Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/27/2023

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Slivovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej a JUDr. Miroslavy Štefčekovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. X, XXX XX D., právne zastúpený: JANÍČEK LEGAL s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Kominárska 2, 4, 831 04 Bratislava, IČO: 52 961 249, proti žalovanému: Krajský súd v Banskej Bystrici, so sídlom Skuteckého 7, 974 87 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 16.07.2023, takto

rozhodol:

Súd konanie zastavuje.

Žalobca má voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou zo dňa 21.08.2023, doručenou Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) dňa 22.08.2023, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 16.07.2023. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 11.05.2023 doručil Okresnému súdu Rimavská Sobota v elektronickej podobe žiadosť o sprístupnenie informácií podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na základe ktorej žiadal o sprístupnenie zápisníc o pojednávaniach z konania Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. . Okresný súd Rimavská Sobota o žalobcovej žiadosti do dňa podania správnej žaloby vo veci nerozhodol, v dôsledku čoho došlo k vydaniu tzv. fiktívneho rozhodnutia. Proti fiktívnemu rozhodnutiu povinnej osoby žalobca podal dňa 30.05.2023 odvolanie, o ktorom ku dňu podania správnej žaloby taktiež nebolo rozhodnuté, čím došlo aj zo strany žalovaného k vydaniu fiktívneho rozhodnutia. Pretože žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné, podal proti nemu z dôvodu podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej ( ) a z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov ( ) správnu žalobu.

2. Žalovaný sa vyjadril k podanej žalobe vyjadrením zo dňa 06.12.2023, v ktorom uviedol, že za účelom vypracovania vyjadrenia zistil, že nevedie žiadne konanie vo veci preskúmania odvolania voči fiktívnemu rozhodnutiu Okresného súdu Rimavská Sobota. Predseda okresného súdu na podnet žalovaného oznámil, že dňa 11.05.2023 bola na adresu podateľne okresného súdu mailovou poštou doručená žiadosť žalobcu, ktorá bola omylom poslaná asistentke súdneho oddelenia 6C namiesto do kancelárie predsedu. Z oznámenia vyplynulo, že v spise okresného súdu sp. zn. sa nachádza aj odvolanie žalobcu, na ktoré poukazuje v správnej žalobe, a ktoré bolo taktiež omylom predložené do súdneho oddelenia okresného súdu a nie kancelárii predsedu. Žalovaný s poukazom na ust. § 19 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám uviedol, že nakoľko odvolanie žiadateľa doposiaľ nebolo

povinnou osobou doručené žalovanému, nemohol ako odvolací orgán v druhom stupni preskúmať odvolanie žalobcu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo.

3. Žalobca v replike zo dňa 15.02.2024 uviedol, že žalovaný sa vo vyjadrení k správnej žalobe nevyjadril k jej podstate a argumentácii. Žalovaný podľa žalobcu iba zrekapituloval skutkový stav a poukázal na svoje administratívne chyby a chyby povinnej osoby. Žalobca v tejto súvislosti zároveň poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 30.08.2022 a na súvisiace uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.06.2022. Vzhľadom na to, že žalovaný nerozhodol o podanom odvolaní žalobcu ani po podaní žaloby, žalobca zotrval na podanej žalobe.

4. Žalovaný v duplike zo dňa 14.03.2024 argumentoval, že dňa 29.02.2024 mu Okresný súd Rimavská Sobota predložil spis vedený pod sp. zn. spolu s opravným prostriedkom podaným žalobcom proti fiktívnemu rozhodnutiu. Žalovaný ako odvolací orgán o podanom odvolaní rozhodol rozhodnutím sp. zn. zo dňa 01.03.2024 tak, že zrušil fiktívne rozhodnutie Okresného súdu Rimavská Sobota v konaní vedenom pod sp. zn. a vec vrátil povinnej osobe na nové prejednanie a rozhodnutie. Žalovaný o odvolaní rozhodol až po tom, ako mu prvostupňový orgán predložil ako odvolaciemu orgánu odvolanie žalobcu. Podľa názoru žalovaného zrušením napadnutého fiktívneho rozhodnutia okresného súdu a vyhovením odvolaniu žalobcu došlo k odpadnutiu dôvodu na pokračovanie v súdnom konaní, a preto navrhol, aby správny súd konanie zastavil a neuložil mu povinnosť nahradiť trovy konania, pretože nezavinil to, že mu odvolanie žalobcu bolo doručené až po zákonom stanovenej lehote.

5. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 15. 05. 2024 navrhol zastavenie konania podľa ust. . Svoj návrh odôvodním tým, že došlo k odpadnutia dôvodu konania na základe sprístupnenia požadovaných informácií prvostupňovým správnym orgánom dňa 21. 03. 2024 po tom, čo žalovaný zrušil jeho fiktívne rozhodnutie. Zároveň správny súd požiadal o priznanie náhrady trov konania z dôvodu, že zastavenie konania spôsobili prvostupňový správny orgán a žalovaný nesprístupnením požadovaných informácií a nerozhodnutím o podanom odvolaní. Žalobca poukázal na obdobnú situáciu riešenú v uznesení Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 30.08.2022.

6. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej „“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

7. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

8. Podľa na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.

9. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

10. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

11. Podľa správny súd konanie uznesením zastaví, ak odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d).

12. Podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.

13. Podľa informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie.

14. Podľa ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

15. Podľa ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená ().

16. Podľa ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti ().

17. Podľa proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa . Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.

18. Podľa o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.

19. Podľa odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.

20. Správny súd v súlade s ust. skúmal splnenie procesných podmienok, aby mohol vo veci konať a rozhodnúť.

21. Z pripojených administratívnych spisov správny súd zistil, že žalobca sa emailovou žiadosťou doručenou do podateľne Okresného súdu Rimavská Sobota dňa 11.05.2023 domáhal sprístupnenia zápisníc o pojednávaniach z konania Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. , a to doručením na jeho e-mailovú adresu. Vzhľadom na to, že Okresný súd Rimavská Sobota žalobcovi požadované informácie nesprístupnil v zákonnej lehote, podal žalobca proti fiktívnemu rozhodnutiu Okresného súdu Rimavská Sobota dňa 30.05.2023 odvolanie. Z vyjadrenia zákonnej sudkyne v konaní vedenom Okresným súdom Rimavská Sobota pod sp. zn. vyplynulo, že žiadosť žalobcu bola založená do spisu na č. l. 614, na č. l. 620-621 spisu je založená výzva vyššej súdnej úradníčky, ktorou žalobcu (i ďalšieho žiadateľa) vyzvala na oznámenie, za akým účelom žiada sprístupnenie zápisníc z pojednávaní v predmetnej právnej veci, keďže v konaní nefiguruje ako účastník konania. Z vyjadrenia ďalej vyplynulo, že žalobca na výzvu nereagoval, svoje emailové podanie nedoplnil, preto súd postupoval podľa a na jeho podanie neprihliadal. Odvolanie žalobcu proti fiktívnemu rozhodnutiu Okresného súdu Rimavská Sobota bolo taktiež založené do súdneho spisu Okresného súdu Rimavská sobota sp. zn. , a nie do kancelárie predsedu súdu. Podľa úradného záznamu zo dňa 29.02.2024 bolo odvolanie žalobcu predložené na rozhodnutie žalovanému predkladacou správou zo dňa 27.02.2024 a doručené spolu s administratívnym spisom prvostupňového správneho orgánu dňa 29.02.2024. Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací orgán rozhodol o odvolaní žalobcu proti fiktívnemu rozhodnutiu Okresného súdu Rimavská Sobota v predmetnej veci

rozhodnutím sp. zn. zo dňa 01.03.2024 tak, že fiktívne rozhodnutie Okresného súdu Rimavská Sobota v konaní vedenom pod sp. zn. zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

22. Správny súd po preskúmaní podmienok konania dospel k záveru, že konanie je potrebné zastaviť podľa , pretože odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d).

23. Pri posudzovaní zákonnosti postupu správneho orgánu a povinnej osoby je potrebné vychádzať z účelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorým je zabezpečenie realizácie zaručeného práva každého na informácie ( SR) vo forme sprístupnenia informácie požadovanej žiadateľom (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.04.2012). Zákon o slobodnom prístupe k informáciám poskytuje právny rámec pre to, aby sa žiadateľovi realizáciou jeho práva umožnilo nadobúdať vedomosti o skutočnostiach a faktoch, ktorými disponuje povinná osoba, pokiaľ nejde o informácie, ktoré sú zákonom vylúčené zo sprístupňovania. Účelom zavedenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia podľa a ods. 3 nebolo legalizovať nečinnosť povinných osôb pri rozhodovaní o žiadostiach podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ale poskytnúť ochranu tomu, kto sa obrátil so žiadosťou na povinnú osobu o sprístupnenie informácií.

24. Žalobca žalobou doručenou správnemu súdu dňa 22.08.2023 napadol fiktívne rozhodnutie žalovaného zo dňa 16.07.2024 vo veci žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií, ktorým malo dôjsť k potvrdeniu fiktívneho rozhodnutia povinnej osoby - Okresného súdu Rimavská Sobota. Z administratívneho spisu žalovaného má správny súd preukázané, že Okresný súd Rimavská Sobota nerozhodol o žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií, na základe čoho v súlade s došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia, proti ktorému žalobca podal v zákonnej lehote na Okresný súd Rimavská Sobota odvolanie. O podanom odvolaní Okresný súd Rimavská Sobota nerozhodol podľa o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov a podané odvolanie ani nepredložil spolu so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu v zákonnej lehote. Uplynutím zákonnej lehoty 30 dní na predloženie odvolania prvostupňovým správnym orgánom začala odvolaciemu správnemu orgánu plynúť 15 dňová lehota na rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu o odvolaní, bez ohľadu na to, že mu odvolanie v dôsledku pochybenia prvostupňového správneho orgánu nebolo predložené (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Uplynutím tejto lehoty došlo k vzniku fiktívneho rozhodnutia odvolacieho orgánu, ktoré žalobca následne napadol správnou žalobou.

25. Žalovaný o odvolaní žalobcu proti fiktívnemu rozhodnutiu Okresného súdu Rimavská Sobota v predmetnej veci rozhodol až po uplynutí zákonnej lehoty rozhodnutím sp. zn. zo dňa 01.03.2024, ktorým napadnuté fiktívne rozhodnutie Okresného súdu Rimavská Sobota zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vydaním druhostupňového zrušujúceho administratívneho rozhodnutia žalovaného sp. zn. zo dňa 01.03.2024 došlo k odpadnutiu dôvodu na pokračovanie v súdnom konaní, pretože došlo k zrušeniu napadnutého fiktívneho rozhodnutia Okresného súdu Rimavská Sobota, a tým k vyhoveniu odvolaniu žalobcu. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. vyslovil že „fiktívne rozhodnutie o odvolaní podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám má svoje opodstatnenie pre ochranu práv žiadateľa o informácie len dovtedy, dokiaľ nedošlo k faktickému vydaniu rozhodnutia vo veci. Takéto fakticky vydané rozhodnutie má totiž prednosť pred fiktívnym rozhodnutím, je aktom výkonu verejnej správy spôsobilým ovplyvniť práva a právom chránené záujmy žiadateľa. Účelom zákona o slobodnom prístupe k informáciám je totiž nielen to, aby bola žiadosť o ich sprístupnenie vybavená v čo najkratšom čase, ale v prvom rade, aby bola vybavená. Účelom právnej úpravy obsiahnutej v zákone o slobode informácií je zabezpečenie a regulácia sprístupňovania informácií a ochraňovanie oprávnených žiadateľov pred bezdôvodným upieraním informácií. Fiktívne rozhodnutie je nástrojom dočasnej ochrany žiadateľa a je nástrojom „urgovania“ vydania faktického rozhodnutia vo veci. Faktické vybavenie žiadosti, aj po lehote ustanovenej zákonom, má vždy prednosť.“ (pozri napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ).

26. Keďže v predmetnej veci bolo vydané druhostupňové rozhodnutie žalovaného sp. zn. zo dňa 01.03.2024, odpadol dôvod existencie napadnutého fiktívneho rozhodnutia ako pôvodne spôsobilého predmetu prieskumu v správnom súdnictve. Ďalšie pokračovanie v súdnom prieskume

napadnutého fiktívneho rozhodnutia žalovaného nie je možné. Ak by súd pripustil opak, pokračovanie v súdnom konaní by viedlo k zrušeniu napadnutého fiktívneho rozhodnutia žalovaného, pretože fiktívne rozhodnutie je už svojou povahou nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). K zrušeniu rozhodnutia by správny súd pristúpil iba z dôvodu, aby sa zopakoval administratívny proces a odstránili formálne vady, ktoré však už neprivodia iné, prípadne výhodnejšie rozhodnutie pre žalobcu ako žiadateľa informácie. Účelom zákona o slobodnom prístupe k informáciám nie je vydávanie fiktívnych rozhodnutí, ale včasné podanie informácie. Právo na informácie je nevyhnutné uplatňovať účelne a efektívne, nie účelovo, a to tak vo vzťahu k povinným osobám, ako aj vo vzťahu k súdu. Správny súd zároveň konštatuje, že z podania žalobcu doručeného súdu dňa 15.05.2024 vyplynulo, že prvostupňový správny orgán žalobcovi dňa 21.03.2024 sprístupnil požadované informácie.

27. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa tak, že žalobca má právo na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému. Správny súd pri rozhodovaní o trovách konania zohľadnil, že k zastaveniu konania došlo procesným zavinením žalovaného, ktorý až po začatí súdneho konania vydal rozhodnutie, na základe ktorého došlo k zániku napadnutého fiktívneho rozhodnutia. Skutočnosť, že žalovanému nebolo doručené odvolanie žalobcu proti prvostupňovému fiktívnemu rozhodnutiu v zákonnej lehote, nemá v danom prípade podľa správneho súdu vplyv na vznik práva žalobcu na náhradu trov konania. K zastaveniu konania došlo až po podaní správnej žaloby žalobcom a následnom vydaní druhostupňového zrušujúceho administratívneho rozhodnutia žalovaného sp. zn. zo dňa 01.03.2024, teda v dôsledku procesného postupu žalovaného, ktorý žalobca pred podaním správnej žaloby nemohol predpokladať ani očakávať. Procesnú zodpovednosť na zastavení konania vyhodnotil teda správny súd tak, že ju nesie žalovaný. O výške trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Správnemu sudu v Banskej Bystrici. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej

len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa ust. kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Podľa ust. dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.