoj prospech domáhať proti žalovanému zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez priľahlé pozemky špecifikované v prvom výroku tohto uznesenia, a to k stavbám, ku ktorým im podľa listov vlastníctva č. XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX vedených G. úradom P., katastrálnym odborom, pre katastrálne územie D., obec D., okres P., svedčí (spolu)vlastnícke právo.
III. Návrh žalobcov 4/ a 5/ na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
IV. Žalobcovia 1/ až 3/ a 6/ až 11/ majú proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v pomere 100 %.
V. Žalovanému náhradu trov konania proti žalobcom 4/ a 5/ nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia 1/ až 11/ sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podaným Okresnému súdu Bratislava III 18. februára 2022 domáhali, aby súd uložil žalovanému povinnosť strpieť prechod pešo a prejazd osobnými motorovými vozidlami zo strany žalobcov cez pozemok parcely registra „C“ č. XXXXX/ XXX - ostatná plocha vo výmere 1038 m2, pozemok parcely registra „C“ č. XXXXX/XX ostatná plocha vo výmere 43 m2, pozemok parcely registra „C“ č. XXXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 1024 m2 a pozemok parcely registra „C“ č. XXXXX/XXX - ostatná plocha vo výmere 2399 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie D., obec D., okres Senec, ku ktorým mu svedčí výlučné vlastnícke právo (ďalej len „predmetné pozemky“), tak, aby sa dostali k svojim pozemkom a stavbám nachádzajúcim sa v záhradkárskej osade F. T. I. v katastrálnom území Rovinka.
1.1. Svoj návrh odôvodnili tým, že sú vlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v záhradkárskej osade F. T. I., a to (i) pozemkov parcely registra „C“ č. XXXXX/XX, XXXXX/XXX a XXXXX/XXX a stavby rekreačnej chaty so súp. č. XXXX, zapísaných na LV č. XXX pre kat. úz. Rovinka, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov 1/ a 2/ v podiele 1/1 k celku, (ii) pozemkov parcely registra „C“ č. XXXXX/XXX a XXXXX/XXX a stavby rekreačnej chaty so súp. č. XXXX, zapísaných na LV č. XXX pre kat. úz. Rovinka, a pozemkov parcely registra „C“ č. XXXXX/XX a XXXXX/XXX a stavby rekreačnej chaty so súp. č. XXXX, zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. Rovinka, ktorých výlučným vlastníkom je žalobca 3/, (iii) pozemkov parcely registra „C“ č. XXXXX/XXX a XXXXX/XXX, zapísaných na LV č. XXX pre kat. úz. Rovinka, ktorých výlučným vlastníkom je žalobca 4/, (iv) pozemkov parcely registra „C“ č. XXXXX/XXX a XXXXX/XXX, zapísaných na LV č. XXX pre kat. úz. Rovinka, ktorých výlučným vlastníkom je žalobca 5/, (v) pozemkov parcely registra „C“ č. XXXXX/XX, XXXXX/XXX a XXXXX/XXX a stavby rekreačnej chaty so súp. č. XXXX, zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. Rovinka, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcu 6/ v podiele 8/10 k celku, žalobcu 7/ v podiele 1/10 k celku a žalobcu 8/ v podiele 1/10 k celku, (vi) pozemkov parcely registra „C“ č. XXXXX/XX, XXXXX/XXX a XXXXX/XXX a stavby rekreačnej chaty so súp. č. XXXX, zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. Rovinka, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcu 9/ a žalobcu 10/, a to každého v podiele 1/2 k celku, a (vii) pozemkov parcely registra „C“ č. XXXXX/XX, XXXXX/XXX a XXXXX/XXX a stavby rekreačnej chaty so súp. č. XXXX, zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. Rovinka, ktorých výlučným vlastníkom je žalobca 11/.
