Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cb/144/2015

Potvrdené rozhodnutím 6Cob/11/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Anny Ilčinovej, v sporovej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa, so sídlom 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava I, IČO: 30 807 484, proti žalovanému: Vladimír Žipaj, miesto podnikania 094 33 Vyšný Žipov 108, IČO: 34 329 234, zastúpenému JUDr. Milanom Szőllőssym, advokátom, so sídlom Mlynská 28, 040 01 Košice, za účasti intervenienta na strane žalovaného: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 1.610,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. 7Cb/144/2015-149 zo dňa 14.9.2018, takto rozhodol: Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie. Žalovaný a intervenient na strane žalovaného majú proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, Ulica 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, IČO: 30 807 484, proti žalovanému: U. Ž., XXX XX U. Ž. XXX, K.: XX XXX XXX, zastúpený: advokát JUDr. Milan Szőllőssy, Advokátska kancelária so sídlom Mlynská 28, 040 01 Košice, za účasti intervenienta na strane žalovaného: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, v konaní o zaplatenie 1.610 eur s prísl., t a k t o

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Intervenient má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1) Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.610 eur, ako náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou úrazových dávok. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 18.6.2013 v čase o 14:45 hod. riadil S. N., zamestnanec žalovaného nákladné motorové vozidlo zn. Y. X.. Č.. U. XXX F. s prívesom zn. E. X.. Č.. U. XXX A. z Rožňavy smerom do Košíc a na križovatke pri obci Lipovník nevenoval dostatočnú pozornosť riadeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, v dôsledku čoho nedodržal bezpečný odstup za pred ním idúcim vozidlom, ktoré odbočovalo vľavo, čím porušil § 4 ods. 1 písm. c) , § 17 ods. 1) zákona č. 8/2009 Z.z. O cestnej premávke, pribrzdil a v snahe nenaraziť do pred ním stojaceho vozidla strhol riadenie svojho vozidla doprava, kde čelnou stranou narazil do ľavého boku vozidla zn. H. N. X.. Č.. C. XXX F., ktoré stálo v križovatke, ktoré následne zišlo do priekopy vpravo a prevrátilo sa na ľavý bok, pričom pri nehode utrpel vodič K. L. otras mozgu ľahkého stupňa, zlomeninu 10. rebra vľavo, pomliaždenie hrudníka vľavo, mnohopočetné rezné poranenia ramena vľavo. Týmto protiprávnym konaním S. N., zamestnanec žalovaného spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1,2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona. Rozsudok Okresného súdu Rožňava č.k. 1T/137/2013 - 162 zo dňa 11.11.2013, nadobudol právoplatnosť dňa 26.3.2014 a stal sa vykonateľným. V odôvodnení žalobca citoval § 420 ods. 1, 2) § 427, § 428 Občianskeho zákonníka. Za škodu, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou nemocenských a úrazových dávok poškodenému K. L. podľa vyššie uvedeného zodpovedá žalovaný. K. L., W.. XX.XX.XXXX, F. Č. XX, C., vtedy zamestnaný vo firme U. M. - M..U.. - M. C., R. XX, C.E., bol následkom pracovného úrazu práceneschopný od 18.6.2013 do 30.6.2013. K. L. mal v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 18.6.2013 vyplatené nemocenské dávky formou nemocenského

vo výške 7,40 eur. Sociálna poisťovňa poskytuje nemocenské dávky, a to nemocenské v zmysle § 13 ods. 1) zákona č. 461/2003 Z.z. O sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení), za podmienok ustanovených týmto zákonom podľa § 33 až 37. K. L. mal v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 18.6.2013 vyplatené úrazové dávky formou náhrady za bolesť a formou úrazového príplatku. Náhrada za bolesť bola podľa § 99 zákona o sociálnom poistení vyplatená vo výške 1610 eur. Úrazový príplatok bol podľa § 85 až § 87 zákona o sociálnom poistení za obdobie od 19.6.2013 do 30.6.2013 vyplatený vo výške 10,60 eur. Z dôvodu vzniku práva Sociálnej poisťovne voči tretej osobe na náhradu škody, ktorá vznikla výplatou nemocenských dávok a úrazových dávok v dôsledku jej zavineného protiprávneho konania v zmysle § 238 zákona o sociálnom poistení vydala Sociálna poisťovňa pobočka Rožňava žalovanému, zamestnávateľovi S. N.Á., ktorý dopravnú nehodu spôsobil, výzvu č. 33/2015 na uznanie a dobrovoľné splnenie povinnosti nahradiť škodu, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou nemocenských a úrazových dávok vo výške 1628 eur v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Výzva bola žalovanému odoslaná a žalovaným prevzatá dňa 11.3.2015. V lehote stanovenej vo výzve č. 33/2015, t.j. do 15 dní od doručenia výzvy žalovaný svoju povinnosť dobrovoľne nesplnil. Žalobca zaslal žalovanému upozornenie na nesplnenie tejto povinnosti s predlžením lehoty na zaplatenie do 31.5.2015. Upozornenie bolo žalovanému odoslané a žalovaným prevzaté dňa 22.5.2015. Dňa 10.6.2015 bolo Sociálnej poisťovni pobočka Rožňava doručené od spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava 1, IČO: 00 585 441, oznámenie o poistnom plnení, ktorým oznámila, že na účet Sociálnej poisťovne bude poukázaná v zmysle § 797 ods. 3) Občianskeho zákonníka suma 18 eur (nemocenské dávky vo výške 7,40 eur, úrazový príplatok vo výške 10,60 eur). Dňa 9.9.2015 zaslal žalobca žalovanému upozornenie na skutočnosť, že spoločnosť KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, uhradila na účet žalobcu z celkovej sumy 1628 eur sumu 18 eur. Žalovaný bol vyzvaný, aby zostávajúcu sumu vo výške 1610 eur uhradil do 30.9.2015. Upozornenie bolo žalovanému odoslané a žalovaným prevzaté dňa 16.9.2015. Reakciou žalovaného na upozornenie zo dňa 9.9.2015 bolo vyjadrenie sa k výzve č. 33/2015 zo dňa 2.10.2015, doručené Sociálnej poisťovni pobočka Rožňava dňa 7.10.2015.

