Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Cob-44-2018.pdf
PDF · 97.92 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cob/44/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej v sporovej veci žalobcu: C. Y., trvale bytom G. XXXX, E. L. P., zastúpeného JUDr. Marekom Švantnerom, advokátom so sídlom vo Vranove nad Topľou, Sídlisko Okulka U 15/22, IČO: 42076692 a Advokátska kancelária JUDr. Stanislav Kaščák, s. r. o., Ulica 1. mája 1246, Vranov nad Topľou, IČO: 47 245 034 proti žalovanému: I. C., trvale bytom L. Y. XXXX/XX, E. L. P., zastúpenému JUDr. Katarínou Hroncovou, advokátkou, so sídlom v Brezne, Dr. Clementisa 1214/4, IČO: 37955322, o náhradu škody, odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 11Cb/103/2011-314 z 27.11.2017, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovaného zaplatiť mu 1.000,- eur titulom náhrady škody spôsobenej porušením spoločenskej zmluvy v zmysle § 135a a § 122 Obchodného zákonníka zo rok 2010. Vyslovil, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté v samostatnom uznesení.
2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca bol spoločníkom spoločnosti B. s obchodným podielom 165.970,- eur až do zrušenia jeho účasti tejto spoločnosti v konaní vedenom pod sp.zn. 10Cb/64/2009, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť 17.4.2012.
3. Žalobca odvodzoval svoje právo na náhradu škody od tvrdenia, že žalovaný ako konateľ uvedenej obchodnej spoločnosti konal v rozpore so zákonom. Počas výkonu svojej činnosti vedome porušoval tak svoju povinnosť konať s odbornou starostlivosťou, ako aj zákon, keď žalobcovi, ktorého podiel v spoločnosti predstavuje 50 %, vedome znemožňoval oboznamovať sa s dokumentmi spoločnosti, byť informovaný o činnosti spoločnosti a o výsledkoch podnikania. Škoda spôsobená porušením povinnosti predstavuje sumu 1.000,- eur.
4. Žaloba však nie je dôvodná, pretože žalobca stratil aktívnu legitimáciu na podanie žaloby. Každý spoločník spoločnosti, ktorý je oprávnený v mene spoločnosti uplatniť nároky na náhradu škody alebo iné nároky, je aktívne legitimovaný, z čoho vyplýva, že nárok na náhradu škody voči konateľom spoločnosti si môže uplatniť spoločnosť (v jej mene podáva žalobu spoločník spoločnosti), ktorá je v pozícii poškodeného alebo jej veriteľ. V prejednávanej veci ako žalobca mala byť označená obchodná spoločnosť a v jej mene mal byť podaný návrh spoločníkom spoločnosti, ktorý ju v takomto spore aj
zastupuje. Označenie žalobcu v prejednávanej veci je teda chybné a nezodpovedá zneniu zákona. Tým, že spoločník C. Y. počas konania prestal byť spoločníkom uvedenej spoločnosti, nemôže mať spôsobilosť túto spoločnosť aj naďalej zastupovať a došlo k strate jeho aktívnej legitimácie, ako aj k procesnej spôsobilosti konať v mene spoločnosti.
5. Žaloba je nedôvodná aj na základe nepreukázania splnenia zákonných predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody. Len ak škoda vznikne, možno sa domáhať jej náhrady, ak by škoda nevznikla hoci by aj reálne hrozila, nemožno sa úspešne domôcť jej náhrady. Žalobca v konaní nepreukázal, že by škoda reálne spoločnosti vznikla. Výpoveď svedkyne W.. N. a jej správa z nahliadnutia do účtovníctva nepreukazuje ani škodu a ani príčinnú súvislosť medzi porušením povinností a vznikom škody. Čo sa týka porušenia povinností pri výkone funkcie konateľa, najmä porušenie povinnosti vykonávať funkciu s odbornou starostlivosťou, úmyselným, ako i nedbanlivostným konaním alebo nekonaním, žalobca dôkazné bremeno neuniesol. Rovnako nepreukázal za týchto okolností ani príčinnú súvislosť medzi porušením povinností a vznikom škody. Žalobca na nemôže s úspechom domáhať náhrady škody vo výške 1.000,- eur, ak presne nevie uviesť, pri akom konkrétnom konaní vznikla. Žalobca nepreukázal, že spoločnosti vznikla škoda. Stanovenie výšky škody nemôže byť ľubovoľné. Pokiaľ ide o škodu, žalobca musí preukázať, že táto vznikla spoločnosti a nie žalobcovi, ktorý tvrdí, že žalovaný ho ukracuje na jeho nárokoch. Tieto okolnosti však žalobca hodnoverným spôsobom nepreukázal. Preto bolo potrebné žalobu zamietnuť. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 2 CSP.
6. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe vyhovel alebo rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
7. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. e) CSP, t.j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
8. Poukázal na to, že pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu, je žalované obdobie roka 2010, v ktorom bol žalobca spoločníkom tejto obchodnej spoločnosti. Samotný CSP nepozná inštitút straty aktívnej vecnej legitimácie. V § 80 CSP sa hovorí o možnosti zmeny sporovej strany a uvádza sa vymedzenie tohto postupu zo situácie, keď nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností.
9. Súd prvej inštancie sa nezaoberal ustanovením § 135a Obchodného zákonníka v nadväznosti na to, že žalobca je zároveň veriteľom spoločnosti B. E. L. P., D..O..M.. a o zaplatenie svojej pohľadávky vedie súdne konanie na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp.zn. XCb/XX/XXXX. Treba zdôrazniť, že konaním žalovaného ako štatutára sa znížila hodnota obchodného podielu žalobcu spoločnosti B. E. L. P., D..O..M.., ako aj podiel na zisku vyrovnacieho podielu, a preto má žalobca aj naliehavý právny záujem o aktívnu legitimáciu v tomto konaní.
10. Petit žaloby je vykonateľný, pretože označuje toho, kto má plniť, akú sumu má plniť a z akého dôvodu je povinný plniť.
11. Pokiaľ ide o preukázanie vzniku škody, žalobca na súde prvej inštancie vo vyjadrení z 10.8.2016 presne vysvetlil, ktoré účtovné podklady od spoločnosti B. E. L. P., D..O..M.. potrebuje, aby bolo možné vykonať presné vyčíslenie nároku na náhradu škody. Súd prvej inštancie tieto podklady od žalovaného, ako aj od spoločnosti B. E. L. P., D..O..M.. žiadal, avšak neskôr od dokazovania v tomto smere upustil a nepovažoval ho za potrebné.
12. Žalobca a svedkyňa W.. N. presne a konkrétne popísali súdu, z akých obchodných vzťahov a z akých právnych úkonov vznikla spoločnosti škoda. Bolo to na pojednávaniach konaných 12.9.2016 a 24.5.2017. V tomto konaní sa vyskytuje potreba preveriť a zistiť najprv správne reálne účtovné údaje o spoločnosti B. E. L. P., D..O..M.., preveriť ich správnosť a tieto skutkové zistenia následne premeniť na odborné údaje a výpočty, na ktoré je potrebná špecializovaná odbornosť a znalosti, ktorými disponujú znalci v príslušných znaleckých odboroch. V tomto smere však súd prvej inštancie nevykonal dostatočné dokazovanie. Nie je totiž logicky možný opačný postup v tom zmysle, že žalobca najprv preukáže
vznik škody a potom žalovaný doloží účtovníctvo. Preukázanie škody sa nedá realizovať intuíciou a účtovníctvo sa nedá uhádnuť, pretože tieto doklady treba predložiť.
13. Súd prvej inštancie jednostranne posudzoval vyjadrenie sporových strán v neprospech žalobcu. Žalobcovi a jeho argumentom sa nedostalo takej pozornosti zo strany súdu prvej inštancie, ako vyjadreniam žalovaného.
14. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. V následných vzájomných vyjadreniach (§ 374 ods. 1, 2 CSP) zotrvali sporové strany na svojich doterajších stanoviskách.
15. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
16. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má poklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie.
17. Podľa § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka, každý spoločník je oprávnený v mene spoločnosti uplatniť nároky na náhradu škody alebo iné nároky, ktoré má spoločnosť voči konateľovi, alebo uplatniť nároky na splatenie vkladu proti spoločníkovi, ktorý je v omeškaní so splatením vkladu, prípadne nároky na vrátenie plnenia vyplateného spoločníkovi v rozpore so zákonom. To neplatí, ak spoločnosť už tieto nároky uplatňuje. Iná osoba ako spoločník, ktorý žalobu podal alebo ním splnomocnená osoba, nemôže v súdnom konaní robiť úkony v mene spoločnosti.
18. Podľa § 122 ods. 4 Obchodného zákonníka spoločník, ktorý uplatní v mene spoločnosti nároky podľa odseku 3 je povinný znášať trovy súdneho konania. Ak je spoločnosti priznaná náhrada trov konania ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, je povinný uhradiť ju spoločníkovi, ktorý uplatňoval nároky za spoločnosť.
19. Podľa § 133 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Konateľom spoločnosti môže byť len fyzická osoba. Podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.
20. Podľa § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá v spoločnosti vznikla tým, že a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom, b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a.
21. Podľa § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že konal v záujme spoločnosti. Konatelia nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami alebo ak ide o povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie dozorná rada schválila.
22. Nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú primerane. Nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá nároku na náhradu škody alebo s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty (§ 135a ods. 5 Obchodného zákonníka).
23. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že žalobca uplatňuje vo vlastnom mene nárok na náhradu škody proti konateľovi obchodnej spoločnosti B. E. L. P., D..O..M.., pričom svoje nároky kvalifikoval v zmysle § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka a poukázal na celý rad (podľa jeho názoru) porušení povinností zo strany žalovaného ako konateľa spoločnosti, na základe ktorých mala vzniknúť spoločnosti predmetná škoda.
24. Treba však prisvedčiť právnemu názoru súdu prvej inštancie vyslovenému v odôvodnení jeho rozhodnutia, že z ustanovenia § 122 ods. 3, 4 Obchodného zákonníka nepochybne vyplýva, že sporovou stranou na strane žalobcu vo veciach takejto povahy (uplatňovanej náhrady škody proti konateľovi obchodnej spoločnosti) je obchodná spoločnosť, ktorá je zároveň subjektom, ktorému takáto škoda vznikla. Spoločník takejto obchodnej spoločnosti je oprávnený konať vo veciach tejto povahy, avšak len v mene spoločnosti, ako to je výslovne v uvedených zákonných ustanoveniach špecifikované a nie je legitimovaný na podanie žaloby vo vlastnom mene, teda nemôže v súdnom konaní vystupovať ako sporová strana (v danom prípade v pozícii žalobcu). Žalobca sa však týmito zákonnými ustanoveniami dôsledne neriadil a nároky, ktoré uplatňuje v tomto konaní si uplatňuje vo vlastnom mene, čo je nepochybne v rozpore s citovanými zákonnými ustanoveniami.
25. Ďalej je potrebné prisvedčiť právnemu názoru súdu prvej inštancie aj v tom smere, že žalobca stratil svoju aktívnu legitimáciu na podanie tejto žaloby (aj keď tak malo byť v mene obchodnej spoločnosti), nakoľko na základe rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 10Cb/64/2009 bola zrušená jeho účasť v obchodnej spoločnosti B. E. L. P., D..O..M... Za týchto okolností, keďže nie je v súčasnosti spoločníkom tejto obchodnej spoločnosti, nemá legitimáciu na vystupovanie v tomto konaní v mene tejto obchodnej spoločnosti (práve so zreteľom na stratu účasti v tejto obchodnej spoločnosti) a na takomto závere nič nemení ani okolnosť, že žalobca si uplatňuje nároky, ktoré vznikli v čase (rok 2010), kedy spoločníkom tejto obchodnej spoločnosti bol. Tento záver vyplýva z výslovného znenia § 122 ods. 3, 4 Obchodného zákonníka, z ktorého jednoznačne vyplýva, že na konanie v mene obchodnej spoločnosti v predmetných veciach je legitimovaný len spoločník tejto obchodnej spoločnosti.
26. Všetky tieto právne významné okolnosti vedú k záveru (ktorý prijal vo svojom rozhodnutí správne aj súd prvej inštancie), že žaloba žalobcu nemôže byť dôvodná so zreteľom na vyššie uvedené dve právne významné okolnosti, a to je absencia jeho vecnej legitimácie byť sporovou stranou v tomto konaní (má ňou byť príslušná obchodná spoločnosť), ako aj so zreteľom na stratu jeho vecnej legitimácie podať žalobu v mene obchodnej spoločnosti, pretože v súčasnosti už nie je spoločníkom tejto obchodnej spoločnosti.
27. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu uvedenú v jeho odvolaní spočívajúcu v tom, že má právo uplatniť si predmetné nároky aj na základe toho, že je veriteľom obchodnej spoločnosti B. E. L. P., D..O..M.., treba konštatovať, že § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, z ktorého možnosť uplatnenia takejto náhrady škody vyplýva, je zákonným ustanovením, ktoré zakotvuje samostatnú skutkovú podstatu odôvodňujúcu možnosť uplatnenia náhrady škody, ktorá je rozdielna od uplatňovaných nárokov v zmysle § 122 ods. 3, 4 Obchodného zákonníka.
28. Žalobca však svoju žalobu postavil na právnej kvalifikácii nárokov uplatňovaných v tomto konaní, ktorá vyplýva z ustanovenia § 122 ods. 3, 4 Obchodného zákonníka a pokiaľ by súd chcel posudzovať predmetné nároky aj z pohľadu § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, bolo by to možné len v prípade, ak by žalobca preukázal základnú podmienku možnej aplikácie § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka v podobe nemožnosti uplatniť si nároky patriace veriteľovi obchodnej spoločnosti priamo proti obchodnej spoločnosti. Žalobca však v tomto smere žiadne právne významné okolnosti nepreukázal a dokazovanie v tomto smere náležitým spôsobom nenavrhol. Naviac nemožno mať za to, že by suma, ktorá je uplatňovaná v tomto konaní (1.000,- eur) bola sumou, ktorú nie je možné uplatniť si a vymôcť priamo proti obchodnej spoločnosti. Pokiaľ takáto možnosť tu je, nemôže uspieť žaloba alebo právna kvalifikácia
uplatňovaných nárokov podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka svedčiaca veriteľovi obchodnej spoločnosti.
29. Za týchto okolností správne postupoval súd prvej inštancie pokiaľ žalobu zamietol a so zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP).
30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalovaný ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).