Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

64Cr/9/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, konajúc sudkyňou Mgr. Miriam Kamenskou, v právnej veci žalobcu O. W., I.. XX. XX. XXXX, G. Z. Š. X, XXX XX B., právne zast. JUDr. Juraj Tibenský, advokát, Štefánikova 15, 949 01 Nitra, proti žalovanému KLARTEC, spol. s r. o., so sídlom Mikovíniho 8, 917 01 Trnava, IČO: 36 231 355, právne zast. Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín, IČO: 47 256 907, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 18. 09. 2017 domáhal, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom, so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, dňa 30. 08. 2017 pod sp. zn. R 69/2017, vo všetkých častiach týkajúcich sa žalobcu označeného ako žalovaný v druhom rade. Uviedol, že rozhodcovským rozsudkom vydaným rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom dňa 30. 08. 2017 pod sp. zn. R 69/2017, súd uložil žalobcovi zaplatiť žalovanému sumu 2 000,-- Eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou, spoločne a nerozdielne so spoločnosťou INSTAMIK SK, s. r. o. Pezinok. Žalobca tvrdí, že nie je a nebol pasívne legitimovaný byť účastníkom rozhodcovského konania a rozhodcovským rozsudkom nemal a nemohol byť zaviazaný k plneniu, tvrdí, že rozhodcovská zmluva nebola vo vzťahu k jeho osobe uzavretá v súlade a podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, tvrdí, že nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní a že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, tvrdí, že rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, resp. ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky a tvrdí, že rozhodcovský súd postupoval v rozpore so zákonom a vec nesprávne posúdil. Uviedol, že žalobcovi v súvislosti s rozhodcovským konaním nebola doručená žaloba a nemohol sa k žalobe vyjadriť. Žalobca nemal vedomosť o prebiehajúcom rozhodcovskom konaní. S poukazom na § 25 ods. 4 a § 51 ods. 3 Zákona č. 244/2002 Z. z. žalobca tvrdí, že v danom prípade nie je možné použiť fikciu náhradného doručenia a písomnosti z rozhodcovského súdu mu mali byť doručené do vlastných rúk. A to najmä, pokiaľ sa malo jednať o právach a záväzkoch žalobcu, ako fyzickej osoby. Rozhodca podľa všetkého vychádzal pri posúdení svojej právomoci vo vzťahu k žalobcovi a pasívnej legitimácii žalobcu z tzv. Dohody o zaplatení dlhu v splátkach č. 4482016 zo dňa 27. 09. 2016. Žalobca dôrazne odmieta, že by Dohodu podpísal ako fyzická osoba vo svojom mene a na svoj účet s vedomím a vôľou, aby ako fyzická osoba vo svojom mene pristupoval k záväzku alebo zakladal právomoc rozhodcu rozhodovať práva a povinnosti týkajúce sa žalobcu ako fyzickej osoby. Žalobca nesporne konal len v mene a na účet spoločnosti INSTAMIK SK, s. r. o., ktorej bol jediným konateľom a spoločníkom. Ako vyplýva aj z označenia účastníkov a samotného textu Dohody, žalobca vždy konal a bol označený len ako konateľ dlžníka. Žalobca v celom texte predmetnej Dohody nikde nie je uvedený a označený ako fyzická osoba,

