Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/200/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: JUDr. E. I., LL.M., narodený XX.XX.XXXX, bytom G. 5, XXX XX Martin, právne zastúpený: Mgr. Pavol Baláž, advokát so sídlom Eurovea Central 1, Pribinova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 50 119 303, proti žalovanému: Krajský súd v Bratislave, Záhradnícka 10, 813 66 Bratislava, IČO :00 215 759, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 15.11.2019, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave konanie zastavuje.

Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným rozhodnutím.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „správny súd“) dňa 13.12.2019 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 15.11.2019 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“). Žalobca v žalobe uviedol, že sa na základe žiadosti o sprístupnenie informácií zo dňa 13.09.2019 domáhal sprístupnenia informácie od Okresného súdu Bratislava II, konkrétne sprístupnenia rozhodnutia vo veci samej sp. zn. , a to doručením na e-mailovú adresu žalobcu. Okresný súd Bratislava II o žalobcovej žiadosti do dňa podania správnej žaloby nerozhodol, čím došlo k vydaniu tzv. fiktívneho rozhodnutia o žalobcovej žiadosti. Proti tomuto fiktívnemu rozhodnutiu žalobca podal dňa 30.09.2019 odvolanie. O odvolaní žalobcu nebolo vydané rozhodnutie, v dôsledku čoho prišlo aj zo strany žalovaného k vydaniu fiktívneho rozhodnutia.

2. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 19.02.2020. Vo vyjadrení uviedol, že žalovaný ako odvolací správny orgán Okresného súdu Bratislava II nemohol do času podania správnej žaloby rozhodnúť o odvolaní žalobcu zo dňa 30.09.2019, ktoré smerovalo voči fiktívnemu rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava II, nakoľko ho nemal k dispozícií, resp. Okresný súd Bratislava II mu toto odvolanie doručil až dňa 06.02.2020. Ďalej žalovaný uviedol, že v súvislosti s vyššie uvedenou skutočnosťou rozhodol ako odvolací orgán Okresného súdu Bratislava II dňa 18.02.2020 o odvolaní žalobcu zo dňa 30.09.2019, ktoré smerovalo voči fiktívnemu rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava II. Žalovaný tak urobil v zákonom stanovenej lehote na rozhodnutie o odvolaní, to je do 15 dní v zmysle ust. o slobodnom prístupe k informáciám v platnom znení. Ďalej žalovaný argumentoval tým, že odvolacie konanie je konanie návrhové a nemohol ako odvolací orgán Okresného súdu Bratislava II o jeho fiktívnom rozhodnutí rozhodnúť skôr, nakoľko ho nemal k dispozícii a ani o ňom nevedel. Žalovaný preverením administratívneho spisu Okresného súdu Bratislava II č. , ktorého predmetom bola žiadosť žalobcu o poskytnutie informácie zo dňa 13.09.2019 zistil, že v žiadosti žiadateľ neidentifikoval právny predpis na základe ktorého žiadal predmetnú informáciu sprístupniť, a preto bolo podanie nedopatrením založené do súdneho spisu sp. zn. ako jeho ďalšia súčasť s pridelením čísla strany 922. Žalovaný fiktívne rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II zrušil a vec

mu vrátil ako povinnej osobe na ďalšie konanie, pričom tak urobil v zákonom stanovenej lehote. Navrhol správnemu súdu, aby žalobu žalobcu odmietol, nakoľko odpadol predmet súdneho prieskumu.

3. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k žalobe vyjadril podaním zo dňa 11.03.2020, pričom uviedol, že trvá na podanej žalobe a žiada, aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil. K vyjadreniu uviedol, že nemal možnosť oboznámiť sa so skutočnosťou, že prvostupňový správny orgán v rámci odvolacieho konania nepostúpil odvolanie žalobcu zo dňa 30.09.2019 príslušnému druhostupňovému orgánu v súlade s ust. o správnom konaní. Žalobca poukázal aj na to, že Okresný súd Bratislava II opomenul aj zákonnú povinnosť o upovedomení účastníka konania o predložení odvolania odvolaciemu orgánu. Žalobca ďalej uviedol, že má za to, že v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR zavedením inštitútu fiktívneho rozhodnutia zákonodarca poskytol účastníkovi konania priamy nástroj na ochranu pred prieťahmi v konaní, kedy miesto opatrenia proti nečinnosti má účastník konania právo podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré malo byť v ustanovenej lehote vydané a správny orgán túto lehotu nerešpektoval. Žalobca vo svojom vyjadrení poukázal na ustanovenia a o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, podľa ktorých sa zodpovednosti za výkon verejnej moci nemožno zbaviť. Žalobca ďalej uviedol, že podstatnou skutočnosťou v predmetnej právnej veci zostáva skutočnosť, že v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR fikcia rozhodnutia predstavuje reálnu neexistenciu rozhodnutia a s prihliadnutím na účel o slobodnom prístupe k informáciám sa má aplikovať táto možnosť iba potiaľ, pokiaľ nebolo vo veci vydané meritórne, hoci aj oneskorené rozhodnutie, pričom lehotou na posúdenie časového faktoru v konkrétnom prípade je podľa judikatúry vedenej pod sp. zn. , , doba, do ktorej je podaná žaloba na súde. Žalobca v súvislosti s vyššie uvádzanými skutočnosťami uviedol, že k podaniu správnej žaloby zo dňa 11.12.2019 došlo až po uplatnení riadneho opravného prostriedku, a teda v zmysle dikcie ust. v nadväznosti na ust. je možno považovať predmetnú žalobu za opodstatnenú a dôvodnú.

4. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. -47 zo dňa 30.04.2020 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. -77 zo dňa 18.01.2022 žalobu odmietol a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania. Žalobca proti tomuto uzneseniu podal kasačnú sťažnosť zo dňa 02.07.2020, na základe ktorej Najvyšší správny súd SR uznesením sp. zn. zo dňa 28.06.2022 zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. -47 zo dňa 30.04.2020 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. -77 zo dňa 18.01.2022 a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.

5. Kasačný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že správny súd vec neposúdil z právneho hľadiska správne, keď dospel k záveru, že žalobu bolo potrebné odmietnuť podľa v spojení s . Kasačný súd bol toho názoru, že vzhľadom na doterajšiu rozhodovaciu prax bude relevantné posúdiť vydanie riadneho rozhodnutia vo veci odvolania žalobcu proti prvostupňovému fiktívnemu rozhodnutiu po tom, čo už nastala fikcia negatívneho druhostupňového rozhodnutia, ako dôvod pre zastavenie súdneho konania podľa . Ďalej správnemu súdu uložil povinnosť riadne sa vysporiadať s tým, či zastavenie konania v súdenej veci procesne zavinil žalovaný a v nadväznosti na to rozhodnúť a riadne odôvodniť výrok o trovách konania.

6. Podľa (ďalej „“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

7. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

8. Podľa na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.

9. Podľa opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

10. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

11. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

12. Podľa , správny súd konanie uznesením zastaví, ak odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d).

13. Správny súd v súlade s ust. skúmal splnenie zákonných procesných podmienok, aby mohol vo veci konať a rozhodnúť.

14. Z pripojených administratívnych spisov správny súd zistil, že žalobca sa žiadosťou doručenou e- mailom do podateľne Okresného súdu Bratislava II dňa 13.09.2019 domáhal sprístupnenia rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II vo veci samej so spisovou značkou z 13.06.2019, a to zaslaním tohto rozhodnutia na jeho e-mailovú adresu a@b.c Okresný súd Bratislava II žalobcovi požadované informácie nesprístupnil v zákonom stanovenej lehote, žalobca preto podal proti fiktívnemu rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava II odvolanie zo dňa 30.09.2019, podané na poštovú prepravu dňa 30.09.2019. Žiadosť o sprístupnenie informácií zo dňa 13.09.2019 bola založená do spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. pod číslom listu 922. Odvolanie žalobcu proti fiktívnemu rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava II bolo rovnako založené do súdneho spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. pod číslom listu 950. Podľa úradného záznamu zo dňa 29.01.2020 boli podania žalobcu nachádzajúce sa v spise Okresného súdu Bratislava II sp. zn. pod číslom listu 922 a číslom listu 950 postúpené v tento deň na vybavenie ako žiadosti podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám v zmysle rozvrhu práce. Odvolanie žalobcu bolo predložené na rozhodnutie žalovanému predkladacou správou zo dňa 04.02.2020 a doručené spolu s administratívnym spisom prvostupňového správneho orgánu dňa 06.02.2020. Krajský súd v Bratislave ako odvolací orgán rozhodol o odvolaní žalobcu proti fiktívnemu rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava II v predmetnej veci rozhodnutím č. zo dňa 18.02.2020 a fiktívne rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

15. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci po preskúmaní podmienok konania dospel k záveru, že konanie je potrebné zastaviť podľa , pretože odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d).

16. Podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.

17. Podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie.

18. Podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

19. Podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená ().

20. Podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti ().

21. Podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa . Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.

22. Podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.

23. Podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.

24. Pri posudzovaní zákonnosti postupu správneho orgánu i povinnej osoby je potrebné vychádzať z účelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorým je zabezpečenie realizácie zaručeného práva každého na informácie ( SR) vo forme sprístupnenia informácie požadovanej žiadateľom (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.04.2012). Zákon o slobodnom prístupe k informáciám poskytuje právny rámec pre to, aby sa žiadateľovi realizáciou jeho práva umožnilo nadobúdať vedomosti o skutočnostiach a faktoch, ktorými disponuje povinná osoba, pokiaľ nejde o informácie, ktoré sú zákonom vylúčené zo sprístupňovania. Získané informácie má žiadateľ právo spracovávať či rozširovať pre svoju potrebu alebo potrebu iných. Účelom zavedenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia nebolo legalizovať nečinnosť povinných osôb pri rozhodovaní o žiadostiach podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ale poskytnúť ochranu tomu, kto sa obrátil so žiadosťou na povinnú osobu o sprístupnenie informácií.

25. Žalobca napadol žalobou doručenou správnemu súdu dňa 13.12.2019 fiktívne rozhodnutie žalovaného zo dňa 15.11.2019 vo veci žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií, ktorým malo dôjsť k potvrdeniu fiktívneho rozhodnutia povinnej osoby Okresného súdu Bratislava II. Krajský súd v Bratislave má z administratívneho spisu žalovaného za preukázané, že Okresný súd Bratislava II nerozhodol o žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií, čím došlo k vzniku fiktívneho rozhodnutia v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám, proti ktorému podal žalobca na Okresný súd Bratislava II odvolanie v zákonom stanovenej lehote. Okresný súd Bratislava II o podanom odvolaní nerozhodol podľa o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov sám ani odvolanie nepredložil spolu so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu v lehote do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo. O tomto postupe účastníka konania ani neupovedomil. Uplynutím zákonnej lehoty 30 dní na predloženie odvolania prvostupňovým správnym orgánom odvolaciemu správnemu orgánu začala plynúť 15-dňová lehota na rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu o odvolaní, bez ohľadu na to, že mu odvolanie v dôsledku pochybenia prvostupňového správneho orgánu nebolo predložené (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Uplynutím tejto lehoty došlo k vzniku fiktívneho rozhodnutia, ktoré žalobca následne napadol správnou žalobou. Žalovaný o odvolaní žalobcu proti fiktívnemu rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava II v predmetnej veci rozhodol následne až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty druhostupňovým rozhodnutím č.

zo dňa 18.02.2020. Žalovaný napadnuté fiktívne rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vydaním druhostupňového zrušujúceho administratívneho rozhodnutia žalovaného č. zo dňa 18.02.2020 došlo k odpadnutiu dôvodu na pokračovanie v súdnom konaní, pretože došlo k zrušeniu napadnutého fiktívneho rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II, a tým k vyhoveniu odvolaniu žalobcu. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. vyslovil právny názor, že: „Fiktívne rozhodnutie o odvolaní podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám má svoje opodstatnenie pre ochranu práv žiadateľa o informácie len dovtedy, dokiaľ nedošlo k faktickému vydaniu rozhodnutia vo veci. Takéto fakticky vydané rozhodnutie má totiž prednosť pred fiktívnym rozhodnutím, je aktom výkonu verejnej správy spôsobilým ovplyvniť práva a právom chránené záujmy žiadateľa. Účelom zákona o slobodnom prístupe k informáciám je totiž nielen to, aby bola žiadosť o ich sprístupnenie vybavená v čo najkratšom čase, ale v prvom rade, aby bola vybavená.“ Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR fikcia rozhodnutia sa má s prihliadnutím na účel zákona aplikovať iba potiaľ, pokiaľ nebolo vo veci vydané vecné rozhodnutie. Fiktívne rozhodnutie je nástrojom dočasnej ochrany žiadateľa a nástrojom „urgovania“ vydania faktického rozhodnutia vo veci. Faktické vybavenie žiadosti, aj po lehote ustanovenej zákonom, má vždy prednosť (pozri napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , , , , ).

26. Keďže v predmetnej veci došlo k vydaniu druhostupňového rozhodnutia žalovaného č. zo dňa 18.02.2020, odpadol dôvod existencie napadnutého fiktívneho rozhodnutia, a to ako pôvodne spôsobilého predmetu prieskumu v správnom súdnictve. Ďalšie pokračovanie v súdnom prieskume napadnutého fiktívneho rozhodnutia žalovaného pre to nie je možné. Ak by súd aj pripustil opak, pokračovanie v súdnom konaní by nutne viedlo k zrušeniu napadnutého fiktívneho rozhodnutia žalovaného, nakoľko fiktívne rozhodnutie je už svojou povahou nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR ). K zrušeniu rozhodnutia by tak došlo iba preto, aby sa zopakoval administratívny proces a odstránili formálne vady, ktoré však už neprivodia iné, prípadne výhodnejšie rozhodnutie pre žalobcu ako žiadateľa informácie. Účelom zákona o slobodnom prístupe k informáciám nie je vydávanie fiktívnych rozhodnutí, ale včasné podanie informácie. Právo na informácie je nevyhnutné uplatňovať účelne a efektívne, nie účelovo, a to tak vo vzťahu k povinným osobám, ako aj vo vzťahu k súdu. Krajský súd v Bratislave ďalej k veci uvádza, že Okresný súd Bratislava II listom zo dňa 11.03.2020, zaslaným žalobcovi na jeho e-mailovú adresu spolu s požadovanými informáciami, oznámil, že mu požadované informácie v anonymizovanej podobe sprístupňuje.

27. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu, pretože k zastaveniu konania došlo procesným zavinením žalovaného, ktorý až po začatí tohto súdneho konania vydal rozhodnutie, v dôsledku ktorého došlo k zániku napadnutého fiktívneho rozhodnutia a žalobcovi vznikli v konaní trovy titulom súdnych poplatkov a trovy právneho zastúpenia. Skutočnosť, že žalovanému nebolo doručené odvolanie žalobcu proti prvostupňovému fiktívnemu rozhodnutiu v zákonnej lehote nemá v danom prípade podľa názoru správneho súdu vplyv na vznik práva sťažovateľa na náhradu trov konania. Je nepochybné, že k zastaveniu konania došlo až po vydaní druhostupňového zrušujúceho administratívneho rozhodnutia žalovaného č. zo dňa 18.02.2020, teda v dôsledku procesného postupu žalovaného, ktorý žalobca pred podaním správnej žaloby nemohol predpokladať a dôvodne očakávať, že k nemu dôjde. Hoci odvolanie žalobcu nebolo doručené žalovanému v zákonnej lehote a pochybenie v tomto smere bolo na strane Okresného súdu Bratislava II, nie je možné žalobcovi vyčítať nedôvodné podanie správnej žaloby a s tým spojenú procesnú zodpovednosť za zastavenie konania a ospravedlniť tak pochybenie prvostupňového správneho orgánu tým, že súd neprizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania len preto, že žalovaný nemal pre pochybenie prvostupňového správneho orgánu k dispozícii odvolanie žalobcu v zákonnej lehote a nemohol o ňom rozhodnúť skôr, pred podaním žaloby.

28. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.