Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

62Cb/50/2018

Potvrdené rozhodnutím 43Cob/26/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Jamriškovej PhD., členov senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Mariána Blahu v právnej veci žalobcu I.. L. W., so sídlom kancelárie K. 5, XXX XX Q. Q., správca konkurznej podstaty úpadcu IU.N.EX PERSON, spol. s r.o., so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 634 492, právne zastúpený: JUDr. Marekom Glembom, advokátom so sídlom Odborárske námestie 3, 811 07 Bratislava-Staré Mesto proti žalovanému way consulting, s.r.o., so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica IČO: 46 032 037, právne zastúpený URBÁNI & Partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181 v konaní o zaplatenie 200.000 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 62Cb/50/2018-98 zo dňa 20. septembra 2018 takto rozhodol: I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 62Cb/50/2018-98 zo dňa 20. septembra 2018 potvrdzuje. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, konajúc sudkyňou Mgr. Radoslavou Strhárskou, v právnej veci žalobcu: Ing. Marián Holúbek, so sídlom kancelárie Cikkerova 5, 974 01 Banská Bystrica, správca konkurznej podstaty úpadcu IU.N.EX PERSON, spol. s r.o., so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 634 492, právne zastúpený: JUDr. Marekom Glembom, advokátom so sídlom Odborárske námestie 3, 811 07 Bratislava-Staré Mesto, proti žalovanému: way consulting, s.r.o., so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica IČO: 46 032 037, právne zastúpený URBÁNI & Partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181 o zaplatenie 200.000,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 200.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,15% ročne zo sumy 200.000,- Eur od 01.01.2014 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalobca m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1/ Žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcu IU.N.EX PERSON, spol. s r.o., so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 634 492 sa žalobou doručenou súdu dňa 28.12.2017 domáhal zaplatenia sumy 200.000,- Eur s príslušenstvom titulom vrátenia pôžičky. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2K/31/2017 zo dňa 02.08.2017, zverejneným v Obchodnom vestníku č. OV 151/2017 dňa 08.08.2017 súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu a uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2K/31/2017 zo dňa 22.11.2017, zverejneným v Obchodnom vestníku č. OV 226/2017 dňa 28.11.2017 bol žalobca ustanovený do funkcie správcu konkurznej podstaty. Úpadca dňa 07.05.2013 uzavrel so žalovaným Zmluvu o pôžičke, v zmysle ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 200.000,- Eur. V čl. III. zmluvy sa žalovaný zaviazal zaplatiť svoj dlh žalobcovi do 31.12.2013. Žalovaný si svoj dlh voči žalobcovi doposiaľ neuhradil a to ani čiastočne, na základe čoho si žalobca podanou žalobou uplatnil okrem žalovanej pohľadávky aj úrok z omeškania vo výške 9,15% ročne z dlžnej sumy od 01.01.2014 do zaplatenia.

2/ Žalovaný v odpore podanom proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Up/1/2018 zo dňa 12.01.2018 uviedol, že nárok žalobcu vo výške 200.000,- Eur s príslušenstvom považuje za neoprávnený a neopodstatnený, nakoľko úpadca so žalovaným uzavreli dňa 07.05.2013 Zmluvu o pôžičke v zmysle ustanovenia § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka a zároveň si v rámci predmetnej zmluvy dohodli, že zmluvné vzťahy úpadcu a žalovaného založené na základe uzavretej zmluvy o pôžičke sa budú riadiť ustanoveniami platných právnych predpisov, a to najmä ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Úpadca si so žalovaným dojednal v čl. II. bod 2 zmluvy povinnosť žalovaného

