Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/479/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a sudcov JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Vladimíra Novotného v právnej veci žalobcu: V. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom Z., X. 2, zastúpený advokátkou: JUDr. Jarmila Funtová, so sídlom Nitra, Piaristická 2, proti žalovaným: 1. Západoslovenská energetika, a.s., IČO: 35 823 551, so sídlom Bratislava, Čulenova 6, 2. Západoslovenská distribučná, a.s., IČO: 36 361 518, so sídlom v Bratislave, Čulenova 6, o náhradu škody 6.293,15 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 10C/203/2010-193 zo dňa 16. mája 2016, jednohlasne takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1. a 2. rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu žalobcu zamietol. Žalovaným v 1. a 2. rade právo na náhradu trov konania nepriznal s poukazom na ustanovenie § 142 ods.1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP). Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 415, § 420 ods.1, ods.2, ods.3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, 15 ods.5, ods.6 zákona č. 70/1998 Zb. o energetike v znení účinnom od roku 1989, § 10 ods.4, § 30 ods. 2 písm. b), c), § 34 ods.1, ods.2, ods.3, ods.5, ods. 9 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike v znení účinnom v čase vzniku škody tým, že žaloba žalobcu nebola dôvodne podaná. V odôvodení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 16.8.2010 domáhal od žalovaného v 1. rade zaplatenia žalovanej sumy s príslušenstvom titulom náhrady škody a náhrady trov konania dôvodiac tým, že dňa 15.08.2008 utrpel pri budovaní novej elektroinštalácie úraz, za ktorý zodpovedá žalovaný v 1. rade, pretože porušil svoju právnu povinnosť uloženú mu § 9 a 14 ods. 9 zákona č. 70/1998 Zb. tým, že nesprávne postupoval pri zrušení prípojky, ktorej je podľa § 15 ods. 5 uvedeného zákona vlastníkom titulom právneho nástupníctva po štáte, pretože bola zriadená pre rokom 1989 a náklady na jej zriadenie hradil štát. Škoda pozostáva z náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 1872,43 eur a strate na zárobku vo výške 609 eur, celkom 2841,43 eur. Na návrh žalobcu súd uznesením č. k. 10C 203/2010-18 zo dňa 14.12.2010, právoplatne dňa 12.1.2011 konanie prerušil až do právoplatné skončenia trestného konania vedeného Okresným riaditeľstvom policajného zboru Úradom justičnej a kriminálnej polície v Nitre pod ČVS: ORP-128/OVK-2009 PB. Vyjadrením zo dňa 15.07.2014 žalobca doplnil žalobu v tom, že žalovaný v 1. rade zodpovedá za škodu v dôsledku porušenia povinnosti pri demontáži elektromeru, pretože ako vlastník elektrickej prípojky bol povinný zabezpečovať jej prevádzku, údržbu a opravu a navrhol priznať žalobcovi podľa nového bodového ohodnotenia náhradu škody vo výške 6 293,15 eur. Súd uznesením č. k. 10C 203/2010-70 zo dňa 07.08.2014 pripustil zmenu petitu žaloby. Vyjadrením zo dňa 16.09.2014 doplnil žalobu v tom, že žalovaný v 1. rade zodpovedá za škodu, ktorá vznikla pri

demontáži plynomeru niekedy v roku 1993, kedy bola na susednom dome s.č.19 vytvorená nová elektrická prípojka, ktorá patrí X. A. a M. L.. Návrhom zo dňa 28.10.2014 navrhol pristúpenie ďalšieho účastníka do konania, žalovaného v 2. rade s odôvodnením, že od 01.07.2001 bol prevádzateľom distribučnej sústavy elektriny a zmenu petitu návrhu tak, že obaja žalovaní sú povinní zaplatiť škodu spoločne a nerozdielne. Uznesením č. k. 10C 203/2010-121 z 31.10.2014 súd pripustil vstup žalovaného v 2. rade do konania a zmenu petitu žaloby. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 30.4.2015 uviedol, že nenamieta postup žalovaného v 2. rade pri zriadení novej elektrickej prípojky po úraze v roku 2009, ale pri odpojení, ku ktorému došlo niekedy v deväťdesiatych rokoch, k čomu opätovne navrhol vypočuť svedkov X. B. a L. A., keď žalovaní uvedené skutočnosti nepreukázali, neoprávnenosť odpojenia potvrdil aj znalec v znaleckom posudku. Škoda mu bola spôsobená konaním, resp. opomenutím zamestnancov právneho predchodcu žalovaného Západoslovenské energetické závody, štátny podnik pri demontáži meracieho zariadenia patriaceho štátu, kedy zostal dom pod napätím alebo pri pripojení susedného domu na elektrickú sieť a dopustením pretrvávania toho stavu pracovníkmi žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade porušil svoju povinnosť podľa § 15 ods. 6 zákona č. 70/1998 Zb., pretože mal udržiavať prípojku susedného domu pani L. tak, aby nespôsobila žalobcovi škodu a žalovaný v 2. rade od roku 2007 porušil svoju povinnosť predchádzať škodám podľa § 10 ods. 4 zákona č. 656/2004 Zb., navrhol vypočuť znalca Ing. P. X. a uložiť žalovanému v 2. rade predložiť revíznu správ na elektrickú prípojku M. L.. Vo vyjadrení zo dňa 12.06.2015 trval na výsluchu svedkov P. V., P. A., znalca D.. P. X., X.., príp. ustanoviť nového znalca. Žalovaný v 1. rade navrhol žalobu zamietnuť pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie s odôvodnením, že nie je a ani v čase vzniku škodovej udalosti nebol prevádzateľom žiadnej distribučnej sústavy, jej vlastníkom alebo nájomcom, preto nemôže byť zodpovedný za škodu. Žalovaný v 2. rade uviedol, že je od 1.7.2007 držiteľom povolenia na prevádzkovanie distribučnej sústavy, do ktorej patrí od 24.09.2009 na základe zmluvy o pripojení č 120077028 aj odberné miesto žalobcu. Uviedol, že v čase úrazu nebolo odberné miesto žalobcu pripojené k distribučnej sústave a neporadilo sa mu dohľadať, či toto odberné miesto bolo v minulosti pripojené a kedy bolo odpojené. Na základe žiadosti žalobcu z 19.08.2008 prešetril 18.09.2008 stav u žalobcu a zistil, že žalobca utrpel úraz na vnútornej inštalácii svojho rodinného domu, ktorý nie je súčasťou distribučnej sústavy žalovaného v 2. rade a nie je súčasťou prípojky nízkeho napätia, elektroinštalácia v rodinnom dome žalobcu bola pripojená z odberného miesta od susedy L. a žalovaný v 2.rade odstraňovanie vád preto nevykonáva. Nebolo preukázané, že vodič, ktorý spôsobil žalobcovi úraz, bol niekedy súčasťou distribučnej sústavy žalovaného v 2. rade, bolo jednoznačne preukázané, že tvoril vnútornú inštaláciu domu a preto nemohlo dôjsť k porušeniu právnej povinnosti žalovaného v 2. rade. Žalobca v konaní nepreukázal, že žalovaný v 2. rade porušil svoju právnu povinnosť pri prevádzke alebo odpojení elektrickej prípojky, navrhol žalobu zamietnuť namietajúc výsluch navrhnutých svedkov s poukazom na to, že skutočnosť, že dom žalobcu bol odpojený od distribučnej sústavy v čase úrazu, nie je medzi stranami sporná. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. L., zapísanej na LV č. XXX parcely registra „C“ parcelné číslo XXX/X o výmere 54 m2 zastavané plochy a nádvorie a stavby so súpisným číslom 235 stojacej na parcele číslo XXX/X, ktoré nadobudol na základe kúpnych zmlúv (V 2084/98, V 9411/08) a osvedčenia o dedičstve (N 175/2001) (ďalej len „predmetná nehnuteľnosť“). Vlastníkom susediacej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. L., zapísanej na LV č. XXXX a to parcely registra „C“ parcelné číslo XXX/X o výmere 47 m2 zastavané plochy a nádvorie a stavby so súpisným číslom 235 stojacej na parcele číslo XXX/ X je X. A. v podiele 4/12 k celku, M. L. v podiele 7/12 k celku a K. T. v podiele 1/12 k celku. Dňa 15.08.2008 sa žalobca chytil elektrického vodiča v predmetnej nehnuteľnosti a utrpel tak poškodenie svojho zdravia. Dňa 26.01.2009 preto podal žalobca trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, ktorý pripojil jeho dom k elektrickej prípojke susedy M. L. s odôvodnením, že dňa 15.08.2008 utrpel úraz pri budovaní novej elektroinštalácie, kedy sa v presvedčení, že dom je odpojený od elektrickej energie, chytil sa elektrického vodiča. V uvedenej trestnej veci, ktorá sa vedie na OR PZ v Nitre pod ČVS: ORP-128/1-OVK-NR-2009 vyšetrovateľ uznesením z 18.02.2009 začal trestné stíhanie vo veci prečinu ublíženia na zdraví. V trestnom spise sa nachádza list žalovaného v 1. rade z 13.01.2009 adresovaný žalobcovi, v ktorom sa uvádza, že elektrická prípojka žalobcu bola zrušená, jeho odberné miesto bolo pripojené z rozvádzača domu č. 19, pričom závada bola zistená v elektroinštalácii žalobcu, ktorú žalovaný v 1. rade neodstraňuje. V konaní vypočutý X. A., ktorý býva v susedom dome, je jeho podielovým spoluvlastníkom, 10.03.2009 uviedol, že nebol prítomný, keď boli žalobcovi kontrolovať elektrikári elektrickú prípojku a M. L., ktorá je podielovou spoluvlastníčkou susedného domu vypočutá 17.07.2009 uviedla, že nevedela, že dom žalobcu je napojený z jej domu a ani kto ho takto napojil. Žalovaný v 1. rade sa v liste z 09.03.2009 vyjadril, že D. X., ktorý je jeho špecialistom uviedol, že dom žalobcu bol napojený z inštalácie pani L., ktorá má platne uzavretú zmluvu z 19.08.1993, dom