1.2. Žalobcovia uviedli, že k ich vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v záhradkárskej osade Veľké Jazero I. je postavená miestna komunikácia, ktorá prechádza cez predmetné pozemky žalovaného, ktoré sa nachádzajú v záhradkárskej osade Veľké Jazero II. Táto miestna komunikácia bola po dve desaťročia verejne prístupná z verejnej cesty a každý zo žalobcov kupoval pozemky v tejto oblasti za situácie a podmienky, že k nim táto verejne prístupná cesta vedie. 1.3. Žalovaný 11. septembra 2020 hermeticky uzavrel záhradkársku osadu Veľké Jazero II., čím žalobcom znemožnil prechod a prejazd po dovtedy prístupnej miestnej komunikácii (predmetných pozemkoch) k ich nehnuteľnostiam. K uzavretiu došlo vybudovaním uzávery na dvoch miestach cesty, a to namontovaním otváracej brány v časti pozemku parcely č. XXXXX/XX a vybudovaním železného plotu na pozemku parcely č. XXXXX/XXX. Tento železný plot však neznáme osoby poškodili, a tak žalovaný namiesto železného plota vystaval 3. decembra 2021 betónový plot s pevnými základmi. Využívanie predmetných pozemkov ako cesty je tak sprístupnené len z jednej strany - cez otváraciu bránu, avšak výlučne len pre členov záhradkárskej osady Veľké Jazero II. (v ktorej sa nachádza približne 70 domov). Vlastníci nehnuteľností v záhradkárskej osade Veľké Jazero I. (v ktorej sa nachádza približne 150 domov) tak už nemajú verejne prístupnú cestu k svojim nehnuteľnostiam, čím podľa ich názoru dochádza k porušovaniu ich základného práva na pokojné užívanie majetku, do obsahu ktorého patrí aj právo prístupu k predmetu vlastníctva bez prekážok. 1.4. V súčasnosti pre žalobcov nie je možné dostať sa k ich nehnuteľnostiam cez tieto predmetné pozemky žalovaného, a to ani pešo, ani osobnými motorovými vozidlami. Sú tak nútení používať obchádzku cez obec Dunajská Lužná v dĺžke cca 10 km, ktorá vedie cez množstvo ďalších pozemkov iných súkromných vlastníkov, ktorí prechod a prejazd cez svoje pozemky len tolerujú a svoj súhlas
môžu kedykoľvek odoprieť. Táto obchádzka je od hermetického uzavretia záhradkárskej osady Veľké Jazero II. jedinou prístupovou cestou do záhradkárskej osady Veľké Jazero I. a k nehnuteľnostiam žalobcov. Prejdenie tejto obchádzky zaberie ráno počas zvýšenej premávky cca 30 - 40 minút, pričom cez predmetné pozemky žalovaného sa žalobcovia k svojim nehnuteľnostiam dostali zhruba za 2 minúty. 1.5. Žalobcovia vyvodzovali naliehavosť a neodkladnosť úpravy pomerov medzi stranami sporu z toho, že od hermetického uzavretia záhradkárskej osady Veľké Jazero II. nie je možné na ich nehnuteľnosti schváliť hypotekárny úver, akceptovať ich ako zábezpeku na zriadenie záložného práva v prospech banky či dostať vo vzťahu k nim stavebné povolenie, čím sa tieto ich nehnuteľnosti stali de facto nepredajnými. Uzavretie uvedenej cesty (predmetných pozemkov) im tiež spôsobuje nemalé problémy v bežnom živote - pri nosení detí do škôlky, školy či pri včasnom príchode do zamestnania, keďže musia denne absolvovať obchádzku cez Dunajskú Lužnú s pravidelnými rannými dopravnými zápchami. Uzavretie uvedenej cesty takisto sťažuje urýchlený prístup pre záchranné zložky, možnosť odvozu odpadu individuálnou formou a vedie k strate priameho prístupu k železničnej stanici či do centra obce Rovinka (pod správu ktorej obe záhradkárske osady spadajú). Na nariadení neodkladného opatrenia je teda aj verejný záujem. 1.6. Žalobcovia napokon poukázali, že ani samotní členovia záhradkárskej osady Veľké Jazero II. sa na spôsobe uzávery predmetných pozemkov nedohodli (bolo odsúhlasené len uzavretie cesty osadením dvoch železných stĺpov, ktoré by umožňovali aspoň prechod pešo - napr. na spomínanú železničnú stanicu, a nie vybudovaním betónového plotu) a vybudovanie betónového plotu bolo realizované nie samotnou základnou organizáciou, ale individuálne jej niektorými členmi, riešiacimi si svoje osobné problémy. Členovia záhradkárskej organizácie (žalovaného) uzáveru predmetných pozemkov zdôvodňujú ochranou cesty, ktorú kvôli havarijnému stavu nedávno dali zrekonštruovať, a získaním relatívne súkromného priestoru nevyužívaného žalobcami a ďalšími vlastníkmi nehnuteľností v záhradkárskej osade Veľké Jazero I., čím sa zvýši životnosti tejto cesty vo vlastníctve žalovaného a bezpečnosť.