t. j. menom a priezvisko, prípade ďalšími údajmi ako bydliskom, či dátumom narodenia, a preto z uvedeného nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že by žalobca v danom prípade konal osobne vo svojom mene, ako fyzická osoba sám za seba, a teda že by bol alebo mal byť účastníkom Dohody a že by si toho mal byť alebo aspoň mohol byť vedomý. Dohodu (jej znenie) pripravil žalovaný, resp. ním poverený subjekt a žalobca nemal možnosť žiadnym spôsobom do nej zasahovať a ani ju upravovať. Žalobca vychádzal zo skutočností, že išlo, tak ako je v nej uvedené, o: „Dohodu o zaplatení dlhu v splátkach“ a nie o alebo aj o dohodu o zabezpečení dlhu alebo pristúpení k dlhu. Zároveň vychádzal z označenia účastníkov predmetnej Dohody, ako sú uvedení v jej záhlaví. Právny úkon je treba vykladať nielen podľa jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil. Nebolo vôľou žalobcu konať pri uzatváraní Dohody vo svojom mene a pristúpiť k záväzku a/alebo zakladať právomoc rozhodcu. Pokiaľ si predmetnú dohodu prečíta bežný človek, nemá sa prečo domnievať, že by v danom prípade konal a podpisoval vo svojom mene a že by sa osobne k niečomu zaväzoval. Pokiaľ by aj bolo možné vyvodiť, že žalobca Dohodu podpísal, hoci proti svojej vôli, vo svojom mene osobne ako fyzická osoba, t. j. sám za seba a nie za spoločnosť, ktorej bol konateľom, je nutné takýto úkon považovať za absolútne neplatný. Takéto konanie totiž nie je možné považovať za právny úkon urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Nebolo slobodnou a vážnou vôľou žalobcu konať vo svojom mene osobne ako fyzická osoba a takáto skutočnosť určite a zrozumiteľne ani nevyplýva zo znenia predmetnej Dohody - najmä pokiaľ hovoríme o ne-označení žalobcu v záhlaví, či celom texte Dohody. Ani z textu Dohody nie je určite a zrozumiteľne zrejmé, že by žalobca mal konať aj ako fyzická osoba sám za seba a že by takto pristúpil k záväzku, resp. súhlasil s rozhodcovskou doložkou. Žalobcovi bola Dohoda predložená len ako konateľovi spoločnosti ISTAMIK SK, s. r. o. s tým, že sa ňou má dojednať splatenie záväzku. pristúpenie k záväzku ani rozhodcovská doložka nebolo medzi žalobcom, ako fyzickou osobou a žalovaným, nikdy dojednané. Uvedené dojednania do Dohody zakomponoval žalovaný a žalobca o nich nemal vedomosť, resp. nemal vedomosť o tom, že by v zmysle týchto dojednaní mal byť nimi viazaný ako fyzická osoba osobne. Pokiaľ z Dohody alebo z jej podpisu žalobcom takáto skutočnosť vyplýva, je nesporné, že sa jednalo o konanie v omyle. Z Dohody nevyplýva, že by umožnenie zaplatenia dlhu v splátkach bolo niečím podmienené, napríklad pristúpením k záväzku a podobne. Žalobca, resp. jeho splnomocnený zástupca, vedome a účelovo do Dohody uviedol aj neurčité a nezrozumiteľné „dojednanie“ podľa ktorých by mal byť účastníkom Dohody aj žalobca ako fyzická osoba osobne - hoci nič takéto dojednané nebolo. Zrejme práve z uvedeného nie je v označení Dohody uvedené, že sa jedná aj o pristúpenie k záväzku, alebo aspoň jeho zabezpečenie. Je teda nesporné, že žalobca konal v omyle, ak ako fyzická osoba vo svojom mene pristúpil k záväzku a súhlasil s rozhodcovskou dohodou v zmysle Dohody. Zároveň je zrejmé, že tento omyl vyvolal, resp. musel o ňom vedieť žalovaný (hoci konal cez splnomocneného zástupcu, ktorému mal byť takýto úkon určený, keďže Dohodu pripravoval a len zo znenia Dohody nemohol očakávať, že si žalobca bude vedomý toho, že by mal konať aj sám za seba osobne ako fyzická osoba. V tejto súvislosti žalobca namieta aj skutočnosť, že takéto konanie žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi, preto nemôže požívať právnu ochranu. Na základe uvedeného žalobca tvrdí, že pristúpenie k záväzku nebolo platne dojednané, a teda žalobca nebol pasívne legitimovaný byť účastníkom rozhodcovského konania. Žalobca ďalej tvrdí, že vo vzťahu k jeho osobe nebola platne dojednaná rozhodcovská doložka a tým nebola daná právomoc rozhodcu JUDr. Milana Vojteka rozhodovať spor týkajúci sa žalobcu, resp. právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach žalobcu ako fyzickej osoby. Pokiaľ mal byť žalobca posudzovaný ako fyzická osoba konajúca v rámci Dohody vo svojom mene, z dôvodu právnej istoty žalobca namieta aj tú skutočnosť, že rozhodcovské konanie malo byť vedené v zmysle Zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Žalobca tvrdí, že daný právny vzťah sa mal posudzovať a tým aj rozhodovať v zmysle právnych predpisov týkajúcich sa spotrebiteľa a jeho ochrany, nakoľko podľa tvrdenia žalovaného mal v právnom vzťahu žalobca vystupovať a konať ako fyzická osoba nepodnikateľ a naopak, v ktorom mal žalovaný vystupovať ako podnikateľ, pričom v takomto prípade je právna forma zmluvy irelevantná. Na základe uvedeného žalobca tvrdí, že ani z uvedených dôvodov nemohla byť daná právomoc rozhodcu rozhodovať spor medzi žalobcom a žalovaným a rozhodovať o právach a povinnostiach žalobcu ako fyzickej osoby.

