Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43CoR/2/2019

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Blahu, členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej veci žalobcu C. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, XXX XX N., zast. JUDr. Jurajom Tibenským, advokátom, Štefánikova 15, 949 01 Nitra proti žalovanému PATRIOT GROUP, s.r.o., so sídlom Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín, IČO: 45 407 657, zast. Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín, IČO: 47 256 907 o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -119 zo dňa 17. januára 2019 takto

rozhodol:

Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -119 zo dňa 17. januára 2019 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie v prvej výrokovej vete zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom, so sídlom Jilemnického 30, Martin, dňa 30.08.2017 pod sp. zn. R70/2017 vo všetkých častiach týkajúcich sa žalobcu označeného ako žalovaný v 2. rade. V druhej výrokovej vete priznal žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.09.2017 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom, so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, dňa 30.08.2017, pod sp. zn. , a to vo všetkých častiach týkajúcich sa žalobcu. Svoju žalobu odôvodnil tým, že rozhodca uložil žalobcovi (v rozhodcovskom rozsudku označenému ako žalovaný v 2. rade) zaplatiť žalovanému (v rozhodcovskom rozsudku označenému ako žalobca) sumu 1.261,68 Eur s príslušenstvom, a to spoločne a nerozdielne so spoločnosťou INSTAMIK SK, s.r.o., so sídlom Tehelná 13A, 902 01 Pezinok, IČO: 44 057 164. Zrušenia rozhodcovského rozsudku sa domáhal z dôvodu, že nebol pasívne legitimovaný byť účastníkom rozhodcovského konania a rozhodcovským rozsudkom nemal a nemohol byť zaviazaný k plneniu. Rozhodcovská zmluva nebola vo vzťahu k jeho osobe uzavretá v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, žalobca nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní a nebolo mu umožnené zúčastniť sa na rozhodcovskom konaní. Podľa žalobcu sa rozhodcovským rozsudkom rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, resp. ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky a rozhodcovský súd postupoval v rozpore so zákonom a vec nesprávne posúdil. V rozhodcovskom konaní sa nemohol k žalobe vyjadriť, pretože táto mu nebola doručená a o prebiehajúcom rozhodcovskom konaní nemal vedomosť.

3. Žalobca namietal, že by Dohodu o zaplatení dlhu v splátkach č. 4482016 zo dňa 27.09.2016, v ktorej mala byť obsiahnutá rozhodcovská doložka, podpísal ako fyzická osoba vo svojom mene a na svoj účet s vedomím a voľou pristúpiť k záväzku alebo založiť právomoc rozhodcu JUDr. Milana Vojteka rozhodovať o právach a povinnostiach týkajúcich sa žalobcu ako fyzickej osoby. Pri podpisovaní dohody konal len v mene a na účet spoločnosti INSTAMIK SK, s.r.o., ktorej bol konateľom. Nebolo jeho vôľou ani úmyslom konať vo svojom mene, sám za seba.

4. Znenie dohody pripravoval žalovaný a žalobca nemal možnosť žiadnym spôsobom do nej zasahovať ani ju upravovať. Žalobca mal za to, že išlo o dohodu o zaplatení dlhu v splátkach, pričom vychádzal z označenia účastníkov predmetnej dohody, ako sú uvedení v jej záhlaví. Pokiaľ by sa malo zo znenia dohody vyvodiť, že žalobca dohodu podpísal vo svojom mene osobne ako fyzická osoba, teda sám za seba a nie za spoločnosť, ktorej bol konateľom, je nutné takýto úkon považovať za absolútne neplatný. Žalobca konal v omyle, keď ako fyzická osoba vo svojom mene pristúpil k záväzku a súhlasil s rozhodcovskou doložkou v zmysle dohody. Je zrejmé, že tento omyl vyvolal žalovaný, ktorý dohodu pripravoval. Dohodu je nutné považovať za absolútne neplatný právny úkon aj s poukazom na , nakoľko nebol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne.

5. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. K tvrdeniu žalobcu, že rozhodcovská žaloba mu nebola doručená a nemal vedomosť o prebiehajúcom rozhodcovskom konaní uviedol, že všetky písomnosti boli doručované na adresu jeho trvalého pobytu, pričom skutočnosť, že si žalobca nepreberá poštu nemôže byť na škodu žalovaného. Skutočnosť, že žalobca nevyužil možnosť podania žalobnej odpovede vyplýva len z toho, že si nepreberal poštové zásielky.

6. Na námietku žalobcu ohľadne neplatnosti doložky, či nedostatku právomoci rozhodcu konať, žalovaný poukázal na kogentné ustanovenie o rozhodcovskom konaní, v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), v zmysle ktorého sa súd musí prioritne zaoberať podmienkami prípustnosti podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, pričom je povinný preskúmať, či dôvody, pre ktoré žalobca sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku boli namietané v rozhodcovskom konaní a na tieto neprihliadať, ak zistí, že ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu. V tomto kontexte tiež poukázal na . Žalobca v rozhodcovskom konaní žiadne skutočnosti nenamietal.

