Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B2-32Csp-21-2023.pdf
PDF · 119.85 KB
Case nature
Area
Subarea
B2-32Csp/21/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Jakubom Obertom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom C. XX, D., o zaplatenie 3.323,56 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava II dňa 26.04.2023 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 3.323,56 eur s príslušenstvom, t. j. s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 3.323,56 eur od 26.10.2022 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca (E. D., F.) poskytol žalovanému úver, ktorý žalovaný riadne nesplácal. Uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 25.10.2022 uzavretej podľa § 524 Občianskeho zákonníka medzi postupcom E. D., F., Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 00 686 930, a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Poukázal na to, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Ďalej uviedol, že postupca uzatvoril so žalovaným dňa 13.11.2014 zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe tejto zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach. Zmluva podľa názoru žalobcu obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka a podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, resp. podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu neplnil pohľadávku riadne a včas, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy. Postupca preto podaním zo dňa 01.08.2022 vypovedal zmluvu. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 3.323,56 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 3.323,56 eur, a to v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, v ktorej postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky nevykonal žiadne úhrady. Žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie celej postúpenej pohľadávky, t. j. neuhradenej istiny vo výške 3.323,56 eur. Takisto si uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to počnúc dňom 26.10.2022, t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
2. S účinnosťou od 01.06.2023 prešiel výkon súdnictva v civilných veciach (teda aj v tejto právnej veci) z Okresného súdu Bratislava II na Mestský súd Bratislava IV (v rámci tzv. reformy súdnej mapy).
3. V podaní doručenom súdu dňa 05.06.2023 žalobca uviedol, že žalovaný ako dlžník uzavrel s E. D., F. ako veriteľom zmluvu o bežnom účte fyzickej osoby a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu, predmetom ktorej v čl. I zmluvy bola novácia zmluvy zo dňa 28.09.2004 a v zmysle čl. V zmluvy bolo zriadené povolené prečerpanie (spotrebiteľský úver) vo výške rezervy 200,- eur s dohodnutou úrokovou sadzbou 18,90 % ročne, ktoré bolo neskôr na základe informácií od pôvodného veriteľa dňa 01.10.2018 zvýšené na 3.500,- eur. Pohybmi zo dňa 27.02.2021 (výberom z bankomatu a inými debetnými operáciami) sa žalovaný dostal na svojom bežnom účte do mínusu v sume -3.541,40 eur, čím opätovne prekročil hranicu poskytnutého povoleného prečerpania, tak ako tomu bolo opakovane aj predtým v mesiaci február 2021, január 2021 alebo predtým v roku 2020. Následnými operáciami sa nakoniec dostal dňa 31.10.2022 do nepovoleného prečerpania na svojom bežnom účte v sume -3.323,56 eur, keďže povolené prečerpanie na účte mu bolo pôvodným veriteľom zrušené. Žalovaná suma vo výške 3.323,56 eur predstavuje rozdiel medzi debetnými operáciami na účte žalovaného vo výške -389.591,70 eur a kreditnými operáciami vo výške 382.210,10 eur a po odpočítaní zostatku, ktorý bol na účte ku dňu poskytnutia platobnej histórie pôvodným veriteľom (02.01.2018), ktorý bol v sume 4.057,99 eur (389.591,70 - 382.210,10 = 7.381,55 - 4.057,99 = 3.323,56 eur).
4. Súdu sa nepodarilo doručiť žalobu žalovanému na adresu evidovanú v registri obyvateľov a ani sa mu nepodarilo zistiť skutočný pobyt žalovaného. Súd preto doručil žalobu žalovanému oznámením o podanej žalobe na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a v konaní ostal nečinný.
5. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie dňa 30.05.2024 v súlade s § 177 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "C. s. p.") v spojení s § 297 C. s. p., na ktoré predvolal obe sporové strany. Žalobca ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili, pričom svoju neúčasť ospravedlnili podaním doručeným súdu dňa 22.05.2024, v ktorom súhlasili s prejednaním veci a rozhodnutím vo veci v ich neprítomnosti. Žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 23.04.2024 (fikciou doručenia). Žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil a ani nepožiadal o odročenie pojednávania. Súd preto v súlade s § 180 C. s. p. vykonal pojednávanie a vo veci rozhodol rozsudkom v neprítomnosti sporových strán.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom: oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 02.11.2022, platobná história, výpis z účtu, pokus o zmier zo dňa 13.03.2023 spolu s podacím hárkom, zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 25.10.2022 spolu s prílohou - identifikácia postúpenej pohľadávky, zmluva o bežnom účte fyzickej osoby zo dňa 13.11.2014, výpoveď zmluvy o účte zo dňa 01.08.2022 spolu s podacím hárkom, všeobecné obchodné podmienky E. D., F., obchodné podmienky balíkov služieb E. D., F. - pre fyzické osoby k bežným účtom v EUR, sadzobník poplatkov E. D., F., výzva pred mimoriadnou splatnosťou zo dňa 28.09.2021 spolu s podacím hárkom.
7. Na základe vykonaného dokazovania a z nesporných skutkových tvrdení žalobcu súd zistil, že právny predchodca žalobcu (E. D., F.) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 13.11.2014 zmluvu o bežnom účte fyzickej osoby a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu č. XXXXXXXXXX, súčasťou ktorej bola aj zmluva o poskytnutí úveru formou voliteľného prečerpania na bežnom účte. Voliteľné prečerpanie na účte bolo splatné na požiadanie, pričom výška dohodnutého voliteľného prečerpania bola 200,- eur. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 18,90 % ročne. Podľa čl. IV bodu 1.5 obchodných podmienok balíkov služieb E. D., F. pre fyzické osoby k bežným účtom v EUR z vyčerpanej a nezaplatenej časti úverového rámca je dlžník povinný platiť úroky za celú dobu trvania pohľadávky veriteľa, v prípade nepovoleného prečerpania je dlžník povinný popri úroku platiť zo sumy nepovoleného prečerpania úrok z omeškania (sankčný úrok) za celé obdobie trvania nepovoleného prečerpania, pričom úroky a sankčný úrok sú splatné mesačne, k poslednému dňu kalendárneho mesiaca. Podľa čl. IV bodu 1.7 obchodných podmienok balíkov služieb E. D., F. pre fyzické osoby k bežným účtom v EUR pre účely voliteľného prečerpania patrí medzi osobitné skutočnosti nepovolené prečerpanie na účte, pričom banka je v takom prípade oprávnená s účinnosťou ku dňu rozhodnutia požadovať splatenie úverového rámca alebo jeho časti.
Pohybmi zo dňa 27.02.2021 (výberom z bankomatu a inými debetnými operáciami) sa žalovaný dostal na svojom bežnom účte do mínusu v sume -3.541,40 eur, čím prekročil hranicu poskytnutého povoleného prečerpania. Následnými operáciami sa nakoniec dostal dňa 31.10.2022 do nepovoleného prečerpania na svojom bežnom účte v sume -3.323,56 eur, keďže povolené prečerpanie na účte mu bolo pôvodným veriteľom zrušené. Debetné operácie na účte žalovaného boli vo výške -389.591,70 eur a kreditné operácie boli vo výške 382.210,10 eur. Ku dňu poskytnutia platobnej histórie pôvodným veriteľom (02.01.2018) bol na bežnom účte žalovaného zostatok v sume 4.057,99 eur. Výzvou pred mimoriadnou splatnosťou zo dňa 28.09.2021 banka vyzvala žalovaného na zaplatenie okrem iného aj nepovoleného prečerpania na účte č. XXXXXXXXXX vo výške 3.322,86 eur bezodkladne, najneskôr do piatich dní. Výpoveďou zmluvy o účte zo dňa 01.08.2022 banka vypovedala zmluvu o bežnom účte č. XXXXXXXXXX a vyzvala žalovaného na zaplatenie nepovoleného prečerpania na bežnom účte vo výške 3.323,56 eur do siedmich dní od vystavenia výzvy. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 25.10.2022 a z jej prílohy (identifikácia postúpenej pohľadávky) súd zistil, že Tatra banka, a.s. postúpila svoju pohľadávku voči žalovanému zo zmluvy č. 2613019483 na žalobcu. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 02.11.2022 súd zistil, že banka oznámila žalovanému postúpenie predmetnej pohľadávky na žalobcu. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu jej postúpenia sumu vo výške 3.323,56 eur. Pokusom o zmier zo dňa 13.03.2023 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy.
8. V rámci právneho posúdenia veci vychádzal súd z nasledovných ustanovení právnych predpisov:
9. Podľa § 1 ods. 2 prvej vety zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len "zákon č. 129/2010 Z. z.") spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
10. Podľa § 2 písm. e) zákona č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie povoleným prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený u veriteľa.
11. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať tieto náležitosti: a) podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f),g), i), j), x) a aa), b) povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške, c) výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.
12. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. počas doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania je veriteľ povinný pravidelne informovať spotrebiteľa prostredníctvom výpisu z účtu alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi, o a) období, ktorého sa výpis z účtu týka, b) výške čerpaných prostriedkov a dátumy ich čerpania, c) zostatku z predchádzajúceho výpisu a jeho dátume, d) novom zostatku, e) dátume a výške splátok spotrebiteľa, f) uplatnenej úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, g) všetkých uplatnených poplatkoch súvisiacich so spotrebiteľským úverom zaplatených v danom období, h) minimálnej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.
13. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
14. Podľa § 92 ods. 8 prvej a druhej vety zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
15. Podľa § 52 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "Občiansky zákonník") spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
16. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
17. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
18. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
19. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
20. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
21. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len "Obchodný zákonník") zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
22. Podľa § 502 ods. 1 prvej vety Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
23. Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
24. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k záveru, že žalobe žalobcu nemožno vyhovieť, pretože žalobca v konaní nedostatočným spôsobom špecifikoval žalobou uplatnenú pohľadávku. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným súd posúdil
ako spotrebiteľský, v dôsledku čoho bolo potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa, a to vrátane zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V spotrebiteľských sporoch môže súd vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, pričom súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz (porovnaj § 295 C. s. p.). Zároveň je potrebné v individuálnych spotrebiteľských sporoch dôsledne aplikovať aj ustanovenie § 132 ods. 3 C. s. p., lebo nemôže byť na ťarchu spotrebiteľa, ak žalobca v žalobe iba označí, ale nepripojí všetky dôkazy na podporu svojich tvrdení. V dôsledku informačného deficitu, ktorý je pre spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch obvyklý, musí dôkaznú povinnosť za spotrebiteľa suplovať súd, a to aj v prípade, ak spotrebiteľ nepredložil alebo nemôže predložiť dôkazy vlastnou vinou. Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (C-40/08, C-618/10, C-243/08) vyplýva, že v spotrebiteľských sporoch je relativizovaná nielen dôkazná povinnosť spotrebiteľa, ale aj jeho povinnosť tvrdenia. Toto pravidlo neplatí jedine vtedy, ak spotrebiteľ s takýmto postupom výslovne nesúhlasí (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.10.2021 sp. zn. 4Cdo/162/2020, zverejnený v zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 6/2022).
25. Predmetnú zmluvu o bežnom účte fyzickej osoby č. 2613019483 zo dňa 13.11.2014 (ktorej súčasťou bola aj zmluva o poskytnutí úveru formou voliteľného prečerpania na bežnom účte) súd vyhodnotil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania v zmysle § 10 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Z tohto dôvodu súd skúmal, či pri postúpení pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere z banky na žalobcu bol dodržaný postup stanovený zákonom na ochranu spotrebiteľa, najmä požiadavky stanovené v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.
26. V sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti. Dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.10.2021 sp. zn. 4Cdo/162/2020, zverejnený v zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 6/2022).
27. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách upravuje podmienky, ktorých splnenie je nevyhnutné pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktorú má voči klientovi, na inú banku, alebo aj na osobu, ktorá nie je bankou. Postúpenie pohľadávky v rozpore s uvedeným ustanovením má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Na absolútnu neplatnosť postúpenia musí súd prihliadnuť aj bez námietky (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.04.2018 sp. zn. 1Cdo/147/2017, zverejnený v zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 60/2018, tiež rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.03.2018 sp. zn. 7Cdo/26/2017 a uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.11.2019 sp. zn. 1Obdo/92/2018).
28. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách oprávňuje banku postúpiť tretej osobe len pohľadávku, ktorá bola v čase postúpenia splatná (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.12.2020 sp. zn. 5Cdo/36/2020, zverejnený v zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 4/2021).
29. Postúpenie pohľadávky banky zo spotrebiteľského úveru inej osobe má väzbu nielen na spotrebiteľskú zmluvu, ale aj na osobitné právne predpisy (§ 525 Občianskeho zákonníka v spojení s § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách), v dôsledku ktorej skutočnosti sa mení aj obsah právneho vzťahu medzi veriteľom (postupníkom) a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom (postupcom
- bankou) a dlžníkom. V takomto prípade sa prípadná neplatnosť postúpenia pohľadávky prejaví nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi (spotrebiteľovi). Kým teda v iných prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení (napr. kvôli nedostatočnej identifikácii pohľadávky) sa účinky tejto neplatnosti prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinné, ak mu ho oznámi postupca, v prípadoch uvedených v § 525 Občianskeho zákonníka ani prípadné oznámenie postupcu v zmysle § 526 Občianskeho zákonníka nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi bez toho, aby bola preukázaná platná zmluva o postúpení pohľadávky banky (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.06.2022 sp. zn. 7Cdo/86/2021).
30. Zohľadňujúc vyššie uvedené východiská dospel súd k záveru, že žalobca v konaní preukázal dodržanie zákonného postupu podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v spojení s § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobca v konaní preukázal, že mu jeho právny predchodca (E. D., F.) postúpil pohľadávku voči žalovanému, ktorá bola v čase postúpenia v celom rozsahu splatná. Výzvou pred mimoriadnou splatnosťou zo dňa zo dňa 28.09.2021 banka vyzvala žalovaného na zaplatenie okrem iného aj nepovoleného prečerpania na účte č. XXXXXXXXXX vo výške 3.322,86 eur bezodkladne, najneskôr do piatich dní. Výpoveďou zmluvy o účte zo dňa 01.08.2022 banka vypovedala zmluvu o bežnom účte č. XXXXXXXXXX a vyzvala žalovaného na zaplatenie nepovoleného prečerpania na bežnom účte vo výške 3.323,56 eur do siedmich dní od vystavenia výzvy. Banka pritom postupovala v súlade s čl. IV bodom 1.7 obchodných podmienok balíkov služieb E. D., F. pre fyzické osoby k bežným účtom v EUR, v zmysle ktorého je banka oprávnená v prípade výskytu osobitnej skutočnosti, ktorou je okrem iného aj nepovolené prečerpanie na účte, požadovať splatenie úverového rámca alebo jeho časti s účinnosťou ku dňu rozhodnutia. V čase postúpenia pohľadávky na žalobcu (dňa 25.10.2022) tak bol žalovaný v omeškaní so zaplatením celej splatnej pohľadávky banky nepretržite po dobu dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Žalobca teda bol v tomto konaní aktívne vecne legitimovaný.
31. Súd však konštatuje, že žalobou uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie sumy 3.323,56 eur nebol riadne špecifikovaný, a to napriek písomnej výzve súdu na špecifikáciu žalovanej sumy. Žalobca v podanej žalobe uviedol len toľko, že sa domáha od žalovaného zaplatenia istiny poskytnutého úveru vo výške 3.323,56 eur. Vo svojom podaní doručenom súdu dňa 05.06.2023 žalobca uviedol, že žalovaný sa pohybmi zo dňa 27.02.2021 (výberom z bankomatu a inými debetnými operáciami) dostal na svojom bežnom účte do mínusu v sume -3.541,40 eur, čím prekročil hranicu poskytnutého povoleného prečerpania, a následnými operáciami sa nakoniec dostal dňa 31.10.2022 do nepovoleného prečerpania na svojom bežnom účte v sume -3.323,56 eur (keďže povolené prečerpanie na účte mu bolo pôvodným veriteľom zrušené). Žalobca v tomto svojom podaní ďalej uviedol, že žalovaná suma vo výške 3.323,56 eur predstavuje rozdiel medzi debetnými operáciami na účte žalovaného vo výške -389.591,70 eur a kreditnými operáciami vo výške 382.210,10 eur a po odpočítaní zostatku, ktorý bol na účte ku dňu poskytnutia platobnej histórie pôvodným veriteľom (02.01.2018), ktorý bol v sume 4.057,99 eur (389.591,70 - 382.210,10 = 7.381,55 - 4.057,99 = 3.323,56 eur). Takáto identifikácia žalobou uplatneného nároku je však podľa názoru súdu absolútne nedostatočná na to, aby bolo možné žalobe vyhovieť. Žalobca neuniesol svoju základnú procesnú povinnosť tvrdiť (opísať) rozhodujúce skutočnosti o dôvodnosti a trvaní žalobou uplatnených nárokov, vyplývajúcu mu z čl. 8 C. s. p. a z § 132 ods. 1 C. s. p. Žalobca totiž neuviedol také skutkové tvrdenia, z ktorých by nepochybne vyplývalo, že mu vznikol nárok na zaplatenie istiny úveru, (zmluvných) poplatkov, zmluvného úroku či úroku z omeškania v uplatnenej výške. Žalobca v prvom rade neuviedol, aká časť zo žalobou uplatnenej sumy pripadá na istinu úveru a aká na poplatky, zmluvné úroky či úroky z omeškania (sankčné úroky). Z predloženého výpisu z úverového účtu pritom jednoznačne vyplýva, že žalovanému boli účtované rôzne poplatky (napr. poplatok za balík, poplatky za transakcie, poplatok za vymáhanie pohľadávky), zmluvné úroky či sankčné úroky. Žalobca neuviedol, v akej celkovej výške bol žalovanému poskytnutý úver, koľko žalovaný z tohto úveru splatil a v akom rozsahu boli tieto splátky započítané na úhradu istiny úveru, poplatkov, zmluvných úrokov a sankčných úrokov. Žalobca rovnako neuviedol, v akej výške, z akej sumy a za aké obdobie si prípadne vyčíslil sankčné úroky a zmluvné úroky. Z vyššie uvedeného vyplýva, že konajúci súd si na základe žalobcom prednesených skutkových tvrdení nemohol ustáliť, či si žalobca uplatnil svoje nároky v súlade so zákonom (najmä s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa) a v zmysle uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Opísanie rozhodujúcich skutočností pritom nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (porovnaj § 132 ods. 2 C. s. p.). Následkom neunesenia bremena tvrdenia, t. j. neuvedenia skutočností rozhodujúcich pre priznanie žalobou uplatneného nároku, je potom zamietnutie žaloby v celom rozsahu.
32. Nad rámec už uvedeného považuje konajúci súd za potrebné vyjadriť sa k písomnému podaniu žalobcu doručenému súdu dňa 22.05.2024 (ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní), v ktorom žalobca uviedol nasledovné: "V prípade, ak súd... nepovažuje uplatnený nárok za preukázaný v celom jeho rozsahu, resp. požaduje na preukázanie žalobcom uplatneného nároku a tvrdených skutočností ďalšie dôkazy, prípadne objasnenie doterajších tvrdení, potom si žalobca dovoľuje požiadať súd o písomné vyzvanie žalobcu na preukázanie uvedených skutočností a vzhľadom k vyššie uvedenému aj o odročenie pojednávania..., nakoľko žalobca doposiaľ nemal vedomosť o prípadnom vnímaní akýchkoľvek skutočností ako sporných zo strany súdu." Konajúci súd k tomu uvádza, že zo strany
žalobcu (resp. jeho právneho zástupcu) ide o nepochopenie základných procesných povinností žalobcu ako sporovej strany, ako aj nepochopenie úlohy súdu v civilnom sporovom konaní. Sporové konanie je kontradiktórnym konaním, v ktorom sa priorizuje procesná aktivita a procesná diligencia strán sporu. Žalobca je povinný v žalobe opísať všetky rozhodujúce skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci a tieto je povinný aj náležite preukázať. Žalobca je povinný tvrdiť tie skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jeho úspech v spore. Bremeno tvrdenia je pritom v korelácii s bremenom popretia tvrdení protistrany. To však neznamená, že pasivita žalovaného môže mať za následok povinnosť súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti žalovaného poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.06.2019 sp. zn. I. ÚS 246/2019). Nie je ani na mieste, aby súd suploval procesnú nedbalosť (neaktivitu) žalobcu; takýto postup by bol porušením princípu rovnosti zbraní, vyjadreného v čl. 6 ods. 1 C. s. p. Uvedené platí o to viac, ak ide o spotrebiteľský spor, v ktorom je povinnosťou súdu poskytnúť zvýšenú ochranu spotrebiteľovi (v tomto prípade žalovanému) ako slabšej sporovej strane. Naopak, žalobca ako silnejšia sporová strana bol zastúpený advokátom, ktorý bol povinný konať s náležitou starostlivosťou prislúchajúcou jeho profesijnej odbornosti (porovnaj čl. 11 ods. 3 C. s. p.). Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa však žalobca ani jeho právny zástupca nedostavili. Pokiaľ by sa pojednávania zúčastnili, vypočuli by si v zmysle § 181 ods. 2 C. s. p. zo strany súdu, ktoré skutkové tvrdenia považuje medzi stranami za sporné a ktoré za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná a aké je jeho predbežné právne posúdenie veci. Žalobca tak mal zachovanú možnosť reagovať na predbežné právne posúdenie veci zo strany súdu; v žiadnom prípade preto nie je možné hovoriť o prekvapivom súdnom rozhodnutí. Skutočnosť, že sa žalobca ani jeho právny zástupca pojednávania nezúčastnili, musí ísť na ťarchu žalobcu. Súd takisto poukazuje na to, že vyzval žalobcu uznesením zo dňa 17.05.2023 č. k. 32Csp/21/2023-107 na špecifikáciu žalovanej sumy s príslušenstvom; súd v tomto uznesení zároveň žalobcu poučil, v čom spočíva nedostatok žaloby a akým spôsobom ho má žalobca odstrániť. Napriek tomu však žalobca tento nedostatok žaloby relevantným spôsobom neodstránil. Tento nedostatok pritom nebránil súdu v pokračovaní v konaní (t. j. nebol daný dôvod na odmietnutie podania v zmysle § 129 ods. 3 C. s. p.), keďže z podaní žalobcu bolo zrejmé, čoho sa týkajú a čo sa nimi sleduje; tieto podania žalobcu boli zrozumiteľné aj úplné. Následkom neunesenia bremena tvrdenia tak v tomto prípade bolo zamietnutie žaloby.
33. Nebol pritom daný dôvod na postup podľa § 150 ods. 2 C. s. p., teda požiadať žalobcu o ďalšie skutkové tvrdenia, keďže takýto postup by bol v rozpore s princípom rovnosti zbraní. Takisto nebol daný dôvod opätovne vyzývať žalobcu na odstránenie vady žaloby podľa § 129 C. s. p., pričom vyššie uvádzaný nedostatok spočívajúci v nedostatočnom uvedení rozhodujúcich skutočnosti (v neunesení bremena tvrdenia) nebránil súdu v pokračovaní v konaní (v prejednaní a rozhodnutí veci). Podaná žaloba podľa názoru súdu ani nebola zjavne nedôvodná v zmysle § 138 C. s. p., súd preto nemal povinnosť vyzvať žalobcu na späťvzatie žaloby. Súd zamietol žalobu z dôvodu, že žalobca neuviedol rozhodujúce skutočnosti pre priznanie žalobou uplatneného nároku, a nie z dôvodu, že zo skutočností uvedených v žalobe bolo po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná. Bolo by v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania suplovať procesnú aktivitu žalobcu a v konečnom dôsledku by takýto postup súdu viedol k porušeniu princípu rovnosti zbraní v neprospech žalovaného ako slabšej sporovej strany. Navyše, neupozornenie na zjavnú nedôvodnosť žaloby nemožno považovať za taký nesprávny procesný postup súdu, ktorým by sa strane znemožnilo uskutočňovanie jej patriacich procesných práv v takej miere, že by došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces (porovnaj Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 512).
34. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, mal by preto voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Keďže mu však konaní žiadne trovy nevznikli (zo spisu mu žiadne nevyplývajú), súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.