Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10Co-332-2017.pdf
PDF · 95.58 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/332/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Terézie Mecelovej v právnej veci žalobkyne: SATRO s.r.o., Bratislava, Hodonínska 25, IČO: 31 335 161, zastúpenej: STANO a partneri s.r.o., Bratislava, Nám. 1. mája 16, IČO: 36 869 571, proti žalovanej: O. K., nar. XX. K. XXXX, bytom Z., Z. J. XXX/XX, o 38,82 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 2. februára 2017 č. k. 30Csp/52/2016-29 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie sumy 38,82 eur s príslušenstvom, pozostávajúcej z platby za neuhradené služby 18,82 eur a sumy 20 eur, predstavujúcej náhradu hodnoty zariadenia. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 132 ods. 2, § 150 ods. 1, 2, § 191 ods. 1, 2, § 297 písm. c/ CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z. v znení neskoršieho právneho predpisu), § 51, § 488 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 43 ods. 1 písm. a/, ods. 12 písm. b/, § 44 ods. 1 ZoEK (zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil, že vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, pričom žalovaná sa k podanej žalobe ani k predloženým dôkazom nevyjadrila. Dňa 29. mája 2013 bol medzi žalobkyňou ako poskytovateľom služby a žalovanou uzavretý dodatok k zmluve o pripojení a poskytovaní verejných služieb retransmisie, s dobou viazanosti 24 mesiacov, na základe ktorého sa žalobkyňa zaviazala poskytovať služby televíznych káblových rozvodov, po uvedenú dobu a žalovaná sa zaviazala uhrádzať platby za zvolený programový balík. V konaní sa žalobkyňa domáhala zaplatenia poplatku až za obdobie od 1. novembra 2015 do 9. decembra 2015, teda po uplynutí doby viazanosti. V žalobe žalobkyňa neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by jej nárok odôvodňovali, čo do základu a výšky, predovšetkým nepreukázala, že žalovanej poskytovala služby v rozhodnom období a na jeho preukázanie neoznačila žiadne dôkazy. K nároku na náhradu hodnoty zariadenia, dekódovacia karta, neuviedla žalobkyňa žiadne rozhodujúce skutočnosti. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, nepreukázaním, že ňou žalovaná suma je dôvodná a opodstatnená a dôsledkom tejto dôkaznej núdze bol neúspech žalobkyne v konaní. Bolo poukázané i na zásadu práva patria len bdelým, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorý svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou i predvídavosťou. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalovanej, ktorá bola v konaní v plnom rozsahu úspešná, vznikol nárok na náhradu trov konania, ktorá jej priznaná nebola, pretože preukázateľne jej trovy v konaní nevznikli.
2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne zmenu vyhovením žalobe. Odvolanie odôvodnila
tým, že v konaní došlo k vadám, súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, na základe vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom nesprávne použil i ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Žalobkyňa so žalovanou uzavreli zmluvu o pripojení 10. marca 2011 s dodatkom z 29. mája 2013 a súčasne bolo žalovanej odovzdané aj zariadenie na príjem poskytnutej služby, ktorú skutočnosť žalovaná potvrdila svojím podpisom na zmluve. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. Predmetný nárok na súde prvej inštancie je inými sudcami, ako i zákonnou sudkyňou, v iných súdnych konaniach priznávaný (dva mesiace pred vydaním napádaného rozsudku zákonná sudkyňa vydala v obdobnej veci sp. zn. 30C/62/2016 rozsudok v prospech žalobkyne, pričom šlo o rovnaké skutkové tvrdenia). Vzhľadom na nevyjadrenie sa k žalobe, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie postupovať podľa § 150 ods. 1, 2 CSP. Žalovaná bola doposiaľ nečinná, preto zákonná sudkyňa mala považovať skutkové tvrdenia žalobkyne za nesporné. Žalovaná nikdy nereklamovala služby, ako ani cenu za poskytnutú službu. Aj tu by mala platiť zásada právo patrí bdelým, nie spiacim. Stáva sa, že súdy vykonávajú kvázi advokátske služby v prospech žalovaných - dlžníkov, čím je značne narušená zásada kontradiktórnosti súdneho konania. Súd prvej inštancie ale rozhodol v prospech žalovanej, napriek tomu, že sa nevyjadrila, teda v rozpore s ustanovením § 151 ods. 1 CSP. Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 CSP) alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 CSP). Odlišným rozhodovaním v skutkovo a právne zhodných konaniach dochádza k porušeniu princípu predvídateľnosti práva. Podľa nálezu Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 242/2007 súčasťou práva na spravodlivý proces, vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je aj povinnosť vydávané rozhodnutie odôvodniť, pričom z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov i právnymi závermi. Ak sú právne závery súdu v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami, rozhodnutie treba považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Pokiaľ súd v rozpore s doterajšou aplikačnou praxou bez akéhokoľvek zmyslu interpretuje a aplikuje právnu normu diametrálne odlišným spôsobom, vytvára sa právna neistota. Princíp právnej istoty znamená tiež predvídateľnosť postupu súdu v tom, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované. Ak súd interpretuje a aplikuje všeobecne záväzné právne normy tak, že v dvoch identických, resp. podobných prípadoch, tieto posudzuje, vykladá a aplikuje diametrálne odlišným spôsobom a svoj názorový posun nijako nevysvetlí, je jeho rozhodnutie v rozpore s ústavne chráneným princípom právnej istoty (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky, ďalej len „ÚS ČR“ sp. zn. II. ÚS CR 296/01). V zmysle rozhodnutia ÚS SR sp. zn. III. ÚS 192/2006, ak súd rieši právnu otázku, ktorá už bola právoplatne vyriešená podstatne odchylným spôsobom bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal so skoršími súdnymi rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej istoty a môže tým porušiť aj právo účastníka na súdnu ochranu. Podľa rozhodnutia ÚS SR sp. zn. III. ÚS 335/06 postup všeobecného súdu, ktorý aplikuje zákonné ustanovenia bez relevantných dôvodov v rozpore s konštantnou rozhodovacou praxou, je treba považovať za postup arbitrárny. Zmluvu o pripojení na zariadenie a prevádzkovanie televíznych káblových rozvodov z 10. marca 2011, uzavretú stranami konania, zmenili dodatkom z 29. mája 2013. Žalobkyňa poskytla žalovanej zariadenia, čo je podľa zmluvy nesporné. Žalobkyňa si uplatnila i náhradu hodnoty zariadenia, ktorú vyjadrila odkazom na cenník. Tým, že žalovaná nevrátila vypožičané zariadenia, ktoré žalobkyňa mohla poskytnúť ďalšiemu klientovi, vznikla žalobkyni škoda vo výške hodnoty zariadenia, ako i ušlého zisku. Žalobkyňa zdôraznila, že súd prvej inštancie nesprávne vychádzal zo skutočnosti, že strany konania uzavreli zmluvu na dobu určitú. Takú zmluvu neuzavreli. Dohodli si 24-mesačnú viazanosť, čo nepredstavuje uzavretie zmluvy na dobu určitú. Žalobkyňa uhrádzala služby žalovanej aj po uplynutí doby viazanosti, do 1. novembra 2015. Poukázala na ustanovenie § 44 ods. 5 ZoEK.
3. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.
4. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.
5. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa spolu s podanou žalobou predložila súdu prvej inštancie dodatok o pripojení a poskytovaní verejných služieb retransmisie z 29. mája 2013, ako aj všeobecné podmienky spoločnosti a odstúpenie od zmluvy o poskytovaní elektronických komunikačných služieb, spolu s protokolom o výmene a cenníkom služieb. Súd prvej inštancie doručil žalobu spolu s prílohami a poučením žalovanej, ktorá sa k žalobe nevyjadrila, napriek výzve súdu prvej inštancie, že ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, aby vo vyjadrení uviedla rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojila listiny, na ktoré sa odvoláva a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 167 ods. 2 CSP).
6. Žalovaná bola poučená (súdom prvej inštancie) tiež o povinnosti pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia, týkajúce sa sporu (§ 150 ods. 1 CSP).
7. Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP).
8. Pojmami procesný útok a procesná obrana (§ 149 CSP) zákonodarca zdôraznil kontradiktórnosť procesného postavenia strán v sporovom konaní. Ustanoveniami § 149 až § 154 CSP malo dôjsť k prehĺbeniu sporovosti konania, s cieľom prispieť k zefektívneniu, zrýchleniu a zhospodárneniu sporového konania. Porušenie povinnosti tvrdenia, zakotvenej v ustanovení § 150 CSP pre obidve strany sporu sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 CSP), alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 CSP). Uvedeným spôsobom je potrebné postupovať aj v spotrebiteľských sporoch, pri ktorých sa nepoužijú ustanovenia o sudcovskej a zákonnej koncentrácii v zmysle § 296 CSP, t. j. § 153 a § 154 CSP (porov. rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co 405/2017).
9. V zásade teda platí, že dokazovanie v sporovom konaní slúži na zistenie toho, čo strany tvrdili, pričom súd má možnosť materiálnej korekcie, a teda môže strany vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 2 CSP). Tento materiálny korektív však nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán a ich povinnosť tvrdiť. Jeho účelom je len v rozumnej miere zmierniť prísne formálne dôsledky nesplnenia povinnosti tvrdiť (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016).
10. Z obsahu spisu je zrejmé, že tvrdenia žalobkyne, čo do základu nároku a výšky žalovaná žiadnym spôsobom nepoprela (ostala pasívna). Preto konštatovanie súdu prvej inštancie o nepreukázaní základu a výšky uplatňovaného nároku žalobkyňou nemalo oporu v zistenom skutkovom stave, založenom na základe prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany (§ 149 CSP).
11. Ak súd prvej inštancie považoval za potrebné (pre svoje rozhodnutie) ďalšie skutkové tvrdenia, na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností, podľa § 150 ods. 2 CSP mohol o to strany, vrátane žalobkyne, požiadať. Uvedeným spôsobom ale nepostupoval. Rovnako tak neodmietol žalobu z procesných dôvodov podľa § 129 ods. 3 CSP.