2. Podaním zo dňa 11. 04. 2018, ktoré bolo vyjadrením k žalobe (§ 167 ods. 1, 2 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)) žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. K tvrdeniu žalobcu, že mu nebola doručená žaloba a že nemal vedomosť o prebiehajúcom rozhodcovskom konaní uviedol, že ako vyplýva z označenia žalobcu v rámci rozhodcovského konania, jeho osoba ako účastník konania bola identifikovaná zhodnou adresou ako je adresa, ktorú uvádza žalobca ako svoj trvalý pobyt. Je teda zrejmé, že aj písomnosti boli doručované na túto adresu. Skutočnosť, že si žalobca nepreberá poštu, nemôže byť na škodu žalovaného. Skutočnosť, že žalobca nevyužil možnosť podania žalobnej

odpovede vyplýva z toho, že si nepreberal poštové zásielky. K tvrdeniu, že žalobca nie je pasívne a vecne legitimovaný, že rozhodcovská zmluva nebola vo vzťahu k jeho osobe uzavretá, uviedol, že žalobca v rámci Dohody o zaplatení dlhu v splátkach zo dňa 27. 09. 2016 pristúpil k záväzku spoločnosti ISTAMIK SK, s. r. o. Pezinok, ktorej bol v tom čase konateľom a spoločníkom. Pristúpenie k záväzku je inštitútom súkromného práva, v rámci ktorého dochádza k zmene v osobe dlžníka. V Dohode je uvedený dlžník, ako aj jeho zástupca - konateľ, ktorým je žalobca. V bode 2.4 Dohody je uvedené: „Veriteľ a konateľ dlžníka sa týmto v zmysle § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka dohodli, že tento splní za dlžníka jeho záväzok vyplývajúci z tejto dohody o uznaní dlhu č. 4482016.“. Dané je uvedené explicitne, určito a zrozumiteľne a tým istým písomnom akým je písaný text Dohody. Na základe čoho sa plne aplikuje inštitút pasívnej solidarity. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1ObdoV 87/2007, z ktorého je zrejmé, že stačí jeden podpis spoločníka/konateľa ak podpisuje za spoločnosť i za seba. Žalovaný má za to, že právne úkony, vrátane pristúpenia k záväzku konateľom dlžníka a uzavretia rozhodcovskej zmluvy vo vzťahu k žalobcovi, sú platnými právnymi úkonmi, a teda žalobca bol nepochybne pasívne vecne legitimovaný v rozhodcovskom konaní. Keď posúdime celú dohodu podľa jej obsahu v nadväznosti na jednotlivé ustanovenia je zjavné, že žalobca jej účastníkom bol. On sám v rámci tejto dohody uzavrel právny úkon - pristúpenie k záväzku, preto musí byť účastníkom dohody, keď je účastníkom právnych vzťahov založených. Jeho účastníctvo vyplýva aj z jednotlivých ustanovení dohody, či už je to špecifikácia jeho osoby, s uvedením presných identifikátorov v úvode dohody, samotné pristúpenie k záväzku. Rovnako je rozhodcovská doložka formulovaná: „zmluvné strany a všetci účastníci dohody“, z čoho vyplýva, že vôľou zmluvných strán bolo aj účastníctvo iných subjektov na tomto právnom úkone, nie len tých, ktoré sú označené ako zmluvné strany. Napokon, aj záverečné ustanovenia v bode 4.1 rátajú s troma účastníkmi dohody. Pri podpise dlžníkov je taktiež uvedené „dlžník v z. konateľom a konateľ Vladimír Mikletič“. Žalobca ako štatutár obchodnej spoločnosti musí byť dostatočne právne zdatný a obozretný pri podpisovaní súkromno-právnych listín, aby vedel riadne posúdiť ich obsah aj právne dôsledky. K tvrdeniu, že pokiaľ by žalobca mal byť účastníkom dohody, mal byť jeho právny vzťah so žalovaným spotrebiteľským právnym vzťahom, žalovaný uviedol, že právny vzťah medzi účastníkmi dohody bol výslovne obchodno-právny a pristúpením žalobcu k tomuto záväzku sa jeho charakter žiadnym spôsobom nemení. V nadväznosti na námietky žalobcu ohľadne neplatnosti doložky, či nedostatku právomoci rozhodcu konať, predovšetkým žalovaný poukázal na to, že súd sa musí predovšetkým zaoberať podmienkami prípustnosti podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodov uvedených žalobcom. V zmysle § 40 ods. 4 Zákona č. 244/2002 Z. z. na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu. S poukazom na § 21 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z. z. žalobca v rozhodcovskom konaní nenamietal žiadne skutočnosti.