vrátiť celú požičanú sumu najneskôr do 31.12.2013 a v zmysle zmluvy splatnosť pôžičky bola zmluvnými stranami duplicitne stanovená ku dňu 31.12.2013 aj v čl. III. bod 1 zmluvy. Vzhľadom na uvedené žalovaný vzniesol námietku premlčania, nakoľko žalobca si nárok uplatnil žalobou podanou na súde až po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka, keď nárok sa stal premlčaným dňa 01.01.2017. Z dôvodu opatrnosti žalovaný zároveň vzniesol námietku započítania vzájomných pohľadávok, keď uviedol, že dňa 24.08.2012 uzatvoril úpadca v postavení dlžníka Zmluvu o pôžičke s veriteľom L.. U. Q., v zmysle ktorej veriteľ požičal úpadcovi peňažné prostriedky vo výške 200.000,- Eur a úpadca sa peňažné prostriedky zaviazal vrátiť najneskôr do 31.08.2013. Následne dňa 30.04.2013 veriteľ L.. U. Q. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30.04.2013 postúpil túto svoju pohľadávku voči úpadcovi na postupníka, a to na spoločnosť žalovaného. Na základe postúpenia pohľadávky sa žalovaný vo vzťahu k úpadcovi dostal do pozície veriteľa, pričom pohľadávky zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 24.08.2012 vo výške 200.000,- Eur spolu s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými prešla na žalovaného. Vzhľadom na uvedené žalovaný pristúpil k započítaniu vzájomných pohľadávok, spôsobilých na započítanie, z čoho vyplýva, že vzájomné pohľadávky vyplývajúce zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 24.08.2012 a Zmluvy o pôžičke zo dňa 07.05.2013 zanikli.

3/ Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 27.03.2018 k podanému odporu uviedol, že nesúhlasí s právnym názorom žalovaného, keď podľa jeho názoru je na daný zmluvný vzťah potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, ktoré ustanovujú 4-ročnú premlčaciu lehotu. Podľa jeho názoru z aktuálnej úpravy absolútnych neobchodov medzi podnikateľmi, kde patrí aj pôžička, sa ustanovenia Občianskeho zákonníka použijú len na konkrétne ustanovenia v zmluve, týkajúce sa pôžičky, pričom ostatné právne vzťahy medzi iným aj premlčanie sa riadia Obchodných zákonníkom. V súvislosti so vznesenou kompenzačnou námietkou započítania žalovanej pohľadávky voči pohľadávke, ktorá má svedčiť žalovanému proti úpadcovi uviedol, že takáto pohľadávka žalovaného voči úpadcovi neexistuje, jej existencia je sporná, skutočnosť ktorá vyplýva z vyjadrenia audítora žalobcu - spoločnosti MONAREX, k.s. pre účely trestného konania, ktoré v konaní predložil ako listinný dôkaz. Taktiež spochybnil možnosť vznesenia kompenzačnej námietky a to s poukazom na § 54 ods. 2 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je započítanie pohľadávok vylúčené a žalovaný mal najskôr svoju pohľadávku prihlásiť v konkurze. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby súd na vznesenú námietku započítania neprihliadol a považoval ju za neplatnú.

4/ Žalobca v konaní predložil listinné dôkazy, a to Zmluvu o pôžičke uzavretú medzi úpadcom a žalovaným dňa 07.05.2013, výpis z účtu úpadcu vedeného vo VÚB banke, a.s., výpisy z Obchodného vestníka, týkajúce sa konkurzného konania vedeného Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 2K/31/2017, fotokópiu písomného vyjadrenia obchodnej spoločnosti MONAREX, k.s. zo dňa 30.10.2017, adresovaného Krajskému riaditeľstvu PZ v Banskej Bystrici k ČVS: B.-XX/VYS-Q.-XXXX.