2. Súd sa v konaní oboznámil so predloženými listinnými dôkazmi založenými v spise, a to výpisom z listov vlastníctva č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX pre katastrálne územie Rovinka; potvrdením obce Rovinka o príjazdovej komunikácii z 26. novembra 2020; ohlásením žalovaného o drobnej stavbe z 9. decembra 2020; zápisnicou z členskej schôdze žalovaného z 13. marca 2019 a prijatými uzneseniami; zápisnicou z mimoriadnej členskej schôdze žalovaného z 11. mája 2019 a prijatými uzneseniami; odpoveďou obce Rovinka zo 17. decembra 2021 k prešetreniu veci oplotenia Štátnym stavebným dohľadom; mailovou komunikáciou medzi žalobkyňou 11/ a bankou ohľadom akceptácie nehnuteľnosti ako zábezpeky na poskytovaných úveroch z 1. februára 2021; mailovou komunikáciou medzi členmi žalovanej z 9. októbra 2020; listami operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR z 1. augusta 2019 a okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Pezinku z 22. februára 2021; odpoveďou obce Rovinka vo veci návrhu na odstránenie bariér na predmetných pozemkoch žalovaného zo 14. augusta 2019; žiadosťou predsedovi záhradkárskej osady Veľké Jazero II. o umožnenie prechodu členov záhradkárskej osady Veľké Jazero I. cez prístupovú cestu z 13. mája 2019, ako aj ďalším obsahom spisu.
3.1. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 3.2. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 3.3. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 3.4. Podľa. § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. 3.5. Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 3.6. Podľa § 336 ods. 1 CSP súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.
4.1. Neodkladné opatrenie možno v zmysle § 325 ods. 1 CSP nariadiť iba z dvoch dôvodov, a to z dôvodu, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, alebo z dôvodu, ak je obava z ohrozenia výkonu exekúcie. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
sa žiada bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, je existencia potreby úpravy pomerov medzi stranami a naliehavosť situácie vyžadujúca si ich úpravu, teda že bez okamžitej úpravy týchto pomerov prostredníctvom súdneho zásahu by bolo právo navrhovateľa neodkladného opatrenia ohrozené alebo porušené. 4.2. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať na nariadení neodkladného opatrenia právny záujem. To znamená, že musí na základe právne významných skutočností (a nie napr. na základe morálnych záujmov) osvedčiť, že pomery medzi stranami si vyžadujú úpravu a že táto úprava je bezodkladne potrebná, t. j. že medzi stranami nastal taký stav vzťahov, ktorý neznesie odklad. 4.3. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je rovnako relevantné, či ním možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti neodkladného opatrenia) a či jeho právne účinky neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah tak, že by malo za následok reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov (princíp proporcionality neodkladného opatrenia).
5.1. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa v zásade nevykonáva dokazovanie, ale súd o ňom rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania a bez výsluchu a vyjadrenia strán (porov. § 329 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť (resp. pre účely nariadenia neodkladného opatrenia osvedčovacia povinnosť) však aj v tomto type konania zaťažuje navrhovateľa (čl. 8 CSP). To znamená, že navrhovateľ je procesne povinný tvrdiť a osvedčiť, že sú splnené všetky zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, inak nemôže byť úspešný a jeho návrh bude súdom zamietnutý. 5.2. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 5/2012). Pri neodkladnom opatrení prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania oprávnenosti a dôvodnosti uplatneného nároku. Z hľadiska skutkového stavu je preto nevyhnutný taký stupeň spoľahlivého osvedčenia (spravdepodobnenia) základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. 5.3. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (porov. § 329 ods. 2 CSP).
6. V prejednávanej veci súd po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a s predloženými listinnými dôkazmi mal osvedčenú existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami (s výnimkou navrhovateľov 4/ a 5/) a z uvádzaných tvrdení možno nadobudnúť presvedčenie o tom, že medzi nimi nastal taký stav právnych a faktických vzťahov, ktoré si vyžadujú bezodkladný súdny zásah.
7.1. Z predložených listov vlastníctva č. XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX pre katastrálne územie Rovinka vyplýva, že navrhovatelia 1/ až 3/ a 6/ až 11/ sú vlastníkmi stavieb (rekreačných chát, v ktorých niektorí z nich aj trvalo žijú a bývajú) v záhradkárskej osade Veľké Jazero I., ktoré síce stoja na pozemkoch v ich vlastníctve, avšak priľahlé pozemky, ktoré umožňujú prístup k týmto ich stavbám z verejnej komunikácie, sú vo vlastníctve iných súkromných osôb. 7.2. Z vyjadrenia navrhovateľov a z priložených katastrálnych máp sa javí, že existujú len dve alternatívy prístupu k stavbám navrhovateľov (žalobcov), a to buď (1) cestou cez predmetné pozemky žalovaného priamo z obce Rovinka, alebo (2) obchádzkou cez obec Dunajská Lužná naokolo jazera cez pozemky iných súkromných vlastníkov. Ani jedna z týchto alternatív neposkytuje možnosť dostať sa k ich stavbám priamo po verejnej komunikácii alebo po ich vlastných pozemkoch, čiže v danom prípade vždy bude niektorý súkromný vlastník zaťažený vecným bremenom z práva cesty. 7.3. Súd mal tiež za osvedčené, že prístup k stavbám žalobcov nie je možné zabezpečiť inak. Z predložených dôkazov nevyplynulo, že by žalovaný ako vlastník priľahlých pozemkov ponúkol žalobcom ako vlastníkom stavieb predmetné pozemky alebo ich časť na kúpu, alebo že by zmluvou v ich prospech zriadil vecné bremeno cesty za obvyklú cenu, prípadne že by im dal tieto pozemky do nájmu. O mimosúdne vyriešenie celej situácie v naznačenom smere sa pokúsila predsedníčka organizácie záhradkárskej osady Veľké Jazero I. listom z 13. mája 2019 adresovaným organizácii záhradkárskej osady Veľké Jazero II., avšak k vzájomnej dohode sa nepodarilo dospieť. Z priložených dôkazov nevyplynulo ani to, že by ostatní vlastníci priľahlých pozemkov naokolo jazera ponúkli svoje pozemky alebo ich časť žalobcom na kúpu, alebo že by v ich prospech zmluvne zriadili vecné bremeno, alebo
že by im ich dali do nájmu. Týchto ďalších súkromných vlastníkov pozemkov naokolo jazera sú však desiatky (o čom súd nemal vážnejšiu pochybnosť, keďže obchádzka naokolo jazera cez obec Dunajská Lužná je dlhá 10 km a početnosť týchto pozemkov vyplýva tiež z priložených katastrálnych máp) a nebolo by hospodárne s každým z nich osobitne dohadovať právny titul umožňujúci každému jednému žalobcovi prechádzať cez ich pozemky. 7.4. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné zvažovať, ktorá z možných a prakticky hneď realizovateľných alternatív je účelnejšia a hospodárnejšia, a zároveň v čo najmenšej miere by zasahovala do oprávnených záujmov povinných osôb. Pohodlie oprávneného pri užívaní cesty nie je hlavným kritériom, avšak pri existencii viacerých alternatív vedenia cesty by nemala byť zvolená tá, ktorá by umožňovala užívať cestu s väčšími ťažkosťami. V prejednávanej veci rozdielom medzi prvou a druhou alternatívou je ten, že pri prvej alternatíve cesty vedúcej cez predmetné pozemky žalovaného by vecným bremenom bol zaťažený len jeden súkromný vlastník - žalovaný (na rozdiel od viacerých doposiaľ neidentifikovaných súkromných vlastníkov, ktorí takisto prechod a prejazd členov záhradkárskej osady Veľké Jazero I. cez svoje pozemky iba tolerujú a kedykoľvek mu môžu zabrániť) a že táto alternatíva cesty je výrazne kratšia vzdialenostne aj časovo (na rozdiel od obchádzky cez Dunajskú Lužnú, ktorá je o 10 km dlhšia a v raňajších hodinách je časovo náročnejšia cca 30 až 40 minút oproti dvom minútam pri ceste po predmetných pozemkoch žalovaného). Z týchto dôvodov je teda s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu rozumnejším riešením práve prvá alternatíva prístupu vedúceho cez predmetné pozemky žalovaného. V tejto súvislosti nemožno opomenúť ani fakt, že predmetné pozemky žalovaného po dve desaťročia slúžili ako cesta, a to aj pre členov záhradkárskej osady Veľké Jazero I., vrátane žalobcov, pričom samotné pozemky v záhradkárskej osade Veľké Jazero I. sa predávali s tým, že k nim príjazdová cesta cez predmetné pozemky žalovaného vedie. Charakter predmetných pozemkov, účel ich využitia ako cesty a záujem žalovaného na takomto ich využití sa doposiaľ nezmenil a sám žalovaný ho len potvrdil tým, že povrch tejto cesty dal zrekonštruovať (pričom celý tento problém medzi sporovými stranami vznikol práve po vykonaní rekonštrukcie tejto cesty).
