Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/42/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členov senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a Mgr. Andreja Kekelyho, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, D. E., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1A, Čadca, IČO: 36 866 849, proti žalovaným: 1/ F. G., H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, I. D. F., právne zastúpená: JUDr. Mária Vajdová, advokátka, so sídlom J. XXX, I. D. F., 2/ F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. L. XX, M., K. H., o určenie neplatnosti závetu, na odvolanie žalobcu a žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -71 z 02. októbra 2023, takto

rozhodol:

Odvolanie žalovaného 2/ o d m i e t a.

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Návrh žalobcu na pripustenie pristúpenia M. I., H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/X, J. F. – N. do konania na strane žalovaných, z a m i e t a.

Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 2/ žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Žalovanej 1/ p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol (výrok I.). Žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. Okresný súd konštatoval, že dňa 08.03.2023 bola na súde podaná žaloba, v ktorej žalobca žiadal určiť, že závet zo dňa 15.05.2019 napísaný poručiteľkou O. B., H. P., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom I. D. F., B. N., je neplatný.

3. Okresný súd mal preukázané, že je na tamojšom súde pod sp. zn. vedené dedičské konanie po poručiteľke menom O. B., H. P., nar. dňa XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom I. D. F., B. N. XXXX/XX, ktorého účastníkmi sú dedičia F. G., H. B. (žalovaná 1/), F. B. (žalovaný 2/), A. B. (žalobca) a M. I., H. B.. Uznesením č.k. -87 zo dňa 14.02.2023 bolo dedičské konanie prerušené. Zároveň bolo uložené účastníkovi konania A. B., aby v lehote do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto uznesenia podal žalobu proti závetným dedičom F. G., H. B. a F. B. o určenie spornej skutočnosti, že je zákonným dedičom po poručiteľke v prvej dedičskej skupine, ktorý by prichádzal spolu s ostatnými účastníkmi do úvahy podľa dediť, a že spochybňuje

holografný závet spísaný dňa 15.05.2019 a žiada vyhlásenie absolútnej neplatnosti tohto závetu. Dodal, že z odôvodnenia vyplýva, že dedičmi zo závetu sú F. G., H. B. a F. B. a ako dedičia zo zákona v prvej dedičskej skupine prichádzajú do úvahy F. G., H. B., F. B., A. B. a M. I., H. B..

4. Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 25.11.2008, podľa ktorého pre sporové konanie začaté na základe návrhu podaného odkázanými dedičmi ( ) treba považovať všetkých účastníkov konania v dedičstve za nerozlučných spoločníkov v zmysle ustanovenia , a to ako na strane navrhovateľov, tak i na strane odporcov (R65/2003).

5. Na základe tohto rozhodnutia, ktoré je podľa okresného súdu možné v celom rozsahu aplikovať aj za účinnosti (ďalej len „“) konštatoval, že neboli splnené základné procesné podmienky na prejednanie veci, a to, že stranami sporu neboli všetci, ktorí prichádzajú do úvahy ako dedičia po poručiteľke. Uviedol, že v danom prípade toto konanie a jeho výsledok zasiahne do práv a povinností všetkých potenciálnych dedičov, či už zákonných, ako aj závetných a nemožno konať len s niektorým z dedičov tak, ako to bolo v tomto prípade. Skutočnosť, že notárka uložila podanie žaloby len proti závetným dedičom -žalovaným 1/ a 2/ nemá vplyv na to, že dedičia, ktorí prichádzajú do úvahy po poručiteľke O. B., H. P. tvoria nútené spoločenstvo a pre úspech v spore je potrebná účasť všetkých týchto subjektov právneho vzťahu.

6. Okresný súd citujúc ust. zamietol žalobu v celom rozsahu, a to bez ďalšieho dokazovania na preukázanie skutkových tvrdení strán konania o platnosti, prípadne neplatnosti závetu poručiteľky O. B., H. P. z dôvodu, že jedna z dedičiek M. I., H. B., ktorá prichádza do úvahy ako dedička zo zákona po poručiteľke, nebola stranou v tomto súdnom konaní.

7. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa tak, že žalovaní 1/ a 2/ majú proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

8. Proti rozsudku okresného súdu o zamietnutí žaloby podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu a žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne ho zmenil tak, že vyhovie žalobe a určí, že závet zo dňa 15.05.2019 napísaný poručiteľkou je neplatný a prizná žalobcovi voči žalovanej 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vyjadril nesúhlas s odôvodnením napadnutého rozsudku z dôvodu, že z uznesenia súdneho komisára sp. zn. , zo dňa 14.02.2023 vyplýva, že mu bola uložená povinnosť podať žalobu o neplatnosť závetu proti závetným dedičom F. G. a F. B.. Uviedol, že zo strany súdneho komisára ako i zo strany súdu prvého stupňa nebola dostatočne splnená poučovacia povinnosť. V danom prípade ho mal okresný súd poučiť o jeho procesných právach a povinnostiach, najmä v tom smere, že je potrebné odstrániť vady podania. Ďalej uviedol, že súd žalobu zamietol len z dôvodu procesného nedostatku núteného spoločenstva, avšak takéto rozhodnutie sa priamo do práv a povinností tretích osôb nepremietne, keďže nevyhnutne musí po ňom nasledovať osobitné dedičské konanie, ktorého sa už musia zúčastniť všetky dotknuté osoby, pričom ich účasť zabezpečuje notár disponujúc zákonom danými právomocami. Pochybenie a arbitrárnosť videl v tom, že pokiaľ okresný súd mal za nepreukázaný úplný okruh na strane žalovaných, mal postupovať podľa , prípadne ho vyzvať na odstránenie vád podania. Tým, že ani pri pojednávaní nevyslovil predbežné právne posúdenie, došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Citujúc a rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. uviedol, že je zrejmé, že ho súdny komisár nepoučil v uznesení o formálnych náležitostiach žaloby a okruhu účastníkov a bolo teda potrebné, aby konajúci súd tento nedostatok napravil a riadne ho poučil. Na záver žalobca navrhol súdu, aby povolil pristúpenie účastníka na stranu žalovaných, a to M. I., H. B., nar. XX.XX.XXXX.

9. Proti rozsudku okresného súdu o zamietnutí žaloby podal odvolanie i žalovaný 2/. Uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za nesprávny z dôvodu, že sa súd v konaní nezaoberal sfalšovaným testamentom. Formálne dôvody uvedené v napadnutom rozsudku nemôžu byť na jeho ujmu ako dediča. Okresný súd vôbec neprihliadal na výzvu súdneho komisára, podľa ktorej mali byť žalovaní len dedičia zo závetu. Uviedol, že napadnutý rozsudok je nelogický, protiprávny a v rozpore so spravodlivosťou, a preto ho žiada zrušiť.

10. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná 1/ prostredníctvom právneho zástupcu. Uviedla, že argumenty uvedené žalobcom v jeho odvolaní sú irelevantné a napadnutý rozsudok je vecne správny, preto navrhla, aby odvolací súd potvrdil toto rozhodnutie a odvolanie zamietol v celom rozsahu ako nedôvodné. Vo vyjadrení v podrobnostiach poukázala na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu.

11. Predtým ako odvolací súd pristúpil k vecnému prieskumu odvolaním napadnutého rozsudku posudzoval prípustnosť podaných odvolaní a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 2/ nie je prípustné.

12. Podľa (ďalej len „“) odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

13. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

14. Subjektívna stránka prípustnosti odvolania sa viaže na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie – či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie (hoci aj proti rozhodnutiu objektívne napadnuteľnému týmto opravným prostriedkom); takým dôvodom je skutočnosť, že rozhodnutím okresného súdu bol odvolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery.

15. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu voči žalovanému 2/. V danom prípade žalovaný 2/ nemá subjektívne právo na podanie odvolania voči tomuto rozhodnutiu, pretože okresný súd napadnutým rozsudkom nerozhodol v jeho neprospech. Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že žalovaný 2/ s podanou žalobou súhlasil. Keďže žalovaný 2/ podal odvolanie voči rozhodnutiu, ktoré nebolo vydané v jeho neprospech, podal odvolanie ako neoprávnené osoba a je povinnosťou odvolacieho súdu ho odmietnuť podľa .