žalobcu nebol napojený na verejnú sieť žalovaného v 1. rade. Uvedené trestné konanie bolo uznesením vyšetrovateľa OR PZ v Nitre z 29.07.2009 prerušené z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe, proti ktorému rozhodnutiu podal žalobca sťažnosť, na čo prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra predmetné uznesenie zrušil a vyšetrovateľovi uložil, aby vo veci ďalej konal. Vyšetrovateľ vypočul D. X., ktorý 16.12.2009 uviedol, že dom žalobcu nebol v čase úrazu napojený na distribučnú sieť, ale bol napojený z domu pani L. za hodinami, za čo žalovaný v 1. rade nezodpovedá, pracovník F. A. napriek tomu drôty odpojil, žalobca na uvedenú zákazku odmietol podpísať zákazkový list. Žalobca reklamoval napätie ešte raz, kedy pracovníci opäť zistili, že drôty sú opäť pripojené, ale to už do jeho inštalácie nezasahovali. Žalobca je do distribučnej siete po prvý krát pripojený na základe zmluvy z 09.09.2009, či bola uzavretá zmluva s jeho právnym predchodcom v minulosti, sa vyjadriť nevedel. Ďalej uviedol, že žalobca žalovaného kontaktoval telefonicky, žiadnu písomnú žiadosť o kontrolu pripojenia žalobcu neevidujú, pričom kontrolu bez prítomnosti zákazníka nevykonávajú. Pracovník F. A. vypočutý 17.12.2009 uviedol, že bol u žalobcu začiatkom roka, pretože nahlásil “trasenie“, kedy spravili vonkajšiu ohliadku, pretože žalobca nebol prítomný a počas nej zistili, že dom žalobcu nie je napojený na ich distribučnú sieť. O mesiac boli na miesto vyslaní znova a zistili, že žalobcov dom bol napojený z odberného miesta susedného domu za hodinami. Na žiadosť žalobcu vykonali odpojenie, hoci to nepatrí do ich kompetencie, ale žalobca im odmietol podpísať zákazkový list. Znalec z odboru elektrotechnika, elektrotechnické stroje a zariadenia, elektronika, odhad hodnoty elektrotechnických zariadení a elektroniky Ing. P. X. v znaleckom posudku č. 47/2009 z 21.12.2009 uviedol, že dom žalobcu bol napojený na inštalačný jednofázový istič, ktorý sa nachádzal za elektromerom p. L. a teda bol súčasťou domovej inštalácie a jej prevádzkovateľom bol žalobca, preto sa podľa neho pracovníci žalovaného v 1.rade nemuseli zaoberať jeho požiadavkou na zistenie beznapäťového stavu na dome. Žalobca je laik, ktorý môže na elektrickej inštalácii pracovať iba so súhlasom osoby zodpovednej za prevádzku elektrickej inštalácia, ktorá vykoná potrebné bezpečnostné opatrenia, napr. zaistí dozor alebo odpojí inštaláciu od napájania. Laik nesmie začať práce skôr, než mu bude odborným pracovníkom prevádzkovateľa elektrického zariadenia odovzdané vypnuté a zaistené pracovisko, o ktorého beznapäťovom stave sa tento pracovník presvedčí dotknutím sa vypnutých častí holou rukou. Pretože k tomu neprišlo, nemali byť práce ani začaté, pričom žalobca ako laik nemal rekonštrukčné práce na elektrickej inštalácii vôbec vykonávať. Vyšetrovateľ OR PZ v Nitre uznesením z 28.12.2009 uvedené trestné stíhanie následne zastavil z dôvodu, že skutok nie je trestným činom, proti ktorému rozhodnutiu podal žalobca sťažnosť, na čo prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra predmetné uznesenie zrušil a uložil vyšetrovateľovi ďalej vo veci konať. Vyšetrovateľ dopočul D. X., ktorý 25.03.2010 uviedol, že pracovníci žalovaného v 1. rade boli u žalobcu dva krát, ale nevie kedy. Dopočul F. A., ktorý 10.03.2010 uviedol, že pri druhej návšteve žalobcu preskúšali postupne ističe v susediacom dome a tak zistili, že drôt, ktorý mal žalobcu potriasť, je napojený z odberného miesta susediaceho domu, za ktoré zapojenie žalovaný v 1. rade nezodpovedá. Pri konfrontácii so žalobcom 10.03.2010 uviedol, že si nepamätá, čo povedali susedovi žalobcu X. A.. Žalobca pri konfrontácii potvrdil, že zákazkový list odmietol podpísať, pretože bol presvedčený, že sa nejedná o vnútornú inštaláciu. Vyšetrovateľ vypočul M. A., ktorý bol zamestnaný u žalovaného v 1. rade a bol s F. A. u žalobcu, ktorý 25.03.2010 uviedol, že bol u žalobcu 19.08.2008 po tom, ako sa sťažoval, že ho potriasala elektrina, na čo zistili, že prúd do kábla prichádza z jedného z inštalačných ističov, ktoré sú súčasťou vnútornej inštalácie, za ktorú žalovaný v 1. rade nezodpovedá, ale pre istotou tento istič vypli, o čom spísali záznam, ktorý žalobca odmietol podpísať s odôvodnením, že žalovaný v 1. rade je zodpovedný. Vyšetrovateľ OR PZ v Nitre uznesením z 25.03.2010 trestné stíhanie po druhý krát zastavil z dôvodu, že skutok nie je trestným činom, proti ktorému rozhodnutiu podal žalobca sťažnosť, ktorú prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra 16.04.2010 zamietol s tým, že nie je dôvodná, pretože pracovníci žalovaného v 1. rade niekedy v júni alebo v júli 2008 na podnet žalovaného vykonali u žalobcu miestu ohliadku, pri ktorej postupovali podľa zákona č. 655/200 Z. z. a do skrine, ktorá nebola zapojená do ich distribučnej sústavy, nezasahovali. Prokurátor Okresnej prokuratúry v Nitre na základe pokynu námestníka Krajskej prokuratúry v Nitre uložil 19.07.2010 vyšetrovateľovi OR PZ v Nitre, aby vo veci opäť začal trestné stíhanie, na čo vyšetrovateľ vydal 04.08.2010 uznesenie a 08.09.2010, vypočul D. X., ktorý sa nevedel vyjadriť, kedy a na základe čoho prišlo k odstráneniu pôvodného elektromotora a M. L., ktorá uviedla, že sa nevie vyjadriť k tomu, kedy, kým a na základe čoho bolo vykonané pripojenie jej domu k elektrickej sieti s odôvodnením, že bola ešte dieťa a ani k zapojeniu domu žalobcu. Žalovaný v 1. rade sa v liste z 11.08.2010 vyjadril, že zmluvu so žalobcom evidujú od 09.09.2009 a predchádzajúcich odoberateľov neevidujú. Ustanovený znalec doplnil 20.08.2010 znalecký posudok č. 47/2009 v ktorom uviedol, že predpokladal, že k zrušeniu prípojky žalobcu prišlo v roku 1993, ale či bolo vykonané v súlade s právnymi predpismi sa vyjadriť nevedel a ani k tomu, či bola uzavretá zmluva s právnymi predchodcami žalobcu. Vyšetrovateľ OR PZ v

Nitre uznesením z 09.09.2010 trestné stíhanie po tretí krát zastavil z dôvodu, že skutok nie je trestným činom, proti ktorému podal žalobca sťažnosť, ktorú prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra 01.10.2010 zamietol s tým, že nie je dôvodná s rovnakým odôvodnením ako v predchádzajúcom prípade. Prokurátor Okresnej prokuratúry v Nitre na základe pokynu námestníka Krajskej prokuratúry v Nitre a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky uložil 21.07.2011 vyšetrovateľovi OR PZ v Nitre, aby vo veci opäť začal trestné stíhanie, na čo vyšetrovateľ vydal 19.09.2011 uznesenie a 26.09.2011, dopočul žalobcu, ktorý uviedol, počas zrušenia jeho prípojky zostali v jeho dome vodiče, ktoré nikomu neslúžili a na týchto sa mu stal úraz, pričom D. X. uviedol, že pri rušení elektrickej prípojky likvidujú aj pôvodné vodiče, ktorá rekonštrukcia prebehla v roku 1993. D. X. dopočutý 27.10.2011 uviedol, že na nehnuteľnosti žalobcu nebola v minulosti elektrická prípojka a ani žiadne hodiny, neboli mu účtované ani žiadne faktúry za odber elektrickej energie, bol napojený podružne z domu p. L. a preto sa domnieva, že museli byť nejako spolu dohodnutí na úhrade za spotrebovanú elektrickú energiu. Dňa 05.01.2012 prebehla konfrontácia medzi žalobcom a D. X., počas ktorej D. X. trval na tom, že v rodinnom dome žalobcu nebola platne uzavretá zmluva o pripojení, nebolo tam meracie zariadenie, čiže elektromer a dom nebol napojený na distribučnú sieť, potvrdil, že pracovníci žalovaného boli zisťovať stav pripojenia rodinného domu žalobcu, ale nevedel sa vyjadriť k ich zisteniam. Dňa 10.12.2011 podal ustanovený znalec znalecký posudok č. 26/2011, v ktorom uviedol, že sa nedá jednoznačne odpovedať na to, či zapojenie „inkriminovaného kábla“ zodpovedalo technickým normám, pretože mu nie sú známe skutočnosti o účele pôvodného zapojenia, dátum zapojenia a prípadného odpojenia. Počas rekonštrukcie elektrickej prípojky pani L., ktorú znalec predpokladal v roku 1993, mala byť vypracovaná revízna správa a revízny technik mal zachytiť aj „inkriminované vodiče“ a oboznámiť prevádzkovateľa inštalácie, teda pani L. s touto skutočnosťou, pretože jednofázový istič, ktorý istil aj vedenie k časti domu žalobcu, bol v čase úrazu súčasťou jej inštalácie. M. L. dňa 15.08.2013 uviedla, že vo svojom dome nebýva od roku 1967, nevedela sa vyjadriť, či sa menila jej prípojka, ani k tomu kedy, kto a prečo odpojil starý elektrický rozvádzač, ale uviedla, že elektroinštaláciu nerekonštruovali. Žalovaný v 1. rade v liste z 15.08.2013 uviedol, že zmluvy žalobcu a M. L. boli uzavreté ešte v pôvodnom spracovateľskom systéme, pričom u žalobcu išlo nové odberné miesto. Žalovaný v 2. rade v liste z 15.08.2013 uviedol, že pri zriaďovaní nového odberného miesta si ponecháva projektovú dokumentáciu majiteľ inštalácie, ktorý za tieto rozvody zodpovedá a preto ju nemohli poskytnúť. Vyšetrovateľ OR PZ v Nitre uznesením z 09.10.2013 trestné stíhanie po druhý krát prerušil z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti, oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 10.12.2014 a doposiaľ nebolo ukončené. Znalec MUDr. J. J. potvrdil, že žalobca utrpel ťažké poranenia pri rekonštrukčných prácach na elektroinštalácii 15.08.2008 pri kontakte s elektrickým vedením a jeho práceneschopnosť od 18.8.2008 do 13.10.2008 bola adekvátna. Sociálna poisťovňa si v trestnom konaní uplatnila náhradu škody pozostávajúcu z nákladov nemocenského poistenia vo výške 416,94 eur. Zdravotná poisťovňa žalovaného si v trestnom konaní uplatnila náhradu škody pozostávajúcu z nákladov na zdravotnú starostlivosť žalovaného vo výške 1 464,59 eur. Dňa 02.08.2009 uzavrel žalobca so žalovaným v 2. rade zmluvu o pripojení na odberné miesto k predmetnej nehnuteľnosti. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví sa 09.06.2014 vyjadril, že žalovanému v 1. rade vydal povolenie na podnikanie v dodávke a distribúcii elektriny 07.11.2005, toto mu odňal k 18.06.2007. Dňa 28.05.2007 vydal povolenie na podnikanie v energetike od 01.07.2007 pre ZSE Energia a.s. a dňa 05.06.2007 vydal povolenie na podnikanie v energetike od 01.07.2007 pre žalovaného v 2. rade (ZSE distribúcia a.s., ktorá neskôr zmenila obchodné meno na Západoslovenská distribučná a.s.), pričom žalovaný v 1. rade uzavrel 31.05.2007 zmluvu o vklade časti podniku do žalovaného v 2. rade, ktorý prevzal všetky záväzky žalovaného v 1. rade vzniknuté aj pred uzavretím tejto zmluvy. Znalec Ing. P. X., PhD. vo výsluchu 27.04.2016 uviedol, že žalobca sa chytil zabudnutého vodiča, ktorý bol prepojený so starou inštalačnou krabicou nachádzajúcou sa na povale, pričom sa tak stalo pravdepodobne pri rekonštrukcii u pani L., ku ktorej mala byť vyhotovená revízna správa. Podľa neho je bezpredmetné, či, kedy a ako došlo k odpojeniu žalobcu, pretože ten kto odpojenie vykonal, nebol povinný odpojiť aj tento vodič. Súd prvej inštancie v danej právnej veci dospel k záveru, že v konaní nebolo sporné, že žalobcovi vnikla škoda na zdraví tým, že sa dotkol vodiča elektroinštalácie, ktorá bola pod napätím, hoci dom žalobcu bol odpojený od distribučnej sústavy. Sporné však bolo, či si žalovaný v 1. rade alebo následne žalovaný v 2. rade porušili nejakú svoju právnu povinnosť podľa § 420 Občianskeho zákonníka, resp. prevenčnú povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka, teda, či zodpovedajú žalobcovi za jeho škodu. Žalobca porušenie právnej povinnosti žalovaného v 1. rade odôvodňoval tým, že podľa § 15 ods. 6 zákona č. 70/1998 Z. z. v znení účinnom od roku 1989, kedy malo prísť k nesprávnej demontáži prípojky, ktorej bol žalovaný v 1. rade vlastníkom podľa § 15 ods. 5 zákona č. 70/1993 Zb., bol povinný ju udržiavať v takom stave, aby nespôsobila škodu a žalovaného v 2. rade podľa § 10 ods. 4 zákona č. 656/2004 Zb. s odôvodnením,