5/ Následne súd v súlade s § 167 ods. 4 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) listom doručeným žalovanému dňa 09.05.2018, umožnil žalovanému, aby sa v lehote 15-tich dní od doručenia vyjadrenia žalobcu písomne k veci vyjadril a uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na svoju obranu, s poučením, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadať. Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 08.06. 2018 (po tom, čo požiadal súd o predĺženie lehoty na vyjadrenie a súd jeho žiadosti vyhovel) uviedol, že s právnym názorom žalobcu sa nestotožňuje a je presvedčený, že na daný zmluvný vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko zmluvné strany si v predmetnej Zmluve o pôžičke zo dňa 07.05.2013 jasne a zrozumiteľne vymedzili režim Občianskeho zákonníka, kde bolo v čl. IV. bod 4 zmluvy dojednané, že zmluvné vzťahy strán sa budú riadiť zákonmi a predpismi slovenského právneho poriadku, najmä ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na účel a obsah vyššie citovaného ustanovenia Zmluvy o pôžičke, mal žalovaný za to, že ustanovenia Občianskeho zákonníka sa v danom prípade nebudú vzťahovať len na ustanovenia zmluvy o pôžičke, ale v súlade s uzavretou zmluvou sa majú vzťahovať na všetky zmluvné vzťahy zmluvných strán súvisiace, resp. vyplývajúce zo záväzku založeného zmluvou, čo znamená aj na premlčanie. Vo vzťahu k vznesenej kompenzačnej námietke žalovaný uviedol, že nie je právne významné, kedy dôjde ku kompenzačnému prejavu, nakoľko k zániku pohľadávok dochádza v okamihu ich stretu, nezávisle od uskutočnenia kompenzačného prejavu. Podľa názoru žalovaného, si žalovaný môže započítať akúkoľvek pohľadávku a teda aj pohľadávku, ktorú žalobca popiera, pohľadávku, ktorá je predmetom iného konania, či pohľadávku, ktorú žalovaný neuplatnil na súde. Podstatný a rozhodujúci je okamih kedy sa pohľadávky spôsobilé k započítaniu

stretli, pretože v dôsledku vznesenia kompenzačnej námietky v konaní pred súdom nastávajú právne účinky započítania „ex tunc“, čo znamená, že vzájomné pohľadávky zanikajú spätne k okamihu ich stretnutia. Vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal náležitým a hodnoverným spôsobom existenciu žalobou uplatneného nároku voči žalovanému, žalovaný žiadal, aby súd žalobu zamietol.

6/ Žalovaný v konaní predložil listinné dôkazy - Zmluvu o pôžičke uzavretú medzi L.. U. Q. a úpadcom dňa 24.08.2012 a Zmluvu o postúpení pohľadávky uzavretú medzi L.. U. Q. a žalovaným dňa 30.04.2013.

