Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_43P-70-2021.pdf
PDF · 72.64 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-43P/70/2021
Uznesenie
Okresný súd Košice II v právnej veci navrhovateľa: V. K., X.. XX.XX.XXXX, L. R.Á. X, F., V..Č.. Y. Ú. X. Y. Y. C. Ú. X. Y. K. S. R. F., O. XX, v konaní o súdny zákaz priblíženia sa k maloletému V. K., X.. XX.XX.XXXX, takto
rozhodol:
Konanie z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
1. Písomným podaním pôvodne doručeným Okresnému súdu Košice I dňa 03.06.2021 a tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému postúpeným dňa 24.06.2021, sa navrhovateľ domáhal, aby súd vydal súdny zákaz priblíženia sa k jeho synovi pre Z. V., V. V. C.. V návrhu uviedol, aby súd zakázal priblížiť sa k jeho synovi aj ďalším budúcim druhom Z. V., ktorá je sestrou matky jeho syna, H. V.. Svoj návrh odôvodnil tým, že sestra jeho bývalej družky je narkomanka a feťáčka, často strieda partnerov, s ktorými sa potom stretáva aj jeho syn, čo považuje za nevhodné. Rovnako aj jej súčasný druh V. V. je viacnásobne trestaný za drogy a násilné trestné činy. On ako rodič má právo rozhodovať, kto a kedy sa bude hrať a maznať s jeho synom.
2. Podaným návrhom sa navrhovateľ domáha trvalého zákazu priblíženia sa k jeho synovi osobám Z. V., V. V. a ďalším osobám, ktoré nešpecifikoval, uviedol ich len vo všeobecnosti, že sa má jednať o osoby, ktoré budú partnerom Z. V. do budúcna.
3. Na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže súd konať vo veci a rozhodnúť, prihliada súd kedykoľvek za konania a je povinný ich skúmať ex offo ( z úradnej povinnosti). Rovnako súd skúma ex offo aj vecnú legitimáciu, teda ju skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Cdo205/2009).
4. Podľa ust. § 161 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015. Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
5. Podľa ust. 3 CSP, súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. 6. Podľa ust. 4 CSP, Iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.
7. V danej veci bolo potrebné ako prvé vyriešiť otázku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa, teda oprávnenosti navrhovateľa podať takýto návrh. Z obsahu podania je zrejmé, že navrhovateľ sa domáha vydania rozhodnutia súdu, ktorým by zakázal cudzím osobám, ktoré budú v budúcnosti druhom Z. V., priblížiť sa k jeho synovi. Nakoľko sa konanie týka zákazu priblíženia sa k maloletému dieťaťu, je v tomto
prípade nositeľom aktívnej vecnej legitimácie výlučne maloleté dieťa, pretože len ono sa ako oprávnené môže procesne domáhať zákazu priblíženia. V tomto prípade návrh podal výlučne navrhovateľ, dieťa nie je účastníkom konania, nevystupuje na strane navrhovateľa. Iba na základe návrhu navrhovateľa, ktorý je síce otcom a zákonným zástupcom maloletého, nie je možné uložiť zákaz priblíženia sa.
8. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu- žalobcovi/navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu/návrh (v takom prípade sa stáva žalobcom/navrhovateľom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba/návrh (v takom prípade sa stáva žalovaným/odporcom). Či však bude žalobca/navrhovateľ v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia(žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 192/2004 ). Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Cdo205/2009).
9. Pre úplnosť súd uvádza, že tak ako ho formuloval navrhovateľ, nie je návrhom materiálne vykonateľným. K odstráneniu tejto vady súd navrhovateľa nevyzýval, keďže nebola splnená náležitosť a to že navrhovateľ v konaní nebol aktívne vecne legitimovaný. Materiálnym predpokladom vykonateľnosti rozhodnutia je okrem iného aj to, či účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú, respektíve, či skutočne existovali v čase vydania rozhodnutia, a teda či nejde o rozhodnutie voči „non subjektu". Ďalej je materiálnym predpokladom vykonateľnosti rozhodnutia aj to, či sú účastníci konania dostatočne individualizovaní, teda či nemožno mať neodstrániteľnú pochybnosť, o koho ide.
10. Druhou podstatnou otázkou, ktorou sa súd musel ex offo zaoberať, bola otázka, či má civilný (občianskoprávny) súd právomoc v tejto veci rozhodovať.
11. V súvislosti s touto situáciou ide v prípade zákazu priblíženia sa k osobe o inštitút trestného práva, upravený konkrétne v Trestnom zákone ( TZ - zák. č. 300/2005 Z.z.). To znamená, že určité obmedzenia a povinnosti upravené v § 51 TZ možno uložiť iba v trestnom konaní popri treste domáceho väzenia, treste povinnej práce, treste zákazu pobytu, treste zákazu účasti na verejných podujatiach, pri podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody, pri podmienečnom odkade výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom, pri podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody a pri uložení ochranného dohľadu po výkone trestu. Tieto obmedzenia a povinnosti sú v určitom vzťahu k spáchanému činu a v podstate predstavujú príkaz na pozitívne správanie páchateľa viesť riadny spôsob života. Uloženie určitých obmedzení spočívajúcich v tom, že sa osoba niečoho zdrží, niečo strpí, alebo niečo vykoná, upravuje síce Civilný sporový poriadok, avšak iba v rámci nariadenia neodkladného opatrenia ( ktoré má charakter len dočasnej úpravy), kedy musí byť osvedčená potreba neodkladnosti zásahu súdu pri úprave pomerov.
12. Uloženie zákazu priblíženia sa k osobe predstavuje výrazný zásah do ústavného práva každého na slobodu pohybu a pobytu.
13. Podľa článku 13 odsek 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky, Povinnosti možno ukladať a) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, b) medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo c) nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2. Medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom.
14. Podľa článku 23 ods. 1, 3 Ústavy Slovenskej republiky, Sloboda pohybu a pobytu sa zaručuje. Slobody podľa odsekov 1 a 2 môžu byť obmedzené zákonom, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných a na vymedzených územiach aj v záujme ochrany prírody.
15. Z ustanovení Ústavy SR citovaných vyššie vyplýva, že pre obmedzenie základného práva spočívajúceho v slobode pohybu musia byť splnené formálne a materiálne podmienky. Formálnou podmienkou je zákonná úprava, ktorá upravuje možnosť obmedzenie slobody pohybu slobodnej osoby. V právnom poriadku Slovenskej republiky je táto zákonná úprava obsiahnutá v Trestnom zákone a v Trestnom poriadku, ktoré obsahujú zákonnú úpravu obmedzenia slobody pohybu spočívajúcu v zákaze priblíženia sa k osobe poškodeného do určitej vzdialenosti (§ 51 Trestný zákon).
16. Z dôvodov uvedených vyššie súd konanie o návrhu navrhovateľa zastavil.
17. O trovách konania súd s odkazom na ust. § 57 CMP nerozhodoval, pretože takýto návrh podaný nebol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice II. V zmysle § 363 CSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitosti uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).