Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41Cob-47-2019.pdf
PDF · 154.48 KB
Case nature
Subarea
41Cob/47/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci navrhovateľa Ing. Marián Holúbek, so sídlom Cikkerova 5, 974 01 Banská Bystrica, správca konkurznej podstaty úpadcu IU.N.EX PERSON, spol.s.r.o., so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 634 492, zastúpeného advokátom JUDr. Marekom Glembom, Odborárske námestie 3, 811 07 Bratislava
- Staré Mesto, proti odporcovi B.. B. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom O. XX, XXX XX H., občan SR, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k. 7Csp/220/2018-27 zo dňa 7.decembra 2018 a opravnému uzneseniu č.k. 7Csp/220/2018-32 zo dňa 12.decembra 2018, takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k. 7Csp/220/2018-27 zo dňa 7.decembra 2018 v spojení s opravným uznesením, č.k. 7Csp/220/2018-32 zo dňa 12.decembra 2018 mení tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.
II. Odporcovi priznáva voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v konaní pred súdom prvej inštancie v celom rozsahu
III. Odporcovi priznáva voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žiar nad Hronom napadnutým uznesením nariadil zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva na nehnuteľnosť vo vlastníctve odporcu, zapísanú v katastri nehnuteľností, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Banská Bystrica, pre katastrálne územie S. S., obec S. S., okres S. S.: na Liste vlastníctva č. XXXX, a to: súpisné č. XXXX,. druh: Samostatne stojaca garáž, postavená na parcele registra „A", parcelné číslo XXXX, a na: Liste vlastníctva č. XXXX, a to: súpisné č. XXXX, druh: Bytový dom, postavený na parcele registra „A", parcelné číslo XXXX, a to za účelom zabezpečenia pohľadávky z bezdôvodného obohatenia odporcu titulom nevydania účtovnej pokladne navrhovateľovi vzniknutej z titulu uzavretia Zmluvy o pôžičke zo dňa 7.5.2013, splatnej dňa 31.12.2013 vo výške 200.000,-Eur s príslušenstvom.
2. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že navrhovateľ v návrhu doručenom okresnému súdu dňa 23.11.2018 uvádza, že navrhovateľ ako správca konkurznej podstaty úpadcu IU.N.EX PERSON, spol.s.r.o., so sídlom Horná 13, 974 01Banská Bystrica, IČO: 36 634 492 sa žalobou doručenou Okresnému súdu v Banskej Bystrici dňa 8.12.2017 domáhal zaplatenia sumy 200.000,-Eur s príslušenstvom titulom vrátenia pôžičky. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 2K/31/2017 zo dňa 2.8.2017 zverejneným v Obchodnom vestníku č. OV 151/2017, dňa 8.8. 2017, súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu a uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 2K/31/2017 zo dňa 22.11.2017, zverejneným v Obchodnom vestníku č. OV 226/2017 dňa 28.11.2017 bol navrhovateľ ustanovený do funkcie správcu konkurznej podstaty. Úpadca dňa 7.5.2013 uzavrel so žalovaným Zmluvu o pôžičke, v zmysle ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 200.000,-Eur. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť svoj dlh žalobcovi do 31.12.2013, pričom výpisom z účtu veriteľa mal súd preukázané, že tieto finančné prostriedky boli dňa 7.5.2013 reálne poukázané na účet žalovaného. Okresný súd Banská Bystrica dňa 20.9.2018 rozhodol rozsudkom č.k. 62Cb/50/2018-98 a zaviazal žalovaného na zaplatenie 200.000,-Eur. Súd uviedol, že žalovaný si svoj dlh voči žalobcovi neuhradil, a preto navrhovateľ žiada, aby súd v jeho prospech zriadil k nehnuteľnostiam vo vlastníctve odporu záložné právo, a to za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky bezdôvodného obohatenia odporcu titulom nevydania účtovnej pokladne navrhovateľovi.
3. Súd ďalej uviedol, že navrhovateľ zapísal do konkurznej podstaty pod súpisovou zložkou majetku č. 44 pohľadávku voči odporcovi vo výške 200.000,-Eur, a to na základe účtovnej pokladne, ktorá nebola správcovi odovzdaná. Navrhovateľ vychádzal pri spísaní uvedeného majetku do konkurznej podstaty zo zoznamu majetku priloženého odporcom k návrhu na vyhlásenie konkurzu úpadcu, ide o dlžnícky konkurz, kde odporca bol v danom čase konateľom úpadcu. Záväznosť a správnosť zoznamu majetku priloženého k návrhu na vyhlásenie konkurzu potvrdil odporca v konaní pred súdom č.k. 62Cb/50/2018-98, kde v bode 7.odôvodnenia rozsudku predložil na preukázanie svojich tvrdení v danom konaní zoznam majetku ako nespochybniteľný dôkaz navrhovateľ. Navrhovateľ tiež poukazoval na skutočnosť, že hotovosť pokladne je majetkom podliehajúcim konkurzu v zmysle § 67 ods. 1 písm. a) Zákona o konkurze a reštrukturalizácii a spísaním tohto majetku do súpisu je s ním v zmysle § 76 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácie oprávnený disponovať len správca úpadcu, teda navrhovateľ. Nakoľko odporca je konateľom úpadcu a nespochybniteľne o konkurze na majetok úpadcu vie, mal v zmysle § 75 ods. 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii bezodkladne po vyhlásení konkurzu pokladňu vydať správcovi.
4. Navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia špecifikoval nehnuteľný majetok vo vlastníctve odporcu a tvrdil, že uvedené nehnuteľnosti predstavujú základný majetok odporcu a žiadny iný majetok vyššej hodnoty nevlastní. Navrhovateľ je toho názoru, že účel sledovaný navrhovateľom je možné dosiahnuť práve zabezpečovacím opatrením. Správca konštatoval, že je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a ani rok po vyhlásení konkurzu nemá k dispozícii hotovosť pokladne v sume 200.000,-Eur. Odporca je konateľom a spoločníkom úpadcu a má povinnosť postupovať voči majetku úpadcu s odbornou starostlivosťou, pričom vie o skutočnosti, že pokladňa je zaúčtovaná ako pohľadávka voči jeho osobe, avšak túto správcovi neodovzdal. Navrhovateľ uviedol, že odporca je fyzická osoba a je zrejmé, že jeho jediným majetkom ( ak nepočítame, že drží pokladňu úpadcu ), ktorý má kapacitu uhradiť pohľadávku vyplývajúcu zo súpisu konkurznej podstaty sú nehnuteľnosti definované v návrhu, a preto aby správca zabezpečil čo možno najvyššiu mieru uspokojenia veriteľov v konkurze a zabránil zmareniu ich uspokojenia, napr. tým, že odporca sa zbaví majetku počas konania vo veci samej, je správca toho názoru, že je dôvodná obava, že odporca bude mariť exekúciu v prípade úspechu navrhovateľa vo veci samej.
5. Okresný súd dospel k záveru, že navrhovateľ osvedčil splnenie podmienok pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia. V štádiu konania o zabezpečovacom opatrení vychádzal z tvrdení navrhovateľa uvedených v návrhu, ako aj z predložených listinných dôkazov. Mal za to, že vedenú pohľadávku voči odporcovi, aktuálne vo výške 200.000,-Eur navrhovateľ preukázal rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 62Cb/50/2018-98 zo dňa 20.9.2018, ktorým ho súd zaviazal na zaplatenie sumy 200.000,-Eur spolu s príslušenstvom na základe uzavretej Zmluvy o pôžičke zo dňa 7.5.2018 medzi úpadcom a odporcom, ktorá sa stala splatná 31.12.2013, a v ktorej sa odporca zaviazal vrátiť požičanú sumu najneskôr do 31.12.2013. Súd tiež uviedol, že z uvedených dokumentov vyplýva, že nastala splatnosť pohľadávky.
6. Pokiaľ ide o dôvodnú obavu, že exekúcia bude ohrozená, okresný súd poukázal na to, že odporca bude mariť exekúciu v prípade úspechu navrhovateľa vo veci samej, čoho dôkazom sú aj ďalšie neobvyklé operácie, v ktorých už bolo Okresným súdom v Banskej Bystrici rozhodnuté v prospech navrhovateľa. Samotná obava, že exekúcia bude ohrozená spočíva najmä v tom, že odporca sa týmto spôsobom zbavuje svojho majetku, čím sa v exekučnom konaní na neho môže hľadieť ako na nemajetného. Súd prvej inštancie mal za to, že zabezpečovacie opatrenie je jediným efektívnym prostriedkom dočasnej ochrany súdom na zabezpečenie peňažnej pohľadávky odporcu. Súd sa stotožnil so skutkovými i právnymi dôvodmi návrhu a prijal záver, že navrhovateľ osvedčil danosť práva ( nároku ) , a preto návrhu na nariadenie zabepečovacieho opatrenia v celom rozsahu vyhovel.
7. Okresný súd zároveň uložil navrhovateľovi povinnosť, aby do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia podal žalobu vo veci samej v zmysle § 336 ods. 1 CSP, nakoľko nie je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
8. O trovách konania týkajúcich sa neodkladného opatrenia okresný súd uviedol, že súd rozhodne o nich v rozhodnutí vo veci samej.
9. Okresný súd dňa 12.12.2018 vydal opravné uznesenie, ktorým opravil I. výrok uznesenia č.k. 7Csp/220/2018-27 zo dňa 7.12.2018 tak, že správne znie: Súd nariaďuje zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastnícke odporcu, zapísané v katastri nehnuteľností vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Banská Bystrica, pre katastrálne územie S. S., obec S. S., okres S. S.: na Liste vlastníctva č. XXXX, a to: súpisné č. XXXX, druh: Samostatne stojaca garáž, postavená na parcele registra „A", parcelné číslo XXXX, a na: Liste vlastníctva č. XXXX, a to: súpisné č. XXXX, druh: Bytový dom, postavený na parcele registra „A", parcelné číslo XXXX, a to za účelom zabezpečenia pohľadávky z bezdôvodného obohatenia odporcu titulom nevydania účtovnej pokladne navrhovateľovi vzniknutej z titulu uzavretia Zmluvy o pôžičke zo dňa 7.5.2013, splatnej dňa 31.12.2013 vo výške 200.000,-Eur s príslušenstvom.
10. Ďalším výrokom opravil 22.odsek uznesenia č.k. 7Csp/220/2018- 27 zo dňa 7.12.2018 tak, že tento správne znie: Okresný súd neuložil navrhovateľovi povinnosť, aby do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia podal žalobu vo veci samej v zmysle § 336 ods. 1 CSP, nakoľko je predpoklad, že zabezpečovacím opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
11. Ďalším výrokom rozhodol, že v ostatných častiach uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k. 7Csp/220/2018-27 zo dňa 7.12.2018 zostáva nezmenené.
12. V odôvodnení opravného uznesenia okresný súd uviedol, že navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 11.12.2018 požiadal o opravu vydaného uznesenia, nakoľko výrok predmetného uznesenia sa nezhodoval s navrhovaným petitom.
13. Súd prvej inštancie s poukazom na § 224 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ako aj vzhľadom na návrh navrhovateľa vykonal opravu výroku I. v súlade s navrhovaným petitom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 23.11.2018.
14. Voči uzneseniu v spojení s opravným uznesením podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Uviedol, že súd prvej inštancie uznesením č.k. 7Csp/220/2018-27 zo dňa 7.12.2018 v spojení s opravným uznesením č.k. 7Csp/220/2018-32 zo dňa 12.12.2018 rozhodol nesprávne, toto uznesenie považuje za nespravodlivé a vydané v rozpore so zákonom a podľa jeho názoru sú odvolaním napadnuté uznesenia v rozpore tak so skutkovým, ako aj právnym stavom a zároveň ich týmto považuje odporca za arbitrárne a nepreskúmateľné.
15. Odporca vzniesol námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v predmetnom spore, nakoľko je nepochybné, že konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod č.k. 62Cb/50/2018 nebolo vedené proti odporcovi a odporca nebol sporovou stranou. Konanie na Okresnom súde Banská Bystrica, č.k. 62Cb/50/2018 bolo iniciované navrhovateľom proti spoločnosti way consulting, s.r.o. so sídlom Dolná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO 46 032 037, a teda nie voči odporcovi, ako uviedol navrhovateľ vo svojom návrhu, resp. Okresný súd Žiar nad Hronom v odôvodnení uznesenia. Odporcovi teda nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospel súd k presvedčeniu, že odporca je skutočne vecne legitimovaným subjektom predmetného sporu, nakoľko pri posudzovaní návrhu navrhovateľa a skúmaní predložených dôkazov musel súd z jeho činnosti zistiť, že odporca (fyzická osoba) v konaní vedenom na Okresném súde Banská Bystrica nevystupoval v pozícii žalovaného. Ako dôkaz odporca predložil platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 17Up/1/2018 zo dňa 12.1.2018 a rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 62Cb/50/2018-98 zo dňa 20.9.2018.