7/ Žalovaný na nariadenom pojednávaní v rámci svojich ústnych prednesov zotrval na vznesenej námietke premlčania, majúc za to, že medzi úpadcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o pôžičke, pričom ide o zmluvný typ, ktorý je upravený v Občianskom zákonníku a tento je potrebné aplikovať aj na daný spor. V súvislosti so svojou obranou týkajúcou sa zániku žalovanej pohľadávky v dôsledku započítania nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že si mal svoju pohľadávku voči úpadcovi uplatniť v konkurze. Žalovaný až na pojednávaní vo veci doplnil svoju procesnú obranu, keď tvrdil, že kompenzačný prejav žalovaného bol urobený ešte predtým, než úpadca vstúpil do konkurzu. K započítaniu došlo na základe jednotlivých úkonov medzi úpadcom a žalovaným, pričom jednotlivé dôkazy sa nachádzajú vo vyšetrovacom spise Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici pod Č.:XX/VYS-Q.-XXXX. Na pojednávaní navrhol, aby súd tento vyšetrovací spis vyžiadal a vykonal dokazovanie oboznámením sa s dokladmi, ktoré sa v ňom nachádzajú (bez bližšieho upresnenia, aké konkrétne doklady z vyšetrovacieho spisu pre účely dokazovania má súd zabezpečiť). K tvrdeniu žalobcu, ktorým tento spochybňoval existenciu pohľadávky žalovaného voči úpadcovi, spôsobilej na vzájomne započítanie, žalovaný uviedol, že záväzok úpadcu reálne existoval, pretože pôžička vo výške 200.000,- Eur bola od právneho predchodcu žalovaného - L.. U. Q. prijatá v hotovosti L.. L. W., konateľom úpadcu (spoločnosť IU.N.EX PERSON, spol. s r.o.), pričom následne bola v účtovníctve úpadcu upravená položka, podľa ktorej mal L.. L. W. odovzdať túto hotovosť prijatú z uvedeného zmluvného vzťahu úpadcovi. Na preukázanie svojho tvrdenia na pojednávaní predložil súpis pohľadávok, ktorý bol podľa jeho tvrdenia prílohou k návrhu na začatie konkurzného konania voči spoločnosti IU.N.EX PERSON spol. s.r.o. Žalovaný zároveň uvádzal, že v účtovníctve úpadcu boli valným zhromaždením spoločnosti riadne schválené účtovné závierky za rok 2012, rok 2013 a rok 2014, pričom tieto by nemali obsahovať údaje o pohľadávke úpadcu voči žalovanému vo výške 200.000,- Eur, preto na pojednávaní navrhol, aby súd uvedené účtovné závierky od žalobcu vyžiadal. Žalovaný ďalej na pojednávaní uviedol, že žalovaná suma 200.000,- Eur uplatňovaná žalobcom v tomto konaní titulom pôžičky, nebola v skutočnosti pôžičkou, išlo len o znižovanie záväzkov úpadcu voči žalovanému. Suma 200.000,- Eur, ktorá bola poukázaná na účet žalovaného, predstavovala vrátenie sumy titulom Zmluvy o postúpení. Na preukázanie týchto skutkových tvrdení predložil na pojednávaní výpis z e-mailovej komunikácie medzi konateľom úpadcu, ktorý bol zároveň konateľom žalovaného a zamestnankyňou externej spoločnosti MONAREX, k.s., ktorá spracovávala účtovníctvo pre žalovaného. Na pojednávaní zároveň navrhol vykonať dokazovanie výsluchom konateľa úpadcu JUDr. Tomáša Suchého, konateľa žalovaného L.. L. W. J. I.. S. L., zabezpečujúcej účtovníctvo v spoločnosti úpadcu, ako aj štatutárneho zástupcu spoločnosti MONAREX, k.s., pričom výsluchom tejto osoby by sa preukázalo, akým spôsobom dochádzalo k úpravám jednotlivých položiek v účtovníctve.

8/ Na základe predložených listinných dôkazov a uvedených skutkových tvrdení súd zistil, že medzi obchodnou spoločnosťou IU.N.EX PERSON, spol. s r.o., so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 634 492 a žalovaným bola dňa 07.05.2013 uzavretá zmluva o pôžičke, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi peňažnú sumu vo výške 200.000,- Eur a dlžník sa zaviazal vrátiť celú požičanú sumu veriteľovi najneskôr do 31.12.2013. V zmysle čl. III. zmluvy bola zmluvnými stranami dojednaná splatnosť pôžičky najneskôr do 31.12.2013. Zmluvné strany sa v rámci záverečných ustanovení v čl. IV. bode 4. dohodli, že zmluvné vzťahy zmluvných strán sa budú riadiť zákonmi a predpismi slovenského právneho poriadku, najmä ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

9/ Z výpisu účtu úpadcu vedeného peňažným ústavom VÚB banka, a.s. súd zistil, že dňa 07.05.2013 úpadca previedol na účet žalovaného finančné prostriedky vo výške 200.000,- Eur.

10/ Žalovaný v súdom určenej lehote na uplatnenie všetkých prostriedkov procesnej obrany predložil súdu Zmluvu o pôžičke zo dňa 24. 08. 2012, z ktorej súd zistil, že zmluva bola uzavretá medzi L.. U. Q. ako veriteľom a úpadcom (spoločnosťou IU.N.EX PERSON, spol. s r.o.) ako dlžníkom, predmetom ktorej boli peňažné prostriedky vo výške 200.000,- Eur, kde zároveň sa dlžník zaviazal vrátiť veriteľovi

požičanú sumu najneskôr do 31.08.2013. Zmluva bola podpísaná konateľom L.. L. W.. Doklad o reálnom odovzdaní požičaných peňažných prostriedkov žalovaný nepredložil.