12. Ak potom tvrdený skutkový stav, žalovanou nepopretý, súd prvej inštancie neprevzal za základ rozhodnutia, mal nariadiť pojednávanie na prejednanie veci samej (§ 297 veta prvá CSP), na ktorom by určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné a ktoré sa považujú za nesporné, ktoré dôkazy súd vykoná a ktoré nevykoná, s uvedením predbežného právneho posúdenia veci (§ 181 ods. 2 CSP).
13. Z koncepcie ustanovenia § 297 písm. b/ CSP (podľa ktorého nie je potrebné v spotrebiteľských veciach nariaďovať pojednávanie, za predpokladu splnenia zákonom stanovených podmienok) vyplýva, že zákonodarca chcel zjednodušiť procesný postup súdu vo veciach, kedy skutkové tvrdenia strán sú nesporné, nie však v prípadoch, ak tvrdený skutkový stav (tvrdenia v žalobe) súd prvej inštancie považuje za nedostatočný. Obdobne ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že listinné dôkazy pripojené k žalobe nepreukazujú tvrdenia žalobkyne v žalobe (ktoré žalobkyňa nepoprela), bolo dôvodné nariadiť pojednávanie vo veci samej. Pritom zásadne platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce, sú záležitosťou žalovanej strany (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ďalej len „NS SR“ sp. zn. 8Cdo 181/2016).
14. Žalovaná nepoprela, že v rozhodnom období jej žalobkyňa poskytovala služby, preto záver súdu prvej inštancie o nepreukázaní poskytnutia služieb žalovanej zo strany žalobkyne v rozhodnom období, nebol správny.
15. Konanie pred súdom má zabezpečiť pre strany konania spravodlivú ochranu ich práv a záujmov (tzv. fair process). Preto im musí byť vytvorená možnosť predvídať rozhodnutie súdu a tomu prispôsobiť uplatňovanie (realizáciu) svojich procesných práv. Všeobecný súd je tak povinný na všetky procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky, alebo sa bráni ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 85/2015-17 z 12. februára 2015).
16. S poukazom na vyššie uvedené je dôvodné konštatovať, že súd prvej inštancie nepostupoval vyššie uvedeným spôsobom a neriadil sa ustanovením § 150 a § 151 CSP, v dôsledku čoho nepredvídateľný a prekvapivý postup súdu prvej inštancie bol v rozpore s právom sporovej strany na spravodlivý proces. Odvolacia námietka žalobkyne bola preto dôvodná.
17. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký nežiaduci postup súdu v prejednávanej veci, ktorým súd účastníkovi konania znemožní realizáciu tých práv, ktoré mu priznával procesný kódex za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva. Medzi najzávažnejšie prípady odňatia možnosti konať pred súdom možno zaradiť situácie, keď súd rozhodoval bez nariadenia pojednávania a neboli na to splnené podmienky (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 96/2010, zo dňa 20. mája 2010).
18. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie bolo znemožnené žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odňatím možnosti žalobkyne konať pred súdom prvej inštancie (tento nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom).
19. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, postupovať v súlade s prejednacou zásadou civilného sporového konania, v ktorom je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu.
20. Skutkové tvrdenia žalujúcej strany sú prostriedkami procesného útoku a skutkové tvrdenia žalovanej strany sú prostriedkami procesnej obrany (§ 149 CSP). Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti, pričom z ustanovenia § 151 CSP vyplýva procesná sankcia za nesplnenie procesnej povinnosti (§ 151 CSP). Súd prvej inštancie na základe vyhodnotenia splnenia procesnej povinnosti strán konania, podľa § 150 a § 151 CSP posúdi spornosť skutkových tvrdení strán, s vyvodením dôsledkov nesplnenia procesnej povinnosti.
21. Ak súd prvej inštancie dospeje k záveru o potrebe korekcie následku nesplnenia procesnej povinnosti, na prejednanie sporu nariadi pojednávanie (Civilný sporový poriadok upravuje civilný proces v materiálnom poňatí, teda v zmysle zásady spravodlivej a účinnej ochrany práv - čl. 2 CSP), s cieľom poskytnúť stranám sporu ochranu ich práv prostredníctvom ústneho a bezprostredného konania. Pri vykonávaní dokazovania bude súd prvej inštancie okrem prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti konania, aplikovať i zásadu predvídateľnosti postupu súdu, ako i prihliadať na špecifiká tzv. spotrebiteľských sporov ako sporov s ochranou slabšej strany (§ 290 CSP a nasl.).
22. Súd prvej inštancie pri písomnom vyhotovení rozhodnutia bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé, s uvedením obsahových náležitostí podľa § 220 ods. 2 CSP, vrátane uvedenia použitých prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil, prípadne prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je
odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania.
23. Svoj právny záver zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania, vrátane žalobkyne, musí dať odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).
24. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
25. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.