Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/62/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudcov: JUDr. Janka Benkovičová a Mgr. Matúš Staríček, v spore žalobcu: FARMENA s. r. o., IČO: 45 398 054, Pavla Mudroňa 7511/18, Trnava, zastúpená: Mgr. Mgr. Pavol Sojka, PhD., advokát, Námestie Matice slovenskej 4262/23, Dubnica nad Váhom, proti žalovanému: 1. LOGSERVICE, s. r. o., IČO: 44 867 158, Drevená 766/1, Galanta, 2. BOP - Západ, spol. s r. o., IČO: 34 141 383, Pekárska 3017, Sereď, 3. Coffee point, s. r. o., IČO: 36 816 973, Ružová 760/9, Zeleneč, 4. EMIS s. r. o., IČO: 35 708 816, J. Hollého 8479/5, Trnava, 5. AGRASKO, s. r. o., Sídlo: 919 28 Bučany č. 571 , IČO: 46 128 565, 6. Nertex, s. r. o., Boženy Němcovej 8, Bratislava, IČO: 36 049 336, 7. R. Y., nar.: XX.XX.XXXX, J. X. XXXX/X, B., 8. O. Y., nar.: XX.XX.XXXX, J. X. XXXX/X, B., 9. LU-BIC s. r. o., Štefánikova 26, Trnava, IČO: 36 253 961, 10. Ing. R. L., nar.: XX.XX.XXXX, Y. P. XXXX/X, B., 11. R. L., nar.: XX.XX.XXXX, Y. P. XXXX/X, B., 12. Ing. O. N., nar.: XX.XX.XXXX, Y. P. XXXX/X, B., 13. MUDr. Ľubor Péči, s. r. o., Slnečná 891/27, Dolné Lovčice, IČO: 47 454 164, 14. Ing. I. X., nar.: XX.XX.XXXX, V. X. XX, B., 15. Ing. S. X., nar.: XX.XX.XXXX, V. X. XX, B., 16. E. Z., nar.: XX.XX.XXXX, X. XXXX/XX, B., 17. HEALTHNET s. r. o., Pod Lipovým 5303/49, Bratislava-Devínska Nová Ves, IČO: 46 940 189, 18. B. X., nar.: XX.XX.XXXX, J. T. XXXX/X, B., 19. P. Q., nar.: XX.XX.XXXX, R. XXXX/XX, L., 20. Inžinierska výpočtová spoločnosť Trnava, s. r. o., Jána Hollého 5, Trnava, IČO: 36 222 224, 21. SOVIA s. r. o., Jána Bottu 8740/64, Trnava, IČO: 47 016 027, 22. MEDIMUN, s. r. o., Františkánska 19, Trnava, IČO: 47 056 975, 23. Q. L., nar.: XX.XX.XXXX, J. XX/A, B., 24. IMV Alltrans SPED s. r. o., Skladová 8077/1, Trnava, IČO: 46 924 272, 25. RM Trading Partners, s. r. o., Seredská 255C, Trnava, IČO: 36 257 524, 26. Frape catering s. r. o., Pekárska 7489/40 A, Trnava, IČO: 44 178 450, 27. CLIP CENTRUM, s. r. o., J. Hollého 5, Trnava, IČO: 36 836 231, 28. Providum, s. r. o., Mikovíniho 8, Trnava, IČO: 36 242 993, 29. PhDr. D. Q., nar.: XX.XX.XXXX, K. C. XXXX/X, B., 30. WINFA, s. r. o., Trstínska cesta 7997/21, Trnava, IČO: 34 141 901, 31. FIRE MODA s. r. o., Gorkého 10, Bratislava, IČO: 35 882 085, 32. R. X., nar.: XX.XX.XXXX, L. XX, B., 33. P. X., nar.: XX.XX.XXXX, L. XX, B., 34. DENTÁLNE CENTRUM, s. r. o., Jána Hollého 5/8479, Trnava, IČO: 36 271 535, všetci žalovaní zastúpení správcom: Dom Centrum Trnava, s. r. o., IČO: 47 420 235, Tehelná 3/A, Trnava, právne zastúpený: KADUC & PARTNERS s. r. o., IČO: 50 290 762, Trojičné námestie 4, Trnava, o určenie neplatnosti rozhodnutí vlastníkov bytov a nebytových priestorov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 25. januára 2021 č. k. -141, v zmietajúcej časti v nároku o určenie neplatnosti rozhodnutia o potvrdení výsledku RV 2018 pre nebyt. priestor č. XXX, v bytovom dome K., s. č. XXXX, v B. na ul. J. X.. X, X, ktorý je vo vlastníctve spol. FARMENA, s. r. o. so sídlom P. Mudroňa 18, 917 01 Trnava, keď pre nebyt. priestor č. XXX na účely rozúčtovania nákladov za služby „výťah", „osvetlenie spoločných priestorov" a „upratovanie spoločných priestorov" správca použil 264 osobomesiacov, a potvrdení výsledku RV 2018 pre nebyt. priestor č. XXX, v bytovom dome K., s. č. XXXX, v B. na ul. J. X. o. č. X, X, ktorý je vo vlastníctve spol. FARMENA, s. r. o. so sídlom P. Mudroňa 18, 917 01 Trnava s celkovým nedoplatkom po vyúčtovaní k 30.4.2019 vo výške 2.206,39 eur, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo veci samej (výrok II. v časti o určenie neplatnosti rozhodnutia o potvrdení výsledku RV 2018 pre nebyt. priestor č. XXX, v bytovom dome K., s. č. XXXX, v B. na ul. J. X. č. X, X, ktorý je vo vlastníctve spol. FARMENA, s. r. o. so sídlom P. Mudroňa 18, 917 01 Trnava, keď pre nebyt. priestor č. XXX na účely rozúčtovania nákladov za