11/ Žalovaný taktiež v konaní predložil Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 30.04.2013, uzavretú medzi L.. U. Q. ako postupcom a žalovaným ako postupníkom, z ktorej súd zistil, že pohľadávka vo výške 200.000,- Eur, ktorá vznikla uzatvorením Zmluvy o pôžičke zo dňa 24.08.2012 medzi postupcom a spoločnosťou IU.N.EX PERSON, spol. s r.o. ako dlžníkom, bola bezodplatne postúpená žalovanému. Zmluva o postúpení pohľadávky bola taktiež podpísaná konateľom L.. L. W..

Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

Podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.

Podľa § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka, strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, § 273 ods. 1, § 276 až 289, 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods. 4, § 324, 340a, 340b, 341, 365,369 až 369d, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458, 459, 477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, § 655 ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, 676 ods. 1 a 2, § 711, 720, 725, 729, 743 a 771c.

Podľa § 369 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 580 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Podľa § 54 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z. Zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“), pohľadávku neprihlásenú spôsobom ustanoveným týmto zákonom, prihlásenú pohľadávku nadobudnutú prevodom alebo prechodom po vyhlásení konkurzu a pohľadávku nadobudnutú na základe odporovateľného právneho úkonu nie je možné započítať proti žiadnej úpadcovej pohľadávke.

Podľa čl. 8 zákona č. 160/2005 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

Podľa § 152 CSP, hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany.

Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

12/ Súd v konaní vyhodnotil ako nespornú skutočnosť, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2K/31/2017 zo dňa 02.08.2018, ktoré bolo publikované v Obchodnom vestníku č. 151/2017 dňa 08.08.2017 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka IU.N.EX PERSON, spol. s r.o., účinky vyhlásenia konkurzu preto nastali dňa 09.08.2017, t.j. dňom nasledujúcim po zverejnení uznesenia súdu o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Následne uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2K/31/2017 zo dňa 22.11.2017, ktoré bolo publikované v Obchodnom vestníku č. 226/2017 dňa 28.11.2017 bol za správcu konkurznej podstaty úpadcu ustanovený žalobca. Aktívna legitimácia žalobcu v konaní sporná nebola.

13/ Ako nespornú súd tiež vyhodnotil skutočnosť, že medzi úpadcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 07.05.2013 uzavretá Zmluva o pôžičke podľa ustanovení § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, na základe ktorej úpadca poskytol žalovanému ako dlžníkovi peňažnú sumu vo výške 200.000,- Eur, ktorú sa dlžník zaviazal vrátiť úpadcovi najneskôr do 31.12.2013, pričom výpisom z účtu úpadcu mal súd preukázané, že tieto finančné prostriedky boli dňa 07. 05. 2013 reálne poukázané na účet žalovaného.

14/ Predloženou Zmluvou o pôžičke zo dňa 07.05.2013 bolo preukázané, že zmluvné strany sa čl. bod 4 zmluvy dohodli, že ich zmluvné vzťahy sa budú riadiť zákonmi a predpismi slovenského

