Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19Co-189-2017.pdf
PDF · 111.44 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/189/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu: 1. Y. A., nar. XX.XX.XXXX, M. XX, L., štátny občan A., 2. Q. A., nar. XX.XX.XXXX, M. XX, L., štátny občan A., 3. B. A., nar. XX.XX.XXXX, G. XX, L., štátny občan A., 4. Q. A., nar. XX.XX.XXXX, G. XX, L., štátny občan A., právne zastúpení: JUDr. František Komka, advokát so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Poľnohospodárske družstvo TATRY v Spišskej Belej, so sídlom Zimná 69, 059 01 Spišská Belá, IČO: 00 199 818, právne zastúpenému: advocatius s. r. o., so sídlom Palackého 12, P. O. Box 69, 814 99 Bratislava, IČO: 36 868 752, o odstránenie stavby, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok, č.k. 8C/19/2016-213 z 07.07.2017 v spojení s opravným uznesením, č.k. 8C/19/2016-218 z 23.08.2017 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením, č.k. 8C/19/2016-218 z 23.08.2017.
II. Žalovanému priznáva proti žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. V záhlaví tohto rozhodnutia označených strán sporu súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením žalobu zamietol s tým, že žalovaný má voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%
2. Svoje rozhodnutia právne odôvodnil ustanoveniami § 149, § 150 ods. 1, ods. 2, § 151 ods. 2, § 181 ods. 4 CSP, § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka. Výrok o trovách konania ustanoveniami § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.
3. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol:
„Pokiaľ niekto zriadi na cudzom pozemku stavbu bez toho, aby mal na to občianskoprávne oprávnenie, ide o stavbu neoprávnenú. Stavebníka oprávňuje k stavbe predovšetkým právo vlastnícke, môže však mať k pozemku i právo zodpovedajúce vecnému bremenu, alebo obligačné právo umožňujúce zriadenie stavby.
Ak stavba ako vec bola na pozemku zriadená z hľadiska občianskeho práva oprávnene, nejde o neoprávnenú stavbu ani vtedy, ak dôvody oprávnenosti dodatočne odpadli.
18. Z občianskoprávneho hľadiska nie je pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej významné, či stavebník mal stavebné povolenie, rovnako tak nie je rozhodujúce vedomie vlastníka pozemku o stavbe.
19. Oprávnený držiteľ veci má rovnaké práva ako vlastník (§130 ods. 2 OZ). To platí i pre oprávneného držiteľa iného ako vlastníckeho práva, ktorý má rovnaké práva ako má subjekt držaného práva. Ak teda zriadi oprávnený držiteľ pozemku na pozemku stavbu, nepôjde o stavbu neoprávnenú. To platí i pre prípad držby iného práva oprávňujúceho na realizáciu stavby.
20. Oprávnenosť stavby treba posúdiť podľa právnej úpravy, aká tu bola v dobe jej vzniku, zatiaľ čo vyporiadanie medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku, na ktorom je stavba umiestnená, prebieha podľa právnej úpravy platnej v dobe rozhodovania súdu o neoprávnenej stavbe. Toto pravidlo však nedopadá na právne vzťahy, ktoré vznikli medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku pred 01.04.1964, kedy právo inštitút neoprávnenej stavby nepoznalo. V týchto prípadoch je potrebné postupovať podľa vtedy platných právnych predpisov (NS ČR 22Cdo 1910/2003).
21. Právny názor vyslovený i žalovaným v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, podľa ktorého o neoprávnenú stavbu nemôže ísť, ak bola zriadená pred 01.01.1992 tzv. socialistickou organizáciou bol prekonaný rozsudkom veľkého senátu NS ČR spis. zn. 31 Cdo 606/2004, podľa ktorého: ,,pokiaľ však postup pri zriadení stavby tzv. socialistickou organizáciou na cudzom pozemku bol od počiatku neoprávnený, je potrebné vykonať jeho vyporiadanie podľa ust. §135c OZ.
22. Z posledne uvedeného dôvodu, v záujme hospodárnosti konania, tak súd v ďalšom priebehu zameral pozornosť sporových strán a ich zástupcov na preukázanie splnenia hypotézy normy hmotného práva obsiahnutej v ustanovení §135c ods. 1 OZ - ,,stavba je zriadená niekým, kto na to nemal právo“, resp. komu nesvedčil v dobe jej zriadenia občianskoprávny titul.
28.Subjektívne dôkazné bremeno určuje, ktorá procesná strana si má aktívne počínať pri preukázaní určitej skutočnosti (znaku skutkovej podstaty normy práva), t. j. kto má navrhnúť dôkaz na jej preukázanie. Preto je toto bremeno označované i ako bremeno vedenia dôkazu.
29. Rozdelenie bremena vedenia dôkazu medzi sporové strany zásadne vyplýva z pravidiel delenia objektívneho dôkazného bremena (pozri Štajgr, F. Dôkazné bremeno v civilnom súdnom spore. Praha: Knihovna sborníku věd právních a státních, 1931, s. 89). Je totiž zrejmé, že navrhovať dôkazy má ten, kto je ohrozený stratou sporu v prípade, že rozhodujúca skutočnosť nebude preukázaná.
30. Uplatnená zásada ,,silného sudcu“ v civilnom sporovom konaní súdu umožňuje, aby strany vyzýval na doplnenie dôkazných návrhov. Tým dochádza k zmierneniu subjektívneho dôkazného bremena, keďže nepriaznivý následok, ktorý sporovej strane pre prípad neobjasneného skutkového stavu hrozí, nemusí byť odvrátený výlučne len jej vlastnou aktivitou, ale tiež v dôsledku súčinnosti zo strany súdu (výzva adresovaná žalobcovi, aby navrhla dôkaz).
31. Subjektívne dôkazné bremeno môže byť v odôvodnenom prípade zmiernené i uložením vysvetľovacej povinnosti strane nezaťaženej dôkazným bremenom. Podanie dôkazu o rozhodujúcej skutočnosti je tak uľahčené súčinnosťou protistrany (v prejednávanej veci žalovaným).
32. Ak strana zaťažená bremenom vedenia dôkazu nevyvinie potrebnú aktivitu požadovanú týmto bremenom a nepredloží dôkaz na preukázanie pravdivosti svojho tvrdenia, je najprv súdom vyzvaná, aby dôkaz navrhla. Pokiaľ však naďalej ostane nečinná, súd nevykonáva ani prípadný protidôkaz navrhnutý protistranou nezaťaženou dôkazným bremenom.
33. Protidôkaz je úspešne podaný v okamihu, kedy skutková okolnosť, ktorá je predmetom dokazovania je súdom opäť vyhodnotená ako neobjasnená (pozri modality preukázané - neobjasnené - vyvrátené). Ak je protidôkaz úspešne podaný, stáva sa rozhodujúca skutková okolnosť opäť neobjasnenou a strana zaťažená dôkazným bremenom musí urobiť ďalší dôkazný návrh na jej preukázanie. Pokiaľ však strana zaťažená dôkazným bremenom žiaden dôkazný návrh neurobila, nemôže byť pravdivosť jej prednesu vôbec preukázaná a nemá preto zmysel vykonať protidôkaz.
34. Subjektívne bremeno tvrdenia vyjadruje, aké skutkové tvrdenie musí jedna alebo druhá sporová strana uviesť, aby v spore uspela.
35. Ktorá strana má určité skutočnosti tvrdiť, aby odvrátila nepriaznivý následok, vyplýva z objektívneho dôkazného bremena: subjektívne bremeno tvrdenia nesie strana, ktorá je zaťažená objektívnym dôkazným bremenom.
36. Aké konkrétne skutkové prednesy má jedna alebo druhá strana učiniť, vyplýva z pravidiel o delení objektívneho dôkazného bremena.
37. Určité skutočnosti nie sú pre tú ktorú stranu priaznivé len preto, že ich strana tvrdí, ale preto, že s nimi spája priaznivý následok norma práva (v prejednávanom spore je táto norma obsiahnutá v ust. §135c ods. 1 OZ). Z toho je nepochybné, že rozdelenie dôkazného bremena nie je určené tvrdením strán, ale naopak z toho, ako je medzi strany rozdelené objektívne dôkazné bremeno, možno zároveň identifikovať, aký skutkový prednes má strana sporu urobiť.
38. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je žalobca povinný v priebehu konania tvrdiť skutočnosti zodpovedajúce všetkým znakom skutkovej podstaty normy práva zakladajúcej ním uplatnené právo (pozri napr. NS ČR 22Cdo 3108/2010, 21Cdo 2682/2013, 21Cdo 3989/2011, obdobne II. ÚS ČR 385/2015). Ak tak neurobí ani napriek výzve na doplnenie tvrdení, súd musí žalobu bez ďalšieho zamietnuť.
39. Uvedený procesný postup súdu prvej inštancie je tak plne v súlade s princípom materiálneho vedenia sporového konania (pozri Macur, J. Zásada projednací v civilním sporném řízení. Brno: MU, 1997).
40. Medzi sporovými stranami nebola spornou skutočnosť, že na dotknutých nehnuteľnostiach zriadil predmetnú stavbu maštale právny predchodca žalovaného - Jednotné roľnícke družstvo. Spornou bola otázka, či postupoval pri zriadení stavby neoprávnene.
41. V súlade s vyššie uvedenými zásadami a pravidlami civilného sporového konania preto súd, v záujme zistenia skutkového stavu, vyzval žalobcov na predloženie podstatných a rozhodujúcich skutkových tvrdení o prípadnom neoprávnenom postupe právneho predchodcu žalovaného a na označenie dôkazov na ich preukázanie.
42. Žalobcovia na výzvu súdu nepredložili ďalšie skutkové tvrdenia, nenavrhli ani žiaden nový dôkaz na preukázanie svojich dovtedajších skutkových tvrdení o tom, žeby právny predchodca pri zriadení stavby od počiatku postupoval bez občianskoprávneho titulu tak, ako to predpokladá i ustálená rozhodovacia prax súdov (pozri vyššie citované rozhodnutie Veľkého senátu NS ČR spis. zn. 31Cdo 606/2004). 43. Naopak, žalovaný na výzvu súdu prvej inštancie podľa ust. §150 ods. 2 C. s. p. preukázal procesnú aktivitu a doplnil svoje predchádzajúce skutkové tvrdenia Potvrdením Štátneho archívu v O. č. A - XXXX/ XXXXXX-XXX zo 06.05.2017 o tom, že 17.05.1963 bolo pre jeho právneho predchodcu JRD A. Z. vydané stavebné povolenie pod č. j. XXXX/XX na stavbu kravína T-XXX-X v obci Z..
44. Do akej miery má byť popieranie žalovaného určité (substancované), závisí na miere určitosti prednesov žalobcu. Pokiaľ žaloba obsahuje len paušálne tvrdenie alebo pokiaľ sa žalobné prednesy žalobcu obmedzujú len na používanie právnych pojmov bez bližšej špecifikácie, postačí žalovanému jednoduché popretie. Uvedená procesná situácia nastala i v prejednávanom spore.
45. Vzhľadom na to, že tvrdenia žalobcov o neoprávnenosti postupu právneho predchodcu žalovaného boli len všeobecné a obmedzovali sa na používanie právnych pojmov, bolo ich procesnou povinnosťou potom, ako žalovaný tieto ich tvrdenia podrobnejšie poprel, svoje skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy tiež podrobnejšie rozviesť.
46. Žalobcovia tak boli povinní už na vyjadrenie žalovaného k žalobe reagovať uvedením skutočností, z ktorých by bolo možné naplnenie právneho pojmu uvedeného v ust. §135c ods. 1 OZ (neoprávnenosť stavby) usudzovať. Žalobné tvrdenia žalobcov boli síce z pohľadu abstraktného bremena tvrdenia dostačujúce, avšak v dôsledku ich popretia žalovaným ich zaťažovalo bremeno substancovania (konkrétne bremeno tvrdenia), z ktorého vyplývala ich povinnosť uviesť konkrétne a určité skutočnosti, ktoré by mohli byť predmetom ďalšieho dokazovania.
47. Žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie vyvinul vyššiu procesnú aktivitu tým, že všeobecné tvrdenia žalobcov v žalobe a v ďalšom priebehu konania, poprel, rozviedol a upresnil podrobnejšie ako to urobili žalobcovia. Tým uniesol i sekundárne bremeno tvrdenia o rozhodnej skutočnosti nachádzajúcej sa v jeho sfére (povinnosť žalovaného ako právneho nástupcu stavebníka uchovávať po celú dobu užívania stavby úplnú dokumentáciu stavby zodpovedajúcu skutočnému stavu so všetkými súvisiacimi rozhodnutiami a schváleniami vyplývajúca z ust. §14 ods. 1 Zákona č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku účinnom v čase vydania stavebného povolenia). Na tomto mieste považuje súd za potrebné zdôrazniť, že zo sekundárneho bremena tvrdenia nevyplýva povinnosť žalovaného označiť dôkaz, či predložiť listinu alebo iný podklad. Sekundárne bremeno tvrdenia nemá totiž žiaden vplyv na bremeno vedenia dôkazu alebo na objektívne dôkazné bremeno. Pokiaľ odporca strany zaťaženej bremenom tvrdenia a dôkazným bremenom (v danom prípade žalovaný) unesie sekundárne bremeno tvrdenia, t. j. popretie je dostatočne konkretizované (v danom prípade tvrdenie o oprávnenom postupe právneho predchodcu žalovaného pri zriaďovaní stavby), neprenáša sa tým naňho dôkazné bremeno. Substancované popretie žalovaného umožnilo žalobcom, aby dokazovanie zamerali konkrétnym smerom.
48. Súd na tomto mieste pripomína zásadu civilného sporového konania, podľa ktorej povinnosť k substancovanému popieraniu vzniká strane nezaťaženej dôkazným bremenom (v danom prípade žalovanému) len v prípade, že strana zaťažená dôkazným bremenom (žalobcovia) už predtým učinila substancovaný prednes, čo v prejednávanom spore splnené nebolo, a preto súdu ani nevznikla povinnosť vykonať dôkaz navrhnutý žalovaným na základe výzvy podľa §150 ods. 2 C. s. p.
49. Vzhľadom na procesnú pasivitu žalobcov týkajúcu sa objasňovania neoprávnenosti v postupe právneho predchodcu žalovaného pri zriaďovaní posudzovanej stavby tak nebolo možné túto rozhodnú skutkovú okolnosť objasniť. Uvedená skutočnosť tak nie je ani preukázaná, ani vyvrátená. Zostala preto neobjasnená (stav non liquet).
50. Aplikujúc základné pravidlo delenia dôkazného bremena tak neostávalo súdu iné, než postupovať tak, ako by bolo zistené, že skutkový prednes strany zaťaženej dôkazným bremenom (žalobcovia) bol dokazovaním vyvrátený.
51. V danom prípade tak ostal neobjasnený znak skutkovej podstaty normy hmotného práva obsiahnutý v ust. §135c OZ spočívajúci v neoprávnenosti postupu právneho predchodcu žalovaného od počiatku procesu zriaďovania stavby na pozemkoch žalovaných.
52. Ak ostane neobjasnený znak skutkovej podstaty (hypotézy) normy práva zakladajúcej právo (nárok), rozhodne súd tak, ako by tento znak nebol naplnený, t. j. žalobu zamietne.
53. Aplikujúc posledne uvedené pravidlo delenia dôkazného bremena tak bolo rozhodnuté o zamietnutí žaloby“.
4. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia. Žalobcovia nesúhlasili z názorom súdu prvej inštancie, ktorý bol vyjadrený v bodoch 49.,51.,52. odôvodnenia rozsudku, ktorý považujú za neúplný, predčasný, nesprávny a nezákonný. V tomto odkázali na čl. 2 ods. 1-3, čl. 15 ods. 1 CSP s tým, že súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s nimi. Ďalej poukazujúc na § 135c OZ uviedli, že o neoprávnenú stavbu ide vtedy, ak niekto zhotoví stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemal oprávnenie, resp. právny titul, pričom pre posúdenie otázky, či stavebník má k stavbe na cudzom pozemku občianskoprávny titul a pre obsah jeho práva mať na cudzom pozemku stavbu, nie je obsah stavebného povolenia rozhodujúci. Konanie o vyporiadanie neoprávnenej stavby je konaním, kde z právneho predpisu vyplýva určitý vzťah spôsob vyporiadania vzťahu medzi účastníkmi a kde teda súd nie je viazaný návrhom, a ak súd dospeje, že žalobcami navrhnuté vyporiadanie nie je prijateľné, musí upraviť vzťahy medzi stranami aj iným spôsobom vyplývajúcim z § 135c OZ vrátane tretieho odseku tohto ustanovenia, v ktorom sa uvádza, že súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, t.j. inak ako je uvedené výslovne v tomto ustanovení. Oni v konaní predložili znalecký posudok o cene stavby vo výške 14.700,-Eur, žalovaný znalecký posudok o cene stavby vo výške 33.200,-Eur, ktorú oni namietali, a za tým účelom žiadali nariadiť kontrolné dokazovanie, ktoré súd prvej inštancie nevykonal, čo oni považujú za vážne pochybenie. Navrhli napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že jeho právne závery, judikatúra a súdna prax jednoznačne preukazujú, že v súdenom spore nejde o neoprávnenú stavbu, ktorú žalovaný na základe družstevného užívania vybudoval na pozemku teraz vlastnícky patriaceho žalobcom, a tá bola riadne skolaudovaná. Mylná je potom argumentácia žalobcov o usporiadaní pomerov podľa § 135c OZ, ak nejde o neoprávnenú stavbu. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a uplatnil si trovy odvolacieho konania.
6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 04.09.2018 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.
7. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok, i to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní ( pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. II.ÚS 78/05).
9. Podľa § 135c ods. 1-3 Občianskeho zákonníka Ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“). Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.
10. Možno súhlasiť s tvrdením odvolateľov, že konanie o vyporiadanie neoprávnenej stavby je konaním, kde z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi stranami a kde súd nie je viazaný návrhom strán ( § 153 ods. 2 OSP, po novom § 216 ods. 2 CSP). Ušlo však pozornosti odvolateľov, že iba ak ide skutočne o nepovolenú stavbu, nemožno žalobu na jej vyporiadanie zamietnuť. Teda k zamietnutiu žaloby na základe žaloby vlastníka pozemku môže súd pristúpiť iba vtedy, ak dospeje k záveru, že o neoprávnenú stavbu nejde; inak ak má za to, že nie sú splnené podmienky pre odstránenie stavby, musí vzťah medzi stranami upraviť v zmysle ustanovení § 135c ods. 2, ods. 3 OZ (napr. NS ČR, sp. zn. 22Cdo/2223/2013).
11. Pri posudzovaní otázky, či nejde o neoprávnenú stavbu v zmysle Občianskeho zákonníka, teda o to, či stavebník mal ku stavbe občianskoprávny titul, je potrebné vychádzať z právnej úpravy platnej v okamžiku vzniku stavby ako veci v právnom zmysle; avšak otázku, či je stavba postavená bez občianskoprávneho titulu stavebníka k zastavanému pozemku, vyporiadať podľa § 135c OZ, je potrebné posúdiť podľa právnej úpravy platnej v dobe vyporiadania. Vyporiadanie stavby postavenej po 01.04.1964 (kedy nadobudol účinnosť občiansky zákonník z.č. 40/1964Zb.) a pred 01.01.1992 (kedy nadobudol účinnosť z.č. 509/1991Zb.) niekým iným, ako občanom ( teda aj socialistickou organizáciou) na cudzom pozemku bez občianskoprávneho titulu sa tak po tomto dni riadi § 135c ods. 1 OZ, lebo jeho hypotéza dopadá i na tento prípad (stavba bola zriadená na pozemku niekým, kto na to nemal právo, bez ohľadu na to, či išlo o fyzickú alebo právnickú osobu). (napr. NS ČR, sp. zn. 31Cdo/606/2004).
12. Podstata neoprávnenej stavby spočíva v tom, že stavebník stavia na cudzom pozemku, bez toho aby mu svedčil právny titul umožňujúci na cudzom pozemku stavať. Pre klasifikáciu stavby ako neoprávnenej
nie je rozhodujúce, či stavebník mal, alebo nemal stavebné povolenie, a bez ďalšieho nie je rozhodujúce ani vydané kolaudačné rozhodnutie (napr. NS ČR, sp. zn. 22Cdo/2223/2013).
13. Ak zriadil stavebník stavbu na cudzom pozemku na základe časovo neobmedzeného práva, ktoré neskôr zaniklo, nie je vlastník pozemku oprávnený domáhať sa jej odstránenia, a to ani na právnom nástupcovi stavebníka (napr. NS ČR, sp. zn. 22Cdo/746/2007).
14. Zo spisu vyplýva, čo medzi stranami nebolo ani sporné, že stavbu z predmetu tohto sporu na pozemku nateraz vlastnícky patriaceho žalobcom postavil právny predchodca žalovaného - vtedajšie Jednotné roľnícke družstvo. V tom čase bol platný a účinný zák. č. 49/1959Zb. o Jednotných roľníckych družstvách.
15. Podľa § 24 ods. 2, ods. 3 cit. zák. účinného v spornom období K pozemkom združeným k spoločnému družstevnému hospodáreniu, ako aj k pozemkom, ktoré za ne pri vykonanej hospodársko-technickej úprave pôdy boli dané do náhradného užívania, náleží družstvu právo družstevného užívania. Právo družstevného užívania oprávňuje družstvo užívať pozemok v rovnakom rozsahu, v akom by náležalo vlastníkovi; družstvo nemôže však pozemok zaťažiť ani scudziť. Družstvu preto najmä náleží všetko, čo na pozemku vzchádza, má právo meniť jeho podstatu a čerpať z nej, a prevádzať na ňom stavby. Právo družstevného užívania oprávňuje aj na pridelenie pôdy ako záhumienka rodine družstevníka. Len družstvo môže združený pozemok prenajať a len v odôvodnených výnimočných prípadoch.
16. Vyššie uvedené potom dáva nespochybniteľný podklad pre pritajenie záveru, že stavba z predmetu sporu, ktorú postavil právny predchodca žalovaného na pozemku nateraz vlastnícky patriaceho žalobcom, nie je neoprávnenou stavbou, lebo právnemu predchodcovi žalovaného v tom čase svedčil občianskoprávny titul v zmysle § 24 ods. 3 cit. zákona vo forme užívania pozemkov a jemu zodpovedajúce právo družstevnej výstavby, a nič na tom nemôže zmeniť ani skutočnosť, že v dôsledku spoločensky - politických zmien po roku 1989, čo v čase stavby právny predchodca žalovaného nemohol prezumovať, právo stavby na cudzom pozemku právneho prechodu žalovaného zaniklo. Bez významu je v tomto prípade zaoberať sa tým, či bolo, resp. nebolo ku stavbe vydané stavebne, resp. kolaudačné rozhodnutie, lebo ako už bolo vyššie uvedené, rozhodným je/bolo, či v čase zriadenia stavby svedčil stavebníkovi občianskoprávny titul na zriadenie stavby na cudzom pozemku. V tomto prípade takýto titul právnemu predchodcovi žalovaného plynul z už viackrát citovaného ustanovenia § 24 ods. 3 zákona o JRD.
17. Skutočnosť, že v napadnutom rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalobcov, teda súd prvej inštancie nerozhodol v súlade s ich právnym názorom ešte neznamená, že došlo k porušeniu ich základného práva na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu totiž postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a majúc na pamäti základné právo strán konania na súdnu ochranu, túto stranám konania poskytol v požadovanej kvalite.
18. Správnemu výroku vo veci samej, potom zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.
19. Preto odvolací súd postupujúc podľa § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
20. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004, sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na vyššie uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami žalobcov, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.
21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešným žalobcom v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).
22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.