služby „výťah“, „osvetlenie spoločných priestorov“ a „upratovanie spoločných priestorov“ správca použil 264 osobomesiacov a o potvrdení výsledku RV 2018 pre nebyt. priestor č. XXX v bytovom dome K. s celkovým nedoplatkom po vyúčtovaní k 30.04.2019 vo výške 2.206,36 eur) p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným sa voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. rozhodol tak, že určil, že rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov v polyfunkčnom dome K., súp. č. XXXX, na ul. J. X. X a X v B., prijaté na schôdzi konanej dňa 14.05.2019 o 18.hod, v spoločnej garáži v suteréne domu - o odmietnutí vykonať zmenu počtu osobomesiacov v dome, ktorý dostatočne zohľadňuje mieru využitia spoločných priestorov, spoločných častí a zariadení domu, je neplatné. Výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. žalovaným priznal náhradu trov konania v rozsahu 66,68 %. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“); , , , , , , , , o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, a (ďalej iba „OZ“). Vecne v zamietajúcej časti dôvodil, že vychádzajúc z vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení, súd má za to, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná. Podaná žaloba na určenie neplatností uznesení prijatých vlastníkmi v bytovom dome je žalobou na určenie právnej skutočnosti. Takáto žaloba je prípustná iba vtedy, ak možnosť domáhať sa takéhoto určenia vyplýva z osobitného predpisu, ktorým je práve ust. ZoVBaNP, ktoré odkazuje a oprávňuje prehlasovaného vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome obrátiť sa do 30 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol. Ide tak o podmienku aktívnej vecnej legitimácie na podanie žaloby podľa , ktorú súd skúma ex offo.

2. Súd sa primárne zaoberal námietkou pasívnej vecnej legitimácie žalovaných, nakoľko podľa ich tvrdenia, pasívne legitimovaným by mal byť vo veci výlučne správca. Predmetom súdneho konania je návrh prehlasovaného vlastníka nebytového priestoru na určenie neplatnosti rozhodnutí ostatných vlastníkov, v zmysle ustanovenia § 14a ods.8 ZoVBaNP. Pasívna legitimácia žalovaného je stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého je určitý subjekt nositeľom určitej právnej povinnosti. Pri posúdení uvedeného súd vychádzal z rozhodnutia NS SR sp. zn. zo dňa 23.04.2018, podľa ktorého „Tvorcom prejavu vôle, ktorý sa transformuje do podoby uznesení prijatých na schôdzach vlastníkov, sú samotní vlastníci bytov a nebytových priestorov prítomní na schôdzi alebo zhromaždení vlastníkov. Len oni môžu byť žalovanými subjektmi v spore podľa ust. , lebo len ich rozhodnutia ich právne zaväzujú, t. j. vyplývajú z nich práva a povinnosti.“ (Cirák, J., Grausová, K., Valachovič, M.: Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Komentár. C. H. Beck, s. r. o., Praha, 2012,s. 895). V súdenej veci tak pasívna vecná legitimácia v spore svedčí všetkým ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov v predmetnom dome, ktorých správca môže iba zastupovať, resp. konať v ich mene a na ich účet. Označenie žalovaných v konaní je tak správne.

3. Žalobca napáda hlasovanie na schôdzi vlastníkov zo dňa 14.05.2019, žaloba bola na súd podaná dňa 12.06.2019, z uvedeného tak vyplýva, že zákonná 30-dňová lehota je dodržaná, žalobca sa na schôdzi zúčastnil. Žalobou tak napáda 6 rozhodnutí, o ktorých hlasoval a bol ostatnými vlastníkmi prehlasovaný. Uvedené skutočnosti nie sú sporné.

4. Žalobca napáda tieto rozhodnutia:

- I. o potvrdení výsledku RV (ďalej „ročného vyúčtovania“) 2018 pre nebyt. priestor č. XXX, v bytovom dome K., vo vlastníctve spol. FARMENA, s. r. o., keď pre nebyt. priestor č. XXX na účely rozúčtovania nákladov za služby „výťah, osvetlenie a upratovanie spoločných priestorov“ správca použil 264 osobomesiacov,

- II. o potvrdení výsledku RV 2018 pre nebyt. priestor č. XXX, v bytovom dome K., vo vlastníctve spol. FARMENA, s. r. o. s celkovým nedoplatkom po vyúčtovaní k 30.4.2019 vo výške 2.206,39 eur,

- III. o odmietnutí v RV 2018 zmeniť použité rozúčtovacie kľúče na zohľadnenie miery využitia spoločných častí a zariadení domu,

- IV. o odmietnutí vykonať zmenu počtu osobomesiacov v dome, ktorý dostatočne zohľadňuje mieru využitia spoločných priestorov, spoločných častí a zariadení domu,

- V. o odmietnutí zrušenia výnimiek v počte osobomesiacov v dome pri rozúčtovaní nákladov za služby „výťah“, „osvetlenie spoločných priestorov“ a „upratovanie spoločných priestorov“, ktoré sú uplatňované pre nebytové priestory č. XXX, XXX, XXX, XXX,

- VI. o schválení výsledkov vyúčtovania nákladov za užívanie bytov za rok 2018 (RV 2018).

5. Z bodu 6 uzatvorenej zmluvy o výkone správy vlastníkov predmetného domu č. 20141001 zo dňa 26.08.2014 je zrejmé, že pokiaľ sa na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov nedohodne inak, správca pri vyúčtovaní nákladov použije rôzne vyúčtovacie postupy, v zmysle bodu 6 písm. c. zmluvy, jedným z nich je aj počet osôb- a to pri vyúčtovaní nákladov pri osvetlení, upratovaní spoločných častí a zariadení, odvoze a likvidácii komunálneho odpadu, prevádzkových nákladoch výťahov. Je zrejmé, že vlastníci v predmetnom dome si zvolili za vyúčtovacie postupy, resp. kľúče, práve počet tzv. „osobomesiacov“, to jest počet osôb žijúcich v byte, resp. v nebytovom priestore, násobený počtom mesiacov v roku (t. j. 12). Je povinnosťou vlastníka bytu v zmysle ustanovenia § 11 ods. 9 ZoBNP oznámiť bez zbytočného odkladu správcovi zmeny v počte osôb, ktoré užívajú byt súvisle minimálne počas dvoch mesiacov.

6. Nie je v zákone stanovené, resp. striktne určené, či údaj nahlásený vlastníkom bytu o počte osôb, ktoré užívajú byt v zmysle § 11 ods. 9 ZoVBaNP, je nutné použiť pri vyúčtovaní za náklady za užívanie spoločných priestorov (ak si za vyúčtovací kľúč zvolili osobomesiace). Dokonca uvedená povinnosť vlastníka pri nebytovom priestore v samotnom zákone absentuje. Súd má za to, že takto vlastníkom nahlásený údaj nie je nutné bezvýhradne akceptovať a rešpektovať a vo vyúčtovaní naň prihliadať, ak na to existujú relevantné dôvody, aké súd vzhliadol aj v prípade žalobcu. Práve pri nebytovom priestore žalobcu ako v súdenom prípade, keď ide o ambulanciu slúžiacu na poskytovanie zdravotníckych služieb, keď je užívanie uvedeného nebytového priestoru spojené bezpochyby s diametrálne vyššou frekvenciou pohybu, ktorú v žiadnom prípade nie je možné pripodobniť k bežným návštevám v klasickom byte. Použitie údaju nahláseného vlastníkom o počte osôb „2“, ktoré užívajú predmetný nebytový priestor (lekár + sestra) v zmysle § 11 ods. 9 ZoVBaNP na účely rozúčtovania sa tak nejaví ako proporcionálny vo vzťahu k ostatným vlastníkom. Je tak vecou spravodlivej dohody, na ktorej by sa mali vlastníci zhodnúť, a to tak, aby parameter v počte „osobomesiacov“ neznevýhodňoval jedného vlastníka oproti iným, a naopak, resp. aby v konečnom dôsledku predstavoval parameter pre spravodlivé a skutočnému stavu zodpovedajúce rozúčtovanie spoločných nákladov. Medzi oprávnenia vlastníkov v zmysle § 14 ods.1 ZoVBNP rozhodovať o všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku zastavaného domom alebo priľahlého pozemku, je zahrnuté aj oprávnenie vlastníkov rozhodovať o stanovení pravidiel vyúčtovania nákladov za užívanie spoločných častí domu a spoločných zariadení domu a určenie rozúčtovacích kľúčov za účelom rozúčtovania nákladov. Bolo tak legitímne, a neprekročili tým vlastníci svoje právomoci, ak na schôdzi o stanovení záväzného počtu „osobomesiacov“ pre žalobcu rozhodli, ak ním nahlásený počet „2 osoby“ nepovažovali za adekvátny na účely rozúčtovania vzhľadom na charakter prevádzky-cievnej ambulancie, ktorá v nebytovom priestore sídli. Napokon aj samotný žalobca uznal potrebu podieľať sa na zvýšených nákladoch, keď na predchádzajúcej schôdzi sám navrhol odhlasovať počet osobomesiacov 13x12, avšak následne vlastníci ani tento počet neodsúhlasili a zhodli sa napokon na počte 22x12.

7. Rozúčtovací kľúč „osobomesiacov“ pre nebytový priestor žalobcu č. XXX - t. j. 22 osôb x 12 mesiacov bol schválený vlastníkmi na schôdzi konanej dňa 05.12.2018. Na uvedenej schôdzi sa žalobca zúčastnil, hlasoval proti uvedenému rozhodnutiu, ako prehlasovaný vlastník návrh na súd nepodal. Predmetným žalobným návrhom sa žalobca domáha určenia neplatností rozhodnutí schválených na schôdzi vlastníkov zo dňa 14.05.2019, pričom schválené rozhodnutia sa týkajú ročného vyúčtovania za rok 2018 v nadväznosti na schválený počet osobomesiacov (napadnuté rozhodnutie I.), s tým súvisiacim nedoplatkom (napadnuté rozhodnutie II.), s návrhom na zmenu počtu osobomesiacov za rok 2018 (napadnuté rozhodnutie III.) a schválenia výsledkov vyúčtovania nákladov za užívanie bytov za rok 2018 (napadnuté rozhodnutie VI.).

8. Žalobcom napadnuté rozhodnutia č. I.,II.,III.,VI. sa týkajú výlučne stanovenia osobomesiacov pre nebytový priestor žalobcu č. XXX. Súd má za to, že schválenie počtu osobomesiacov 22x12 použitých na rozúčtovanie nákladov za rok 2018, bolo možné napadnúť v lehote 1 mesiaca odo dňa konania schôdze zo dňa 05.12.2018, kedy vlastníci o uvedenom rozúčtovacom kľúči rozhodli. Napadnúť tak rozúčtovanie nákladov za rok 2018 len z dôvodu žalobcom nesprávne stanoveného počtu osobomesiacov tak už neprichádza do úvahy, nakoľko lehota pre podanie žaloby z tohto dôvodu už uplynula. Na základe uvedeného tak súd žalobu v časti vyhlásenia rozhodnutí I., II., III., VI. zamietol.

