Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Cb-151-2008.pdf
PDF · 116.2 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-7Cb/151/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudcom Mgr. Vladimírom Zimányim v právnom spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, Žilina, proti žalovaným: v 1. rade I. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom X. B.. B. XXXX/XX, H., v 2. rade O. W., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom O. C., v 3. rade F. W., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom O. C., o zaplatenie 6 480,67 eura a príslušenstva t a k t o
rozhodol:
I. Žalovaní v prvom až treťom rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 130,73 eura a 6,0%-ný ročný úrok z omeškania zo sumy 130,73 eura od 03.05.2006 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká vo výške plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.
II. Žalobkyňa m á proti spoločne a nerozdielne povinným žalovaným v prvom až treťom rade n á r o k na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 100%; o výše tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 03.05.2006 (doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 04.05. 2006) domáhal, aby súd uložil žalovaným v prvom až treťom rade (ďalej spolu aj "žalovaní") povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 195 236,71 Sk (= 6 480,67 eura) titulom nezaplatenej istiny úveru, sumu 5 108,67 Sk (= 169,58 eura) titulom nezaplateného úroku, sumu 54 514,38 Sk (= 1 809,55 eura) titulom sankčnej provízie z nezaplatenej časti úveru 20,0% ročne ku dňu 24.03.2006 a sankčnú províziu vo výške 20,0% ročne z nezaplatenej časti úveru od 25.03.2006 až do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou v 1. rade (ďalej aj "žalovaná") dňa 15.12.2004 uzatvorili Úverovú zmluvu Dexia pôžička č. 26/054/04 (ďalej aj "ÚZ" alebo "úverová zmluva"), na základe ktorej poskytol žalovanej sumu 200 000,- Sk (= 6 638,78 eura), na žalovanou určený účet, ktorý spolu s úrokmi mala žalovaná splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach vo výške 4 339,- Sk (= 144,03 eura), splatných vždy v 18. deň kalendárneho mesiaca. Žalovaná bola povinná splatiť celý úver aj s príslušenstvom do 14.12.209. V mesiaci marec 2005 nezaplatila žalovaná v prvom rade splátku úveru za tento kalendárny mesiac. Žalobca vyzval žalovanú v prvom rade na zaplatenie uvedenej splátky, keďže žalovaná v prvom rade neobnovila dodržiavanie svojich zmluvných záväzkov dňa 02.05.2005 jej zaslal žiadosť o predčasné splatenie úveru s príslušenstvom a to dňa 31.05.2005. Po dni splatnosti žalovaná v prvom rade uhradila svoj záväzok voči banke len čiastočne. Na zabezpečenie úveru bola žalovaným v druhom a treťom rade vystavená ručiteľská listina číslo 26/054A/04, v zmysle ktorej prebral žalovaný v druhom rade ručenie za splnenie záväzkov žalovanej v prvom rade vyplývajúce z úverovej zmluvy a ručiteľská listina číslo 26/054D/04, v zmysle ktorej prebral žalovaný v treťom rade ručenie za
plnenie záväzkov žalovanej v prvom rade vyplývajúce z úverovej zmluvy. Keďže žalovaná v prvom rade svoje záväzky z úverovej zmluvy neplnila, vyzval žalobca 02.08.2005 výzvami na splnenie ručiteľského záväzku žalovaných v druhom a treťom rade na plnenie za žalovanú v prvom rade. Žalovaní v druhom a treťom rade si svoj ručiteľský záväzok nesplnili.
3. Uznesením č. k. 7Cb/151/2008-186 (po prečíslovaní spisu 7Cb/151/2008-140) zo dňa 08.07.2013 (právoplatným dňom 27.08.2013) súd pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaní v prvom až treťom rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 6 480,67 eura s 20,0%-ným ročným úrokom z omeškania od 03.05.2006 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
4. Na výzvu súdu žalobca podaním zo dňa 26.10.2016 (došlým súdu dňa 31.10.2016) oznámil, že do dátumu zosplatnenia uhradila žalovaná v prvom rade istinu vo výške 158,11 eura, na základe čoho dlžná istina ku dňu zosplatnenia predstavovala sumu 6 480,67 eur. Podľa prehľadu splácania žalovaná v prvom rade zaplatila dňa 18.01. 2005 (v prepočte na menu euro) splátku vo výške 144,03 eur (ktorá bola žalobcom započítaná na istinu vo výške 75,69 eura a na úrok vo výške 68,34 eura), dňa 18.02.2005 zaplatila žalovaná (v prepočte na menu euro) sumu 144,03 eur (ktorá bola žalobcom započítaná na istinu vo výške 82,43 eura a na úrok vo výške 61,60 eura).
5. Rozsudkom č. k. 7Cb/151/2008-226 zo dňa 10.01.2017 súd žalovaným v 1. až 3. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 6 349,94 eura s úrokom z omeškania vo výške 6,0% ročne zo sumy 6 349,94 eura od 03.05.2006 až do za-platenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká vo výške plnenia povinnosť ostatných žalovaných (výrok I.), konanie v časti o zaplatenie sumy 169,58 eura s úrokom z omeškania vo výške 20,0% ročne zo sumy 6 480,67 eura od 01.06.2005 do 02.05.2006 zastavil (výrok II.), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok III.) s tým, že o trovách konania rozhodne súd samostatným uznesením (výrok IV.).
6. V odôvodnení rozsudku súd okrem iného uviedol, že žalobca odôvodňoval žalobu tým, že so žalovanou ako dlžníkom uzavrel ÚZ, pričom na zabezpečenie úveru prevzali žalovaní v 2. a 3. rade ručiteľskými listinami ručenie za splnenie záväzkov žalovanej vyplývajúce z ÚZ. Žalovaná svoje záväzky z ÚZ neplnila a po výzve žalobcu si svoj ručiteľský záväzok nesplnili ani žalovaní v 2. a 3. rade. Podaním zo dňa 11.03. 2013 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. až 3. rade na zaplatenie sumy 6 480,67 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 20,0% ročne od 03.05.2006 do zaplatenia a trovy konania. Uviedol, že upustil od povinnosti žalovaných zaplatiť sankčnú províziu vo výške 54 513,38 Sk (= 1 809,51 eura). Súd uznesením č. k. 7Cb/151/2008-186 (resp. 140) zo dňa 08.07.2013 pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaní v 1. až 3. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 6 480,67 eura s úrokom z omeškania vo výške 20,0% ročne od 03.05.2006 do zaplatenia a náhradu trov konania. Týmto uznesením súd pripustil zmenu žaloby, žalobca v danom prípade žiadal kvantitatívne menej, preto mal súd konanie v späťvzatej časti zastaviť; keďže takéto rozhodnutie súdu absentovalo, prvoinštančný súd konanie s poukazom na ust. § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (účinný od 01.07.2016, ďalej len "CSP") v časti istiny vo výške 169,58 eura a úroku z omeškania vo výške 20,0% ročne zo sumy 6 480,67 eura od 01.06.2005 do 02.05.2006 z dôvodu späťvzatia v tejto časti (výrokom II. napadnutého rozsudku) zastavil. Výsledkami vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaná uzatvorila so žalobcom dňa 15.12.2004 úverovú zmluvu č. 26/054/04, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 200 000,- Sk (= 6 638,78 eura). Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 10,9% ročne, pričom základná sadzba predstavovala 5,0% ročne a úrokové rozpätie 5,9% ročne. Žalobca sa zaviazal peňažné prostriedky poskytnúť žalovanej dňa 15.12.2004 a žalovaná sa zaviazala uhradiť celý úver s príslušenstvom dňa 14.12.2009, a to splácaním v splátkach vo výške 4 339,- Sk (= 144,03 eura) mesačne, ktoré boli splatné 18. deň kalendárneho mesiaca. Prvá splátka úveru mala byť vykonaná kalendárny mesiac nasledujúci po mesiaci, v ktorom bol úver poskytnutý. Žalovaná uhradila žalobcovi titulom úverových splátok dvakrát po 144,03 eura.
7. Rozsudok súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 52 ods. 1 a 3, § 54 ods. 1 a 2, § 546, § 547, § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 15.12. 2004 (ďalej aj "OZ") a ust. § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch... v znení účinnom k 15.12.2004 (ďalej aj "ZoSÚ").
8. Uzavretú zmluvu súd posúdil ako spotrebiteľský úver, spravujúci sa ustanoveniami ZoSÚ. Po preskúmaní zmluvy súd zistil, že výška úroku z úveru je 10,9% ročne, pričom výška ročnej percentuálnej
miery nákladov (ďalej len "RPMN") je pre úver uvedená ako 6,06%, čo však nie je správna výška. RPMN predstavuje celkové náklady spotrebiteľa na úver (t. j. všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru) vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru. Hodnota RPMN preto v žiadnom prípade nemôže byť nižšia ako úroková sadzba. To znamená, že nie je možné, aby ročná percentuálna miera nákladov bola 6,06% pri úrokovej sadzbe vo výške 10,9%, preto súd uzavrel, že predmetná ÚZ nie je v súlade s ust. § 4 ods. 1 písm. g/ ZoSÚ, aj keď je tam RPMN formálne uvedená. Keďže RPMN nie je správne uvedená, je potrebné spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca tak mal podľa súdu nárok iba na zaplatenie rozdielu medzi poskytnutým úverom a splatenou časťou, ktorá predstavuje sumu 6 349,94 eura a vo zvyšnej časti istiny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
9. Na ručiteľské záväzky žalovaných v 2. a 3. rade súd aplikoval ust. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a uzavrel, že vzhľadom na to, že žalobca vyzval oboch ručiteľov k plneniu ručiteľského záväzku, ktorá výzva im bola doručená najneskôr doručením samotnej žaloby, súd zaviazal všetkých žalovaných k solidárnemu plneniu žalobcovej pohľadávky s tým, že ručiteľský záväzok žalovaných v 2. a 3. rade vyjadril v spôsobe plnenia žalovaných.
10. Pretože mal súd za preukázané, že dlh sa stal splatným dňa 31.05.2005, pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal z dvojnásobku diskontnej sadzby platnej ku dňu 01.06.2005, ktorá predstavovala 6,0%. Nakoľko si však žalobca uplatnil úroky z omeškania až od 03.05.2006, súd mu ich priznal od tohto dátumu v zákonnej výške z priznanej istiny a v časti nad 6,0% úrok z omeškania ako nedôvodný zamietol.
11. Zhora uvedený rozsudok v zamietajúcej časti napadol odvolaním žalobca s odôvodnením, že sa nestotožňuje s argumentom súdu, že RPMN nie je v zmluve správne uvedená a preto je potrebné spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov; v tejto časti považoval žalobca rozsudok v napadnutej časti za nesprávny z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Zmluva totiž náležitosť v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. g/ ZoSÚ (teda RPMN) obsahuje v čl. 4 bod 4.9 Zmluvy - RPMN predstavuje 6,06% ročne. Tvrdil, že výška RPMN nie je v zmluve uvedená nesprávne, pre jej výpočet bol použitý vzorec platný podľa prílohy k ZoSÚ účinného v čase uzavretia zmluvy (t. j. ku dňu 15.12.2004), kedy po dosadení príslušných údajov je RPMN 6,055%, čo je po zaokrúhlení 6,06% a teda RPMN bola vypočítaná správne. Prvoinštančný súd dospel k nesprávnemu posúdeniu veci v tom, že výška RPMN 6,06% nie je správna bez toho, aby túto prepočítal s použitím vzorca, uvedeného v prílohe ZoSÚ, keďže RPMN má byť vypočítaná v čase, keď sa zmluva uzatvára. Súd svoje tvrdenie o nesprávne uvedenej RPMN v zmluve v odôvodnení rozhodnutia zdôvodnil tým, že nie je možné, aby RPMN bola 6,06% pri úrokovej sadzbe 10,90%, keďže RPMN predstavuje celkové náklady spotrebiteľa na úver (t. j. všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru). V odôvodnení rozsudku uviedol, že "hodnota RPMN v žiadnom prípade nemôže byť nižšia ako úroková sadzba“; nie je zrejmé, či súd použil výpočet RPMN stanovený zákonom a teda či RPMN uvedená v zmluve je skutočne nesprávna. Žalobca mal za to, že rozhodnutie prvoinštančného súdu nebolo náležite odôvodnené; poukázal na závery uvedené v uznesení NS SR sp. zn. 5 Cdo 201/2010 zo dňa 09.11.2010, ako aj na nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 154/2005 z 28.02.2006. Súdne rozhodnutie podľa žalobcu nemožno považovať za dostatočne odôvodnené, jasné a určité. Ďalej žalobca v odvolaní poukázal na to, že zák. č. 258/2001 Z.z. neobsahuje žiadne ustanovenie, podľa ktorého by sa úver považoval za bezúročný a bez poplatkov, ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa; súd teda rozšíril ust. § 4 ods. 2 písm. g/ ZoSÚ, keď sankcionoval úver bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou, ak v zmluve nie je uvedená správna výška RPMN napriek tomu, že v zákone takéto ustanovenie absentuje.
12. Žalobca tiež namietal výšku priznaného úroku z omeškania vo výške 6,0% ročne. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej NBS platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba NBS bola 3,50%, t. j. úrok z omeškania k 03.05.2006 bol vo výške 7,0% (dvojnásobok = 2x 3,5%) ročne a nie 6,0%.
13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací rozsudkom č. k. 9Co/144/2017-264 zo dňa 19.09.2018 na odvolanie žalobcu (výrokom I.) rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu v napadnutom rozsahu zamietajúcej časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 1,0% ročne zo sumy 6 349,94 eura od 03.05.2006 až do zaplatenia potvrdil a (výrokom II.) vo zvyšnom napadnutom rozsahu zamietajúcej
časti o zaplatenie sumy 130,73 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,0% ročne zo sumy 130,73 eura od 03.05.2006 až do zaplatenia, včítane závislého výroku o náhrade trov konania rozsudok zrušil a vec v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
14. Odvolací súd o. i. uviedol, že z obsahu spisu vyplýva, že žalobou zo dňa 03.05.2006 sa žalobca voči žalovaným v 1. až 3. rade domáhal zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy 6 480,67 eura titulom nezaplatenej istiny úveru, sumy 169,58 eura titulom nezaplateného úroku, sumy 1 809,55 eura titulom sankčnej provízie (z nezaplatenej časti úveru 20,0% ročne, vypočítanej ku dňu 24.03.2006) a ďalej sankčnej provízie 20,0% ročne od 25.03.2006 z nezaplatenej časti úveru až do zaplatenia a náhrady trov konania. Podaním zo dňa 02.08.2007 požiadal o pripustenie zmeny žaloby tak, že sa voči žalovaným v 1. až 3. rade domáha zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy 6 480,67 eura titulom nezaplatenej istiny úveru spolu s 20,0%-ným ročným úrokom z omeškania od 01.06.2005 až do zaplatenia a sumy 169,58 eura titulom nezaplateného úroku (vyčísleného do 31.05.2005) s tým, že splnením povinnosti jedným zo žalovaných zaniká do výšky plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Následne súd platobným rozkazom č. k. 35Rob/424/2006-101 zo dňa 15.08.2007 žalobe v znení jej zmeny zo dňa 02.08.2007 vyhovel. Z dôvodu nedoručenia platobného rozkazu žalovaným v 1. až 3. rade do vlastných rúk, súd ho uznesením č. k. 4Rob/85/2008-123 zo dňa 19.09. 2008 zrušil. Podaním zo dňa 04.03.2013 potom žalobca upravil žalobný petit tak, že žiadal, aby súd žalovaných v 1. až 3. rade zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 6 480,67 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 20,0% ročne od 03.05.2006 až do zaplatenia a náhradu trov konania; túto úpravu žalobného petitu žalobca ďalej upresnil podaním zo dňa 28.06.2013, v ktorom uviedol, že zaplatenia sumy 6 480,67 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 20,0% ročne od 03.05.2006 do zaplatenia a náhrady trov konania sa voči žalovaným v 1. až 3. rade domáha spoločne a nerozdielne s tým, že plnením jedného žalovaného zaniká vo výške plnenia povinnosť druhého a tretieho žalovaného. Okresný súd uznesením č. k. 7Cb/151/2008-186 (resp. -140) zo dňa 08.07.2013 pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaní v 1. až 3. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 6 480,67 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 20,0% ročne od 03.05.2006 až do zaplatenia a náhradu trov konania s tým, že plnením jedného žalovaného zaniká vo výške plnenia povinnosť druhého a tretieho žalovaného. Týmto uznesením súd pripustil kvalitatívnu zmenu žaloby, keď sa žalobca namiesto zaplatenia pôvodne požadovanej sankčnej provízie domáhal zaplatenia úrokov z omeškania, avšak v rámci tohto uznesenia nerozhodol o kvantitatívnej zmene žaloby, t. j. o čiastočnom späťvzatí žaloby v časti pôvodne požadovaných vyčíslených úrokov 169,58 eura, ako aj pôvodne podaním zo dňa 02.08.2007 požadovaných úrokov z omeškania 20,0% ročne zo sumy 6 480,67 eura od 01.06.2005 do 02.05. 2006, rozhodol prvoinštančný súd o tomto čiastočnom späťvzatí žaloby výrokom II. napadnutého rozsudku (v ktorej časti je rozsudok právoplatný) a konanie v časti o zaplatenie sumy 169,58 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 20,0% ročne zo sumy 6 480,67 eura od 01.06.2005 do 02.05.2006 zastavil. Predmetom rozhodovania prvoinštančného súdu po tomto čiastočnom zastavení konania tak zostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 6 480,67 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 20,0% ročne zo sumy 6 480,67 eura od 03.05.2006 až do zaplatenia. Po vyhovení žalobe v časti o zaplatenie sumy 6 349,94 eura s úrokom z omeškania vo výške 6,0% ročne zo sumy 6 349,94 eura od 03.05.2006 až do zaplatenia (výrok I.), v ktorej časti je rozsudok právoplatný, predmetom odvolacieho konania zostalo zaplatenie sumy 130,73 eura s príslušenstvom, ktorého sa vzhľadom na rozsah odvolania, ktorým žalobca žiada priznať úrok z omeškania vo výške 7,0% ročne, žalobca domáhal ďalej v rozsahu 1,0% zo sumy 6 349,94 eura od 03.05.2006 až do zaplatenia a 7,0% ročne zo sumy 130,73 eura od 03.05.2006 až do zaplatenia. Vo zvyšnej zamietajúcej časti, čo do zaplatenia úrokov z omeškania 13,0% ročne zo sumy 6 480,67 eura od 03.05.2006 až do zaplatenia je rozhodnutie prvoinštančného súdu právoplatné, nakoľko žalobca už v odvolaní nepožadoval úrok z omeškania vo výške 20,0%, ale len vo výške 7,0% ročne. V časti nároku žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania z priznanej sumy 6 349,94 eura odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd rozhodol správne, ak tento úrok z omeškania žalobcovi priznal vo výške 6,0% ročne od 03.05.2006 až do zaplatenia, nakoľko podľa ust. § 10a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej aj "nariadenie"), ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008. Prvoinštančný súd teda postupoval správne, ak na omeškanie žalovaných použil ust. § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.12. 2008, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V danom prípade prvoinštančný súd uzavrel, že žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 31.05.2005. Tento záver súdu žalobcom v odvolaní napadnutý nebol. V tom prípade prvoinštančný súd správne pri určení výšky úrokov z omeškania
vychádzal z dvojnásobku diskontnej sadzby NBS platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. ku dňu nasledujúcemu po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, teda ku dňu 01.06.2005. Nie je rozhodujúce, že žalobca si potom uplatnil nárok na úroky z omeškania až odo dňa 03.05.2006 (spísanie žaloby). Ku dňu 01.06.2005 bola základná úroková sadzba NBS vo výške 3,0% ročne, jej dvojnásobok je 6,0% ročne tak, ako správne rozhodol prvoinštančný súd.
15. Pokiaľ ide o zvyšný predmet odvolacieho konania odvolací súd prisvedčil prvoinštančnému súdu v tom, že logicky RPMN za úver nemôže predstavovať nižšiu hodnotu ako samotná úroková sadzba, pričom v danom prípade RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola uvedená v rozsahu 6,06% a úroková sadzba 10,9%. Na druhej strane ale prvoinštančný súd neskúmal, či RPMN v predmetnej zmluve je v súlade so zákonom účinným v čase jej uzavretia. ZoSÚ v znení účinnom do 30.06.2006 (do jeho novelizácie zákonom č. 264/2006 Z.z., účinnej od 01.07.2007) v prílohe obsahoval vzorec pre výpočet RPMN pri spotrebiteľských úveroch taký, ako použil pri výpočte RPMN žalobca v podanom odvolaní, teda veriteľ pri uzatváraní danej spotrebiteľskej zmluvy. RPMN v predmetnej úverovej zmluve zo dňa 15.12.2004 bola teda vypočítaná v súlade s týmto zákonom. Je tiež známou skutočnosťou, že do pôvodného znenia ZoSÚ (do jeho prílohy o výpočte RPMN) sa už pri jeho tvorbe dostal nevhodný vzorec na prepočet ukazovateľa, v dôsledku čoho celková cena pôžičky, ktorú má RPMN odzrkadľovať, bola opticky zhruba o polovicu nižšia. Podľa uvedeného vzorca správna by bola len vtedy, ak by klient splatil požičané peniaze jednou splátkou na konci doby splatnosti, čo nebol daný prípad. Až po štyroch rokoch v novelizácii ZoSÚ zákonom č. 264/2006 Z.z. s účinnosťou od 01.07.2006 došlo k zmene tohto vzorca. V prílohe č. 1 bola obsiahnutá základná rovnica, v prílohe č. 2 príklady výpočtov RPMN, v prechodných a záverečných ustanoveniach k zákonu č. 264/2006 Z.z. k úpravám účinným od 01.07.2006 bolo ustálené, že právne vzťahy, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov. Nový vzorec pre výpočet RPMN preto nepôsobil retroaktívne.
16. Na základe zhora uvedeného bolo nevyhnutné uzavrieť, že RPMN uvedená v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere bola uvedená a vypočítaná v súlade s prílohou ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Aj keby si veriteľ ako dodávateľ (teda banka) bol vedomý nesprávnosti daného výpočtu RPMN, bol napriek tomu viazaný citovaným zákonom a RPMN v zmluve bol povinný uviesť podľa jeho prílohy. Záver prvoinštančného súdu, na ktorom založil napadnutú zamietajúcu časť preskúmavaného rozsudku, že RPMN v predmetnej zmluve nie je uvedená v súlade so zákonom, v dôsledku čoho bolo potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, preto nebol správny. Odvolací súd uzavrel, že prvoinštančný súd sa bude musieť zaoberať oprávnenosťou uplatneného nároku v zostávajúcej časti z ostatných hľadísk noriem na ochranu spotrebiteľa, z ktorých predmetný právny vzťah vzhľadom na prijatý záver už neskúmal.
17. S poukazom na vyššie uvedené potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zamietajúcej časti rozsudku o zaplatenie sumy 130,73 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,0% ročne zo sumy 130,73 eura od 03.05.2006 do zaplatenia a v závislom výroku o náhrade trov konania s použitím § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil, keďže súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované (v danom prípade nevyhnutné) dôkazy. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie v ďalšom konaní v právoplatne neskončenej vrátenej časti opätovne vec preskúmať, zaoberať sa pritom vecnou aj právnou správnosťou a dôvodnosťou žalobcom uplatnených nárokov, za tým účelom v súlade s § 295 CSP doplniť dokazovanie, jeho výsledky nadväzne opätovne komplexne vyhodnotiť, posúdiť podľa príslušných hmotnoprávnych ustanovení a následne v dotknutej časti znova vo veci rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodniť. V novom rozhodnutí pritom prvoinštančný súd rozhodne zároveň aj o náhrade trov konania včítane trov konania odvolacieho.
18. Na pojednávanie nariadené na 11.09.2019 sa sporové strany nedostavili, hoci mali doručenie riadne a včas vykázané (žalovaní v 2. a 3. rade fikciou doručenia). Žalobca svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 28.05.2019 (došlým súdu dňa 31.05.2019) z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a z dôvodu hospodárnosti konania; súhlasil s prejednaním a rozhodnutím sporu v jeho neprítomnosti, nové návrhy na doplnenie konania nemal. Žalovaná v 1. rade mala doručenie predvolania vykázané dňom 28.05.2019, na pojednávanie sa nedostavila, neúčasť neospravedlnila, odročenie pojednávanie nežiadala. V súlade s ust. § 180 CSP súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti sporových strán.
19. V súlade so závermi odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou, či v predmetnej úverovej zmluve uvedená RPMN je vypočítaná správne, teda podľa platného vzorca uvedeného v prílohe ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, teda ku dňu 15.12.2004.
20. Podľa zhora cit. prílohy ZoSÚ sa na výpočet RPMN použije vzorec E r = T-á odmocnina ------ - 1, P
pričom:
r - neznáma, ktorá vyjadruje ročnú percentuálnu mieru nákladov podľa § 2 písm. c/, F - budúca hodnota podľa § 2 písm. c/, P - súčasná hodnota, t. j. nominálna hodnota poskytnutého spotrebiteľského úveru, T - časové obdobie splácania spotrebiteľského úveru.
Podľa poznámky:
a/ ročná percentuálna miera poplatkov má byť vypočítaná v čase, keď sa uzatvára zmluva. Výpočet sa vykoná za predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere bude platná na dohodnuté obdobie a že veriteľ a spotrebiteľ splnia svoje povinnosti podľa podmienok a k dohodnutým termínom.
b/ v prípade úverových zmlúv obsahujúcich klauzuly povoľujúce zmeny úrokovej miery a poplatkov obsiahnutých v ročnej percentuálnej miere nákladov, ale nekvalifikovateľné v čase, keď sa počítala, ročná percentuálna miera nákladov sa bude počítať na základe predpokladu, že úrok a iné poplatky zostanú stabilné a budú platiť do konca platnosti úverovej zmluvy.
c/ všeobecne platí rovnica medzi výškou spotrebiteľských úverov a výškou splátok a úrokov. Výšky finančných prostriedkov poskytnutých alebo uhrádzaných ktoroukoľvek zo zmluvných strán v rôznych lehotách sa nemusia nevyhnutne rovnať a nemusia byť nevyhnutne zaplatené k rovnakým dňom splatnosti.
d) dňom poskytnutia prvého spotrebiteľského úveru je deň, v ktorom sú pre spotrebiteľa disponibilné úverové prostriedky prvého spotrebiteľského úveru alebo v ktorom mu bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
e) lehoty, ktoré sa používajú pri výpočte, sa vyjadrujú na päť desatinných miest. Za rok sa považuje 365 dní alebo 365,25 dňa, alebo (pri priestupných rokoch) 366 dní, 52 týždňov alebo 12 rovnakých mesiacov. Za rovnaký mesiac sa považuje 30,41666 dňa, t.j. 365/12.
f) výsledok výpočtu bude zaokrúhlený s presnosťou aspoň na jedno desatinné miesto. Pri zaokrúhľovaní na konkrétny počet desatinných miest platí toto pravidlo: ak sa hodnota číslice na desatinnom mieste nasledujúcom za desatinným miestom, na ktoré sa zaokrúhľuje, rovná 5 alebo je väčšia, potom sa k číslici na danom desatinnom mieste pripočíta jednotka.
21. V súdenom spore je potrebné do zhora uvedeného vzorca dosadiť tieto čísla: F - 268 340,- Sk (= mesačná splátka 4 339,- Sk x 60 splátok), P - 200 000,- Sk (= výška poskytnutého úveru), T - 5 (= časové obdobie splácania spotrebiteľského úveru, uvádzané v rokoch)
Po dosadení určených hodnôt do zhora uvedeného vzorca v súdenom spore potom RPMN je 6,055%, po zaokrúhlení 6,06%.
22. Ako uviedol aj odvolací súd, v prílohe ZoSÚ bol po dlhý čas uvedený chybný vzorec; poskytovatelia úverov boli povinní (teda aj žalobca) aj pri výpočte RPMN rešpektovať zákon, a teda aj chybný vzorec, v dôsledku čoho v úverových zmluvách (a teda aj v predmetnej úverovej zmluve) je/bola RPMN uvedená chybne (nižšia ako v skutočnosti). Správnu RPMN teda žalobca v predmetnej zmluve pri rešpektovaní zákona nemohol uviesť; preto by bol absurdný záver v tom smere, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov. Žalovanej teda bol poskytnutý úver úročený a s poplatkami.
23. Predmetom konania po čiastočnom zrušení rozsudku zostalo zaplatenie sumy 130,73 eura so 7,0%- ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 130,73 eura od 03.05.2006 až do zaplatenia.
24. Na základe zhora uvedeného mal súd za preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne aj v časti o zaplatenie sumy 130,73 eura, predstavujúcu časť splátok úveru, započítanú na úroky z úveru (keď súd pôvodne vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia predmetného úveru ako bezúročného). Súd len pripomína, že súčet právoplatne už prisúdenej sumy 6 349,94 eura a sumy 130,73 eura dáva spolu sumu 6 480,67 eura (= 195 236,71 Sk), teda žalovanú sumu.
25. V konaní nebolo pochybné, že žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť predmetného úveru 31.05.2005; žalovaná teda mala splatiť celý zostatok úveru uvedeného dňa, čo neurobila, a dňom 01.06.2005 sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu.
26. Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. [§ 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ]
27. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu 01.06.2006, ďalej aj "nariadenie"), výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
28. Súdu je z jeho činnosti známe (a uviedol to v zhora uvedenom rozsudku aj odvolací súd), že v období od 01.03.2005 do 28.02.2006 (teda aj ku dňu 01.06.2006) bola diskontná sadzba určená Národnou bankou Slovenska vo výške 3,0%; úrok z omeškania teda v tomto prípade je 6,0% ročne (= 2x 3,0%). Pri určení výšky úrokov z omeškania nie je rozhodujúce, od ktorého dňa si žalobca uplatní nárok na úroky z omeškania, ale rozhodujúcim je prvý deň omeškania.
29. Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. (2) Súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. [§ 216 CSP]
30. Žalobca sa domáhal prisúdenia úrokov z omeškania nie od prvého dňa omeškania žalovanej so zaplatením žalovanej sumy, teda nie od 01.06.2005, ale od 03.05.2006 (odo dňa spísania žaloby), teda domáhal sa prisúdenia úrokov z omeškania za kratšie obdobie, ako mal nárok, ale vyššie, ako mal nárok. Súd mohol prisúdiť žalobcovi úroky z omeškania iba vo výške určenej cit. nariadením, ale nemohol žalobcovi prisúdiť úroky z omeškania od prvého dňa omeškania, nakoľko to žalobca nežiadal a v súdenom spore sa nejedná o prípad podľa ust. § 216 ods. 2 CSP.
31. Pasívna vecná legitimácia žalovaných v 2. a 3. rade ako ručiteľov nebola v konaní spochybnená, nie je potrebné sa ňou osobitne do hĺbky zaoberať..
32. Dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník. [§ 546 OZ]
33. Ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval. [§ 548 ods. 1 OZ]
34. Nakoľko ani žalovaná, ani ručitelia žalovanú sumu žalobcovi nezaplatili, žalobca svoj nárok uplatnil podanou žalobou tak voči žalovanej v 1. rade ako dlžníčke, tak aj voči žalovaným v 2. a 3. rade ako ručiteľom, a to v súlade so zhora cit. ustanoveniami OZ.
35. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná aj v časti o zaplatenie sumy 130,73 eura a 6,0%-ného ročného úroku z omeškania zo sumy 130,73 eura 03.05.2006 až do
zaplatenia a nedôvodná v časti o zaplatenie 1,0%-ného ročného úroku z omeškania zo sumy 130,73 eura 03.05.2006 až do zaplatenia; preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.
36. Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. [§ 470 ods. 1 a ods. 2 veta prvá CSP]
37. Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. [§ 251 CSP]
38. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. [§ 255 ods. 1 CSP]
39. Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. (3) Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. § 396 [§ 396 ods. 1 a 3 CSP]
40. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. [§ 262 ods. 1 a 2. CSP]
41. Pre po súdenie úspechu v konaní nie je rozhodujúce, ako súd rozhodne o príslušenstve (úrokoch z omeškania), pokiaľ príslušenstvo nie je kapitalizované, čo je tento prípad. Nakoľko žalovanému bola napokon prisúdená celá žalovaná suma, mal vo veci plný (100%-ný) úspech a má tak proti žalovaným nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v plnom (t. j. 100%-nom) rozsahu. Za použitia ust. § 262 ods. 1 rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.