že bol od 01.07.2007 prevádzateľom distribučnej sústavy elektriny. Na základe trestného oznámenia žalobcu sa viedlo trestné stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví žalobcu, v ktorom sa vykonalo rozsiahle dokazovanie výsluchmi svedkov, znaleckým skúmaním, v ktorom sa nepodarilo preukázať ani napriek opakovanému dopĺňaniu vyšetrovania skutočnosti, oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe pre trestný čin ublíženia na zdraví žalobcu v súvislosti s predmetným skutkom, preto bolo trestné stíhanie právoplatne prerušené. Súd v konaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s celým pripojeným trestným spisom, vypočul znalca, ktorý v trestnom konaní podal znalecké posudky, rovnako ako orgány činné v trestnom konaní dospel k záveru, že žaloba neuniesol v konaní dôkazné bremeno na preukázanie všetkých predpokladov na náhradu škody. V konaní nebolo sporné, že žalobcovi škoda vznikla tým, že sa dotkol vodiča a že tento vodič bol súčasťou vnútornej inštalácie susediaceho domu, čo zistil znalec znaleckým skúmaním, čo nenamietali obe strany sporu. Podľa žalobcu však za túto vnútornú inštaláciu zodpovedá žalovaný v 1. rade, pretože bola v jeho vlastníctve podľa zákona č. 70/1998 Z. z. titulom právneho nástupníctva štátu. V konaní sa však nepodarilo jednoznačne preukázať, či prípojka žalobcu bola zriadená a kedy, teda ani vyhodnotiť, kto uhradil náklady na jej zriadenie a bol preto jej vlastníkom a či jej vlastníkom bol žalovaný v 1 rade. Nepodarilo sa jednoznačne preukázať, ani či žalobca mal elektrické meracie zariadenie a či ho žalovaný v 1. rade odobral, ak áno, kedy a akým spôsobom, preto súd nemohol posúdiť, či sa tak stalo v súlade s vtedy platnými predpismi. V konaní sa nepodarilo preukázať, ani či bola realizovaná rekonštrukcia elektroinštalácie susedného domu, ak áno, kedy a či predchádzala alebo nasledovala po odobratí elektrického meracieho zariadenia žalobcu. Vzhľadom k vyjadreniam žalobcu, podielovej spoluvlastníčky susediaceho domu a znaleckému zisteniu sa javí pravdepodobné, že rekonštrukcia, ak vôbec nejaká bola predchádzala z časového hľadiska odobratiu elektrického meracieho zariadenia z nehnuteľnosti žalobcu, ak tam nejaké vôbec bolo (suseda bola ešte dieťa počas rekonštrukcie, k odobratiu malo dôjsť podľa žalobcu v deväťdesiatych rokoch, z prvého listu žalovaného v 1.rade vyplýva, že elektrická prípojka žalobcu bola zrušená, znalec uviedol, že bola poistková skriňa, v ktorej mal byť elektromer a táto mohla mať aj funkciu prípojkovej skrine, kedy mohol byť vodič súčasťou prípojky). Tieto skutočnosti však boli a aj zostali v konaní sporné a to aj vzhľadom k neurčitým a rozporuplným vyjadreniam žalobcu, pracovníkov žalovaného a svedkov vypočutých v trestnom konaní a aj preto, že žalobca v konaní nepreukázal, že on alebo jeho právny predchodcovia mali uzavretú zmluvu na toto odberné miesto, ktoré skutočnosti žalovaný v 2. rade záverom popieral. Podľa § 34 ods. 3 zákona č. 656/2004 Z. z. v znení účinnom v čase vzniku škody sa elektrická prípojka končí pri vonkajšom vedení hlavnou domovou poistkovou skriňou alebo na poslednom podpernom bode (napríklad strešník, konzola, stožiar) a podľa ods. 5 elektrické vedenie, ktoré slúži na pripojenie viacerých odberateľov z jednej elektrickej prípojky, nie je súčasťou elektrickej prípojky. V konaní nebolo sporné, že inkriminovaný vodič viedol do inštalačnej krabice, ktorá bola súčasťou inštalácie susedného domu, pričom vzhľadom k vyjadreniam uvedených osôb sa javí ako pravdepodobné, že sa tak stalo v roku 1993, kedy suseda L. uzavrela zmluvu so žalovaným v 1. rade a kedy prišlo k pripojeniu inkriminovaného vodiča do jej vnútornej inštalácie, v dôsledku čoho bol pod prúdom. Tieto skutočnosti však boli sporné a aj zostali sporné, pričom v konaní sa nepodarilo preukázať, či sa tak stalo a ani kto pripojenie vykonal, pretože žiadna zo strán nepredložila revíznu správu a vlastníci susediacej nehnuteľnosti sa k tomu nevedeli vyjadriť. Z uvedeného však vyplýva, že inkriminovaný vodič nebol súčasťou distribučnej sústavy žalovaných, ktorý boli, resp. sú prevádzateľom distribučnej sústavy a teda, že pracovníci žalovaných, ktorí pred vznikom škody vykonali u žalobcu miestu ohliadku, postupovali pri nej podľa zákona č. 655/200 Z. z. tým, že do nej nezasahovali, pričom k rovnakému záveru prišili aj orgány činné v trestnom konaní. Žalobca ako laik nebol oprávnený vykonávať rekonštrukciu predmetnej elektroinštalácie (ako sám uviedol v trestnom oznámení, hoci neskôr v konaní pred súdom svoje tvrdenia zmenil), pričom sa ani predpísaným spôsobom nepresvedčil o tom, že inkriminovaný vodič nie je pod napätím, čo v konaní sporné nebolo. Pretože v konaní neboli sporné skutočností, ku ktorým mali byť vypočutý navrhnutí svedkovia a súd nepovažoval za dôvodné pribrať do konania iného znalca než ustanoveného, súd tieto návrhy na doplnenie znaleckého dokazovania zamietol. Pretože nebolo preukázané žiadne porušenie právnej povinnosti žalovaného v 1. alebo 2. rade alebo ich prevenčnej povinnosti, súd žalobu zamietol a z dôvodu hospodárnosti sa nezaoberal odôvodnením ďalších predpokladov na náhradu škody.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. zmenil a žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Svoje odvolanie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. c), d), f) OSP. Namietal, že súd nevypočul svedkov, ktorých žalobca navrhol vypočuť a to X. B., L. A., P. V., P. A., čo súd odôvodnil tým, že neboli sporné skutočnosti, ku ktorým mali byť vypočutí. Svedkovia mohli osvetliť otázku, ktorá je podstatná pre správne posúdenie

nároku na náhradu škody a ktorá aj po vydaní rozsudku zostala nezodpovedaná a ktorú súd neriešil, čím boli vodiče, na ktorých vznikol úraz, či prípojkou, ktorá je vlastníctvom žalovaných alebo inštaláciou domu. Ak boli prípojkou pre dom žalobcu, boli žalovaní v rámci prevencie predchádzania vzniku škody na zdraví a majetku povinní starať sa o vodiče, pretože boli vlastníkom prípojky a nemali nechať vodiče pod prúdom a to žalovaný v 1. rade do 01.07.2001 a žalovaný v 2. rade od 01.07.2001, ktorý prevzal záväzky Západoslovenskej energetiky, a.s. podľa Zmluvy o vklade časti podniku podľa časti 2, 3 známe, aj neznáme, od 01.01.2013 premenovaný na Západoslovenská distribučná, a.s. Žalobca podal žalobu súbežne s prebiehajúcim trestnoprávnym konaním, o výsledky dokazovania ktorého opieral svoj nárok, najmä o znalecké posudky znalca, ktorý bol vypočutý. Mal za to, že k porušeniu právnych povinností zo strany žalovaných došlo pri demontáži meracieho prístroja pri odpojení domu žalobcu od elektrickej energie, resp. pri pripojení susedného domu pani L., keď pracovníci žalovaných, resp. ich právnych predchodcov vykonali tieto práce neodborne, čo konštatoval znalec Ing. P. X. PhD. v znaleckom posudku z 21.12.2009, keď na strane 7 uviedol, „...že bol zabudnutý starý prívod k bývalému elektromeru (na schéme na obr. 6 označený3 alebo na obr.3)...v čase realizácie nového káblového prívodu do ešte stále funkčného rozvádzača domu pani L. (obr. 4) bol pôvodný prívod z nástrešáku vedený vodičmi 2x GCXK 2,5 do rozvodnej inštalačnej krabice na povale (obr.5) zapojený do spomínaného rozvádzača, konkr. na jednofázový istič, ktorý istil tak inštaláciu časti domu p. L., ako aj časti domu p. B.. V tom čase bol pravdepodobne elektromerný rozvádzač nachádzajúci sa na verande pani L. zrušený a elektromer bol premiestnený do nového rozvádzača. Je možné, že práve v tom čase došlo aj k odobratiu elektromera patriaceho k časti domu pána B.. Západoslovenská energetika by mala mať dokumentáciu týkajúcu sa predpokladaného premiestnenia určeného meradla u pani L. a prípadného zrušenia odberného miesta rodičov pána B.. Elektromer je vo vlastníctve rozvodných závodov a preto ho môžu odobrať alebo premiestniť len rozvodné závody“. Znalec D.. P. X. PhD. v znaleckom posudku na strane 4 uvádza „Za predpokladu, že nefunkčný rozvádzač v domovej časti p. B. bol pôvodne elektromerným rozvádzačom pre časť domu rodičov p. B. a neohliadnutý rozvádzač na verande p. L. bol elektromerným rozvádzačom určený pre jej časť domu, tak odfotografované vodiče s krabicou v povalovom priestore boli prívodom k elektromerným rozvádzačom“. Znalec Ing. X. pri výsluchu viackrát na položenú otázku, či boli vodiče pred pripojením do nového odberného miesta prípojkou, sa priamej odpovedi vyhol a vypovedal „Ak bol na starej domovej skrini osadený elektromer, tak boli vodiče prípojkou“. Na otázku, či existuje dôkaz, že boli dve odberné miesta znalec uviedol, „priamy dôkaz nie je, sú tam dva staré rozvádzače, ktoré tomu môžu nasvedčovať“. Táto výpoveď ako aj znalecké posudky sú dôkazmi preukazujúcimi porušenie povinnosti žalovaných. Rozsudok sa odvoláva na to, že išlo o rekonštrukciu elektriny v dome p. L.. Podľa jej vyjadrenia v trestnom konaní a podľa nákresu v znaleckom posudku znalca Ing. X. k tejto rekonštrukcii nedošlo, jedine bola vybudovaná nová kábelová prípojka a nové odberné miesto na dome p. L.. Do tohto odberného miesta boli následne cez starú pôvodnú prípojku pripojené domy pani L. a žalobcu. Takto sa z vodičov pôvodnej prípojky stali vodiče inštalácie, pričom vodiče pôvodnej prípojky k domu žalobcu nikomu neslúžili. Problém nastal v tom čase, keď Západoslovenské elektrárne rušili pôvodnú prípojku k obom domom. Ako vlastník prípojky boli žalovaní povinní odstrániť starú prípojku pre oba domy tak, aby v budúcnosti nedošlo ku škodám na zdraví alebo majetku. Podľa nákresu v znaleckom posudku je možné, že po dobu, kým bol odstránený elektromer z domu žalobcu, bola energia spotrebovaná v dome žalobcu platená dvakrát. Vodiče pôvodnej prípojky po zapojení do novej elektromernej skrine na dome p. L. privádzali do elektormernej skrine k meraču na dome žalobcu už raz meranú elektrickú energiu. Domnienky znalca o dohode medzi rodičmi pani L. a žalobcu sú neopodstatnené, nebol dôvod, pre ktorý by takúto dohodu uzatvárali. To by znamenalo, že aj ďalší, ktorí užívali dom žalobcu, museli uzatvoriť podobnú dohodu. V čase budovania prípojoch a až do roku 2004 boli vzduchom vedené prípojky do vzdialenosti 30 metrov budované na náklady dodávateľa elektriny. Pochybnosti znalca o tom, či v znaleckom posudku odfotenej elektromernej skrini bol elektromer, by mohli dosvedčiť navrhovaní svedkovia. V prípade, že by elektromer v skrini umiestnený nebol, šlo by pri dohode medzi vlastníkmi domov o nezákonné konanie, tak ako je to vyznačené v znaleckom posudku obr. č. 7 predpokladaný stav pôvodný a nebol by elektromer osadený, tak by išlo o čierny odber. Ak by to bola pravda, tak to svedčí o starostlivosti vlastníka o svoj majetok, t.j. žalovaných, ktorí nevedeli o čiernom odbere. Ak by sa bol žalovaný o pôvodné prípojky staral, tak by bol tento čierny odber objavil. Elektromerná skriňa na dome žalobcu je voľne viditeľná z dvora a ak by v nej nebol elektromer, tak by to pracovníci žalovaného, ktorí chodili pravidelne odpisovať elektromer, dávno zistili. Na upresnenie uvádza, že vo dvore boli štyri odberné miesta, na ktorých boli osadené rovnaké elektromerné skrine. Väčšia pravdepodobnosť je, že po vybudovaní novej káblovej prípojky k domu p. L. až do doby odobratia elektromeru bola elektrická energia platená dvakrát. Z toho dôvodu žalobca požadoval revíznu správu od káblovej prípojky, aby sa dalo určiť, kedy bola prípojka vybudovaná. Táto káblová prípojka bola budovaná neskôr ako pôvodná

prípojka k domom, je vedená od elektromernej skrine, ktorá je umiestnená na prístavbe k pôvodnému domu p. L.. Súd dôsledne netrval na splnení povinnosti uloženej žalovanému v 2. rade predložiť súdu poslednú revíznu správu na elektrickú prípojku susedného domu M. L.. Pochybením pracovníkov žalovaných bolo odobratie elektromeru bez upovedomenia prítomnosti odberateľa a bez konečného zúčtovania. Toto konanie bolo v rozpore s právnym predpisom vyhláškou Federálneho ministerstva paliva a energetiky č. 140/1978 o dodávke elektriny obyvateľstvu § 12. Viackrát v trestnom konaní upozornil na chybné zápisy o tom, že bola vykonaná rekonštrukcia elektriny, žalobca rekonštrukciu elektriny nevykonával, robil iba búracie a stavebné práce na dome. Čo sa týka zmluvy na odber elektrickej energie medzi ZSE a žalobcom, jednalo sa o nové pripojenie domu k novovybudovanej a ZSE schválenej prípojke. K tejto prípojke bola ZSE odovzdaná požadovaná revízna správa. Vybudovanie prípojky ani uzavretie zmluvy s týmto prípadom nesúvisí, boli realizované až po úraze, s inkriminovanými vodičmi nie sú nijako prepojené. Porušenie právnych predpisov a zodpovednosť žalovaných vyplýva