9. Žalobu súd zamietol aj v časti napádaného rozhodnutia č. V, ktorým vlastníci odmietli návrh žalobcu na zrušenie výnimiek v počte osobomesiacov v dome pri rozúčtovaní nákladov za služby „výťah, osvetlenie a upratovanie spoločných priestorov“, pre nebytové priestory č. XXX, XXX, XXX, XXX. Súd mal za to, že vlastníci sú oprávnení na udelenie výnimiek pre vybraných vlastníkov, v danom prípade boli výnimky odôvodnené tým, že tieto majú samostatný vchod do svojej prevádzky z chodníka, a teda spoločné priestory nepoužívajú. Schválenie výnimiek pre uvedených vlastníkov má tak svoje logické opodstatnenie, je v právomoci ostatných vlastníkov o spôsobe rozúčtovania vzťahujúceho sa na takýto osobitý prípad rozhodnúť odlišne od ostatných vlastníkov. Súd tak nevzhliadol dôvod neplatnosti takéhoto rozhodnutia.

10. Ako jediné rozhodnutie vlastníkov súd vyhlásil za neplatné napadnuté rozhodnutie č. IV o odmietnutí vykonať zmenu počtu osobomesiacov v dome, ktorý dostatočne zohľadňuje mieru využitia spoločných priestorov, spoločných častí a zariadení domu. Nie je prekážkou o totožnej otázke na schôdzi vlastníkov rozhodovať opakovane, tak ako to pripúšťa § 14 ods. 6 ZoVBNP. Nové rozúčtovanie musí spravodlivo zohľadňovať práva všetkých vlastníkov s prihliadnutím na mieru využívania spoločných častí domu.

11. Na základe uvedeného súd tak žalobnému návrhu v časti určenia neplatnosti rozhodnutí vyhovel iba v časti rozhodnutia č. IV a vo zvyšku žalobu zamietol.

12. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, teda zo skutočnosti, že žalobcovi bolo vyhovené čiastočne, z napadnutých šiestich rozhodnutí súd iba jedno rozhodnutie vyhlásil za neplatné, vo zvyšku piatich rozhodnutí bola žaloba zamietnutá. V danom prípade hrubý úspech žalobcu predstavuje 16,66 % (t. j. 100/6) a hrubý úspech žalovaného 83,34 % (100 - 16,66), teda čistý úspech žalobcu vo veci predstavuje 66,68 % (83,34 - 16,66). Súd potom prevažne úspešnému žalovanému priznal vo výroku III. rozsudku náhradu trov konania v rozsahu 66,68 % v súlade s ustanovením .

13. Proti tomu rozsudku v zamietajúcej časti o určenie neplatnosti rozhodnutia o potvrdení výsledku RV 2018 pre nebyt. priestor č. XXX v bytovom dome K., keď na účely a o potvrdení výsledku RV 2018 pre nebyt. priestor č. XXX v bytovom dome K. s celkovým nedoplatkom po vyúčtovaní k 30.04.2019 vo výške 2.206,36 eur podal včas odvolanie žalobca s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci na nové konanie a to z dôvodov podľa , a .

14. Uviedol, že žalobca sa schôdze 05.12.2018 v právnom slova zmysle nezúčastnil. „Za“ žalobcu boli na predmetnej schôdzi prítomní MUDr. R. Y. a MUDr. J. Y., pričom títo hlasovali proti prijatiu dotknutých rozhodnutí. Až po právnej analýze možností podania žaloby bolo zistené, že Správca dlhodobo a v rozpore so zákonom umožňoval zúčastňovať sa a hlasovať na schôdzach vlastníkov bytov a nebytových priestorov manželom Y. (podobne napr. ako p. X. staršiemu), napriek tomu, že neboli štatutármi žalobcu a nemali ani žiadne osobitné plnomocenstvo na konanie v mene žalobcu. Túto skutočnosť si neuvedomovali a konali v dobrej viere, dôverujúc v zákonný postup Správcu. Správcom však v tomto smere boli (hoc aj len nevedomo) uvádzaní do omylu, čím žalobcovi boli zabránené účinne podať žalobu aj proti rozhodnutiam schôdze zo dňa 05.12.2018.

15. Podľa právneho názoru žalobcu nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie spočíva v nesprávnom (konfúznom) posúdení rozsahu práv a povinností vlastníka bytu alebo nebytového priestoru na strane jednej, rozsahu práv a povinností schôdze vlastníkov bytov rozhodovať o spoločných veciach a ich vzájomného vzťahu na strane druhej. Poukázal na § 11 ods. 9 ZoVBaNP a § 14 ods. 1 ZoVBaNP.

16. Medzi práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov patrí oprávnenie rozhodovať o spoločných veciach, vyplývajúcich zo spoluvlastníctva spoločných častí, zariadení, príslušenstva, príp. pozemku.

17. A contrario, je neprípustné, aby vlastník bytu a nebytového priestoru sám rozhodoval o veciach, ktoré sa týkajú správy domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku zastavaného domom alebo priľahlého pozemku. Rovnako, a contrario, logicky platí, že určovanie počtu osôb užívajúci konkrétny byt alebo nebytový priestor je záležitosťou týkajúcou sa toho ktorého bytu/nebytového priestoru a nie je záležitosťou týkajúcou sa správy domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku zastavaného domom alebo priľahlého pozemku.