8. Z vyjadrenia žalobcov a z priložených listín takisto vyplýva, že na predmetných pozemkoch žalovaného bola osadená elektrická otváracia brána (na parcele č. XXXXX/XX, ktorou sa od obce Rovinka prichádza do záhradkárskej osady Veľké Jazero II.) a vystavaný železný plot (na parcele č. XXXXX/XXX, ktorý oddeľuje záhradkársku osadu Veľké Jazero II. od záhradkárskej osady Veľké Jazero I.), pričom tento železný plot bol 3. decembra 2021 odstránený a na jeho mieste bol vybudovaný betónový plot s pevnými základmi. Tým sa tak celkom znemožnil nielen prejazd, ale aj prechod vlastníkov pozemkov a stavieb v záhradkárskej osade Veľké Jazero I. do záhradkárskej osady Veľké Jazero II. a cez ňu do obce Rovinka, do ktorej katastrálneho územia obe záhradkárske osady spadajú. Z tohto konania žalovaného (resp. umožnenia takéhoto konania jeho niektorým členom), ktorým sa celkom znemožnil prístup žalobcom k ich stavbám a pozemkom cez záhradkársku osadu Veľké Jazero II. (t. j. cez predmetné pozemky žalovaného), považoval súd za osvedčené, že medzi stranami existuje potreba bezodkladnej úpravy ich pomerov, pretože uzavretie tejto cesty vážne zasahuje nielen do bežného života žalobcov, ale aj obmedzuje ich v práve na pokojné užívanie majetku, do obsahu ktorého patrí aj právo prístupu k vlastnej stavbe bez neprimeraných prekážok. Z toho zároveň vyplýva, že žalobcovia majú tiež právny (a nielen morálny či praktický) záujem na nariadení navrhovaného neodkladného opatrenia.
9. Súd sa v ďalšom zameral na skúmanie efektívnosti navrhovaného neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že uložením navrhovanej povinnosti žalovanému umožniť prechod a prejazd cez predmetné nehnuteľnosti k stavbám žalobcov objektívne možno dosiahnuť ochranu základného práva žalobcov na ochranu a pokojné užívanie svojho vlastníctva. V danom prípade neprichádzajú do úvahy iné právne nástroje (ako napr. zabezpečovacie opatrenie), ktoré by ich ohrozenému právu dokázali poskytnúť dostatočne efektívnu a účinnú právnu ochranu. Princíp efektívnosti navrhovaného neodkladného opatrenia súd teda považuje za naplnený.