16. Odporca ďalej uviedol, že v súvislosti s odôvodnením uznesenia okresným súdom v bode 1., nie je mu zrejmé, na základe akých skutočností sa navrhovateľ v tomto konaní domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, a teda či na základe výsledkov konania pred Okresným súdom Banská Bystrica, č.k. 62Cb/50/2018, alebo z dôvodu nevydania účtovnej pokladne. Odporcovi táto skutočnosť nie je zrejmá aj z dôvodu, že v predmetnom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica, č.k. 62Cb/50/2018 nebolo vydanie účtovnej pokladne navrhovateľovi.
17. Vo vzťahu k Zmluve o pôžičke zo dňa 7.5.2013 odporca tvrdil, že nebola uzatvorená s odporcom. Zmluvnými stranami daného záväzkového vzťahu boli v pozícii veriteľa spoločnosť IU.N.X PERSON, spol.s.r.o. a v postavení dlžníka spoločnosť way consulting, s.r.o. V zmysle uzavretej zmluvy o pôžičke tak vrátane poskytnutých peňažných prostriedkov vo výške 200.000,-Eur nebol zaviazaný odporca, ale spoločnosť way consulting, s.r.o. Za nepravdivé a nesprávne tvrdenie navrhovateľa považuje, že Okresný súd Banská Bystrica mal v spomínanom konaní za preukázané výpisom z účtu, že navrhovateľ skutočne poskytol peňažné prostriedky na účet odporcu, nakoľko na účet B.. B. N. neboli zo strany navrhovateľa nikdy titulom zmluvy o pôžičke poukázané peňažné prostriedky vo výške 200.000,-Eur. Odporca zdôraznil, že navrhovateľ, resp. úpadca neuzavrel zmluvu o pôžičke s odporcom. Odporca tiež dal do pozornosti súdu, že v konaní vedenom na okresnom súde pod č.k. 62Cb/50/2018 odporca nebol vypočutý ani ako svedok a poukázal na odôvodnenie odvolaním napadnutého uznesenia, z ktorého vzniká dojem, že okresný súd žiadnym spôsobom nepreveroval skutočnosti uvádzané v návrhu navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a bez náležitého a objektívneho zistenia skutkového stavu si osvojil argumentáciu navrhovateľa, o ktorú následne oprel svoje rozhodnutie, ktorým zaťažil záložným právom majetok vo vlastníctve odporcu. Tiež odporca má za to, že konajúci súd mal v rámci svojej zisťovacej činnosti overiť tvrdenia uvádzané navrhovateľom, kedy by bol zistil, že deklarovaná zmluva o pôžičke nebola uzavretá s odporcom a tiež, že odporca nebol stranou sporu v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica. Odvolateľ mal za to, že keby sa súd prvej inštancie zaoberal týmito skutočnosťami, nemohol by v tomto konaní vydať uznesenie, ktorým vyhovel návrhu navrhovateľa na zabepečovacieho opatrenia voči odporcovi.
18. Odporca tiež namietol tvrdenie navrhovateľa o tom, že žalovaný si dlh voči navrhovateľovi doposiaľ nesplnil, a to ani čiastočne, a to aj napriek tomu, že Okresný súd Banská Bystrica dňa 20.9.2018 rozsudkom zaviazal odporcu povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi sumu 200.000,-Eur. Odvolateľ opakovane uviedol, že toto konanie bolo vedené voči obchodnej spoločnosti way consulting s.r.o. a nie voči odporcovi, pričom predmetné konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené, nakoľko bolo voči rozsudku podané odvolanie.
19. Odporca v žiadnom prípade nesúhlasí s tvrdením navrhovateľa, že podpísal a odsúhlasil zoznam majetku priloženého k návrhu na vyhlásenie konkurzu úpadcu. Predmetný návrh na vyhlásenie konkurzu je podpísaný výlučne W.. O., konateľom úpadcu, ktorý osvedčuje svojím podpisom existenciu pokladne. Ako dôkaz odporca predložil zoznam záväzkov podpísaný W.. O., ako aj zoznam majetku podpísaný W.. O.. Odvolateľ považuje za nepravdivé aj tvrdenie, že odporca mal pred Okresným súdom Banská Bystrica osvedčiť správnosť zoznamu majetku priloženého k návrhu na vyhlásenie konkurzu. Odporca sa pojednávania konaného dňa 20.9.2018 nezúčastnil ani ako konateľ spoločnosti way consulting s.r.o. Tiež dal do pozornosti doporučený list zo dňa 21.6.2018, ktorým odporca informoval správcu úpadcu, že „ Informácia uvedená v súpise majetku všeobecnej podstaty úpadcu o existencii pohľadávky z titulu neodovzdania pokladne vo výške 200.000,-Eur voči jeho osobe je nepravdivá. V čase vykonania uvedeného zápisu nedisponoval žiadnou hotovosťou úpadcu. Odporca tiež poukázal na to, že navrhovateľ disponoval informáciou o spornosti pohľadávky označenou pod položkou č. 44, nakoľko nahliadol do spisu vedenom v trestnom konaní ( ČVS: KRP-20/2-VYS-BB-2017 ). Odporca sa totiž obrátil na políciu ešte vo februári 2017, nakoľko nadobudol podozrenie zo spáchania zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, ktoré sa zakladalo na konaní druhého konateľa úpadcu W.. O., ktorý uznal v júni 2016 na svoj účet voči úpadcovi pohľadávky spolu s príslušenstvom, ktoré nemali oporu v schválených účtovných závierkach a účtovníctve úpadcu, alebo boli dokonca v ich rozpore. Takéto pohľadávky následne odplatne postupoval na tretie osoby, ktoré ich vzápätí uplatňovali voči úpadcovi. Takýmto spôsobom bol z majetku úpadcu prevedený majetok prevyšujúci hodnotu 1.000.000, Eur a vydával pokyny na zmeny v účtovníctve, spočívajúce aj v zmenách pohľadávok účtovaných úpadcom. Následne po týchto operáciách podal návrh na vyhlásenie konkurzu spoločnosti úpadcu. Odporca dal tiež do pozornosti, že súčasný správca bol do funkcie ustanovený práve vďaka veriteľskému výboru, zastupujúcemu osoby, na ktoré boli W.. O. prevedené sporné pohľadávky s príslušenstvom uznané v júni 2016.
20. Odporca v podanom odvolaní tiež namietol, že spochybňoval a popieral pohľadávku označenú pod položkou č. 44 od počiatku vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, pričom hotovosťou pokladne vo výške 200.000,-Eur nikdy nedisponoval a ani nedisponuje. Poukázal na ustanovenie § 44 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ako aj na ustanovenie § 106 Obchodného zákonníka a poukázal na skutočnosť, že pokiaľ by sa navrhovateľ domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia skutočne na základe výsledkov konania vedeného pred Okresným súdom Banská Bystrica č.k. 62 Cb/50/2018, ktoré však doposiaľ nie je právoplatné, odporca, ako konateľ a spoločník spoločnosti way consulting s.r.o. ručí za záväzky spoločnosti do výšky nesplateného vkladu, pričom vklad je zapísaný vo výške 5.000,-Eur a bol splatený v celom rozsahu.
21. K odôvodneniu uznesenia ohľadne dôvodnej obavy, že exekúcia bude ohrozená odporca podotkol, že v tejto časti je uznesenie nesprávne a obsahuje chyby, nakoľko v texte je nesprávne uvádzaný dátum uzavretia zmluvy o pôžičke. Dôvodná obava, že exekúcia bude marená, ktorá je tvrdená navrhovateľom a súdom, nie je žiadnou relevantnou skutočnosťou alebo akýmkoľvek relevantným dôkazom preukázaná, ale je len stroho skonštatovaná. Súd konštatoval, že odporca vykonáva neobvyklé operácie a zbavuje sa svojho majetku, avšak z odôvodnenia rozhodnutia súdu nie je zrejmé, na základe akých skutočností a dôkazov dospel k tomuto záveru. Pre uvedený záver okresného súdu v napadnutom uznesení nie je žiadny podrobný dôkaz, pričom argument, že odporca sa zbavuje majetku je absolútny výmysel, bez opory v jedinom dôkaze. Odporca má za to, že voči navrhovateľovi nemá žiadny nesplatený záväzok, a preto akékoľvek nakladanie s jeho majetkom je legitímnym právom, ktoré nemôže byť týmto spôsobom obmedzené. Navrhovateľ, ani súd neuviedli existenciu reálnej obavy, že bude potencionálna exekúcia ohrozená a neosvedčujú, v čom je dané nebezpečenstvo ujmy. Úpadca totiž vstúpil do konkurzu dňom 31.7.2017, teda takmer rok a pol pred podaním návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Navrhovateľ nepredložil akýkoľvek dôkaz, ktorý by nasvedčoval tomu, že odporca prevádza nehnuteľný majetok na tretie osoby, zaťažuje ho, zriaďuje k nemu vecné bremená v prospech tretích osôb, alebo iné dôkazy, ktoré by vyvolávali reálnu obavu, že dochádza k úbytkom jeho majetku s cieľom ohroziť uspokojenie pohľadávok. Vzhľadom na uplynutie dlhej doby od vyhlásenia konkurzu na úpadcu a podaním návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia a vzhľadom na to, že toto obdobie odporca nezaťažil ani nezmenšil svoj majetok, má odporca za to, že nie je osvedčené ohrozenie potenciálnej exekúcie.
22. Odporca ďalej v odvolaní s poukazom na § 343 ods. 1, § 344, § 336 ods. 1 a § 336 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP" ) poukázal na nezákonnosť postupu okresného súdu, ktorý v uznesení zo dňa 7.12.2018 uložil navrhovateľovi povinnosť, aby do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia podal žalobu vo veci samej, nakoľko nie je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Odporca tvrdí, že v zmysle citovaných ustanovení môže súd rozhodnúť o tejto povinnosti vo výroku uznesenia a nie v odôvodnení uznesenia. Opravným uznesením zo dňa 12.12.2018 okresný súd síce vykonal opravu odôvodnenia uznesenia tak, že navrhovateľovi neuložil povinnosť podať v stanovenej lehote žalobu na súd, avšak odporca zastáva názor, že uvedenou opravou súd nastolil stav, kedy síce zriadil záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcu za účelom zabezpečenia pohľadávky navrhovateľa z bezdôvodného obohatenia odporcu titulom nevydania účtovnej pokladne navrhovateľovi vo výške 200.000,-Eur s príslušenstvom, avšak na druhej strane neuložil navrhovateľovi povinnosť, aby podal žalobu vo veci samej. Vzhľadom na skutočnosť, že proti odporcovi nebolo vedené žiadne konanie vo veci samej týkajúce sa bezdôvodného obohatenia, bolo namieste, aby konajúci súd vo výroku uznesenia zaviazal navrhovateľa povinnosťou, aby žalobu vo veci samej podal. Odvolateľ tiež považuje návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako aj odôvodnenie súdu prvej inštancie za zmätočné v tom, že nie je ustálené, na základe akého právneho dôvodu sa navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia domáha. Okresný súd nariadil zabezpečovacie opatrenie aj napriek tomu, že po preskúmaní danej veci mu muselo byť zrejmé, že odporca popiera existenciu pohľadávky a navrhovateľ sa do dnešného dňa neobrátil na súd o vydanie rozhodnutia o povinnosti vydať pokladňu vo výške 200.000,-Eur. Bez existencie meritórneho rozhodnutia nemá zabezpečovacie opatrenie zmysel s poukazom na ustanovenie § 343 ods. 3 CSP, ako aj z dôvodu, aby v aplikačnej praxi nedošlo k zneužívaniu tohto inštitútu.
23. Odporca v odvolaní zároveň namietal skutočnosť, že opravným uznesením je možné podľa ustanovení CSP opraviť len chybu v písaní alebo počítaní, či inú zrejmú nesprávnosť, avšak neprichádza do úvahy, aby súd menil alebo opravoval už vyhlásené rozhodnutie z dôvodu, že si neskôr uvedomil jeho nesprávnosť, a to ani vtedy, ak pri jeho vyhlásení neboli prítomné strany sporu. Pokiaľ okresný súd predmetným opravným uznesením opravil vo výroku uznesenia právny dôvod nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, a to aj s prihliadnutím na spornosť a zmätočnosť dôvodu, pre ktorý malo byť nariadené zabezpečovacie opatrenie, nemožno podľa názoru odporcu túto opravu považovať za opravu chyby v písaní, či inú zrejmú nesprávnosť. Účel zabezpečenia pohľadávky a právny titul, na základe ktorého sa navrhovateľ domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia predstavuje podstatnú a vecnú skutočnosť, ktorej preukázanie a existencia je zároveň nevyhnutnou podmienkou dôvodného návrhu, ktorému len tak možno vyhovieť. Odporca má dojem, že samotný súd nemá jasno v tom, na základe akých skutočností sa vlastne navrhovateľ domáha vydania zabezpečovacieho opatrenia a napriek tomu súd nariadil zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva v prospech navrhovateľa.
24. Čo sa týka opravy bodu 22. uznesenia zo dňa 7.12.2018, podľa názoru odporcu nejde o chybu v písaní, ani o zrejmú nesprávnosť. Rozhodnutie o tom, či navrhovateľ má podať vo veci samej žalobu alebo nie, je vo vzťahu k nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia podstatnou otázkou, ktorá má byť tiež náležite zdôvodnená. O skutočnosti, že konajúci súd rozhodol o nariadení zabezpečovacieho opatrenia jednostranne, bez akéhokoľvek posúdenia skutkového a právneho stavu, opierajúc svoje rozhodnutie len o nepravdivé, neoverené, resp. ničím nepreukázané argumenty navrhovateľa, svedčí aj skutočnosť, že k oprave uznesenia došlo na základe návrhu právneho zástupcu navrhovateľa, ktorý logicky navrhol opraviť uznesenie jemu vyhovujúcim spôsobom.
25. Podľa názoru odvolateľa je nesporné, že podmienkou nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je existencia peňažnej pohľadávky a existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Právna úprava vyžaduje, aby v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, či neodkladného opatrenia bola peňažná pohľadávka špecifikovaná konkrétne a tak, aby bolo možné identifikovať, či peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Odporca tvrdí, že neboli splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu neosvedčenia existencie pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi a tiež nebol splnený druhý predpoklad na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúce v existencii obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Vzhľadom na uvedené odporca žiadal napadnuté uznesenie v spojení s opravným uznesením zrušiť. Zároveň žiadal priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
26. Odporca podaním zo dňa 3.1.2019 opravil petit podaného odvolania tak, že navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietne alebo alternatívne napadnuté uznesenie zruší a vec vráti na ďalšie konanie.
27. Navrhovateľ sa vyjadril k odvolaniu odporcu podaním zo dňa 15.2.2019, v ktorom poukázal na § 21 ods. 1 písm. a) a písm. d) zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov a na § 90 CSP. Navrhovateľ tvrdí, že právna zástupkyňa odporcu zastupovala na základe substitučnej plnej moci žalovanú spoločnosť way consulting, s.r.o. so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 46 032 037 na pojednávaní dňa 20.9.2018 vo veci č.k. 62Cb/50/2018, kde navrhovateľ ( rovnaký ako v tomto konaní ) žaloval túto spoločnosť titulom pôžičky. Navrhovateľ je toho názoru, že nakoľko odporca v tejto žalobe je zároveň konateľom spoločnosti way consulting, s.r.o., kde aj vzhľadom na skutkový stav ustálený v rozsudku, v uvedenej veci je dôvodné sa domnievať, že záujmy odporcu v tejto veci a žalovaného - way consulting, s.r.o v spore 62Cb/50/2018, kde v oboch prípadoch zastupuje žalovaných rovnaký právny zástupca, sú vo vzájomnom rozpore, resp. informácie získané v spore 62Cb/50/2018 môžu neoprávnene zvýhodňovať pozíciu odporcu v tejto veci v neprospech žalovaného v spore 62Cb/50/2018 a opačne. Na základe uvedeného je navrhovateľ toho názoru, že právna zástupkyňa odporcu je ex lege vylúčená zo zastúpenia odporcu v tejto veci, a teda žalovaný nie je riadne právne zastúpený, a teda ani na jeho odvolanie by súd nemal prihliadať ako na odvolanie podané riadne a včas.
28. Navrhovateľ trvá na dôvodoch uvedených v zabezpečovacom opatrení s tým, že pokiaľ v ňom uviedol vetu „Naviac záväznosť a správnosť zoznamu majetku priloženého k návrhu na vyhlásenie konkurzu potvrdil odporca v konaní pred tunajším súdom sp.zn. 62Cb/50/2018-98 kde v bode 7.odôvodnenia rozsudku predkladá na preukázanie svojich tvrdení v danom konaní zoznam majetku ako nespochybniteľný dôkaz"- ide len o chybu v písaní a neznamená, že by navrhovateľ považoval žalovaného v danom konaní 62Cb/50/2018 za odporcu v tomto konaní, chcel len zdôrazniť, že pán N., ako konateľ žalovaného v danom konaní 62Cb/50/2018 predložil prostredníctvom svojho právneho zástupcu ako nespochybniteľný dôkaz zoznam majetku, ako prostriedok svojej procesnej obrany.
29. Na zdôraznenie svojho nároku priložil navrhovateľ vyjadrenie spoločnosti MONAREX s.r.o., ktorá viedla účtovníctvo úpadcu a vo svojom vyjadrení zo dňa 30.10.2017, ktoré vydala ako súčinnosť v trestnom konaní ČVS:KRP-20/2-VYS-BB-2017 opisuje fakt, že odporca jej predložil príjmový pokladničný doklad - kópiu o príjme 200.000,-Eur do pokladne úpadcu dňa 24.8.2012 a následne, keď tohto požiadali o vysvetlenie, prestal s nimi komunikovať.
30. Vo vzťahu k námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie vznesenej odporcom uviedol, že je nepochybné, že navrhovateľ nestotožňuje odporcu so spoločnosťou way consulting s.r.o., tak isto pohľadávka, ktorú správca vymáha v konaní 62Cb/50/2018 nie je pohľadávkou, ktorú správca vymáha v tomto konaní. Toto zabezpečovacie opatrenie bolo vydané vo vzťahu k odporcovi, kde v súčasnosti aj prebieha konanie sp.zn. 1ÚP/1031/2018, kde bol podaný odporcom odpor a navrhovateľ návrh na pokračovanie v konaní a vyjadrenie k odporu.
31. Navrhovateľ tiež podotkol, že záložné právo možno vykonať až po právoplatnom rozsudku vo veci samej, čiže odporca má právo brániť sa v konaní 1ÚP/1031/2018 a tým úspešne zrušiť vydané zabezpečovacie opatrenie. Na druhej strane, ak odvolací súd zruší vydané zabezpečovacie opatrenie, navrhovateľ nebude uspokojený v prípade, ak sa odporca zbaví svojho majetku alebo tento nejako zaťaží. Navrhovateľ je toho názoru, že reálna hrozba vyplýva z konania odporcu tak, ako je toto dokumentované v tomto konaní (vyjadrenie MONAREX, zatajovanie príjmového dokladu, ktorý správca získal až z trestného spisu atď). Navrhovateľ má za to, že v tomto konaní stojí záujem kolektívneho uspokojenia veriteľov v konkurze voči záujmu fyzickej osoby, ktorá je zároveň konateľom úpadcu a spoločníkom úpadcu, ako aj konateľom a spoločníkom inej spoločnosti - way consulting, s.r.o., kde dochádzalo k operáciám, ktoré nie sú štandartné a na strane navrhovateľa založili stav, keď reálne chýba 200.000,-Eur, a to z dôvodu činnosti odporcu. Navrhovateľ je tiež toho názoru, že len samotné zabezpečovacie opatrenie odporcu nepripraví o byt, ale jeho neexistencia by v prípade úspechu navrhovateľa v riadnom konaní mohla mať neodstrániteľné následky a nebolo by v súlade s povinnosťou správcu postupovať s odbornou starostlivosťou, keby nepodal návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia.
32. Vo vzťahu k predloženiu zoznamu majetku úpadcu ako nespochybňovaného dôkazu, uvedené vyplýva z rozsudku vo veci 62Cb/50/2018 v bode 7.odôvodnenia, kde pani právna zástupkyňa teraz zastupujúca odporcu a vtedy zastupujúca spoločnosť way consulting, s.r.o., použila uvedený prostriedok procesnej obrany, pričom nenamietala obsah, práve naopak domáhala sa jeho záväznosti.
33. Tvrdenie odporcu, že nedisponuje žiadnou hotovosťou úpadcu je podľa názoru navrhovateľa v rozpore s príjmovým pokladničným dokladom. Vo vzťahu k jeho súčinnosti voči správcovi zo dňa 21.6.2018 - tvrdenia v nej uvedené sú v rozpore s uvedeným príjmovým dokladom a vyjadrením spoločnosti MONAREX s.r.o. Nakoniec odporca nikdy v priebehu konkurzu nenamietal spornosť zápisu pokladne do súpisu majetku, pričom k zápisu došlo ešte pôvodným správcom.
34. Navrhovateľ tiež tvrdí, že preukázal pripojením potvrdenia vydaným Okresným súdom Banská Bystrica, ako súdom pre upomínacie konanie, že podal žalobu v upomínacom konaní dňa 22.11.2018, preto tvrdenia odporcu uvedené v bode 8. odvolania považuje za nepravdivé. Tiež navrhovateľ nesúhlasí s tvrdeniami odporcu, že sa nedopustil vecných nedostatkov, len sa dopustil chýb v písaní, ako je vysvetlené vyššie. Navrhovateľ má za to, že vyjadrenie MONAREX s.r.o. a príjmový doklad jasne potvrdzuje dôvodnosť a tvrdenie nárokov navrhovateľa.
35. Navrhovateľ následne ďalším podaním reagoval na opravu petitu odvolania odporcu, ktorým podal námietku k uvedenej oprave petitu a žiadal, aby súd na túto opravu a celé podanie odporcu neprihliadol z dôvodu podľa § 364 resp. § 368 a nasl. CSP.
36. Odporca sa vyjadril k vyjadreniu navrhovateľa podaním zo dňa 10.4.2019, v ktorom uvádza, že tvrdenia navrhovateľa považuje za tendenčné a mylné a sú v rozpore s reálnym stavom veci. Námietku navrhovateľa o absencii povinného zastúpenia advokátom považuje za nezmyselnú a vo vzťahu k prejednávanej veci za bezpredmetnú. Odporca tvrdí, že je v konaní zastúpený advokátkou W.. K. S. na základe riadne udelenej plnej moci na právne zastúpenie v predmetnej právnej veci. Rovnako v súvisiacom a nadväzujúcom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod č.k. 1Up/1031/2018 je odporca z logických dôvodov zastúpený rovnako W.. K. S.. Odporcovi však nie je zrejmé tvrdenie navrhovateľa o tom, že právna zástupkyňa odporcu zastupovala aj spoločnosť way consulting s.r.o. v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod č.k. 62Cb/50/2018. Odporca tvrdí, že v tomto konaní je žalovaný zastúpený iným právnym zástupcom a to, advokátskou kanceláriou URBANI & PARTNERS s.r.o. W.. K. S. sa nikdy pojednávania vo veci vedenej pod č.k. 62Cb/50/2018 na Okresnom súde Banská Bystrica nezúčastnila, čo možno overiť zo súdneho spisu, ktorý odporca navrhol pripojiť ako dôkaz.
37. V súvislosti s námietkou navrhovateľa vo vzťahu k povinnému právnemu zastúpeniu advokátom odporca podotkol, že v jeho prípade dochádza k naplneniu výnimky z povinného zastúpenia advokátom, nakoľko v súlade s ustanovením § 90 ods. 1 písm. a) CSP má odporca vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, a teda aj pokiaľ by nemal zastúpenie z radov advokátov, vzhľadom na svoje dosiahnuté právnické vzdelanie sa na odporcu nevzťahuje táto povinnosť. Napriek tomu dal odporca do pozornosti, že ustanovenie § 90 ods. 1 CSP sa nevzťahuje na toto konanie a ani na neho nadväzujúce konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod č.k. 1Up/1031/2018. Odporca tvrdí, že v sporoch, kedy správca v mene a na účet úpadcu uplatňuje jeho pohľadávky alebo iné právne nároky, nedochádza k aplikácii ustanovenia § 90 CSP, čo znamená, že strana nemusí byť povinne zastúpená advokátom. Žalovaného dlžníka nemožno zaťažiť povinným zastúpením iba z toho dôvodu, že navrhovateľom je po vyhlásení konkurzu správca, ktorý koná v mene a na účet veriteľa. Z týchto dôvodov považuje odporca námietku navrhovateľa o absencii povinného zastúpenia, ako aj vyjadrenie navrhovateľa o tom, aby odvolací súd neprihliadol na odvolanie ako podané riadne a včas za právne irelevantné a vykonštruované tvrdenie je v absolútnom rozpore s objektívnou skutočnosťou.
38. Odporca tiež poukázal na klamlivé a účelové tvrdenia navrhovateľa a má za to, že predloženým listinným dôkazom od spoločnosti MONAREX s.r.o. navrhovateľ opäť preukazuje, že nerozlišuje medzi predmetom tohto konania a súvisiaceho konania vedeného pod č.k. 1Up/1031/2018 a medzi konaním vedeným pred Okresným súdom Banská Bystrica pod č.k. 62Cb/50/2018 proti žalovanému subjektu way consulting s.r.o., a to z dôvodu, že rovnaký dôkaz predložil navrhovateľ práve aj v konaní proti spoločnosti way consulting s.r.o., ktorým preukazoval dôvodnosť uplatneného nároku vo výške 200.000,-Eur voči tejto spoločnosti. Z týchto dôvodov sa tvrdenia navrhovateľa, že tento rozlišuje medzi odporcom B.. B. N. a žalovanou spoločnosťou way consulting s.r.o, a že v tomto konaní a v konaní vedenom pod č.k. 1Up/1031/2018 a konaní vedenom pod č.k. 62Cb/50/2018 ide o rozličné predmety sporu, dostáva do zjavného rozporu, pričom navrhovateľ doposiaľ neodstránil spornosť svojich doterajších vyjadrení.
39. Odporca naďalej trvá na vznesenej námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie a tvrdí, že je nespochybniteľné, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia navrhovateľ oprel o skutočnosť, že sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica sa domáhal zaplatenia sumy vo výške 200.000,-Eur s príslušenstvom titulom vrátenia pôžičky, čo vyplýva aj priamo z odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia.
40. Odporca ďalej poukázal na skutočnosti uvádzané aj v podanom odvolaní.
41. K tvrdeniu navrhovateľa, že odporca nikdy nenamietal spornosť zápisu pokladne do súpisu majetku odporca tvrdí, že už z podaného odvolania vyplýva, že predmetnú pohľadávku spochybnil listom zo dňa 21.6.2018. Tiež opakovane poukázal na to, že správca disponoval informáciou o spornosti pohľadávky označenej pod položkou č. 44, nakoľko tento nahliadal do spisu vo vedenom trestnom konaní.
42. Vzhľadom na uvedené odporca žiadal podanému odvolaniu vyhovieť.
43. Navrhovateľ sa vyjadril k vyjadreniu odporcu podaním zo dňa 18.4.2019, v ktorom zotrval na všetkých svojich doterajších vyjadreniach a vyjadril nesúhlas s dôvodmi odvolania. Zároveň uviedol, že dôvodom doloženia vyjadrenia MONAREX, k.s. je preukázanie faktu, že hoci odporca prijal ako konateľ v mene úpadcu do pokladne sumu 200.000,-Eur od pána S., tieto sa v pokladni úpadcu nenachádzajú. Príjmový doklad je podpísaný odporcom a z toho vyplýva, že hoci prevzal odporca uvedenú sumu, nikdy ju do pokladne nevložil, teda logicky si túto sumu ponechal odporca ( ako fyzická osoba ), a keď sa v tejto veci snažila zistiť situáciu spoločnosť MONAREX, k.s. ako účtovník úpadcu, prestal odporca komunikovať, nijako neuviedol veci na správnu mieru. Navrhovateľ teda jasne rozlišuje medzi odporcom v tomto konaní a v konaní 1Up/1031/2018 a jeho spoločnosťou way consulting s.r.o., s ktorou navrhovateľ vedie iný spor pod č.k. 62/Cb/50/2018. Teda aj obrana, že nedisponoval hotovosťou, ktorú odporca uvádza vo svojom liste z 21.6.2018 správcovi je v rozpore s vyššie uvedeným. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil, pričom si navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
44. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 CSP prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pričom dospel k záveru, že odvolanie odporu je dôvodné.
45. Súd prvej inštancie návrhu navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel, keď mal za to, že navrhovateľ osvedčil splnenie podmienok pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Tiež mal za to, že navrhovateľ preukázal dôvodnosť a trvanie nároku, pokiaľ ide o naliehavosť potreby úpravy pomerov strán navrhovaným zabezpečovacím opatrením a osvedčil ohrozenie svojho práva.
46. Podľa ustanovenia § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
47. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
48. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
49. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
50. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
51. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
52. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravu pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
53. Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva ( ďalej len „záloh" ), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
54. Podľa § 151b ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, záložného právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom.
55. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia súdom sa v podstate sa jedná o sudcovské záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva podľa § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré v prípade plurality záložných veriteľov garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie. K jeho výkonu môže veriteľ pristúpiť až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým mu bude zabezpečovaná pohľadávka priznaná.
56. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Vzťah medzi neodkladným a zabezpečovacím opatrením je vyjadrený v § 324 ods. 3 CSP. Je možné konštatovať, že ide o vzťah subsidiarity neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu opatreniu. Regulovanie vzťahov prostredníctvom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia má vždy prednosť pred reguláciou neodkladným opatrením. Predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú : zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.
57. Z ustanovenia § 343 ods. 1 CSP vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na ktoré sa primerane použijú ustanovenia o neodkladnom opatrení obsiahnuté v § 324 a nasl. CSP je obava veriteľa, že exekúcia bude ohrozená. Základným účelom nariadenia zabezpečovacia opatrenia preto je zvýšiť vymožiteľnosť peňažnej pohľadávky veriteľa a obmedziť priestor dlžníka, resp. ručiteľa na zbavenie sa majetku, ktorý by inak bolo možné exekúciou postihnúť.
58. Jedným z predpokladov je, že zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento konkrétne peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ďalším predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Pri skúmaní obavy z budúceho zmarenia exekúcie bude súd vychádzať z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potreby neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahu do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenia. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer. Súd by mal teda aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality.
59. Existenciu obavy z ohrozenia exekúcie odôvodňoval navrhovateľ tým, že majetok, na ktorý žiada zriadiť záložné právo v prospech navrhovateľa je jediným majetkom odporcu ako fyzickej osoby, pričom správca sa snaží zabezpečiť čo najvyššiu mieru uspokojenia veriteľov a chce zabrániť zmareniu ich uspokojenia napr. tým, že odporca sa zbaví majetku počas konania vo veci samej. Tvrdí, že odporca na základe doterajšieho konania podľa názoru navrhovateľa vzbudzuje dôvodnú obavu, že odporca bude mariť exekúciu v prípade úspechu navrhovateľa vo veci samej. Len samotné konanie, že žalovaný údajne nevydal pokladňu navrhovateľovi vo výške 200.000,-Eur, podľa názoru odvolacieho súdu na osvedčenie obavy navrhovateľa z ohrozenia budúcej exekúcie nestačí. Na osvedčenie obavy z ohrozenia exekúcie nestačí ani to, že veriteľ má údajnú pohľadávku voči odporcovi, ktorá ešte nebola judikovaná. Zabezpečovacie opatrenie má charakter sudcovského záložného práva a slúži na účely zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa. Podľa právnej úpravy obsiahnutej v Civilnom sporovom poriadku už nemá ten charakter predbežnej ochrany, ako malo predbežné opatrenie upravené Občianskym súdnym poriadkom účinným do 30.6.2016, keďže návrh na jeho nariadenie, ako to z povahy veci vyplýva, je aj podaním vo veci samej. Znamená to, že konanie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia v takomto prípade akoby nahrádzalo konanie vo veci samej.
60. Je potrebné zdôrazniť, že navrhovateľ podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia dňa 23.11.2018, pričom zo spisu ( č.l. 21 ) je zrejmé, že navrhovateľ už dňa 22.11.2018 podal na Okresný súd Banská Bystrica proti žalovanému B.. B. N.alobu o zaplatenie 200.000,-Eur s príslušenstvom, ktorá je vedená pod č.k. 1Up/1031/2018. Odvolací súd zdôrazňuje, že ak navrhovateľ podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vždy musí naň nutne nadväzovať konanie vo veci samej, pretože výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bude pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím, čo vyplýva priamo z § 343 ods. 3 CSP. Bez existencie rozhodnutia vo veci samej preto nemá zabezpečovacie opatrenie podľa uvedeného ustanovenia podstatnejší zmysel a navrhovateľ by si aj tak musel pre jeho výkon zabezpečiť exekučný titul. V danom prípade teda súd prvej inštancie pochybil, keď v napadnutom uznesení zo dňa 7.12.2018 uložil v bode 22 uznesenia povinnosť podať žalobcu do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia v zmysle § 336 ods. 1 CSP. V dobe rozhodovania súdom prvej inštancie už totiž žaloba vo veci samej bola podaná. Nič to nemení však na skutočnosti, že pokiaľ by súd takúto povinnosť navrhovateľovi ukladal, musí tak urobiť v petite rozhodnutia a nie v odôvodnení, ako urobil. Je pravdou, že navrhovateľovi súd prvej inštancie predmetnú chybu opravil v opravnom uznesení zo dňa 7.mája 2019, kde zmenil povinnosť uloženú žalobcovi tak, že túto povinnosť mu neukladá z dôvodu, že zabezpečovacím opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Ani takto zmenené odôvodnenie však nekorešponduje so stavom, že žaloba bola vo veci bola podaná.
61. Odvolací súd zároveň uvádza, že obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä vtedy, ak nositeľ hmotno-právnej povinnosti realizuje také úkony alebo činnosti, ktoré smerujú k sťaženiu alebo k zmareniu budúcej exekúcie vo forme scudzovania majetku, t.j. zmenšovania svojej majetkovej podstaty. Pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia však postačuje aj reálna hrozba vykonania uvedených úkonov smerujúcich k zmenšovaniu majetku dlžníka. Vzhľadom na procesný postup pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia, kedy súd v zásade dokazovanie nevykonáva, ale len osvedčuje existenciu navrhovateľom uvádzaných skutočností, nie je možné očakávať od navrhovateľa preukázanie úmyslu dlžníka smerujúci k ohrozeniu exekúcie, čo je v niektorých prípadoch vzhľadom na charakter tejto skutočnosti až nemožné a k preukázaniu tohto úmyslu môže dôjsť až vtedy, keď je reálny úkon scudzenia majetku vykonaný. Na druhej strane však návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí obsahovať aspoň základné skutočnosti umožňujúce dospieť k záveru o existencii ohrozenia exekúcie. Takéto skutočnosti z návrhu podaného navrhovateľom, a ani z priložených listín odvolací súd nezistil. Odvolací súd naopak má za to, že odporca od vyhlásenia konkurzu, čo prešiel dlhší časový odstup neurobil žiadne kroky smerujúce k zmenšeniu, resp. zbaveniu sa svojho majetku.
62. Odvolací súd zároveň uvádza, že z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré je ako správne uviedol aj odvolateľ rozpoluplné na základe ním uvádzaných skutočností, v dostatočnom rozsahu neosvedčil oprávnenosť ním tvrdenej pohľadávky voči odporcovi. Zároveň odvolací súd zistil, že samotné podklady na vyhlásenie konkurzu a súpis majetku nepodával tak, ako tvrdil navrhovateľ odporca, ale druhý konateľ úpadcu W.. O.. Nemožno teda súhlasiť s navrhovateľom, že v konaní osvedčil, že odporca nespochybnil navrhovateľom požadovanú sumu 200.000,-Eur, ktorá má predstavovať neodovzdanú pokladňu úpadcu navrhovateľovi. Z navrhovateľom predložených listinných dôkazov je zrejmé, že v konaní na Okresnom súde Banská Bystrica sa domáhal tej istej sumy 200.000,-Eur od obchodnej spoločnosti way consulting s.r.o., kde súd prvej inštancie jeho žalobe vyhovel, avšak ani toto konanie nie právoplatne skončené z dôvodu podania odvolania žalovaným. Na základe tohto konania, resp. rozsudku vydaného v tomto konaní však nie je možné povedať, že navrhovateľ osvedčil dôvodnosť pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi. Navrhovateľom tvrdené skutočnosti budú predmetom dokazovania v konaní vo veci samej, avšak navrhovateľom uvádzané skutočnosti nie sú postačujúce na to, aby bolo nariadené zabezpečovacie opatrenie na majetok odporcu v ním navrhovanom rozsahu, keďže podľa názoru odvolacieho súdu sa navrhovateľovi nepodarilo osvedčiť ohrozenie exekúcie a ani obavu z jej ohrozenia, ba ani dokonca osvedčiť peňažný nárok voči odporcovi tak, aby bolo nutné nariaďovať zabezpečovacie opatrenie formou zriadenia záložného práva. Predloženými listinami navrhovateľ neosvedčil existenciu obavy o budúcom ohrození, resp. zmarení exekúcie pri uspokojovaní peňažnej pohľadávky voči odporcovi, pričom samotná skutočnosť, že v prípade úspechu navrhovateľa v konaní vo veci samej by boli veritelia úpadcu v prípade predaja majetku odporcom ukrátení, je pre zriadenie záložného práva na majetok odporcu neprimeraným zásahom do vlastníckeho práva garantovaného Ústavou Slovenskej republiky.
63. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením podľa § 388 CSP zmenil a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu zamietol.
64. O nároku na náhradu trov konania v konaní pred súdom prvej inštancie rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP tak, že odporca má voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie.
65. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1, v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že odporca, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, má voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
66. O výške trov konania v konaní pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
67. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).