Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_27P-184-2017.pdf
PDF · 97.05 KB
Case nature
Area
Subarea
27P/184/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Sylviou Szabadošovou v právnej veci manželov U. U., Y.. J., K.. XX.X.XXXX, trvale bytom V., B. XX, zastúpenej v konaní JUDr. Lenkou Csikyovou, advokátkou v Prešove, Hlavná 137 a H. U., K.. X.X.XXXX, trvale bytom W., Z. XXX/XX, t.č. bytom O., Z., Z. XX, O., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. U.J. U., K.. X.X.XXXX a mal. H. U., K.. XX.X.XXXX, obaja trvale bytom V., B. XX, zastúpených v konaní opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny V., takto
rozhodol:
r o z v á d z a manželstvo účastníkov U. U., Y.. J., K.. XX.X.XXXX a H. U., K.. X.X.XXXX uzavreté dňa XX.X.XXXX a zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu mesta V., zväzok XX ročník XXXX strana XX pod por. číslom XX,
z v e r u j e mal. U. U., K.. X.X.XXXX a mal. H. U., K.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok,
otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. U. sumou 60 Eur mesačne a mal. H. sumou 50 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva opakovane do budúcna,
styk otca s mal. deťmi sa n e u p r a v u j e ,
v prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a ,
žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Manželka svojím návrhom podaným na tunajší súd dňa 12.9.2016 žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo s jej manželom. Na čas po rozvode navrhla zveriť maloleté deti do svojej osobnej starostlivosti a zo strany otca navrhla určiť výživné na každé dieťa sumou 60 Eur mesačne. Zároveň nežiadala upraviť styk súdnym rozhodnutím. Rovnakým návrhom žiadala, aby bolo určené výživné zo strany jej manžela v sume 120 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k jej rukám, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred. Tento svoj návrh však čiastočným späťvzatím návrhu zo dňa 20.3.2017 zobrala späť a žiadala konanie v časti o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela zastaviť. Návrhom zo dňa 20.3.2017 aj naďalej žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo s manželom, na čas po rozvode trvala na zverení maloletých detí do svojej starostlivosti a zo strany otca navrhla určiť výživné pre U. v sume 100 Eur mesačne a maloletého H. v sume 80 Eur mesačne. Styk otca s maloletými deťmi nežiadala upraviť súdnym rozhodnutím.
2. Manžel súhlasil s návrhom na rozvod manželstva, ako aj so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matky. Nesúhlasil s navrhovanou výškou výživného, pričom uviedol, že je ochotný prispievať na výživu detí spolu sumou 70 Eur mesačne, tak ako prispieval doposiaľ. Zároveň navrhol upraviť styk s deťmi tak, že sa s nimi bude stretávať každú sobotu od 10.00 hod. do 21.00 hod..
3. Opatrovník v prípade rozvodu manželstva navrhol zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky s poukazom na to, že sa matka o deti riadne stará. Zároveň navrhol určiť výživné zo strany otca maloletých detí, pričom sumu 70 Eur mesačne na obe deti považoval za neprimeranú, ktorá nezodpovedá ich odôvodneným potrebám.
4. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, sobášnym listom manželov, rodnými listami maloletých detí, potvrdením o poslednom spoločnom bydlisku manželov, správou o rodinných, bytových a sociálnych pomeroch Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny V. zo dňa 10.10.2017, výplatnými páskami manželky, potvrdením Sociálnej poisťovne, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
5. Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX.X.XXXX a toto je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu mesta V., zväzok XX, ročník XXXX, na strane XX, pod por. číslom XX. U oboch ide o prvé manželstvo, pričom z manželstva pochádzajú 2 maloleté deti, U. U., K.. X.X.XXXX a H. U., K.. XX.X.XXXX.
6. Manželia uzatvárali manželstvo po tom, čo už bola narodená spoločná dcéra U.. Po narodení dcéry bolo manželstvo spočiatku dobré, až po narodení maloletého H. sa vzťahy medzi manželmi narušili, keďže v čase, keď bola manželka tehotná, zistila, že manžel má priateľku. Po narodení maloletého syna sa manželia snažili obnoviť spolužitie, avšak manžel napriek tomu odchádzal za svojou priateľkou. Manžel súhlasil, aby súd manželstvo rozviedol, nakoľko k manželke už nič necíti, poprel, že by mal iný vzťah, keď manželka bola tehotná, resp. už predtým, pričom podľa jeho názoru aj ona mala iné vzťahy. Zároveň potvrdil, že s manželkou nežijú 7 rokov v spoločnej domácnosti. V súčasnej dobe obaja manželia žijú v spoločnej domácnosti s inými partnermi, preto obaja zhodne uviedli, že súhlasia s rozvodom manželstva.
7. Manželka býva spolu so svojím priateľom v jeho dome, kde bývajú aj maloletá U. a maloletý H., ako aj matka jej priateľa. Inkaso v dome platila v sume 140 Eur mesačne a stravu do domácnosti zakupujú za sumu okolo 200 Eur mesačne. Okrem tejto sumy, ktorá je výlučne strava pre rodinu manželky, na stravu prispieva aj matka priateľa. Zároveň manželka s priateľom splácajú pôžičku po 38 Eur mesačne na rekonštrukciu rodinného domu.
8. Matka je zamestnaná vo firme D. I. W., W.. W. Y..R.. a jej priemerný čistý mesačný príjem je okolo XXX Eur. V mesiaci august 2018 bol jej čistý príjem XX Eur, nakoľko bola práceneschopná, bola jej vyplatená nemocenská dávka zo Sociálnej poisťovne v sume XXX,XX Eur. V mesiaci júl 2018 bol jej čistý mesačný príjem XXX,XX Eur. Zároveň poberá rodinné prídavky na 2 deti. Manželka uviedla, že otec na výživu detí prispieva spolu sumou 60 Eur mesačne, pričom v mesiaci august a september zaplatil obom deťom spolu 80 Eur mesačne, to je po 40 Eur mesačne na každé dieťa. Zároveň uviedla, že manžel sa zdržiava v O. od roku 2015, pričom sa nevedela vyjadriť ako často prichádza na Slovensko. Deťom zakúpi občasne oblečenie, väčšinou zo Second handu, ktoré je niekedy väčších rozmerov a deti ho aktuálne nemôžu nosiť. Najčastejšie jej prichádza balík od jeho sestry, ktorá býva v S., ktorá balík zasiela poštou, doposiaľ boli zaslané 2 balíky, pričom sa nevedela vyjadriť asi za akú cenu bolo kúpené deťom oblečenie, keďže ide väčšinou o staršie a obnosené veci. Tiež uviedla, že otec sa s deťmi v podstate nestretáva, keďže nie je doma. V prípade, že príde na Slovensko, otec jej telefonuje, že sa chce s deťmi stretnúť, v čom mu ona nebráni. Naposledy sa videli po pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 29.5.2018 a asi po dvoch týždňoch odišiel do O.. S deťmi sa stretol 2-krát, pričom maloletú U. nechal u sestry v obci W. a syna si zobral do S..
9. Maloletá U. navštevuje X. ročník a maloletý H. X. ročník základnej školy. Obe deti sa stravujú v škole, za obedy im matka platí každému po 20 Eur mesačne. U. navštevuje krúžok anglického jazyka, za ktorý sa neplatí, keďže je v rámci školy. Obe deti sú zdravé, nemajú žiadne vážnejšie zdravotné problémy. Obom deťom matka zakupuje oblečenie a obuv za sumu okolo 100 Eur mesačne, keďže v súčasnej dobe rastú.
10. Otec žije so svojou priateľkou Q., s ktorou nemajú spoločné deti. Bývajú v S. v byte, kde býva aj plnoletý syn priateľky, ktorý je však odcestovaný. V predmetnom byte platia poplatky spojené s bývaním a inkaso v sume 210 Eur mesačne. Syn priateľky prispieva do domácnosti sumou 150 Eur mesačne. Na pojednávaní v máji 2018 manžel uviedol, že je pravda, že rok 2017 strávil v O., bol tam u sestry, keďže im minulý rok zomrela mama a preto sestre pomáhal v domácnosti. Aj keď sa skúšal zamestnať, z dôvodu jazykovej bariéry to bolo obtiažne. Tiež uviedol, že má zdravotné problémy, má D., problémy s R., takže nemôže vykonávať fyzicky náročné práce. Na tomto pojednávaní uviedol, že do O. sa nevráti, keďže chce teraz ostať na Slovensku. Ďalšieho pojednávania, ktoré sa konalo v októbri 2018, sa však manžel nezúčastnil, pričom manželka uviedla, že opäť vycestoval do O., kde podľa jej názoru aj pracuje. Manžel je invalidný dôchodca, poberá invalidný dôchodok v sume XXX Eur mesačne. Je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poberá diétne príspevky od štátu v sume XX Eur mesačne vzhľadom na svoj zdravotný stav. Spláca pôžičku z V. O. po 25 Eur mesačne a prispieval na výživu detí každému po 30 Eur mesačne, a to na základe neodkladného opatrenia, ktorým mu bola určená vyživovacia povinnosť prispievať na výživu maloletých detí každému sumou minimálnej výšky stanovenej Zákonom o rodine, to je 30 % zo sumy životného minima na dieťa. Posledné 2 mesiace im výživné navýšil o 10 Eur, takže každému z detí zaplatil po 40 Eur mesačne. Zároveň uviedol, že okrem peňažného príspevku deťom zakúpil napríklad topánky a keď bol v O., deťom doniesol oblečenie. Dcére U. zakúpil na narodeniny mobilný telefón. Priateľka manžela je zamestnaná, pracuje na sezónnych prácach, pričom zarobí okolo XXX až XXX Eur mesačne. Naposledy bol manžel zamestnaný vo firme B., bolo to od roku 2010 do roku 2013, kde pracovný pomer ukončil zo zdravotných dôvodov, keďže upadol do kómy, vtedy mu bola zistená D.. Manželka uviedla, že v tejto firme zarábal okolo XXX Eur. Manžel vo svojej výpovedi uviedol, že sa s maloletými deťmi chce stretávať, napríklad v S. alebo u svojej sestry, kde býva aj jeho otec. S deťmi by sa chcel stretávať každý druhý víkend.
11. Podľa § 18 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. (ďalej len „Zákon o rodine“), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
12. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
13. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
14. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
15. V predmetnom konaní vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že manželia nežijú 7 rokov v spoločnej domácnosti, pričom tak manželka, ako aj manžel majú svojich nových partnerov, s ktorými vedú spoločne domácnosť. Manželka za príčinu rozpadu manželstva považovala neveru na strane manžela, a to ešte v čase, keď bola tehotná s mladším synom, čo však manžel poprel. Nepoprel však, že aj on v súčasnej dobe žije so svojou novou priateľkou. Obaja účastníci konania zhodne uviedli, že v súčasnej dobe je ich manželstvo vážne narušené, je rozvrátené, keďže každý žije v inom vzťahu, nie je možné očakávať obnovenie tohto ich spolužitia, preto súd toto manželstvo rozviedol.
16. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
17. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
18. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
19. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
20. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
21. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
22. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
23. Pri úprave práv a povinností k maloletým deťom vychádzal súd z dohody rodičov, aby maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky. Keďže otec nenamietal starostlivosť zo strany matky, neboli zistené žiadne vážne nedostatky v tejto starostlivosti, súd zveril obe maloleté deti do jej osobnej starostlivosti s tým, že je oprávnená a povinná ich zastupovať a spravovať ich majetok.
24. Pri určovaní výšky výživného vychádzal súd z odôvodnených potrieb maloletých detí, ako aj z možností a schopností na strane oboch rodičov. Obe maloleté deti navštevujú V. stupeň základnej školy, kde má matka zvýšené výdavky na zakupovanie učebných pomôcok a školských potrieb, ale tiež ošatenia, obuvi, stravy, hygienických potrieb, potrieb spojených so školskými a mimoškolskými aktivitami. Tieto výdavky vo väčšej miere doposiaľ hradila matka sama, pričom otec sa čiastočne podieľal na týchto výdavkoch tým, že prispieval na ich výživu minimálnou výškou výživného stanovenou Zákonom o rodine, aj to až po tom, čo mu bola určená takáto povinnosť neodkladným opatrením. V mesiaci august a september sám dobrovoľne navýšil výšku výživného o 10 Eur na každé dieťa, takže deťom prispel každému sumou 40 Eur mesačne. Okrem toho deťom občasne zakúpi oblečenie a obuv, doposiaľ zaslal z O. 2 balíky svojej sestre, ktorá ich následne preposiela matke maloletých detí. Nie všetky veci sú vzhľadom k veku a výške detí vhodné hneď na oblečenie, ide väčšinou o väčšie oblečenie, ktoré deti aktuálne nemôžu nosiť.
25. Okrem odôvodnených potrieb pri určovaní výšky výživného súd musí vziať do úvahy aj možnosti a schopnosti na strane oboch rodičov, pričom u matky zohľadňuje jej osobnú starostlivosť o deti, ktorú nie je možné finančne ohodnotiť. Ide najmä o práce spojené s upratovaním, praním, varením, robením nákupov a venovaniu sa deťom v súvislosti s ich prípravou na vyučovanie. Preto nie je možné, aby matka k svojmu príjmu, ktorý je priemerne mesačne v sume od XXX do XXX Eur mesačne, si ešte privyrobila inými brigádnickými prácami a takto si svoj čistý mesačný príjem navýšila. Na druhej strane, napriek tomu, že otec žije so svojou priateľkou, z ich vzťahu nepochádzajú žiadne deti, a preto je v jeho možnostiach a schopnostiach k invalidnému dôchodku, ktorý poberá, zabezpečiť si ďalší príjem formou brigádnických prác, výkon ktorých by zodpovedal jeho zdravotnému stavu. Aj keď je P., P. nie je prekážkou, aby si nemohol nájsť zamestnanie, ktoré by bolo menej fyzicky náročné a z ktorého by mal príjem vyšší ako je čiastočný invalidný dôchodok. Doposiaľ otec prispieval na výživu svojich detí minimálnou výškou výživného stanovenú Zákonom o rodine, pričom toto výživné si navýšil o pár Eur a zaokrúhlil na 30 Eur mesačne na každé dieťa. Ide však o výživné určené súdom na základe neodkladného opatrenia, takže ide o výšku výživného určenú v nevyhnutnej miere, kde súd ešte nezohľadňoval majetkové pomery, ani možnosti a schopnosti na strane otca. Aj keď sa otec vyjadril,
že sa bude zdržiavať na Slovensku, opätovne po pojednávaní vycestoval do zahraničia, takže je súd toho názoru, že v zahraničí pracuje a jeho príjem je podstatne vyšší, než uviedol na pojednávaní, resp. preukázal súdu, že poberá invalidný dôchodok. Na podporu týchto tvrdení svedčí aj skutočnosť, že deťom v priebehu konania zaslal 2 balíky s ošatením a obuvou, takže je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať deťom na výživu aj vyšším výživným, než určenou sumou.
26. Výživné vo výške 30 Eur mesačne na každé dieťa súd považuje za neprimerane nízke a také, ktoré nezodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí, ktoré sú už školopovinné. Každý rodič je povinný prispievať na výživu svojho dieťaťa primerane svojim možnostiam, schopnostiam a zárobkovým pomerom, pričom otec detí súdu nepredložil lekárske potvrdenie ošetrujúceho lekára o svojom zdravotnom stave s uvedením, aké práce môže vykonávať, rovnako nepredložil potvrdenie o poberaní invalidného dôchodku, čím podľa názoru súdu sa takto vyhýba svojej zodpovednosti riadne preukázať príjmy na svojej strane. Súd má teda za to, že je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu detí aj vyšším výživným, pričom sumu 60 Eur mesačne pre maloletú U. a 50 Eur mesačne pre maloletého H. súd považoval za primerané a také, ktoré je schopné otec platiť. Z uvedeného výživného matka pokryje iba základné potreby oboch detí, keďže len každému na obedy prispieva sumou 20 Eur mesačne.
27. Keďže otec nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť, doposiaľ na výživu detí prispieval iba minimálnym výživným, nepredložil súdu potvrdenie o svojom príjme, o svojom zdravotnom stave a napriek tomu, že uvádzal, že sa už bude zdržiavať na území Slovenskej republiky, opätovne vycestoval do zahraničia, považoval súd jeho výpoveď za nevieryhodnú, v snahe vyhnúť sa plneniu si vyživovacej povinnosti primerane svojim možnostiam a schopnostiam. Preto súd rozhodol o výške výživného tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
28. Pri úprave styku vychádzal súd z tvrdení oboch rodičov a mal preukázané, že matka nebráni otcovi stretávať sa s maloletými deťmi. Aj keď maloleté deti s otcom nechcú tráviť dlhší čas, je to spôsobené tým, že sa otec zdržiava v zahraničí, nie je v pravidelnom styku a kontakte s maloletými deťmi, je preto veľmi obtiažne presne vymedziť jeho úpravu styku s deťmi. Keďže otec opätovne vycestoval do zahraničia, považoval súd za najvhodnejšie, aby jeho styk s maloletými deťmi upravený nebol, pričom sa matka zaviazala, že nebude otcovi brániť, v prípade, že príde na Slovensko, aby sa s nimi stretol, čo aj učinila bezprostredne po pojednávaní v máji 2018.
29. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.