- nestaranie sa o prípojky v dobe prepojenia pôvodných prípojok do novo vybudovanej elektromernej skrine, ak by sa boli o prípojky riadne starali, urobia opatrenia, aby ich nebolo možné pripojiť na jedno odberné miesto, - v bezdôvodnom ukončení dodávky elektrickej energie do domu matky žalobcu a odobratí elektromeru bez upovedomenia a prítomnosti odberateľa elektrickej energie. Z týchto dôvodov žiadal žalobca revíznu správu prípojky, ktorú je povinný dodávateľ ako vlastník prípojky uchovávať vždy až do ukončenia odberu a zrušenia prípojky, túto protistrana ako dôkaz svedčiaci proti nim súdu nepredložila. K vypočutiu svedkov o existencii elektromeru na dome žalobcu, aby sa vyjasnilo, či boli vodiče prípojkou, o ktorú sa mali elektrárne starať v zmysle § 420 OZ, nedošlo. Na pojednávaní dňa 27.04.2016 na otázku žalobcu, či je povinnosť mať ZSE revíznu správu z prípojky znalec uviedol, „Áno, štandardne ZSE vyžaduje revíznu správu a to v ich záujme. Keď v roku 1993 prebehla rekonštrukcia, muselo sa odpojiť napätie a do jeho prípojky, keď sa znovu pripojila inštalácia u p. L., spojazdnil sa aj tento vodič“. Podľa vyjadrenia p. L. ona žiadnu rekonštrukciu nevykonávala, nie je jasné ako dospel znalec k rekonštrukcii v roku 1993. Znalec rozvádzal teórie medzi majiteľmi domov a potom pripúšťa, že elektromer bol, ale ten kto ho odobral, nebol povinný odpojiť vodiče. Ten kto odoberal elektromer a nebol povinný odpojiť napätie, tak potom prečo zasahoval do systému tým, že vodiče v poistkovej skrini odpojil, čím spôsobil, že sa nedalo zistiť, že sú v dome vodiče pod napätím. Z toho vyplýva, že prepojenie bolo vykonané súbežne vtedy, keď bola vybudovaná nová kábelová prípojka a ten kto demontoval elektromery na dome p. L. a žalobcu vedel, že ruší dve prípojky. Vodiče v elektromernej skrini odpojil tak, že sa v skrini nedalo namerať napätie. Mohol predpokladať, že niekto pripojí pôvodnú prípojku k domu p. L. a tým sa do vodičov, ktoré boli pôvodnou prípojkou, dostane elektrická energia. Takto odborný pracovník žalovaného vytvoril časovanú bombu, neurobil opatrenia, aby sa pôvodná prípojka nemohla pripojiť k novému odbernému miestu. Podľa znalca ak bolo odpojenie žalobcu neskôr po vybudovaní novej prípojky k domu p. L. a vtedy vodiče už neboli prípojkou, pracovník vodiče nemusel demontovať. Pracovník žalovaných, ktorý demontoval elektromer a odpojil vodiče v elektromernej skrini tak, že sa nedali odmerať. Vodiče v stene zostali pod napätím. Pracovník žalovaných znalý problematiky mal predpokladať, že po odpojení môže časom nastať problém a vodiče môžu spôsobiť škodu na majetku alebo zdraví. To bolo porušenie ustanovení § 415, § 420 OZ. V prípade, že nemusel demontovať, tak ich mal nechať pripojené na poistkách, aby bolo možné zistiť ich napäťový stav. Zodpovednosť právneho predchodcu žalovaných vyplýva zo všeobecných ustanovení § 415, § 420 OZ. Ďalším porušením zo strany žalovaného bolo jednostranné ukončenie dodávky elektriny a demontáž elektromeru bez účasti vlastníka domu, z ktorého sa elektromer demontoval § 12 vyhl. FMPaE tak, ako uviedol znalec na otázku súdu, či nejako žalovaní porušili svoju povinnosť, znalec udáva, iba keby zobrali elektromer bez oznámenia. Žalovaní v tomto konaní, ani v trestnom konaní nepredložili dôkazy o odpojení odberateľky A. B., matky žalobcu s odôvodnením, že sa nepodarilo dohľadať, odkedy bolo odberné miesto odpojené, či bolo niekedy pripojené a kto bol odberateľom. Keďže žalobcovi ani jeho matke neboli vydané žiadne doklady o odpojení, nemohli byť žalobcom predložené a navyše k odpojeniu došlo bez vedomia matky žalobcu, čo je porušením povinností.

3. Žalovaný v 2. rade sa vyjadril k podanému odvolaniu žalobcu. Uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol v súlade so zákonom na základe skutkového stavu, ktorý vyplynul z vykonaných dôkazov ako aj z tých skutočností, ktoré akceptoval z vyjadrení žalobcu a žalovaného v 2. rade. Vykonal všetky dôkazy, ktoré mali význam pre zistenie, či došlo zo strany žalovaných k porušeniu právnej povinnosti, v dôsledku ktorej vznikla žalobcovi škoda. Z vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci vyplynulo, že žalobca neutrpel svoj úraz na elektrickej prípojke, ale na vnútornej elektroinštalácie rodinného domu. Vnútorná elektroinštalácia v dome žalobcu bola v čase úrazu prepojená so susedným domom p. L. cez inštalačnú krabicu na povale. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj znalec Ing. P. X. v znaleckom posudku,

ako aj na pojednávaní dňa 27.04.2016, keď viackrát uviedol, že vodič ktorého sa žalobca dotkol a spôsobil mu úraz, bol napájaný z inštalácie domu p. L.. Vnútorná elektroinštalácia domu žalobcu, ktorá spôsobila úraz žalobcu, nie je súčasťou elektrickej prípojky nízkeho napätia, ani súčasťou distribučnej sústavy žalovaného v 2. rade, ale je súčasťou odberného zariadenia odberateľa a za jej technický stav je zodpovedný vlastník nehnuteľnosti. Rozhranie medzi distribučnou sústavou žalovaného v 2. rade a vnútornou elektroinštaláciou domu, ktorá predstavuje odberné elektrické zariadenie, bolo v čase úrazu stanovené ustanovením § 34 ods. 3 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov. V čase úrazu nebol dom žalobcu pripojený do distribučnej sústavy žalovaného v 2. rade. Ak by bol, elektrická prípojka by sa končila na poslednom podpernom bode, t.j. na nástrešníku. Celá vnútorná elektroinštalácia, t.j. vrátane vedení a rôznych rozvádzačov, ktoré sa nachádzajú za strešníkom, sú odberným elektrickým zariadením odberateľa, t.j. vnútornou inštaláciou pripojenej nehnuteľnosti. Úraz žalobcu vznikol ako dôsledok nedostatočnej obozretnosti pri práci s vnútornou elektroinštaláciou domu žalobcu a v príčinnej súvislosti so zlým technickým stavom, resp. neprehľadnosťou vnútornej elektroinštalácie v dome žalobcu. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy nie je oprávnený zasahovať do vnútornej inštalácie nehnuteľností pripojených do jeho distribučnej sústavy. V prípade domu, v ktorom sa stal úraz, by žalovaný v 2. rade ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy odpájal, resp. pripájal elektrickú prípojku zásahom na podpernom stĺpe na ulici, z ktorého odbočuje elektrické vedenie na nástrešník na dome. V prípade odpojenia elektrickej prípojky by nedošlo k demontáži samotnej elektrickej prípojky. Jediný prípad, kedy prevádzkovateľ distribučnej sústavy môže vykonávať práce v časti, ktorá prislúcha vnútornej elektroinštalácie, je montáž určeného meradla v prípade, že prípojka sa nekončí domovou skriňou, ale na nástrešníku alebo na hranici objektu, kde nie je možné určené meradlo umiestniť. Avšak aj v tomto prípade prevádzkovateľ distribučnej sústavy len uskutoční montáž určeného meradla na vopred na to pripravené miesto zo strany odberateľa a nerobí žiadne zásahy do prívodu zo strešníka do elektromerového rozvádzača, pretože tieto časti už tvoria vnútornú inštaláciu príslušného objektu. Úraz žalobcu nemohol vzniknúť v dôsledku zlého technického stavu prípojky k odbernému miestu ako súčasti distribučnej sústavy. Vyššie uvedené skutočnosti boli v konaní jednoznačne preukázané a preto nebolo potrebné doplniť dokazovanie výsluchom svedkov, ktorí by v konečnom dôsledku nevedeli zodpovedať technickú a právnu otázku, čím boli vodiče, na ktorých vznikol úraz, či prípojkou ktorá je vlastníctvom žalovaných, alebo inštaláciou domu. Vzhľadom na to, že súd mal za preukázané, že úraz vznikol na vnútornej inštalácii domu, nepovažoval za potrebné predložiť ani revíznu správu prípojky p. L.. Na druhej strane žalobcovi sa nepodarilo podložiť svoje tvrdenia dôkazmi. Nebolo preukázané, že rodinný dom žalobcu bol niekedy pripojený do distribučnej sústavy samostatnou prípojkou. Keďže tiež nebolo preukázané, že rodinný dom žalobcu bol vybavený samostatným elektromerom, nemohlo byť konštatované ani porušenie povinnosti pri jeho demontáži. Ak žalobca na podporu svojich tvrdení odkazuje na znalecký posudok, resp. výsluch znalca na pojednávaní, cituje hypotetické úvahy znalca vytrhnuté z kontextu. Žalovaný trvá na svojich vyjadreniach a na tom, že postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a svojimi zmluvnými záväzkami neporušil žiadnu právnu povinnosť. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

4. Žalobca sa vyjadril k podanému vyjadreniu žalovaného v 2. rade. Uviedol, že žalovaný v 2. rade sa odvoláva na platný zákon č. 656/2004 Z. z., ktorý platí do budúcna a nerieši elektrické prípojky, ktoré boli zhotovené pred účinnosťou tohto zákona. Pôvodná prípojka na ktorej vodičoch úraz vznikol, sa riadila zákonom č. 79/1957 Zb. z. Prípojka k domu žalobcu bola vybudovaná v rámci elektrifikácie obce Drážovce. V prípade, že bola prípojka vybudovaná pred účinnosťou tohto zákona, tak zákonom č. 79/1957 Zb. z. boli elektrické prípojky odovzdané do správy energetického podniku. S poukazom na ustanovenie § 35 ods. 1 uviedol, že z toho vyplýva povinnosť žalovaného v 2. rade starať sa o zverený majetok tak, aby nespôsobil škody na zdraví, ani na majetku. Žalovaný v 2. rade prevzal zodpovednosť aj za spoločnú prípojku k domom p. L. a žalobcu. Pri preberaní majetku pravdepodobne prebral aj dokumentáciu pôvodného stavu. To čo právny zástupca žalovaného v 2. rade uvádza v bode 1. vyjadrenia „vnútorná elektroinštalácia v dome žalobcu bola v čase úrazu prepojená so susedným domom p. L. cez inštalačnú krabicu na povale „ , toto nie je pravda a ani odvolávanie sa na vyjadrenia znalca a na znalecký posudok nie je celkom pravda. Znalec v posudku zakreslil dve alternatívy. Prvá alternatíva

- predpokladaný stav pred vybudovaním novej prípojky k domu p. L., vtedy inkriminované vodiče boli pred pôvodným meraním na dome p. L. a boli prípojkou pre dom žalobcu. Druhá alternatíva - stav po vybudovaní novej prípojky pre dom p. L., kedy bola pôvodná prípojka zrušená len po strešnú konzolu a zvyšok pôvodnej prípojky od strešnej konzoly cez inštalačnú krabicu až po pôvodné hlavné poistkové strihy na dome p. L. a p. B., bol pripojený do novovybudovanej hlavnej poistkovej skrine na dome p. L..

Týmto prepojením vznikol stav, kedy sa vodiče stali inštaláciou. Tým, že bola pôvodná časť prípojky zapojená za elektromernú skriňu na dome p. L. a ďalej pripojená do elektromernej skrine žalobcu nastal stav, že bola elektrina dvakrát meraná a tiež aj dvakrát platená. Pravdepodobne toto bol dôvod, prečo bol z domu žalobcu z hlavnej poistkovej skrine odobratý elektromer bez upovedomenia odberateľa elektriny a následného vyúčtovania. Tento kto elektromer odoberal, tak odpojil vnútornú inštaláciu domu žalobcu od elektrickej energie a pôvodné vodiče od poistiek, čím v poistkovej skrini nebolo možné zistiť napäťový stav vodičov. Keď matka žalobcu pri náhodnej návšteve domu (dom bol neobývaný) zistila, že v skrini chýba elektromer, bola to oznámiť v elektrárňach, kde jej povedali, že elektromer odňali pracovníci a nové pripojenie bude možné až po zhotovení novej prípojky. V čase úrazu už nebola vnútorná inštalácia domu žalobcu pripojená k elektrickej energii. Ten, kto odnímal elektromer ako odborník musel vedieť, kde vodiče pod prúdom môžu spôsobiť škodu na majetku alebo zdraví. V bode 2. žalovaný v 2. rade by mal vychádzať z platného stavu, nie sa odvolávať na nové zákony, ktoré určujú postup budovania elektrických prípojok do budúcna. Porušenia zákona sa žalovaný dopustil tým, že sa o zverený majetok nestaral. Do starostlivosti mu bol zverený zákonom č. 79/1957 Zb. z. s poukazom na ustanovenia § 2 ods.1 § 4, § 5, § 35 ods. 1, § 42 ods.3. Z uvedeného vyplýva, že vodiče na ktorých sa stal úraz, boli v zmysle zákona v správe žalovaného a ten sa mal starať o zverený majetok tak, aby zariadením nevznikla škoda na majetku ani zdraví. O starostlivosti žalovaného svedčí, že vôbec nevedel, že na majetku v jeho správe boli robené úpravy a tie úpravy boli vykonané neodborne. Žalovaný v 2. rade nepreukázal, že starostlivosť o prípojku p. L. a žalobcu preniesol na niekoho iného, resp. akým spôsobom sa zbavil zodpovednosti za správnu údržbu a prevádzku len energetického diela. Vyššie citované ustanovenia zákonov jednoznačne preukazujú zodpovednosť za správu energetických diel žalovaného v 2. rade. Čo sa týka odôvodňovania rozhodnutia súdu vo veci existencie prípojky na dome žalobcu uvádza, že v dobe do roku 1989 v rámci spoločenského zriadenia ktoré na Slovensku bolo, si nevie predstaviť, že by rodiny s malými deťmi, ktoré v dome žili, mohli byť bez elektrickej energie a úhrady by voči rodičom, ktorí v takýchto podmienkach spolu s deťmi žili, nevykonali žiadne opatrenie. V prípade že by ja toto bola pravda, otázkou zostáva, ako je možné, že žalovaný v 2. rade, ktorý spravoval pôvodnú prípojku k domu p. L. nevedel, že na tejto prípojke bol vykonaný neodborný zásah a bol z nej nelegálne odoberaný prúd na dom žalobcu tak, ako je to vykreslené v 1 alternatíve v znaleckom posudku. Znalec priznal na pojednávaní, že nepriame dôkazy o zriadenej prípojke na dome žalobcu sú. Priamy dôkaz o existencii prípojky zlikvidovali pracovníci žalovaného vtedy, keď elektromer odňali. Pretože pôvodná poistková skriňa bez elektromeru sa na dome dodnes nenachádza. Z ostatnej revíznej správy od prípojky pre dom p. L. by bolo možné usúdiť, kedy boli vykonané práce na pôvodnej prípojke. Túto dokumentáciu je povinný žalovaný držať vždy až do nasledujúcej revízie. Pri zrušení alebo rekonštrukcii bol povinný žalovaný postupovať v zmysle predpisov podľa ktorých bola prípojka zriadená a nie sa odvolávať na nové predpisy, ktoré vždy platia do budúcna.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej aj ako „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 § 362 ods. 1 a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, prejednal odvolania bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 za splnenie povinnosti ustanovenej v ustanovení § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

6. Podľa § 470 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods.2 zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

8. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ktorý zákon zrušil OSP a ustanovil, že platí aj pre (dovtedy) začaté konania (princíp okamžitej aplikovateľnosti), keď účinky úkonov dovtedy učinených podľa OSP zostávajú zachované.

9. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

10. Podľa § 387 ods.2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. V danej právnej veci predmetné odvolania žalobcu boli podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že odvolací súd posudzuje prípustnosť odvolania v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, avšak dôvodnosť odvolania už posudzuje podľa Civilného sporového poriadku v zmysle citovaného ustanovenia § 470 ods. 2 CSP.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa v danej právnej veci podanou žalobou zo dňa 16.08.2010 (v znení súdom prvej inštancie ostatnej pripustenej zmeny petitu žaloby uznesením č. k. 10C/203/2010-121 zo dňa 31.10.2014 a tiež pripustenia vstupu do konania na strane žalovaných - žalovaného v 2. rade) domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi z titulu náhrady škody sumu 6.293,15 eur s prísl. Žalobu zo dňa 16.8.2010 odôvodnil tým, že v predmetnej nehnuteľnosti riešil pripojenie novej elektroinštalačnej prípojky a vykonával kompletnú vnútornú elektroinštaláciu, pre ktorý účel mal vypracovanú projektovú dokumentáciu, schválenú žalovaným v 1. rade, vykonával elektroinštalačné práce svojpomocne v domnení, že jeho dom je odpojený od elektrickej energie a pred započatím týchto prác bol zo strany žalovaného v 1. rade uistený, že v jeho rodinnom dome nie je zapojený elektrický prúd, v čase vykonávania prác nebol v dome namontovaný elektromer a medzi stranami sporu nebola uzatvorená zmluva o pripojení do verejnej elektrickej siete. Žalobca dňa 15.08.2008 utrpel pri budovaní novej elektroinštalácie v rodinnom dome úraz, v dôsledku ktorého na strane žalobcu vznikla škoda. V období najmenej desať rokov predtým nebola uzatvorená žiadna zmluva ohľadne dodávok elektrickej energie, nakoľko dom bol dlhšiu dobu neobývaný, pôvodne patril jeho starým rodičom, po ich smrti ho zdedila jeho matka, ktorá v ňom však nebývala, zomrela v roku 2005. Ešte za života matky žalobcu došlo zo strany žalovaného v 1. rade k odpojeniu z verejnej siete a demontovaniu prípojky elektrickej energie bez jej prítomnosti a upovedomenia ako vlastníčky, ktorá potom čo sa to dozvedela, žiadala o znovu pripojenie, na čo jej bolo oznámené, že po zrušení prípojky je znovu zapojenie podmienené vybudovaním novej prípojky, ktorú riešil až žalobca v roku 2008. V čase demontáže elektroinštalačnej prípojky a elektromeru platil zákon č. 70/1998 Z. z., žalovaný v 1. rade postupoval pri zrušení prípojky v rozpore s ustanoveniami § 9, § 14 ods.9, § 15 ods.4,5,6, § 35 ods.4 citovaného zákona, ako aj ustanoveniami § 415 a § 420 OZ, nakoľko zo strany vlastníčky nehnuteľnosti nedošlo k podnetu na zrušenie dodávky elektrickej energie, ani k porušeniu povinnosti z jej strany, elektrická prípojka bola zriadená ešte pred rokom 1989, kedy všetky náklady na zriadenie elektrickej prípojky hradil štát a žalovaný v 1. rade je jeho právnym nástupcom. S elektromerom a prípojkou nakladal len žalovaný v 1. rade a jeho právny predchodca

- štát. Žalovaný v 1. rade písomný podaním zo dňa 16.11.2010 navrhol žalobu zamietnuť dôvodiac nedostatkom pasívnej legitimácie a s poukazom na ustanovenie § 24 ods.2 písm. a) zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov uviedol, že nie je a nebol v čase vzniku škodovej udalosti prevádzkovateľom žiadnej distribučnej sústavy, nie je a nebol v tom čase ani vlastníkom alebo nájomcom žiadnej distribučnej sústavy, či subjektom užívajúcim distribučnú sústavu za účelom výkonu distribúcie elektriny. Žalobca v podaní zo dňa 15.07.2014 uviedol, že žalovaný v 1. rade s poukazom na ustanovenia § 9, § 14 ods.9, § 15 ods.5,6,8, § 13 písm. a) zákona č. 656/2004 Z. z. zodpovedá za škodu v dôsledku porušenia povinnosti pri demontáži elektromeru v predmetnej nehnuteľnosti, vlastníkom elektrickej prípojky bol žalovaný ako dodávateľ elektriny, na nehnuteľnosti žalobcu bola zriadená vzdušná domová prípojka, žalovaný v 1. rade ako dodávateľ elektriny a vlastník elektrickej prípojky nezabezpečil jej prevádzku tak, aby nespôsobila ohrozenie života a zdravia osôb. Žalobca podaním zo dňa 16.09.2014 uviedol, že žalovaný v 1. rade zodpovedá za škodu v dôsledku porušenia povinností pri demontáži elektromeru v predmetnej nehnuteľnosti zrejme v roku 1993, kedy bola na susednom dome s.č.19 vytvorená nová elektrická prípojka, ktorý dom patrí X. A. a M. L., keď M. L. vo výpovedi v trestnom konaní uviedla, že im bola prípojka odpojená z dôvodu, že neplatili poplatky za odber elektrickej energie a znova im bola prípojka namontovaná, k čomu má oprávnenie len žalovaný v 1. rade, resp. jeho právny predchodca. Žalobca podaním zo dňa 28.10.2014 navrhol pristúpenie ďalšieho účastníka do konania, žalovaného v 2. rade s odôvodnením, že od 01.07.2001 bol prevádzkovateľom distribučnej sústavy elektriny. Žalovaný v 2. rade navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že je od 01.07.2007 držiteľom povolenia na podnikanie v elektroenergetike v rozsahu distribúcia elektriny, zabezpečuje prevádzkovanie regionálnej distribučnej

sústavy na území Bratislavského, Trnavského, Nitrianskeho, Trenčianskeho kraja Slovenskej republiky. Odberné miesto na adrese P. I. XX/ZA bolo k distribučnej sústave pripojené 24.09.2009 na základe zmluvy o pripojení č. 120077028, čomu predchádzalo určenie pripojovacích podmienok pre akciu - nová elektrická prípojka na ul. P. I. č.XX zo dňa 12.02.2001 a vyjadrenie žalovaného v 2. rade pre vydanie stavebného povolenia na akciu rekonštrukcia rodinného domu a nová elektrická prípojka zo dňa 09.03.2001, pričom sa opätovne vyjadroval k projektovej dokumentácii elektrickej prípojky rodinný dom na ul. P. I. XX/A dňa 23.04.2008. Podľa projektovej dokumentácie je elektromerný rozvádzač, ktorý predstavuje koniec prípojky umiestnený v oplotení rodinného domu, zmluva o pripojení určuje deliace miesto, ktoré predstavuje hranicu medzi časťou prípojky, ktorá je súčasť distribučnej sústavy a časťou prípojky, ktorá je vo vlastníctve odberateľa, týmto deliacim miestom sú poistkové spodky v prípojkovej skrini na podpernom bode vzdušného vedenia. V čase úrazu nebolo odberné miesto žalobcu pripojené do distribučnej sústavy, neporadilo sa dohľadať, odkedy bolo odberné miesto žalobcu odpojené, či bolo niekedy pripojené do distribučnej sústavy, kto bol predchádzajúcim odberateľom. Na rovnakej adrese v čase úrazu a aj v súčasnosti eviduje ďalšieho odberateľa M. L., ktorej odberné miesto bolo v čase úrazu pripojené k distribučnej sústave. Na základe žiadosti žalobcu zo dňa 18.09.2008 o prešetrenie prípojky preveril dňa 19.09.2008 stav a zistil, že elektroinštalácia v dome žalobcu bola pripojená z iného odberného miesta, z odberného miesta p. L.. Vypnutie hlavného ističa spôsobilo prerušenie distribúcie elektriny do odberného miesta p. L.. Žalovaný listom zo dňa 07.01.2009 informoval žalobcu, že prípojka k jeho odbernému miestu bola zrušená, ale bola zistená závada na vnútornej inštalácii domu s tým, že odstránenie závad na vnútornej inštalácii v objektoch odberných miest žalovaný v 2. rade nevykonáva. S poukazom na ustanovenia § 34 ods.1,2 3,7 zákona č. 656/2004 o energetike a o zmene niektorých zákonov uviedol, že elektroinštalácia, ktorá sa nachádza za hlavnou káblovou domovou alebo poistkovou skriňou, za posledným podperným bodom alebo za hranicou objektu odberateľa, nie je súčasťou prípojky elektrického vedenia. Takáto elektroinštalácia predstavuje odberné elektrické zariadenie, za ktorého bezpečnú a spoľahlivú prevádzku a udržiavanie v technicky zodpovedajúcom stave zodpovedá odberateľ elektriny alebo jeho vlastník. Bez ohľadu na pôvodný spôsob pripojenia odberného miesta žalobcu, čiže bez pohľadu na to, či bolo odberné miesto žalobcu pripojené cez hlavnú domovú skriňu alebo cez strešník, vnútorná elektroinštalácia v rodinnom dome žalobcu nebola a nie je súčasťou prípojky nízkeho napätia a ani súčasťou distribučnej sústavy žalovaného v 2. rade. Je povinnosťou odberateľa udržiavať odberné elektrické zariadenie v technicky zodpovedajúcom stave a prevádzkovateľ distribučnej sústavy nemá oprávnenie zasahovať do vnútornej elektroinštalácie objektov a nenesie za stav tejto elektroinštalácie zodpovednosť. S poukazom na ustanovenia § 420 ods.1,3, § 415, § 441 uviedol, že zo strany žalovaného v 2. rade nedošlo k porušeniu právnej povinnosti. S poukazom na tvrdenie žalobcu, že škoda bola žalobcovi spôsobená nesprávnym postupom žalovaného pri zrušení prípojky právnej predchodkyni žalobcu s poukazom na ustanovenia § 9, §14 ods.9, § 15 ods.6 zákona č. 70/1998 Z. z. o energetike, keď žalobca v žalobe tvrdil, že v čase demontáže elektroinštalačnej prípojky a elektromeru platil zákon č. 70/1998 Z.. o energetike a na inom mieste žaloby tvrdil, že v období najmenej desať rokov pred úrazom nebola uzatvorená žiadna zmluva ohľadom dodávok elektrickej energie, žalovaný uviedol, že ak by bolo toto tvrdenie pravdivé, je málo pravdepodobné, že v čase demontáže bol účinný zákon č. 70/1998 Z. z. o energetike, účinný od 01.07.1998, z ktorého ustanovení nie je zrejmé, akú povinnosť mal žalovaný v 2. rade porušiť. Vnútorná elektroinštalácia domu žalobcu, ktorá spôsobila úraz žalobcu, nie je súčasťou prípojky nízkeho napätia, ani súčasťou distribučnej sústavy žalovaného v 2. rade. Prípojka k odbernému miestu žalobcu bola zrušená a z predložených dôkazov vyplýva, že vnútorná elektroinštalácia v dome žalobcu bola pripojená z odberného miesta p. L.. Žalovaný v 2. rade nemá oprávnenie zasahovať do odberného zariadenia odberateľa. Vnútorná elektroinštalácia domu je súčasťou odberného zariadenia žalobcu. Za technický stav vnútornej elektroinštalácie v nehnuteľnosti je zodpovedný jej vlastník, teda žalobca. Žalobca tým, že vo svojej nehnuteľnosti nemal izolované elektrické vedenia, ktorých pôvod a trasovanie navyše nebolo v čase úraz zmapované, porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť stanovenú v § 415 OZ. Porušenie tejto povinnosti je porušením právnej povinnosti a dôvodom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu. Úraz žalobcu vznikol v príčinnej súvislosti so zlým technickým stavom vnútornej elektroinštalácie v dome žalobcu a v dôsledku jeho neobozretnosti pri narábaní s ňou. Žalobca teda sám nesie zodpovednosť za škodu, ktorá mu vznikla. Žalovaný v 2. rade postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a svojimi zmluvnými záväzkami a neporušil žiadnu právnu povinnosť. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalobca na pojednávaní dňa 20.04.2015 tvrdil, že došlo k neoprávnenému odpojeniu, resp. ukončeniu odberu elektrickej energie jeho matky, bez jej vedomia a oznámenia, pričom boli napojení na elektrickú energiu cez jednu spoločnú prípojku a keď napájali znovu jeho susedu, tak túto novú prípojku prepojili so starou pred rozdelením na oba domy a z obidvoch zobrali pôvodné elektromery.