3. Podaním zo dňa 25. 05. 2018 (§ 167 ods. 3 žalobca uviedol, že na Okresnom súde Banská Bystrica prebieha pod sp. zn. 62Cr 8/2017 obdobné konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku v právnej veci žalobcu Vladimír Mikletič, Pezinok, proti žalovanému PATRIOT GROUP, s. r. o., Trenčín. Spoločnosť PATRIOT GROUP, s. r. o., je v Dohode označená ako účastník dohody, a to ako splnomocnenej veriteľa, avšak v napadnutom rozhodcovskom konaní si uplatňovala vlastné nároky, ktoré mali vzniknúť z citovanej Dohody. To opäť len potvrdzuje fakt, že žalobca nebol a nemal byť účastníkom dohody. Účastníkmi dohody mali byť a boli len subjekty tak, ako sú uvedené v záhlaví dohody a tak ako sú podpísaní. Ďalej žalobca uviedol, že skutočnosť, že jedna osoba koná za viaceré subjekty musí byť zrejmá a musí byť zrejmé za ktoré, tieto musia byť riadne označené. A práve táto skutočnosť v prejednávanom prípade zrejmá nebola. Žalobca v celom texte predmetnej Dohody nie je určito a zrozumiteľne nikde uvedený a označený samostatne/osobitne ako fyzická osoba a už vôbec nie ako pristupujúci dlžník. Žalobca je v celom texte Dohody označený len ako konateľ dlžníka, t. j. osoba konajúca v mene dlžníka a takto Dohodu aj podpisoval. Pokiaľ mohol byť a bol v samotnom záhlaví Dohody označený splnomocnenej ako ďalší, resp. jeden z účastníkov Dohody a takto ju podpisoval, prečo takto samostatne nemohol byť a nebol označený aj žalovaný ako pristupujúci dlžníka prečo takto Dohodu nepodpisoval? Síce nie je podstatné označenie, ale obsah, ale je zároveň nesporné, že rozpor/nesúhlad medzi označením a obsahom môže byť zavádzajúci a môže vyvolať omyl. Na základe uvedeného preto žalobca tvrdí, že predmetnú Dohodu nie je možné čo do tzv. pristúpenia k dlhu, ale aj súhlasu žalobcu s rozhodcovskou doložkou, považovať za úkon urobený slobodne a vážne, ale najmä za úkon určitý a zrozumiteľný, naopak v uvedenom rozsahu je nutné tento úkon považovať za neplatný. Za neurčitosť a nejasnosť a v tomto rozsahu aj neplatnosť Dohody zodpovedá žalovaný, ktorý ju pripravoval a táto neurčitosť a nejasnosť nemôže byť na ťarchu žalobcu. Je zrejmé, že žalovaný od počiatku chcel u

žalobcu vyvolať omyl v tom, čo vlastne podpisuje. Takéto konanie žalovaného, ktorým zavádza, uvádza do omylu, zastiera úkony a takto úmyselne pripraví a dá podpísať neurčitú a nejasnú dohodu, je však nesporne v rozpore s dobrými mravmi a nemôže požívať právnu ochranu.

4. Podaním zo dňa 13. 06. 2018 (§ 167 ods. 4 žalovaný uviedol, že nakoľko pristúpil k záväzku konateľ a spoločník spoločnosti INSTAMIK SK, s. r. o. žalobca je účastníkom dohody, nakoľko bol konateľom a spoločníkom. Žalobca uviedol, že vychádzal z označenia účastníkov predmetnej Dohody, ako sú uvedení v jej záhlaví a ako ju podpisovali, a preto má žalovaný za to, že si bol vedomý toho, že pristúpil k záväzku. žalobca slobodne a vážne podpísal zmluvu, ktorej súčasťou bola rozhodcovská doložka. Táto nebola žiadnym spôsobom skrytá, bola napísaná takým istým písmom ako ostatný text. Žalobca si musel byť vedomý jej následkov. Žalovaný má za to, že osoba, ktorá koná za subjekt INSTAMIK SK, s. r. o. je v Dohode riadne označená. V záhlaví Dohody je vymedzený zastúpený, ktorý je riadne a zrozumiteľne označený. Ak by žalobca nesúhlasil s Dohodou v celom rozsahu, prípadne s vymedzením strán, nepodpísal by ju. Ak by žalobca nesúhlasil s určitými časťami Dohody, mohol dané ustanovenia prečiarknuť, čo je v právnej praxi bežný postup. Žalobca v prípade akýchkoľvek výhrad nemusel Dohodu podpísať.

5. Na prejednanie veci samej súd určil termín pojednávania na deň 21. 09. 2018, na ktorý sa strany, a to žalobca, právny zástupca žalobcu a právny zástupca žalovaného, dostavili.

6. Účelom inštitútu zrušenia rozhodcovského rozsudku je umožniť preskúmať, či boli splnené základné podmienky, aby bolo suspendované právo domáhať sa svojich práv na všeobecnom súde, teda všeobecný súd má vo vzťahu k rozhodcovskému konaniu kontrolnú funkciu, na základe čoho aj zákonodarca presne taxatívne vymedzil dôvody, na základe ktorých sa účastník rozhodcovského konania môže na všeobecnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku. Hoci v súdnom konaní súd nevykonáva dôkazy bez návrhu (§ 185 ods. 2 , keďže súd má prejednávanú vec aj právne posúdiť a aj v odôvodnení rozsudku súd uvádza ako vec právne posúdil (§ 220 ods. 2 a keďže v danom prípade nešlo o spor, ktorý by vyplýval len z vlastných vzťahov sporových strán, pre potreby rozhodnutia v danej veci si konajúci všeobecný súd vyžiadal aj celý spisový materiál rozhodcovského súdu (článok 3 a článok 4 , pričom dôkaz spisom rozhodcovského súdu navrhol vykonať aj žalobca.

7. Z dôkazov strán sporu, ako aj zo spisového materiálu rozhodcu JUDr. Milan Vojtek, Jilemnického 30, Martin sp. zn. R 69/2017 (ďalej aj len „rozhodca“) súd považoval za zistené, že dňa 12. 06. 2017 bola rozhodcovi doručená žaloba spoločnosti KLARTEC, spol. s r. o. Trnava, IČO: 36 231 355, t. j. žalovaného v tomto civilnom sporovom konaní sp. zn. 64Cr 9/2017 (ďalej aj len „žalovaný“) proti spoločnosti INSTAMIK SK, s. r. o. Pezinok, IČO: 44 057 164 ako žalovanému 1/ a proti žalovanému 2/ O. W., I.. XX. XX. XXXX, M. Q., t. j. žalobca v tomto civilnom sporovom konaní 64Cr 9/2017 (ďalej aj len „žalobca“) o zaplatenie sumy 2 000,-- Eur s príslušenstvom.

8. Dňa 12. 06. 2017 rozhodca žalobcovi doručoval žalobu, a to poštou, do vlastných rúk, na adresu uvedenú žalovaným v žalobe (Záhradná 760/47, 900 26 Slovenský Grob) a zásielka bola vrátená rozhodcovi späť dňa 22. 06. 2017 s oznámením poštového doručovateľa - zásielka neprevzatá v odbernej lehote. Následne rozhodca podľa overenia osoby v registri fyzických osôb zistil adresu žalobcu evidovanú v registri osôb, a to Šancová 6, 902 01 Pezinok, na ktorú adresu žalobcovi doručoval žalobu dňa 03. 07. 2017 a zásielka bola rozhodcovi vrátená dňa 27. 07. 2017 s poznámkou poštového doručovateľa - zásielka neprevzatá v odbernej lehote. Dňa 08. 08. 2017 rozhodca žiadal o poskytnutie súčinnosti Mestský úrad Pezinok, oddelenie evidencie obyvateľov, ktorý rozhodcovi podaním zo dňa 16. 08. 2017 oznámil, že žalobca má stále hlásený trvalý pobyt Pezinok, Šancová 6 a z činnosti jeho orgánov mu nie sú známe iné skutočnosti, ktoré by mohol rozhodcovi oznámiť. Rozhodca súčasne žiadal Ústrednú evidenciu väzňov Bratislava o potvrdenie či a kde sa žalobca nachádza vo výkone väzby, resp. vo výkone trestu a rozhodcovi bolo oznámené, že požadované údaje je možné sprístupniť len so súhlasom dotknutej osoby.

9. Dňa 30. 08. 2017 rozhodca vydal rozhodcovský rozsudok sp. zn. R 69/2017, ktorý bol žalobcovi doručovaný poštou na adresu Šancová 5815/6, 902 01 Pezinok a rozhodcovi bol vrátený dňa 14. 09. 2017 s poznámkou poštového doručovateľa - zásielka neprevzatá v odbernej lehote.

Podľa § 40 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.

10. V konaní nebolo sporné, že rozhodcovským rozsudkom sp. zn. R 69/2017 zo dňa 30. 08. 2017 bol žalobca, v procesnom postavení žalovaného, vo vzťahu k žalovanému, v procesnom postavení žalobcu, zaviazaný na splnenie špecifikovaných povinností, teda žalobca ako účastník rozhodcovského konania je aktívne legitimovaný na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Z rozhodcovského spisu súd považoval za preukázané, že zásielka, ktorou bol žalobcovi rozhodcovský rozsudok doručovaný, bola vrátená rozhodcovi ako nedoručená dňa 14. 09. 2017. Žaloba na začatie tohto súdneho konania bola súdu doručená dňa 18. 09. 2017 (na pošte podaná dňa 14. 09. 2017), na základe čoho súd považoval za preukázané, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola žalobcom podaná v zákonnej lehote 60 dní odo dňa doručenia, resp. nastania účinkov doručenia, rozhodcovského rozsudku žalobcovi ako účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku (§ 41 Zákona č. 244/2002 Z. z.).

11. Zrušenia rozhodcovského rozsudku sa možno domôcť len žalobou podanou na všeobecnom súde, a to z presne zákonom taxatívne stanovených dôvodov, ktoré musí preukázať účastník rozhodcovského konania, ktorý sa zrušenia rozhodcovského rozsudku domáha. (§ 40 ods. 1 písm. a) Zákona č. 244/2002 Z. z.). Zákonodarca teda v ustanovení § 40 ods. 1 písm. a) Zákona č. 244/2002 Z. z. ešte osobitne zvýraznil povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, ktorú má žalobca v civilnom sporovom konaní, keď vyslovene upravil povinnosť účastníka rozhodcovského konania „preukázať“ dôvody na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Je preto povinnosťou žalobcu v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku tvrdeniami vymedziť a dôkazmi preukázať, že sú dané dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku.

12. Žalobca vymedzil dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku tak, že tvrdí:

- že nie je a nebol pasívne legitimovaný byť účastníkom rozhodcovského konania a rozhodcovským rozsudkom nemal a nemohol byť zaviazaný k plneniu,

- že rozhodcovská zmluva nebola vo vzťahu k jeho osobe uzavretá v súlade a podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,

- že nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní a že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní,

- že rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, resp. ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky a

- že rozhodcovský súd postupoval v rozpore so zákonom a vec nesprávne posúdil.

13. V prípade žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku všeobecný súd len skúma, či boli splnené základné podmienky pre prejednanie a rozhodnutie veci v rámci rozhodcovského konania a neposudzuje uplatnený návrh aj podľa predpisov hmotného práva. Súd preto v tomto civilnom sporovom konaní neprihliadal na tvrdenia žalobcu, že nie je a nebol pasívne legitimovaný byť účastníkom rozhodcovského

konania a rozhodcovským rozsudkom nemal a nemohol byť zaviazaný k plneniu, keďže posudzovanie pasívnej vecnej legitimácie je vždy dôsledkom posúdenia hmotnej stránky nároku, preto súd nebol oprávnený v tomto civilnom sporovom konaní vyhodnocovať, či žalobca platne pristúpil k záväzku spoločnosti INSTAMIK SK, s. r. o., Pezinok, IČO: 44 057 164, ktorej jediným konateľom a aj spoločníkom v rozhodnom období bol práve žalobca. Naviac, ani zákonodarca tieto skutočnosti neupravil ako dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku.

14. Ako ďalší dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku žalobca uviedol, že rozhodcovská zmluva nebola vo vzťahu k jeho osobe uzavretá v súlade a podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Je potom pravda, že skutočnosť, že rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, je zákonným dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 1 Zákona č. 244/2002 Z. z.. Súčasne však platí, že na tieto dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku, teda na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 1 Zákona č. 244/2002 Z. z., súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu (§ 40 ods. 4 Zákona č. 244/2002 Z. z.). V danom prípade žalobca ako účastník rozhodcovského konania v rozhodcovskom konaní tieto dôvody nenamietal vôbec, preto súd na tieto dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku nemohol v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku prihliadať. Súd potom poukazuje aj to, že zákonodarca skutočnosť, že súd by nemal na tieto dôvody prihliadať, ak ich účastník nenamietal v rozhodcovskom konaní, nepodmienil aktivitou účastníka v rozhodcovskom konaní, z čoho podľa názoru súdu nie je možné dovodiť, že ak účastník v rozhodcovskom konaní bol pasívny, je možné zákonnú podmienku podľa § 40 ods. 4 Zákona č. 244/2002 Z. z. obísť tým, že by sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku len žalobou podanou na súde, bez toho aby tieto skutočnosti v zákonnej lehote a zákonným spôsobom uplatnil a namietol v rozhodcovskom konaní. Súd potom podporne poukazuje aj na právny názor vyslovený v rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cb 194/2011-122 zo dňa 17. 04. 2012, ktoré rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41Cob 143/2012-156 zo dňa 20. 02. 2013, pričom rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3MObdo 5/2013 zo dňa 29. 05. 2014 bolo zamietnuté mimoriadne dovolanie Generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti týmto rozhodnutiam a súčasne uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 483/2014-12 zo dňa 10. 09. 2014 bola odmietnutá sťažnosť proti týmto rozhodnutiam, kedy súdy, síce za právnej úpravy účinnej do 31. 12. 2014, zaujali názor, že pokiaľ účastník rozhodcovského konania námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy pri prvom úkone v rozhodcovskom konaní vo veci samej neuplatnil, tak zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu námietky - nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neplatnosť alebo neexistenciu rozhodcovskej zmluvy na príslušnom všeobecnom súde s odkazom na ustanovenie § 40 ods. 1 písm. c) Zákona č. 244/2002 Z. z. (Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.) úspešne uplatňovať nemôže. Súd preto dospel k záveru, že v danom prípade nemohol prihliadať na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. písm. a) bod 1 Zákona č. 244/2002 Z. z..

15. Žalobca ďalej ako dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku uviedol, že nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní a že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, čo predstavuje zákonný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. písm. a) bod 2 Zákona č. 244/2002 Z. z. a naplnenie tohto dôvodu žalobca odvodzoval z toho, že mu nebola doručená žaloba. Zákon č. 244/2002 Z. z. má samostatnú úpravu doručovania (§ 25 Zákona č. 244/2002 Z. z.), na základe čoho, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu a ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti (§ 25 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z.). Súd má potom za to, že rozhodca vynaložil primeranú úsilie na doručenie žaloby žalobcovi, ako aj na zistenie jeho nielen trvalého, ale aj skutočného pobytu, keď žalobu doručoval žalobcovi nielen na adresu uvedenú žalovaným (Záhradná 760/47, 900 26 Slovenský Grob), ale následne aj na rozhodcom zistenú adresu evidovanú

v registri obyvateľov Slovenskej republiky (Šancová 5815/6, 902 01 Pezinok), keď aj podľa oznámenia Mesta Pezinok išlo o adresu trvalého pobytu žalobcu a žalobca aj v žalobe na začatie tohto civilného sporového konania ako svoju adresu uviedol Šancová 6, 902 01 Pezinok, pričom žalobca ani len netvrdil, že by nešlo aj o adresu jeho skutočného pobytu. Ako potom uviedol aj žalovaný, skutočnosť, že žalobca si nepreberá poštu, nemôže byť na škodu žalovaného. Súd poukazuje aj na to, že na rozdiel od právnej úpravy účinnej do 31. 12. 2014, kedy podľa § 25 ods. 4 Zákona č. 244/2002 Z. z. žaloba sa doručovala vždy do vlastných rúk, podľa právnej úpravy účinnej od 01. 01. 2015 už táto povinnosť odpadla. Keďže Zákon č. 244/2002 Z. z. má vlastnú úpravu doručovania, a teda otázku postupu konania pri doručovaní možno riešiť podľa Zákona č. 244/2002 Z. z., nie je na mieste primerané použitie ustanovení Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ako všeobecného predpisu o konaní pred súdmi (§ 51 ods. 3 Zákona č. 244/2002 Z. z.). Naviac, žaloba nemá ani charakter súdnej písomnosti (§ 25 ods. 4 Zákona č. 244/2002 Z. z.) a rovnako zo Zákona č. 244/2002 Z. z. nevyplýva, že by žiadosť o žalobnú odpoveď mala charakter súdnej písomnosti, resp. by mala byť robená formou rozhodcovského uznesenia. Súd preto dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, teda nepreukázal zákonný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. písm. a) bod 2 Zákona č. 244/2002 Z. z..

16. Ako ďalší dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku žalobca uviedol, že rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, resp. ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, čo predstavuje zákonný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. písm. a) bod 3 Zákona č. 244/2002 Z. z.. Žalobca však v podanej žalobe skutkové tvrdenia pre naplnenie tohto zákonného dôvodu neuviedol, keď žalobca v podanej žalobe uviedol len skutkové tvrdenia týkajúce sa neplatnosti rozhodcovskej doložky, čo však nie je možné subsumovať pod dôvod, že rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky. Pod dôvod podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 3 Zákona č. 244/2002 Z. z. je totiž možné subsumovať tie situácie, kedy rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka uzavretá bola, bola uzavretá platne, ale rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý prekročil rozsah, resp. medze rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Keďže žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať len v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku a keďže rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený len ak účastník rozhodcovského konania preukáže niektorý zo zákonných dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, súd má za to, že aj uvedenie konkrétnych skutkových tvrdení preukazujúcich naplnenie toho ktorého konkrétneho zákonného dôvodu pre zrušenie rozhodcovského rozsudku musí byť žalobcom uvedené najneskôr v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku, a teda v podanej žalobe, prípadne aj v ďalšom doplnení, ktoré však musí byť urobené najneskôr v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku. V danom prípade žalobca v prekluzívnej zákonnej lehote na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku si nesplnil ani len povinnosti tvrdenia k naplneniu dôvodu, že rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky. Súd preto dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, resp. ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, teda nepreukázal zákonný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. písm. a) bod 3 Zákona č. 244/2002 Z. z..

17. Žalobca sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku aj z dôvodu, že rozhodcovský súd postupoval v rozpore so zákonom a vec nesprávne posúdil. Skutočnosť, že priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami Zákona č. 244/2002 Z. z., ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej, síce predstavuje zákonný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. písm. a) bod 4 Zákona č. 244/2002 Z. z., žalobca však opätovne nekonkretizoval tvrdenia na naplnenie tohto dôvodu. Pokiaľ aj žalobca uviedol, že pristúpenie k záväzku nebolo platne dojednané, a teda žalobca nebol pasívne legitimovaný byť účastníkom rozhodcovského konania, ako už bolo uvedené (odsek 13 odôvodnenia toho súdneho rozhodnutia), posudzovanie pasívnej vecnej legitimácie je vždy dôsledkom posúdenia hmotnej stránky nároku, a teda súd nebol oprávnený v tomto civilnom sporovom konaní vyhodnocovať, či žalobca platne pristúpil k záväzku spoločnosti INSTAMIK SK, s. r. o., Pezinok, IČO: 44 057 164. Naviac, pod dôvod podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 4 Zákona č. 244/2002 Z. z. je možné subsumovať len procesné pochybenia rozhodcu, resp. rozhodcovského súdu,

teda priebeh rozhodcovského konania v rozpore s ustanoveniami Zákona č. 244/2002 Z. z.. Súd preto dospel k záveru, že žalobca nepreukázal zákonný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku ani podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 4 Zákona č. 244/2002 Z. z..

18. Pokiaľ žalobca z dôvodu právnej istoty namietol, že rozhodcovské konanie malo byť vedené v zmysle Zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, poukazuje súd na to, že žalobca konal ako konateľ žalovaného 1/ v rozhodcovskom konaní (v tom čase obchodná spoločnosť INSTAMIK SK, s. r. o., Pezinok, IČO: 44 057 164), a teda nemohol spĺňať zákonnú definíciu spotrebiteľa, a to nielen podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, ale ani podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa.

19. Súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu vždy preskúma, či sú tu dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku, teda ak zistí, že podľa právneho poriadku Slovenskej republiky nemožno predmet sporu riešiť v rozhodcovskom konaní alebo by jeho uznanie a výkon boli v rozpore s verejným poriadkom (§ 40 ods. 1 písm. b), § 40 ods. 2 a § 50 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z. z.). V rozhodcovskom konaní možno rozhodovať všetky spory týkajúce sa právnych vzťahov, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní, vrátane sporov o určení, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je (§ 1 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z. z.) a v rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory len spory o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, spory o osobnom stave, spory súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí a spory, ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a reštrukturalizačného konania (§ 1 ods. 3 Zákona č. 244/2002 Z. z.) a v rozhodcovskom konaní podľa Zákona č. 244/2002 Z. z. nemožno rozhodovať ani spory medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré možno rozhodovať v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 4 Zákona č. 244/2002 Z. z.). Keďže v danom prípade predmetom sporu v rozhodcovskom konaní bol nárok z titulu dodania tovaru a z titulu pristúpenia k záväzku uhradiť cenu za tento tovar, dospel súd k záveru, že podľa právneho poriadku Slovenskej republiky bolo možné predmet sporu riešiť v rozhodcovskom konaní. Súd nezistil ani dôvody, ktoré by mohli viesť k záveru, že uznanie alebo výkon daného rozhodcovského rozsudku by boli v rozpore s verejným poriadkom, keď aj v zmysle Dôvodovej správy k týmto zákonným ustanoveniam, pojem verejný poriadok by sa pritom v súlade s medzinárodnou praxou mal vykladať reštriktívne a s ohľadom na záujem podporovať rozhodcovské konanie a zrušenie rozhodcovského rozsudku pre rozpor s verejným poriadkom bude adekvátnym prostriedkom nápravy v prípadoch, keď rozhodcovské rozhodnutie bolo ovplyvnené trestným činom rozhodcu, znalca alebo svedka alebo keď tomu bránila prekážka rozhodnutej veci.

20. Súd ešte poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ na pojednávaní konanom dňa 21. 09. 2018 právny zástupca žalobcu navrhol výsluch žalobcu na objasnenie uzatvorenia rozhodcovskej doložky, súd takýto dôkaz nevykonal. Súd predovšetkým zdôrazňuje, že na návrh môže súd nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak (§ 195 ods. 1 a v danom prípade nešlo o skutočnosti, ktoré boli pre rozhodnutie súdu potrebné. Naviac, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (§ 191 ods. 1 a v kontexte ostatného dokazovania, súd neposúdil dôvodnosť žaloby žalobcu.

21. Vychádzajúc z konštatovaných skutočností, súd žalobu žalobcu zamietol.

22. Spolu so žalobou žalobca podal aj návrh na odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku. Keďže podľa § 40 ods. 3 Zákona č. 244/2002 Z. z. ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný a súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozsudku odložiť a keďže konajúci súd pred meritórnym rozhodnutím veci nezistil splnenie predpokladov na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku a následne ani s prihliadnutím na výsledok tohto súdneho konania nebol dôvod na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku, v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou, o takomto návrhu žalobcu procesne ani nerozhodoval.

23. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 a žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 1 súd v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol len o nároku na náhradu trov konania a v zmysle § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia na Okresnom súde Banská Bystrica vo vyhotovení dvojmo.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedené vady, ak tieto vady mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok; sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.