18. Žalobca nespochybňoval a nespochybňuje, že vlastníci bytov a nebytových priestorov môžu akokoľvek ľubovoľne rozhodnúť, podľa akých kritérií sa budú rozúčtovávať úhrady za plnenia súvisiace s využívaním spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov alebo nebytových priestorov v dome. Je úplne samozrejmé, že vlastníci bytov a nebytových priestorov rozhodujú inter alia aj o spôsoboch rozúčtovania úhrad za plnenia (či už to bude rozúčtovávané cez tzv. osobomesiace, podlahové plochy, poschodia alebo cez akýkoľvek iný rozúčtovací kľúč).

19. K vyššie uvedenému aj došlo a vlastníci rozhodli, že pri rozúčtovaní úhrad za plnenia sa zohľadní miera využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov alebo nebytových priestorov v dome § 10 ods. 6 ZoVBaNP a úhrady za plnenia sa budú rozpočítavať podľa tzv. osobomesiacov, t.j. podľa počtu osôb užívajúcich byt alebo nebytový priestor. Súčasne vlastníci rozhodli aj o uplatňovaní výnimiek. Takýto postup je plne legitímny a žalobcom nerozporovaný.

20. V tomto smere žalobca súhlasí s vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie, že „medzi oprávnenia vlastníkov v zmysle § 14 ods.1 ZoVBNP /.../ je zahrnuté aj oprávnenie vlastníkov rozhodovať o stanovení pravidiel vyúčtovania nákladov za užívanie spoločných častí domu a spoločných zariadení domu a určenie rozúčtovacích kľúčov za účelom rozúčtovania nákladov.“ (bod 26. Rozsudku). S čím sa však žalobca stotožniť nevie a čo považuje za nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie je právny záver súdu prvej inštancie, že „neprekročili tým vlastníci svoje právomoci, ak na schôdzi o stanovení záväzného počtu „osobomesiacov“ pre žalobcu rozhodli.“ (bod 26. Rozsudku) a „/.../ je v právomoci ostatných vlastníkov na schôdzi rozhodnúť o stanovení nového počtu „osobomesiacov“ pre žalobcu na účely rozúčtovania nákladov za spoločné priestory.“ (bod 30. Rozsudku).

21. Podľa právneho názoru žalobcu samotné nahlasovanie počtu osôb, ktoré užívajú byt alebo nebytový priestor, nepatrí medzi oprávnenia ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ale je jednou zo zákonných povinností vlastníka bytu alebo nebytového priestoru (§ 11 ods. 9 ZoVBaNP)! Táto skutočnosť totiž očividne nie je vecou týkajúcou sa spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov a atď.

22. Ak vlastníci rozhodli o tom, že úhrady za plnenia sa budú rozpočítavať podľa tzv. osobomesiacov, mali (museli) si byť vedomí, že určovanie tejto základnej premennej (osobomesiace) je v súlade s explicitne vyjadrenou právnou normou v ZoVBaNP vo výlučnej kompetencii jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

23. Žalobca vo svojej žalobe poukázal aj na právnu českú právnu úpravu a na zrozumiteľné a logické pravidlá v českej právnej proveniencii, ktoré riešia právne následky porušenia povinností vlastníka. Porušením primárnej právnej povinnosti (nenahlásenie zmeny počtu osôb) vzniká sekundárna (zodpovednostná) právna povinnosť (povinnosť zaplatiť pokutu). V slovenskom právnom poriadku žiadnu pokutu nemožno od vlastníka porušujúceho svoju povinnosť nahlásiť zmenu počtu osôb požadovať. V tomto smere je tak česká právna úprava precíznejšia. Od každého však možno v súlade požadovať náhradu škody, ktorú spôsobí porušením právnej povinnosti (v tomto prípade by škoda spočívala v rozdiely nákladov, o ktoré ostatní vlastníci zaplatili viac s porovnaní so situáciou, ak by si porušujúci vlastník svoju povinnosť riadne splnil).

24. Poukaz na českú právnu úpravu bol uvedený aj v tom význame, že aj z dotknutých ustanovení českého právneho poriadku je zrejmé, že povinnosť nahlasovať zmenu počtu osôb je povinnosťou

vlastníka. Keďže podľa právneho názoru žalobcu nahlasovanie počtu osôb, ktoré užívajú byt alebo nebytový priestor, nepatrí medzi oprávnenia ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ale je jednou zo zákonných povinností vlastníka bytu alebo nebytového priestoru (§ 11 ods. 9 ZoVBaNP), je rozhodnutie ostatných vlastníkov o tejto otázke mimo rozsahu ich oprávnení, a teda protizákonné.

25. Žalobca si svoju povinnosť nahlásiť počet osôb užívajúci jeho nebytový priestor riadne splnil, napriek tomu nebol tento počet pri ročnom vyúčtovaní za rok 2018 akceptovaný.

26. Ak potom schôdza vlastníkov rozhodla na schôdzi konanej dňa 14.05.2019 o potvrdení výsledkov ročného vyúčtovania za rok 2018 žalobcu, rozhodla v rozpore so ZoVBaNP. Súd prvej inštancie mal s poukazom na vyššie uvedené, neplatnosť odvolaním napádaných rozhodnutí vlastníkov určiť, a ak rozhodol o zamietnutí žaloby v tejto časti, urobil tak z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia. V prípade, ak odvolací súd bude mať za to, že niektoré zo žalobcom vyššie uvedených dôvodov subsumovaných pod iné odvolacie dôvody možno považovať za tzv. inú vadu konania, žalobca žiada, aby boli takto posudzované. Ide pritom o také vady konania, ktorých bezprostredným a priamym následkom je nesprávne rozhodnutie vo veci.

27. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní. Uviedli, že žalobca uvádza, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Toto tvrdenie odôvodnil žalobca tým, že: „Súd v Rozsudku dospel k skutkovému zisteniu, že žalobca sa zúčastnil na schôdzi konanej dňa 05.12.2018, hlasoval na nej a ako prehlasovaný vlastník návrh na súd nepodal. Žalobca sa schôdze 05.12.2018 v právnom slova zmysle nezúčastnil. „Za“ žalobcu boli na predmetnej schôdzi prítomní MUDr. R. Y. a MUDr. J. Y., pričom títo hlasoval proti prijatiu dotknutých rozhodnutí. Až po právnej analýze možností podania žaloby bolo zistené, že Správca dlhodobo a v rozpore so zákonom umožňoval zúčastňovať sa a hlasovať na schôdzach vlastníkov bytov a nebytových priestorov manželom Y. (podobne napr. ako p. X. staršiemu), napriek tomu, že neboli štatutármi žalobcu (...)“

28. Žalovaní s týmto tvrdením žalobcu nemôžu súhlasiť. Žalovaní si v tejto súvislosti dovoľujú poukázať na všeobecne platnú zásadu, podľa ktorej platí, že neznalosť zákona, resp. práva nikoho neospravedlňuje („ignorantia juris/legis non excusat“). Jedná sa o zaužívanú zásadu, ktorá znamená, že nikto sa nemôže zbaviť zodpovednosti za svoje konanie alebo určitej povinnosti tvrdením, že nepoznal zákon, resp. o svojich povinnostiach nevedel. Pričom existuje právna fikcia, že každý je oboznámený s platnými a účinnými zákonmi a je si vedomý svojich práv a povinností z nich vyplývajúcich.

29. Postup žalobcu na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorá sa konala dňa 5.12.2018, bol v rozpore s jednou zo základných zásad súkromného práva „vigilantibus iura scripta sunt“, podľa ktorej práva patria bdelým (pozorným, opatrným, starostlivým). Teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnom starostlivosťou a predvídateľnosťou.

30. V zmysle a nasl. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastník bytu alebo nebytového priestoru má právo a povinnosť riadne sa zúčastňovať na schôdzach vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Avšak v prípade, ak by aj správca upozornil manželov Y. na ich nezákonný postup, tak keďže by sa na ich hlas neprihliadalo, žalobca by nebol schopný riadne hlasovať na schôdzi konanej dňa 5.12.2018.

31. Vzhľadom na uvedené, neznalosť a nedbalosť žalobcu nemôže byť argumentáciou v jeho prospech.

32. Žalobca sa v odvolaní ďalej vyjadruje k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, pričom uvádza: „(...) samotné nahlasovanie počtu osôb, ktoré užívajú byt alebo nebytový priestor, nepatrí medzi oprávnenia ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ale je jednou zo zákonných povinností vlastníka bytu alebo nebytového priestoru (...)“ Žalovaní sa v tejto otázke plne stotožňujú s odôvodnením rozsudku. Žalovaní sa pred rozhodnutím o určení počtu osobomesiacov snažili vec riešiť zmierlivo, avšak žalobca im odmietol poskytnúť súčinnosť a uviesť reálny počet pacientov, ktorí denne navštívia jeho ambulanciu. Tak, ako tvrdí súd v rozsudku, žalobca sám uznal potrebu podieľať sa na zvýšených nákladoch, keď sám navrhol odhlasovať vyšší počet osobomesiacov. Taktiež žalobca na pojednávaní dňa 30.9.2020 vo výsluchu uviedol, že si vie odsledovať počet pacientov a že to je niekedy aj 20 ľudí denne (keď k tomu pripočítame doktorku a zdravotnú sestru, tak to vychádza 22 osobomesiacov, ako určili ostatní vlastníci

bytov a nebytových priestorov). Teda žalobca sám priznal, že ním uvádzaný počet 2 osobomesiacov nie je pravdivý.

33. Takýto počet osobomesiacov, ktorý bol nahlásený žalobcom, je nielen v rozpore s faktickým stavom, ale je aj nespravodlivý, pretože zásadným spôsobom zasahuje do práv žalovaných, ktorí musia znášať náklady vyvolané činnosťou žalobcu. Uvedené potvrdzuje aj súd v odôvodnení rozsudku: „Použitie údaju nahláseného vlastníkom o počte osôb „2“, ktoré užívajú predmetný nebytový priestor (lekár + sestra) v zmysle § 11 ods.9 ZoVBaNP na účely rozúčtovania sa tak nejaví ako proporcionálny vo vzťahu k ostatným vlastníkom.“

34. Žalovaní naďalej zotrvávajú na všetkých svojich tvrdeniach prednesených v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaní podané odvolanie v celom rozsahu neuznávajú a navrhujú, aby odvolací súd v zmysle potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie a Žalovaným priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

35. K vyjadreniu žalovaných sa vyjadril žalobca. Uviedol, že z vyjadrenia žalovaných je zrejmé, že nepriamo potvrdzujú, že žalobca sa dotknutej schôdze nezúčastnil, čím ipso facto potvrdzujú, že súd dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu a dávajú tak - hoc zjavne nezámerne - žalobcovi za pravdu.