Žalobca vo vyjadrení z 30.04.2015 uviedol, že nenamieta postup žalovaného v 2. rade pri zriadení novej elektrickej prípojky v roku 2009, ale poukazuje na porušenie povinností právneho predchodcu žalovaného pri odpojení elektrickej prípojky niekedy v deväťdesiatych rokoch, ktoré zapríčinili úraz žalobcu. Pri demontáži meracieho prístroja pri odpojení domu žalobcu od elektrickej energie, resp. pri pripojení susedného domu, pracovníci š.p. vykonali tieto práce neodborne, čo konštatoval aj znalec Ing. X. v znaleckom posudku, mali udržiavať prípojku susedného domu p. Domanovej tak, aby nespôsobili škodu. Zamestnanci právneho predchodcu žalovaných nechali dom žalobcu pod napätím až do roku 2008, kedy sa stal úraz žalobcu. Škoda mu bola spôsobená konaním, resp. opomenutím zamestnancov právneho predchodcu žalovaného Západoslovenské energetické závody, štátny podnik pri demontáži meracieho zariadenia patriaceho štátu, pri odpojení domu žalobcu od elektrickej energie, kedy zostal dom pod napätím alebo pri pripojení susedného domu na elektrickú sieť v rozpore s § 415, § 420 OZ, ako i neodstránením tohto nedostatku, dopustením pretrvávania toho stavu pracovníkmi žalovaného v 1. rade, porušením preventívnej povinnosti podľa § 15 ods. 6 zákona č. 70/1998 Z. z., mali udržiavať prípojku susedného domu pani L. tak, aby nespôsobila žalobcovi škodu, ako i od roku 2007 pracovníkmi žalovaného v 2. rade, ktorí porušili svoju povinnosť predchádzať škodám podľa § 10 ods. 4 zákona č. 656/2004 Zb. Žalovaný v 2. rade sa vyjadril opätovne k veci tak, že žalobca neutrpel úraz na prípojke, ale na vnútornej elektroinštalácii domu, ktorá nie je súčasťou distribučnej sústavy žalovaného v 2. rade. Vnútorná elektroinštalácia nie je súčasťou elektrickej prípojky, ani distribučnej sústavy žalovaného v 2. rade. Rozhranie medzi distribučnou sústavou žalovaného v 2. rade a vnútornou elektroinštaláciou domu, ktorá predstavuje odberné elektrické zariadenie, určoval v čase úrazu § 34 ods.3 zákona č. 656/2004 Z. z. V prípade domu v ktorom sa stal úraz, sa elektrická prípojka končila na poslednom podpernom bode, t.j. na strešníku. Celá vnútorná elektroinštalácia, t.j. vrátane vedení, rôznych rozvádzačov, ktoré sa nachádzajú za strešníkom sú odberným elektrickým zariadením odberateľa a podľa § 34 ods.7 citovaného zákona nie je žalovaný v 2. rade zodpovedný za bezpečnú a spoľahlivú prevádzku odberného elektrického zariadenia a nositeľom povinností udržiavať odberné elektrické zariadenie v technicky zodpovedajúcom je odberateľ. Jediný prípad, kedy prevádzkovateľ distribučnej sústavy môže vykonávať práce v časti, ktorá prislúcha vnútornej elektroinštalácii, je montáž určeného meradla v prípade, že prípojka sa nekončí domovou skriňou, ale na nástrešníku alebo na hranici objektu, kde nie je možné určené meradlo umiestniť. Avšak aj v tomto prípade prevádzkovateľ distribučnej sústavy len ukončí montáž určeného meradla na vopred na to pripravené miesto zo strany odberateľa a nerobí žiadne zásahy do vnútornej inštalácie príslušného objektu. S poukazom na tvrdenie žalobcu o zodpovednosti žalovaného v 2. rade za stav vnútornej inštalácie domu s poukazom na § 35 ods.1,2 zákona č. 79/1957 Zb. poukázal na nesprávny výklad žalobcu, keď z § 35 ods.2 citovaného zákona vyplýva, že ak aj odberné rozvodové zariadenia boli vo vlastníctve štátu, dňom účinnosti elektrizačného zákona, t.j. od 01.01.1958 už vo vlastníctve štátu neboli, prešli do vlastníctva majiteľov nehnuteľností, vtedajšia právna úprava neriešila prechod vlastníctva elektrických zariadení, ktoré neboli vo vlastníctve štátu, teda záver žalobcu, že odberné rozvodné zariadenia boli od 01.01.1958 vo vlastníctve štátu je zjavne nesprávny. Vnútorná elektroinštalácia domu nie je odberným rozvodným zariadením. Za odberné rozvodové zariadenia sa považovali odberné zariadenia, ktoré slúžia na premenu a rozvod elektriny, t.j. transformátory. Predmetom citovaného ustanovenia § 35 elektrizačného zákona bola úprava vzťahov k tzv. odberateľským transformačným staniciam slúžiacim na pripojenie väčších objektov, nie k odberným elektrickým zariadeniam ako takým. Z toho vyplýva, že vnútorná elektroinštalácia domu, ktorá spôsobila úraz žalobcu, nie je súčasťou elektrickej prípojky a ani distribučnej sústavy žalovaného v 2. rade, ktorý nie je oprávnený do tejto nijako zasahovať a nenesie zodpovednosť za jej spoľahlivú a bezpečnú prevádzku. Žalobca nepreukázal, že žalovaný v 2. rade porušil svoju právnu povinnosť pri prevádzke alebo odpojení elektrickej prípojky. S poukazom na tvrdenia žalobcu a citácie žalobcu častí znaleckého posudku znalca, kde znalec podľa názoru žalovaného analyzuje situáciu v dome, v ktorom sa stal úraz, resp. v susednom dome p. Domanovej, t.j. vnútornú inštaláciu, ktorá je v správe a vlastníctve vlastníkov nehnuteľností, uviedol, že všetky tieto elektrické zariadenia, s výnimkou elektromera, ktorý sa aj v zmysle znaleckého posudku na odbernom mieste žalobcu nenachádzal, sú súčasťou vnútornej elektroinštalácie domu a predstavujú odberné elektrické zariadenia odberateľa. Nachádzajú sa totiž za posledným podperným bodom, t.j. strešníkom. Aj znalecký posudok správne uvádza, že len elektromer je vo vlastníctve prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy vykonáva montáž určeného meradla na miesto pripravené odberateľom, t.j. spravidla do elektromerového rozvádzača. Elektromerový rozvádzač, ako aj všetky jeho prvky, vrátane ističov, sú vo vlastníctve a správe odberateľa. Keďže žalovaný v 2. rade nie je prevádzkovateľom vnútornej elektroinštalácie domu, nie je povinný uskutočňovať revízie a ani uchovávať revízne správy. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy pri odpájaní odberného miesta uskutoční odpojenie prípojky na jej začiatku, t.j. na odbočení elektrického vedenia

z distribučnej sústavy. V prípade domu, v ktorom sa stal úraz, teda došlo k odpojeniu elektrickej prípojky na podpernom stĺpe na ulici, z ktorého odbočovalo elektrické vedenie na nástrešník na dome. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy pri odpojení odberného miesta spravidla odstráni aj určené meradlo. Nikdy však nedemontuje elektrickú prípojku ako takú. Ani v danom prípade, prevádzkovateľ distribučnej sústavy nepristúpil k fyzickému demontovaniu elektrickej prípojky. Tvrdenie žalobcu, že pracovníci právneho predchodcu žalovaných nechali dom žalobcu pod napätím do roku 2008, kedy sa stal úraz, žalobca nepodložil. Nepreukázal, že dom bol pod napätím z dôvodu nesprávneho odpojenia odberného miesta v minulosti, resp. z dôvodu, že samotná elektrická prípojka bola pod napätím. Naopak, aj znalecký posudok naznačuje, že z rozvodnej inštalačnej krabice na povale, z ktorého miesta bola napojená aj vnútorná inštaláciu domu, v ktorom sa stal úraz, bolo elektrické vedenie zapojené do elektromerového rozvádzača susedného domu, t.j. domu, ktorý bol riadne pripojený do distribučnej sústavy žalovaného. Spochybňuje hodnovernosť žalobcom navrhovaných dôkazov výsluchom svedkov, vzhľadom k tomu, že od odpojenia domu žalobcu od distribučnej sústavy muselo dôjsť pred viac ako desiatimi rokmi, ako aj dôkaz poslednou revíznou správou na elektrickú prípojku p. L., keď pre objasnenie veci je dôležitá revízna správa vnútornej elektroinštalácie domu p. L. tak, ako to naznačil aj znalec, pretože je predpoklad, že vnútorná inštalácia domu žalobcu bola prepojená s vnútornou elektroinštaláciu p. L., keď nie je sporné, že odberné miesto p. Domanovej je a bolo v čase úrazu pripojené k distribučnej sústave, ktoré je v prevádzke viac ako dvadsať rokov, keďže bolo pripojené ešte na základe tzv. prihlášky na odber. Počas tohto obdobia boli na nej vykonávané pravidelné kontroly zo strany žalovaného v 2. rade a nebola predmetom rekonštrukcie zo strany žalovaného v 2. rade, ktorej elektrická prípojka je vedená z podperného bodu na ul. J. I. a končí na strešníku domu P. L. č. XX, tzn. že žalovaný v 2. rade vykonáva revízie len po strešník, ako rozhranie medzi distribučnou sústavou a odberným elektrickým zariadením. Teda vnútorná elektroinštalácia domu žalobcu, ktorá spôsobila úraz žalobcu, nie je súčasťou elektrickej prípojky nízkeho napätia, ani súčasťou distribučnej sústavy žalovaného v 2. rade, elektrická prípojka k odbernému miestu žalobcu bola zrušená a z predložených dôkazov vyplýva, že vnútorná elektroinštalácia v dome žalobcu bola pripojená z odberného miesta p. Domanovej, vnútorná elektroinštalácia domu je súčasťou odberného zariadenia odberateľa a za jej technický stav je zodpovedný vlastník nehnuteľnosti. Úraz žalobcu vznikol v príčinnej súvislosti so zlým technickým stavom vnútornej elektroinštalácie v jeho dome.

13. Žalovaný podal odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie z dôvodu uvedeného v ustanovení § 205 ods. 2 písm. c),d),f) OSP.

14. Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento odvolací dôvod je naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav súd - neaplikoval príslušnú právnu normu, t.j. úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu, - aplikoval nesprávnu právnu normu, t.j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu inú, - obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo - správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.

15. Súd prvej inštancie v danej právnej veci v otázke právneho posúdenia veci vychádzajúc z rozsahu vykonaného dokazovania zaujal názor s poukazom na ustanovenia § 415, § 420 ods.1, ods.2, ods.3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, 15 ods.5, ods.6 zákona č. 70/1998 Zb. o energetike v znení účinnom od roku 1989, § 10 ods.4, § 30 ods. 2 písm. b), c), § 34 ods.1, ods.2, ods.3, ods.5, ods. 9 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike v znení účinnom v čase vzniku škody, že žaloba žalobcu o náhradu škody nebola dôvodne podaná. Dôvodil tým, že žaloba neuniesol v konaní dôkazné bremeno na preukázanie všetkých predpokladov na náhradu škody. V konaní nebolo preukázané žiadne porušenie právnej povinnosti žalovaného v 1. alebo 2. rade alebo ich prevenčnej povinnosti, preto súd žalobu zamietol a z dôvodu hospodárnosti sa nezaoberal odôvodnením ďalších predpokladov na náhradu škody. V konaní mal za nesporné, že žalobcovi škoda vznikla tým, že sa dotkol vodiča a že tento vodič bol súčasťou vnútornej inštalácie susediaceho domu s poukazom na závery znaleckého dokazovania, ktoré nenamietali strany sporu. V konaní sa nepodarilo jednoznačne preukázať skutočnosť, či prípojka žalobcu bola zriadená a kedy, teda ani vyhodnotiť, kto uhradil náklady na jej zriadenie a bol preto jej vlastníkom a či jej vlastníkom bol žalovaný v 1. rade, ani skutočnosť, či žalobca mal elektrické meracie zariadenie a či ho žalovaný v 1. rade odobral, ak áno, kedy a akým spôsobom, preto súd nemohol posúdiť, či sa tak stalo v súlade s vtedy platnými predpismi. V konaní sa nepodarilo preukázať ani skutočnosť, či bola realizovaná rekonštrukcia elektroinštalácie susedného domu, ak áno, kedy a či predchádzala alebo nasledovala po odobratí elektrického meracieho zariadenia žalobcu. Vzhľadom na vykonané dokazovanie sa súdu javilo pravdepodobné, že rekonštrukcia, ak vôbec nejaká bola predchádzala z

časového hľadiska odobratiu elektrického meracieho zariadenia z nehnuteľnosti žalobcu, ak tam nejaké vôbec bolo. Tieto skutočnosti však boli a zostali v konaní sporné s poukazom na vykonané dokazovanie a aj preto, že žalobca v konaní nepreukázal, že on alebo jeho právny predchodcovia mali uzavretú zmluvu na toto odberné miesto, ktoré skutočnosti žalovaný v 2. rade záverom popieral. S poukazom na ustanovenie § 34 ods. 3 zákona č. 656/2004 Z. z. v znení účinnom v čase vzniku škody mal za nesporné, že inkriminovaný vodič viedol do inštalačnej krabice, ktorá bola súčasťou inštalácie susedného domu, pričom vzhľadom na vykonané dokazovanie sa súdu javilo ako pravdepodobné, že sa tak stalo v roku 1993, kedy suseda L. uzavrela zmluvu so žalovaným v 1. rade a kedy prišlo k pripojeniu inkriminovaného vodiča do jej vnútornej inštalácie, v dôsledku čoho bol pod prúdom. Tieto skutočnosti však boli a zostali sporné, pričom v konaní sa nepodarilo preukázať, či sa tak stalo a ani kto pripojenie vykonal, pretože žiadna zo strán nepredložila revíznu správu a vlastníci susediacej nehnuteľnosti sa k tomu nevedeli vyjadriť. Z uvedeného však vyplýva, že inkriminovaný vodič nebol súčasťou distribučnej sústavy žalovaných, ktorý boli, resp. sú prevádzateľom distribučnej sústavy a teda, že pracovníci žalovaných, ktorí pred vznikom škody vykonali u žalobcu miestu ohliadku, postupovali pri nej podľa zákona č. 655/200 Z. z. tým, že do nej nezasahovali, pričom k rovnakému záveru prišili aj orgány činné v trestnom konaní. Žalobca ako laik nebol oprávnený vykonávať rekonštrukciu predmetnej elektroinštalácie (ako sám uviedol v trestnom oznámení, hoci neskôr v konaní pred súdom svoje tvrdenia zmenil), pričom sa ani predpísaným spôsobom nepresvedčil o tom, že inkriminovaný vodič nie je pod napätím, čo v konaní sporné nebolo.

16. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

17. Ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka zakotvuje všeobecnú preventívnu povinnosť počínať si tak, aby sa nikomu neškodilo. Ide o ochranu života a zdravia, o ochranu majetku, o ochranu prírody a ochranu životného prostredia. Tieto statky sú chránené aj inými ustanoveniami, či už Občianskeho zákonníka alebo iných právnych predpisov, ktoré s porušením povinností pri ochrane týchto statkov spájajú určité zodpovednostné následky. Ak bola porušená konkrétna povinnosť ustanovená v týchto ustanoveniach, použijú sa predovšetkým zodpovednostné následky upravené v týchto konkrétnych ustanoveniach. Ak neboli porušené konkrétne povinnosti vymedzené v týchto ustanoveniach a určitým konaním alebo nekonaním sa zasiahlo do chránených statkov uvedených v § 415, ktorým sa spôsobila určitá škoda na týchto statkoch, je potrebné posúdiť, či ten, kto takto zasahoval, si počínal tak, aby nedochádzalo ku škodám, alebo či si takto nepočínal. Ak si tak nepočínal, porušil povinnosť uloženú mu v § 415 a z porušenia tejto povinnosti mu vznikne zodpovednosť za škodu. Porušenie preventívnej povinnosti uvedenej v § 415 sa stáva dôvodom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škody, pokiaľ sa nedokáže porušenie povinnosti podľa určitého konkrétneho ustanovenia, či už Občianskeho zákonníka alebo iného zákona. Porušením preventívnej povinnosti, ktorým vznikla škoda na zdraví, majetku, na prírode alebo na životnom prostredí, vznikne všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420. Preventívnu povinnosť ukladá § 415 každému, t.j. tak fyzickým, ako aj právnickým osobám. Pri právnických osobách postihujú tieto preventívne povinnosti tie fyzické osoby, ktoré sú oprávnené a povinné za právnické osoby konať. Subjektom zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením preventívnej povinnosti bude sama právnická osoba.

18. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

19. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

20. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

21. V ustanovení § 420 je upravená všeobecná zodpovednosť fyzických a právnických osôb za škodu, ktorá prichádza do úvahy vždy vtedy, keď nejde o niektorý z prípadov osobitnej zodpovednosti za škodu. Všeobecná zodpovednosť za škodu a prípady osobitnej zodpovednosti upravené Občianskym zákonníkom vytvárajú systém občianskoprávnej zodpovednosti za škodu. Ide o zodpovednosť fyzických

alebo právnických osôb, ktoré spôsobili škodu iným osobám, pokiaľ na ich zodpovednosť vzhľadom na konkrétny vzťah subjektu zodpovedajúceho za škodu k poškodenému alebo vzhľadom na porušenie určitých povinností, v dôsledku čoho došlo k spôsobeniu škody inej osobe, netreba aplikovať ustanovenia iného zákona o zodpovednosti za škodu. Prípady osobitnej zodpovednosti môžu byť upravené aj v ďalších právnych predpisoch. Pokiaľ v týchto predpisoch nie sú ustanovené osobitné podmienky zodpovednosti, treba na tieto prípady zodpovednosti aplikovať § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V niektorých prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie. V prípade, keď sa vyžaduje aj zavinenie škodcu, ide o subjektívnu zodpovednosť, v prípade, keď sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia). Jednotlivé prípady osobitnej zodpovednosti za škodu zväčša nevyžadujú zavinenie ako predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu. Pokiaľ sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť, to však neznamená, že v týchto prípadoch osobitnej zodpovednosti sa zavinenie škodcu nemôže vyskytnúť. Ak sa vyskytne, nemá síce význam z hľadiska vzniku zodpovednosti, môže však ovplyvniť následky zodpovednosti, najmä rozsah náhrady škody. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti.

22. V odseku 1 je vyjadrená zásada, že každý, t.j. tak fyzická, ako aj právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia. Ďalšou podmienkou vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je aj zavinené konanie škodcu, aj keď zavinenie škodcu sa podľa odseku 3 predpokladá. V ustanovení odseku 2 je vyjadrená zásada, že pokiaľ niekto spôsobí škodu pri vykonávaní činnosti, ktorú vykonával pre inú osobu, nezodpovedá za túto škodu sám, ale za ňu zodpovedá ten, za koho túto činnosť vykonával. Vzťahuje sa to najmä na prípady, keď zamestnanec pri vykonávaní činnosti v rámci svojich pracovnoprávnych povinností spôsobí škodu tretej osobe. V takomto prípade za škodu zodpovedá jeho zamestnávateľ, a to bez ohľadu na to, či je zamestnávateľ právnickou alebo fyzickou osobou. Formulácia Občianskeho zákonníka postihuje aj prípady, keď niekto koná v prospech právnickej alebo fyzickej osoby na základe iného právneho pomeru než pracovnoprávneho, hoci najčastejšie ide o vykonávanie činnosti na základe pracovnoprávneho pomeru. V odseku 3 je zakotvená prezumpcia zavinenia toho, kto za škodu zodpovedá. Ak sa preukáže, že škodca spôsobil niekomu škodu porušením právnej povinnosti (dôkazné bremeno postihuje poškodeného), zo zákona sa predpokladá, že škodca škodu zavinil. Existenciu zavinenia škodcu poškodený nemusí dokazovať. Prezumpcia zavinenia je teda výhodou pre poškodeného. Podľa odseku 3 sa zodpovednosti zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil; prezumpcia zavinenia je teda vyvrátiteľnou domnienkou. Dôkazné bremeno však v tomto prípade postihuje škodcu.

23. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (elektrizačný zákon) energetickými dielami pre výrobu alebo rozvod elektriny (ďalej len "energetické diela") sa v tomto zákone rozumejú: a) výrobne elektriny, b) zariadenia pre rozvod elektriny (§ 3) alebo ich časti, pokiaľ slúžia alebo sú určené na dodávku elektriny viac odberateľom (ďalej len "zariadenia pre verejný rozvod elektriny") a c) elektrické prípojky (§ 4) s príslušenstvom.

24. Podľa § 4 zákona č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (elektrizačný zákon) elektrickou prípojkou sa rozumie elektrické vedenie, ktoré odbočuje od zariadenia pre verejný rozvod elektriny smerom k odberateľovi a slúži alebo je určené pre pripojenie odberných elektrických zariadení.

25. Podľa § 16 zákona č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (elektrizačný zákon) organizácie v pôsobnosti Ministerstva energetiky dodávajú elektrinu v rámci štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva na základe dojednanej zmluvy všetkým odberateľom, u ktorých sú splnené podmienky pre účelné a hospodárne pripojenie ich zariadení k zariadeniu pre verejný rozvod elektriny,

ak vyhovuje zariadenie odberateľa bezpečnej a hospodárnej dodávke a ak tomu nebránia okolnosti, ktoré dodávateľ nemohol bez svojho zavinenia odvrátiť ani zdolať.

26. Podľa § 35 ods. 2 zákona č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (elektrizačný zákon) pokiaľ odberné rozvodné zariadenia alebo ich časti, ktoré sú pripojené na prípojku nízkeho napätia, sú vo vlastníctve štátu a v správe energetických podnikov, prechádzajú s výnimkou meracích prístrojov dňom začiatku účinnosti tohto zákona do vlastníctva majiteľov nehnuteľností, ktorých pripojeniu slúžia.

27. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov elektrická prípojka sa začína odbočením elektrického vedenia od zariadenia na verejný rozvod elektriny smerom k odberateľovi elektriny alebo je súčasťou verejného rozvodu. Odbočením elektrického vedenia v elektrickej stanici je jeho odbočenie od spínacích a istiacich prvkov, prípadne od prípojníc. V ostatných prípadoch sa za odbočenie elektrického vedenia považuje jeho odbočenie od vzdušného alebo káblového vedenia.

28. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov elektrická prípojka nízkeho napätia sa končí pri vonkajšom vedení hlavnou domovou poistkovou skriňou, pri káblovom vedení hlavnou domovou káblovou skriňou, ktoré sú súčasťou elektrickej prípojky a sú umiestnené na verejne prístupnom mieste. Ak hlavná domová poistková skriňa na objekte nie je zriadená, vonkajšia elektrická prípojka sa končí na poslednom podpernom bode (napríklad strešník, konzola, stožiar), prípadne na hranici objektu odberateľa.

29. Podľa § 15 ods. 6 zákona č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov vlastník elektrickej prípojky je povinný zabezpečiť jej prevádzku, údržbu a opravy tak, aby nespôsobila ohrozenie života a zdravia alebo poškodenie majetku osôb.

30. Podľa § 30 ods. 2 písm. b) zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov účinného v čase vzniku škody odberateľ elektriny v domácnosti je povinný udržiavať odberné elektrické zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave.

31. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov účinného v čase vzniku škody elektrická prípojka je zariadenie nízkeho napätia, vysokého napätia, veľmi vysokého napätia a zvlášť vysokého napätia, ktoré je určené na pripojenie odberného elektrického zariadenia odberateľa elektriny na prenosovú sústavu alebo distribučnú sústavu.

32. Podľa § 34 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov účinného v čase vzniku škody elektrická prípojka sa začína odbočením elektrického vedenia od distribučnej sústavy alebo prenosovej sústavy smerom k odberateľovi elektriny alebo je súčasťou distribučnej sústavy alebo prenosovej sústavy. Odbočením elektrického vedenia v elektrickej stanici je jeho odbočenie od spínacích a istiacich prvkov, prípadne od prípojníc. V ostatných prípadoch sa za odbočenie elektrického vedenia považuje jeho odbočenie od vzdušného alebo káblového vedenia.

33. Podľa § 34 ods. 3 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov účinného v čase vzniku škody elektrická prípojka nízkeho napätia sa končí pri vonkajšom vedení hlavnou domovou poistkovou skriňou, pri káblovom vedení hlavnou domovou káblovou skriňou, ktoré sú súčasťou elektrickej prípojky a sú umiestnené na verejne prístupnom mieste. Ak hlavná domová poistková skriňa na objekte nie je zriadená, vonkajšia elektrická prípojka sa končí na poslednom podpernom bode (napríklad strešník, konzola, stožiar), prípadne na hranici objektu odberateľa.

34. Podľa § 34 ods. 6 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov účinného v čase vzniku škody elektrickú prípojku zriaďuje prevádzkovateľ prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľ distribučnej sústavy alebo za podmienok ním určených aj iná oprávnená osoba. Náklady na zriadenie elektrickej prípojky uhrádza ten, v ktorého prospech bola zriadená, ak sa prevádzkovateľ prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľ distribučnej sústavy nedohodne s odberateľom elektriny inak.

35. Podľa § 34 ods. 7 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov účinného v čase vzniku škody vlastníkom elektrickej prípojky je ten, kto uhradil náklady na jej zriadenie. Vlastník elektrickej prípojky je povinný zabezpečiť prevádzku, údržbu a opravy tak, aby elektrická prípojka neohrozila život, zdravie a majetok osôb alebo nespôsobovala poruchy v distribučnej sústave alebo v prenosovej sústave. Zasahovať do elektrickej prípojky môže vlastník elektrickej prípojky len so súhlasom prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľa distribučnej sústavy.

36. Podľa § 34 ods. 9 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov účinného v čase vzniku škody odberným elektrickým zariadením je zariadenie, ktoré slúži na odber elektriny a ktoré je možné pripojiť na prenosovú sústavu alebo na distribučnú sústavu, alebo na elektrickú prípojku. Odberné elektrické zariadenie zriaďuje, prevádzkuje a za údržbu, bezpečnú a spoľahlivú prevádzku zodpovedá odberateľ elektriny. Odberateľ elektriny je povinný udržiavať odberné elektrické zariadenie v technicky zodpovedajúcom stave a poskytovať na požiadanie prevádzkovateľovi distribučnej sústavy technické údaje a správy z odbornej prehliadky a z odbornej skúšky.

37. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, pokiaľ žalobu žalobcu o náhradu škody ako nedôvodnú zamietol, keďže žalovaný v 1. rade nie je pasívne legitimovaný v konaní s poukazom na ustanovenia § 24 ods.2 písm. a), § 2 písm. b) bod 9 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, keď nie je a ani v čase vzniku škody na strane žalobcu nebol prevádzkovateľom distribučnej sústavy a keďže v konaní nebolo preukázané, že za škodu na strane žalobcu zodpovedá žalovaný v 2. rade, teda v konaní nebolo preukázané, že žalovaný v 2. rade porušil určitú povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovo- právneho vzťahu medzi stranami sporu, resp. povinnosť uloženú mu priamo zákonom a že porušením tejto povinnosti spôsobil žalobcovi škodu (dôkazné bremeno v tomto smere postihovalo žalobcu ako poškodeného). Z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva len tá skutočnosť, že v danej právnej veci žalobca preukázal, že utrpel škodu na zdraví, keď dňa 15.08.2008 utrpel úraz elektrickým prúdom pri budovaní novej elektroinštalácie vo svojej výlučnej domovej nehnuteľnosti na adrese Nitra- L. č.XX (keď vykonávanie elektroinštalačných prác svojpomocne v konaní deklaroval) , ako vyplýva tiež z prepúšťacej správy Oddelenia úrazovej chirurgie a ortopédie FN Nitra, správy Sociálnej poisťovne pobočka Nitra, správy HEAT SERVICE COMPANY, a.s., výmenných lístkov, lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia. Z vykonaného dokazovania výsluchom účastníkov, výsluchom Ing. P. X. PhD., oboznámením sa predloženými listinnými dôkazmi, obsahom pripojeného spisu č. ČVS : ORP-1136/OVK -NR-2010 ORPZ Nitra (z neho najmä znaleckým posudkom č. 47/2009 zo dňa 21.12.2009 znalca Ing. P. X. PhD., znalca z odboru elektrotechnika, elektroenergetické stroje a zariadenia, elektronika, odhad elektrotechnických zariadení a elektroniky, doplnením č.1 zo dňa 20.08.2010 k znaleckému posudku č.47/2009, znaleckým posudkom tohto znalca č. 26/2011 zo dňa 10.12.2011) bola nesporne preukázaná len tá skutočnosť, že žalobca utrpel pri budovaní novej elektroinštalácie vo svojej výlučnej domovej nehnuteľnosti úraz elektrickým prúdom v predmetnej domovej nehnuteľnosti, chytil sa „zabudnutého vodiča“, ktorý bol podľa znalca súčasťou inštalácie p. Domanovej. V danej právnej veci na základe vykonaného dokazovania, i po znaleckom dokazovaní zostali sporné tie skutočnosti, či sa tak stalo v dôsledku zrušenia elektrickej prípojky žalobcu, ak áno, kedy bola zriadená, kedy bola zrušená, príp. rekonštrukcie elektrickej prípojky p. L. niekedy okolo roku 1993, či sa táto rekonštrukcia uskutočnila, ak áno, kedy. Vykonaným dokazovaním, ani výsluchom svedkov X. A. a M. L. v trestnom konaní tvrdenia žalobcu v konaní v tom smere, že žalovaný v 2. rade porušil svoje povinnosti a zodpovedá žalobcovi za škodu z dôvodu protiprávneho zrušenia elektrickej prípojky, resp. neodbornej rekonštrukcie elektrickej prípojky p. L. neboli preukázané a tvrdenie M. L. o tej skutočnosti, že raz došlo k odpojeniu ich domovej nehnuteľnosti pre neplatenie za elektrinu, následne došlo k opätovnému zapojeniu potom, čo začala platiť elektrinu, samé o sebe nepreukazuje tvrdenia žalobcu, že žalovaný v 2. rade porušil svoje povinnosti a zodpovedá žalobcovi za škodu. Znalec v záveroch znaleckých posudkov, ani vo výpovedi nepotvrdil tvrdenia žalobcu v tom, že žalovaný v 2. rade porušil svoje povinnosti, pričom strany sporu v konaní závery znaleckých posudkov nespochybnili. V konaní bola nesporne preukázaná tá skutočnosť, že práve vnútorná elektroinštalácia domu spôsobila úraz žalobcu, tá nie je súčasťou elektrickej prípojky nízkeho napätia, ani súčasťou distribučnej sústavy žalovaného v 2. rade. Elektrická prípojka k odbernému miestu žalobcu bola pravdepodobne zrušená a vnútorná elektroinštalácia v dome žalobcu bola nesporne pripojená z odberného miesta p. L.. Keďže vnútorná elektroinštalácia

domovej nehnuteľnosti žalobcu je súčasťou odberného zariadenia odberateľa, za jej technický stav je zodpovedný vlastník nehnuteľnosti, potom úraz žalobcu vznikol v príčinnej súvislosti so zlým technickým stavom vnútornej elektroinštalácie v domovej nehnuteľnosti žalobcu. Keďže žalobca svoje tvrdenia, že žalovaný v 2. rade porušil svoje povinnosti a zodpovedá žalobcovi za škodu, na základe ním označených a vykonaných dôkazov nepreukázal, s ktorou skutočnosťou sa súd prvej inštancie dostatočne vyporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia, nesie potom nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia, ktoré vychádza zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Žalobca pre úspešnosť svojej žaloby v tomto smere tvrdil rozhodujúce skutočnosti na dôvodnosť žaloby a označil i ďalšie dôkazy na ich preukázanie, keďže bolo procesnou dôkaznou povinnosťou uviesť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak následne bolo na rozhodnutí súdu, ktoré z označených dôkazov vykoná. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že doplnenie dokazovania ďalšími dôkazmi navrhnutými žalobcom a to výsluchom svedkov, doplnením znaleckého dokazovania, poslednou revíznou správou na elektrickú prípojku p. L., by bolo nehospodárne, neúčelné vzhľadom na dlhú dobu, ktorá prešla od možného odpojenia domovej nehnuteľnosti žalobcu od distribučnej sústavy žalovaného v 2. rade, keď vnútorná inštalácia domu žalobcu bola prepojená s vnútornou elektroinštaláciu p. L., keď bolo nesporné, že odberné miesto p. L. bolo v čase úrazu a je pripojené k distribučnej sústave žalovaného v 2. rade, keď strany sporu závery znaleckého dokazovania nespochybnili. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že v danej právnej veci nie je možné vyvodiť ten skutkový a právny záver, že žalovaný v 2. rade porušil svoje povinnosti a zodpovedá žalobcovi za škodu. Súd prvej inštancie vecne správne rozhodol aj o náhrade trov konania s poukazom na výsledok konania. S poukazom na ustanovenia § 2 ods.1, § 4, § 16, § 35 ods.2 vyššie citovaného elektrifikačného zákona sa odvolací súd stotožňuje s právnym názorom žalovaného v 2. rade, že za stav vnútornej inštalácie domu žalobcu nezodpovedal žalovaný v 2. rade, resp. jeho právny predchodca ani v čase pred dňom 01.08.2001 (kedy nadobudol účinnosť zákon č. 70/1998 Z. z. o energetike) a že odberné rozvodové zariadenia, ak aj boli vo vlastníctve štátu, dňom začiatku účinnosti elektrizačného zákona (01.01.1958) prešli do vlastníctva majiteľov nehnuteľností.

38. Odvolací súd dodáva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/2003). Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Odvolací súd v danej právnej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní v danej právnej veci riadil vyššie uvedenými zásadami právneho štátu. Právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutie súdu boli zdôvodnené a presvedčivé. Prihliadajúc na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritériá pre odôvodňovanie rozsudku v zmysle § 220 a preto ho možno považovať z pohľadu vyššie uvedeného za preskúmateľné v takej miere, že nedošlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces, keď súd prvej inštancie dal odpoveď na tie otázky nastolené sporovými stranami, ktoré mali pre vec podstatný význam, ktorá odpoveď dostatočne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby súd zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu, teda obsahuje stručné a jasné objasnenie skutkového a právneho základu súdneho rozhodnutia, teda odôvodnenie dáva jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.

39. Odvolací súd s poukazom na odvolacie dôvody odvolateľa v podanom odvolaní ďalej dospel k záveru, že súd prvej inštancie vyhodnotil všetky vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo v súlade s ustanoveniami § 191 CSP. Odvolací dospel k záveru, že v danej právnej veci doposiaľ vykonaným dokazovaním boli preukázané rozhodujúce skutočnosti, súd rozhodol na základe zisteného skutkového stavu veci, keď je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 185 ods.1 rozhoduje o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná a ktoré nie.

40. Z vyššie uvedených podstatných dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP.

41. O trovách odvolacieho konania strán sporu odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.1 a § 255 ods. 1 a žalovaným v 1.a 2. rade, ktorá mali v odvolacom konaní plný úspech, nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože im trovy odvolacieho konania nevznikli.

42. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .