Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14Cob-24-2018.pdf
PDF · 197.11 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cob/24/2018
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, JUDr. Martiny Nemravovej, v právnej veci žalobcu: S&T Metal, s.r.o., so sídlom Košická 53, 048 01 Rožňava, IČO: 45 627 096, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Michalom Slameňom, advokátom, so sídlom I. XX, XXX XX S., proti žalovanej v 1/ rade: Iveta Hlaváčová INPEX, s miestom podnikania 038 42 Rakovo 110, IČO: 33 775 788 (podnikateľský subjekt má pozastavenú činnosť od 3.7.2017 do 3.7.2020), právne zastúpenej MAĎAR & Partners, s.r.o., so sídlom Horná 65A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 232 692, a žalovanému v 2/ rade: Pavel Hlaváč INPEX, s miestom podnikania 038 42 Rakovo 179, IČO: 47 018 771, v konaní o zaplatenie 103.975,89 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej v 1/ rade a o odvolaní žalovaného v 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/181/2012-389 zo dňa 20.10.2016 v spojení s uznesením (opravným) Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/181/2012-467 zo dňa 5.10.2017, takto
rozhodol:
Odvolanie žalovanej v 1/ rade a odvolanie žalovaného v 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/181/2012-389 zo dňa 20.10.2016 v spojení s uznesením (opravným) Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/181/2012-467 zo dňa 5.10.2017 proti výroku II., ktorým bola vo zvyšku žaloba zamietnutá, o d m i e t a .
Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/181/2012-389 zo dňa 20.10.2016 v spojení s uznesením (opravným) Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/181/2012-467 zo dňa 5.10.2017 v napadnutom výroku I. o povinnosti žalovaných v rade 1/ a 2/ zaplatiť žalobcovi sumu 103.975,89 Eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo súm:
- 16.656,33 € od 21.7.2012 do zaplatenia,
- zo sumy 14.465,59 € od 21.7.2012 do zaplatenia,
- zo sumy 4.726,01 € od 30.7.2012 do zaplatenia,
- zo sumy 29.462,54 € od 30.7.2012 do zaplatenia,
- zo sumy 6.024,85 € od 13.8.2012 do zaplatenia,
- zo sumy 1.791,54 € od 13.8.2012 do zaplatenia,
- zo sumy 2.908,42 € od 18.8.2012 do zaplatenia,
- zo sumy 29.940,61 € od 23.8.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že poskytnutím plnenia jedného zo žalobcov zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť ostatných žalovaných a vo výroku III. o náhrade trov prvoinštančného konania z r u š u j e a v r a c i a vec v tejto časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením výrokom I. uložil žalovaným v rade 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 103.975,89 Eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo súm:
- 16.656,33 € od 21.7.2012 do zaplatenia,
- zo sumy 14.465,59 € od 21.7.2012 do zaplatenia,
- zo sumy 4.726,01 € od 30.7.2012 do zaplatenia,
- zo sumy 29.462,54 € od 30.7.2012 do zaplatenia,
- zo sumy 6.024,85 € od 13.8.2012 do zaplatenia,
- zo sumy 1.791,54 € od 13.8.2012 do zaplatenia,
- zo sumy 2.908,42 € od 18.8.2012 do zaplatenia,
- zo sumy 29.940,61 € od 23.8.2012 do zaplatenia s tým, že poskytnutím plnenia jedného zo žalobcov zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť ostatných žalovaných, výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. priznal žalobcovi voči žalovaným v rade 1/ a 2/ právo na úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania. V odôvodnení okresný súd poukázal na žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy najprv 65.310,47 Eur s príslušenstvom. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 6.8.2012 sa stal veriteľom žalovanej v 1/ rade. Žalobca touto zmluvou nadobudol pohľadávky z faktúr č. 120336, 120337, 120352 a č. 120354. Postúpenie pohľadávok oznámil postupca žalovanej listom zo dňa 6.8.2012. Žalobca dňa 16.10.2012 rozšíril žalobu o ďalšie faktúry, a to č. 120356, 120357, 120375 a 120378 a celkovo žiadal, aby mu žalovaná v 1/ rade zaplatila sumu 103.975,89 Eur s príslušenstvom.
2. Žalovaná v 1/ rade sa v podanom odpore bránila, že pohľadávka žalobcu zanikla jednostranným zápočtom zo dňa 23.8.2012 v sume 29.175,11 Eur a zo dňa 27.8.2012 v sume 74.800,78 Eur. Žalovaná v 1/ rade mala voči spoločnosti LAJCO s.r.o. ako pôvodnému veriteľovi pohľadávky spôsobilé na započítanie v čase, keď sa postúpenie pohľadávok stalo účinné, a tak jednostranným zápočtom zo dňa 23.8.2012 započítala pohľadávku vo výške 29.175,11 Eur voči žalobcovi ako novému veriteľovi. Zápočtom zo dňa 27.8.2012 vo výške 74.800,78 Eur započítala žalovaná v 1/ rade pohľadávku, ktorá jej vznikla z titulu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 3.8.2012 medzi postupcom COMPEL METAL s.r.o. „v konkurze“ a žalovanou v 1/ rade ako postupníkom. Žalovaná v 1/ rade zaslala dňa 30.8.2012 predmetný jednostranný zápočet spolu s oznámením zo dňa 28.8.2012 o existencii vzájomnej pohľadávky žalobcovi. Táto zásielka bola vrátená dňa 22.9.2012 s tým, že nebola v odbernej lehote prevzatá. Uplatnená pohľadávka žalobcu tak zanikla jednostrannými zápočtami žalovanej v 1/ rade.
3. Žalobca namietal, že žalovaná v 1/ rade jednostranným zápočtom zo dňa 23.8.2012 započítala nesplatné pohľadávky voči pohľadávkam splatným, čo je v rozpore so zákonom, a uviedol tiež, že postupca LAJCO s.r.o. nepostúpil žalobcovi všetky pohľadávky voči žalovanej a naďalej si voči nej ponechal pohľadávky vo výške 27.857,55 Eur, ktoré započítal jednostranným právnym úkonom, doručeným žalovanej dňa 28.8.2012, s tým, že zostatok do sumy 29.175,11 Eur poukázal na účet žalovanej. Žalovaná v 1/ rade tak jednostranným zápočtom započítavala už neexistujúce pohľadávky. K zápočtu žalovanej v 1/ rade zo dňa 27.8.2012 uviedol žalobca, že spoločnosť LAJCO s.r.o. žalovanej v 1/ rade dňa 6.8.2012 oznámila, že pohľadávky, ktoré má voči nej vo výške 103.975,89 Eur, postúpila žalobcovi. Od tohto okamihu začala žalovanej v 1/ rade bežať lehota uvedená v § 529 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a teda mala bez zbytočného odkladu žalobcovi oznámiť, že má pohľadávku voči spoločnosti LAJCO s.r.o. Žalovaná v 1/ rade oznámila žalobcovi, že má pohľadávku vo výške 29.175,11 Eur titulom vystavenia faktúr na spoločnosť LAJCO s.r.o., pričom ako tvrdí, mala v tom čase už aj pohľadávky nadobudnuté titulom postúpenia zo spoločnosti COMPEL METAL s.r.o. „v konkurze“. Ak mala žalovaná v 1/ rade tieto pohľadávky už dňa 6.8.2012, mala tieto skutočnosti žalobcovi bez zbytočného odkladu oznámiť, čo však učinila až 30.8.2012. Z dôvodu nedodržania podmienok § 529 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj len „OZ“) považuje žalobca jednostranný zápočet zo dňa 27.8.2012 za neplatný.
4. Okresný súd poukázal na ust. § 524 ods. 1, § 526 ods. 1, § 529 ods. 2, § 580 a § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka a na ust. § 358 a § 364 Obchodného zákonníka a konštatoval, že žalobca nárok odvodzoval od zmluvy o postúpení pohľadávok medzi postupcom LAJCO s.r.o., Rožňava a žalobcom ako postupníkom zo dňa 6.8.2012. Okresný súd uviedol, že predmetom postúpenia boli presne špecifikované faktúry, uvedené v zmluve o postúpení pohľadávky, ktoré boli vystavené na základe kúpnych zmlúv medzi spoločnosťou LAJCO s.r.o. a žalovanou v 1/ rade, predmetom ktorých bola dodávka odliatkov. Záväzkový vzťah medzi žalovanou v 1/ rade a spoločnosťou LAJCO s.r.o. nebol v konaní spochybnený, rovnako ako oprávnenosť vystavenia faktúr, ktorými bola fakturovaná kúpna cena za dodávku odliatkov spoločnosťou LAJCO s.r.o. Z dokazovania bolo preukázané, že pôvodne tieto zlievarenské výrobky nakúpila spoločnosť LAJCO s.r.o. od spoločnosti COMPEL METAL s.r.o. a následne boli dodané žalovanej v 1/ rade. Ani táto dodávka nebola v konaní spochybnená.
Spochybňovaná bola platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok medzi postupcom LAJCO s.r.o. a žalobcom ako postupníkom zo dňa 6.8.2012, pričom žalovaný v 2/ rade argumentoval tým, že ak by bolo rozhodnuté v prospech žalobcu, tak by žalovaný musel platiť dvakrát, jednak kúpnu cenu za dodaný tovar a jednak cenu ako odplatu za postúpenie pohľadávok. K tejto argumentácii okresný súd uviedol, že právna zástupkyňa žalovaného v 2/ rade stotožňovala dva rozdielne pojmy, a to kúpnu cenu a odplatu za postúpenie pohľadávky, čo však samo osebe nepredstavuje rozpor so zákonom a tieto sumy sa platia dvom rozdielnym subjektom. Kúpna cena je platená novému veriteľovi titulom zmluvy o postúpení pohľadávok a odplata za postúpenie je platená postupcovi. K namietanému rozporu zmluvy o postúpení pohľadávok s dobrými mravmi s tým, že spoločnosť LAJCO s.r.o. sa zbavovala svojho majetku, postupovala pohľadávky a ponechala si len záväzky, okresný súd uviedol, že v danej zmluve bola pohľadávka postúpená odplatne, a teda nie je možné hovoriť o znižovaní majetku spoločnosti LAJCO s.r.o. a naviac žalovaná v 1/ rade nebola zbavená možnosti svoje pohľadávky, ktoré mala voči spoločnosti LAJCO s.r.o., započítať, pretože toto právo jej zostalo zachované, pokiaľ dodrží lehotu podľa § 529 ods. 2 OZ. Okresný súd tak uvedenú zmluvu vyhodnotil ako platnú. Čo sa týka konania Ing. Z. W. za spoločnosť LAJCO s.r.o., okresný súd toto konanie vyhodnotil v súlade s ust. § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej aj len „OBZ“), lebo bolo preukázané, že vo firme LAJCO s.r.o. vykonával účtovnícke práce a do jeho kompetencie patrilo aj uskutočňovanie zápočtov.
5. Dňa 13.5.2013 navrhol Pavel Hlaváč - INPEX, aby bola pripustená zámena účastníkov na strane žalovaných s tým, že z konania vystúpi doterajšia žalovaná a na jej miesto vstúpi Pavel Hlaváč - INPEX, a to na základe Zmluvy o predaji podniku zo dňa 26.4.2013. Žalobca v tejto súvislosti žiadal, aby do konania vstúpil ďalší účastník na strane žalovaného, a to žalovaný v 2/ rade Pavel Hlaváč - INPEX s tým, že žalovaná v 1/ rade ručí za splnenie záväzkov prevedených na Pavla Hlaváča - INPEX titulom zmluvy o predaji podniku. Okresný súd o týchto návrhoch právoplatne rozhodol uznesením tak, že zamietol návrh na zámenu účastníkov a pripustil vstup do konania žalovaného v 2/ rade Pavla Hlaváča - INPEX.
6. Okresný súd s prihliadnutím na záver o platnosti zmluvy o postúpení pohľadávok konštatoval, že žalobca sa stal novým veriteľom týchto pohľadávok a žalovanej v 1/ rade vznikla povinnosť pohľadávky uhradiť novému veriteľovi, teda žalobcovi. K obrane žalovanej v 1/ rade s poukazom na jednostranné zápočty okresný súd uviedol, že žalovaná v 1/ rade najprv argumentovala dvomi zápočtami z 23.8.2012 a z 27.8.2012 a neskôr obranu rozšírila aj o zápočet z 3.8.2012. K zápočtu z 3.8.2012 okresný súd uviedol, že dokazovaním bolo preukázané, že záväzok žalovanej v 1/ rade voči žalobcovi v sume 29.175,11 Eur týmto započítaním nezanikol. Žalobca od počiatku tvrdil, že žalovaná v 1/ rade síce takýto započítací úkon urobila, avšak nikdy sa podľa neho neriadili, pretože boli započítavané pohľadávky splatné voči nesplatným, čo je v zmysle § 359 OBZ možné len dohodou, ku ktorej nedošlo. Tento zápočet bol vrátený žalovanej v 1/ rade práve z tohto dôvodu, s čím žalovaná v 1/ rade vlastne súhlasila a práve z tohto dôvodu učinila následne zápočet z 23.8.2012, ktorého predmetom sú aj faktúry preukazujúce pohľadávky žalovanej v 1/ rade voči spoločnosti LAJCO s.r.o., a to faktúry č. 120336, 120337, 120352, 120354, 120356, 120357, 120375 a 120378. Obidva zápočty, teda zápočet z 3.8.2012 aj z 23.8.2012, sú na sumu 29.175,11 Eur. Okresný súd uviedol, že naviac zápočet z 3.8.2012 ani nebol do spisu predložený a do spisu bola predložená len emailová korešpondencia, z ktorej vyplýva, že tento zápočet zasielajú v prílohe ako originál poštou. Okresný súd konštatoval, že záväzok žalovanej v 1/ rade voči žalobcovi vo výške 29.175,11 Eur zápočtom zo dňa 3.8.2012 nezanikol.
7. K jednostrannému zápočtu žalovanej v 1/ rade z 23.8.2012 vo výške 29.175,11 Eur uviedol okresný súd, že týmto zápočtom nemohla uplatnená pohľadávka žalobcu zaniknúť, pretože tento zápočet bol žalobcovi doručený dňa 30.8.2012, o čom svedčí potvrdenie pošty. V tom čase však už žalobca voči žalovanej v 1/ rade započítal svoje pohľadávky oproti záväzkom spoločnosti LAJCO s.r.o. voči žalovanej v 1/ rade titulom faktúr č. 212337, 212347, 212348, 212352, 212355, 212357, 212361, 212363 a 212367, ktoré záväzky ako svoje pohľadávky započítavala žalovaná v 1/ rade práve vo svojom zápočte zo dňa 23.8.2012. Započítací prejav žalovanej v 1/ rade voči žalobcovi ako aj započítací prejav spoločnosti LAJCO s.r.o. voči žalovanej v 1/ rade sú datované a podané na pošte dňa 23.8.2012, avšak zápočet žalobcu bol žalovanej v 1/ rade doručený už dňa 27.8.2012, o čom svedčí potvrdenie pošty, a týmto okamihom sa zápočet voči žalovanej v 1/ rade stal účinným. Naproti tomu zápočet žalovanej v 1/ rade bol žalobcovi doručený neskôr až 30.8.2012, a preto zápočet žalobcu, ktorý bol doručený skôr, lebo došiel skôr adresátovi, nadobudol účinnosť skôr. Ak právny zástupca žalovanej v 1/ rade argumentoval dispozičnou sférou, že sa obidva zápočty, ktoré boli na pošte podané v rovnaký deň, dostali do dispozičnej sféry sporových strán v rovnaký deň, tak v tomto prípade nie je možné s týmto termínom
narábať z dôvodu, že to, kedy sa listina dostala do dispozičnej sféry adresáta, má význam len vtedy, ak sa zásielku nepodarí doručiť vôbec. Žalovanej v 1/ rade však bol zápočet doručený poštou dňa 27.8.2012. Okresný súd tak uzavrel, že ani týmto zápočtom z 23.8.2012 nemohol zaniknúť záväzok žalovanej v 1/ rade voči žalobcovi v sume 29.175,11 Eur. Žalovaná v 1/ rade ten istý zápočet ako zápočet zo dňa 23.8.2012 učinila najprv voči spoločnosti LAJCO s.r.o., a to práve zápočtom z 3.8.2012, ktorý bol doručený primárne emailom 7.8.2012 o 10,07 hod., avšak v tom čase už žalovaná v 1/ rade vedela, že zápočet nemôže urobiť, lebo LAJCO s.r.o. postúpil svoje pohľadávky voči žalovanej v 1/ rade na žalobcu a oznámil to žalovanej v 1/ rade tiež 7.8.2012, avšak už o 7,30 hod. Zápočet žalovanej v 1/ rade datovaný dňa 3.8.2012 avšak emailom odosielaný až 7.8.2012, tak bol odosielaný v čase, keď žalovaná v 1/ rade už vedela, že pohľadávky spoločnosti LAJCO s.r.o. voči nej, a to pohľadávky, voči ktorým žalovaná v 1/ rade už započítavala, už boli zo spoločnosti LAJCO s.r.o. postúpené na žalobcu, o čom sa žalovaná v 1/ rade dozvedela skôr, než zápočet z 3.8.2012 spoločnosti LAJCO s.r.o. odoslala.
8. K zápočtu žalovanej v 1/ rade zo dňa 27.8.2012 okresný súd uviedol, že ani týmto zápočtom v sume 74.800,78 Eur nemohla pohľadávka žalobcu zaniknúť, pretože COMPEL METAL s.r.o. postúpil pohľadávky voči LAJCO s.r.o. na žalovanú v 1/ rade dňa 3.8.2012, a teda žalovaná v 1/ rade sa stala vlastníčkou týchto pohľadávok. Následne LAJCO s.r.o. dňa 6.8.2012 postúpil pohľadávky voči žalovanej v 1/ rade na žalobcu, čím sa žalobca stal vlastníkom pohľadávok voči žalovanej v 1/ rade. Zápočtom zo dňa 27.8.2012 započítavala žalovaná v 1/ rade voči žalobcovi pohľadávky, ktoré mala voči LAJCO s.r.o., ešte predtým, ako LAJCO s.r.o. započítal svoje pohľadávky voči žalovanej v 1/ rade. Okresný súd je toho názoru, že žalovaná v 1/ rade nemohla toto započítanie platne uskutočniť, pretože nedodržala lehotu bez zbytočného odkladu uvedenú v § 529 ods. 2 OZ. Žalovaná v 1/ rade ako dlžník mohla voči žalobcovi ako postupníkovi použiť na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré mala voči postupcovi LAJCO s.r.o. v čase, keď jej bolo oznámené alebo preukázané postúpenie, k čomu došlo dňa 7.8.2012 emailom, ktorým jej LAJCO s.r.o. oznámil postúpenie pohľadávok na žalobcu, za predpokladu, že oznámila existenciu pohľadávok voči LAJCO s.r.o. žalobcovi bez zbytočného odkladu. Žalovaná v 1/ rade to však neurobila bezodkladne, ale až 30.8.2012, a teda od momentu, kedy jej bolo oznámené postúpenie pohľadávok na žalobcu od spoločnosti LAJCO s.r.o. dňa 7.8.2012, uplynulo 23 dní, ktorú lehotu okresný súd vyhodnotil ako lehotu nie bez zbytočného odkladu. Okresný súd preto považoval tento zápočet z 27.8.2012 za neplatný, a preto pohľadávka voči žalobcovi v rozsahu 74.800,78 Eur nezanikla.
9. Okresný súd tak ustálil, že žalované sumy sú žalobcovi povinní zaplatiť obidvaja žalovaní, a to žalovaný v 2/ rade na základe toho, že tieto záväzky prevzal na seba zmluvou o predaji podniku od žalovanej v 1/ rade a žalovaná v 1/ rade zodpovedá za tieto záväzky titulom ručenia v zmysle ust. § 477 ods. 3 OBZ, keď ručí za splnenie prevedených záväzkov. Okresný súd preto na zaplatenie sumy 103.975,89 Eur zaviazal obidvoch žalovaných. Keďže žalovaní sa dostali do omeškania, má žalobca právo požadovať tiež úroky z omeškania, a to zákonné úroky v súlade s ust. § 369 ods. 1 OBZ, ktorých výška v súlade so základnou úrokovou sadzbou Európskej centrálnej banky (0,75 %, zvýšená o osem percentuálnych bodov) zodpovedá úrokom z omeškania vo výške 8,75 % odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr. Nakoľko žalobca požadoval úroky z omeškania vo výške 9 % ročne, okresný súd v časti presahujúcej zákonný úrok žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP s tým, že žalobca mal vo veci plný úspech, a preto mu voči žalovaným v 1/ a 2/ rade priznal právo na úplnú náhradu trov konania.
10. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v 1/ rade cestou právnej zástupkyne odvolanie podaním zo dňa 7.2.2017, a to z dôvodu, že okresný súd z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaná v 1/ rade žiadala žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania vo výške 100 %. Žalovaná v 1/ rade v odvolaní poukázala na námietku absolútnej neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 6.8.2012 medzi spoločnosťou LAJCO s.r.o. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, čím vzniesla námietku jeho aktívnej vecnej legitimácie v konaní. K postúpeniu pohľadávky došlo medzi personálne prepojenými obchodnými spoločnosťami, kedy konateľom a spoločníkom týchto spoločností je jedna a tá istá osoba. Z výpovede Jozefa Ugorčáka ml. na pojednávaní dňa 7.7.2016 vyplynul záver, že táto zmluva nesledovala ekonomický či hospodársky legitímny cieľ, ale jej účelom bolo poškodiť žalovanej v 1/ rade a obmedziť ju v uplatňovaní jej veriteľských práv, nakoľko dôvodom postúpenia pohľadávok bola snaha zabrániť žalovanej v 1/ rade, aby mohla stret vzájomných pohľadávok riešiť zápočtom, tak ako to bolo dovtedy zvykom. Jozef Ugorčák ml. pohľadávky voči žalovanej v 1/ rade previedol z LAJCO s.r.o. na inú svoju spoločnosť - žalobcu, aby žalovanej v 1/ rade znemožnil vykonať zápočet voči LAJCO s.r.o. Spoločnosť
LAJCO s.r.o. bola následne ponechaná bez majetku a bez možnosti vo vzťahu k veriteľom vymôcť ich majetkové práva. Podľa žalovanej v 1/ rade sa tak jedná o zneužitie práva, a teda konanie v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore s poctivým obchodným stykom, ktoré nemôže požívať právnu ochranu. Ak účelom výkonu práva nie je realizácia oprávnených hospodárskych záujmov, ale snaha zvýhodniť druhú stranu a spôsobiť jej ujmu, ide o absolútne neplatný právny úkon (rozhodnutie NS SR 3Obo/32/2009, IV. ÚS 195/2012-66). Okresný súd sa s touto námietkou žalovanej v 1/ rade dostatočne nevysporiadal, keď uviedol, že postúpenie pohľadávky bolo dojednané ako odplatné s tým, že podľa okresného súdu mala žalovaná v 1/ rade inú zákonnú možnosť ako započítavať pohľadávky voči postupcovi. Podľa žalovanej v 1/ rade sa voľba jej práv spojených s vlastníctvom pohľadávky voči postupcovi LAJCO s.r.o. nedotýka zákonných kritérií pre hodnotenie platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu, ktorým LAJCO s.r.o. previedla svoje pohľadávky na žalobcu.
11. Vo vzťahu k zápočtu žalovanej v 1/ rade zo dňa 23.8.2012 nesúhlasila žalovaná v 1/ rade s argumentáciou okresného súdu, nakoľko pri interpretácii požiadavky o doručení hmotno-právneho úkonu je potrebné vziať zreteľ na právne účinky jednostranných adresovaných právnych úkonov, vyplývajúce z ust. § 43a ods. 2 veta prvá a z § 45 ods. 1 OZ. Podľa týchto ustanovení prejav vôle vyjadrený jednostranným právnym úkonom pôsobí od doby, kedy dôjde osobe, ktorej je určený, a voči neprítomnej osobe pôsobí od okamihu, keď jej dôjde. Prejav vôle je tak voči prítomnej osobe účinný ihneď a voči neprítomnej osobe musí prejav vôle dôjsť a nemusí jej byť doručený (adresátom prevzatý). Neprítomnej osobe prejav vôle dôjde vtedy, keď sa ocitne vo sfére jej dispozície, teda v takej sfére, v rámci ktorej možno rozumne očakávať, že sa adresát s obsahom písomnosti oboznámi, resp. sa môže objektívne oboznámiť (rozhodnutie NS SR sp.zn. 5Cdo 129/2010, publikované v Zbierke stanovísk NS SR a súdov Slovenskej republiky pod č. R 27/2011). Úvaha okresného súdu v napádanom rozhodnutí týmto kritériám priamo protirečí. Polemická je potom aj úvaha ohľadom doručovania započítania žalovanej v 1/ rade spoločnosti LAJCO s.r.o. emailom zo dňa 7.8.2012 o 10,07 hod., keďže dôkazmi bolo preukázané, kedy sa žalovaná v 1/ rade o oznámení o postúpení pohľadávok od postupcu LAJCO s.r.o. žalobcovi dozvedela. Ak okresný súd presadzuje názor, že sa tak udialo dňa 7.8.2012 o 7,30 hod., kedy bol email odoslaný, tento záver protirečí predchádzajúcim úvahám okresného súdu, v zmysle ktorých je dôležité nie kedy sa písomnosť dostane do dispozície adresáta, ale kedy ju tento skutočne prevezme, teda v tomto prípade prečíta.
12. K zápočtu zo dňa 27.8.2012 a k záveru okresného súdu, že zo strany žalovanej v 1/ rade nebolo bez zbytočného odkladu uskutočnené oznámenie o započítateľných pohľadávkach, žalovaná v 1/ rade uviedla, že okresný súd vo svojich úvahách nereagoval na argumentáciu žalovanej v 1/ rade, že si táto svoju povinnosť podľa § 529 ods. 2 OZ splnila až po tom, ako spoločnosť COMPEL METAL oznámila spoločnosti LAJCO s.r.o. postúpenie pohľadávok, keďže až týmto momentom sa LAJCO s.r.o. dozvedel, že nie je povinný plniť COMPEL METAL s.r.o. ale žalovanej v 1/ rade. Oznámenie o postúpení pohľadávky dlžníkovi vykonal správca konkurznej podstaty spoločnosti COMPEL METAL JUDr. Marián Ďurana za okolnosti popísaných na pojednávaní dňa 7.7.2016. Nie je zrejmé, či okresný súd túto obranu žalovanej v 1/ rade preskúmaval a či ju poňal do mozaiky okolností, ktoré viedli k meritórnemu záveru.
13. Žalovaná v 1/ rade ďalej namietala, že bez reakcie bola ponechaná jej argumentácia, že oznámenie o postúpení pohľadávky z postupcu LAJCO na žalobcu nebolo vykonané oprávnenou osobou, o čom svedčí fakt, že žalobca spolu so žalobou do konania predložil iné oznámenie o postúpení pohľadávky, ktoré už bolo podpísané konateľom spoločnosti LAJCO Jozefom Ugorčákom. Pri porovnaní listín z č.l. 35 a z č.l. 7 je zrejmé, že ide o rozdielne podpisy a z dokazovania vyplynulo, že listinu z č.l. 35 podpísal Z. W. st., ktorý sa v tejto písomnosti prezentoval ako konateľ spoločnosti. Ak by Z. W. st. chcel podpísať seba, tak mal uviesť dodatok, z ktorého by bolo zrejmé, že koná na základe splnomocnenia, či už zákonného alebo zmluvného, a nie predstierať, že je konateľom. Okresný súd jeho konanie vyhodnotil s odkazom na ust. § 15 OBZ, ktorý záver je v protiklade s výpoveďou žalobcu, ktorý uviedol, že Z. W. st. konal za spoločnosť LAJCO s.r.o. na základe generálnej plnej moci. Táto plná moc však nebola predložená a nebola preukázaná ani jej existencia. Tento úkon ani nebol vykonaný zákonným spôsobom, nakoľko je zrejmé, že za LAJCO táto listina nebola opatrená podpisom oprávnenej osoby, a teda nebola dodržaná písomná forma právneho úkonu, ktorú si strany pre tento úkon dohodli (v emailovej správe zo dňa 7.8.2012 je zrejmý zámer oznámiť postúpenie pohľadávky písomnou formou: „originál zasielam poštou“
- čo sa následne aj udialo. Rovnakým defektom je postihnutý aj zápočet zo dňa 23.8.2012, adresovaný INPEXU vo výške 27.587,55 Eur, na ktorý z identických dôvodov nie je možné prihliadať. Podľa žalovanej
v 1/ rade tak oznámenie o postúpení pohľadávky zo spoločnosti LAJCO na žalobcu bolo INPEXU právne účinným spôsobom oznámené až v rámci súdneho konania.
14. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie tiež žalovaný v 2/ rade cestou vtedajšej právnej zástupkyne, a to v podaní zo dňa 27.2.2017. Odvolanie odôvodnil odkazom na ust. § 365 ods. 1 CSP a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania alebo rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Žalovaný v 2/ rade namietal nedostatok jasného a vyčerpávajúceho odôvodnenia rozsudku okresného súdu, čo malo za následok jeho nepreskúmateľnosť. Okresný súd dospel k záveru, že k oznámeniu o postúpení pohľadávok došlo emailom zo dňa 7.8.2012, ktorý spoločnosť LAJCO s.r.o. o 7,30 hod. zaslala žalovanej v 1/ rade. Okresný súd sa pritom nevysporiadal s argumentáciou, či samotné oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 6.8.2012, ktoré bolo prílohou tohto emailu, spĺňalo náležitosti platného právneho úkonu podľa § 256 ods. 1 Občianskeho zákonníka (poznámka krajského súdu správne malo byť zrejme uvedené ust. § 526 ods. 1 OZ) a teda, či mohlo vyvolať zamýšľané právne účinky. Takéto oznámenie musí byť podpísané konajúcou osobou podľa § 40 ods. 3 OZ. Napriek tomu, že právna úprava nevyžaduje písomnú formu tohto oznámenia, účastníci sa na písomnej forme dohodli v zmysle § 40 ods. 1 OZ, čo vyplýva zo samotného emailu zo dňa 7.8.2012, podľa ktorého mal byť originál oznámenia zaslaný poštou, a tiež z výpovede Ing. Z. W. st. na pojednávaní dňa 20.10.2016, kde uviedol, že pred tým, ako email odoslal, tak s INPEXom o postúpení ústne nekomunikoval. Oznámenie o postúpení pohľadávok zaslané emailom zo dňa 7.8.2012 ako príloha nebolo vôbec podpísané. Toto oznámenie bolo následne podpísané a zaslané žalovanej v 1/ rade poštou Ing. Z. W. st., a teda nebolo sporné, že podpis na tomto oznámení nie je podpisom konateľa spoločnosti Jozefa Ugorčáka ml. Žalobca spolu so žalobou v konaní predložil iné oznámenie o postúpení pohľadávok s totožným obsahom, ale podpísané už oprávnenou osobou - konateľom spoločnosti LAJCO s.r.o. Jozefom Ugorčákom ml. Napriek výpovedi Z. W. st., že tento za spoločnosť LAJCO s.r.o. konal na základe plnomocenstva, okresný súd bez vysvetlenia v odôvodnení uviedol, že jeho konanie bolo v súlade s § 15 ods. 1 OBZ. Konateľ spoločnosti LAJCO s.r.o. Jozef Ugorčák ml. pritom na pojednávaní uviedol, že jeho otec za túto spoločnosť konal na základe plnej moci. Takáto plná moc však v konaní nebola predložená. Ak by aj Z. W. st. bol oprávnený za spoločnosť LAJCO s.r.o. podpisovať, mal uviesť pri svojom mene dodatok, z ktorého by bolo zrejmé, že koná na základe splnomocnenia, resp. iného poverenia, a nie predstierať, že je konateľom. Oznámenie o postúpení pohľadávky je preto nutné považovať za neurčitý a nezrozumiteľný prejav vôle, čo je sankcionované jeho absolútnou neplatnosťou a súčasne sa jedná o neplatný právny úkon v zmysle § 40 ods. 3 OZ z dôvodu, že nie je podpísané konajúcou osobou. Žalovaný v 2/ rade v tejto súvislosti dal do pozornosti rozsudok NS SR sp.zn. 6Obo 21/2008, kde bol riešený obdobný prípad, kedy sa nepreukázalo oznámenie o postúpení pohľadávky ústnou formou, a preto bola skúmaná platnosť písomnej formy s tým, že najvyšší súd dospel k záveru, že k naplneniu ust. § 526 OZ nedošlo z dôvodu, že oznámenie o postúpení pohľadávky nebolo možné považovať za platný právny úkon, keďže nebolo podpísané konajúcou osobou a nebolo ho možné považovať ani za určité a zrozumiteľné. Rovnakým defektom je podľa žalovaného v 2/ rade postihnutý aj jednostranný zápočet zo dňa 23.8.2012, adresovaný žalovanej v 1/ rade. Na základe uvedeného tak k oznámeniu o postúpení pohľadávok došlo až začatím konania podaním žaloby žalobcom ako postupníkom, ktorý spolu so žalobou predložil oznámenie o postúpení pohľadávok spĺňajúce náležitosti platného právneho úkonu a predložil tiež zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 6.8.2012. Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 6.8.2012 má kľúčový význam, nakoľko predstavuje začiatok plynutia lehoty bez zbytočného odkladu, čo je rozhodujúce pri zápočte zo dňa 27.8.2012.
15. Žalovaný v 2/ rade tiež namietol, že okresný súd sa v odôvodnení nedostatočne zaoberal skutočnosťou, či je žalobca nositeľom uplatňovaného práva a či mu tak patrí aktívna vecná legitimácia. Žalovaný v 2/ rade v tejto súvislosti namietal absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 6.8.2012, nakoľko k postúpeniu došlo medzi personálne prepojenými obchodnými spoločnosťami, ktorých konateľom je jedna a tá istá osoba - Jozef Ugorčák ml. V tejto zmluve absentuje akýkoľvek ekonomický či hospodársky účel, keď odplata za postúpenie pohľadávok je dohodnutá tak, že k zaplateniu odmeny vo výške postúpenej pohľadávky spoločnosti LAJCO s.r.o. zo strany žalobcu dôjde až po uhradení pohľadávky dlžníkom. Uvedené potvrdil aj Jozef Ugorčák ml., ktorý na pojednávaní uviedol, že dôvodom postúpenia pohľadávok bola snaha zabrániť žalovanej v 1/ rade, aby mohla stret vzájomných pohľadávok riešiť započítaním. K postúpeniu pohľadávok došlo v čase, kedy spoločnosť LAJCO s.r.o. evidovala záväzky voči iným spoločnostiam do výšky 300.000,- Eur a tieto dlhší čas neuhrádzala. Správca konkurznej podstaty spoločnosti COMPEL METAL s.r.o. Marián Ďurana
potvrdil, že v rámci exekučných konaní nebolo nič vymožené, pretože spoločnosť LAJCO s.r.o. je nemajetná a nedisponuje žiadnym majetkom. Takýto postup obchodných spoločností ohľadom postúpenia pohľadávok preto nemôže požívať právnu ochranu a jedná sa o zneužitie práva, nakoľko účelom výkonu takéhoto práva nie je realizácia vlastných oprávnených hospodárskych záujmov, ale snaha znevýhodniť druhú stranu a spôsobiť jej ujmu. Konaním spoločnosti LAJCO s.r.o. nedošlo k zneužitiu práva len vo vzťahu k žalovanej v 1/ rade, ale aj vo vzťahu k ostatným jej veriteľom. Podľa rozsudku NS SR sp.zn. Obdo V 53/2003 sa personálne prepojenie obchodných spoločností neprieči dobrým mravom, avšak ich správanie v obchodných vzťahoch musí byť obvyklé, poctivé a spravodlivé, neodporujúce základným zásadám prevládajúcim v spoločnosti, ktoré vymedzujú konanie zodpovedajúce dobrým mravom. Námietkami ohľadom personálneho prepojenia týchto spoločností sa okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal a výpoveď Jozefa Ugorčáka ml. odignoroval.
16. Žalobca cestou právneho zástupcu vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej v 1/ rade uviedol, že okresný súd dostatočne a správne vyhodnotil všetky vyjadrenia na pojednávaniach a tiež písomné podania účastníkov a z vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Žalobca tak žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Identickým vyjadrením reagoval žalobca cestou právneho zástupcu aj na odvolanie žalovaného v 2/ rade.
17. Na doručené vyjadrenia žalobcu k podaným odvolaniam žalovaná v 1/ rade ani žalovaný v 2/ rade písomne nereagovali.
18. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej v 1/ rade a odvolanie žalovaného v 2/ rade bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 379 písm. a), § 380 ods. 1 CSP a rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením vo výroku I. o povinnosti žalovaných v rade 1/ a 2/ zaplatiť žalobcovi sumu 103.975,89 Eur s úrokom z omeškania a vo výroku o trovách prvoinštančného konania zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Krajský súd zároveň odvolanie žalovanej v 1/ rade a odvolanie žalovaného v 2/ rade proti výroku II. rozsudku okresného súdu v spojení s opravným uznesením, ktorým výrokom bola vo zvyšku žaloba zamietnutá, odmietol podľa ust. § 386 písm. b) CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3:0.
19. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
20. Podľa § 386 CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo d) nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.
21. Vo vzťahu k svojmu prvému výroku, ktorým došlo k odmietnutiu odvolania žalovanej v 1/ rade a odvolania žalovaného v 2/ rade proti výroku II. rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/181/2012-389 zo dňa 20.10.2016 v spojení s uznesením (opravným) Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/181/2012-467 zo dňa 5.10.2017, ktorým bola vo zvyšku žaloba zamietnutá, krajský súd poukazuje na ust. § 359 CSP, podľa ktorého odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a aj na judikované rozhodnutie Rc 40/1993, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 07.07.1992 sp. zn. 1Cdo/28/1992, podľa ktorého právnej vety ...„právo na podanie dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nemá ten účastník, ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý na svojich právach“. Za analogického použitia citovaného judikovaného rozhodnutia napadnutý druhý výrok rozsudku okresného súdu, ktorým bola vo zvyšku žaloba zamietnutá, nevyznel v neprospech žalovaných, a teda týmto výrokom žalovaní neboli dotknutí na svojich právach. Z uvedeného žalovaní v tejto časti nimi podaných odvolaní neboli osobami oprávnenými na podanie odvolania a v tejto časti bolo preto ich odvolanie odmietnuté podľa ust. § 386 písm. b) CSP, podľa ktorého odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
22. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
23. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
24. Za účelom posúdenia odvolacích dôvodov žalovanej v 1/ rade a žalovaného v 2/ rade sa krajský súd v potrebnom rozsahu oboznámil s priebehom konania pred okresným súdom, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním napadnutého rozsudku. Bolo zrejmé, že predmetom konania je žaloba žalobcu na zaplatenie pohľadávok, ktoré žalobca nadobudol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 6.8.2012 medzi žalobcom a spoločnosťou LAJCO s.r.o. Žalovaní sa v konaní bránili námietkami ohľadom neplatnosti tejto zmluvy o postúpení a tiež námietkou, že pohľadávky žalobcu zanikli jednostrannými zápočtami žalovanej v 1/ rade.
25. S ohľadom na žalovanými vymedzené odvolacie dôvody sa krajský súd považuje za potrebné predovšetkým vyjadriť k žalovaným namietanej otázke neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi postupcom LAJCO s.r.o. a postupníkom S&T Metal s.r.o. dňa 6.8.2012 (č.l. 4-6 spisu). Predmetom tejto zmluvy je postúpenie pohľadávok postupcu postupníkovi za odplatu, a to pohľadávok voči dlžníkovi Ivete Hlaváčovej INPEX vymedzených v tejto zmluve odkazom na vystavené faktúry v súhrnnej výške 103.975,89 Eur. Postupník sa za postúpenie pohľadávok zaviazal zaplatiť postupcovi odplatu vo výške 103.975,89 Eur, a to po pripísaní úhrady od dlžníka na svoj účet. Žalovaní v konaní pred súdom prvej inštancie a obdobne v podaných odvolaniach proti rozsudku okresného súdu namietali, že táto zmluva bola uzatvorená medzi obchodnými spoločnosťami, ktoré sú personálne prepojené, kedy konateľom a spoločníkom týchto spoločností je jedna a tá istá osoba, ktorá dotknutú zmluvu za obidve zmluvné strany aj podpísala. Zároveň žalovaní namietali, že táto zmluva nesledovala žiadny ekonomický či hospodársky legitímny cieľ a jej účelom bolo zabrániť žalovanej v 1/ rade, aby mohla stret vzájomných pohľadávok z obchodného styku riešiť zápočtom.
26. Krajský súd vo vzťahu k námietke žalovaných v 1/ a 2/ rade ohľadom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi žalobcom ako postupníkom a spoločnosťou LAJCO s.r.o. ako postupcom uvádza, že v zmysle ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka môže veriteľ svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Z tohto ustanovenia je tak zrejmé, že na postúpenie pohľadávky nie je potrebný súhlas dlžníka, ktorým v čase postúpenia pohľadávky bola žalovaná v 1/ rade. Zároveň však v zmysle ust. § 526 ods. 1 OZ je postupca povinný postúpenie pohľadávky bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi s tým, že dokiaľ mu postúpenie pohľadávky nie je oznámené, alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník svojho záväzku plnením postupcovi. Z ust. § 526 ods. 2 pritom plynie, že v prípade oznámenia postúpenia pohľadávky dlžníkovi postupcom nemá dlžník oprávnenie dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení. V prípade, ak v konaní, v ktorom postupník uplatňuje voči dlžníkovi právo na zaplatenie pohľadávky, ktorú nadobudol od postupcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, namieta dlžník neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, je potrebné zaoberať sa otázkou, či postúpenie pohľadávky bolo dlžníkovi oznámené postupcom alebo či sa dlžník o postúpení pohľadávky dozvedel od postupníka, ktorý mu skutočnosť postúpenia pohľadávky preukázal. Ust. § 526 vychádza z charakteru oznámenia postupcu dlžníkovi o tom, že došlo k postúpeniu, ako skutočnosti, na ktorú viaže vznik povinnosti dlžníka plniť postupníkovi. Oznámenie postupcu o tom, že došlo k postúpeniu pohľadávky je jednostranným právnym úkonom postupcu adresovaným dlžníkovi, na základe ktorého musí dlžník plniť postupníkovi a nie pôvodnému veriteľovi (postupcovi). V dôsledku oznámenia o postúpení pohľadávky, ktoré adresuje pôvodný veriteľ (postupca) dlžníkovi, nastáva zmena osoby veriteľa, pričom aj v prípade, ak by z akéhokoľvek dôvodu bola zmluva o postúpení pohľadávky neplatným alebo ničotným právnym úkonom, má plnenie postúpenej pohľadávky dlžníkom novému veriteľovi - postupníkovi účinky splnenia dlhu aj vo vzťahu k postupcovi. Ust. § 526 tak chráni dlžníka, ktorý by prípadne plnil svoj záväzok či už postupcovi alebo postupníkovi aj v prípade, ak by táto osoba podľa hmotného práva v čase plnenia nebola veriteľom pohľadávky, napr. pre to, že zmluva o jej postúpení by bola neplatná. Vo vzťahu medzi postupníkom a dlžníkom preto nemôže byť relevantná otázka, či zmluva o postúpení pohľadávky je alebo nie je platným právnym úkonom za situácie, ak dlžníkovi postúpenie pohľadávky oznámi postupca ako pôvodný veriteľ. V takomto prípade nie je potrebné skutočnosť postúpenia voči dlžníkovi preukazovať zmluvou o postúpení pohľadávky, a preto dlžník spravidla ani nemá možnosť hodnotiť, či zmluva o postúpení pohľadávky je alebo nie je platným právnym úkonom. Ust. § 526 ods. 1 veta prvá OZ viaže zmenu osoby oprávnenej na prijatie plnenia na oznámenie postúpenia pohľadávky postupcom dlžníkovi,
pričom nie je podstatné, či v skutočnosti k takémuto postúpeniu došlo platne alebo či vôbec bola zmluva o postúpení pohľadávky uzatvorená. V zmysle rozhodnutia publikovaného pod Rc 16/2004: „Ak postupca oznámil dlžníkovi postúpenie pohľadávky a dlžník na základe tohto oznámenia splnil dlh postupníkovi, došlo k splneniu dlhu, aj keď zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná“. Pre dlžníka je tak z hľadiska jeho právneho postavenia irelevantné, či k postúpeniu pohľadávky skutočne došlo alebo nie a otázku, či pohľadávka bola alebo nebola skutočne postúpená a či postúpenie je alebo nie je platné, je možné riešiť len v prípadnom spore medzi postupcom a postupníkom. Ak vo vzťahu k právnemu postaveniu dlžníka nie je na základe oznámenia postupcu o postúpení pohľadávky relevantné, či došlo alebo nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky, tak takáto okolnosť nemôže byť významná ani v súdnom konaní, v ktorom žalobca ako postupník uplatňuje nárok na zaplatenie pohľadávky, ohľadom ktorej pôvodný veriteľ ako postupca notifikoval dlžníka, že táto pohľadávka bola postúpená žalobcovi ako postupníkovi. Preto v súdnom konaní dlžníkovi nepatrí námietka neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky s výnimkou námietok v zmysle ust. § 525 OZ, teda s výnimkou námietok, že pohľadávka v zmysle tohto zákonného ustanovenia postúpená vôbec nemohla byť. Krajský súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutie Veľkého senátu NS ČR sp.zn. 31Cdo 1328/2007, s ktorým sa stotožňuje a v zmysle ktorého: „Dlžník vo všeobecnosti nemá v súdnom konaní, v ktorom je proti nemu uplatnený návrh postupníka na zaplatenie postúpenej pohľadávky, k dispozícii námietku, že zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná. Ak podľa hmotného práva nie je pre určenie osoby, ktorá je v dôsledku postúpenia pohľadávky a následnej notifikácie veriteľa dlžníkovi oprávnená prijať plnenie s účinkami dlhu, rozhodujúce či bola zmluva o postúpení platná a či k nej naozaj došlo, potom táto okolnosť nemôže byť významná ani v tomto súdnom konaní. Súd skúma, čo je dané podľa hmotného práva, a to sa nemení len preto, že dôjde k sporu. Námietka neplatnosti zmluvy o postúpení tak s výnimkou prípadov uvedených v § 525 OZ dlžníkovi voči postupníkovi neprislúcha“. Pre dlžníka je tak výlučne významnou tá právna skutočnosť, či mu bolo postupcom oznámené postúpenie pohľadávky a ak sa tak stalo, je dlžník povinný splniť svoj dlh označenému postupníkovi aj v prípade, keby zmluva o postúpení nebola platná. V zmysle rozhodnutia publikovaného pod Rc 61/2010: „Ak postupca oznámil dlžníkovi, že postúpil pohľadávku postupníkovi potom dlžník nemá (s výnimkou prípadov uvedených v § 525 OZ) voči postupníkovi v spore o úhradu pohľadávky k dispozícii obranu založenú na námietke neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky“. Podľa ust. 526 ods. 2 OZ, ak bolo postúpenie pohľadávky oznámené postupcom, tak dlžník už nemá právo dožadovať sa ani preukázania zmluvy o postúpení, a to z toho dôvodu, že na právnom postavení dlžníka sa postúpením pohľadávky nič nemení. V zmysle rozhodnutia NS ČR sp.zn. 21Cdo 5427/2007: „Ak je dlžník povinný vychádzať z oznámenia postupcu o postúpení pohľadávky bez toho, aby bol oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení, je povinný s výnimkou prípadov uvedených v § 525 OZ splniť dlh postupníkovi, aj keby mal pochybnosti o tom, či naozaj došlo k postúpeniu pohľadávky. Dlžník preto nemôže dôvodne odmietať splnenie dlhu len preto, že považuje zmluvu o postúpení pohľadávky za neurčitý alebo nezrozumiteľný právny úkon alebo z iných podobných dôvodov“. Krajský súd tak v zhode s rozhodnutím publikovaným pod R 119/2003 uzaviera, že: „Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie“.
27. V zmysle uvedených východísk potom krajský súd, za situácie oznámenia o postúpení pohľadávok realizovaného postupcom, dospel k záveru o nedôvodnosti námietky tak žalovanej v 1/ rade ako aj žalovaného v 2/ rade ohľadom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom ako postupníkom a spoločnosťou LAJCO s.r.o. ako postupcom. V konaní preto nebol priestor zaoberať sa námietkami žalovaných ohľadom neplatnosti tejto zmluvy z dôvodu jej rozporu, či už s dobrými mravmi alebo s poctivým obchodným stykom, ani námietkou, že v dôsledku tejto zmluvy došlo k zhoršeniu právneho postavenia veriteľov spoločnosti LAJCO s.r.o. V zhode so súdom prvej inštancie však možno k uvedeným námietkam konštatovať, tak ako to vyplýva aj z vyššie uvedených teoretických východísk, že touto zmluvou nedošlo k zmene právneho postavenia žalovanej v 1/ rade ako pôvodnej dlžníčky postupovaných pohľadávok, nakoľko žalovaná v 1/ rade na základe postúpenia pohľadávky nestratila svoju možnosť uplatniť voči postupovaným pohľadávkam svoje na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré mala voči pôvodnému veriteľovi LAJCO s.r.o., a to či už z vlastných vzťahov s týmto veriteľom alebo ako pohľadávky, nadobudnuté postúpením pohľadávok od správcu konkurznej podstaty spoločnosti COMPEL METAL s.r.o. K záveru o neplatnosti predmetnej zmluvy nemôžu viesť ani námietky žalovaných v tom smere, že podľa vyjadrenia konateľa žalobcu bolo účelom uzatvárania tejto zmluvy o postúpení pohľadávok to, aby žalovaná v 1/ rade nemohla stret vzájomných pohľadávok
riešiť započítaním. Konanie žalobcu a spoločnosti LAJCO s.r.o., ktoré medzi nimi viedlo k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávok, je konaním, ktoré je v súlade s relevantnou úpravou Občianskeho zákonníka, ktorá umožňuje takouto zmluvou o postúpení pohľadávky zmenu v osobe veriteľa aj bez súhlasu žalovanej v 1/ rade ako pôvodného dlžníka týchto pohľadávok. Čo sa týka úmyslu zabrániť takýmto právnym úkonom započítaniu pohľadávok zo strany žalovanej v 1/ rade, je krajský súd názoru, že takýto úmysel konajúcich subjektov nemôže mať za následok neplatnosť tejto zmluvy, a to práve z dôvodu, že ako už bolo konštatované vyššie, zmluvou o postúpení pohľadávky sa právne postavenie žalovanej v 1/ rade ako pôvodného dlžníka pohľadávky nezmenilo a nedošlo ani k zániku jej možnosti riešiť stret vzájomných pohľadávok započítaním. Vo vzťahu k právnemu postaveniu žalovanej v 1/ rade došlo k zmene výlučne v tom smere, že započítanie po relevantnom oznámení skutočnosti postúpenia pohľadávky bolo potrebné za splnenia zákonných podmienok ustanovenia § 529 ods. 2 OZ realizovať nie voči pôvodnému veriteľovi, teda spoločnosti LAJCO s.r.o., ale voči novému veriteľovi - postupníkovi (žalobcovi).
28. Žalovaní v podaných odvolaniach ďalej namietali skutočnosť, že zo strany spoločnosti LAJCO s.r.o. nedošlo k relevantnému oznámeniu o postúpení pohľadávky, a to z dôvodu, že medzi stranami mala byť vymienená písomná forma tohto právneho úkonu, a tiež z dôvodu, že tento právny úkon oznámenia nebol realizovaný osobou, oprávnenou konať za veriteľa LAJCO s.r.o. v postavení postupcu. Krajský súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru o nedôvodnosti námietky žalovaných v 1/ a 2/ rade v tomto smere s tým, že v konaní predovšetkým nebolo preukázané, že by medzi stranami v zmysle ust. § 40 ods. 1 OZ došlo k dohode o písomnej forme právneho úkonu oznámenia o postúpení pohľadávky. Žalovaní existenciu takejto dohody, v zmysle ktorej oznámenie postúpenia pohľadávky zo strany spoločnosti LAJCO s.r.o. malo byť žalovanej v 1/ rade ako pôvodnému dlžníkovi postupovaných pohľadávok oznamované písomnou formou, vyvodili z emailovej správy zo dňa 7.8.2012. Krajský súd po oboznámení sa s touto emailovou správou vrátane jej prílohy, ktoré sú založené na č.l. 287 a 288 spisu, konštatuje, že sa jedná o emailovú správu zasielanú Z. W., kde sa priamo v texte emailu uvádza: „originál zasielam poštou“. Prílohou tejto emailovej správy bolo Oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 6.8.2012 (č.l. 288 spisu) urobené v mene spoločnosti LAJCO s.r.o. Rožňava, adresované žalovanej v 1/ rade, podľa ktorého na základe zmluvy o postúpení pohľadávok boli pohľadávky vyplývajúce z faktúr uvedených v tomto oznámení v celkovej výške 103.975,89 Eur postúpené postupníkovi - žalobcovi. Z tohto emailu je tak možné konštatovať, že sa jedná o jednostranný právny úkon spoločnosti LAJCO s.r.o., ktorým táto spoločnosť oznamuje skutočnosť postúpenia pohľadávok žalovanej v 1/ rade ako pôvodnému dlžníkovi týchto pohľadávok, pričom tieto pohľadávky, vrátane osoby postupníka, ktorému boli tieto pohľadávky postúpené, bližšie špecifikuje v prílohe emailu.
29. Vo vzťahu k otázke, či bola alebo nebola medzi stranami uzatvorená dohoda o písomnej forme tohto právneho úkonu oznámenia postúpenia pohľadávok, je potrebné poukázať na ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré vychádza zo zásady bezformálnosti právnych úkonov a písomnú či inú formu právneho úkonu predpisuje len v konkrétne stanovených prípadoch. V zásade tak vo všeobecnosti platí, že právny úkon možno urobiť v akejkoľvek forme, pokiaľ osobitná forma nie je predpísaná zákonom alebo nie je dohodnutá účastníkmi dotknutého právneho úkonu. Právny úkon sa preto môže urobiť či už ústne alebo písomne alebo aj konkludentným spôsobom, t.j. konaním, z ktorého určitý prejav vôle vyplýva alebo mlčaním alebo opomenutím tam, kde inak by sa určitý prejav vôle očakával. Na to, aby bolo možné konštatovať, že medzi účastníkmi došlo k dohode o určitej forme právneho úkonu, napr. k dohode, že právny úkon môže byť urobený len písomne, by z vykonaného dokazovania muselo byť preukázané, že takáto dohovorená forma právneho úkonu bola medzi jeho účastníkmi dohodnutá, teda že bola výsledkom dvojstranného právneho úkonu v podobe zhodného prejavu vôle zúčastnených osôb. Dohoda ako dvojstranný právny úkon vzniká konsenzom, t.j. úplným a bezpodmienečným prijatím návrhu na uzavretie takejto dohody, kedy na základe zmluvného konsenzu vzniká medzi zmluvnými stranami zmluvné právo. V konkrétnostiach prejednávanej veci by sa jednalo o dohodu, na základe ktorej by určité právne úkony mali byť uskutočnené výlučne v písomnej forme. Ako už bolo krajským súdom konštatované, emailové oznámenie zo dňa 7. augusta 2012 (č.l. 287 spisu) je jednostranným právnym úkonom spoločnosti LAJCO s.r.o. adresovaným žalovanej v 1/ rade. Z tohto jednostranného právneho úkonu nevyplýva, že by medzi stranami došlo k dohode o tom, že právny úkon oznámenia o postúpení pohľadávky má byť realizovaný výlučne písomnou formou. Na to, aby takáto dohoda mohla byť preukázaná, by muselo byť v konané zistené, že existoval návrh, na základe ktorého niektorý z dotknutých subjektov požadoval, aby tento právny úkon bol realizovaný v písomnej forme, a následne by musel byť preukázaný právny úkon, ktorým by adresát tohto návrhu s takýmto návrhom na písomnú
formu tohto právneho úkonu vyslovil súhlas. Takéto okolnosti však v podmienkach v prejednávanej veci krajským súdom neboli z dokazovania vykonaného okresným súdom zistené. Krajský súd v tomto smere poukazuje aj na obsah výpovede Ing. Z. W. st., ktorý na pojednávaní pred okresným súdom dňa 20.10.2016 uviedol, že pred tým, ako email zo dňa 7.8.2012 žalovanej v 1/ rade zaslal, tak s INPEXOM o tomto postúpení ústne nekomunikoval. Zo strany žalovaných toto tvrdenie v konaní nebolo spochybnené, a preto nemožno dospieť k záveru, že by pred samotným odoslaním tohto emailu došlo k akejkoľvek dohode, na základe ktorej by bolo možné v zmysle ust. § 40 ods. 1 OZ konštatovať, že si strany vymienili písomnú formu právneho úkonu oznámenia o postúpení pohľadávky.
30. Pre oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky adresované dlžníkovi nie je osobitná forma tohto právneho úkonu stanovená ani ustanovením § 526 ods. 1 OZ. Oznámenie o postúpení pohľadávky tak možno definovať ako jednostranný právny úkon adresovaný dlžníkovi, pre ktorý nie sú predpísané žiadne osobitné náležitosti a toto oznámenie je možné urobiť aj celkom bezformálne, nakoľko na rozdiel od zmluvy o postúpení pohľadávky nie je Občianskym zákonníkom pre tento právny úkon predpísaná žiadna formálna náležitosť. Oznámenie o postúpení pohľadávky tak mohlo byť urobené nielen písomne ale aj ústne, pričom postačuje, aby tento právny úkon vyhovoval všeobecným požiadavkám kladeným na platný právny úkon, teda aby bol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Právny úkon jednostranného oznámenia postúpenia pohľadávok v zmysle emailovej správy založenej na č.l. 287, 288 uvedené náležitosti spĺňa, nakoľko z tohto emailu v spojení s jeho prílohou je zrejmé, že spoločnosť LAJCO s.r.o. Rožňava oznamuje žalovanej v 1/ rade postúpenie pohľadávok definovaných v prílohe emailu postupníkovi spoločnosti S&T Metal s.r.o. (žalobcovi). Ak pre takýto právny úkon Občiansky zákonník v ust. § 526 ods. 1 nevyžaduje žiadnu osobitnú formu, nie je možné dospieť k záveru, že by takéto oznámenie, ktoré bolo urobené emailovou správou, bolo možné pre nedostatok formy označiť ako neplatný právny úkon.
31. Čo sa týka skutočnosti, že predmetné oznámenie vyhotovil Z. W. st., ktorý nebol konateľom spoločnosti LAJCO s.r.o., poukazuje krajský súd na výpoveď tohto svedka na pojednávaní pred okresným súdom dňa 20.10.2016 (zápisnica založená na č.l. 372 a nasl. spisu). Z. W. st. v rámci svojej svedeckej výpovede uviedol, že pre spoločnosť LAJCO s.r.o. na základe dohody vykonáva všetky práce súvisiace s účtovníctvom a má na starosti komunikáciu s daňovým úradom, preberanie pošty, práce súvisiace s účtovníctvom aj rozhodnutia, ktoré súvisia s účtovníctvom a z účtovníckej práce mu tak vyplýva aj oprávnenie vykonávať zápočty s tým, že nemôže podpísať zmluvu o postúpení pohľadávok, ale následne po podpise zmluvy je jeho povinnosťou ako účtovníka oznamovať postúpenie pohľadávok dlžníkom s tým, že pokiaľ ide o účtovnícke záležitosti, tak tieto doklady aj podpisuje. Svedok ďalej uviedol, že realizoval aj komunikáciu so spoločnosťou INPEX v roku 2012, kedy elektronicky aj písomne posielal objednávky, faktúry, zápočty, odpovede a komunikoval emailom prípadne aj poštou, pričom potvrdil, že zasielal aj email založený na č.l. 287 spisu, teda email o oznámení postúpenia pohľadávok zo dňa 7.8.2012. Krajský súd na základe tohto vyjadrenia svedka, ktoré v konaní nebolo vyvrátené, v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že svedok Z. W. st. bol oprávnený v mene spoločnosti LAJCO s.r.o. konať v zmysle ust. § 15 ods. 1 OBZ, teda ako osoba, ktorá bola pri prevádzkovaní podniku poverená určitou činnosťou, v danom prípade, ako vyplýva z výpovede svedka, činnosťou týkajúcou sa vedenia účtovníctva vrátane zápočtov a komunikácie ohľadom započítania pohľadávok. V zmysle tohto zákonného ustanovenia tak bol svedok W. splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza, medzi ktoré úkony možno nepochybne zaradiť aj úkon oznámenia postúpenia pohľadávky postupcom žalovanej v 1/ rade ako dlžníkovi. Skutočnostiam uvádzaným svedkom Z. W. st. v jeho svedeckej výpovedi korešpondujú aj písomné doklady, z ktorých je zrejmé, že svedok vyhotovil nielen emailové oznámenie zo dňa 7.8.2012, ale následne, ako sám potvrdil, podpísal aj písomné vyhotovenie oznámenia o postúpení pohľadávok zo dňa 6.8.2012 a tiež jednostranný zápočet spoločnosti LAJCO s.r.o. adresovaný žalovanej v 1/ rade datovaný dňa 23.8.2012 (č.l. 90 spisu) a tiež skutočnosť, že Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 6.8.2012, tak ako to svedok vo svojej výpovedi uviedol, bola podpísaná priamo konateľom spoločnosti LAJCO s.r.o., nakoľko na takýto úkon svedok oprávnený nebol. Len samotná skutočnosť, že na oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa 6.8.2012 bol pri mene svedka uvedený nesprávny údaj, že za spoločnosť LAJCO s.r.o. tento doklad podpísal konateľ spoločnosti, nemôže viesť k záveru o neplatnosti tohto právneho úkonu, a to s prihliadnutím na skutočnosť, že svedok Z. W. st. bol na tento úkon v zmysle ust. § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka splnomocnený a tiež s prihliadnutím na skutočnosť, že na uskutočnenie tohto právneho úkonu oznámenia o postúpení pohľadávky nebola potrebná písomná forma. S prihliadnutím na tieto závery je tak potrebné hodnotiť aj námietku žalovaného v 2/ rade odkazom
na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Obo 21/2008. Krajský súd vo vzťahu k tomuto rozsudku predovšetkým považuje za potrebné uviesť, že sa jedná o rozsudok Najvyššieho súdu SR ako súdu odvolacieho vo vzťahu k prvostupňovému rozsudku Krajského súdu v Bratislave. V danom prípade tak nie je možné toto rozhodnutie považovať za ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu, ktorá je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach Najvyššieho súdu, ktoré sú ako judikáty publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (obdobne podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej SR sp.zn. 3Cdo 6/2017). Dotknuté rozhodnutie ani na prejednávanú právnu vec nie je možné aplikovať, a to z toho dôvodu, že v rámci tohto rozhodnutia sa posudzovala platnosť oznámenia o postúpení pohľadávky, ktoré bolo dlžníkovi oznamované na hlavičkovom papieri spoločnosti, ktorá v čase doručenia oznámenia už neexistovala, pričom tento právny úkon oznámenia bol zároveň posúdený ako neurčitý z dôvodu nedostatočnej identifikácie ochrannej známky, ktorej sa v prejednávanom prípade zmluvy o prevode ochranných známok týkali a zároveň Najvyšší súd SR konštatoval, že toto oznámenie nebolo zaslané postupcom ale postupníkom, čo spôsobuje neurčitosť prejavu vôle s následkom právnej neistoty. V danom prípade sa tak Najvyšší súd zaoberal skutkovo odlišnými okolnosťami oznámenia o postúpení pohľadávky, a preto toto rozhodnutie, ktoré ani je možné považovať za ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, na prejednávanú vec nedopadá.
32. Vo vzťahu k jednostrannému zápočtu zo dňa 23.8.2012, ktorý adresovala spoločnosť LAJCO s.r.o. žalovanej v 1/ rade (založený vrátane prílohy na č.l. 88-90 spisu) uvádza krajský súd obdobné závery vo vzťahu k možnosti vyhotovenia a podpísania tohto jednostranného zápočtu Z. W. st. ako závery uvedené vo vzťahu k oznámeniu o postúpení pohľadávky zo dňa 7.8.2012, ktoré rovnako vyhotovil a podpísal Z. W. st. Ako bolo konštatované, Z. W. st. bol oprávnený v mene spoločnosti LAJCO vykonávať úkony, týkajúce sa vedenia účtovníctva vrátane oznámení a realizácie zápočtov vzájomných pohľadávok. Z tohto dôvodu nemôžu obstáť námietky žalovaných vo vzťahu k neplatnosti tohto právneho úkonu jednostranného započítania z dôvodu, že nebol v mene spoločnosti LAJCO vykonaný na to oprávnenou osobou.
33. Vo vzťahu k záveru ohľadom oprávnenia Z. W. st. vyhotoviť a zaslať emailom žalovanej v 1/ rade oznámenie o postúpení pohľadávok považuje krajský súd za potrebné zvýrazniť, že žalovaná v 1/ rade toto oznámenie o postúpení pohľadávok akceptovala a týmto oznámením sa v ďalších právnych vzťahoch riadila. Táto skutočnosť nepochybne vyplýva z toho, že po tom, ako jej toto oznámenie o postúpení pohľadávok bolo zo strany spoločnosti LAJCO s.r.o. doručené emailovou správou, žalovaná v 1/ rade postupovala v intenciách tohto oznámenia a následne realizovala právne úkony týkajúce sa započítania vzájomných pohľadávok nie voči pôvodnému veriteľovi - postupcovi LAJCO s.r.o., ale voči novému veriteľovi, o ktorom mala vedomosť práve z tohto oznámenia o postúpení pohľadávok, teda voči postupníkovi - žalobcovi. Žalovaná v 1/ rade žalobcovi po doručení oznámenia o postúpení pohľadávok zasielala listiny, ktorými mu oznamovala, že má započítateľné pohľadávky voči pôvodnému veriteľovi LAJCO s.r.o. a voči žalobcovi aj uskutočnila jednostranné započítanie pohľadávok, a to jednostranným zápočtom zo dňa 23.8.2012 a zo dňa 27.8.2012. K spochybneniu platnosti oznámenia o postúpení pohľadávok zo strany žalovanej v 1/ rade a následne žalovaného v 2/ rade tak došlo až po začatí súdneho konania v súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu na zaplatenie pohľadávok, ktoré nadobudol postúpením od spoločnosti LAJCO s.r.o.
34. Žalovaná v 1/ rade ohľadom svojho zápočtu datovaného dňa 23.8.2012 v podanom odvolaní namietla nesprávne právne posúdenie okresného súdu vo vzťahu k doručeniu hmotnoprávnych úkonov jednostranných zápočtov s tým, že podľa žalovanej v 1/ rade tieto hmotnoprávne úkony aj voči neprítomnej osobe v zmysle ust. § 43a ods. 2 veta prvá a § 45 ods. 1 OZ pôsobia od doby, kedy tejto osobe dôjdu. Krajský súd, po oboznámení sa s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, sa s jeho závermi vo vzťahu k účinnosti doručovania zápočtov žalovanej v 1/ rade voči žalobcovi a zápočtu LAJCO s.r.o. voči žalovanej v 1/ rade, ktoré boli obidva datované dňa 23.8.2012, nestotožnil. Okresný súd v ods. 38 odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že obidva dotknuté zápočty boli datované a podané na pošte dňa 23.8.2012, avšak zápočet žalobcu (poznámka krajského súdu správne malo byť uvedené zápočet LAJCO s.r.o.) bol doručený žalovanej v 1/ rade už dňa 27.8.2012 a zápočet žalovanej v 1/ rade bol žalobcovi doručený až 30.8.2012. Vo vzťahu k argumentácii žalovanej v 1/ rade odkazom na doručenie týchto zápočtov do dispozičnej sféry adresátov okresný súd uviedol, že aj keď sa tieto zápočty dostali do dispozičnej sféry adresátov v rovnaký deň, tak nie je možné vychádzať z doručenia do dispozičnej sféry adresáta, nakoľko táto je použiteľná len vtedy, ak sa nepodarí zásielku doručiť vôbec.
Okresný súd uzavrel, že ak žalovanej v 1/ rade bol zápočet doručený poštou dňa 27.8.2012, tak bol doručený žalovanej v 1/ rade skôr, lebo skôr došiel adresátovi, a teda skôr nadobudol účinnosť.
35. Krajský súd v tomto smere poukazuje na ust. § 45 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Z tohto ustanovenia tak vyplýva, že vo vzťahu k účinnosti prejavu vôle Občiansky zákonník nevyžaduje, aby sa adresát s obsahom tohto doručeného prejavu vôle aj oboznámil a postačuje, že adresát získal konkrétnu možnosť s týmto obsahom prejavu vôle sa oboznámiť, keď napr. prejav vôle obsiahnutý v liste bol doručený do bytu adresáta či do jeho poštovej schránky a nie je podmienkou, aby sa s obsahom návrhu aj skutočne oboznámil. Prejav vôle aj voči neprítomnej osobe pôsobí od okamihu, keď jej dôjde, teda od okamihu, keď sa tento prejav vôle ocitne vo sfére dispozície adresáta. Do dispozičnej sféry adresáta sa prejav vôle dostane v momente, keď adresát nadobudol konkrétnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle, napr. prejavu vôle obsiahnutom v liste, a to aj v prípade, ak je neprítomný, teda získal možnosť oboznámiť sa s adresovaným právnym úkonom. Za takúto možnosť nie je možné považovať len samotné prevzatie písomného úkonu adresátom, ale aj tie prípady, keď prejav vôle dôjde adresátovi do jeho bytu či do jeho poštovej schránky, napr. aj vhodením oznámenia o uložení takej zásielky do poštovej schránky. Aj takýmto úkonom adresát nadobúda konkrétnu objektívnu možnosť s obsahom zásielky sa oboznámiť, pričom nie je nevyhnutné, aby túto možnosť využil, teda s obsahom zásielky sa aj oboznámil, a postačuje, ak adresát takúto objektívnu možnosť mal. Krajský súd v tomto smere primerane poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 32Odo 442/2003, v zmysle ktorého ...„ak adresovaný prejav vôle konajúceho nedošiel do sféry adresáta, právny úkon nie je perfektný. Prejav vôle dôjde adresátovi, len čo sa dostane do sféry jeho dispozície, t.j. v okamihu, keď adresát nadobudne objektívnu možnosť sa oboznámiť s obsahom prejavu vôle. Od okamihu dôjdenia prejavu vôle do sféry dispozície adresáta je právny úkon pre konajúce subjekty záväzný a nemožno ho jednostranne odvolať. Nie je pritom nevyhnutné, aby sa adresát oboznámil s obsahom právneho úkonu; postačuje, že mal objektívnu možnosť spoznať jeho obsah“. Obdobné závery možno vztiahnuť aj na doručovanie do emailovej schránky, ktorú adresát označuje ako schránku, ktorú používa na komunikáciu. Aj v takomto prípade prejav vôle pôsobí od momentu, keď dôjde na emailovú adresu príjemcu bez ohľadu na to, či príjemca email otvorí alebo nie. Za čas dôjdenia prejavu vôle je tak možné vo všeobecnosti považovať čas, kedy prejav vôle došiel adresátovi, teda čas, v ktorom sa podľa obvyklých okolností mohol s jeho obsahom oboznámiť. Občiansky zákonník v uvedenom ustanovení nerozlišuje situáciu pri doručovaní zásielky adresátovi podľa toho, či adresát využije alebo nevyužije možnosť s touto zásielkou a jej obsahom sa oboznámiť, ale vychádza výlučne zo skutočnosti, že prejav vôle aj voči neprítomnej osobe pôsobí od okamihu, keď jej dôjde. Krajský súd v tomto smere poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 4Obdo/73/2016, podľa ktorého: „Pre začiatok plynutia výpovednej doby podľa Občianskeho zákonníka je rozhodujúci moment uloženia zásielky do poštovej schránky adresáta, kedy je poštová zásielka považovaná za doručenú. Vhodením oznámenia o uložení zásielky do poštovej schránky adresáta tento nadobúda objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky. Pre nadobudnutie účinkov doručenia úkonu a začatie plynutia výpovednej doby nie je podstatné, či sa adresát s jeho obsahom oboznámil až neskôr, v čase plynutia odbernej lehoty na vyzdvihnutie uloženej zásielky.“ V zmysle uvedeného preto nemôže obstáť záver súdu prvej inštancie, ktorý pri doručovaní jednostranného zápočtu spoločnosti LAJCO s.r.o. adresovaného žalovanej a pri doručovaní jednostranného zápočtu žalovanej v 1/ rade adresovaného žalobcovi, ktoré obidva boli dané na poštovú prepravu v ten istý deň, vyhodnotil ako skôr doručený ten zápočet, ktorý bol dňa 27.8.2012 reálne prevzatý, pričom sa okresný súd nezaoberal otázkou, kedy tieto zápočty došli do sféry dispozície adresáta. Až po vyhodnotení týchto okolností bude možné prijať záver, ktorý z týchto jednostranných právnych úkonov bol doručený adresátovi skôr, a teda ktorý z nich skôr nadobudol účinnosť.
36. Žalovaná v 2/ rade v podanom odvolaní vo vzťahu k v poradí druhému zápočtu datovanému dňa 27.8.2012 namietala záver súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého v prípade tohto zápočtu nebolo zo strany žalovanej v 1/ rade žalobcovi bez zbytočného odkladu oznámené, že žalovaná v 1/ rade má započítateľné pohľadávky voči pôvodnému veriteľovi LAJCO s.r.o. Okresný súd konštatoval, že od oznámenia postúpenia pohľadávok od spoločnosti LAJCO s.r.o. emailom zo dňa 7.8.2012 do oznámenia žalovanej v 1/ rade žalobcovi ohľadom započítateľných pohľadávok dňa 30.8.2012 uplynulo 23 dní, ktorú lehotu okresný súd nevyhodnotil ako lehotu bez zbytočného odkladu, a z tohto dôvodu zápočet z 27.8.2012 vyhodnotil ako neplatný. Krajský súd vo vzťahu k tomuto záveru okresného súdu, s ktorým sa stotožnil, poukazuje na úpravu v ust. § 529 ods. 1 OZ, ktoré ustanovenie upravuje právne postavenie dlžníka vo vzťahu k postupovanej pohľadávke tak, že samotným postúpením pohľadávky sa právne
postavenie dlžníka nemení, tak ako už bolo uvedené vyššie. Dlžník potom tie námietky, ktoré mohol uplatniť voči pohľadávke v čase jej postúpenia, môže uplatniť aj po tom, ako došlo k postúpeniu pohľadávky. V zmysle ods. 2 tohto ustanovenia môže dlžník na započítanie voči postupníkovi použiť aj pohľadávky, ktoré boli spôsobilé na započítanie a ktoré mal voči postupcovi v čase, keď mu bolo oznámené alebo preukázané postúpenie pohľadávky v zmysle § 526 OZ. Zákon však takúto možnosť dlžníka viaže na oznámenie tejto skutočnosti postupníkovi bez zbytočného odkladu. Z ust. § 529 ods. 2 OZ vyplývajú podmienky, za naplnenia ktorých môže dlžník použiť na započítanie voči postupníkovi svoje pohľadávky, ktoré mal voči postupcovi v čase oznámenia alebo preukázania postúpenia. Medzi tieto podmienky patrí, aby sa jednalo o pohľadávky spôsobilé na započítanie, aby dlžník mal túto pohľadávku v čase, keď sa postúpenie pohľadávky stalo voči nemu účinným a aby dlžník bez zbytočného odkladu po tom, čo mu postúpenie pohľadávky bolo oznámené alebo preukázané, oznámil novému veriteľovi, že má vzájomnú pohľadávku proti postupcovi. Obdobne judikoval Najvyšší súd ČR vo veci sp.zn. 29Odo 171/2003, keď uzavrel, že „dlžník, ktorý má v dobe, kedy sa voči nemu stalo účinným postúpenie pohľadávky, voči postupníkovi pohľadávku spôsobilú na započítanie a ktorý bez zbytočného odkladu túto skutočnosť oznámil postupníkovi, môže v zmysle ust. § 529 ods. 2 OZ uskutočniť jednostranný úkon, smerujúci k započítaniu pohľadávky, ktorú má voči postupcovi, priamo proti postupníkovi“.
37. Z uvedených zhodnotení tak vyplýva, že na to, aby žalovaná v 1/ rade mohla použiť na započítanie voči žalobcovi ako postupníkovi svoje pohľadávky, ktoré mala v čase oznámenia postúpenia, teda v čase doručenia emailovej správy zo dňa 7.8.2012, voči spoločnosti LAJCO s.r.o. ako postupcovi, je nevyhnutné okrem iného naplnenie požiadavky, aby žalovaná v 1/ rade túto skutočnosť bez zbytočného odkladu po tom, ako jej bolo postúpenie pohľadávky oznámené, oznámila novému veriteľovi, teda žalobcovi v postavení postupníka. Okresný súd tak vecne správne skúmal otázku, či túto zákonom stanovenú lehotu žalovaná v 1/ rade dodržala. Krajský súd vo vzťahu k dĺžke lehoty bez zbytočného odkladu poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obdo 32/2007, v ktorom Najvyšší súd SR riešil identickú otázku dodržania lehoty bez zbytočného odkladu zakotvenej v ust. § 529 OZ. Najvyšší súd vo vzťahu k tomuto ustanoveniu uviedol, že toto stanovuje predpoklady, ktoré musia byť spoločne naplnené, aby došlo k právne relevantnému započítaniu, pričom uzavrel, že ...„žalovaný vierohodne nepreukázal, že skutočne oznámil túto skutočnosť postupníkovi bez zbytočného odkladu. Tento pojem sa v ustálenej právnej praxi vykladá podľa objektívnych možností splnenia stanovenej povinnosti a keď odvolací súd vyslovil, že lehota bez zbytočného odkladu je doba zodpovedajúca 8 dňom, nemožno ustáliť názor, že by to bolo v rozpore s právnym predpisom. Pod pojmom bez zbytočného odkladu je potrebné rozumieť rozhodne kratší časový úsek, čo vyplýva aj z gramatického výkladu tohto slovného spojenia“. Krajský súd sa potom stotožnil s vysloveným záverom súdu prvej inštancie, že zápočet žalovanej v 1/ rade zo dňa 27.8.2012 v intenciách prejednávanej veci nebol urobený za naplnenia zákonom vyžadovaných predpokladov podľa ust. § 529 ods. 2 OZ, nakoľko žalovaná v 1/ rade bez zbytočného odkladu neoznámila žalobcovi, že má voči spoločnosti LAJCO s.r.o. ako postupcovi na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré mieni uplatniť voči žalobcovi ako postupníkovi.
38. Krajský súd vo vzťahu k vyššie uvedenému záveru považuje za potrebné upriamiť pozornosť okresného súdu aj na zápočet žalovanej datovaný dňa 23.8.2012. Vo vzťahu k tomuto zápočtu sa okresný súd predčasne zaoberal otázkou, kedy tento zápočet bol doručený žalobcovi bez toho, aby sa okresný súd zaoberal, obdobne ako pri zápočte zo dňa 27.8.2012, skutočnosťou, či žalovaná v 1/ rade splnila podmienku oznámiť žalobcovi bez zbytočného odkladu, že má k dispozícii na započítanie spôsobilé pohľadávky voči pôvodnému veriteľovi LAJCO s.r.o. Na to, aby žalovaná v 1/ rade mohla voči žalobcovi uplatniť pohľadávky, ktoré voči nemu nadobudla či už z vlastných vzťahov alebo postúpením od správcu konkurznej podstaty COMPEL METAL s.r.o., musí žalovaná v 1/ rade naplniť všetky vyššie uvedené predpoklady podľa § 529 ods. 2 OZ. Preto bude potrebné, aby okresný súd až po ustálení naplnenia týchto predpokladov posúdil platnosť či neplatnosť nielen zápočtu žalovanej v 1/ rade zo dňa 27.8.2012, ale aj zápočtu žalovanej v 1/ rade zo dňa 23.8.2012 a až následne, ak dospeje k záveru, že zápočet zo dňa 23.8.2012 uvedené predpoklady spĺňal, je možné zaoberať sa otázkou jeho doručenia do dispozičnej sféry adresáta.
39. Žalovaná v 1/ rade v podanom odvolaní voči záveru súdu prvej inštancie o nedodržaní lehoty bez zbytočného odkladu podľa § 529 ods. 2 OZ namietala, že svoju povinnosť oznámenia bez zbytočného odkladu splnila až po tom, ako spoločnosť COMPEL METAL oznámila spoločnosti LAJCO s.r.o. postúpenie pohľadávok, keďže podľa žalovanej v 1/ rade až týmto momentom sa LAJCO dozvedel, že nie je povinný plniť COMPEL METAL ale žalovanej v 1/ rade. S uvedenou námietkou žalovanej v 1/
rade sa krajský súd nestotožňuje. Žalovaná v 1/ rade týmto spôsobom viaže plnenie svojich povinností a začiatok lehoty bez zbytočného odkladu na oznámenie v zmysle § 529 ods. 2 OZ na inú zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej žalovaná v 1/ rade nadobudla pohľadávky voči spoločnosti LAJCO s.r.o. od správcu konkurznej podstaty spoločnosti COMPEL METAL s.r.o. Ako už bolo uvedené vyššie, na započítanie pohľadávok žalovanej v 1/ rade voči žalobcovi bolo nevyhnutné naplnenie zákonných predpokladov ust. § 529 ods. 2 OZ, medzi ktoré vo vzťahu k pohľadávkam, ktoré žalovaná v 1/ rade ako dlžník mieni započítať voči žalobcovi ako postupcovi, patrí požiadavka, aby žalovaná v 1/ rade ako dlžník pohľadávky, ktoré chce započítať, mala v čase, kedy sa postúpenie pohľadávky LAJCO s.r.o. voči nej žalobcovi stalo účinným. Postúpenie pohľadávok LAJCO s.r.o. žalobcovi sa voči žalovanej v 1/ rade ako k dlžníkovi stalo účinným dňom doručenia emailového oznámenia o postúpení dňa 7.8.2012. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi postupcom COMPEL METAL s.r.o. „v konkurze“ a žalovanou v 1/ rade ako postupníkom (č.l. 51-52 spisu) vyplýva, že pohľadávky voči spoločnosti LAJCO s.r.o. nadobudla žalovaná v 1/ rade v zmysle bodu 7.5 tejto zmluvy, podľa ktorého sa zmluva stáva platnou a účinnou okamihom jej podpisu zmluvnými stranami, dňa 3.8.2012, kedy bola zmluva podpísaná. Týmto dňom tak žalovaná v 1/ rade nadobudla pohľadávky voči spoločnosti LAJCO s.r.o., a teda sa jedná o pohľadávky, ktoré žalovaná v 1/ rade mala už v čase, kedy jej dňa 7.8.2012 bolo oznámené postúpenie pohľadávok voči nej zo spoločnosti LAJCO s.r.o. žalobcovi ako postupcovi. Skutočnosť, kedy správca konkurznej podstaty úpadcu COMPEL METAL s.r.o. oznámil spoločnosti LAJCO s.r.o., že došlo k postúpeniu pohľadávok žalovanej v 1/ rade, má v zmysle ust. § 526 účinky výlučne vo vzťahu k právnemu postaveniu dlžníka, teda v tomto prípade spoločnosti LAJCO s.r.o., ktorý dlžník je až do okamihu oznámenia postúpenia pohľadávky oprávnený plniť záväzok postupcovi. Na právny vzťah žalovanej v 1/ rade, ktorá sa dňom podpisu tejto zmluvy, teda dňom jej účinnosti stala vlastníkom pohľadávok voči spoločnosti LAJCO s.r.o. a na jej vzťah k jej veriteľovi - žalobcovi okamih, kedy správca konkurznej podstaty postúpenie pohľadávok oznámil spoločnosti LAJCO s.r.o. nemá žiadny vplyv. Žalovaná v 1/ rade v čase, kedy jej dňa 7.8.2012 spoločnosť LAJCO s.r.o. oznámila postúpenie pohľadávok žalobcovi, bola vlastníkom pohľadávok nadobudnutých od úpadcu COMPEL METAL s.r.o. a v prípade, ak mienila tieto pohľadávky započítavať voči novému veriteľovi - žalobcovi, bola mu povinná túto skutočnosť oznámiť v lehote bez zbytočného odkladu v zmysle ust. § 529 ods. 2 OZ.
40. V zmysle uvedených zhodnotení pristúpil krajský súd k zrušeniu rozsudku súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku I. o povinnosti žalovaných zaplatiť žalobcovi sumu 103.975,89 Eur s príslušenstvom a tiež v závislom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania. Bude úlohou okresného súdu s prihliadnutím na vyslovené právne závery súdu odvolacieho, opätovne sa zaoberať otázkou, či zápočtami žalovanej v 1/ rade zo dňa 23.8.2012 a zo dňa 27.8.2012 došlo k zániku pohľadávky, uplatnenej žalobcom v konaní. Okresný súd posúdi naplnenie predpokladov v zmysle ust. § 529 ods. 2 OZ vo vzťahu k v poradí prvému zápočtu žalovanej v 1/ rade zo dňa 23.8.2012 a v prípade, ak dospeje k záveru, že podmienky tohto zákonného ustanovenia pre započítanie zo strany žalovanej v 1/ rade boli naplnené, bude sa zaoberať otázkou, kedy sa tento zápočet dostal do dispozičnej sféry adresáta a posúdením jeho účinnosti aj vo vzťahu k zápočtu spoločnosti LAJCO s.r.o. voči žalovanej v 1/ rade, ktorý bol rovnako datovaný dňa 23.8.2012. Okresný súd tak s prihliadnutím aj na závery súdu odvolacieho vo vzťahu k zápočtu žalovanej v 1/ rade zo dňa 27.8.2012 opätovne vyhodnotí dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu voči žalovanej v 1/ rade a žalovanému v 2/ rade. Pokiaľ v rámci nového konania nedôjde ku kvalitatívne odlišnej zásadnej zmene skutkového a právneho stavu veci, bude súd prvej inštancie vychádzať z uvedených záverov odvolacieho súdu.
41. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
42. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.