7. Námietku žalobcu, že rozhodcovská zmluva nebola vo vzťahu k jeho osobe uzavretá, žalovaný považoval za nedôvodnú a účelovú. Mal za to, že právne úkony, vrátane pristúpenia k záväzku konateľom dlžníka a uzavretiu rozhodcovskej zmluvy vo vzťahu k žalobcovi sú platnými právnymi úkonmi, a teda žalobca bol pasívne vecne legitimovaný v rozhodcovskom konaní a bol účastníkom dohody zo dňa 27.09.2016. Žalobca sám v rámci tejto dohody uzavrel právny úkon - pristúpenie k záväzku, preto musí byť účastníkom dohody, keď je účastníkom právnych vzťahov ňou založených. Jeho účastníctvo vyplýva aj z jednotlivých ustanovení dohody, napr. je to špecifikácia jeho osoby s uvedením presných identifikátorov v úvode dohody. Vôľou zmluvných strán bolo aj účastníctvo iných subjektov na tomto právnom úkone, nielen tých, ktoré sú označené ako zmluvné strany. Záverečné ustanovenia v bode 4.1 Dohody rátajú s troma účastníkmi dohody a pri podpise dlžníkov je taktiež uvedené: „dlžník v zastúpení konateľom a konateľ C. K.“.

8. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že na pojednávaní žalobca uviedol, že zásielka obsahujúca rozhodcovskú žalobu, ktorá mu bola doručovaná na adresu jeho súčasného trvalého pobytu Šancová 6, Pezinok sa rozhodcovi vrátila neprevzatá z dôvodu, že v tom čase sa nachádzal mimo svojho bydliska, pretože bol na dovolenke a po návrate z dovolenky predmetná zásielka na pošte už uložená nebola.

9. Súd prvej inštancie považoval za nespornú skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok zo dňa 30.08.2017 pod sp. zn. R 70/2017 si žalobca (v rozhodcovskom konaní žalovaný 2/) neprevzal, keď sa táto zásielka vrátila odosielateľovi dňa 14.09.2017. S použitím fikcie doručenia podľa v spojení s bol rozhodcovský rozsudok považovaný za doručený dňa 14.09.2017. Keďže žaloba bola doručená okresnému súdu 18.09.2017, bola podaná v zákonnej lehote v zmysle o rozhodcovskom konaní (ďalej ).

10. Za nesporné súd prvej inštancie považoval aj to, že predmetom rozhodcovského konania bol nárok vyplývajúci z Dohody o zaplatení dlhu v splátkach č. 4482013 (správne malo byť uvedené č. 4482016 - ďalej aj „Dohoda“) zo dňa 27.09.2016 uzavretej medzi spoločnosťou KLARTEC spol. s r.o. ako veriteľom a spoločnosťou INSTAMIK SK s.r.o. ako dlžníkom, ktorá bola zastúpená a v mene ktorej konal žalobca C. K..

11. Za sporné považoval súd prvej inštancie, či žalobca ako fyzická osoba bol účastníkom tohto zmluvného vzťahu a či pristúpil k záväzku dlžníka, a to v zmysle výkladu čl. 2.4. Dohody. Za spornú skutočnosť považoval aj to, či žalobca bol účastníkom rozhodcovskej zmluvy uzavretej formou rozhodcovskej doložky podľa čl. III. Dohody, v zmysle ktorého „Zmluvné strany a všetci účastníci tejto dohody vrátane splnomocneného zástupcu veriteľa a konateľa dlžníka sa dohodli, že okrem tých sporov, pri ktorých to vylučuje budú riešiť vzájomné spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v súvislosti s touto zmluvou alebo s inými právnymi vzťahmi uzatvorenými medzi účastníkmi v rozhodcovskom konaní podľa ustanovení a hmotného práva Slovenskej republiky pred rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, Slovenská republika alebo pred iným rozhodcom či rozhodcovským súdom na území členského štátu Európskej únie určeným JUDr. Milanom Vojtekom.“

12. Súd prvej inštancie sa zaoberal výhradou žalobcu o nedoručení žaloby a rozsudku v rozhodcovskom konaní. Dospel k záveru, že v zmysle obsahu pripojeného rozhodcovského spisu rozhodca doručoval písomnosti žalobcovi najprv na adresu uvedenú v rozhodcovskej žalobe: U. XXX/XX, I. Z., odkiaľ sa zásielka vrátila neprevzatá a následne aj na adresu jeho súčasného trvalého pobytu: C. XXXX/ X, N., kde žalobca tiež zásielku v odbernej lehote neprevzal. Dospel k záveru, že keďže Zákon o rozhodcovskom konaní nemá samostatnú definíciu pojmu „súdna písomnosť“, resp. neupravuje čo sa pre účely zákona považuje za súdnu písomnosť, za súdnu písomnosť treba považovať všetky písomnosti, ktoré sú súdom (v danom prípade rozhodcovským súdom) vydané a sú doručované v rámci rozhodcovského konania. Na doručovanie rozhodcovskej žaloby ako aj rozhodcovského rozsudku je potrebné použiť ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi podľa a . Uviedol, že aj v samotnom rozhodcovskom rozsudku je uvedené, že žaloba bola žalobcovi ako žalovanému 2/ doručovaná fikciou doručenia v súlade s ust. rozhodcovského poriadku, a a tiež v súlade s ust. a . Podľa súdu prvej inštancie však rozhodca opomenul použitie ako osobitného ustanovenia o doručovaní žaloby fyzickej osobe, ktorej je súd povinný doručovať písomnosti podľa a tiež . Rozhodcovský súd doručoval žalobu v rozpore s týmto ustanovením. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcovi na začatie rozhodcovského konania doručená nebola, v dôsledku čoho nemohol riadne uplatniť žiadne skutočnosti, námietky či procesnú obranu v rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na uvedené potom obranu žalovaného odvolávajúc sa na ust. vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože žalobca nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu v rozhodcovskom konaní a nebolo mu umožnené zúčastniť sa na rozhodcovskom konaní, čím bol naplnený dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa .

13. Ďalej dospel k záveru, že Dohoda o zaplatení dlhu v splátkach č. 4482016 z 27.09.2016 obsahujúca rozhodcovskú doložku je v časti označujúcej zmluvné strany nejasná a nezrozumiteľná. Z označenia strán nachádzajúcich sa v tejto dohode nemožno vyvodiť to, že žalobca, ktorý ako konateľ zastupoval spoločnosť INSTAMIK SK s.r.o. sa stal účastníkom rozhodcovskej zmluvy a je zmluvnou stranou ako fyzická osoba. Z uvedeného dôvodu považoval rozhodcovskú doložku pre jej neurčitosť za absolútne neplatný právny úkon podľa § 37 Obč. zák., na základe ktorého nemohla byť založená právomoc rozhodcu rozhodnúť spor medzi žalobcom ako fyzickou osobou a žalovaným, v dôsledku čoho mal preukázaný aj ďalší dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa a na neho nadväzujúci .

14. Na základe uvedeného žalobe vyhovel a napadnutý rozhodcovský rozsudok voči žalobcovi zrušil.

15. Proti uvedenému rozsudku podal včas v zákonnej lehote žalovaný odvolanie z dôvodu podľa a . Tvrdil, že okresný súd pri posudzovaní doručenia žaloby a rozsudku v rozhodcovskom konaní aplikoval správne normu , avšak nesprávne použil aj normy , a . V zmysle pri výklade pojmu „súdne písomnosti“ na doručovanie ktorých sa nepoužije a odkázal na komentár Zákona o rozhodcovskom konaní - Gyárfáš / Števček a kol., 1. Vydanie, 2016. Tvrdil, že súdne písomnosti, ktoré je nevyhnutné doručovať podľa sú v súvislosti s rozhodcovským konaním tie, ktoré sú doručované všeobecnými súdmi v rámci konania o zrušení rozhodcovského rozsudku a v rámci exekučného konania. Doručovanie upravené v sa týka výlučne rozhodcovského konania a keďže sa jedná o dispozitívnu úpravu, môžu sa od nej subjekty odchýliť, a to zmluvne, tak že v rámci dojednanej rozhodcovskej zmluvy/doložky upravia iný spôsob doručovania alebo rozhodcovský súd môže nad rámec upraviť doručovanie vo svojom Rokovacom poriadku tak, ako je to aj v konkrétnom prípade v čl. 6 Rokovacieho poriadku. Žalovaný tvrdil, že konajúci rozhodcovský súd v konkrétnom prípade postupoval nad rámec zákonnej úpravy doručovania podľa a použil aj a , čo vyplýva priamo z napádaného rozhodcovského rozsudku (bod 3 odôvodnenia).

16. V danom prípade boli splnené všetky zákonné požiadavky na doručovanie žaloby ako i rozhodcovského rozsudku, keď rozhodcovský súd vynaložil primerané úsilie na zistenie skutočnej adresy žalobcu, ktorú svojim vlastným šetrením aj zistil.

17. Žalovaný tvrdil, že na daný prípad sa nevzťahujú ust. o doručovaní okrem tých, ktoré si nad rámec zákona určil rozhodcovský súd v Rokovacom poriadku, ale výhradne ust. vzhľadom k tomu, že má doručovanie upravené osobitne a teda je nutné aplikovať všeobecné pravidlo lex specialis derogat lex generalis . V tejto súvislosti odkazoval na odôvodnenie rozsudku okresného súdu Banská Bystrica č.k. zo dňa 21.09.2018.

18. Žalovaný v odvolaní vytýkal okresnému súdu, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam pri posudzovaní Dohody o zaplatení dlhu v splátkach č. 4482016 zo dňa 27.09.2006. Pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval, že uvedená dohoda neobsahuje v záhlaví označenie žalobcu ako účastníka zmluvy a žalobca je označený ako účastník v texte rozhodcovskej doložky len ako „konateľ dlžníka“ a nie je preto zrejmé, že žalobca je osobou pasívne legitimovanou v rámci rozhodcovského konania, nakoľko v danom čase mohlo byť konateľov viac, resp. konateľom by mohol byť niekto iný ako žalobca, takýto záver považoval za rozporný s pravidlami formálnej logiky. Zdôrazňoval, že v záhlaví dohody je označený dlžník, ktorý je zastúpený žalobcom, pričom obidvaja sú identifikovaní spôsobom, ktorý vylučuje možnosť zámeny s inou osobou. Odkazoval na znenie čl. 2.4. Dohody a čl. III., z ktorých je možné dospieť k jedinému záveru, že konateľ uvedený a identifikovaný v záhlaví dohody je osoba, na ktorú sa vzťahuje ručiteľské vyhlásenie ako aj rozhodcovská doložka. Z týchto dôvodov považoval skutkové zistenia súdu prvej inštancie o neurčitosti a nezrozumiteľnosti dohody pri označení strán tohto úkonu za nesprávne, ktoré nevyplývajú z vykonaného dokazovania. Na základe uvedeného navrhoval, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietne a zaviaže žalobcu na náhradu trov konania alebo aby zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

19. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 26.03.2019. Tvrdil, že ust. v ods.1 a 2 sa týkajú len doručovania nesúdnych písomností. Pri doručovaní súdnych písomností sa však ust. a nepoužije. Podľa žalobcu do 31.12.2014 ust. ukladalo žalobu a rozhodcovský rozsudok doručovať účastníkom vždy do vlastných rúk, dohody o inom spôsobe sú neprípustné. Žalobca tvrdil, že pred dátumom 01.01.2015, ako aj po tomto dátume za súdnu písomnosť treba považovať žalobu, ako aj rozhodcovský rozsudok. Odkazoval na Rokovací poriadok v rozhodcovskom konaní pred rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom na čl. 6 bod 7, ktorý aj pripojil k odvolaniu. Podľa žalobcu je žaloba nesporne súdnou písomnosťou, ktorú nie je možné doručovať spôsobom podľa a a v rozhodcovskom konaní na doručovanie žaloby je nutné primerane použiť ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdom ( ). Pri doručovaní žaloby v lete 2017 bol rozhodca povinný vo vzťahu k žalobcovi ako k fyzickej osobe postupovať podľa . Pokiaľ nie inak, mal rozhodca postupovať pri doručovaní v súlade s rozhodcovskými pravidlami a žalobu doručiť žalobcovi do vlastných rúk podľa ustanovení . Rozhodca takýmto spôsobom nepostupoval a preto žaloba nebola a ani nemohla byť žalobcovi doručená, a to ani riadne, ani náhradným doručením (fikciou).

20. Žalobca uvádzal, že sa domáhal zrušenia citovaného rozhodcovského rozsudku okrem iného podľa z dôvodu neexistencie a/alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy. Podľa neho je ústavne nekomfortné a v rozpore so zásadami právneho štátu, aby o právach a povinnostiach občanov SR rozhodoval subjekt bez príslušnej právomoci a aby takéto rozhodnutie nebolo možné zrušiť, resp. preskúmať všeobecným súdom bez ohľadu na to, či dotknutá osoba túto námietku v pôvodnom konaní a voči takémuto subjektu uplatnila alebo nie. Pokiaľ neexistuje alebo nebola platne uzavretá rozhodcovská zmluva, nemohla byť daná ani právomoc rozhodcovského súdu a akékoľvek jeho rozhodnutie je protizákonné a musí byť zrušené. Nie je možné vyvodiť záver o tom, že by nečinnosť účastníka rozhodcovského konania znamenala jeho súhlas so žalobou, resp. s rozhodcovským súdom.

Ak má byť nečinnosť s takýmto následkom spojená, je nutné aby to bolo explicitne uvedené v zákone. Neexistencia, resp. nedostatok platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy nemôže byť nahradené a ani odstránené nečinnosťou účastníka rozhodcovského konania. O zániku neuplatneného práva je možné hovoriť len v prípade procesne aktívneho účastníka, ktorý aj mal byť účastníkom rozhodcovského konania a ktorý bol o následkoch svojho ne-konania poučený, t.j. za situácie, že účastník bol riadne poučený, boli mu doručené všetky dokumenty a v konaní urobil úkony či podania, no napriek tomu v týchto dané námietky neuplatnil.

21. V tejto súvislosti odkázal na znenie a uviedol, že žalobca žiaden prvý úkon vo veci samej neurobil a toto právo mu nezaniklo. V danom prípade sa nejedná o námietku podľa druhej vety podľa , ktorú by bolo možné uplatniť len do vydania rozhodcovského rozsudku. Podľa žalobcu ust. vychádza z aktívneho konania účastníka, t.j. ktorý mal možnosť a aj sa k veci vyjadril. V tejto súvislosti odkázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -63 zo dňa 18.04.2018 ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. zo dňa 30.10.2008.

22. Žalobca opätovne zdôrazňoval, že vo vzťahu k nemu a rozhodcovským súdom prejednávaných nárokov rozhodcovská zmluva neexistuje, resp. nebola platne uzavretá podľa . Zopakoval svoje výhrady voči platnosti rozhodcovskej doložky podľa Dohody o zaplatení dlhu v splátkach č. 4482016 zo dňa 27.09.2016 a zdôrazňoval, že túto dohodu nepodpísal ako fyzická osoba vo vlastnom mene a na vlastný účet. Konal len v mene a na účet spoločnosti INSTAMIK SK s.r.o. Tvrdil, že nebol a nemal byť účastníkom dohody, čo vyplýva z označení účastníkov v jej záhlaví, z podpisov účastníkov pod dohodou, v počte vyhotovení tejto dohody (3 rovnopisy), z označenia žalobcu len ako konateľa dlžníka a z dôvodu, že žalobca nie je nikde označený ako fyzická osoba, t.j. jeho menom, priezviskom, dátumom narodenia a bydliskom, a to oddelene od funkcie konateľa spoločnosti INSTAMIK SK s.r.o.

23. Trval aj na svojich vyjadreniach, že nikde v žalobe nie je žalobca označený ako pristupujúci dlžník. Opakovane zdôraznil, že nesúlad medzi označením a obsahom v uvedenej dohode môže byť zavádzajúci a môže vyvolávať omyl. Dohodu v časti pristúpenia k dlhu, ale aj súhlasu žalobcu s rozhodcovskou doložkou nie je možné považovať za úkon urobený slobodne, vážne a najmä za úkon urobený určite a zrozumiteľne. Tento úkon je potrebné považovať za neplatný podľa . Zopakoval, že v danom prípade sa jedná o konanie na strane žalovaného, ktoré uvádza do omylu, zastiera úkony a ktorým úmyselne pripraví a nechá podpísať neurčitú, nejasnú dohodu, čo je však v rozpore s dobrými mravmi a nemôže požívať právnu ochranu. Na základe uvedeného považoval napadnutý rozsudok za vecne správny a navrhol ho potvrdiť a žalobcovi priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

24. Na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného reagoval žalovaný podaním zo dňa 03.05.2019. Tvrdil, že žalobcovi bola reálne doručovaná žaloba, ako aj rozhodcovský rozsudok na miesto pobytu žalobcu, pričom tento si zásielky v odbernej lehote neprevzal. Aj v rámci tohto súdneho konania žalobca uvádza tú adresu, na ktorú mu boli doručované písomnosti v rámci rozhodcovského konania. Len pasivitou žalobcu došlo k fikcii doručenia písomností v rozhodcovskom konaní. Podľa žalovaného Zákon o rozhodcovskom konaní má samostatnú úpravu doručovania a použitie všeobecných ustanovení o doručovaní podľa môže byť dohodnuté stranami alebo rozhodcovskými pravidlami rozhodcovského súdu. Konajúci rozhodca použil nad rámec svojich povinností subsidiárne aj a . Nepreberanie zásielok žalobcom nemôže byť na ťarchu žalovaného.

25. K námietke žalobcu o neexistencii/neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, v dôsledku ktorého nebola daná právomoc rozhodcu konať žalovaný uviedol, že túto námietku žalobca uplatnil až v konaní o zrušení rozhodcovského rozsudku. Opätovne zdôrazňoval, že len z dôvodu konania/nekonania žalobcu došlo k fikcii doručenia, v dôsledku čoho nemohol uplatniť námietku právomoci rozhodcu a odkazoval pritom na ust. . Podľa žalovaného v prípade zmeškania lehoty na podanie žalobnej odpovede, a to aj v dôsledku fiktívneho doručenia žaloby, treba považovať rozhodcovskú zmluvu za uzavretú aj v prípade, ak by predtým platne uzavretá nebola, s čím je spojený následok, že žalobca sa nemôže s úspechom domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku pre nedostatok právomoci rozhodcu, resp. rozhodcovského súdu.

26. K ďalším námietkam žalobcu, že nepristúpil k dlhu a neuzavrel rozhodcovskú doložku žalovaný poukazoval na to, že uvedenú dohodu podpísal žalobca ako konateľ spoločnosti, ako aj za seba ako fyzickú osobu, čo automaticky neznamená a nespôsobuje neplatnosť dohody, aj keby bol na dohode uvedený jediný podpis (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Obdo V 87/2007). To že žalobca nie je explicitne uvedený ako účastník dohody a označený za tým účelom všetkými identifikačnými znakmi, nemôže bez ďalšieho znamenať neplatnosť dohody v časti, v ktorej sa zaväzuje plniť ako ručiteľ. Podľa žalovaného je obsah dohody jasný, zrozumiteľný, určitý a niet pochýb o tom, že žalobca vedel pri podpise zmluvy k čomu zaväzuje seba, ako aj hlavného dlžníka.

27. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa , a (ďalej len ) v senáte bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

28. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 27.09.2016 bola uzavretá Dohoda o zaplatení dlhu v splátkach č. 4482016 medzi spoločnosťou KLARTEC spol. s r.o. ako veriteľom, zastúpený splnomocnencom PATRIOT GROUP, s.r.o., t.j. žalobcom a spoločnosťou INSTAMIK SK s.r.o. ako dlžníkom, ktorá bola zastúpená a v mene ktorej konal žalobca - C. K.. Na základe takto uzavretej dohody si žalobca uplatnil v konaní pred rozhodcom nárok vyplývajúci z tejto dohody voči žalovanému ako fyzickej osobe, ktoré konanie sa viedlo pred rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom pod sp.zn. . Ako konštatoval súd prvej inštancie, rozhodca doručoval písomnosti žalobcovi najprv na adresu uvedenú v rozhodcovskej žalobe: U. XXX/XX, I. Z., odkiaľ sa zásielka vrátila rozhodcovi neprevzatá a následne aj na adresu jeho súčasného pobytu: C. XXXX/X, N., kde si žalobca túto zásielku tiež v odbernej lehote neprevzal.

29. Rozhodcovským rozsudkom zo dňa 30.08.2017 pod sp.zn. rozhodca JUDr. Milan Vojtek uložil žalobcovi ako žalovanému 2/ zaplatiť žalovanému (v rozhodcovskom konaní žalobcovi) sumu 1.261,68 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne od 01.11.2016 z dlžnej sumy až do zaplatenia a nahradiť trovy konania, a to spoločne a nerozdielne so spoločnosťou INSTAMIK SK s.r.o. Citovaný rozsudok v odbernej lehote žalobca neprevzal, keď sa zásielka vrátila odosielateľovi dňa 14.09.2017. Súd prvej inštancie v zmysle s použitím tento rozsudok považoval za doručený dňa 14.09.2017.

30. Podľa o rozhodcovskom konaní (ďalej len ) rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví.

31. Podľa účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, alebo, že vo veci má byť rozhodované podľa osobitného zákona; túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.

32. Podľa , ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti.

33. Podľa , ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za prijaté odo dňa ich doručenia.

34. Podľa ustanovenia odsekov 1 a sa nepoužijú na doručovanie súdnych písomností.

35. Podľa tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa tohto zákona.

36. Podľa 40 ods. 4 na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.

37. Podľa , ak niektorú otázku postupu konania nemožno riešiť podľa tohto zákona, použijú sa primerane ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi, ak to povaha veci pripúšťa.

38. Súd prvej inštancie považoval za nesporné vydanie napadnutého rozhodcovského rozsudku zo dňa 30.08.2017 vrátane jeho doručovania žalobcovi v rozhodcovskom konaní prostredníctvom fikcie doručenia. Za nesporné ďalej považoval aj nárok, ktorý bol v tomto konaní uplatnený žalovaným (v rozhodcovskom konaní v postavení žalobcu), ktorý vyplýval z Dohody o splátkach č. 4482016 zo dňa 27.09.2016. Za spornú považoval žalobcom namietanú skutočnosť, či tento ako fyzická osoba pristúpil k záväzku dlžníka spoločnosti INSTAMIK SK s.r.o, v mene ktorej podpisoval uvedenú zmluvu ako konateľ podľa čl. 2.4. tejto Dohody, ako aj skutočnosť, či žalobca ako fyzická osoba bol účastníkom rozhodcovskej zmluvy obsiahnutej v Dohode o zaplatení dlhu v splátkach podľa jej čl. III.

39. Súd prvej inštancie konštatoval, že pri doručovaní žaloby v rámci rozhodcovského konania žalobcovi ako fyzickej osobe došlo k opomenutiu ust. a z toho dôvodu nebola žaloba žalobcovi doručená v súlade so zákonom a rozhodcovský súd konal v rozpore s ust. . Žaloba na začatie rozhodcovského konania nebola žalobcovi podľa okresného súdu doručená. Svoj záver odôvodnil tým, že v zmysle sa žaloba v rozhodcovskom konaní považuje za súdnu písomnosť, na ktorú sa nevzťahuje úprava o doručovaní v rozhodcovskom konaní podľa a . S takýmto právnym posúdením odvolací súd nesúhlasí.

40. Odvolací súd súhlasí s tvrdením žalovaného v odvolaní, že ust. sa vzťahuje na doručovanie súdnych písomností, t.j. tých, ktoré sa netýkajú priebehu rozhodcovského konania. Podľa odvolacieho súdu ustanovenia a upravujú spôsob doručovania písomností v rámci rozhodcovského konania. V ods. 4 cit. ust. je uvedené slovné spojenie „súdne písomnosti“, t.j. písomnosti odlišných od tých, ktoré sú súčasťou rozhodcovského konania, pretože na všetky písomnosti týkajúce sa rozhodcovského konania sa bez výnimky vzťahuje úprava a . Odvolací súd súhlasí s názorom žalobcu, ktorý prezentoval z komentára k Zákonu o rozhodcovskom konaní Gyárfáš / Števček a kol., 1. vydanie 2017, str. 376-379, v zmysle ktorého „Komentované dispozitívne ustanovenie nemožno aplikovať na doručovanie súdnych písomností v rámci súdnych konaní súvisiacich s rozhodcovským konaním alebo v rámci exekučného konania. Doručovanie súdnych písomností je upravené v kogentných ustanoveniach , do ktorých účastníci rozhodcovského konania nemôžu v rámci svojej zmluvnej autonómie zasahovať“ a ďalej „Na doručovanie písomností v rozhodcovskom konaní sa nepoužijú ustanovenia “.

41. Doručovanie písomností v rámci rozhodcovského konania je založené na dispozitívnej úprave podľa a , ktoré platí za predpokladu, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak. Znamená to, že pri absencii dohody medzi účastníkmi rozhodcovského konania alebo ak z rokovacieho rozhodcovského súdu nevyplýva inak, platí spôsob doručovania upravený v a . Podľa odvolacieho súdu bez ohľadu na charakter doručovanej písomnosti platí úprava doručovania pre celé rozhodcovské konanie podľa a za predpokladu, pokiaľ nie je stranami konania alebo v rokovacom poriadku rozhodcovského súdu uvedené inak. V rámci dispozitívnej úpravy môže Rokovací poriadok prebrať aj úpravu doručovania z , čo však musí vyplývať z úpravy tohto Rokovacieho poriadku v rámci zásad dispozitívne úpravy doručovania zásielok. Ust. a nerozlišuje pri spôsobe doručovania písomností v rámci rozhodcovského konania druh tejto písomnosti s odlišným spôsobom doručenia, pokiaľ takýto odlišný spôsob, vzhľadom na povahu a druh doručovanej písomnosti, nevyplýva zo vzájomnej dohody účastníkov rozhodcovského konania alebo z Rokovacieho poriadku. Tak ako to vyplýva z vyššie citovaného komentára, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje, výnimka z takto určeného spôsobu doručovania podľa a sa týka výlučne súdnych písomností, nie však písomností v rámci rozhodcovského konania. Ustanovenie dôsledne rozlišuje medzi písomnosťami týkajúcimi sa rozhodcovského konania v ods.1 a 2 cit. ustanovenia a inými písomnosťami, t.j. súdnymi, ktorých spôsob doručovania vyplýva z osobitnej procesnej normy, a to .

42. s účinnosťou od 01.01.2015 došlo ku zmene úpravy . Pôvodné ust. v znení platnom do 31.12.2014 znelo: „Ustanovenia odsekov 1 a sa nepoužijú na doručovanie súdnych písomností.“

43. Odsek 4 cit. ust. do 31.12.2014 znel: „Žaloba a rozhodcovský rozsudok sa doručujú účastníkom vždy do vlastných rúk; dohody účastníkov o inom spôsobe doručovania sú neprípustné.“

44. Z ust. § 25 ods. 3 a 4 v znení do 31.12.2014 jednoznačne vyplýva, že cit. úprava dôsledne rozlišovala medzi doručovaním súdnych písomností, na ktoré sa nepoužil vtedy platný ods. 1 a 2 a doručovaním žaloby a rozhodcovského rozsudku v rozhodcovskom konaní osobitne upravenom v odseku 4. Už právna úprava k 31.12.2014 osobitne upravovala doručovanie žaloby a rozhodcovského rozsudku, ktorú nebolo možné vzhľadom na systematiku ust. považovať za súdnu písomnosť podľa ods. 3, inak by bol ods. 4 vo vzťahu k ods. 3 nadbytočný. Odvolací súd tým chce poukázať na skutočnosť, že ani z predchádzajúcej úpravy, a už vôbec zo súčasnej právnej úpravy, nevyplýva záver prezentovaný súdom prvej inštancie, že v rozhodcovskom konaní za „súdnu písomnosť“ pre účely doručovania by sa mala považovať žaloba a rozhodcovský rozsudok. bol v za vtedajšie ods.1 a 2 (nezmenené znenie do súčasnosti) doplnený ods. 3 o doručovaní v rozhodcovskom konaní do elektronickej schránky, pričom vtedajšie znenia ods. 3 a 4 sa označovali ako ods. 4 a 5. Takouto zmenou sa pôvodný ods. 4 o osobitnej úprave doručovania žaloby a rozhodcovského rozsudku stal odsekom 5, pričom bod 50 ods.5 vypustil. Dôvodová správa k tejto zmene, t.j. k vypusteniu pôvodného ods. 4 v uvádza: „Uplatní sa všeobecný koncept doručovania, ktorý bol platný aj podľa platného znenia zákona.“ Vyššie uvedenou úpravou s účinnosťou od 01.01.2015 došlo k zjednoteniu doručovania všetkých písomností v rozhodcovskom konaní podľa osobitnej úpravy v a bez toho, aby sa rozlišovalo doručenie žaloby a rozhodcovského rozsudku. Znamená to, že osobitnou úpravou doručovania podľa sa riadi doručovanie všetkých písomností v rozhodcovskom konaní podľa a , pokiaľ z dohody alebo z Rokovacieho poriadku nevyplýva odlišná úprava.

45. Pokiaľ preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcovi (v rozhodcovskom konaní v postavení žalovaného 2) nebola doručená z dôvodu nevyužitia postupu podľa , takýto záver je nesprávny a nevyplýva z ust. , pričom aplikácia ust. nebola v konaní preukazovaná ako súčasť rokovacieho poriadku alebo dohody medzi stranami konania v zmysle a . Súd prvej inštancie spôsob doručovania podľa Rokovacieho poriadku ani nedokazoval, t.j. či by takýto spôsob doručovania tak ako ho uviedol v rozhodnutí podľa pripadal do úvahy na základe dispozitívnej úpravy a dohody strán rozhodcovského konania, resp. na základe rokovacieho poriadku.

46. Na základe nesprávneho právneho posúdenia veci o tom, že nebolo použité ust. pri doručovaní žaloby v rozhodcovskom konaní žalobcovi, dospel súd prvej inštancie k záveru o nedoručení žaloby, v dôsledku čoho nemohol žalobca uplatňovať žiadne skutočnosti, žiadne námietky, ani procesnú obranu. Z dôvodu znemožnenia realizácie procesných práv na základe nedoručenia žaloby okresný súd obranu žalovaného, ktorý sa odvolával na , vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože žalobca nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní a nemohol sa ho zúčastniť, čo je dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa . Takýto záver súdu prvej inštancie nie je správny.

47. Predmetom konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je skúmanie hmotnoprávnych vzťahov medzi stranami konania, pričom konajúci súd nerozhoduje spor vo veci samej, posudzuje priebeh rozhodcovského konania, ktoré musí byť vedené v súlade so zákonom tak, aby boli zachované práva účastníkov na spravodlivý proces. Ust. má kogentnú povahu a súd je povinný skúmať prípadnú preklúziu práva účastníka rozhodcovského konania, ak dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa neboli namietané v konaní pred rozhodcovským súdom.

48. Žalovaný v priebehu súdneho konania zdôrazňoval práve túto procesnú obranu, t.j. že žalobca ako žalovaný 2/ v rozhodcovskom konaní nenamietol ani jeden z dôvodov zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa z dôvodu jeho nečinnosti a pasivity, ktorá bola vyvolaná neprebratím zásielky pri doručovaní žaloby a žiadosti o žalobnú odpoveď.

49. Tým že súd prvej inštancie nesprávne posúdil doručovanie písomností v rozhodcovskom konaní dospel k nesprávnemu záveru, že žalobcovi bola znemožnená účasť na rozhodcovskom konaní a preto sa obranou žalovaného, t.j. preklúziou námietok podľa ani nezaoberal a túto považoval za nedôvodnú. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje žiadne vyporiadanie sa s touto procesnou obranou, žiadne odôvodnenie a vyhodnotenie záveru, či boli alebo neboli splnené podmienky na preklúziu námietok podľa a k tejto procesnej obrane žalovaného neboli vykonané ani žiadne dôkazy.

50. Pokiaľ sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou platnosti Dohody o zaplatení dlhu v splátkach zo dňa 27.09.2016 z hľadiska jej neurčitosti a neplatnosti podľa Obč. zák., konal tak predčasne, pokiaľ sa nevysporiadal so základnou procesnou obranou žalovaného o nesplnení podmienok podľa . Navyše pokiaľ dospel súd prvej inštancie k záveru, že dohoda zo dňa 27.09.2016, ktorá mala rozhodcovskou doložkou založiť právomoc zvoleného rozhodcu je neplatná podľa , čo je dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa , v dôsledku čoho je splnený aj ďalší dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa , je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné v časti odôvodnenia o splnení dôvodu zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa . Ustanovenie sa vzťahuje na prípady prekročenia právomoci rozhodcovského súdu, teda ak sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzavretá rozhodcovská zmluva, t.j. rozhodcovská zmluva síce existuje, ale nie na druh sporu, ktorý je predmetom rozhodcovského konania alebo sa jedná o spor, ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky alebo ak rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky. Jedná sa fakticky o spory, ktoré neboli predmetom rozhodcovskej zmluvy. Ide síce o dôvod podobný, avšak odlišný od ust. . V napadnutom rozhodnutí absentuje odôvodnenie naplnenia aj tohto dôvodu zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa .

51. Odvolací súd nemohol prihliadnuť na tvrdenia žalobcu v jeho vyjadrení k odvolaniu pri odkaze na Rokovací poriadok rozhodcu JUDr. Milana Vojteka, ako ani na pripojený Rokovací poriadok vzhľadom k tomu, že tieto skutkové tvrdenia a uvedená listina, ako súčasť prostriedku procesného útoku, neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa podľa a zároveň neboli splnené predpoklady prihliadania na toto tvrdenie a dôkaz ako na novoty v odvolacom konaní podľa .

52. Pretože z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia doručovania v rozhodcovskom konaní sa súd prvej inštancie nezaoberal a nevysporiadal s procesnou obranou žalovaného podľa , ktoré má kogentnú povahu a k tejto procesnej obrane nebolo vykonané ani žiadne dokazovanie, je rozhodnutie súdu prvej inštancie nesprávne/predčasné. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

53. Okresný súd v ďalšom konaní opätovne posúdi uplatnený nárok žalobcu a vykoná dokazovanie k dôvodom uvedených žalobcom na zrušenie rozhodcovského rozsudku, pričom sa vysporiada s procesnou obranou žalovaného podľa na základe tvrdenia o neuplatnení žiadnych dôvodov uvedených v žalobcom v rozhodcovskom konaní vzhľadom na tvrdenú nečinnosť žalobcu v uvedenom konaní. Súd prvej inštancie sa vysporiada s tvrdeniami o pasivite a nečinnosti žalobcu v rozhodcovskom konaní vo vzťahu k jednotlivo uplatneným dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku.

54. O náhrade trov prvostupňového, ako aj odvolacieho konania rozhodne podľa súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

55. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).