Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/399/2002

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobkyne: v rade 1/ Ľ.B. W., W.. Č., R.. XX.XX.XXXX, D. R., J. XXX/X, v rade 2/ O. Z., W.. W., R.. XX.X.XXXX, D. R., J. XXX/X, v rade 3/ X.. O. W., R.. XX.X.XXXX, D. U., I. XX, v rade 4/ K. Z., W.. W., R.. X.X.XXXX, D. W., H. XXX, proti žalovaným v rade 1/ ZTS TEES, a.s., so sídlom Červenej armády 3/1697, 036 01, Martin, IČO: 36 001 902, v rade 2/ RELAXTUR TURIEC, a.s., so sídlom 036 01, Martin, Langsfeldova 3, IČO: 36 382 752, právne zastúpenému JUDr. Dašenou Gombíkovou, advokátkou, so sídlom v Martine, 036 01, Kukučínova 1, v rade 3/ Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky, so sídlom Mierová 19, Bratislava, v konaní o neplatnosť a neúčinnosť právnych úkonov, takto

rozhodol:

I. Žaloba žalobcov v rade 1/, 2/, 3/, 4/ vo vzťahu k žalovaným v rade 1/, 2/, 3/, sa

z a m i e t a

- a to tak v časti primárneho návrhu na určenie neplatnosti rozhodnutia ministra hospodárstva Slovenskej republiky zo dňa 23.6.1997, ktorým rozhodol o vyčlenení nehmotného majetku, hmotného investičného majetku a obežných aktív zo spoločnosti ZTS TEES, a.s., Martin v účtovnej hodnote 2.673.058.000 Sk podľa znaleckého posudku č. 230-55/1997 v hodnote 3.105.970.000 Sk za účelom zvýšenia základného imania spoločnosti ZTS TEES Martinské strojárne, a.s., Martin,

- určenie neplatnosti rozhodnutia valného zhromaždenia ZTS TEES Martinské strojárne, a.s., so sídlom v Martine zo dňa 28.7.1997, osvedčeného notárskou zápisnicou spísanou JUDr. Miroslavom Debnárom č. NZ/235/97,

- určenie neplatnosti rozhodnutia valného zhromaždenia zo dňa 24.11.1997 obchodnej spoločnosti ZTS TEES Lesné traktory, a.s., so sídlom v Trstenej,

- a určenie neplatnosti valného zhromaždenia zo dňa 11.12.1998 žalovaného v rade 2/, ktorým bolo rozhodnuté o zvýšení základného imania spoločnosti o 3 12 000 000 Sk, ktorým bolo rozhodnuté o navýšení základného imania spoločnosti nepeňažným vkladom od ZTS TEES Martinské strojárne, a.s., so sídlom v Martine,

- ako aj v časti subsidiárneho návrhu na vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu vykonania nepeňažného vkladu ZTS TEES, a.s., so sídlom v Martine do základného imania ZTS TEES Martinské strojárne, a.s., so sídlom v Martine vo výške 3.105.970.000 Sk na základe rozhodnutia ministra hospodárstva Slovenskej republiky zo dňa 23.6.1997 a rozhodnutia valného zhromaždenia ZTS TEES Martinské strojárne, a.s., so sídlom v Martine zo dňa 28.7.1997

- a právneho úkonu zvýšenia základného imania ZTS TEES Martinské strojárne, a.s., so sídlom v Martine, na základe rozhodnutia valného zhromaždenia ZTS TEES Martinské strojárne, a.s., so sídlom v Martine zo dňa 28.7.1997.

II. Žalovanému v rade 1/ sa proti žalobcom v rade 1/, 2/, 3/, 4/ náhrada trov konania nepriznáva.

III. Žalobcovia v rade 1/, 2/, 3/, 4/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalovaným v rade 2/ a 3/ ich trovy konania v plnom rozsahu.

IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

Žalobou podanou na Krajský súd v Banskej Bystrici dňa 21.10.1999 a na Okresný súd Martin postúpenou dňa 31.10.2002, sa právny predchodca žalobcov X.. O. W., ktorý v priebehu konania zomrel (manžel žalobkyne v rade 1/ a otec žalobcov v rade 2/, 3/, 4/), proti žalovaným ZTS TEES, a.s., so sídlom v Martine (ako žalovanému v rade 1/), ZTS TEES Martinské strojárne, a.s., so sídlom v Martine (ako žalovanému v rade 2/), ZTS TEES Lesné traktory, a.s., so sídlom v Trstenej (ako žalovanému v rade 3/) a Relaxtur Turiec, a.s., so sídlom v Martine (ako žalovanému v rade 4/) domáhal určenia, že rozhodnutie ministra hospodárstva Slovenskej republiky zo dňa 23.6.1997, ktorým rozhodol o vyčlenení nehmotného majetku, hmotného investičného majetku a obežných aktív zo spoločnosti ZTS TEES, a.s., Martin v účtovnej hodnote 2.673.058.000 Sk podľa znaleckého posudku č. 23055/1997 v hodnote 3.105.970.000 Sk za účelom zvýšenia základného imania spoločnosti ZTS TEES Martinské strojárne, a.s., Martin, je neplatné.

Ďalej sa domáhal určenia, že rozhodnutie valného zhromaždenia ZTS TEES Martinské strojárne, a.s. zo dňa 28.7.1997 o zvýšení základného imania nepeňažným vkladom ZTS TEES, a.s., vo výške 3.105.970.000 Sk, je neplatné, ďalej žiadal určiť:

- že rozhodnutie valného zhromaždenia ZTS TEES Lesné traktory, a.s., so sídlom v Trstenej zo dňa 24.11.1997, ktorým bolo rozhodnuté o zvýšení základného imania spoločnosti o 3 12 000 000 Sk nepeňažným vkladom ZTS TEES Martinské strojárne, a.s., Martin, je neplatné a určenia,

- že rozhodnutie valného zhromaždenia Relaxtur Turiec, a.s., so sídlom v Martine zo dňa 11.12.1998, ktorým bolo rozhodnuté o zvýšení základného imania spoločnosti nepeňažným vkladom ZTS TEES Martinské strojárne, a.s., Martin, je neplatné.

Súčasne proti pôvodným žalovaným v rade 1/ - 4/ žiadal priznať náhradu trov konania spoločne a nerozdielne.

Pre prípad, že by súd prejudiciálne rozhodol, že rozhodnutie ministra hospodárstva Slovenskej republiky zo dňa 23.6.1997 a rozhodnutie valného zhromaždenia ZTS TEES Martinské strojárne, a.s. zo dňa 28.7.1997, sú platnými právnymi úkonmi, domáhal sa alternatívne vydania rozsudku, ktorým by súd určil, že právny úkon vykonania nepeňažného vkladu ZTS TEES, a.s., so sídlom v Martine, do základného imania ZTS TEES Martinské strojárne, a.s., so sídlom v Martine vo výške 3.105.970.000 Sk na základe rozhodnutia ministra hospodárstva Slovenskej republiky zo dňa 23.6.1997 a rozhodnutia valného zhromaždenia ZTS TEES Martinské strojárne, a.s., so sídlom v Martine zo dňa 28.7.1997 a právny úkon zvýšenia základného imania ZTS TEES Martinské strojárne, a.s., so sídlom v Martine nepeňažným vkladom ZTS TEES, a.s., so sídlom v Martine vo výške 3.105.970.000 Sk na základe rozhodnutia valného zhromaždenia ZTS TEES Martinské strojárne, a.s., so sídlom v Martine zo dňa 28.7.1997, sú vo vzťahu k žalobcovi právne neúčinné.

V priebehu konania žalobca navrhol, aby súd pripustil do konania vstup žalovaného v rade 5/ a to Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Súd takémuto procesnému návrhu žalobcu vyhovel uznesením sp. zn. 9C/399/02 zo dňa 2.8.2005.

Pôvodný žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že pre právneho predchodcu žalovaného v rade 1/, v tom čase ZŤS Turčianske strojárne, štátny podnik Martin, vykonal práce, ktoré vyfakturoval faktúrami uvedenými v žalobe, z ktorých existuje záväzok žalovaného v rade 1/ voči žalobcovi v rozsahu uznania záväzku zo dňa 30.8.1992 v celkovej výške 2.162.217 Sk s príslušenstvom. Šlo o faktúry z roku 1991. Následne žalobca vykonal v roku 1992 pre ZŤS Turčianske strojárne, štátny podnik Martin, ďalšie práce v celkovej výške 153.855 Sk, ktoré vyúčtoval faktúrou uvedenou v žalobe. Právny predchodca žalovaného v rade 1/ uznal tento záväzok 11.11.1995 a preto celková výška pohľadávky žalobcu vo vzťahu k žalovanému v rade 1/ ku dňu podania žaloby je 2.316.073 Sk.

Dňa 10.12.1998 Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 36Cb-24K 436/98 vyhlásil na majetok žalovaného v rade 1/ konkurz. Dňa 23.6.1997 minister hospodárstva Slovenskej

republiky listom č. 3471/1997 v mene Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky ako jediného akcionára ZTS TEES, a.s., Martin, rozhodol o vyčlenení nehmotného majetku, hmotného investičného majetku a obežných aktív zo spoločnosti ZTS TEES, a.s., Martin v účtovnej hodnote 2.673.058.000 Sk podľa znaleckého posudku v hodnote 3.105.970.000 Sk za účelom zvýšenia základného imania spoločnosti ZTS TEES Martinské strojárne, a.s., Martin s tým, že zvýšenie základného imania sa vykoná vydaním nových akcií na meno v počte 310.597 kusov pri menovitej hodnote akcie 10.000 Sk. Dňa 28.7.1997 valné zhromaždenia žalovaného v rade 2/ rozhodlo o zvýšení základného imania nepeňažným vkladom o 3.105.970.000 Sk vyčlenením nehmotného majetku hmotného investičného majetku a obežných aktív zo spoločnosti žalovaného v rade 1/ na spoločnosť žalovaného v rade 2/ v účtovnej hodnote 2.673.058.000 Sk podľa znaleckého posudku č. 230-55/1997. Priebeh valného zhromaždenia bol osvedčený notárskou zápisnicou č. NZ/235/97 spísanou JUDr. Miroslavom Debnárom, notárom. Na základe vyššie uvedeného z listu ministra hospodárstva SR zo dňa 23.6.1997 a uznesenia valného zhromaždenia žalovaného v rade 2/ došlo k vykonaniu zápisu zvýšeného základného imania spoločnosti nepeňažným vkladom žalovaného v rade 1/ do základného imania žalovaného v rade 2/ do obchodného registra. Okresný úrad v Martine, odbor katastrálny pod č. V 2209/97 na základe vyššie uvádzanej notárskej zápisnice povolil vklad vlastníckeho práva pre žalovaného v rade 2/ k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX a LV č. XXXX, ktoré sú v súčasnosti vo vlastníctve žalovaného v rade 4/. Tiež Okresný úrad v Dolnom Kubíne, odbor katastrálny na základe notárskej zápisnice uvedenej vyššie povolil vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v kat. úz. T. zapísaným na LV č. XXXX.

Žalobca poukázal na ust. § 190, § 188 a § 189 Obch. zákonníka a konštatoval, že rozhodnutie žalovaného v rade 1/ o nepeňažnom vklade do spoločnosti žalovaného v rade 2/ sa neuskutočnilo formou uznesenia valného zhromaždenia, ale len rozhodnutím jedného akcionára, ktoré nemalo formu, akú si vyžaduje . O nepeňažnom vklade mal jediný akcionár totiž rozhodnúť na valnom zhromaždení, ktoré mal zvolať. Žiadnu inú formu prijímania rozhodnutí, ktoré patria do pôsobnosti valného zhromaždenia nepripúšťa a preto je takýto úkon ministra hospodárstva Slovenskej republiky zo dňa 23.7.1997 v zmysle ust. § 40 ods. 1 Obč. zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom.

Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že toto rozhodnutie ministra hospodárstva je podľa neho aj neplatným právnym úkonom v zmysle ust. § 37 ods. 1 Obč. zákonníka vzhľadom na skutočnosť, že je neurčité a nezrozumiteľné v súvislosti s odvolávaním sa na znalecký posudok uvedený vyššie. Keďže nedošlo k platnému prejavu vôle žalovaného v rade 1/ ako vkladateľa o nepeňažnom vklade do obchodnej spoločnosti žalovaného v rade 2/, nemohlo dôjsť k platnému zvýšeniu základného imania žalovaného v rade 2/. Preto je aj rozhodnutie valného zhromaždenia žalovaného v rade 2/ absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 37 ods. 2 Obč. zákonníka. Naviac tento právny úkon je neurčitý a nezrozumiteľný, nakoľko nie je zrejmé, aký konkrétny majetok tvorí predmet nepeňažného vkladu, pokiaľ sa toto uznesenie odvoláva na vyššie uvádzaný znalecký posudok.

Žalobca konštatoval, že jeho naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti týchto právnych úkonov je daný skutočnosťou, že na žalovaného v rade 1/ je vyhlásený konkurz a jediným možným spôsobom ako vymôcť svoju pohľadávku voči žalovanému v rade 1/, je uspokojiť sa v rámci speňaženia konkurznej podstaty. V prípade, že by súd rozhodol o neplatnosti predmetných právnych úkonov, majetok, ktorý bol predmetom nepeňažného vkladu žalovaného v rade 1/ do základného imania žalovaného v rade 2/, by sa vrátil do konkurznej podstaty a zvýšil by pravdepodobnosť uspokojenia žalobcu.

Avšak pre prípad, že by súd rozhodol, že rozhodnutie ministra hospodárstva SR a napadnuté uznesenia valných zhromaždení žalovaného v rade 1/ a 2/ sú platnými právnymi úkonmi, žalobca navrhoval, aby súd rozhodol, že tieto rozhodnutia sú vo vzťahu k žalobcovi ako konkurznému veriteľovi, právne neúčinné a taktiež aby rozhodol, že majetok, ktorý mal byť predmetom nepeňažného vkladu, patrí do konkurznej podstaty žalovaného v rade 1/ a žalovaný v rade 2/ je povinný strpieť ich speňaženie v prospech tejto konkurznej podstaty. Na valnom zhromaždení žalovaného v rade 3/ bola schválená zmena stanov a zvýšenie základného imania spoločnosti o 3 12 000 000 Sk nepeňažným vkladom žalovaného v rade 2/, pričom predmetom nepeňažného vkladu boli aj veci, ktoré boli predmetom nepeňažného vkladu žalovaného v rade 1/ do žalovaného v rade 2/. Preto nemohlo dôjsť ani k platnému zvýšeniu základného imania žalovaného v rade 3/, nakoľko nikto nemôže na druhého preniesť viac práv, ako má sám. V dôsledku tejto skutočnosti uznesenie valného zhromaždenia žalovaného v rade 3/ zo dňa 24.11.1997 je

absolútne neplatným právnym úkonom, pretože schválilo nepeňažný vklad od nevlastníka. Žalobca sa domáha určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia žalovaného v rade 3/ zo dňa 24.11.1997, ktorým bola schválená zmena stanov tejto spoločnosti a bolo schválené zvýšenie základného imania spoločnosti o 313 000 000 Sk. Na valnom zhromaždení konanom 11.12.1998 bola schválená zmena stanov žalovaného v rade 4/ a zvýšenie základného imania spoločnosti nepeňažným vkladom vkladateľa žalovaného v rade 2/, pričom predmetom nepeňažného vkladu boli aj veci, ktoré boli predmetom nepeňažného vkladu žalovaného v rade 1/ do žalovaného v rade 2/. Keďže k takémuto nepeňažnému vkladu by nikdy platne nedošlo, nemohlo byť platne zvýšené základné imanie žalovaného v rade 4/. Preto aj uznesenie valného zhromaždenia žalovaného v rade 4/ zo dňa 11.12.1998 je absolútne neplatným právnym úkonom.

K svojej žalobe žalobca pôvodne pripojil faktúry uvádzané v žalobe, zápis o vyrovnaní pohľadávok z 30.8.1992, uznanie záväzku právnym predchodcom žalovaného v rade 1/, list ministra hospodárstva SR zo dňa 23.6.1997, notársku zápisnicu NZ/235/97 zo dňa 28.7.1997, výpis z obchodného registra žalovaného v rade 2/, LV č. XXXX, LV č. XXXX pre kat. úz. K. a LV č. XXXX a pre kat. úz. T., výpis zo zoznamu akcionárov žalovaného v rade 2/.

V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval, avšak v čase, keď žalobu podával, žalovaný v rade 1/ bol už v konkurze. V dôsledku tejto skutočnosti sa vo vzťahu k žalovanému v rade 1/ v momente začatia konania dôjdením žaloby na súd konanie prerušilo v zmysle ustanovenia vtedy platného § 14 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní.

V priebehu konania sa prerušilo konanie aj v dôsledku tej skutočnosti, že na pôvodného žalovaného v rade 2/ a žalovaného v rade 3/ bol vyhlásený konkurz a to na žalovaného v rade 2/ dňa 7.6.2001 a na žalovaného v rade 3/ dňa 24.9.2002. Ako potom následne súd zistil, žalovaný v rade 2/ po ukončení konkurzu bol vymazaný z Obchodného registra dňa 10.12.2013 a žalovaný v rade 3/ bol vymazaný z Obchodného registra po ukončení konkurzu dňa 8.6.2010. V dôsledku tejto skutočnosti tieto dve obchodné spoločnosti a to žalovaný v rade 2/ a žalovaný v rade 3/ dňom výmazu z Obchodného registra zanikli a to bez právneho nástupcu v zmysle ust. § 20a ods. 2 Obč. zákonníka a preto stratili spôsobilosť byť účastníkmi konania, v dôsledku čoho súd voči týmto dvom žalovaným, teda žalovanému v rade 2/ a 3/ uznesením sp. zn. 9C/399/2002 zo dňa 21.1.2014 konanie zastavil v zmysle vtedy platného ust. § 107 ods. 4 O.s.p..

Následne dňa X.XX.XXXX zomrel v priebehu konania žalobca, v dôsledku čoho súd pokračoval v konaní s jeho dedičmi a okruh týchto dedičov, dnes označených ako žalobcovia v rade 1/ až 4/, bol súdu oznámený listom z 10.2.2015 notárskym úradom JUDr. Boženy Lonekovej, notárky so sídlom v Námestove (č.l. 418). Dedičov žalobcu súd kontaktoval listom z 5.3.2015, ktorým oboznámil týchto dedičov s podstatou prebiehajúceho sporu, zaslal im jednak pôvodne podanú žalobu, ale aj dovtedy podané vyjadrenia žalovaných, ako aj ďalšie listiny vyhotovené súdom a žiadal dedičov, aby súdu oznámili, či chcú v konaní ako žalobcovia pokračovať. Keďže žalobcovia žiadali poskytnutie času na vyjadrenie k výzve súdu, súd ich opätovne kontaktoval listom zo dňa 8.6.2015 (č.l. 427), listom z 10.3.2016, zo dňa 14.6.2016. Súd takto s dedičmi žalobcu, ktorý zomrel ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, čiže zákona č. 99/1963 Zb., pokračoval v zmysle ust. § 107 ods. 3. O.s.p..

Žalobcovia v rade 1/ - 4/ potom listom zo dňa 15.7.2016 (č.l. 442 - 446) súdu oznámili, že na žalobe, ktorú podal ich právny predchodca, trvajú.

Potom, čo bol ukončený konkurz voči žalovanému v rade 1/, ktorého novoustanovená správkyňa konkurznej podstaty nesúhlasila s pokračovaním v konaní do ukončenia konkurzu, súd 11.6.2018 nariadil pojednávanie na deň 19.9.2018.

Žalobcovia v rade 1/, 3/ a 4/ prítomní na pojednávaní uviedli, že na žalobe zotrvávajú tak, ako ju podal ich nebohý otec a manžel. Žalobkyňa v rade 2/ sa napriek riadnemu predvolaniu na pojednávanie nezúčastnila. Svoju neprítomnosť ospravedlnila zdravotnými dôvodmi, avšak o odročenie pojednávania nepožiadala.

Žalovaný v rade 1/ sa v priebehu celého konania k meritu veci, ani prostredníctvom správcu konkurznej podstaty, a po zrušení konkurzu, ani vo vlastnom mene písomne nevyjadril. Vyjadrili sa len žalovaný v

rade 4/ a žalovaný v rade 5/, ktorí sa zúčastnili na pojednávaní a poukázali na predchádzajúce písomné vyjadrenia k veci.

Pôvodný žalovaný v rade 4/, dnes žalovaný v rade 2/, sa meritórne k veci vyjadril písomným podaním z 22.3.2005 (č.l. 203 - 204), ktorým navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu a priznať žalovanému v rade 4/, dnes žalovanému v rade 2/, náhradu trov konania. Uviedol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 5Obo/280/2004 zo dňa 23.11.2004 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 28Cbi/231/00-Mš-398 zo dňa 25.6.2004, ktorým Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol o zamietnutí žaloby o vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu voči žalovaným v rade 6/ (v rámci žalovaného v rade 6/ aj voči Relaxtur Turiec, a.s., Martin), čím došlo k právoplatnému ukončeniu konania o neúčinnosti právnych úkonov, ktoré viedol Krajský súd v Banskej Bystrici. Zo znenia výroku a odôvodnenia týchto rozhodnutí je bez pochyby zrejmé, že v tom čase správca konkurznej podstaty úpadcu ZTS TEES, a.s., v konkurze, JUDr. Milan Hablák, nebol úspešný v odporovacej žalobe. Neexistuje zákonný dôvod na vrátenie majetku vloženého do obchodnej spoločnosti žalovaného do konkurznej podstaty úpadcu. Žaloba o neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia nebola podaná v trojmesačnej prekluzívnej lehote a teda súd nie je oprávnený prejudiciálne v inom konaní vysloviť jeho neplatnosť. Z právnej povahy uznesenia valného zhromaždenia vyplýva, že nie je právnym úkonom a preto jeho neplatnosť nie je možné posudzovať podľa príslušných ustanovení Obč. zákonníka o neplatnosti právnych úkonov. Z týchto dôvodov nie je možné sa zaoberať relatívnou, ani absolútnou neplatnosťou uznesenia valného zhromaždenia, resp. ani odporovateľnosťou podľa § 15 a § 16 Zákona o konkurze a vyrovnaní. Rozhodnutie ministra je rozhodnutie správneho orgánu, ktorého správnosť nie je možné preskúmavať v súdnom konaní a taktiež nejde o odporovateľný právny úkon. Z ust. § 15 Zákona o konkurze a vyrovnaní vyplýva, že konkurzný veriteľ, alebo správca, sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa ods. 2 a ods. 6, ak ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky konkurzného veriteľa, sú voči konkurznému veriteľovi právne neúčinné. Rozhodnutie ministra hospodárstva Slovenskej republiky zo dňa 23.7.1997, určenia neplatnosti ktorého sa JUDr. Milan Hablák ako správca konkurznej podstaty úpadcu žalovaného v rade 1/ domáhal podanou žalobou na Krajskom súde v Banskej Bystrici, nie je úkonom dlžníka, ale rozhodnutím štátneho orgánu. Zaradenie majetku spoločnosti Relaxtur Turiec, a.s., teda pôvodného žalovaného v rade 4/, dnes žalovaného v rade 2/, by bolo vykonané oprávnene.

K tomuto vyjadreniu pôvodný žalovaný v rade 4/, dnes žalovaný v rade 2/, pripojil vyššie uvádzané rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Žalovaný v rade 3/, predtým žalovaný v rade 5/, sa vyjadril k veci listom z 23.8.2005. V tomto vyjadrení žalovaný v rade 3/ žalobu namietol v celom rozsahu a uviedol, že žalovaný v rade 3/ ako 100%-ný akcionár spoločnosti pôvodného žalovaného v rade 1/ postupoval pri vydaní rozhodnutia jediného akcionára v súlade s Obchodným zákonníkom. Podľa § 190 Obch. zákonníka ak má spoločnosť len jediného akcionára, vykonáva pôsobnosť valného zhromaždenia tento akcionár. Tieto rozhodnutia majú jednoduchú písomnú formu a jediný akcionár ich musí podpísať. Z rozhodnutia má byť zrejmé, že jediný akcionár vykonáva pôsobnosť valného zhromaždenia. Samotné valné zhromaždenia sa v tomto prípade nekoná, takže nie sú volené ani jeho orgány. Iba pri rozhodnutiach podľa § 187 ods. 2 Obch. zákonníka o zmene stanov, o navýšení, alebo znížení základného imania, alebo zrušení spoločnosti, tieto rozhodnutia musia mať formu notárskej zápisnice. Akcionár môže valné zhromaždenie zvolať kedykoľvek, pričom neplatí ust. § 184 ods. 3 Obch. zákonníka. Z rozhodnutia ministra hospodárstva SR zo dňa 23.7.1997 je zrejmé, že predmetom nepeňažného vkladu za účelom zvýšenia základného imania spoločnosti ZTS TEES Martinské strojárne, a.s., Martin, bol nehmotný majetok, hmotný investičný majetok a obežné aktíva to spoločnosti ZTS TEES, a.s., Martin. V rozhodnutí je presne uvedené, že ocenenie nepeňažného vkladu bolo doložené znaleckým posudkom č. 230-55/1997 zo dňa 16.7.1997, vypracovaným spoločnosťou Bonitas, a.s., so sídlom v Banskej Bystrici. Žalovaný v rade 5/, dnes žalovaný 3/, mal za to, že valné zhromaždenia žalovaného v rade 2/ prebehlo v súlade s Obch. zákonníkom, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že Obchodný register vykonal zápis ohľadne zvýšenia základného imania spoločnosti pôvodného žalovaného v rade 2/. V konaní o vykonanie zápisu je totiž súd povinný podľa § 200b O.s.p. skúmať, či sú splnené predpoklady na vykonanie zápisu vyžadovaného právnymi predpismi. V prípade, že by údaje, ktoré majú byť zapísané v Obchodnom registri, neboli úplné, alebo že by rozhodnutie bolo absolútne neplatným právnym úkonom, ako tvrdí žalobca, Obchodný register by nevykonal zmenu zápisu. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd prihliada aj bez návrhu z úradnej povinnosti. Zápis zvýšenia základného imania do Obchodného registra

má konštitutívnu povahu, to znamená, jeho právne účinky vznikajú zápisom na základe rozhodnutia súdu a podľa názoru žalovaného v rade 5/, dnes žalovaného v rade 3/ v danom prípade rozhodnutie súdu o vykonaní zápisu zvýšenia základného imania nie je možné účinne napadnúť. Žalobca naviac v žalobe neosvedčil a nezdôvodnil právny záujem. V tejto súvislosti tiež žalovaný v rade 5/ (dnes žalovaný v rade 3/) poukázal na vtedy platné ust. § 183 Obch. zákonníka a konštatoval, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby o neplatnosť, resp. neúčinnosť právnych úkonov, nakoľko nebol akcionárom spoločnosti a nebol tiež členom predstavenstva, resp. členom dozornej rady spoločnosti.

Na takomto stanovisku žalovaný v rade 3/, predtým žalovaný v rade 5/, zotrval v priebehu celého konania a k vyjadreniu v tom čase pripojil list ministra hospodárstva Slovenskej republiky J. Č. z 23.7.1997 č. 3471/1997-900-030.

Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listín, ktoré strany pripojili do súdneho spisu.

Žalobcovia na pojednávaní dňa 19.9.2018 nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. V každom prípade však po poučení súdu podanom v zmysle ust. § 181 ods. 2 C.s.p. na pojednávaní signalizovali súdu záujem a úvahu na tom, že by žalobu zmenili. Súd však takýto časový priestor za účelom prípadnej zmeny žaloby žalobcom neposkytol a to vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia boli o priebehu konania o vyjadreniach žalovaných informovaní prakticky od roku 2015 ešte počas konkurzu, ktorý bol vedený voči žalovanému v rade 1/.

Podľa presvedčenia súdu bolo im aj v dostatočnom časovom predstihu doručené predvolanie na pojednávanie spolu s príslušným poučením strany o možnosti právneho zastúpenia právnym zástupcom z radov advokátov. Žalobcovia podľa presvedčenia súdu mali dostatočný časový priestor na to, aby zvážili spôsob svojho procesného postupu v konaní, zvolili vhodné prostriedky procesnej útoku a procesnej obrany, napriek tomu však tak neurobili. Preto súd už pojednávanie neodročoval a žalobcom neposkytoval ďalší časový priestor na prípadnú zmenu žaloby, najmä za situácie, ak žalobcovia k termínu vykonania pojednávania nemali ujasnené, čoho iného (okrem toho, čo žiadal ich nebohý právny predchodca), by proti žalovaným v rade 1/ - 3/ sa domáhali.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k presvedčeniu, že žalobe nemožno vyhovieť a to z týchto dôvodov:

V zmysle aktuálneho ust. § 137 C.s.p. (zákon č. 160/2015 Z.z.), ktorý platil v čase rozhodovania súdu, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o najmä: a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahov medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa presvedčenia súdu tak rozhodnutie ministra hospodárstva Slovenskej republiky, ale aj uznesenia valných zhromaždení obchodných spoločností, sú právnymi skutočnosťami, teda takými skutočnosťami, s ktorými právny poriadok Slovenskej republiky spája vznik, zmenu, alebo zánik zákonom stanovených právnych následkov.

v ustanovení vtedy platného § 131 ods. 1 Obch. zákonníka vymedzoval, že každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca, alebo člen dozornej rady, môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore s zákonom, spoločenskou zmluvou, alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník, alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia, alebo ak valné zhromaždenie neoblo riadne zvolané odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.

V zmysle ust. § 183 Obch. zákonníka o vyhlásení rozhodnutia valného zhromaždenia (akciovej spoločnosti) za neplatné platia obdobne ustanovenia § 131. Akcionár, ktorý sa zúčastnil valného

zhromaždenia, sa môže domáhať práva podľa § 131 ods. 1, iba ak podal protest do zápisnice z valného zhromaždenia.

Pokiaľ ide o vyššie citované ustanovenia Obch. zákonníka, je zrejmé, že právny predchodca žalobcov už v čase podania žaloby (a teda ani jeho právni nástupcovia - žalobcovia v rade 1/ - 4/) nebol (neboli) tými osobami, ktoré zákon splnomocňuje na podanie žaloby o neplatnosť uznesení valného zhromaždenia akciových spoločností. Naviac ani žalobca a ani jeho právni nástupcovia, neboli osobami, ktorým by zákon výslovne umožňoval takouto žalobou napadnúť riadiaci akt, ktorým bolo v žalobe označené rozhodnutie ministra hospodárstva Slovenskej republiky, ktorý konal za 100%-ného akcionára žalovaného v rade 1/.

Teda žaloba žalobcov nebola v časti primárneho petitu prípustná v čase rozhodovania súdu v zmysle podľa ust. § 137 písm. d/ C.s.p..

Je zrejmé, že z právnych skutočností, ktoré boli uvedené v žalobnom petite, vznikali zákonom vymedzené práva a povinnosti obchodných spoločností (pôvodných žalovaných v rade 1/ - 4/) a preto v zmysle ust. § 137 písm. c/ C.s.p. mohol byť pôvodný žalobca a následne jeho právni nástupcovia, teda žalobcovia v rade 1/ - 4/, v žalobe úspešní, ak by na určení toho, čoho sa domáhali, mali naliehavý právny záujem.

Súd však konštatuje, že už právny predchodca žalobcov v rade 1/ - 4/ nemal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti napadnutých uznesení valných zhromaždení žalovaných a rozhodnutia ministra hospodárstva SR. Jeho právne postavenie totiž, či už by súd rozhodol kladne, alebo záporne, by sa nezmenilo. Pôvodný žalobca bol veriteľom predchodcu žalovaného v rade 1/ a preto na jeho strane mohol existovať len ekonomický záujem, ktorý ho viedol k podaniu takto formulovanej žaloby. Hospodársky, alebo ekonomický záujem žalobcu na podaní určovaní žaloby v zmysle ust. § 137 písm. c/ C.s.p. však nie je naliehavým právnym záujmom, ktorý zákon pre úspešnosť takejto žaloby vyžaduje.

Naliehavosť právneho záujmu znamená, že právne postavenie žalobcu bez určenia toho, čoho sa domáha, je neisté a takýmto určením je možné účelne predísť sporu na plnenie v zmysle ust. § 137 písm. a/ C.s.p.. Súd však konštatuje, že žalobcovia nemali už ani len ekonomický záujem na určení toho, čoho sa domáhali, nakoľko majetok, ktorý na základe napadnutého rozhodnutia ministra hospodárstva Slovenskej republiky z 23.6.1997, bol vyčlenený zo spoločnosti žalovaného v rade 1/ v prospech bývalého žalovaného v rade 2/ (dnes vymazaného z Obchodného registra) a tiež majetok bývalého žalovaného v rade 2/, ktorý bol vyčlenený v prospech bývalého žalovaného v rade 3/, dnes opäť vymazaného z Obchodného registra, už nemohol byť použitý na uspokojenie pôvodného žalobcu, ale ani jeho právnych nástupcov vzhľadom na skutočnosť, že u pôvodných žalovaných v rade 2/ a v rade 3/ bol tento majetok v konkurze speňažený.

S poukazom na skutočnosť, že súdu neprináleží preskúmavať v občianskom súdnom konaní rozhodnutie ministra hospodárstva zo dňa 23.6.1997 uvedené v žalobe, a s prihliadnutím na uplynutie trojmesačnej prekluzívnej lehoty a postavenie právneho predchodcu žalobcov a jeho právnych nástupcov, a nedostatok naliehavého právneho záujmu na strane žalujúcej, ani rozhodnutia valných zhromaždení, zaniknutého žalovaného v rade 2/ zo dňa 28.7.1997, zaniknutého žalovaného v rade 3/ zo dňa 24.11.1997, ale aj existujúceho žalovaného v rade 2/, predtým žalovaného v rade 4/ zo dňa 11.12.1998, súd žalobu ako nedôvodnú v časti primárneho petitu zamietol.

Pokiaľ šlo o subsidiárny petit, ktorým sa pôvodný žalobca a jeho právni nástupcovia domáhali určenia, že právny úkony vykonania nepeňažného vkladu žalovaného v rade 1/ do základného imania žalovaného v rade 2/ (ZTS TEES Martinské strojárne, a.s., so sídlom v Martine) vo výške 3.105.970.000 Sk na základe rozhodnutia ministra hospodárstva SR z 23.6.1997 a rozhodnutia valného zhromaždenia žalovaného v rade 2/ zo dňa 28.7.1997, osvedčeného notárskou zápisnicou spísanou JUDr. Miroslavom Debnárom č. NZ/235/97 a právny úkon zvýšenia základného imania ZTS TEES Martinské strojárne, a.s., Martin, nepeňažným vkladom žalovaného v rade 1/ vo výške 3.105.970.000 Sk na základe rozhodnutia valného zhromaždenia pôvodného žalovaného v rade 2/ zo dňa 28.7.1997, sú vo vzťahu k žalobcovi právne neúčinné, súd takto formulovanej žalobe opätovne nemohol vyhovieť, ani s prihliadnutím na ust. § 42a až 42b Obč. zákonníka, ktoré upravujú odporovateľnosť právnych úkonov v občiansko - právnych vzťahoch.

Ak žalovaný v rade 1/ ako právny nástupca ZŤS Turčianskych strojární, štátny podnik Martin, mohol byť dlžníkom pôvodného žalobcu, prípadne jeho právnych nástupcov, avšak pôvodný žalobca sa uspokojenia svojich pohľadávok vo vzťahu voči nemu mohol domáhať v konkurze, ktorý už ku dňu vyhlásenia rozsudku súdu bol ukončený a podľa listín zaslaných bývalou správkyňou konkurznej podstaty tohto žalovaného speňažený bol celý jeho majetok.

Podľa § 42a ods. 1 vtedy platného Obč. zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 4, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný, alebo ak už bol uspokojený.

V zmysle ust. § 42b ods. 1 Obč. zákonníka právo odporovať právnym úkonom môže veriteľ žalobou.

Podľa § 42b ods. 2 Obč. zákonníka právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

Podľa § 42b ods. 3 Obč. zákonníka právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom, alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti ich predchodcovi.

Ani alternatívnemu petitu žalobcov súd vyhovieť nemohol. Predovšetkým rozhodnutie ministra hospodárstva Slovenskej republiky z 23.6.1997, ani rozhodnutie valného zhromaždenia žalovaného v rade 1/ a zaniknutého žalovaného v rade 2/ nie sú občiansko - právnymi úkonmi, ktorých existenciu predpokladá ust. § 42a Obč. zákonníka. Naviac žalujúca strana nepreukázala vymáhateľnosť pohľadávky voči právnemu predchodcovi žalovaného v rade 1/, t.j. takej pohľadávky, ktorá bola priznaná vo forme exekučného titulu, teda takého titulu, ktorý je podkladom pre výkon rozhodnutia.

Z napadnutého rozhodnutia ministra hospodárstva Slovenskej republiky z 23.6.1997, z napadnutého rozhodnutia valného zhromaždenia dnes zaniknutého žalovaného v rade 2/, mal prospech bývalý žalovaný v rade 2/, to znamená, ZTS TEES Martinské strojárne, a.s., Martin, ktorý zanikol speňaženým celého jeho majetku bez právneho nástupcu.

Súd preto konštatuje, že pre úspešné odporovanie aktom uvedeným v alternatívnom petite v zmysle § 42a a 42b Obč. zákonníka chýba a) existencia právnych úkonov z pohľadu občiansko - právnych predpisov, b) existencia vymáhateľnej pohľadávky právneho predchodcu žalobcu a c) existencia osoby, ktorá by mohla mať z odporovateľných právnych úkonov prospech.

Preto ani v tejto časti žalobcovia úspešní nemohli byť.

Súd preto aj v časti alternatívneho petitu žalobu zamietol.

Keďže žalovaní v rade 2/ a 3/, ktorí boli v konaní aktívni proti žalobcom v rade 1/ - 4 /, uplatnili nárok na náhradu trov konania, súd im ju priznal v plnom rozsahu v zmysle ust. § 255 ods. 1 C.s.p..

Žalovaný v rade 1/ nebol v konaní činný, nárok na náhradu trov konania proti žalobcom v rade 1/ - 4 neuplatnil, súd preto s prihliadnutím na ust.§ 257 C.s.p. žalovanému v rade 1/ proti žalobcom v rade 1/

- 4/ (vzhľadom na predmet konania povinným spoločne a nerozdielne) nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.