16. Následne krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov odvolania podaného žalobcom (, ) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ako vecne správny potvrdil.

17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil, napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie. Odvolací súd v celom rozsahu zdieľa skutkové aj právne závery súdu prvej inštancie a s poukazom na ustanovenie odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku.

18. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu žalobcu založenú predovšetkým na namietaní zamietnutia žaloby len z dôvodu procesného nedostatku núteného spoločenstva a nedostatočnom splnení poučovacej povinnosti zo strany okresného súdu.

19. V zásade platí, že pasívne legitimovaní (žalovaní) sú všetci účastníci konania o dedičstve (okrem tých, ktorých dedičský súd odkázal na podanie žaloby). Tvoria nútené spoločenstvo ( ). Pokiaľ ich žalobca za žalovaných neoznačí, musí byť žaloba zamietnutá. Tento výklad si osvojila aj judikatúra k skoršej, avšak obsahovo zhodnej právnej úprave zakotvenej v ustanovení (R 65/2003). Okresný súd správne zamietol žalobu z dôvodu nedostatku označenia všetkých do úvahy prichádzajúcich dedičov po poručiteľke, ktorí tvoria nútené spoločenstvo, keďže rozsudok sa podľa povahy veci musí vzťahovať na nich všetkých. V súdenej veci sa rieši predbežná otázka - neplatnosť závetu, pretože určenie, či závet je alebo nie je platný, je súčasne určením existencie či neexistencie tohto závetu, a teda jedným z predpokladov pre posúdenie, či žalobca je alebo nie je dedičom poručiteľky. Vyriešenie tejto predbežnej otázky sa však vždy dotýka spoločných práv a povinností všetkých účastníkov konania o dedičstve. Odvolací súd považuje za správny názor okresného súdu, že toto konanie môže splniť svoj účel len vtedy, ak takáto otázka je vyriešená rozsudkom, ktorého výrok je

záväzný pre všetkých účastníkov prebiehajúceho konania o dedičstve (porovnaj aj rozhodnutie NS SR sp. zn. z 28.03.2018).

20. K námietke nedostatočného splnenia poučovacej povinnosti zo strany okresného súdu odvolací súd uvádza, že prvoinštančný súd nebol povinný žalobcu poučiť o nesprávnom určení okruhu účastníkov.

21. Poučovacia povinnosť súdu sa vzťahuje na odstraňovanie vád podania vo veci samej, ktorým je aj žaloba. V zmysle ustanovenia za vadu podania sa považuje predovšetkým absencia niektorej obsahovej náležitosti stanovenej zákonom pre podanie. Ide o tzv. neúplné podanie napríklad, ak podanie neobsahuje podpis toho, kto podanie robí, je možné ho následne na výzvu súdu doplniť. Vadou je aj nezrozumiteľnosť alebo neurčitosť podania. Nezrozumiteľným podaním je najmä také podanie, ktoré vzbudzuje pochybnosti o obsahu podania, predovšetkým z hľadiska jeho náležitostí. Neurčité je také podanie, ktoré vzbudzuje napríklad pochybnosť o individualizácii veci alebo identifikácii strán alebo pochybnosť o právnych následkoch, ktoré má spôsobiť. Neurčitým podaním vo veci samej je napríklad žaloba obsahujúca natoľko nedostatočné označenie žalovanej strany, ktoré neumožňuje jej presnú identifikáciu v tom zmysle, či ide o osobu fyzickú alebo osobu právnickú. Vadou podania sú v neposlednom rade aj zrejmé chyby v písaní alebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti. Vadou podania však z hľadiska jeho správnosti či úplnosti zásadne nie je nedostatok vecnej legitimácie.

22. Pokiaľ by okresný súd v prejednávanej veci poučoval žalobcu o tom, koho má vzhľadom na žalobou uplatnený nárok označiť za strany sporu, dával by poučenie o tzv. vecnej legitimácii, t. j. o tom, kto má byť podľa hmotného práva stranou sporu. Poučenie žalobcu v tomto zmysle by presahovalo poučovaciu povinnosť súdu podľa , čo je v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania (rozhodnutie NS SR z 27. októbra 2010 sp. zn. , sp. zn. z 23.08.2023). V tomto prípade neobstojí ani námietka, že žalobca bol notárom v dedičskom konaní odkázaný na podanie žaloby o neplatnosť závetu len proti žalovaným 1/ a 2/ ako závetným dedičom . Dedičský súd (notár ako súdny komisár) podľa odkáže účastníka dedičského konania, ktorého tvrdenia vyhodnotil ako menej pravdepodobné na podanie žaloby. Jeho rozhodnutie tak fakticky určuje toho, kto má žalobu podať a čo má byť jej predmetom. Označenie subjektu, voči ktorému ma žaloba smerovať je vecou toho, kto bol na jej podanie odkázaný, nie je povinnosťou dedičského súdu uviesť voči komu má byť žaloba podaná. V predmetnej dedičskej veci súdny komisár žalobcu ako dediča odkázal na podanie žaloby o neplatnosť závetu poručiteľky proti žalovaným 1/ a 2/ ako závetným dedičom, no uvedený odkaz bol vykonaný nad rámec jeho povinnosti vyplývajúcej z , naviac nemožno z neho vyvodiť, že žaloba mala smerovať výlučne voči žalovaným 1/ a 2/. Okrem toho, žalobca je v súdnom konaní právne zastúpený, v ktorom prípade súd nemá poučovaciu povinnosť ( ). Nemožno považovať za pochybenie súdu prvej inštancie, keď sa žalobca uspokojil s neúplným označením strán sporu. Keďže žalobca zodpovedá za vecnú správnosť žaloby, nesie zodpovednosť za to, voči komu si žalobou nárok uplatní. V prípade, že označí nesprávnu osobu alebo neoznačí všetky osoby, voči ktorým má žaloba smerovať, znáša následok v podobe zamietnutia žaloby pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie.

23. Na základe vyššie uvedených argumentov odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky žalobcu za odôvodnené a v súlade s rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

24. Žalobca v odvolaní navrhol, aby odvolací súd povolil pristúpenie do konania na strane žalovaných ďalšiemu subjektu M. I., H. B., nar. XX.XX.XXXX. Podľa na odvolacie konanie sa nepoužije ustanovenie o pripustení subjektov. Z dikcie predmetného zákonného ustanovenia vyplýva vylúčenie použitia ustanovenia , ktoré umožňuje žalobcovi podať návrh na pristúpenie ďalšieho subjektu do konania v odvolacom konaní. Odvolací súd preto nemohol návrhu žalobcu na povolenie pristúpenia ďalšieho subjektu do konania, ktorý urobil v rámci odvolacieho konania, vyhovieť a jeho návrh zamietol.

25. O trovách odvolacieho konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 2/ rozhodol odvolací súd podľa , a per analogiam . Odvolanie žalovaného 2/ bolo odmietnuté, keďže neobsahuje osobitnú úpravu rozhodovania o trovách konania v prípade, že odvolanie je odmietnuté, odvolací súd pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania analogicky aplikoval ust. , ktoré upravuje problematiku svojou povahou najbližšiu odmietnutiu odvolania (ukončenie konania bez rozhodovania vo veci samej). V danom prípade ukončenie odvolacieho konania odmietnutím procesne zavinil žalovaný 2/ (lebo podal odvolanie napriek tomu, že nie je osobou

oprávnenou na jeho podanie), preto by bol povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania. Nakoľko však odvolaniu žalobcu vyhovené nebolo, je tento povinný nahradiť trovy odvolacieho konania žalovanému 2/. Potom možno uzavrieť, že úspech a neúspech žalobcu a žalovaného 2/ v odvolacom konaní bol rovnaký, preto im navzájom nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania a odvolací súd žiadnemu z nich tento nárok nepriznal.

26. Žalovanej 1/ podľa a priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko odvolaniu žalobcu vyhovené nebolo, rozsudok okresného súdu bol potvrdený, teda v odvolacom konaní bola žalovaná 1/ v celom rozsahu úspešná.

27. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( a ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( a ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).