právneho poriadku, najmä ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Medzi stranami konania bola sporná otázka, či takto dojednané zmluvné ustanovenie možno aplikovať na všetky právne vzťahy medzi zmluvnými stranami, súvisiace s existujúcim zmluvným vzťahom, teda aj na tie právne inštitúty, ktorých úprava je obsiahnutá v Obchodnom zákonníku, keď žalovaný v konaní vzniesol hmotnoprávnu námietku premlčania nároku žalobcu z dôvodu uplynutia 3-ročnej premlčacej lehoty podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd vo veci konštatoval, že nakoľko účastníkmi zmluvného vzťahu sú právnické osoby založené za účelom podnikania, s poukazom na § 1 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka sa obchodné záväzkové vzťahy medzi nimi, ako aj iné vzťahy súvisiace s ich podnikaním, spravujú prioritne ustanovenia Obchodného zákonníka a až keď niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Pokiaľ si účastníci zmluvného vzťahu medzi sebou dohodli, že ich zmluvné vzťahy sa budú riadiť ustanoveniami Občianskeho zákonníka, súd konštatoval, že na daný vzťah bolo potrebné aplikovať kogentné zákonné ustanovenia § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, keď v zmysle § 263 Obchodného zákonníka, sa od tohto ustanovenia nemožno odchýliť. S poukazom na § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka potom zmluvy medzi osobami uvedenými v § 261 ods. 1, teda podnikateľmi, ktoré nie sú upravené v záväzkovej časti Obchodného zákonníka a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami pre tento zmluvný typ v Občianskom zákonníku a zároveň Obchodným zákonníkom. je „lex specialis“ oproti Občianskemu zákonníku, preto len tie inštitúty, ktoré nie sú upravené v Obchodnom zákonníku spravujú sa predpismi občianskeho práva, pričom obsahuje komplexnú úpravu týkajúcu sa premlčania. Na daný spor bolo potom potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka o premlčaní, kde v zmysle § 397 Obchodného zákonníka platí všeobecná štvorročná premlčacia doba. Na základe predloženej Zmluvy o pôžičke zo dňa 07.05.2013 mal súd preukázané, že pohľadávka žalobcu sa v zmysle zmluvy stala splatnou dňa 31.12.2013, pričom všeobecná štvorročná premlčacia lehota uplynula až 01.01.2018. Žaloba bola na súde podaná dňa 28.12.2017, teda ešte pred uplynutím premlčacej doby. Súd preto námietku premlčania žalovaného v tomto konaní vyhodnotil ako nedôvodnú.

15/ Ďalšou spornou skutočnosťou bola otázka zániku žalovanej pohľadávky v dôsledku započítania s inou pohľadávkou žalovaného v rovnakej výške 200.000,- Eur voči úpadcovi, splatnou dňa 31.08.2013, ktorú mal žalovaný nadobudnúť na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30.04.2013, uzavretej medzi L.. U. Q.J. a žalovaným, pričom táto na započítanie spôsobilá pohľadávka mala vzniknúť titulom Zmluvy o pôžičke, uzavretej medzi právnym predchodcom žalovaného L.. U. Q. a úpadcom dňa 24.08.2012. Žalovaný na preukázanie existencie jeho pohľadávky voči úpadcovi predložil súdu písomne uzatvorenú Zmluvu o pôžičke zo dňa 24.08.2012, ako aj Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 30.04.2013. V danom prípade teda išlo o peňažné pohľadávky v rovnakej výške, kde jedna sa stala splatnou dňa 31. 08. 2013 a druhá dňa 31.12.2013. Podľa názoru súdu pre zánik pohľadávky v zmysle § 580 ods. 1 Občianskeho zákonníka však nepostačuje len existencia vzájomne sa kryjúcich pohľadávok rovnakého druhu. Pre zánik pohľadávky započítaním musia byť súčasne splnené viaceré zákonné predpoklady, kde jedným z nich je najmä právny úkon jedného z účastníkov vzťahu adresovaný druhému, teda prejav vôle smerujúci k započítaniu. Na to, aby nastali účinky započítania, započítací prejav musí spĺňať všetky podstatné náležitosti platného právneho úkonu, musí byť najmä dostatočne určitý a zrozumiteľný tak, aby z neho bolo zrejmé, ktoré konkrétne pohľadávky vzájomným započítaním zanikajú, k akému dňu a v akom rozsahu.