36. K interpretácii zásady vigilantibus iura scripta sunt spôsobom prezentovaným žalovanými žalobcovia nepovažujú za potrebné sa osobitne vyjadrovať. Kategoricky popiera tvrdenie žalovaných (ods. 11 vyjadrenia), že v prípade nákladov rozpočítavaných cez tzv. osobomesiace ide o náklady vytvorené žalobcom. U rozhodujúcej časti nákladov ide o náklady paušálne (za všetky napr. upratovanie spoločných častí, revízie výťahu a pod.) a tie by boli rovnaké bez ohľadu na to, či by nebytový priestor žalobcu bol celoročne uzavretý alebo by ho denne navštívili stovky osôb. Súhlasí však so žalovanými, i keď v inom než nimi prezentovanom smere, že žalobcovi nanútený počet osobomesiacov, neobjektívne, svojvoľne a arbitrárne najvyšší spomedzi všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, slúži (slúžiť môže) na obohacovanie sa niektorých osôb, keď tieto osoby šetria svoje výdavky tým, že rozhodujúcu časť spoločných nákladov „prenesú“ na nimi ostrakizovaného vlastníka.

37. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní. Uviedli, že je bez pochýb, že bolo voľbou samotného žalobcu, že sa predmetnej schôdze zúčastnila MUDr. Y. so svojím manželom. Navyše, ak by aj správca upozornil manželov Y. (tak ako uvádza žalobca vo svojom stanovisku), nič by sa na uvedenom nezmenilo, keďže na hlas manželov Y. by sa aj tak neprihliadalo. Nedbalosť žalobcu nemôže byť na ťarchu ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

38. Žalobca vo svojom stanovisku ďalej tvrdí: „Kategoricky popierame tvrdenie žalovaných (ods. 11 vyjadrenia), že v prípade nákladov rozpočítavaných cez tzv. osobomesiace ide o náklady vytvorené žalobcom. U rozhodujúcej časti nákladov ide o náklady paušálne (za všetky napr. upratovanie spoločných častí, revízie výťahu a pod.) a tie by boli rovnaké bez ohľadu na to, či by nebytový priestor žalobcu bol celoročne uzavretý alebo by ho denne navštívili stovky osôb.“ Uvedené tvrdenie žalobcu je v rozpore so skutkovým stavom. Náklady nemôžu byť rovnaké bez ohľadu na to, či je nebytový priestor celoročne uzavretý alebo ho denne navštevujú stovky osôb. Pacienti žalobcu pravidelne používajú osvetlenie a výťah, nakoľko nebytový priestor žalobcu je na 1. poschodí a žalobcu denne navštevujú aj starší ľudia. Je vylúčené, aby táto skutočnosť nebola odzrkadlená aj v počte osobomesiacov a tieto žalobcom vytvorené náklady mali platiť žalovaní.

39. Naďalej zotrvávajú na všetkých svojich tvrdeniach prednesených v konaní pred súdom prvej inštancie a vyjadreniach v odvolacom konaní.

40. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ods.

2 ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) a dospel k záveru, že odvolacie námietky vznesené žalobcom nie sú dôvodné.

41. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku, bolo posúdiť či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne pokiaľ zamietol žalobu žalobcu v časti určenia neplatnosti rozhodnutia o potvrdení výsledku RV 2018 pre nebyt. priestor č. XXX, v bytovom dome K., s. č. XXXX, v B. na ul. J. X. č. X, X, ktorý je vo vlastníctve spol. FARMENA, s. r. o. so sídlom P. Mudroňa 18, 917 01 Trnava, keď pre nebyt. priestor č. XXX na účely rozúčtovania nákladov za služby „výťah“, „osvetlenie spoločných priestorov“ a „upratovanie spoločných priestorov“ správca použil 264 osobomesiacov, a potvrdení výsledku RV 2018 pre nebyt. priestor č. XXX, v bytovom dome K., s. č. XXXX, v B. na ul. J. X. o. č. X, X, ktorý je vo vlastníctve spol. FARMENA, s. r. o. so sídlom P. Mudroňa 18, 917 01 Trnava s celkovým nedoplatkom po vyúčtovaní k 30.4.2019 vo výške 2.206,39 eur.

42. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. K odvolacím námietkam žalobcu dodáva ešte nasledovné:

43. Odvolacie námietky žalobcov spočívali v tom, že nevedeli, že nie sú oprávnení zastupovať žalobcu na schôdzach bytového domu a namietali nezákonnosť rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

44. Tu sa odvolací súd stotožňuje s názorom žalovaných v tom, že neznalosť zákona neospravedlňuje a poukázať na jednu zo základných zásad súkromného práva -vigilantibus iura scripta sunt - právo patrí bdelým. Žalobca uviedol, že žalobca sa schôdze 05.12.2018 v právnom slova zmysle nezúčastnil a „Za“ žalobcu boli na predmetnej schôdzi prítomní MUDr. R. Y. a MUDr. J. Y., pričom títo hlasovali proti prijatiu dotknutých rozhodnutí. Žalobca ďalej uviedol, že až po právnej analýze možností podania žaloby bolo zistené, že Správca dlhodobo a v rozpore so zákonom umožňoval zúčastňovať sa a hlasovať na schôdzach vlastníkov bytov a nebytových priestorov manželom Y. (podobne napr. ako p. X. staršiemu), napriek tomu, že neboli štatutármi žalobcu a nemali ani žiadne osobitné plnomocenstvo na konanie v mene žalobcu. Túto skutočnosť si neuvedomovali a konali v dobrej viere, dôverujúc v zákonný postup Správcu. Samotná skutočnosť, že na schôdzi konanej dňa 05.12.2018 nebol prítomný konateľ žalobcu (hlasovanie manželov Y. nemalo účinky) na samotné rozhodnutie, ktoré bolo prijaté hlasovaním na schôdzi vplyv nemalo, pokiaľ výsledok prijatých rozhodnutí nenapadol v zákonom stanovenej lehote na súde a to ani v prípade ak aj neboli na túto skutočnosť upozornení správcom. Uvedená odvolacia námietka je preto nedôvodná.

45. Žalobca tiež namietal, že keďže podľa právneho názoru žalobcu nahlasovanie počtu osôb, ktoré užívajú byt alebo nebytový priestor, nepatrí medzi oprávnenia ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ale je jednou zo zákonných povinností vlastníka bytu alebo nebytového priestoru (§ 11 ods. 9 ZoVBaNP), je rozhodnutie ostatných vlastníkov o tejto otázke mimo rozsahu ich oprávnení, a teda protizákonné.

46. Podľa NP, Vlastník bytu je povinný oznámiť bez zbytočného odkladu správcovi alebo spoločenstvu zmeny v počte osôb, ktoré užívajú byt súvisle minimálne počas dvoch mesiacov. Ak vlastník byt neužíva, je povinný oznámiť správcovi alebo spoločenstvu svoju adresu a každú jej zmenu.

47. Podľa § 10 ods. 6 ZoVBaNP, Úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke. Pri rozúčtovaní úhrad za plnenia sa zohľadňuje miera využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov alebo nebytových priestorov v dome. Okrem služieb a prác, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi, sa za plnenie spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru považuje najmä osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadov, čistenie žúmp, užívanie výťahov,

upratovanie, dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody od vodárenských spoločností a odvádzanie odpadových vôd.

48. Podľa § 14 ods. 1 ZoVBaNP, Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku zastavaného domom alebo priľahlého pozemku.

49. V zásade je možné sa stotožniť s názorom žalobcu v tom, že nahlasovanie počtu osôb, ktoré užívajú byt alebo nebytový priestor, nepatrí medzi oprávnenia ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Zároveň však v zmysle § 14 ods. 1 ZoVBaNP vlastníci bytov a nebytových priestorov majú právo hlasovaním rozhodovať o všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu, spoločných častí, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku zastavaného domom a priľahlého pozemku, pričom pri rozúčtovaní úhrad za plnenia sa zohľadňuje miera využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov alebo nebytových priestorov v dome. Bolo nepochybne preukázané a nebolo sporným, že vlastníci v predmetnom dome si zvolili za vyúčtovacie postupy počet tzv. „osobomesiacov“, to jest počet osôb žijúcich v byte resp. v nebytovom priestore, ktorí zároveň v prípade žalobcu upravili už z dôvodov vyššie uvedených. Odvolací súd preto zdieľa názor súdu prvej inštancie pokiaľ uviedol, že bolo legitímne a vlastníci bytov a nebytových priestorov neprekročili svoje právomoci, ak na schôdzi o stanovení záväzného počtu „osobomesiacov“ pre žalobcu rozhodli, ak ním nahlásený počet „2 osoby“ nepovažovali za adekvátny na účely rozúčtovania vzhľadom na charakter prevádzky-cievnej ambulancie, ktorá v nebytovom priestore sídli a zhodli sa napokon na počte 22x12. Schválenie počtu osobomesiacov 22x12 použitých na rozúčtovanie nákladov za rok 2018, bolo možné napadnúť v lehote 1 mesiaca odo dňa konania schôdze zo dňa 05.12.2018, kedy vlastníci o uvedenom rozúčtovacom kľúči rozhodli (do 30 dní od oznámenia výsledku hlasovania a v prípade ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, do troch mesiacov od oznámenia výsledku hlasovania). Napadnúť tak rozhodnutie o spôsobe rozúčtovania nákladov za rok 2018 už neprichádza do úvahy, nakoľko rozhodnutia prijaté na schôdzi konanej 05.12.2018 napadnuté neboli a žalobca ani netvrdil, že žalobu o neplatnosť rozhodnutí prijatých na schôdzi konanej dňa 05.12.2018 podal.

50. K poukazu žalobcu na českú judikatúru odvolací súd udáva, že touto nie je viazaný. Najvyšší súd Slovenskej republiky už niekoľkokrát vo svojich rozhodnutiach podal výklad pojmu judikatúra a ustálená rozhodovacia prax. Za judikatúru v našom právnom prostredí je možné považovať len rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky, pričom v právnom prostredí Slovenskej republiky sa prioritne akceptuje ako forma precedensu judikát vo forme publikovanej právnej vety v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.

51. Pokiaľ mal žalobca za to, že rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov, kde bol určený spôsob rozúčtovania nákladov za rok 2018 sú diskriminačné a nedôvodné, mohol rozhodnutie napadnúť v zákonnej lehote, čo sa však nestalo.

52. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vzhľadom na správnosť jeho záverov podľa , potvrdil, keď súd prvej inštancie správne rozhodol i o nároku na náhradu trov konania.

53. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

54. Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

55. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

56. Podľa a : (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

57. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a v spojení s tak, že procesne plne úspešným žalovaným priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech vo veci (žalovaní), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala, keď odvolací súd nevidel v predmetnom spore žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočné nepriznanie náhrady trov konania ( ).

58. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( ) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( ) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. ( ) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/. ( ) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. ( ) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( ) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( ) Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( ) Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa . ( ) Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. ( ) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( ) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. ( ) Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.( ) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( ) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( ) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. ( ) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. ( ) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. ( ) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. ( ) Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. ( ) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( ) V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. ( )