10. Súd považoval za naplnený aj princíp primeranosti (proporcionality) navrhovaného neodkladného opatrenia. 10.1. V danom prípade ide o kolíziu medzi vlastníckym právom žalobcov k ich stavbám a vlastníckym právom žalovaného k priľahlým pozemkom. Do práva vlastniť majetok patrí nielen právo každého vlastníka nerušene užívať predmet svojho vlastníctva, ale je potrebné si uvedomiť, že s vlastníctvom sú spojené aj povinnosti, pretože v zmysle čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky vlastníctvo zaväzuje a vlastníctvo nemožno zneužiť na ujmu práv iných. Rovnako platí, že vlastníctvo každého vlastníka požíva rovnakú právnu ochranu. Kolíziu medzi vlastníckym právom vlastníka stavby a vlastníckym
právom vlastníka pozemku Občiansky zákonník rieši v zmysle ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka tak, že od vlastníka pozemku možno vždy spravodlivo vyžadovať, aby v nevyhnutnej miere umožnil a strpel prechod a prejazd cez jeho pozemky vlastníkom stavby, ku ktorej mu nemožno zabezpečiť prístup inak. V opačnom prípade by došlo k ničím neodôvodnenému znevýhodneniu jedného vlastníka na úkor druhého a k porušeniu jeho ústavného práva na ochranu svojho vlastníctva. 10.2. Vo vzťahu k prejednávanej veci porovnaním výhody, ktorú cesta poskytuje vlastníkom stavieb (žalobcom), a ujmou, ktorá by vlastníkovi predmetných pozemkov (žalovanému) ako zaťažených nehnuteľností vznikla uložením povinnosť umožniť cez ne prechod a prejazd, a to navyše za okolností, že predmetné pozemky po dlhé roky (takmer dve desaťročia) ako prístupová cesta slúžili a tomuto účelu slúžia i naďalej, možno dospieť k záveru, že uložením navrhovanej povinnosti neodkladným opatrením nedôjde k tak závažnej ujme do vlastníckych práv žalovaného, k akej by došlo v prípade vlastníckych práv žalobcov, ak by sa tento návrh na neodkladné opatrenie zamietol. Každý vlastník stavby má právo užívať svoju stavbu (a o to viac, ak v nej má svoje bydlisko), a preto treba považovať za spravodlivé, aby mal legálne zabezpečený nevyhnutný prístup k nej aj v prípade, že nie je vlastníkom priľahlých nehnuteľností. Verejným záujmom je totiž okrem uvedeného aj to, aby sa vlastník o svoju stavbu riadne staral, čoho primárnym predpokladom je práve jeho možnosť prístupu k svojej stavbe. Záujem žalovaného na ochrane nedávno zrekonštruovaného povrchu cesty cez predmetné pozemky, zvýšení jej životnosti či získaní relatívne súkromného priestoru nevyužívaného nečlenmi záhradkárskej osady nemôže byť dôležitejším pred už spomenutými záujmami vlastníkov stavieb. Za dôležitejší nemožno považovať ani záujem žalovaného na bezpečnosti, pretože tento záujem je natoľko všeobecný, že by sa ním dal v podstate vylúčiť akýkoľvek iný záujem. Rovnaký záujem na bezpečnosti však majú aj ostatní vlastníci pozemkov, cez ktoré vedie obchádzka naokolo jazera, a takisto aj samotní žalobcovia, keďže niet dôvodu, pre ktorý by bolo možné prechod a prejazd cez predmetné pozemky žalovaného považovať za nebezpečnejší ako prechod a prejazd cez pozemky iných vlastníkov, cez ktoré vedie obchádzka naokolo jazera. A napokon, záujem na všeobecnej bezpečnosti vyplýva už zo samotnej podstaty právneho poriadku ako takého, ktorý ukladá každému povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, na prírode a životnom prostredí (porov. § 415 Občianskeho zákonníka) a túto povinnosť vynucuje pod hrozbou zákonmi ustanovených sankcií a trestov. Z toho teda vyplýva, že nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia sa záujem žalovaného na bezpečnosti nijako neeliminuje.
11. Dôvodnosť navrhovaného neodkladného opatrenia je však potrebné vyhodnocovať aj so zreteľom na vec samu. 11.1. Neodkladné opatrenie totižto nemožno vydať len na základe tvrdení navrhovateľa bez toho, aby boli osvedčené aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktoré umožňujú záver o opodstatnenosti návrhu vo veci samej. Z hľadiska skutkového stavu je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia taký stupeň spoľahlivého osvedčenia základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a na ich základe s väčšou mierou pravdepodobnosti usudzovať, že dôjde k vydaniu priaznivého rozhodnutia vo veci samej. 11.2. Pre vyhovenie žalobe o zriadenie vecného bremena spočívajúcom v práve nevyhnutnej cesty podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka je potrebné kumulatívne splnenie zákonných predpokladov, a to že (i) právo cesty sa zabezpečuje v prospech vlastníka stavby - čiže oprávneným z vecného bremena môže byť jedine vlastník stavby, (ii) vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, ktorý umožňuje prístup k stavbe, (iii) prístup vlastníka k jeho stavbe nemožno zabezpečiť inak, a (iv) neexistujú okolnosti, ktoré zriadenie práva cesty vylučujú (teda že nie je splnená podmienka proporcionality medzi výhodou oprávneného a ujmou povinného). Kým pri žalobcoch 1/ až 3/ a 6/ až 11/ možno splnenie uvedených predpokladov považovať za osvedčené (k tomu porov. body 7 až 10 odôvodnenia tohto uznesenia), inak je tomu pri žalobcoch 4/ a 5/, ktorí žiadnym spôsobom neosvedčili splnenie už prvého predpokladu úspešnosti žaloby vo veci samej, a to že sú okrem vlastníkov pozemkov v záhradkárskej osade Veľké Jazero I. zároveň aj vlastníkmi stavieb v tejto lokalite. Takáto skutočnosť z priložených výpisov z listov vlastníctva č. XXX a XXX pre katastrálne územie Rovinka nevyplýva, a preto súd dospel k záveru o tom, že sa im nepodarilo dostatočne hodnoverne osvedčiť splnenie predpokladu vecného súvisu neodkladného opatrenia s meritom veci, čo je dôvodom pre zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti na nich sa vzťahujúcej.
12.1. Vo vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k veci samej je potrebné dodať, že podľa názoru súdu nemožno zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve nevyhnutnej cesty v zmysle §
151o ods. 3 Občianskeho zákonníka len samotným neodkladným opatrením, t. j. len procesným rozhodnutím. Meritórny rozsudok súdu podľa tohto ustanovenia patrí medzi rozhodnutia konštitutívnej povahy, ktorý nedeklaruje už existujúce práva a povinnosti, ale zasahuje do hmotnoprávnej sféry účastníkov tak, že zakladá alebo ruší subjektívne práva a povinnosti, a to od momentu nadobudnutia jeho právoplatnosti (porov. rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 1438/2004 a 22 Cdo 2317/2004, ktoré sú cez argument príbuznosti právnych poriadkov aplikovateľné aj v slovenskom právnom prostredí). Zriadenie vecného bremena je vážnym zásahom do vlastníckych práv povinnej osoby (vlastníka pozemku), a preto právny poriadok štátnemu orgánu vrátane súdu nedovoľuje, aby vecné bremeno zriadil na základe vlastnej úvahy, ale môže ho zriadiť jedine na základe výslovného zákonného splnomocnenia, pričom analógia je v tomto prípade vylúčená. V ostatných prípadoch, ktoré nie sú predpokladané zákonom, nemôže súd svojím rozsudkom zriadiť vecné bremeno, a to ani vtedy, keby sa z okolností prípadu javilo zriadenie vecného bremena nutným východiskom na jeho riešenie (Rc 47/1991). Súdu teda neprislúcha zriadiť vecné bremeno ani v tých prípadoch, keď by si to vyžadoval verejný záujem. 12.2. Z uvedeného teda vyplýva, že v žiadnom prípade nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcov, že nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi sporovými stranami. Podľa názoru súdu bolo by porušením práva žalovaného na spravodlivý proces, ak by sa o takom vážnom zásahu do jeho vlastníckeho práva, akým je zaťaženie predmetu jeho vlastníctva vecným bremenom cesty, rozhodlo len formou neodkladného opatrenia, v konaní o ktorom prevažuje požiadavka rýchlosti pred požiadavkou úplného preukázania oprávnenosti a dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej a súd v ňom rozhoduje len na základe skutočností tvrdených žalobcom bez vyjadrenia žalovaného, bez nariadenia pojednávania a bez vykonania riadneho dokazovania (a nielen osvedčovania) spojeného s riadnym prešetrením miestnych pomerov, s vyhodnocovaním podmienky nezaťažovať povinného vlastníka nad mieru nevyhnutnú a so zisťovaním výšky primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena, ktorej zistenie závisí zásadne od znaleckého dokazovania a nemôže byť náležite vyriešené bez procesnej aktivity žalovaného v zrýchlenom konaní o neodkladnom opatrení. 12.3. Z vyššie uvedených dôvodov preto nie je možné rozhodnúť o zriadení vecného bremena spočívajúcom v práve nevyhnutnej cesty neodkladným opatrením. Súd týmto uznesením vo vyhovujúcej časti teda nezriaďuje vecné bremeno cesty podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ale iba ukladá žalovanému povinnosť niečo vykonať a znášať podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, a to len dočasne, po súdom určený čas. 12.4. So zreteľom na uvedené súd zároveň uložil žalobcom 1/ až 3/ a 6/ až 11/ procesnú povinnosť podať proti žalovanému žalobu vo veci samej, ktorou sa budú ako vlastníci stavby v záhradkárskej osade Veľké Jazero I. domáhať zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve nevyhnutnej cesty podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k predmetným pozemkom žalovaného, a to do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia v jeho vyhovujúcej časti s tým, že ak takáto žalobu nebude v súdom stanovenej lehote podaná, súd aj bez návrhu toto uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia zruší (porov. § 336 ods. 3 CSP). V súdnom konaní o takejto žalobe (t. j. o merite veci) súd riadne a úplne zistí skutkový stav a na jeho základe žalobe buď ako dôvodnej vyhovie alebo ju ako neopodstatnenú zamietne. Odôvodnenie tohto uznesenia teda v žiadnom prípade neprejudikuje rozhodnutie v merite veci.
13.1. Konkludujúc uvedené, zo zisteného skutkového stavu súd považoval za osvedčené, že žalobcom 1/ až 3/ a 6/ až 11/ je zo strany žalovaného úplným uzavretím prístupovej cesty cez predmetné pozemky porušovaný nerušený výkon ich vlastníckeho práva k stavbám, ktorých sú vlastníkmi, a že tento zásah doposiaľ trvá. Potreba bezodkladnej úpravy vzájomných pomerov medzi stranami je v danom prípade odôvodnená, pričom nariadené neodkladné opatrenie v súdom určenom rozsahu tak nepredstavuje ani neprimeraný a ani bezdôvodný zásah do výkonu práv žalovaného. Preto súd návrhu žalobcov 1/ až 3/ a 6/ až 11/ na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP vyhovel a žalovanému uložil povinnosť konať tak, ako je špecifikované vo výroku tohto uznesenia. 13.2. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcov 4/ a 5/, ktorí nie sú vlastníkmi stavieb v záhradkárskej osade Veľké Jazero I., ako neopodstatnený zamietol z dôvodu nesplnenia jednej z podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenia jeho vecného súvisu s vecou samou.
14. Na záver je potrebné ešte podotknúť, že iba súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia; prípadným návrhom žalobcu na znenie výroku rozhodnutia pritom nie je viazaný. Platí totiž všeobecné pravidlo, že súd musí z hľadiska obsahového petit plne vyčerpať, ale nesmie ho prekročiť,
čiže pri formulácii výroku rozhodnutia súd musí dbať, aby vyjadroval (z obsahového hľadiska) to, čoho sa žalobca žalobou skutočne domáhal, avšak súd nepostupuje v rozpore so zákonom, ak použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho rozhodnutia rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobca domáhal (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 254/2009). V danom prípade sa žalobcovia domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým sa im dovolí bez prekážok prechádzať cez predmetné pozemky žalovaných k ich stavbám v záhradkárskej osade Veľké Jazero I. Z tohto dôvodu preto súd formuloval výrok tohto uznesenia tak, že žalovanému sa ukladá povinnosť „umožniť“ žalobcom 1/ až 3/ a 6/ až 11/ prechod a prejazd k ich stavbám cez predmetné pozemky žalovaného, pretože výraz „umožniť“ zahŕňa v sebe nielen povinnosť „strpieť“ tento prechod a prejazd po predmetných pozemkoch, ale aj povinnosť konať tak, aby tento prechod a prejazd mohol byť bez prekážok vykonaný až k stavbám týchto žalobcov.
15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení § 255 ods. 1 CSP. 15.1. Žalobcovia 1/ až 3/ a 6/ až 11/ mali v konaní plný procesný úspech, preto im proti neúspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania týchto žalobcov rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia (§ 262 ods. 2 CSP). 15.2. V prípade žalobcov 4/ a 5/ bol ich návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý, čo treba považovať za procesný úspech žalovaného v konaní, a preto žalovanému proti týmto neúspešným žalobcom vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd však v súlade so zásadou procesnej ekonómie v zmysle čl. 17 CSP náhradu trov konania žalovanému proti žalobcom 4/ a 5/ nepriznal (R 72/2018), pretože z obsahu spisu vyplýva, že mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava III. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku).