Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cob/11/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Anny Ilčinovej, v sporovej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa, so sídlom 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava I, IČO: 30 807 484, proti žalovanému: Vladimír Žipaj, miesto podnikania 094 33 Vyšný Žipov 108, IČO: 34 329 234, zastúpenému JUDr. Milanom Szőllőssym, advokátom, so sídlom Mlynská 28, 040 01 Košice, za účasti intervenienta na strane žalovaného: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 1.610,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. -149 zo dňa 14.9.2018, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovaný a intervenient na strane žalovaného majú proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému a intervenientovi priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania, každému v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca sa domáhal náhrady škody (regresného plnenia), ktorá mu vznikla výplatou úrazových dávok poškodenému, a to úrazovej dávky náhrady za bolesť v sume 1.610,- eur. Žalovaný voči uplatnenému nároku použil obranu, že za škodu, ktorá vznikla žalobcovi výplatou náhrady za bolesť poškodenému K. L. vo výške 1.610,- eur nie je zodpovedný, pretože táto náhrada bola intervenientom vyplatená priamo poškodenému K. L., ktorý túto skutočnosť neoznámil žalobcovi, ktorý náhradu za bolesť vyplatil až dňa 19.12.2014, a poškodený tak prijal plnenie náhrady za bolesť dva krát. Žalobca túto skutočnosť nezisťoval. Intervenient so žalobou nesúhlasil z dôvodu, že v danom prípade nie je možné voči žalovanému vyvodzovať zodpovednosť za náhradu škody, ktorá vznikla žalobcovi výplatou dávok bolestného z dôvodu, že prostredníctvom svojej poisťovne uhradil poškodenému jeho nároky z titulu bolestného skôr, ako ten istý nárok poskytol poškodenému žalobca. Nárok poškodeného v čase poskytnutia plnenia žalobcom už bol uspokojený intervenientom. Poškodený nemal nárok na opätovne poskytnutie plnenia titulom bolestného od iného subjektu, keďže predmetný nárok bol už v celom rozsahu uhradený intervenientom. Zákonným predpokladom vzniku nároku Sociálnej poisťovne je, že poisťovňa uhradila svojmu poistencovi dávky nemocenského poistenia, alebo dôchodkového zabezpečenia, ktoré boli poskytnuté a vyplatené ako následok zavineného protiprávneho konania tretej osoby proti poistencovi. Nárok Sociálnej poisťovne podľa § 238 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení je samostatným regresným nárokom. Intervenient na strane žalovaného poskytol poškodenému K. L. poistné plnenie z titulu bolestného, pričom vychádzal z rovnakého bodového ohodnotenia pri aplikácii rovnakého právneho predpisu (Zákon o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia), teda

rovnakého zákona ako žalobca, ktorý plnenie poskytol podľa o sociálnom poistení. V oboch prípadoch výplaty bolestného poškodenému žalobcom, ako aj intervenientom na strane žalovaného, šlo o poskytnutie plnenia podľa toho istého Zákona o náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia tomu istému subjektu, ktorý tak prijal plnenie náhrady za bolesť dvakrát. Pre priznanie regresných nárokov Sociálnej poisťovne vyplývajúcich z osobitného občianskoprávneho vzťahu upraveného o sociálnom poistení, je vždy rozhodujúci prvok zavinenia tretej osoby. To znamená, že tretia osoba má povinnosť nahradiť poskytnuté dávky alebo nahradiť škodu Sociálnej poisťovni len v takom rozsahu, v akom je jej zavinené protiprávne konanie v príčinnej súvislosti s poskytnutými dávkami, na ktoré poistencovi vznikol nárok v dôsledku konania tretej osoby. Ust. § 99 zákona č. 461/82003 Z.z. o sociálnom poistení, podľa ktorého poškodený má nárok na náhradu za bolesť a náhradu za stratu spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu, priamo odkazuje na tento osobitný predpis, ktorým je o náhrade za bolesť a o náhrade za sťažené spoločenské uplatnenie. Ust. tohto zákona okrem iného uvádza, že náhrada za bolesť sa poskytne jednorázovo, t.j. nemôže dôjsť k duplicitnej náhrade bolestného, keď právo poškodeného na plnenie náhrady škody na zdraví, a to konkrétne bolestného od žalovaného, ktorý ako prevádzkovateľ motorového vozidla zodpovedá za vznik škody, bolo podľa za neho uhradené poisťovateľom. Tretia časť upravuje konanie vo veciach sociálneho poistenia, pričom ukladá organizačnej zložke Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupovať tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel obstarať potrebné podklady na rozhodnutia. Zo spisového materiálu nepochybne vyplynulo, že dňa 18.8.2013 oznámil zamestnávateľ poškodeného žalobcovi poistnú udalosť, pričom k rozhodnutiu o nároku na náhradu za bolesť poškodeného došlo rozhodnutím žalobcu, pobočka C. zo dňa 12.11.2014. Z uvedeného je zrejmé, že medzi oznámením a rozhodnutím žalobcu, uplynulo viac ako 15 mesiacov, a to aj s poukazom na cit. zákona, podľa ktorého organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasní rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania, bolo zákonnou povinnosťou žalobcu zistiť, či vzhľadom na dlhší časový odstup, nedošlo k novým skutočnostiam. Keby takto žalobca postupoval, nepochybne by zistil, že nárok poškodeného bol v čase rozhodnutia žalobcu plne uspokojený poisťovateľom prevádzkovateľa motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená. Keďže zákon duplicitnú výplatu bolestného nedovoľuje, z tohto dôvodu súd prvej inštancie žalobu zamietol.

3. O trovách konania v konaní úspešného žalovaného, ako aj intervenienta vystupujúceho na jeho strane, rozhodol súd prvej inštancie aplikujúc ust. v spojení s ust. a .

4. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal žalobca odvolanie z dôvodu podľa , t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

5. Namietal, že systém úrazového poistenia a systém poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sú dva rozdielne právne systémy, právne upravené rozdielnymi právnymi normami. Ním citované právne normy odlišným spôsobom ustanovujú poistný princíp, poistené osoby, poistné udalosti a spôsob plnenia v prípade vzniku poistnej udalosti. V oboch prípadoch dochádza ku vzniku poistného vzťahu, v prvom prípade na základe zákona, v druhom prípade na základe zmluvy. V oboch prípadoch poistený platí poistné vo výške určenej zákonom resp. dohodnutej, a to v lehotách splatnosti určených zákonom resp. dohodou. V oboch prípadoch tak pri vzniku poistnej udalosti musí dôjsť k poistnému plneniu. Ani v jednom z uvedených zákonov ( o sociálnom poistení a o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla) nie je stanovená subsidiarita zákona k zákonu druhému, nie je podmienené plnenie podľa jedného zákona plnením podľa zákona druhého. Napriek tomu, že poškodený mal v dôsledku jednej udalosti vyplatené plnenia - náhradu za bolesť od žalobcu aj žalovaného prostredníctvom intervenienta, ide o osobitné nároky založené na dvoch rozdielnych základoch, ktoré treba posudzovať samostatne, pričom zákon o sociálnom poistení, ako ani zákon o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nevylučujú kumuláciu takéhoto dvojitého plnenia. Žalobca sa nestotožnil s konštatovaním súdu, že poškodený prijal plnenie dvakrát nezákonne. Sociálna poisťovňa vyplatila bolestné v súlade so zákonom o sociálnom poistení, nakoľko zamestnávateľ bol úrazovo poistený a boli splnené všetky podmienky pre priznanie nároku na náhradu za bolesť a nároku na jeho výplatu poškodenému. Intervenient na strane žalovaného odškodnil poškodeného, nakoľko poistený mal z poistenia zodpovednosti právo, aby

poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví, pričom tak urobil. Žalobca má za to, že v prípade poškodeného, ktorý si v Sociálnej poisťovni, pobočka C. uplatnil nárok na náhradu za bolesť príslušnou žiadosťou, postupoval správne, keď v súlade s § 109 ods. 2 zákona po preskúmaní predložených písomných podkladov a splnení podmienok ustanovených zákonom na vznik nároku na dávku, splnení podmienok nároku na jej výplatu a podaním príslušnej žiadosti o priznanie a vyplácanie dávky, pristúpil k výplate nároku poškodeného zamestnanca v súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 18.6.2013 z úrazového poistenia. Zo strany poškodeného nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, pretože mal vyplatené dávky sociálneho poistenia po splnení zákonných podmienok. Skutočnosť, že si poškodený všetky nároky z dopravnej nehody zo dňa 18.6.2013 uplatnil z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v komerčnej poisťovni, je pre žalobcu irelevantná, pretože poškodený splnil všetky zákonom stanovené podmienky na priznanie bolestného z úrazového poistenia a jeho zamestnávateľ sa zodpovednosti za poškodenie zdravia poškodeného podľa osobitného predpisu nezbavil.

6. S poukazom na uvedené žalobca navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a zaviazať žalovaného zaplatiť mu 1.610,- eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca v podanom odvolaní prezentuje formalistický prístup k výkladu predmetných právnych predpisov bez zohľadnenia širšieho kontextu právnej úpravy náhrady škody, čo vedie k nesprávnej aplikácii právnych predpisov z jeho strany na daný skutkový stav. Spôsobením škody vznikol medzi poškodeným a žalovaným záväzkový právny vzťah. Zo záväzkového právneho vzťahu vzniká v zmysle veriteľovi právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. V danom prípade bolo obsahom záväzkového právneho vzťahu zo spôsobenej škody právo poškodeného na plnenie náhrady škody na zdraví od žalovaného a povinnosť žalovaného splniť záväzok nahradiť poškodenému náhradu škody na zdraví.. Iná povinnosť žalovanému v rámci jeho záväzkového právneho vzťahu založeného zo spôsobenej škody nevznikla. Keďže poškodenému vznikla škoda na zdraví, žalovaný mal povinnosť splniť poškodenému náhradu škody na zdraví, konkrétne náhradu za bolesť. Túto povinnosť voči poškodenému si žalovaný splnil, nakoľko prostredníctvom intervenienta, plnil dňa 14.1.2014 poškodenému náhradu škody na zdraví, náhradu za bolesť v sume 1.610,- eur. Tým, že žalovaný prostredníctvom intervenienta plnil poškodenému náhradu škody na zdraví, tento jeho záväzok, ktorý bol založený spôsobením škody, zanikol. Žalobca sa podanou žalobou domáhal plnenia regresného nároku. V prípade regresného nároku ide o nárok, ktorý je závislý na existencii iného záväzkového právneho vzťahu, bez ktorého by nemohol vzniknúť. Pokiaľ neexistuje základný vzťah zodpovednosti za škodu medzi osobou zodpovednou za vznik škody v dôsledku jej protiprávneho konania a poškodeným, nemôže byť daný ani vzťah zodpovednosti za škodu spôsobenú žalobcovi výplatou dávok, ktoré vyplatil práve v dôsledku škody poškodenému, resp. nemôže byť daná dôvodnosť regresného nároku. Pokiaľ zanikne záväzkový právny vzťah zodpovednosti za škodu medzi osobou zodpovednou za škodu a osobou poškodenou, zaniká tým regresný nárok, nakoľko tento právny vzťah má regresný charakter a je podmienený existenciou primárneho právneho vzťahu existujúceho priamo medzi poškodeným a osobou zodpovednou za škodu. V danom prípade žalovaný plnil poškodenému náhradu škody na zdraví, a to náhradu za bolesť v sume 1.610,- eur prostredníctvom intervenienta. Tým jeho záväzok plniť náhradu škody na zdraví, a to náhradu za bolesť ako taký zanikol splnením v zmysle . Týmto splnením svojej povinnosti nahradiť škodu však zároveň zanikla aj jeho povinnosť plniť akýkoľvek regresný nárok odvodený od jeho povinnosti plniť náhradu škody v rozsahu náhrady za bolesť, ktorá mu vznikla v dôsledku spôsobenia škody na zdraví jeho protiprávnym konaním. Zanikla teda aj jeho povinnosť plniť prípadný regresný nárok žalobcu v zmysle Ak už raz žalovaný náhradu škody plnil, došlo k zániku tejto jeho povinnosti a nie je daná jeho ďalšia právna povinnosť plniť totožný nárok z akéhokoľvek regresného nároku. Z uvedeného je zrejmé, že zákonná povinnosť žalovaného, ktorej zodpovedá právo žalobcu, nie je daná, pretože táto povinnosť žalovaného zanikla už učineným plnením náhrady škody poškodenému. 8. S poukazom na uvedené žalovaný navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

9. Odvolací súd prejednal vec podľa a bez nariadenia pojednávania, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu, ale aj na internetovej stránke súdov SR ( v spojení s ust. ). Nariadenie pojednávanie si nevyžadovala potreba zopakovania alebo doplnenia dokazovania a nevyžadoval si to ani dôležitý

verejný záujem (, ). Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. Odvolateľ tvrdí, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý právny predpis), alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

11. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie.

12. Žalobou bola uplatnená priznaná náhrada za bolesť vo výške 1.610,- eur, ktorú žalobca vyplatil poškodenému K. L., a ktorú odmietol refundovať žalobcovi intervenient na strane žalovaného zo zákonného poistenia motorových vozidiel, pričom sa žalobca domáha zaplatenia tejto sumy voči žalovanému ako zamestnávateľovi S. N., ktorý dopravnú nehodu spôsobil.

13. Hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva žalobcu na náhradu bolestného, je ust. o sociálnom poistení, v zmysle ktorého Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania.

14. Zákonným predpokladom vzniku nároku Sociálnej poisťovne je, že poisťovňa uhradila svojmu poistencovi dávky nemocenského poistenia, alebo dôchodkového zabezpečenia, ktoré boli poskytnuté a vyplatené ako následok zavineného protiprávneho konania tretej osoby proti poistencovi. Nárok Sociálnej poisťovne podľa Zákona o sociálnom poistení je samostatným regresným nárokom; vo vzťahu k ustanoveniam o náhrade škody má táto úprava povahu špeciálneho ustanovenia (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.1.2004 sp. zn. ).

15. Z vykonaného dokazovania bolo v prejednávanej veci nesporné, že intervenient na strane žalovaného podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poskytol poškodenému K. L. poistné plnenie z titulu bolestného, pričom vychádzal z rovnakého bodového ohodnotenia pri aplikácii rovnakého právneho predpisu (Zákon o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia), teda rovnakého zákona ako žalobca, ktorý plnenie poskytol podľa o sociálnom poistení. Z uvedeného vyplýva, že v oboch prípadoch výplaty bolestného poškodenému žalobcom, ako aj intervenientom na strane žalovaného, šlo o poskytnutie plnenia podľa toho istého Zákona o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia tomu istému subjektu, ktorý tak prijal plnenie náhrady za bolesť duplicitne.

16. Pre priznanie regresných nárokov Sociálnej poisťovne vyplývajúcich z osobitného občianskoprávneho vzťahu upraveného o sociálnom poistení, je vždy rozhodujúci prvok zavinenia tretej osoby (viď tiež v nich použité slovné spojenia „v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania“), a to bez zreteľa na to, či v prípade tejto tretej osoby prichádza v inom (napr. v pracovnoprávnom) právnom vzťahu do úvahy jej objektívna zodpovednosť (napr. zodpovednosť zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom). Z uvedeného rovnako vyplýva, že ak bola poistencovi poskytnutá niektorá z uvedených dávok, ale vznik jeho nároku na dávku nebol zapríčinený zavinením protiprávnym konaním tretej osoby, nemá Sociálna poisťovňa regresné právo na náhradu dávky (škody). To znamená, že tretia osoba má povinnosť nahradiť poskytnuté dávky alebo nahradiť škodu Sociálnej poisťovni len v takom rozsahu, v akom je jej zavinené protiprávne konanie v príčinnej súvislosti s poskytnutými dávkami, na ktoré poistencovi vznikol nárok v dôsledku konania tretej osoby. Ust. o sociálnom poistení, podľa ktorého poškodený má nárok

na náhradu za bolesť a náhradu za stratu spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu, priamo odkazuje na tento osobitný predpis, ktorým je o náhrade za bolesť a o náhrade za sťažené spoločenské uplatnenie. Ust. okrem iného uvádza, že náhrada za bolesť sa poskytne jednorázovo, t.j. nemôže dôjsť k duplicitnej náhrade bolestného, keď právo poškodeného na plnenie náhrady škody na zdraví, a to konkrétne bolestného od žalovaného, ktorý ako prevádzkovateľ motorového vozidla zodpovedá za vznik škody, bolo podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za neho uhradené poisťovateľom. Nijako preto neobstojí tvrdenie odvolateľa, že ide o dva samostatné nároky a zákon nevylučuje kumuláciu dvojitého plnenia, keď priamo už citované ust. zákona o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, uvádza, že náhrada za bolesť sa poskytuje jednorázovo.

17. V prípade regresného nároku, ide o nárok, ktorý je závislý na existencii iného záväzkového právneho vzťahu, bez ktorého by nemohol vzniknúť. Je závislý práve na existencii záväzkového právneho vzťahu, ktorý vznikol medzi priamym poškodeným a osobou zodpovednou za škodu. Ak by nebolo tohto záväzkového vzťahu a neexistovala by zodpovednosť tretej osoby za škodu spôsobenú poškodenému, nemohlo by vzniknúť ani právo žalobcu na plnenie náhrady škody vzniknutej úrazovej dávky náhrady za bolesť. Pokiaľ neexistuje základný vzťah zodpovednosti za škodu medzi osobou zodpovednou za vznik škody v dôsledku jej protiprávneho konania a poškodeným, nemôže byť daný ani vzťah zodpovednosti za škodu spôsobenú žalobcovi výplatou dávok, ktoré by vyplatil práve v dôsledku škody poškodenému, resp. nemôže byť daná dôvodnosť regresného nároku. Preto pokiaľ zanikne záväzkový právny vzťah zodpovednosti za škodu medzi osobou zodpovednou za škodu a osobou poškodenou, zaniká tým regresný nárok, nakoľko tento právny vzťah má regresný charakter a je podmienený existenciou primárneho právneho vzťahu existujúceho priamo medzi poškodeným a osobou zodpovednou za škodu. V danom prípade žalovaný plnil poškodenému náhradu škody na zdraví, a to náhradu za bolesť v sume 1.610,- eur prostredníctvom intervenienta. Tým jeho záväzok plniť náhradu škody na zdraví, a to náhradu za bolesť ako taký zanikol splnením v zmysle . Týmto splnením svojej povinnosti nahradiť škodu však zároveň zanikla aj jeho povinnosť plniť akýkoľvek regresný nárok odvodený od jeho povinnosti plniť náhradu škody v rozsahu náhrady za bolesť, ktorá mu vznikla v dôsledku spôsobenia škody na zdraví jeho protiprávnym konaním. Zanikla teda aj jeho povinnosť plniť prípadný regresný nárok žalobcu v zmysle Ak už raz žalovaný náhradu škody plnil, došlo k zániku tejto jeho povinnosti a nie je daná jeho ďalšia právna povinnosť plniť totožný nárok z akéhokoľvek regresného nároku. Z uvedeného je teda zrejmé, že zákonná povinnosť žalovaného, ktorej zodpovedá právo žalobcu, nie je daná, pretože táto povinnosť žalovaného zanikla už učineným plnením náhrady škody poškodenému.

18. Záverom ešte odvolací súd poukazuje na to, že ust. ukladá organizačnej zložke Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupovať tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel obstarať potrebné podklady na rozhodnutia. Zo spisového materiálu nepochybne vyplýva, že dňa 18.8.2013 oznámil zamestnávateľ poškodeného žalobcovi poistnú udalosť, pričom k rozhodnutiu o nároku na náhradu za bolesť poškodeného došlo rozhodnutím žalobcu, pobočka C. zo dňa 12.11.2014. Z uvedeného je zrejmé, že medzi oznámením a rozhodnutím žalobcu, uplynulo viac ako 15 mesiacov, a to aj s poukazom na ust. cit. zákona, podľa ktorého organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasní rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania, bolo zákonnou povinnosťou žalobcu zistiť, či vzhľadom na dlhší časový odstup, nedošlo k novým skutočnostiam. Keby takto žalobca postupoval, nepochybne by zistil, že nárok poškodeného bol v čase rozhodnutia žalobcu plne uspokojený poisťovateľom prevádzkovateľa motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená.

19. Za situácie, že správny je aj výrok o trovách konania strán sporu, ako aj výrok o trovách konania medzi žalobcom a intervenientom na strane žalovaného, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa ako vecne správny potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa a , podľa ktorého žalovaný ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, ako aj intervenient vystupujúci na jej strane, majú nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal, a to každý v rozsahu 100 %. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa §

262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) (, ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (, ).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).