2) Žalovaný poprel nárok žalobcu a žiadal, aby súd žalobu zamietol z dôvodu, že žalovaný voči poškodenému si už dlh splnil, a to prostredníctvom spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group a mal za to, že on si svoj dlh splnil, a to plnením tohto bolestného prostredníctvom poisťovne výplatou poškodenému dňa 14.1.2014 vo výške 1.701,- eur.

3) O podanej žalobe rozhodol prvoinštančný súd rozsudkom zo dňa 28.9.2016, a to tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.610 eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Intervenient na strane žalovaného nemá právo na náhradu trov konania. dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, žalobca sa podanou žalobou domáhal svojho nároku ako náhrady škody, ktorá mu vznikla výplatou úrazových dávok titulom dopravnej nehody, ktorú spôsobil zamestnanec žalovaného S. N., keď žalobca vyplatil poškodenému K. L. nemocenské a úrazové dávky formou nemocenského vo výške 7,40 eur. Sociálna poisťovňa poskytuje nemocenské dávky, a to nemocenské v zmysle § 13 ods. 1 zákona číslo 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. K. L. mal v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 18.6.2013 vyplatené úrazové dávky formou náhrady za bolesť a formou úrazového príplatku vo výške 1.610,- eur. Úrazový príplatok bol podľa Zákona o sociálnom poistení vyplatený vo výške 10,60 eur. Z dôvodu vzniku práva Sociálnej poisťovne voči tretej osobe na náhradu škody, ktorá vznikla výplatou nemocenských dávok a úrazových dávok v dôsledku jej zavinenia a protiprávneho konania, v zmysle § 238 Zákona o sociálnom poistení, zaslala Sociálna poisťovňa žalovanému výzvu vo výške 1.628,- eur, ktorú v stanovenej lehote nezaplatil. Dňa 10.6.2015 bolo Sociálnej poisťovni doručené od spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group oznámenie o poistnom plnení, ktorým oznámila, že na účet Sociálnej poisťovne bude poukázaná v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka suma 18,- eur (nemocenské dávky vo výške 7,40 eur, úrazový príplatok vo výške 10,60 eur). Následne zaslal žalobca žalovanému upozornenie na skutočnosť, že spoločnosť KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group uhradila na účet žalobcu z celkovej sumy 1.628,- eur sumu 18,- eur a žalovaný bol vyzvaný, aby zostávajúcu sumu vo výške 1.610,- eur uhradil do 30.9.2015. Súd prvej inštancie aplikujúc ustanovenia § 8 ods. 10 písm. a), § 13 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 3, § 33 ods. 1, § 85, § 83, § 99, § 236 ods. 1, § 238 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení a § 3 ods. 1, 2 Zákona o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a § 4 ods. 1, 2, 3 Zákona o povinnom poistení, § 420 ods. 1, 2 a § 822 Občianskeho zákonníka, na základe vykonaného dokazovania zistil, že v dôsledku pracovného úrazu žalobca vyplatil poškodenému K. L. podľa § 13 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, nemocenského poistenia, nemocenské dávky

formou nemocenského od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vo výške 7,40 eur. Rozhodnutím zo dňa 12.11.2014 žalobca priznal poškodenému náhradu za bolesť vo výške 1.610,- eur. Rozhodnutím zo dňa 18.11.2014 žalobca priznal poškodenému nárok na úrazový príplatok vo výške 10,60 eur s tým, že priznané nároky spolu sú vo výške 1.628,- eur, ktoré žalobca vyplatil priamo poškodenému K. L. a uplatnil si podľa § 238 Zákona o sociálnom poistení právo na náhradu škody voči žalovanému, ktoré nebolo medzi stranami sporu sporné.

4) Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktoré odôvodnil odvolávkou na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku tým, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

5) V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Žalobou bola uplatnená priznaná náhrada za bolesť vo výške 1.610,- eur, ktorú žalobca vyplatil poškodenému K. L. a ktorú odmietol refundovať žalobcovi intervenient na strane žalovaného zo zákonného poistenia motorových vozidiel, pričom sa žalobca domáha zaplatenia tejto sumy voči žalovanému ako zamestnávateľovi S. N., ktorý dopravnú nehodu spôsobil. Hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva žalobcu na náhradu bolestného, je ustanovenie § 238 ods. 1 zákona číslo 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v zmysle ktorého Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania. Zákonným predpokladom vzniku nároku Sociálnej poisťovne podľa uvedených ustanovení je, že poisťovňa uhradila svojmu poistencovi dávky nemocenského poistenia, alebo dôchodkového zabezpečenia, ktoré boli poskytnuté a vyplatené ako následok zavineného protiprávneho konania tretej osoby proti poistencovi. Nárok Sociálnej poisťovne podľa § 238 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení je samostatným regresným nárokom; vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho zákonníka o náhrade škody má táto úprava povahu špeciálneho ustanovenia (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.1.2004 sp. zn. 5Cdo/71/03). Zároveň z vykonaného dokazovania bolo v prejednávanej veci nesporné, že intervenient na strane žalovaného podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona číslo 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poskytol poškodenému K. L. poistné plnenie z titulu bolestného, pričom vychádzal z rovnakého bodového ohodnotenia pri aplikácii rovnakého právneho predpisu (Zákon o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia), teda rovnakého zákona ako žalobca, ktorý plnenie poskytol podľa § 99 zákona číslo 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Z uvedeného vyplýva, že v oboch prípadoch výplaty bolestného poškodenému žalobcom, ako aj intervenientom na strane žalovaného, šlo o poskytnutie plnenia podľa toho istého Zákona o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia tomu istému subjektu, ktorý tak prijal plnenie náhrady za bolesť dvakrát. Pre priznanie regresných nárokov Sociálnej poisťovne vyplývajúcich z osobitného občianskoprávneho vzťahu upraveného ustanovením § 238 ods. 1 zákona číslo 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, je vždy rozhodujúci prvok zavinenia tretej osoby (viď tiež v nich použité slovné spojenia „v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania“), a to bez zreteľa na to, či v prípade tejto tretej osoby prichádza v inom (napr. v pracovnoprávnom) právnom vzťahu do úvahy jej objektívna zodpovednosť (napr. zodpovednosť zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom). Z uvedeného rovnako vyplýva, že ak bola poistencovi poskytnutá niektorá z uvedených dávok, ale vznik jeho nároku na dávku nebol zapríčinený zavinením protiprávnym konaním tretej osoby, nemá Sociálna poisťovňa v zmysle citovaných ustanovení regresné právo na náhradu dávky (škody). To znamená, že tretia osoba má povinnosť nahradiť poskytnuté dávky alebo nahradiť škodu Sociálnej poisťovni len v takom rozsahu, v akom je jej zavinené protiprávne konanie v príčinnej súvislosti s poskytnutými dávkami, na ktoré poistencovi vznikol nárok v dôsledku konania tretej osoby. Ustanovenie § 99 zákona číslo 461/82003 Z. z. o sociálnom poistení, podľa ktorého poškodený má nárok na náhradu za bolesť a náhradu za stratu spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu, priamo odkazuje na tento osobitný predpis, ktorým je zákon číslo 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťažené spoločenské uplatnenie a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriadení rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poistení v znení neskorších predpisov. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona číslo 437/2004 Z. z. okrem iného uvádza, že náhrada za bolesť sa poskytne jednorázovo, t. j. nemôže dôjsť k duplicitnej náhrade bolestného, keď právo poškodeného na plnenie náhrady škody na zdraví, a to konkrétne bolestného od žalovaného, ktorý ako prevádzkovateľ motorového vozidla zodpovedá za vznik škody, bolo podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona číslo 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, o zmene a doplnení niektorých zákonov, za neho uhradené poisťovateľom. V

prípade regresného nároku, ide o nárok, ktorý je závislý na existencii iného záväzkového právneho vzťahu, bez ktorého by nemohol vzniknúť. Je závislý práve na existencii záväzkového právneho vzťahu, ktorý vznikol medzi priamym poškodeným a osobou zodpovednou za škodu. Ak by nebolo tohto záväzkového vzťahu a neexistovala by zodpovednosť tretej osoby za škodu spôsobenú poškodenému, nemohlo by vzniknúť ani právo žalobcu na plnenie náhrady škody vzniknutej úrazovej dávky náhrady za bolesť. Pokiaľ neexistuje základný vzťah zodpovednosti za škodu medzi osobou zodpovednou za vznik škody v dôsledku jej protiprávneho konania a poškodeným, nemôže byť daný ani vzťah zodpovednosti za škodu spôsobenú žalobkyni výplatou dávok, ktoré by vyplatila práve v dôsledku škody poškodenému, resp. nemôže byť daná dôvodnosť regresného nároku. Tretia časť zákona č. 461/2003 Z. z. upravuje konanie vo veciach sociálneho poistenia, pričom ustanovenie § 195 ods. 1 ukladá organizačnej zložke Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupovať tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel obstarať potrebné podklady na rozhodnutia. Zo spisového materiálu nepochybne vyplýva, že dňa 18.8.2013 oznámil zamestnávateľ poškodeného žalobcovi poistnú udalosť, pričom k rozhodnutiu o nároku na náhradu za bolesť poškodeného došlo rozhodnutím žalobcu, pobočka Rožňava zo dňa 12.11.2014. Z uvedeného je zrejmé, že medzi oznámením a rozhodnutím žalobcu, uplynulo viac ako 15 mesiacov, a to aj s poukazom na ustanovenie § 195 ods. 3 cit. zákona, podľa ktorého organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní vec objasní rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania, bolo zákonnou povinnosťou žalobcu zistiť, či vzhľadom na dlhší časový odstup, nedošlo k novým skutočnostiam. Keby takto žalobca postupoval, nepochybne by zistil, že nárok poškodeného bol v čase rozhodnutia žalobcu plne uspokojený poisťovateľom prevádzkovateľa motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená.

6) Podľa názoru odvolacieho súdu, nijako neobstojí záver súdu prvej inštancie, ktorý s odvolávkou na rozhodnutie Okresného súdu Košice I. vo veci č. k. 24C/233/2011, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Co/378/2012 konštatuje, že ide o dva samostatné nároky a zákon nevylučuje kumuláciu dvojitého plnenia, keď priamo už vyššie citované ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, uvádza, že náhrada za bolesť sa poskytuje jednorázovo, pričom ak by si odvolací súd aj v tejto veci osvojil názor Okresného súdu Košice I. i Krajského súdu v Košiciach vyslovený vo vyššie uvedených konaniach, došlo by okrem iného, k neprimeranému zvýhodneniu tých poškodených, u ktorých by pracovný úraz vznikol v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla pred inými poškodenými z pracovného úrazu, nakoľko podľa vyššie uvedeného záveru, by týmto mohla byť poskytnutá náhrada bolestného dvakrát, a to raz poisťovateľom prevádzkovateľa motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená podľa § 4 ods. 3 Zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu a podľa § 95 Zákona o sociálnom poistení, pred tými poškodenými z pracovného úrazu, u ktorých pracovný úraz nevznikol v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, nakoľko týmto by mohlo byť vyplatené odškodnenie bolestného podľa jeho bodového ohodnotenia len raz. Napokon je potrebné konštatovať, že ak by si mal odvolací súd aj v tejto veci osvojiť vyššie uvedené názory všeobecných súdov, ktorými argumentuje žalobca v tomto konaní, t. j., že aj keď ide o nárok na náhradu bolestného, jedná sa o dva rozdielny nároky, mohli by si všetci poškodení, ktorým bol spôsobený pracovný úraz v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, a ktorým bola vyplatená len jedna náhrada za bolesť, a to poisťovateľom prevádzkovateľa motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená, uplatňovať voči žalobcovi „odlišný“ nárok na bolestné, a to podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, argumentujúc vyššie uvedenými právnymi názormi žalobcu.

7) Odvolací súd preto zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie.

8) Prvoinštančný súd preto v konaní pokračoval podľa právneho názoru odvolacieho súdu.

