Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Ek-1618-2020.pdf
PDF · 100.61 KB
Case nature
Subarea
24Ek/1618/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: BL Finance, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08, IČO: 44 307 683, v konaní zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, 36 862 711, proti povinnému: V.. V. V., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt M. ul. XXXX/XX, XXX XX R., v exekúcii vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ľubomírom Pekárom, exekútorský úrad so sídlom P. Pázmaňa 49/3, 927 01 Šaľa, pod č. 130EX 703/20, o vymoženie 607,28 Eur s príslušenstvom, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Ek/1618/2020 zo dňa 11. februára 2021, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Ek/1618/2020 zo dňa 11. februára 2021 z a m i e t a.
II. Súd návrh povinného na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Dňa 11.02.2021 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod sp. zn. 24Ek/1618/2020, ktorým zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 14.10.2020 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 607,28 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Platobného rozkazu Okresného súdu Levice, sp. zn. 16Rob/1269/2005, zo dňa 08.03.2006, ktorý sa stal vykonateľným dňom 05.04.2006 (ďalej len „exekučný titul“). Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v súlade so zákonom č. 233/2019 o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ukončení niektorých exekučných konaní“). Dňa 10.11.2020 súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi, so sídlom exekútorského úradu P. Pázmaňa 49/3, 927 01 Šaľa, ktorý ju vedie pod č. 130EX 703/20. V priebehu konania predložil súdny exekútor súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie. Preskúmaním návrhu a doručeniek bolo súdu preukázané, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote.
2.1. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že exekučné konanie je vedené v rozpore s § 161 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej aj ako „CSP“) z dôvodu nesplnenia procesných podmienok na konanie. Návrh na vykonanie exekúcie a následne vydané poverenie vo veci považuje za vydané v rozpore s § 230 CSP. Predmetné exekučné konanie má povahu repodaja, pričom opätovný návrh na vykonanie exekúcie vníma ako opätovne prejednávanú vec o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté. Ďalej povinný namieta, že súd porušil § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku, keď priznal oprávnenému príslušenstvo aj keď uplynula doba viac ako 3 roky od právoplatnosti exekučného titulu.
2.2. Oprávnený vo svojom vyjadrení rozpísal, čo je cieľom exekučného konania. Poukazuje na to, že exekučné konanie nie je sporovým konaním. Podľa názoru oprávneného cieľom tohto konania je nútený výkon vykonateľného rozhodnutia. Čiže v exekučnom konaní sa uskutočňuje nútený výkon judikovaného nároku a nerozhoduje sa v ňom o dôvodnosti samotného nároku. Tieto otázky boli posudzované a záväzne o nich bolo rozhodnuté v konaní, ktoré predchádzalo exekučnému konaniu. Povinný nepredložil žiadne relevantné doklady preukazujúce zánik pohľadávky oprávneného. Ďalej poukázal na možnosť podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, na ktorý je oprávnený v zmysle § 9 ods. 1 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní potom, ako došlo k zastaveniu starej exekúcie. Vzhľadom k uvedenému považuje podaný návrh za oprávnený. V nadväznosti na uvedené oprávnený uviedol, že ak dôjde k zastaveniu starej exekúcie, nedochádza k zániku pohľadávky, na základe čoho má oprávnený možnosť po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona opätovne podať návrh na vykonanie exekúcie. K prejednávanej veci uvádza, že v roku 2005 bolo ukončené súdne konanie, pričom od roku 2006 prebiehalo exekučné konanie. Povinný od uvedeného obdobia neprejavil záujem riešiť pohľadávku oprávneného, t.j. neprejavil ani najmenšiu snahu o kontaktovanie oprávneného za účelom vyrovnania podlžnosti resp. poskytnutia svojho stanoviska k nárokom, ktoré si oprávnený uplatňoval. V zmysle uvedeného máme za to, že zo strany povinného ide len o snahu o účelové zdržanie vykonávania exekúcie a vyhnúť sa plneniu. K namietanému ustanoveniu § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku uviedol, že predmetné ustanovenie slúži na to aby sa predišlo tomu, že exekučný titul bude veriteľovi slúžiť ako cenný papier, ktorý si nechá špekulatívne odležať, pokiaľ v neprospech dlžníka narastú úroky a prípadne ďalšie sankcie a až tesne pred uplynutím premlčacej doby vyvolá exekúciu. Vzhľadom na uvedené máme za to, že nie je možne dané ustanovenie aplikovať v danom prípade lebo sa jedná o odlišnú situáciu vzhľadom na skutočnosť, že v tomto prípade prebiehalo exekučné konanie a veriteľ podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie v zmysle zákona o ukončení niektorých exekučných konaní potom čo bola stará exekúcia zastavená. Z týchto dôvodov žiadal návrh povinného ako neopodstatnený zamietnuť.