16/ Vzhľadom na to, že na jednej strane vzájomného záväzkového vzťahu vystupoval subjekt, na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz s účinkami ku dňu 09.08.2017, súd s poukazom 54 ods. 2 vyhodnotil, že práve existencia tohto započítacieho prejavu a najmä otázka, kedy k nemu došlo, bola otázkou rozhodujúcou pre toto konanie. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia pohľadávku neprihlásenú spôsobom ustanoveným Zákonom o konkurze a reštrukturalizácii nie je možné započítať proti žiadnej úpadcovej pohľadávke, inými slovami proti žiadnej pohľadávke úpadcu, nemožno započítať pohľadávku, ktorá nebola veriteľom riadne prihlásená v konkurznom konaní, bez ohľadu na to, kedy pohľadávka takéhoto veriteľa voči úpadcovi vznikla. Preto ak bol kompenzačný prejav žalovaného urobený až v priebehu súdneho konania, teda po vyhlásení konkurzu voči úpadcovi, týmto prejavom nedochádza k zániku vzájomných pohľadávok, s účinkami „ex tunc“, t.j. so spätným účinkom, ak si žalovaný túto pohľadávku v konkurznom konaní neprihlásil písomnou prihláškou podľa Zákonom o konkurze a reštrukturalizácii.

17/ Žalovaný na súdnom pojednávaní v rámci svoje procesnej obrany uviedol, že pohľadávka úpadcu voči žalovaného zanikla v dôsledku započítania vzájomných pohľadávok už skôr, ešte pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu, neuviedol však konkrétne, ktorým právnym úkonom tento započítací prejav učinil a kedy sa tak stalo. Jeho obrana bola len veľmi vágna, v rovine všeobecných tvrdení, odvolávajúc sa na úpravu položiek v účtovníctve, bez špecifikovania konkrétnych údajov. Žalovaný napokon spochybňoval i samotnú existenciu pohľadávky žalobcu z titulu pôžičky, keď na pojednávaní uvádzal, že suma 200.000,- Eur, bola poukázaná na účet úpadcu z dôvodu znižovania záväzkov úpadcu voči žalovanému, opäť však bez uvedenia o aké konkrétne záväzky sa malo jednať. V súvislosti s takouto obranou žalovaného súd preto považoval za potrebné poukázať predovšetkým na čl. 8 CSP, v zmysle ktorého je základnou povinnosťou strán konania, teda nielen žalobcu, ale aj žalovaného, pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúca sa sporu a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V rámci svojho procesného útoku, resp. procesnej obrany, je povinnosťou každej strany najprv pravdivo opísať všetky rozhodujúce skutočnosti, kde až po vykonaní dokazovania môže byť ich pravdivosť preukázaná, resp. nepreukázaná. Žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach ani na pojednávaní vo veci neuviedol také konkrétne skutkové tvrdenia, na základe ktorých by súd mohol dospieť k jednoznačnému záveru, či započítací prejav žalovaného, ktorý bol urobený skôr mal aj všetky zákonom požadované náležitosti právneho úkonu a požadované účinky na to, aby došlo k zániku pohľadávky žalobcu uplatnenej v tomto súdnom konaní.

18/ Žalovaný až na súdnom pojednávaní navrhol vykonať dokazovanie výsluchom osôb zabezpečujúcich účtovníctvo obidvoch strán sporu, ako aj výsluch ich konateľov, ktorý by tieto skutočnosti ozrejmili a tiež predložiť účtovné závierky úpadcu za roky 2012 až 2016, Žalovaný taktiež poukazoval na to, že všetky potrebné doklady sa nachádzajú vo vyšetrovacom spise Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici Č.:B.-XX/VYS-Q.-XXXX, preto nimi nedisponuje a nemohol ich súdu predložiť. Nie je však úlohou súdu v civilnom sporovom konaní z dôkazných prostriedkov vyhľadávať skutočnosti podstatné pre rozhodnutie vo veci, obzvlášť ak má ísť o rozsiahly dôkazný materiál v podobe kompletného vyšetrovacieho spisu, keď žalovaný sám nevedel konkrétne doklady z daného spisu špecifikovať. Súd nemá nahrádzať zákonnú povinnosť strán konania a z dôkazov si sám zisťovať a vyvodzovať rozhodujúce skutkové okolnosti uplatnenej obrany žalovaného. Súdne konanie je totiž ovládané aj zásadou rovnosti strán konania, a teda keby súd sám od seba vyhľadával rozhodujúce skutočnosti z označených a predložených dôkazov a sám si z nich vyvodzoval dôvodnosť uplatnenej obrany žalovaného bola by tým táto zásada porušená.