9) K žalobe žalobca doložil informatívny výpis zo živnostenského registra žalovaného, Rozsudok Okresného súdu Rožňava č.k. 1T/137/2013 - 162 zo dňa 11.11.2013, a v overených fotokópiach potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti č. M 985555 K. L., W.. XX.XX.XXXX zo dňa 18.6.2013, záznam o registrovanom pracovnom úraze žalovaného, oznámenie poistnej udalosti Sociálnej poisťovne pobočky Rožňava (ďalej len žalobca) zo dňa 18.8.2013, likvidačnú správu náhrady za bolesť žalobcu zo dňa 10.11.2014, rozhodnutie žalobcu o nároku na náhradu za bolesť zo dňa 12.11.2014, likvidačnú správu úrazového príplatku žalobcu zo dňa 18.11.2014, rozhodnutie žalobcu o nároku na úrazový príplatok zo dňa 18.11.2014, oznámenie žalobcu na vystavenie výzvy tretej osobe na uznanie a

dobrovoľné splnenie povinnosti nahradiť škodu, ktorá vznikla žalobcovi výplatou úrazových dávok zo dňa 5.2.2015, výzvu č. 33/2015 žalovanému na uznanie a dobrovoľné splnenie povinnosti nahradiť škodu, ktorá vznikla žalobcovi výplatou nemocenských a úrazových dávok zo dňa 19.2.2015, doručenku o prevzatí výzvy č. 33/2015 žalovaným zo dňa 11.3.2015, upozornenie žalobcu žalovanému na splnenie povinnosti uloženej výzvou č. 33/2015 zo dňa 13.5.2015, doručenku o prevzatí upozornenia žalovaným zo dňa 22.5.2015, oznámenie o poistnom plnení KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, žalobcovi zo dňa 8.6.2015, upozornenie žalobcu žalovanému na splnenie povinnosti uloženej výzvou č. 33/2015 zo dňa 9.9.2015, doručenku o prevzatí upozornenia žalovaným zo dňa 16.9.2015, vyjadrenie žalovaného k výzve č. 33/2015 zo dňa 2.10.2015.

10) Z Rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 1T/137/2013 - 162 zo dňa11.11.2013, súd zistil, že zamestnanec žalovaného S.X. N., W.. XX.X.XXXX, bytom G.. T. Q. XXXX/XX, XXX XX T., dňa 18.6.2013 v čase o 14:45 hod., riadil nákladné motorové vozidlo zn. Y. X.. Č.. U. XXX F. s prívesom zn. E. X.. Č.. U. XXX A. z Rožňavy smerom do Košíc a na križovatke pri obci Lipovník nevenoval dostatočnú pozornosť riadeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, v dôsledku čoho nedodržal bezpečný odstup za pred ním idúcim vozidlom, ktoré odbočovalo vľavo, čím porušil § 4 ods. 1 písm. c) , § 17 ods. 1) zákona č. 8/2009 Z.z. O cestnej premávke, pribrzdil a v snahe nenaraziť do pred ním stojaceho vozidla strhol riadenie svojho vozidla doprava, kde čelnou stranou narazil do ľavého boku vozidla zn. H. N. X.. Č.. C. XXX F., ktoré stálo v križovatke, ktoré následne zišlo do priekopy vpravo a prevrátilo sa na ľavý bok, pričom pri nehode utrpel vodič K. L. otras mozgu ľahkého stupňa, zlomeninu 10. rebra vľavo, pomliaždenie hrudníka vľavo, mnohopočetné rezné poranenia ramena vľavo s dobou liečenia od 18.6.2013 do 30.6.2013. Týmto protiprávnym konaním S.X. N., zamestnanec žalovaného spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1,2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, za čo bol odsúdený k úhrnnému na trestu odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody so skúšobnou dobou v trvaní 16 mesiacov, zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov po dobu 3 rokov a poškodený bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na občiansko-právne konanie. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.03.2014.

11) Z potvrdenia a dočasnej pracovnej neschopnosti č. M 985555 zo dňa 18.6.2013 K. L., W.. XX.XX.XXXX, A.amestnanca spoločnosti U. M. - M..U.. - M., R. XX, XXX XX C. K.: XX XXX XXX, vyplýva, že tento bol v dôsledku pracovného úrazu od 18.6.2013 do 30.6.2013 uznaný za dočasne práceneschopného.

12) V zázname o registrovanom pracovnom úraze a v oznámení poistnej udalosti žalobcovi zo dňa 18.8.2013, je uvedený priebeh vzniku poistnej udalosti - pracovného úrazu zo dňa 18.6.2013 u K. L. ako je na čl. 89 spisu a to tak ako je uvedené v žalobe.

13) V likvidačnej správe náhrady za bolesť podľa § 99 zákona o sociálnom poistení zo dňa 10.11.2014, bola žalobcom vypočítaná náhrada škody - náhrada za bolesť podľa zákona č. 437/2004 Z.z. O náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov, K. L., vo výške 1610 eur ako 100 bodov x 16,10 eur.

14) Rozhodnutím zo dňa 12.11.2014 žalobca rozhodol o nároku K. L. na náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 18.6.2013 vo výške 1610 eur podľa § 99 zkona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.11.2014.

15) V likvidačnej správe úrazového príplatku podľa § 85 až § 87 zákona o sociálnom poistení zo dňa 18.11.2014, bola žalobcom vypočítaná náhrada škody - úrazového príplatku K. L., vo výške 10,60 eur podľa § 85 až 87 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.12.2014.

16) Rozhodnutím zo dňa 18.11.2014 žalobca rozhodol o nároku K. L. na úrazový príplatok vo výške 10,60 eur.

17) Z oznámenia žalobcu na vystavenie výzvy tretej osobe na uznanie a dobrovoľné splnenie povinnosti nahradiť škodu, ktorá vznikla žalobcovi výplatou úrazových dávok zo dňa 5.2.2015, súd zistil, že žalobcovi vznikla škoda výplatou úrazových dávok

18) , ktorému bol dňa 18.6.2013 spôsobený pracovný úraz v dôsledku protiprávneho konania S. N., zamestnanca žalovaného, a preto má žalobca podľa § 238 zákona o sociálnom poistení právo na jej náhradu spolu vo výške 1620,60 eur, z čoho náhrada úrazového príplatku vo výške 10,60 eur a náhrada za bolesť vo výške 1610 eur.

19) Výzvou č. 33/2015 zo dňa 19.2.2015 žalobca podľa § 238 zákona o sociálnom poistení vyzval žalovaného na uznanie a dobrovoľné splnenie povinnosti nahradiť škodu, ktorá vznikla žalovanému výplatou nemocenských a úrazových dávok K. L. spolu vo výške 1628 eur, z čoho náhrada nemocenských dávok vo výške 7,40 eur, náhrada úrazového príplatku vo výške 10,60 eur, náhrada za bolesť 1610 eur, v lehote 15 dní od doručenia výzvy, ktorú si žalovaný prevzal dňa 11.3.2015.

20) Upozornením zo dňa 13.5.2015 upozornil žalobca žalovaného na nesplnenie povinnosti nahradiť škodu, ktorá žalobcovi vznikla výplatou nemocenských a úrazových dávok K. L. vo výške 1628 eur s predĺžením lehoty na dobrovoľné splnenie povinnosti do 31.5.2015. Zásielku si žalovaný prevzal dňa 22.5.2015.

21) Listom zo dňa 8.6.2015 KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, oznámila žalovanému, že dňa 4.6.2015 ukončila šetrenie poistnej udalosti a predložila výpočet výšky plnenia, podľa ktorého refundovala žalobcovi za vyplatenie nemocenských dávok sumu 7,40 eur a za vyplatenie úrazového príplatku sumu 10,60 eur. Poistné plnenie bolo podľa § 797 ods. 3) Občianskeho zákonníka bolo poukázané na účet žalobcu. Zároveň oznámila, že bolestné bolo na základe uplatnenia vyplatené poškodenému K. L. H. XX.X.XXXX.

22) V upozornení zo dňa 9.9.2015 žalobca uviedol, že výzvou č. 33/2015 zo dňa 19.2.2015 bol žalovaný vyzvaný na uznanie a dobrovoľné splnenie povinnosti nahradiť škodu, ktorá vznikla žalovanému výplatou nemocenských dávok vo výške 7,40 eur a úrazových dávok vo výške 1620,60 eur, a ktorú si žalovaný prevzal dňa 11.3.2015. Dňa 8.6.2015 uhradila KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, žalobcovi nemocenské dávky vyplatené formou nemocenského vo výške 7,40 eur a úrazové dávky vyplatené formou úrazového príplatku vo výške 10,60 eur, teda z celkovej sumy 1628 eur bolo spolu uhradených 18 eur, a zvyšok sumy vo výške 1610 eur žalobca žiadal uhradiť do 30.9.2015. Zásielku si žalovaný prevzal dňa 16.9.2015.

23) Žalovaný v odpovedi žalobcovi zo dňa 2.10.2015 - vyjadrenie k výzve č. 33/2015 uviedol, že za škodu, ktorá vznikla žalobcovi výplatou úrazových dávok K. L. z poistnej udalosti zo dňa 18.6.2013, nie je zodpovedný, pretože vozidlo bolo riadne poistené v poisťovni KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, v ktorej zistil, že K. L. táto vyplatila dňa 14.1.2014 sumu 1701 eur.

24) Žalovaný podaním zo dňa 18.12.2015 a doručeným súdu dňa 22.12.2015 navrhol, aby sa popri žalovanom zúčastnila konania ako vedľajší účastník KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group a k podaniu pripojil oznámenie o poistnom plnení tejto poisťovne zo dňa 15.1.2014, z ktorého vyplýva, že dňa 14.1.2014 ukončili šetrenie poistnej udalosti č. 9521155965 hlásenej dňa 14.11.2013 poškodeného K. L. s vypočítanou výškou plnenia 1701 eur.

25) Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 17.02.2016 k podaniu žalovaného zo dňa 18.12.2015 je zrejmé, že bolestné vo výške 1701 eur poukázala KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group priamo poškodenému K. L. a nie žalobcovi. Žalobca poukázal na ustanovenia § 238 ods. 1) zákona o sociálnom poistení a § 4 ods. 3 zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a súhlasil s návrhom žalovaného na vstup KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group do konania na strane žalovaného.

26) Právny zástupca žalovaného vo svojom písomnom vyjadrení zo 12.5.2016 popieral žalovaný nárok, žiadal aby súd žalobu zamietol a to z dôvodu, že žalovaný voči poškodenému si už dlh splnil a to prostredníctvom spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group a má za to, že

on si svoj dlh už splnil a to plnením tohto bolestného prostredníctvom poisťovne výplatou poškodenému dňa 14.1.2014 vo výške 1701 eur.

27) Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 15.7.2016 k podaniu žalovaného uviedol ako došlo k dopravnej nehode. Opätovne v tomto vyjadrení žalobca poukázal na ustanovenia zákona o sociálnom poistení a zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu. Nesúhlasil s tvrdením, že bolestné už bolo uhradené poškodenému prostredníctvom poisťovne a teda došlo k zániku dlhu žalovaného. K tomuto vyjadreniu boli priložené aj kópie rozsudkov a to rozsudok Okresného súdu Košice I. spisová značka 24C/233/2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Košice spisová značka 5Co/378/2012.

28) Spoločnosť KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, podaním zo dňa 26.9.2016, oznámila súdu, že súhlasí so vstupom do konania vedeného pod sp.zn. 7Cb/144/2015 ako intervenient na strane žalovaného, pretože žalovaný mal v čase dopravnej nehody dňa 18.6.2013 uzatvorené povinné zmluvné poistenie č. 6557331015 zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ev. č. U. XXX F.. Z tohto dôvodu, ako poisťovateľ prešetrili vzniknutú škodovú udalosť v dôsledku, ktorej pánovi K. L. H.E. XX.XX.XXXX vyplatili a to z dôvodu náhrady škody na bolestnom sumu 1.701 eur. Vzhľadom na to, že ku škodovej udalosti došlo v čase účinnosti uvedenej poistnej zmluvy a nároky vyplývajúce z poistnej udalosti sú predmetom poistného krytia je daný právny záujem intervenienta v uvedenej právnej veci. Žalobca sa podanou žalobou domáha voči žalovanému náhrady škody vzniknutej výplatou úrazovej dávky formou náhrady za bolesť, ktorú vyplatil poškodenému. Svoj nárok odôvodňuje podľa ustanovenia § 238 ods. 1) zákona o sociálnom poistení. Žalobca poskytol náhradu za bolesť podľa § 99 zákona o sociálnom poistení. Uvedené ustanovenie, že poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu a to podľa zákona č. 437/2004 Z.z. O náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia). V danom prípade nie je možné voči žalovanému vyvodzovať zodpovednosť za náhradu škody, ktorá vznikla žalobcovi výplatou dávok bolestného z dôvodu, že prostredníctvom svojej poisťovne uhradil poškodenému jeho nároky z titulu bolestného skôr ako ten istý nárok poskytol poškodenému žalobca. Nárok poškodeného v čase poskytnutia plnenia žalobcom už bol uspokojený intervenientom a ako taký už neexistoval. Poškodený nemal nárok na opätovne poskytnutie plnenia titulom bolestného od iného subjektu, keďže predmetný nárok bol už v celom rozsahu uhradený intervenientom. Podľa § 4 ods. 2, písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu) poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené aj preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov na usmrtení. Uvedené nároky si poškodený K. L. u žalovaného uplatnil a bolo mu poskytnuté poistné plnenie z titulu bolestného. Ďalej v tomto svojom vyjadrení intervenient citoval ust. § 3 ods. 1) zákona o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, kde uvádza, že náhrada za bolesť sa poskytuje jednorázovo. Podľa § 3 ods. 2) uvedeného zákona náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku. Ďalej citoval ustanovenia § 5 ods. 1 a 2) uvedeného zákona, v ktorých je uvedené ako sa postupuje pri výpočte náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Ďalej uviedol, že z uvedeného vyplýva, že v oboch prípadoch šlo o poskytnutie plnenia podľa zákona o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia tomu istému subjektu, ktorý tak prijal plnenie náhrady za bolesť a to dva krát. Nárok žalobcu podľa § 238 ods. 1) zákona o sociálnom poistení je regresným nárokom, ktorý vo vzťahu k ustanoveniu Občianskeho zákonníka o náhrade škody má povahu špeciálneho ustanovenia. Ďalej tu vyslovil všeobecnú klauzulu zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka a uviedol, že základným predpokladom vzniku nároku sociálnej poisťovni je, že poisťovňa t.j. žalobca uhradila svojmu poistencovi dávku nemocenského, úrazového prípadne iného poistenia resp. zabezpečenia, ktoré boli poskytnuté a vyplatené ako následok zavineného protiprávneho konania tretej osoby proti poistencovi. Ustanovenie § 238 ods. 1) zákona o sociálnom poistení priznáva žalobcovi špecifické práva požadovať náhradu poskytnutých dávok a náhradu škody od tretích osôb v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania voči poberateľovi dávky. Ak bola poistencovi poskytnutá niektorá z uvedených dávok, ale vznik jeho nároku na dávku nebol zapríčinený, zavineným protiprávnym konaním tretej osoby nemá žalobca v zmysle citovaných ustanovení regresné právo na náhradu dávky škody. To znamená, že tretia osoba má povinnosť nahradiť poskytnuté dávky alebo nahradiť škodu žalobcovi len v takom rozsahu, v akom je jej zavinené protiprávnej konanie v príčinnej súvislosti s poskytnutými dávkami, na ktoré poistencovi vznikol nárok v dôsledku konania tretej osoby. Žalovaný si svoje povinnosti voči poškodenému K. L. splnil, nakoľko prostredníctvom intervenienta ako poisťovateľa

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou jeho motorového vozidla, plne poškodenému náhradou škody na zdraví a to náhradu za bolesť v sume 1.701 eur. Nakoľko poskytnutím tohto plnenia záväzok žalovaného voči poškodenému zanikol, nie je možné ho považovať za zodpovedného za škodu, ktorá vznikla žalobcovi, resp. vyvodzovať voči nemu zavinenie za túto škodu, ktorú už raz nahradil a teda jeho zodpovednostný záväzkový vzťah týkajúci škody, ktorú spôsobil v zmysle § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka dňa 14.01.2014 zanikol. Ďalej tu poukázal na § 227 ods. 3) zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého poistenec je povinný príslušnej organizačne zložke sociálnej poisťovni preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zániku nároku na dávku, nároku na jej výplatu a aj sumy. Príjemca dávky je povinný do 8 dní oznámiť príslušnej organizačnej zložke sociálnej poisťovni zmenu skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, zániku nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumy. Na základe uvedeného teda poškodený K. L. mal povinnosť oznámiť žalobcovi skutočnosť, že mu dňa 14.01.2014 bolo poskytnuté plnenie náhrady za bolesť od intervenienta za žalovaného. Poškodený si túto svoju povinnosť nesplnil, žalobcovi neoznámil prijatie uvedeného plnenia a následne dňa 19.12.2014 neoprávnene prijal plnenie od žalobcu. Žalobu žiadal v celom rozsahu zamietol a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania.

29) Žalobkyňa na pojednávaní poukázala na § 4 ods. 3 Zákona č.381/2001 o povinnom zmluvnom poistení, kde sa hovorí, že poisťovateľ má za poisteného nahradiť príslušným subjektom uplatnené preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky a dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky a teda z toho vyplýva, že sociálna poisťovňa má nárok na vyplatenie vlastne náhrady škody.

30) Zástupca žalovaného vo výpovedi na pojednávaní uviedol, že pokiaľ žalobca tvrdí, že podľa zákona o zmluvnom poistení poisťovateľovi vyplýva povinnosť nahradiť škodu, namieta pasívnu legitimáciu žalovaného. Ďalej uviedol, že medzi stranami nie je sporné, že KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. poukázala už sumu 1701 eur poškodenému a v danej právnej veci už ide len o právne posúdenie veci.

31) Intervenient sa na pojednávanie nedostavil.

32) Návrhy na doplnenie dokazovania prednesené neboli.

33) V záverečnom návrhu žalobca uviedol, že podanou žalobou si uplatňuje nárok na náhradu škody voči tretej osobe ak žalovanému, ktorá mu vznikla výplatou úrazovej dávky v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretej osoby v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 18.6.2013. Týmto protiprávnym konaním zamestnanec žalovaného spáchal prečin ublíženia na zdraví. K. L. mal v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 18.6.2013 vyplatenú úrazovú dávku formou náhrady za bolesť. Podľa § 238 ods. 1 Zákona č. 461 z roku 2013 o sociálnom poistení má sociálna poisťovňa právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku zavineného protiprávneho konania. V danom prípade boli splnené všetky podmienky stanovené zákonom na uplatnenie regresného nároku a takisto v konaní boli preukázané všetky predpoklady zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti.

34) Právny zástupca žalovaného v záverečnom návrhu uviedol, že je toho názoru, že nie je možné aby bol priznaný regresný nárok žalobcovi z vyplatenej úrazovej dávky, na ktorú v čase, kedy bolo vydané rozhodnutie žalobcom na túto dávku už nebol daný nárok. Zároveň je toho názoru, že v takom prípade by došlo k duplicitnému uplatneniu nároku u žalovaného a samozrejme bezdôvodnému obohateniu na strane poškodeného pána K. L.. Preto je toho názoru, že žaloba nie je správne označená na strane žalovaného. Malo ísť zo strany žalobcu o žalobu o bezdôvodné obohatenie priamo voči poškodenému pánovi L. a nie voči zodpovednej osobe. Žalobca predložil súdu rozhodnutie Okresného súdu Košice so spojením s rozhodnutím Krajského súdu Košice. Po krátkom preštudovaní jej obsahu považuje právny zástupca žalovaného právne zdôvodnenie za právne nelogické a právne neudržateľné aj keď ide o rozhodnutie autority krajského súdu. Na základe uvedeného navrhol, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. Taktiež poukázal na právny názor vyjadrení v zrušujúcom uznesení Krajského súdu.

35) Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení - pracovný úraz podľa tohto zákona je poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16utrpel pri plnení

pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi.

36) Podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení - z nemocenského poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú nemocenské dávky, a to nemocenské.

37) Podľa § 13 ods. 3 zákona o sociálnom poistení - z úrazového poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú úrazové dávky, a to a) úrazový príplatok, h) náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia.

38) Podľa § 33 ods. 1 zákona o sociálnom poistení - zamestnanec a povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba majú nárok na nemocenské, ak boli pre chorobu alebo úraz uznaní za dočasne práceneschopných na výkon zárobkovej činnosti alebo im bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu (ďalej len „dočasná pracovná neschopnosť“).

39) Podľa § 85 zákona o sociálnom poistení - zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania bol uznaný za dočasne práceneschopného, má nárok na úrazový príplatok od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu alebo nárok na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia.

40) Podľa § 83 zákona o sociálnom poistení - poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.

41) Podľa § 99 zákona o sociálnom poistení - poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu.

42) Podľa § 195 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

43) Podľa § 236 ods. 1 zákona o sociálnom poistení - príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak: a) nesplnil povinnosť uloženú týmto zákonom,b) prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila, alebo c) vedome inak spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila.

44) Podľa § 238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok.

45) Podľa § 3 ods. 1 zákona o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia - náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.

46) Podľa § 3 ods. 2 zákona o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia - náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku ( § 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č.1 v I. a III.časti.

47) Podľa § 4 ods.1 zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu - poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

48) Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu - poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení.

49) Podľa § 4 ods. 3 zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu - poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom.

50) Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka - každý zodpovedá za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti.

51) Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka - škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú, ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je dotknutá.

52) Podľa § 822 Občianskeho zákonníka - z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.

53) Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že dňa 18.6.2013 v čase o 14:45 hod. zamestnanec žalovaného S.X. N. riadil nákladné motorové vozidlo zn. Y. X.. Č.. U. XXX F. L. T. A.. E. X.. Č.. U. XXX A. z Rožňavy smerom do Košíc a na križovatke pri obci Lipovník nevenoval dostatočnú pozornosť riadeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, v dôsledku čoho nedodržal bezpečný odstup za pred ním idúcim vozidlom, ktoré odbočovalo vľavo, čím porušil § 4 ods. 1 písm. c) , § 17 ods. 1) zákona č. 8/2009 Z.z. O cestnej premávke, pribrzdil a v snahe nenaraziť do pred ním stojaceho vozidla strhol riadenie svojho vozidla doprava, kde čelnou stranou narazil do ľavého boku vozidla zn. H. N. X.. Č.. C. XXX F., ktoré stálo v križovatke, ktoré následne zišlo do priekopy vpravo a prevrátilo sa na ľavý bok, pričom pri nehode utrpel vodič K. L. otras mozgu ľahkého stupňa, zlomeninu 10. rebra vľavo, pomliaždenie hrudníka vľavo, mnohopočetné rezné poranenia ramena vľavo s dobou liečenia od 18.6.2013 do 30.6.2013. Za toto protiprávne konanie bol S. N. Rozsudkom Okresného súdu Rožňava č.k. 1T/137/2013 - 162 zo dňa 11.11.2013 uznaný za vinného a odsúdený. Poškodený K. L., zamestnanec spoločnosti U. M. - M..U.. - M., R. XX, XXX XX C. K.I.: XX XXX XXX, utrpel pri tejto autonehode pracovný úraz a bol uznaný za dočasne práceneschopného od 18.6.2013 do 30.6.2013 podľa doloženého potvrdenia č. M 985555. V dôsledku pracovného úrazu žalobca vyplatil poškodenému K. L. podľa § 13 ods. 1) zákona o sociálnom poistení z nemocenského poistenia nemocenské dávky formou nemocenského od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vo výške 7,40 eur. Rozhodnutím č. 21269-18/2014-RV zo dňa 12.11.2014 žalobca na základe likvidačnej správy priznal poškodenému K. L. nárok na náhradu za bolesť vo výške 1610 eur. Rozhodnutím č. 21269-20/2014-RV zo dňa 18.11.2014, žalobca na základe likvidačnej správy priznal poškodenému K. L. nárok na úrazový príplatok vo výške 10,60 eur. Priznané nároky spolu vo výške 1628 eur žalobca vyplatil priamo poškodenému K. L. a uplatnil si podľa § 238 zákona o sociálnom poistení právo na náhradu škody voči žalovanému výzvou č. 33/2015 zo dňa 19.2.2015, ktorú žalovaný prevzal dňa 11.3.2015 s upozornením na nesplnenie povinnosti zo dňa 13.5.2015, ktoré žalovaný prevzal dňa 22.5.2015. Potom ako intervenient podaním zo dňa 8.6.2015 oznámil žalobcovi, že dňa 4.6.2015 ukončil šetrenie poistnej udalosti hlásenej dňa 5.2.2015, refundoval žalobcovi sumu 18 eur, z čoho za vyplatenie nemocenských dávok sumu 7,40 eur a za vyplatenie úrazového príplatku sumu 10,60 eur, ktoré poukázal podľa § 797 ods. 3) Občianskeho zákonníka na účet žalobcu. Na túto skutočnosť žalobca upozornil žalovaného dňa 9.9.2015 a vyzval ho uhradiť zostávajúcu sumu vyplatenej náhrady za bolesť 1610 eur, na ktorú bol vyzvaný výzvou č. 33/2015 zo dňa 19.2.2015. Toto nebolo medzi stranami sporu sporné.

54) Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady škody / regresného plnenia/, ktorá mu vznikla výplatou úrazových dávok poškodenému, a to úrazovej dávky náhrady za bolesť v sume 1.610,- eur.

55) Žalovaný voči uplatnenému nároku použil obranu, že za škodu, ktorá vznikla žalobcovi výplatou náhrady za bolesť poškodenému K. L. vo výške 1610 eur nie je zodpovedný, pretože táto náhrada bola intervenientom na základe hlásenia zo dňa 14.11.2013, po ukončení šetrenia intervenientom dňa 14.1.2014, vyplatená priamo poškodenému K. L., ktorý túto skutočnosť neoznámil žalobcovi, ktorý náhradu za bolesť vyplatil až dňa 19.12.2014, a poškodený tak prijal plnenie náhrady za bolesť dva krát. Žalobca túto skutočnosť nezisťoval a nemá tak proti žalovanému nárok na náhradu škody za vyplatenú náhradu za bolesť podľa § 238 zákona o sociálnom poistení.

56) Intervenient taktiež so žalobou nesúhlasil z dôvodu, že v danom prípade nie je možné voči žalovanému vyvodzovať zodpovednosť za náhradu škody, ktorá vznikla žalobcovi výplatou dávok bolestného z dôvodu, že prostredníctvom svojej poisťovne uhradil poškodenému jeho nároky z titulu bolestného skôr ako ten istý nárok poskytol poškodenému žalobca. Nárok poškodeného v čase poskytnutia plnenia žalobcom už bol uspokojený intervenientom a ako taký už neexistoval. Poškodený nemal nárok na opätovne poskytnutie plnenia titulom bolestného od iného subjektu, keďže predmetný nárok bol už v celom rozsahu uhradený intervenientom

57) V súlade s právnym názorom vysloveným odvolacím súdom, súd po zhodnotení dokazovania žalobu zamietol a to z dôvodov, ktoré súd vyslovené v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu.

58) Zákonným predpokladom vzniku nároku Sociálnej poisťovne je, že poisťovňa uhradila svojmu poistencovi dávky nemocenského poistenia, alebo dôchodkového zabezpečenia, ktoré boli poskytnuté a vyplatené ako následok zavineného protiprávneho konania tretej osoby proti poistencovi. Nárok Sociálnej poisťovne podľa § 238 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení je samostatným regresným nárokom. V prejednávanej veci nesporné, že intervenient na strane žalovaného podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona číslo 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poskytol poškodenému K. L. poistné plnenie z titulu bolestného, pričom vychádzal z rovnakého bodového ohodnotenia pri aplikácii rovnakého právneho predpisu (Zákon o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia), teda rovnakého zákona ako žalobca, ktorý plnenie poskytol podľa § 99 zákona číslo 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Z uvedeného vyplýva, že v oboch prípadoch výplaty bolestného poškodenému žalobcom, ako aj intervenientom na strane žalovaného, šlo o poskytnutie plnenia podľa toho istého Zákona o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia tomu istému subjektu, ktorý tak prijal plnenie náhrady za bolesť dvakrát.

59) Pre priznanie regresných nárokov Sociálnej poisťovne vyplývajúcich z osobitného občianskoprávneho vzťahu upraveného ustanovením § 238 ods. 1 zákona číslo 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, je vždy rozhodujúci prvok zavinenia tretej osoby. To znamená, že tretia osoba má povinnosť nahradiť poskytnuté dávky alebo nahradiť škodu Sociálnej poisťovni len v takom rozsahu, v akom je jej zavinené protiprávne konanie v príčinnej súvislosti s poskytnutými dávkami, na ktoré poistencovi vznikol nárok v dôsledku konania tretej osoby. Ustanovenie § 99 zákona číslo 461/82003 Z. z. o sociálnom poistení, podľa ktorého poškodený má nárok na náhradu za bolesť a náhradu za stratu spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu, priamo odkazuje na tento osobitný predpis, ktorým je zákon číslo 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťažené spoločenské uplatnenie a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriadení rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poistení v znení neskorších predpisov. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona číslo 437/2004 Z. z. okrem iného uvádza, že náhrada za bolesť sa poskytne jednorázovo, t. j. nemôže dôjsť k duplicitnej náhrade bolestného, keď právo poškodeného na plnenie náhrady škody na zdraví, a to konkrétne bolestného od žalovaného, ktorý ako prevádzkovateľ motorového vozidla zodpovedá za vznik škody, bolo podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona číslo 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, o zmene a doplnení niektorých zákonov, za neho uhradené poisťovateľom.

60) Tretia časť zákona č. 461/2003 Z. z. upravuje konanie vo veciach sociálneho poistenia, pričom ustanovenie § 195 ods. 1 ukladá organizačnej zložke Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia

postupovať tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel obstarať potrebné podklady na rozhodnutia. Zo spisového materiálu nepochybne vyplýva, že dňa 18.8.2013 oznámil zamestnávateľ poškodeného žalobcovi poistnú udalosť, pričom k rozhodnutiu o nároku na náhradu za bolesť poškodeného došlo rozhodnutím žalobcu, pobočka Rožňava zo dňa 12.11.2014. Z uvedeného je zrejmé, že medzi oznámením a rozhodnutím žalobcu, uplynulo viac ako 15 mesiacov, a to aj s poukazom na ustanovenie § 195 ods. 3 cit. zákona, podľa ktorého organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní vec objasní rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania, bolo zákonnou povinnosťou žalobcu zistiť, či vzhľadom na dlhší časový odstup, nedošlo k novým skutočnostiam. Keby takto žalobca postupoval, nepochybne by zistil, že nárok poškodeného bol v čase rozhodnutia žalobcu plne uspokojený poisťovateľom prevádzkovateľa motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená.

61) Keďže zákon duplicitnú výplatu bolestného nedovoľuje, z uvedených dôvodom súd žalobu zamietol.

62) Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

63) Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

64) Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

65) Žalovaný ako aj intervenient bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % pričom konkrétna výška bude uvedená v osobitnom uznesení, ktoré bude vydané po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.