2.3. Súd uviedol v odôvodnení napadnutého uznesenia čo je účelom konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Uviedol, že exekúcia môže prebiehať len na podklade exekučného titulu, ktorý musí byť vykonateľný. Ďalej poukázal na to, že povinný je osobou, ktorá nesie dôkazné bremeno tvrdení. Povinný teda v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti, prípadne musí uviesť že sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Pokiaľ neunesie dôkazné bremeno, tak je v konaní neúspešnou stranou. Pre posúdenie dôvodnosti vedenia exekúcie je rozhodujúci moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Exekučný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia ustálil, že sa jedná o opätovný návrh na vykonanie exekúcie (repodaj). Súd námietku povinného o nemožnosti takéhoto postupu zo strany oprávneného pre existenciu prekážky právoplatne rozhodnutej veci vyhodnotil ako nedôvodnú. Zákon o ukončení niektorých exekučných konaní výslovne počíta s tým, že môže byť opätovne podaný návrh na vykonanie exekúcie. To znamená, že v prípade, ak došlo k zastaveniu tzv. starej exekúcie ex lege, t. j. zo zákona, oprávnený má naďalej dispozičné právo podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie. V zmysle Upovedomenia o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu trov starej exekúcie zo dňa 15.06.2020, v spojení s Oznámením o ukončení exekučného konania zo dňa 13.09.2020 vydaných súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Halásom, došlo k zastaveniu starej exekúcie sp. zn. EX 12128/09 podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o ukončení niektorých exekučných konaní. Oprávnený preto podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie v súlade s týmto zákonom. Z uvedeného vyplýva, že exekučné konanie a aj exekúcia sa začali dôvodne. K námietke povinného o tom, že súd porušil § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku, keď priznal oprávnenému príslušenstvo aj keď uplynula doba viac ako 3 roky od právoplatnosti exekučného titulu uviedol, že v danom prípade prebiehalo exekučné konanie a veriteľ podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie po tom, čo bola stará exekúcia zastavená. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vychádzajúc z dôkazných prostriedkov uvedených v odôvodnení dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný. Preto ho v celom rozsahu zamietol. Oprávnený ani povinný si neuplatnili trovy v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie, preto súd o trovách exekučného konania ani nerozhodoval. Súd napadnuté uznesenie právne odôvodnil ustanoveniami § 61k ods. 1, ods. 2, ods. 5, § 61l ods. 3 prvej vety, § 45 ods. 1, § 48 ods. 1, ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a ustanoveniami § 1 ods. 1, ods. 2, § 2 ods. 1, písm. a), § 9 ods. 1, § 10 ods. 1 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní.
3. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo povinnému listinne doručené poštou dňa 19.02.2021 podal povinný prostredníctvom poštového podniku dňa 25.02.2021 sťažnosť. Súd preto konštatuje, že sťažnosť bola podaná včas.
4. V podanej sťažnosti povinný uviedol, že žiada o zrušenie napadnutého uznesenia. Prvotnou námietkou povinného bolo oprávnenie vyššieho súdneho úradníka konať a rozhodovať vo veci samej. Podľa jeho názoru mu takáto právomoc neprináleží. Na základe uvedeného povinný tvrdí, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces. K dôvodom zastavenia exekúcie povinný uviedol, že ním je ustanovenie § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku. Uplatnený nárok totižto považuje za nedôvodný a povolenie exekúcie považuje za v rozpore s citovaným ustanovením. Uplatnený nárok totižto považuje za opakujúce sa príslušenstvo pohľadávky, ktoré bolo zo strany nárokované po uplynutí prekluzívnej trojročnej lehoty. Uvádza, že s ním a voči nemu neboli vykonané príslušné právne úkony - výzva na splnenie pohľadávky a dohoda o postupnom splnení pohľadávky z exekučného titulu. Keďže uvedené nebolo v konaní preukázané, nastal dôvod pre ktorý mala byť exekúcia zastavená. A na túto skutočnosť mal exekučný súd prihliadať ex offo. Vo vzťahu k zastaveniu starej exekúcie opätovne namieta, že opätovný návrh na vykonanie exekúcie nebolo možné podať z dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicatae). A táto je neodstrániteľnou podmienkou konania. Ustanovenie § 9 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní považuje za v rozpore s čl. 50 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého v jednej veci nie je prípustné konať dvakrát. Následne žiadal o to, aby exekučný súd konanie prerušil a podal návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov s Ústavou Slovenskej republiky. Uvedený návrh zdôvodnil tým, že rozhodnutie vo veci závisí od otázky, ktorú nie jev tomto konaní oprávnený riešiť exekučný súd.
5. Oprávnený sa k sťažnosti v súdom stanovenej lehote nevyjadril.
6. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8. V zmysle § 239 ods. 1 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
10. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
11. V zmysle § 162 ods. 3 CSP, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.
12. V zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
13. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
14. V zmysle § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
15. V zmysle § 2 ods. 1, písm. a) zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.
16. V zmysle § 3 ods. 1 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len „exekútor“), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.
17. V zmysle § 3 ods. zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie.
18. V zmysle § 5 ods. 1 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte.
19. V zmysle § 5 ods. 3 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému najneskôr do 120 dní od zastavenia starej exekúcie podľa tohto zákona. Ak ide o starú exekúciu, ktorá sa zastavuje ku dňu účinnosti tohto zákona, upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému do 180 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
20. V zmysle § 8 ods. 1 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, exekučné konanie sa končí právoplatnosťou uznesenia súdu o zamietnutí námietok alebo uznesenia súdu, ktorým sa námietky odmietli. Ak námietky neboli podané, exekučné konanie sa končí doručením upovedomenia o zastavení starej exekúcie súdu. Ukončením exekučného konania sa považuje poverenie na vykonanie exekúcie za vrátené.
21. V zmysle § 9 ods. 1 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh na vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli.
22. V zmysle § 9 ods. 2 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby.
23. V zmysle § 10 ods. 1 2 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).
24. V zmysle § 162 ods. 1 písm. b) CSP súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov, v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania.
25. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Súd v rozhodnutí vydanom vyšším súdnym úradníkom v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu konania o sťažnosti sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, súd musel sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietnuť.
26. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 10. odôvodnenia, sudca nad rámec uvedeného k argumentácii povinného ohľadom starej exekúcie uvádza, že ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré súd exekúciu zastaví, pričom povinný, ako nositeľ dôkazného bremena k svojim tvrdeniam, musí v návrhu na zastavenie exekúcie uviesť okolnosti, ktoré podľa neho, po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
27. V súvislosti s jednotlivými argumentmi uvedenými povinným v podanej sťažnosti súd v prvom rade považuje za potrebné uviesť, že v danom prípade sa jedná o exekúciu, ktorá sa začala podaním opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (repodaj) v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní. Vzhľadom k uvedenej skutočnosti súd správne postupoval, keď najprv preskúmal, či došlo k ukončeniu starej exekúcie. Z listín, ktoré tvoria obsah spisu vyplýva, že bola vedená stará exekúcia súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Halásom so sídlom exekútorského úradu Popradská 70, 822 01 Bratislava pod č. EX 12128/09, sp.zn. 14Er/789/2009. Súdny exekútor vydal Upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu trov starej exekúcie zo dňa 15.06.2020 a Oznámenie o ukončení exekučného konania zo dňa 13.09.2020, v ktorom uviedol, že došlo k ukončeniu exekučného konania. Z obsahu Upovedomenia o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu trov starej exekúcie vyplýva, že stará exekúcia bola zastavená ex lege z dôvodu, že uplynula rozhodná doba podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o ukončení niektorých exekučných konaní. Pričom z prehľadu súdneho exekútora o vymoženej pohľadávke vyplýva, že v predmetnej exekúcii nedošlo ani k čiastočnej úhrade vymáhaného nároku zo strany povinného.
28. Vzhľadom na uvedené skutočnosti oprávnený mal možnosť podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie (repodaj). Súdu bol opätovný návrh na vykonanie exekúcie podaný dňa 14.10.2020, čiže je možné konštatovať, že bol podaný včas.
29. K námietke právoplatne skončenej veci súd uvádza, že uvedený argument nie je možné akceptovať. V danom prípade totižto došlo k zastaveniu exekúcie zo zákona (ex lege). Týmto zákonom bol zákon o ukončení niektorých exekučných konaní. Jeho dikciou došlo, abstrahujúc od iných dôvodov zastavenia exekúcie, vo svojej podstate k legálnej definícii pojmu „nemajetnosť“ a teda k legálnej definícii skutkového stavu, pri ktorom dochádzalo k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 (exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie). Z ustanovenia § 3 ods. 2 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní teda bez akýchkoľvek pochybností vyplýva zákonná prezumpcia, že ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie. Uvedené zistenie je aj dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 03. 2017. Zákonodarca teda časovo ohraničil trvanie exekúcie s tým, že oprávnený má možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie opätovne. Náklady, ktoré s tým oprávnenému vznikajú, však znáša sám, nakoľko vo výsledku bol s podaním predchádzajúceho návrhu na vykonanie exekúcie neúspešný. Súd pri rešpektovaní ústavných pravidiel právneho štátu, nepovažuje za legitímne prenášanie nákladov spojených s (opakovaným) vedením exekúcie z oprávneného na povinného (či súdneho exekútora), pokiaľ oprávnený nie je s vedením exekúcie úspešný. Z uvedeného teda vyplýva, že v danom prípade zastavenie starej exekúcie nespôsobuje prekážku už rozhodnutej veci. Preto súd túto argumentáciu nemôže akceptovať.
30. Súd sa ďalej zaoberal argumentom povinného o povinnosti použitia ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g) a ods. 4 Exekučného poriadku. Súd v tejto súvislosti uvádza, že uvedené ustanovenia sa na prejednávaný prípad nevzťahujú. V prvom rade súd poukazuje na to, že sa jedná o opätovný návrh na vykonanie exekúcie (repodaj). Z tohto dôvodu nie je možné použiť ustanovenie § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku. Uvedené zákonné obmedzenie vyplýva z ustanovenia § 10 ods. 1 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní. Preto súd nemohol akceptovať ani túto argumentáciu povinného.
31. Povinný v sťažnosti žiadal o prerušenie konania z dôvodu podania podnetu - návrhu na konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky o súlade právnych predpisov. Povinný je toho názoru, že zákon o ukončení niektorých exekučných konaní je protiústavný. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje za nevyhnutné, aby exekučný súd postupoval tak, že preruší konanie v zmysle § 162 ods. 1 písm. b) CSP a podá návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavný
súd Slovenskej republiky. V predmetnej súvislosti sudca uvádza, že zákon o ukončení niektorých exekučných konaní upravuje niektoré dôvody na zastavenie starej exekúcie (§ 2 ods. 1), t.j. priznáva niektorým skutkovým okolnostiam ako následok zastavenie starej exekúcie priamo zo zákona. Vznik takejto relevantnej okolnosti je dôvodom pre zastavenie starej exekúcie, ktorá sa zastavuje priamo vznikom tejto okolnosti (t.j. v okamihu vzniku tejto skutočnosti sa stará exekúcia zastavuje) a preto akýkoľvek návrh, či už hmotnoprávnej alebo procesnoprávnej povahy, nemôže mať vplyv na vedenie takéhoto „zastaveného“ exekučného konania. Súd sa nestotožnil s názorom povinného, a preto v zmysle § 162 ods. 1 písm. b) CSP nebude podávať návrh na začatie konania na Ústavný súd Slovenskej republiky o súlade právnych predpisov, pretože toto ustanovenie dáva súdu možnosť, ak súd pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou, so zákonom, alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konanie, nie ak k takémuto záveru dospeje samotný účastník konania. Napadnutý zákon podľa názoru súdu jednoznačne napĺňa jeho účel, ktorým je odbremenenie všeobecných súdov od exekučnej agendy. Vo svojom rozhodnutí č. III. ÚS 36/2019 Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že uznesenie o prerušení konania je rozhodnutím procesnej povahy, teda nejde o rozhodnutie vo veci samej. Aj z toho dôvodu takéto rozhodnutie spravidla ani nie je spôsobilé zasiahnuť do ústavou zaručených základných práv a slobôd (napr. II. ÚS 67/2017, III. ÚS 63/2018). Navyše obsahom práva na spravodlivé súdne konanie nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania. Z tohto dôvodu súd nevidí dôvod na prerušovanie konania a podávanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavný súd Slovenskej republiky a to najmä vychádzajúc z vyššie spomínaných skutočností a na okolnosť, že konanie je ex lege v zmysle zákona o ukončení niektorých exekučných konaní zastavené, súd návrh povinného na prerušenie konania zamietol v zmysle § 162 ods. 3 CSP. (výrok II. tohto uznesenia)
32. S poukazom na uvedené sudca nezistil, že by na strane povinného došlo k zásahu do jeho práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a tiež článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd má za to, že vyšší súdny úradník postupoval správne a v súlade so zákonom, keď v danej veci zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný nepreukázal dôvody na zastavenie exekúcie. Súd má za to, že neboli zistené žiadne skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom súd nezistil ani žiadny iný dôvod na zastavenie exekúcie a preto sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Ek/1618/2020 zo dňa 11. februára 2021 ako nedôvodnú zamietol. (výrok I. tohto uznesenia)
33. Súd v tomto smere dodáva, že za skutkového stavu, keď oprávnený disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, exekučný súd nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone priznaného práva. Oprávnený si v exekučnom konaní iba uplatňuje právo priznané mu vykonateľným exekučným titulom, ktoré nebolo povinným splnené dobrovoľne, t.j. realizuje svoje právo. Nekoná v rozpore s právom.
34. Oprávnený si náhradu trov, ktoré by mu vznikli v súvislosti s návrhom povinných na zastavenie exekúcie riadne a včas neuplatnil. Súd je toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii oprávneného, aký nárok si voči povinnému v ňom uplatní a aký nie. Z tohto dôvodu o ňom súd nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).