19/ Žalovaný nevyužil možnosť uplatniť všetky prostriedky procesnej obrany včas, hoci mu bolo zo strany súdu v zmysle § 167 ods. 4 umožnené, aby sa v určenej lehote a predĺženej do 08. 06. 2018 písomne k veci vyjadril, uviedol všetky skutočnosti na svoju obranu a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, s poučením, že na neskôr uvedené skutočnosti a označené dôkazy súd nemusí prihliadať. Súd s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania podľa § 153 ods. 2 preto na uvedené dôkazné prostriedky neprihliadol, nakoľko neboli označené včas, so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania a ich vykonanie by si vyžiadalo odročenie pojednávania, keď tieto dôkazy boli žalovaným označené až na súdnom pojednávaní, teda po uplynutí súdom určenej lehoty na uplatnenie všetkých prostriedkov procesnej obrany. Súd podotýka, že táto lehota je lehotou sudcovskou, nie zákonnou, preto žalovanému nič nebránilo požiadať o jej ďalšie predĺženia, ak obstaranie potrebných dôkazov a zistenie dôležitých skutočností malo byť spojené so značnými ťažkosťami. Od posledného písomného podania žalovaného zo dňa 08.06.2018 do termínu pojednávania uplynula doba viac ako 3 mesiacov, v rámci ktorej žalovaný mohol sám nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu a vyhotoviť si kópie svojich vlastných účtovných dokladov. Súd preto na žalovaným predložené a navrhnuté dôkazné prostriedky neprihliadol, rovnako tak mohol zabezpečiť účtovné závierky úpadcu z verejne dostupnej Zbierky listín obchodného registra.

20/ Vzhľadom na to, že žalovaný súdu nepreukázal zánik pohľadávky žalobcu, keďže nepreukázal existenciu započítacieho prejavu žalovaného urobeného pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu, súd považoval kompenzačný prejav žalovaného vznesení až v priebehu súdneho konania v rámci jeho písomných vyjadrení pre rozpor s § 54 ods. 2 za neúčinný a dospel k záveru, že nárok žalobcu uplatnený podanou žalobou je dôvodný, čo do právneho dôvodu aj výšky, keď predloženou Zmluvou o pôžičke zo dňa 07.05.2013 a výpisom z účtu úpadcu mal preukázanú existenciu pohľadávky úpadcu voči žalovanému vo výške 200.000,- Eur z titulu pôžičky, splatnú dňa 31.12.2013.

21/ Keďže si žalovaný nesplnil svoju povinnosť vrátiť žalobcovi dlžnú sumu v zmysle zmluvy v lehote splatnosti do 31.12.2013, dostal sa do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, súd zároveň s poukazom na § 369 a § 369c Obchodného zákonníka považoval za preukázaný aj nárok žalobcu na úrok z omeškania a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v žalobcom uplatnenej výške.

22/ Vzhľadom na uvedené súd za takto zisteného a preukázaného skutkového a právneho stavu dospel k záveru, že nárok žalobcu je v plnom rozsahu dôvodný a rozhodol tak, že žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

Podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23/ O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a za použitia zásady úspechu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu, pričom o samotnej výške trov konania bude rozhodnuté postupom podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok; ak sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona číslo 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov.