Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/144/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovaným: 1. I. C., nar. XX.XX.XXXX, adresa C., G. X, 2. O. W., nar. X.X.XXXX, adresa C., 3. F. W., nar. X.X.XXXX, adresa C., o zaplatenie 6.480,67 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 7Cb/151/2008-226 zo dňa 10.1.2017 - v zamietajúcej časti, t a k t o

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zamietajúcej časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 6.349,94 Eur od 3.5.2006 do zaplatenia p o t v r d z u j e.

II. Vo zvyšnom napadnutom rozsahu zamietajúcej časti o zaplatenie sumy 130,73 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7% ročne zo sumy 130,73 Eur od 3.5.2006 do zaplatenia, včítane závislého výroku o náhrade trov konania rozsudok r u š í a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. vyslovil, že žalovaní 1. až 3. sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 6.349,94 Eur s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 6.349,94 Eur od 3.5.2006 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká vo výške plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Výrokom II. konanie v časti o zaplatenie 169,58 Eur s úrokom z omeškania vo výške 20% ročne zo sumy 6.480,67 Eur od 1.6.2005 do 2.5.2006 zastavil. Výrokom III. vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Výrokom IV. rozhodol, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 52 ods. 1 a 3, § 54 ods. 1 a 2, § 546, § 547, § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 15.12.2004 a ust. § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch... v znení účinnom k 15.12.2004 (ďalej len „ZoSÚ“).

3. Vecne prvoinštančný súd dôvodil, že žalobca sa žalobou zo dňa 4.5.2006 domáhal, aby súd uložil žalovaným 1. až 3. povinnosť spoločne a nerozdielne mu zaplatiť sumu 195.236,71 Sk, t. j. 6.480,67 Eur titulom nezaplatenej istiny úveru, nezaplatený úrok v sume 5.108,67 Sk, t. j. 169,58 Eur, sankčnú províziu z nezaplatenej časti úveru 20% ročne ku dňu 24.3.2006 v sume 54.514,38 Sk, t. j. 1.809,55 Eur a ďalej od 25.3.2006 vo výške 20% ročne z nezaplatenej časti úveru až do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trov konania. Následne podaním zo dňa 3.8.2007 žalobca žiadal, aby súd uložil žalovaným 1. až 3. povinnosť spoločne a nerozdielne žalobcovi zaplatiť 195.236,71 Sk, t. j. 6.480,67 Eur z titulu nezaplatenej istiny úveru spolu s 20% ročným úrokom z omeškania od 1.6.2005 do zaplatenia, nezaplatený úrok z istiny úveru vyčíslený do 31.5.2005 vo výške 5.108,67 Sk, t. j. 169,58 Eur s tým, že splnením povinnosti jedným žalovaným zaniká do výšky plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Žalobu žalobca odôvodňoval tým, že so žalovanou 1. ako dlžníkom uzavrel úverovú zmluvu, pričom na zabezpečenie úveru prevzali žalovaní 2. a 3. ručiteľskými listinami ručenie za splnenie záväzkov žalovanej 1. vyplývajúce z úverovej zmluvy. Žalovaná 1. svoje záväzky z úverovej zmluvy neplnila a po výzve žalobcu si svoj ručiteľský záväzok nesplnili ani žalovaní 2. a 3. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, avšak vzhľadom na to, že sa ho všetkým žalovaným nepodarilo doručiť do vlastných rúk, súd ho uznesením č. k. 4Rob/85/2008-123 zrušil. Podaním zo dňa 11.3.2013 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaných 1. až 3. na zaplatenie sumy 6.480,67 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 20% ročne od 3.5.2006 do zaplatenia a trovy konania. Uviedol, že suma 195.236,71 Sk, t. j. 6.480,67 Eur predstavuje nesplatenú istinu poskytnutého úveru, ktorá bola od 14.12.2004 do vyhlásenia predčasnej splatnosti, t. j. do 31.5.2005 úročená podľa bodu 1.2 úverovej zmluvy úrokovou sadzbou 10,9%. Suma nahromadených úrokov predstavuje 5.108,67 Sk, t. j. 169,58 Eur. Žalobca uviedol, že upustil od povinnosti žalovaných zaplatiť sankčnú províziu 54.513,38 Sk, t. j. 1.809,55 Eur. Podaním zo dňa 28.6.2013 žalobca doplnil, že žiada, aby žalovaní boli zaviazaní ako solidárni dlžníci spoločne a nerozdielne s tým, že plnením jedného žalovaného zaniká vo výške plnenia povinnosť druhého a tretieho žalovaného. Súd potom uznesením č. k. 7Cb/151/2008-186 (resp.140) zo dňa 8.7.2013 pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaní 1. až 3. sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 6.480,67 Eur s úrokom z omeškania vo výške 20% ročne od 3.5.2006 do zaplatenia a náhradu trov konania. Prvoinštančný súd konštatoval, že hoci týmto uznesením súd pripustil zmenu žaloby, žalobca v danom prípade žiadal kvantitatívne menej (keď ostatný raz o jeho zmenenej žalobe bolo rozhodnuté platobným rozkazom), preto mal súd konanie v späťvzatej časti zastaviť. Keďže takéto rozhodnutie súdu absentovalo, prvoinštančný súd konanie s poukazom na ust. § 145 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v časti istiny vo výške 169,58 Eur a úroku z omeškania vo výške 20% ročne zo sumy 6.480,67 Eur od 1.6.2005 do 2.5.2006 z dôvodu späťvzatia v tejto časti výrokom II. napadnutého rozsudku zastavil.

4. Výsledkami vykonaného dokazovania mal potom prvoinštančný súd za preukázané, že žalovaná 1. uzatvorila so žalobcom dňa 15.12.2004 úverovú zmluvu č. 26/054/04, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej 1. úver vo výške 200.000,- Sk, t. j. 6.638,78 Eur. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 10,9% ročne, pričom základná sadzba predstavovala 5% ročne a úrokové rozpätie 5,9% ročne. Žalobca sa zaviazal peňažné prostriedky poskytnúť žalovanej 1. dňa 15.12.2004 a žalovaná 1. sa zaviazal uhradiť celý úver s príslušenstvom dňa 14.12.2009, a to splácaním v splátkach vo výške 4.339,- Sk, t. j. 144,03 Eur mesačne, ktoré boli splatné 18. deň kalendárneho mesiaca. Prvá splátka úveru mala byť vykonaná kalendárny mesiac nasledujúci po mesiaci, v ktorom bol úver poskytnutý. Žalovaná 1. uhradila žalobcovi titulom úverových splátok dvakrát po 144,03 Eur. Uzavretú zmluvu súd posúdil ako spotrebiteľský úver spravujúci sa ustanoveniami zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia danej zmluvy. Po preskúmaní zmluvy súd zistil, že výška úroku z úveru je 10,9% p. a., pričom výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) je pre úver uvedená ako 6,06%, čo však nie je správna výška. RPMN predstavuje celkové náklady spotrebiteľa na úver (t. j. všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru) vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru. Hodnota RPMN preto v žiadnom prípade nemôže byť nižšia ako úroková sadzba. To znamená, že nie je možné, aby ročná percentuálna miera nákladov bola 6,06% pri úrokovej sadzbe vo výške 10,9%. Preto súd uzavrel, že predmetná zmluva na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej 1. úver, nie je v súlade s ust. § 4 ods. 1 písm. g) ZoSÚ, aj keď je tam RPMN formálne uvedená. Keďže RPMN nie je správne uvedená, je potrebné spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca tak má nárok iba na zaplatenie rozdielu medzi poskytnutým úverom a splatenou časťou, ktorá predstavuje sumu 6.349,94 Eur a vo zvyšnej časti istiny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

5. Aj na ručiteľské záväzky žalovaných 2. a 3. súd aplikoval ust. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a uzavrel, že vzhľadom na to, že žalobca vyzval oboch ručiteľov k plneniu ručiteľského záväzku, ktorá výzva im bola doručená najneskôr doručením samotnej žaloby, súd zaviazal všetkých žalovaných k solidárnemu plneniu žalobcovej pohľadávky s tým, že ručiteľský záväzok žalovaných 2. a 3. vyjadril v spôsobe plnenia žalovaných.

6. Pretože mal súd za preukázané, že dlh sa stal splatným dňa 31.5.2005, pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal z dvojnásobku diskontnej sadzby platnej k 1.6.2005, ktorá predstavovala 6%. Nakoľko si však žalobca uplatnil úroky z omeškania až od 3.5.2006, súd mu ich priznal od tohto dátumu v zákonnej výške z priznanej istiny a v časti nad 6% úrok z omeškania ako nedôvodný zamietol.

7. S poukazom na ust. § 218 ods. 1 si súd rozhodnutie o trovách konania vyhradil pre samostatné uznesenie.

8. Proti tomuto rozsudku výlučne v rozsahu jeho zamietajúcej časti, podal odvolanie žalobca s odôvodnením, že sa nestotožňuje s argumentom súdu, že RPMN nie je v zmluve správne uvedená, a preto je potrebné spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, v tejto časti považuje žalobca rozsudok v napadnutej časti za nesprávny z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ a z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ . Zmluva totiž náležitosť v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zák. č. 258/2001 Z. z. - teda RPMN obsahuje v čl. 4 bod 4.9 Zmluvy - ročná percentuálna miera nákladov predstavuje 6,06% p. a. Výška RPMN nie je v zmluve uvedená nesprávne. Pre výpočet RPMN bol použitý vzorec platný podľa prílohy k zák. č. 258/2001 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy, t. j. k 15.12.2004, kedy po dosadení príslušných údajov je RPMN 6,055%, čo je po zaokrúhlení 6,06%, RPMN bola teda vypočítaná správne. Prvoinštančný súd dospel k nesprávnemu posúdeniu veci, a teda že výška RPMN 6,06% nie je správna bez toho, aby túto prepočítal s použitím vzorca, ktorý je uvedený v prílohe zák. č. 258/2001 Z. z., keďže RPMN má byť vypočítaná v čase, keď sa zmluva uzatvára. Súd svoje tvrdenie o nesprávne uvedenej RPMN v zmluve v odôvodnení rozhodnutia zdôvodnil tým, že nie je možné, aby RPMN bola 6,06% pri úrokovej sadzbe 10,90%, keďže RPMN predstavuje celkové náklady spotrebiteľa na úver (t. j. všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru). Z odôvodnenia: „Hodnota RPMN v žiadnom prípade nemôže byť nižšia ako úroková sadzba,“ nie je zrejmé, či súd použil výpočet RPMN stanovený zákonom, a teda či RPMN uvedená v zmluve je skutočne nesprávna. Žalobca má za to, že rozhodnutie prvoinštančného súdu nie je náležite odôvodnené, pričom poukázal na závery uvedené v uznesení NS SR sp. zn. 5 Cdo 201/2010 zo dňa 9.11.2010, ako aj nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 154/2005 z 28.2.2006. Súdne rozhodnutie podľa žalobcu nemožno považovať za dostatočne odôvodnené, jasné a určité.

9. Ďalej žalobca v odvolaní poukázal na to, že zák. č. 258/2001 Z. z. neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by ustanovilo, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Súd teda rozšíril ustanovenie § 4 ods. 2 písm. g) ZoSÚ, keď sankcionoval úver bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou, ak v zmluve nie je uvedená správna výška RPMN napriek tomu, že v zákone takéto ustanovenie absentuje.

10. Žalobca tiež namieta výšku priznaného úroku z omeškania vo výške 6% ročne. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej NBS platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba NBS bola 3,50%, t. j. úrok z omeškania k 3.5.2006 bol vo výške 7% (dvojnásobok 2x3,5%) ročne a nie 6%.

11. Žalobca preto navrhoval, aby odvolací súd rozhodnutie prvoinštančného súdu v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu a zároveň mu priznal náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania - vo výške zaplatených súdnych poplatkov.

12. Žalovaná odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrila.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie v napadnutej časti zamietajúceho výroku III. vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/a h/ , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 , súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti je potrebné čiastočne potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a ostatnej časti je ho nevyhnutné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 391 ods. 1 .

14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či prvoinštančný súd dospel k správnemu záveru, že RPMN uvedená v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere nebola uvedená v súlade so zákonom, v dôsledku čoho bolo potrebným úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.

15. Vyhovujúca časť rozsudku (výrok I.) a časť o čiastočnom zastavení konania (výrok II.), neboli napadnuté odvolaním, v týchto častiach nadobudol rozsudok právoplatnosť a nestal sa predmetom odvolacieho prieskumu. Odvolací súd sa na tomto mieste považuje v prvom rade za potrebné vyjadriť k otázke zostávajúceho predmetu konania.

16. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobou zo dňa 3.5.2006 sa žalobca voči žalovaným 1. až 3. domáhal zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy 6.480,67 Eur z titulu nezaplatenej istiny úveru, sumy 169,58 Eur titulom nezaplateného úroku, sumy 1.809,55 ako sankčnej provízie (z nezaplatenej časti úveru 20% ročne vypočítanej k 24.3.2006) a ďalej sankčnej provízie 20% ročne od 25.3.2006 z nezaplatenej časti úveru do zaplatenia a náhrady trov konania. Podaním zo dňa 2.8.2007 žalobca požiadal o pripustenie zmeny žaloby tak, že sa voči žalovaným 1. až 3. domáha zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy 6.480,67 Eur z titulu nezaplatenej istiny úveru spolu s 20% ročným úrokom z omeškania od 1.6.2005 do zaplatenia a sumy 169,58 Eur titulom nezaplateného úroku (vyčísleného do 31.5.2005), a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že splnením povinnosti jedným zo žalovaných zaniká do výšky plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Následne súd platobným rozkazom č. k. 35Rob/424/2006-101 zo dňa 15.8.2007 žalobe vyhovel tak, že uložil žalovaným 1. až 3., aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatili žalobcovi sumu 6.650,25 Eur (t. j. 6.480,67 Eur + 169,58 Eur), spolu s úrokom z omeškania vo výške 20% ročne zo sumy 6.480,67 Eur od 1.6.2005 do zaplatenia a nahradili trovy konania vo výške 388,77 Eur s tým, že plnením jedného žalovaného zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných žalovaných, alebo aby v tej istej lehote podali odpor na súde. Vydaním platobného rozkazu teda súd prvej inštancie vyhovel v plnom rozsahu žalobe v znení jej zmeny zo dňa 2.8.2007. Nakoľko sa však platobný rozkaz nepodarilo žalovaným 1. až 3. doručiť do vlastných rúk, súd ho uznesením č. k. 4Rob/85/2008-123 zo dňa 19.9.2008 zrušil. Podaním zo dňa 4.3.2013 potom žalobca svoj žalobný petit upravil tak, že žiada, aby súd žalovaných 1. až 3 zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 6.480,67 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 20% ročne od 3.5.2006 do zaplatenia a náhradu trov konania. Túto úpravu žalobného petitu žalobca ďalej upresnil podaním zo dňa 28.6.2013, v ktorom uviedol, že zaplatenia sumy 6.480,67 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 20% ročne od 3.5.2006 do zaplatenia a náhrady trov konania sa voči žalovaným 1. až 3. domáha spoločne a nerozdielne s tým, že plnením jedného žalovaného zaniká vo výške plnenia povinnosť druhého a tretieho žalovaného. Prvoinštančný súd potom uznesením č. k. 7Cb/151/2008-186 (resp. 140) zo dňa 8.7.2013 pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaní 1. až 3. sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 6.480,67 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 20% ročne od 3.5.2006 do zaplatenia a náhradu trov konania s tým, že plnením jedného žalovaného zaniká vo výške plnenia povinnosť druhého a tretieho žalovaného. Pretože však súd týmto uznesením síce pripustil kvalitatívnu zmenu žaloby, keď sa žalobca namiesto zaplatenia pôvodne požadovanej sankčnej provízie domáhal zaplatenia úrokov z omeškania, avšak v rámci tohto uznesenia nerozhodol o kvantitatívnej zmene žaloby, t. j. o čiastočnom späťvzatí žaloby v časti pôvodne požadovaných vyčíslených úrokov 169,58 Eur, ako aj pôvodne podaním zo dňa 2.8.2007 požadovaných úrokov z omeškania 20% ročne zo sumy 6.480,67 Eur od 1.6.2005 do 2.5.2006, rozhodol prvoinštančný súd o tomto čiastočnom späťvzatí žaloby výrokom II. napadnutého rozsudku (v ktorej časti je rozsudok právoplatný) a konanie v časti o zaplatenie sumy 169,58 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 20% ročne zo sumy 6.480,67 Eur od 1.6.2005 do 2.5.2006 zastavil. Predmetom rozhodovania prvoinštančného súdu po tomto čiastočnom zastavení konania tak zostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 6.480,67 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 20% ročne zo sumy 6.480,67 Eur od 3.5.2006 do zaplatenia. Pokiaľ potom prvoinštančný súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 6.349,94 Eur s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 6.349,94 Eur od 3.5.2006 do zaplatenia (výrok I.), v ktorej časti je rozsudok právoplatný, predmetom odvolacieho konania zostalo zaplatenie sumy 130,73 Eur s príslušenstvom, ktorého sa vzhľadom na rozsah odvolania, ktorým žalobca žiada priznať úrok z omeškania vo výške 7% ročne, žalobca domáha ďalej v rozsahu 1% zo sumy 6.349,94 Eur od 3.5.2006 do zaplatenia a 7% ročne zo sumy 130,73 Eur od 3.5.2006 do zaplatenia. Vo zvyšnej zamietajúcej časti, čo do zaplatenia úrokov z omeškania 13% ročne zo sumy 6.480,67 Eur od 3.5.2006 do zaplatenia je rozhodnutie prvoinštančného súdu právoplatné, nakoľko žalobca už v odvolaní nepožadoval úrok z omeškania vo výške 20%, ale len vo výške 7% ročne.

17. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania z priznanej sumy 6.349,94 Eur, odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd rozhodol správne, ak tento úrok z omeškania žalobcovi priznal vo výške 6% ročne od 3.5.2006 do zaplatenia, nakoľko podľa § 10a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008. Preto prvoinštančný súd postupoval správne, ak na omeškanie žalovaných použil ust. § 3 cit. nariadenia v znení účinnom do 31.12.2008, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V danom prípade prvoinštančný súd uzavrel, že žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 31.5.2005. Tento záver súdu žalobcom v odvolaní napadnutý nebol. V tom prípade prvoinštančný súd správne pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal z dvojnásobku diskontnej sadzby NBS platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. ku dňu nasledujúcemu po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, teda ku dňu 1.6.2005. Nie je rozhodujúce, že žalobca si potom uplatnil nárok na úroky z omeškania až odo dňa 3.5.2006 (spísanie žaloby). Pretože ku dňu 1.6.2005 bola základná úroková sadzba NBS vo výške 3% ročne, jej dvojnásobok je 6% ročne, ako správne rozhodol prvoinštančný súd.

18. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zamietajúcej časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 6.349,94 Eur od 3.5.2006 do zaplatenia, podľa ust. § 387 ods. 1 z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.

19. Pokiaľ ide o zvyšný predmet odvolacieho konania, predovšetkým je potrebné prisvedčiť prvoinštančnému súdu, že logicky RPMN za úver nemôže predstavovať nižšiu hodnotu ako samotná úroková sadzba, pričom v danom prípade RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola uvedená v rozsahu 6,06% a úroková sadzba 10,9%. Na druhej strane ale prvoinštančný súd ďalej a hlbšie neskúmal či RPMN v predmetnej zmluve je v súlade so zákonom účinným v čase jej uzavretia.

20. Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. v znení do 30.6.2006 (do jeho novelizácie zák. č. 264/2006 Z.z. účinnej od 1.7.2007) v prílohe obsahoval vzorec pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov pri spotrebiteľských úveroch, taký ako použil pri výpočte RPMN žalobca v podanom odvolaní, teda veriteľ pri uzatváraní danej spotrebiteľskej zmluvy. RPMN v predmetnej úverovej zmluve zo dňa 15.12.2004 bola teda vypočítaná v súlade s týmto zákonom. Je tiež známou skutočnosťou, že do pôvodného znenia Zákona o spotrebiteľských úveroch, do jeho prílohy o výpočte RPMN, sa už pri jeho tvorbe dostal nevhodný vzorec na prepočet ukazovateľa, v dôsledku čoho celková cena pôžičky, ktorú má RPMN odzrkadľovať, bola opticky zhruba o polovicu nižšia. Podľa uvedeného vzorca správna by bola len vtedy, ak by klient splatil požičané peniaze jednou splátkou na konci doby splatnosti, čo nebol daný prípad. Až po štyroch rokoch v novelizácii Zákona o spotrebiteľských úveroch zákonom č. 264/2006 Z.z. s účinnosťou od 1.7.2006 došlo k zmene tohto vzorca. V prílohe č. 1 bola obsiahnutá základná rovnica, v prílohe č. 2 príklady výpočtov RPMN, v prechodných a záverečných ustanoveniach k zák. č. 264/2006 Z.z. k úpravám účinným od 1.7.2006 bolo ustálené, že právne vzťahy, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov. Nový vzorec pre výpočet RPMN preto nepôsobil retroaktívne.

21. Na základe vyššie uvedeného je potom nevyhnutné uzavrieť, že RPMN uvedená v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere bola uvedená a vypočítaná v súlade s prílohou zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. I ak by si veriteľ ako dodávateľ (v danom prípade pôvodne Dexia banka Slovensko, a.s., teraz Prima banka Slovensko, a.s.) bol vedomý nesprávnosti daného výpočtu RPMN, bol napriek tomu viazaný citovaným zákonom a RPMN v zmluve bol povinný uviesť podľa jeho prílohy. Záver prvoinštančného súdu, na ktorom založil napadnutú zamietajúcu časť preskúmavaného rozsudku, že RPMN v predmetnej zmluve nie je uvedená v súlade so zákonom, v dôsledku čoho bolo potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, preto nie je správny. Súd sa tak bude musieť zaoberať oprávnenosťou uplatneného nároku v zostávajúcej časti z ostatných hľadísk noriem na ochranu spotrebiteľa, z ktorých predmetný právny vzťah vzhľadom na prijatý záver už neskúmal.

22. S poukazom na vyššie uvedené potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zamietajúcej časti rozsudku o zaplatenie sumy 130,73 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7% ročne zo sumy 130,73 Eur od 3.5.2006 do zaplatenia a v závislom výroku o náhrade trov konania, s použitím § 389 ods. 1 písm. c) zrušil, keďže súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované (v danom prípade nevyhnutné) dôkazy, pričom vzhľadom na rozsah potrebného dokazovania nie je účelné doplniť dokazovanie pred odvolacím súdom, a podľa § 391 ods. 1 v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

23. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní v právoplatne neskončenej vrátenej časti bude opätovne vec preskúmať, zaoberať sa pritom vecnou aj právnou správnosťou a dôvodnosťou žalobcom uplatnených nárokov, za tým účelom v súlade s ust. § 295 doplniť dokazovanie, jeho výsledky nadväzne opätovne komplexne vyhodnotiť, posúdiť podľa príslušných hmotnoprávnych ustanovení a následne v dotknutej časti znova vo veci rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 odôvodniť. V novom rozhodnutí pritom prvoinštančný súd rozhodne zároveň aj o náhrade trov konania včítane trov tohto odvolacieho (§ 396 ods. 1 .

24. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .