Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/13/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudcov JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu: Motor-Car Poprad, spol. s.r.o., so sídlom Partizánska 4447/102, 058 01 Poprad, zastúpeného advokátom JUDr. Františkom Kočkom, so sídlom Pribinova 8, 040 01 Košice, proti žalovanému: J.. R. B., V.. XX.XX.XXXX, B. P. P. XX, XXX XX Y., zastúpenému advokátom Mgr. Marošom Ježíkom so sídlom Okružná 871/65, 064 01 Stará Ľubovňa, pracovisko Mnoheľova 17, 058 01 Poprad, o zaplatenie 1.742,98 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 38C 67/2009-608 zo dňa 02.11.2016 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žiadnej zo strán nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto: „I. žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 030,39 Eur spolu s 8,5 %-ným úrokom z omeškania od 08.11.2007 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, II. v prevyšujúcej časti žalobu zamieta, III. priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 20 %, IV. priznáva štátu právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 40 %, V. priznáva štátu právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 60 %.“

V odôvodnení uviedol, že žalobca žalobou doručenou súdu 13.1.2009 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 1.742,98 eura spolu s 8,5 % úrokom z omeškania od 8.11.2007 až do zaplatenia. Súd prvej inštancie konštatoval, že pôvodne rozsudkom zo 17.09.2012 žalobu zamietol. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie; Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 9Co/77/2012-400, zo dňa 19.11.2013 uvedený rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

2. Súd prvej inštancie pri novom prejednaní veci vo vzťahu ku skutkovému stavu zistil, že 20.7.2007 na základe objednávky žalovaného prevzal žalobca od žalovaného na servisnú opravu havarované osobné motorové vozidlo zn. R. P. E XXX, rok výroby XXXX, L.: M Žalovaný v objednávke zároveň podpísal, že bol oboznámený so všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu (ďalej len „VOP“). Žalobca vykonal opravu vozidla na základe vykazovaného poškodenia motorového vozidla zisteného firmou SLOVEXPERTA s. r. o. 20.7.2007 a následne podľa doohliadky z 14.8.2007. Žalovaný vozidlo prevzal 31.10.2007, čo potvrdil vlastnoručným podpisom na zákazke na servis č. 6863. Faktúrou č. XXXXXXXXX žalobca vyfakturoval žalovanému 427.178,- Sk. Faktúra bola splatná 7.11.2007. Z oznámenia o poistnom plnení poisťovne KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group z 23.11.2007 vyplýva, že v

zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka poisťovňa spolu plnila 334.669,- Sk na účet žalobcu a 3.680,- Sk na účet žalovaného. Žalovaný uhradil žalobcovi dlžnú sumu za vykonanie opravy 40.000,- Sk. Upomienkami z 18.2.2008 a 3.4.2008 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 52.509,- Sk (1.742,98 eura).

3. Súd prvej inštancie v prvom rade skúmal námietku žalovaného o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie, ktorá bola odôvodnená tým, že nie je vlastníkom motorového vozidla, o ktorého opravu ide. Súd prvej inštancie prioritne vychádzal z toho, že objednávateľom v rámci zmluvy o oprave a úprave vecí nemusí byť vlastník veci, teda môže to byť aj osoba, ktorá má vec z akéhokoľvek dôvodu u seba a má záujem na tom, aby bola vada veci odstránená. Podmienku vlastníctva objednávateľa nestanovuje ani zmluva o oprave a úprave veci. Z tohto pohľadu mal za to, že námietka žalovaného je absolútne nedôvodná.

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že uzatvorenie zmluvy o oprave a úprave veci mal preukázané z objednávky z 20.7.2007, z vyjadrení strán v konaní a aj zo samotnej žaloby. Na jej platnosť zákon nevyžaduje písomnú formu. Z takto vzniknutého dvojstranného vzájomného záväzkového právneho vzťahu pre žalobcu ako zhotoviteľa diela vyplývala povinnosť vykonať pre žalovaného opravu motorového vozidla a pre žalovaného, ako objednávateľa, povinnosť zaplatiť žalobcovi cenu tejto opravy. V nadväznosti na uvedené poukázal na to, že žalobca, po tom ako vykonal opravu motorového vozidla, vystavil faktúru, v ktorej uvádzal rozsah vykonaných prác. Mal za preukázané, tak znaleckým posudkom, ako aj výpoveďami pracovníkov žalobcu, že niektoré z prác, ktoré boli uvedené vo faktúre, vykonané neboli. Išlo o montáž a demontáž čelného skla, demontáž a montáž prednej kapoty a jej lakovanie a výmenu vonkajšieho plechového A-stĺpika. Konštatoval, že tieto skutočnosti medzi stranami neboli sporné. Žalobca však argumentoval tým, že montáž a demontáž čelného skla pri potrebe výmeny poškodeného A-stĺpika bola riziková a hrozilo poškodenie čelného skla. Fakturovali teda úkony,ktoré sú vo faktúrte ale oprava poškodenej časti A-stĺpika bola uskutočnená iným spôsobom. Celková suma za vykonané práce bola potom približne rovnaká ako suma za práce, ktoré nevykonali, ale fakturovali. Žalovaný odmietol úhradu sumy uvedenej vo faktúre, a to z dôvodu, že v skutočnosti určité práce vykonané neboli. Súd prvej inštancie sa stotožnil s argumentom žalovaného, že pokiaľ určité práce vykonané neboli, nie je možné ich od žalovaného žiadať s tým, že iné skutočne vykonané práce fakturované nebudú. Je zrejmé, že pri tak rozsiahlej oprave, ako sa uskutočňovala na vozidle žalovaného, môže dôjsť k zmenám v spôsobe opravy, alebo k potrebe vykonať ďalšie opravy, v súvislosti s tým je však potrebné tieto zmeny odkomunikovať tak s majiteľom vozidla, ako aj s poisťovňou, aby vystavená faktúra zodpovedala skutočne vykonaným prácam. Z rovnakej úvahy potom vychádzal aj pri demontáži, montáži a lakovaní prednej kapoty, keďže medzi stranami nebolo sporné, že tieto práce vykonané neboli. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že vykonaná bola demontáž, montáž a lakovanie zadnej kapoty, ktorá zase nebola fakturovaná. Vzhľadom na to sa už bližšie ani nezaoberal tým, či výmena A-stĺpika spôsobom, ako to vykonal žalobca, bola vzhľadom na typ a značku motorového vozidla technologicky správna alebo nie. Na uvedenom základe súd prvej inštancie v tejto časti, teda v rozsahu prác, ktoré vykonané neboli, ale boli žalovanému fakturované, čo zistil znalec a medzi stranami to ani nebolo sporné, žalobe nevyhovel a túto v tejto časti zamietol.

5. Súd prvej inštancie vo zvyšku žalobe vyhovel. Vychádzal z toho, že motorové vozidlo bolo po oprave odovzdané 31.10.2007. Od 1.11.2007 začala plynúť žalovanému šesťmesačná záručná lehota vo vzťahu k vykonaným prácam. Dĺžka záručnej doby vyplývala zo všeobecných obchodných podmienok žalobcu (ďalej aj len „VOP“), (článok 10 bod 10.1. VOP ). Pokiaľ by sa u vykonaných prác nevyskytla žiadna vada, záručná doba by uplynula 1.5.2008. Túto však súd prvej inštancie predĺžil o 8 dní, teda do 9.5.2008. Poukázal na to, že podľa tvrdení žalovaného, najviac osemkrát pristavil motorové vozidlo na opravu vzniknutých vád, pričom tieto boli priebežne odstránené v ten istý deň. Mal za preukázané, že do 25.3.2008 žalovaný ústne vytkol žalobcovi vady na motorovom vozidle päťkrát a tieto boli odstraňované spôsobom, že žalovaný pristavil motorové vozidlo v jeden deň a v ten istý deň si motorové vozidlo u žalobcu vyzdvihol. Od 25.3.2008 do 30.4.2008 prebiehala medzi stranami v konaní písomná komunikácia ohľadom vád, ktoré sa vyskytli na motorovom vozidle žalovaného, ale z predmetných písomných podaní žalovaného nevyplýva, aké právo si z vadnej opravy podľa § 655 Občianskeho zákonníka uplatňuje. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie poznamenal, že keďže do 9.5.2008 žalovaný neurobil žiadne relevantné vyjadrenie vo vzťahu k svojim nárokom z titulu vadnej opravy vecí nemohol, vzhľadom na zánik práva z dôvodu preklúzie, po tomto dátume požadovať, či už zľavu z ceny opravy, odstránenie vád, alebo odstúpiť od zmluvy.

6. V súvislosti s kompenzačnou námietkou žalovaného týkajúcou sa nákladov, ktoré mal vynaložiť na opravu motorového vozidla, v tom zmysle, aby bolo pojazdné, vychádzal súd prvej inštancie z § 509 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalovaný mal skutočne náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva zo zodpovednosti za vady, či už v súvislosti s premeraním vozidla, meraním podvozku, prípadne ďalším testovaním vozidla, mal si ich u žalobcu uplatniť najneskôr do jedného mesiaca od konca záručnej doby, teda do 9.6.2008. Keďže opätovne ide o prekluzívnu lehotu, neuplatnením si svojho práva v tejto prekluzívnej lehote žalovaný stráca akékoľvek zákonné oprávnenie na náhradu týchto nákladov. Prvýkrát si žalovaný náhradu nákladov uplatnil podaním z 13.8.2008, pričom ich bližšie nešpecifikoval. Následne až vo vyjadrení k žalobe z 25.6.2009 špecifikuje svoje náklady na opravu chybnej opravy. Súd prvej inštancie mal za zrejmé, že žalovaný si svoje nároky uplatnil po zákonnej lehote, a teda sú v celom rozsahu nedôvodné.

7. Vo vzťahu ku kompenzačnej námietke žalovaného, týkajúcej sa náhrady škody za žalobcom nevrátené časti motorového vozidla, vychádzal súd z toho, že žalovaný bol oboznámený s VOP žalobcu, a to pri podpísaní podpísaním objednávky z 20.7.2007. Podotkol, že žalovaný má právnické vzdelanie druhého stupňa, a teda je si vedomý toho, že pokiaľ podpisuje určitú listinu, odobruje to, že sa s ňou oboznámil. Na tomto základe mal súd prvej inštancie za to, že ak žalovaný mal záujem o časti motorového vozidla, ktoré boli pri oprave vymenené, mal o nich požiadať písomne, tak ako to vyžaduje článok 8 bod 8.1. VOP žalobcu. Keďže tak neurobil, resp. to v konaní nebolo preukázané, nevyplývala pre žalobcu povinnosť žalovanému tieto náhradné diely vydať a nie je možné vyhovieť kompenzačnej námietke žalovaného ohľadom hodnoty týchto náhradných dielov. Súd prvej inštancie napokon vo vzťahu k návrhu žalobcu na vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania tento návrh zamietol, keďže to nepovažoval za potrebné vzhľadom k tomu, že to, aké práce na motorovom vozidle žalovaného vykonané neboli, medzi stranami nebolo sporné. Vzhľadom na úvahu, že žalovaný nepostupoval pri uplatňovaní vád z opravy veci v súlade so zákonom a v zákonnej lehote si neuplatnil svoje nároky, nebolo potrebné zisťovať, či oprava bola vykonaná správne alebo nie, keďže žalovanému vzhľadom na uplynutie prekluzívnej lehoty žiadne nároky aj z prípadnej vadnej opravy nevyplývali. Na tomto základe vo veci samej rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

8. Vo vzťahu k náhrade trov konania uviedol, že žalobca bol úspešný čiastočne, pričom jeho úspech predstavoval 20 %; žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v tomto rozsahu. Ďalej uviedol, že v konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie, pričom časť znalečného bola pokrytá preddavkami strán v konaní. Štát však napriek zloženým preddavkom uhradil znalcovi z vlastných prostriedkov 110,31eura. Podľa pomeru úspechu a neúspechu potom medzi strany konania pomerne rozdelil povinnosť nahradiť štátu tieto jeho náklady, pričom u žalobcu je to v rozsahu 40 % a u žalovaného v rozsahu 60 %.

9. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie a to proti výrokom I., III., IV. a V. a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konania, príp. zmeniť a žalobu zamietnuť. Uviedol, že je zrejmé, že objednávka na opravu vozidla nebola a ani nemohla byť podpísaná 20.7.2007, kde túto skutočnosť nepotvrdil žiaden svedok - pán M., vedúci servisu ani pán P., prijímací technik žalobcu. Kalkulácia poisťovne bola z 20.8.2007 na sumu 348.446,90 Sk, a až následne po e-mailovej komunikácii s vedúcim servisu žalobcu z 25.8.2007 bola ústna dohoda o oprave, keď z kalkulácie sa zistilo, že pre náklady na opravu sa nejedná o totálnu škodu, kedy poisťovňa nedá súhlas na opravu. Z uvedeného vyvodil, že súčasťou „objednávky“ nemohli byť VOP. Dodal, že objednávka z 20.7.2007 mu bola predložená na podpis pri preberaní vozidla, alebo spolu s ďalšími písomnosťami - ďalšou objednávkou na servisné práce v rovnakom čase. Ďalej uviedol, že súdom prvej inštancie konštatovaný rozsah nevykonaných a fakturovaných úkonov s prislúchajúcim materiálom predstavuje 1.729,26 eura resp. 1.764,02 eura, čo je minimálna suma nedôvodnej fakturácie okrem nevráteného alebo možno nedodaného a namontovaného pôvodného nárazníka.

10. Žalovaný ďalej uviedol, že pokiaľ súd prvej inštancie konštatuje, že on vozidlo nepristavil, čo medzi stranami nemalo byť sporné, toto nie je pravda, pretože žalobca mal vozidlo od 6.3.2008 do 19.5.2008 t.j. 2 mesiace a 13 dní, takže tvrdenie žalobcu o nesúčinnosti je tiež nepravdivé a vozidlo odovzdal bez odstránenia vád, zrejme čakajúc na uplynutie záručnej lehoty. Namietal, že pokiaľ súd prvej inštancie tvrdí, že bol oboznámený s VOP podpísaním objednávky z 20.7.2007 poukazujúc na jeho právnické vzdelanie druhého stupňa, nik zo svedkov - zamestnancov žalobcu takúto skutočnosť nepotvrdil. Taktiež poznamenal, že v spise sa nachádzajú dva rovnopisy VOP a nie je zrejmé, ktoré platili ku dňu 20.7.2007,

pretože nie je nikde na nich uvedený dátum ich účinnosti, s ktorými sa mal oboznámiť. Podotkol, že VOP neboli pripojené k objednávke č. XXXX z 20.7.2007, a odkázal na výpoveď svedka Q. M. z ktorej vyplýva, že VOP nikdy neboli súčasťou objednávky. Z dôvodu, že neboli ním nikdy podpísané a tiež s poukazom na spotrebiteľský charakter uzavretej zmluvy, nie je možné na ne prihliadať a vykladať ich v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. Vo vzťahu k objednávke z 20.7.2007 tiež uviedol, že táto objednávka má definovaný obsah ako „oprava podľa doobhliadky“. Z jej obsahu teda vyplýva, že táto sa nemôže považovať za listinný dôkaz preukazujúci vznik záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným pre opravu vozidla, pretože tomu odporuje v nej uvedený obsah zákazky.

11. Žalovaný tiež uviedol, že dohodnutou a konečnou cenou bola cena 348.446,90 Sk podľa kalkulácie nákladov na opravu. Fakturovaná cena predstavovala 427.178,- Sk. Teda pri 10 % zákonnom prekročení dohodnutej ceny by táto predstavovala 383.291,59 Sk a fakturovaná cena by prekročila o 43.886,41 Sk t.j. 1.322,12 eura; súhlas na prekročenie dohodnutej ceny však žalobca nežiadal. Ďalšou nesplnenou povinnosťou žalobcu bolo, že ho ako spotrebiteľa riadne neinformoval o podmienkach a spôsobe reklamácie vrátane údajov o tom, kde možno reklamáciu uplatniť. Žalobca mu tiež ani v jednom prípade ako objednávateľovi nevydal potvrdenie o tom, kedy si právo uplatnil, či na vrátenie demontovaných vecí alebo o oznámení vád a následne ani o vykonaní opravy a čase jej trvania, dokonca auto bolo preberané do servisu na odstraňovanie závad bez spísania zákazky. Vo vzťahu k preklúzii práva na zľavu z ceny opravy vozidla uviedol, že v rámci plynutia zmluvnej záručnej doby do 9.5.2008 si u žalobcu uplatnil vadu spočívajúcu minimálne v rozsahu vadného narovnania vozidla, kde túto žalobca neodstránil a teda si listom z 30.4.2008 uplatnil u žalobcu zľavu z ceny opravy za existenciu takejto vady, ktorú znalec vo svojom znaleckom posudku ocenil na 2.904,25 eura. Pri uznaní tejto námietky mal za to, že je zrejmé, že celá žaloba je nedôvodná. Poznamenal, že podľa záverov znaleckého posudku náklady na odstránenie vád a ich zistenie znalec vyčíslil na 1.050,58 eura s tým, že len cena prelakovania, ktorá bola uznaná aj samotným žalovaným ako nekvalitne vykonaná oprava poškodeného vozidla predstavovala 762,52 eura. Napokon poukázal na to, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevyhodnotil listinu- záznam z mimosúdneho rokovania z 14.8.2009; túto považoval za dohodu o novácii záväzku s odkladacou podmienkou účinnosti, ktorou je vypracovanie znaleckého posudku pre posúdenie opravy.

12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal odvolaniu žalovaného nevyhovieť. Poznamenal, že žalovaný opäť zdôrazňuje, že nie je preukázané, že objednávka nebola 20.7.2007 žalovaným podpísaná. S uvedeným tvrdením sa nestotožnil. Súdu prvej inštancie a takisto žalovanému bola daná k dispozícii, ako dôkaz listina „objednávka zákazky na servis č. XXXX” vystavená 20.7.2007. Uvedená objednávka bola nespochybniteľne podpísaná žalovaným. Súčasťou objednávky bolo aj vyjadrenie zákazníka, ktorým súhlasí s VOP. Ďalej uviedol, že poistiteľ konajúci zo zákona za poisteného, osoby, ktorá škodu spôsobila, uznal jednotlivé fakturované položky, čo do rozsahu aj ceny. Vyslovil, že žalovaný ani nie je osobou oprávnenou fakturovanú cenu namietať. K neuhradeniu faktúry poisťovňou jemu ako žalobcovi došlo z dôvodu odpočtu za zhodnotenie jeho motorového vozidla, ku ktorému došlo vykonaním opravy vo fakturovanom rozsahu. Niet právneho titulu, aby zhodnotenie motorového vozidla žalovaného znášala organizácia (žalobca), keďže nedošlo k zhodnoteniu jeho majetku, ba naopak na úkor jeho majetku. Napokon dodal, že žalovaný si práva zo zodpovednosti za vady poskytnutej služby mal uplatniť riadne a včas. K tomu, aby uplynutím záručnej doby nedošlo k zániku práv zodpovednosti za vady je potrebné, aby tieto žalovaný v priebehu záručnej doby jemu ako žalobcovi nielen vytkol, ale je nevyhnutné, aby v záručnej dobe súčasnej uviedol, aké právo z dôvodu reklamovanej vady si voči nemu uplatňuje. V tejto súvislosti zdôraznil, že oznámenia žalovaného boli neurčité bez uvedenia konkrétnych práv; žalovaný nepostupoval podľa § 653 a nasl. Občianskeho zákonníka a preto jeho práva zo zodpovednosti za vady zanikli.

13. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k jeho písomnosti uviedol, že vyjadrenie žalovaného, ktorým sa snaží poukázať na vraj zneužívajúce postavenie silnejšieho je zavádzajúce. Práve naopak, žalovaný bol ten, ktorý neprispel k vyriešeniu sporu. Počas vykonávanej opravy vznášal dokonca požiadavky na ďalšie práce a bolo mu vyhovené. Pokiaľ ide o výmenu, resp. opravu „A“- stĺpika, žalovaný zrejme nepostrehol, že vo faktúre je uvádzaný počet normohodín a nie výmena stĺpika. Počet normohodín je vykázaný v mernej jednotke 0,8 v hodnote celkom 1.047,20 Sk, pritom cena za mernú jednotku je 1.100,- Sk Fakturácia v tomto počte hodín bola oprávnená. V zápise o obhliadke poškodeného motorového vozidla z 20.7.2007, v časti zápis o poškodení sa uvádza „A“-stĺpik oprava.

14. Proti zamietavému výroku rozsudku, t.j. výroku II. ako aj proti súvisiacim výrokom o trovách konania podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 písm. d,f,h CSP, s argumentom o nesprávnom právnom posúdení, nesprávnych skutkových zisteniach súdom prvej inštancie, pre ktoré má konanie vadu majúcu za následok nesprávne rozhodnutie. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť, žalobe vyhovieť a žalovaného zaviazať na náhradu trov konania a trov štátu v rozsahu 100 %. Uviedol, že nesúhlasí so závermi súdu prvej inštancie, ktorými odôvodnil výrok o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti o zaplatenie 712,59 eura. Vo vzťahu k vonkajšiemu plechu „A“ stĺpika výmena (práca) uviedol, že skutočnosť, že predný ľavý „A“ stĺpik bol opravovaný a opravený potvrdili svedkovia - jeho zamestnanci, ktorí boli fyzicky prítomní pri vykonaní opravy, resp. ju sami fyzicky vykonali a táto skutočnosť a postup opravy vyplýva aj z oficiálneho stanoviska importéra Mercedes - Benz Slovakia s.r.o. Bolo pravdou, že predmetný náhradný diel nebol vymenený celý, avšak to nič nemení na skutočnosti, že na oprave tejto časti vozidla strávili jeho zamestnanci najmenej 7,9 normohodín. Bolo preukázané, že poškodený „A“ stĺpik bol opravený, ak by tak nebolo, žalovaný by to pri preberaní vozidla iste vytkol. Samotný znalec uviedol, že bola vykonaná výmena časti poškodeného „A“ stĺpika. Ďalej uviedol, že nie je pravdou, že čelné sklo nebolo demontované ani namontované. Nikdy netvrdil, že demontoval a namontoval celé čelné sklo; práve kvôli oprave „A“ stĺpika, a aby nedošlo k prasknutiu čelného skla, čo by vyvolalo ďalšie náklady a vyššiu cenu celej opravy, bolo toto demontované čiastočne. Bola podrezaná ľavá strana skla, bol opravený „A“ stĺpik a následne bola táto časť zalepená. Aj túto skutočnosť v konaní potvrdili jeho zamestnanci. Dodal, že uvedený postup je oveľa pracnejší ako montáž a demontáž celého čelného skla. Pri takejto oprave strávili jeho zamestnanci najmenej 4,3 normohodín, ktoré oprávnene žalovanému fakturoval. Napokon, aj vykonanie úkonu montáž a demontáž prednej kapoty potvrdili jeho zamestnanci, ktorí demontáž a montáž fyzicky realizovali, resp. boli pri nej prítomní. Pri montáži a demontáži prednej kapoty strávil jeho zamestnanec najmenej jednu normohodinu. Pokiaľ by nebola predná kapota demontovaná, nebolo by možné vykonať ani ďalšie úkony, ktoré boli fakturované, a ktorých vykonanie a potrebu ich vykonania nerozporoval žalovaný, poisťovňa ani znalec; išlo napr. o vymontovanie motora s prevodovkou, aby mohlo byť vozidlo následne nasadené na rovnaciu stolicu a aby mohli byť vymenené ďalšie náhradné diely a vykonané ďalšie servisné práce. Vo vzťahu k lakovaniu prednej kapoty uviedol, že toto sa nevykonávalo, avšak na základe výslovnej požiadavky žalovaného ako objednávateľa opravy bolo namiesto prelakovania prednej kapoty vykonané lakovanie zadnej kapoty. Práce v rozsahu najmenej 3,2 normohodín teda boli vykonané namiesto prednej kapoty na zadnej kapote predmetného motorového vozidla. Napokon podotkol, že nie je vylúčené, aby došlo k zmene obsahu zmluvy uzatvorením dodatku, podľa ktorého namiesto lakovania prednej kapoty bude vykonané lakovanie zadnej kapoty. V predmetnom prípade výpoveďami svedkov bolo preukázané, že k takejto zmene obsahu zmluvy došlo dohodou so žalovaným, ktorý bol objednávateľom týchto prác.

15. Žalovaný cestou svojho právneho zástupcu vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že odvolanie žalobcu považuje za nedôvodné, poukázal na všetky skutočnosti, ktoré uviedol v odvolaní, žiadajúc, aby súd rozhodol v zmysle ním podaného odvolania. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že čo sa týka vonkajšieho „A” stĺpika žalobca aj v odvolaní uvádza, že tento bol len opravený, tým je fakturácia výmeny „A” stĺpika za nevykonanú prácu nedôvodná, rovnako je nedôvodná aj faktúra za dodávku „A“ stĺpika. K demontáži a montáži čelného skla nebolo v celom konaní ani v odvolaní preukázané, že by vykonané boli, toto netvrdili ani zamestnanci žalobcu, preto tieto práce boli fakturované bezdôvodne a teda bezdôvodne bol fakturovaný aj materiál - 2x tesniaca a lepiaca sada, pretože keď okno nebolo demontované, nebolo potrebné ho späť vlepiť a neboli potrebné lepiace a tesniace sady na jeho vlepenie. K prednej kapote súd prvej inštancie rozhodol v súlade s dôkazmi, keď nebola preukázaná jej demontáž a spätná montáž, jej oprava, a dokonca ani jej lakovanie. V tejto súvislosti sú potom „demontáž a montáž prednej kapoty, „oprava prednej kapoty” a „lakovanie prednej kapoty”, aj vrátane materiálu na lakovanie nedôvodné.

16. Žalobca vo svojom stanovisku k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu uviedol, že žalovaný neuvádza žiadne nové skutočnosti ani právne argumentácie, ktoré by neboli obsiahnuté v jeho predchádzajúcich vyjadreniach. Podotkol, že je preukázané, že fakturoval cenu prác vykonaných v súvislosti s poškodením motorového vozidla v súlade s platnými cenníkmi a v rozsahu odsúhlasenom poisťovateľom pri likvidácii poistnej udalosti. Žalovaný nereklamoval riadne a včas a už aj preto nie je možné jeho námietkam vyhovieť.

17. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 , vzhľadom na včas podané odvolania žalobcu aj žalovaného, preskúmal napadnutý rozsudok ako

aj konanie mu predchádzajúce, súc viazaný dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 , bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 a contrario). Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na úradnej tabuli ako aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 6.9.2018 (§ 219 ods.3 a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolaní oboch strán sporu.

18. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov žalobcu aj žalovaného v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

19. Podstata odvolacích argumentov oboch strán sporu bola koncentrovaná na tvrdenia o nesprávnom právnom posúdení, nedostatočnom, nesprávnom zistení skutkového stavu veci, čo malo viesť k nesprávnemu rozhodnutiu vo vzťahu k nimi napadnutým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie.

20. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nemu vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

21. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo vyjadrení strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané, alebo vyšli najavo, opomenul. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

22. Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozsudku, zisteným skutkovým stavom, právnym posúdením uplatneného nároku súdom prvej inštancie, odvolací súd konštatuje postačujúco z vykonaného dokazovania zistený skutkový stav potrebný pre rozhodnutie vo veci ako aj správne právne posúdenie. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmý vzťah medzi skutkovými zisteniami, úvahami pri hodnotení dôkazov a právnym záverom, rešpektujúcim právny názor odvolacieho súdu uvedený v jeho zrušujúcom uznesení. Odvolací súd sa preto stotožňuje s odôvodnením rozsudku, a k odvolacím námietkám strán sporu dodáva:

23. Pokiaľ ide o odvolacie námietky žalovaného, zásadným argumentom, ktorý prezentoval aj v priebehu prvoinštančného konania, bol argument o tom, že v danom prípade sa jednalo o spotrebiteľský vzťah a z toho dôvodu nebolo možné prihliadať na VOP žalobcu keďže on ako spotrebiteľ ich nepodpísal. Občiansky zákonník nemá explicitnú právnu úpravu aplikácie obchodných podmienok na zmluvné vzťahy tak ako je to v § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, vo všeobecnosti však platí, vychádzajúc z princípu autonómie vôle účastníkov záväzkového vzťahu a z toho odvodenej zásady zmluvnej slobody, ktorá patrí medzi základné princípy záväzkového práva, že ani v spotrebiteľských vzťahoch nie je vylúčená aplikácia všeobecných obchodných podmienok, na ktoré môže zmluva odkazovať. Uvedené vyplýva aj z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, aj keď v tomto rozsudku súdny dvor posudzoval iný druh spotrebiteľského právneho vzťahu / zmluvu o spotrebiteľskom úvere a jej úpravu v Smernici 2008/48/ES/. Súdny dvor totiž uviedol, že nie je únijnou úpravou stanovená požiadavka, aby všetky povinné informácie boli uvedené v jedinom podpísanom dokumente (bod 48). Všeobecné obchodné podmienky sú aplikovateľné aj na spotrebiteľský právny vzťah, a to aj vtedy, ak nie sú účastníkmi osobitne podpísané (v zmluve je na ne len odkaz). Pre ich aplikovateľnosť však platí, že spotrebiteľ musí mať adekvátnu možnosť sa s obsahom VOP oboznámiť, čo však neznamená, že tak skutočne urobí. Aj keď je spotrebiteľovi priznaná vyššia právna ochrana pre ich fakticky slabšie postavenie, nedochádza tým k úplnému potlačeniu starorímskej zásady vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým) (Ústavný súd Českej republiky v náleze I. ÚS 3512/11 z 11.11.2013).

24. Všeobecné obchodné podmienky teda sú aplikovateľné aj na občiansko-právne záväzkové vzťahy aj ak nie sú účastníkmi osobitne podpísané (v zmluve sa na ne len odkazuje). Pre samotnú aplikovateľnosť

je postačujúce ak je zrejmé, že s nimi účastníci vyslovili súhlas, je potrebné akcentovať súdom zistený vážne určený a obsahovo bezchybný prejav vôle.

25. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 33 ICdo 45/2017 z 28.3.2018, pre obchodné podmienky v spotrebiteľských vzťahoch platí, že je potrebné vždy posúdiť rovnováhu práv a povinností zmluvných strán, nerovnováha sa musí posudzovať aj čo do vzájomnosti, aj čo do toho či je nerovnováha významná, či je v neprospech spotrebiteľa. Je potrebné posúdiť všetky dojednania v ich komplexnosti, do rozporu s požiadavkou primeranosti sa podnikateľ dostáva ak nejedná poctivo.

26. Odvolací súd, vychádzajúc z úvah a názorov uvedených v bodoch 23. - 25. tohto rozsudku, mal za preukázané, že na zmluvný vzťah existujúci medzi stranami bolo možné aplikovať aj všeobecné obchodné podmienky (VOP); tieto skutočnosti boli zrejmé z obsahu spisu, keď samotný žalovaný podpísal objednávku č. 6863, kde explicitne svojím podpisom vyjadril súhlas s VOP (odkaz na VOP nebol v objednávke nijako skrytý, text objednávky nebol rozsiahly, preto možno konštatovať, že v prípade žalovaného išlo o vážne určený a obsahovo bezchybný prejav vôle, ktorým vyslovil súhlas s VOP). V tejto súvislosti boli bez právnej relevancie odvolacie námietky žalovaného, že išlo o spotrebiteľský vzťah; žiadne zákonné alebo iné ustanovenie totiž nebráni tomu, aby sa aj na spotrebiteľský vzťah aplikovali všeobecné obchodné podmienky. Dohoda v článku 8 ods. 1 VOP žalobcu, v zmysle ktorého pri oprave vymenené súčiastky prechádzajú momentom výmeny bezodplatne do vlastníctva dodávateľa pokiaľ nebolo v objednávke vopred písomne dohovorené inak nevykazuje podľa odvolacieho súdu žiadnu významnú nerovnováhu účastníkov zmluvného vzťahu, nevykazuje ani znaky nepoctivosti zo strany dodávateľa keďže poškodené vymieňané súčiastky nemusia mať žiadnu hodnotu, resp. niekedy len hodnotu šrotu, ktorý musí dodávateľ likvidovať. V tejto súvislosti boli taktiež bez relevancie námietky žalovaného o tom, že objednávka č. XXXX nemohla byť podpísaná 20.7.2007, pretože kalkulácia poisťovne bola z 20.8.2007, a až následne po e-mailovej komunikácii s vedúcim servisu žalobcu z 25.8.2007 bola ústna dohoda o oprave (v tomto smere by súčasťou objednávky nemohli byť aj VOP); žalovaný tvrdenia o ústnej dohode o oprave neoprel o žiadne dôkazy. Z obsahu spisu pritom vyplýval opak a to, že objednávka bola podpísaná žalovaným 20.7.2007 (č.l. 14), čomu nasvedčujú aj tvrdenia samotného žalovaného, že svoje motorové vozidlo pristavil do servisu žalobcu 20.7.2007, t.j. deň po škodovej udalosti 19.7.2007 (je logické, že v deň pristavenia vozidla do servisu bola podpísaná aj objednávka zákazky na servis t.j. bola dojednaná zmluva o oprave). Pokiaľ žalovaný uvádzal, že objednávka z 20.7.2007 mu bola predložená na podpis pri preberaní vozidla, alebo spolu s ďalšími písomnosťami, tieto tvrdenia taktiež žiadnym spôsobom nepreukázal. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie vyhodnotil správne, že na právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným bolo potrebné aplikovať článok 8 ods. 1 VOP . Pretože žalovaný nepreukázal, že písomne žiadal žalovaného o vydanie vymenených dielov, tak ako to ustanovoval článok 8 bod 8.1. VOP žalobcu, nevyplývala žalobcovi povinnosť žalovanému náhradné diely vydať a preto súd prvej inštancie dôvodne konštatoval, že nie je možné vyhovieť kompenzačnej námietke žalovaného ohľadom hodnoty týchto náhradných dielov.

27. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného o uplatnení si zľavy z ceny opravy listom z 30.4.2008 (v takom prípade by sa jeho práva z vád diela neprekludovali) odvolací súd uvádza, že aj táto námietka bola bez právnej relevancie. Je potrebné ozrejmiť, že k tomu, aby uplynutím záručnej doby nedošlo k zániku práv zo zodpovednosti za vady poskytnutej služby nestačí, keď objednávateľ v priebehu záručnej doby tieto vady dodávateľovi vytkne (reklamuje), ale je nutné, aby v tejto lehote uviedol, aké právo zo zodpovednosti reklamovanej vady uplatňuje. Objednávateľ sa môže domáhať bezplatného odstránenia vady a to v lehote dohodnutej so zhotoviteľom a u vady neodstrániteľnej alebo u vady, ktorá nebola odstránená v dohodnutej lehote, alebo pri opätovnom vyskytnutí vady, sa môže domáhať zrušenia zmluvy alebo primeranej zľavy z ceny diela (uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/44/2012, zo dňa 18.2.2013). Odvolací súd však konštatuje, že žalovaný si žiadne vyššie uvedené práva, ktoré by mu potenciálne vyplývali z § 655 ods. 2 Občianskeho zákonníka neuplatnil. Pokiaľ upriamoval pozornosť na list z 30.4.2008, ani z tohto dôkazu žiadne takéto uplatnenie si práva nevyplynulo; žalovaný totiž týmto listom iba poukazoval na nedostatky v geometrii a v rovnaní jeho motorového vozidla, avšak bez uvedenia konkrétnych nárokov, ktorých by sa titulom ním namietaných vád domáhal (napríklad zľava z ceny a pod.). Súd prvej inštancie preto správne uzavrel, že žalobcovi sa prekludovalo právo vyplývajúce z § 655 ods. 2 Občianskeho zákonníka dňom 9.5.2008. S poukazom na uvedené boli tvrdenia žalovaného o vadne vykonanej oprave žalobcom t.j. jeho prípadná kompenzačná námietka (titulom zľavy z ceny opravy) k žalobcom uplatnenému nároku bez právnej relevancie.

28. Čo sa týka námietok žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil ním fakturované úkony pri cene opravy motorového vozidla žalovaného, má odvolací súd za to, že ani táto argumentácia nezmenila nič na vecnej správnosti napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti sa žiada uviesť, že okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.9.2010, sp. zn. 3 M Cdo 6/2010). Pri spore o zaplatenie ceny opravy je bremeno tvrdenia ako aj dôkazné bremeno na dodávateľovi predmetnej opravy. Bolo preto povinnosťou žalobcu pre jeho úspech v spore tvrdiť a podoprieť tvrdenia o cene vykonanej opravy relevantnými dôkazmi. Podľa odvolacieho súdu je neprípustné, aby žalobca podoprel svoje tvrdenia o cene vykonanej opravy dôkazmi (fakturáciou) za nevykonané úkony t.j. opravu vonkajšieho plechu „A“ stĺpika, montáž a demontáž čelného skla, a lakovanie prednej kapoty a takto odôvodnil cenu opravy za čiastočnú demontáž „A“ stĺpika, podrezanie čelného skla, a lakovanie zadnej kapoty. Nebolo totiž žiadnym spôsobom preukázané, či tieto úkony boli v rovnakej cene, ako žalobcom fakturované a v skutočnosti nevykonané úkony; je len logické, že cena opravy za čiastočnú opravu „A“ stĺpika sa môže líšiť od ceny opravy za opravu celého „A“ stĺpika, lakovanie zadnej kapoty môže byť v inej cene ako lakovanie prednej kapoty a taktiež nebolo zrejmé v akej cene môže byť žalobcom tvrdené podrezanie čelného skla. Keďže žalobcove tvrdenia o cene ním vykonanej opravy (tvrdil, že sú v rovnakej cene ako fakturované a v skutočnosti nevykonané úkony) ostali len v rovine nepreukázaných tvrdení, nemohol byť na mieste iný záver ako ten, že žaloba bola v tejto časti nedôvodná, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca taktiež neuniesol dôkazné bremeno ani o vykonaní úkonu montáž a demontáž prednej kapoty, keď sám poprel, že by tento úkon vykonal (č.l. 291); v tejto súvislosti písomne uviedol, že predmetný úkon bol na požiadanie žalovaného vykonaný na zadnej kapote, miesto na prednej kapote. Hoci žalobca v konaní produkoval aj dôkazy, ktoré svedčili v jeho prospech, s ohľadom na uvedené rozporné tvrdenia nebolo možné bezpečne uzavrieť, či bol predmetný úkon skutočne vykonaný. Na uvedenom základe súd prvej inštancie preto správne žalobu v časti o zaplatenie 712,59 eura s prísl. zamietol.

29. Pokiaľ išlo o námietky žalovaného o tom, že nedôvodná fakturácia mala byť minimálne vo výške 1.729,26 eura, tieto námietky obstáť nemohli. Samotný žalovaný totiž počas konania pred súdom prvej inštancie vychádzal zo znaleckého posudku č. 39/2010 S.. R. L. (č.l. 333, 337, 425, 471, 594), kde znalec nevykonané úkony ohodnotil na vyššie uvedenú sumu 712,59 eura (okrem hodnoty predného nárazníka a rámu nárazníka; č.l. 239); z čoho následne vychádzal aj súd prvej inštancie. Žalovaný pritom výhradu o cene nevykonaných prác na 1.729,26 eura prvýkrát vzniesol až vo svojom odvolaní; podľa § 366 však v odvolacom konaní v zásade nemožno použiť prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie (okrem taxatívne stanovených prípadov uvedených v § 366 . Vzhľadom na to, že žalovaný mal možnosť uplatniť predmetnú námietku už v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom túto neuplatnil, nebolo na ňu možné prihliadať v odvolacom konaní.

30. Keďže žalobca ani žalovaný v podaných odvolaniach neuviedli žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázali nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací súd ostatné tvrdenia uvádzané v odvolaniach nepovažoval za podstatné, t.j. také, ktoré by svojou relevanciou, aj v prípade preukázania, mohli viesť k zmene rozsudku. Ďalšie odvolacie námietky žalobcu a žalovaného preto odvolací súd vyhodnotil v ich súhrne ako právne irelevantné a také, ktoré z povahy veci nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, a to čo sa týka rozhodnutia vo veci samej ako aj rozhodnutia o trovách konania, zodpovedajúceho výsledku rozhodnutia vo veci samej, podľa § 387 ods. 1 a 2 potvrdil, zaoberajúc sa vo svojom rozhodnutí súčasne tými podstatnými vyjadreniami strán, ktoré boli prednesené v priebehu prvoinštančného konania, s ktorými sa súd prvej inštancie nevysporiadal. (§ 387 ods. 3 .

31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP. v spojení s § 255 ods. 1 tak, že žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov odvolacieho konania; pomer úspechu k neúspechu bol v odvolacom konaní u oboch strán rovnaký.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.