Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/117/2019

DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., členov JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: I., s.r.o., so sídlom D., XXX XX J., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený Advokátska kancelária Moško a Gúčik advokáti, s.r.o., so sídlom Štefanovičova 14, 811 04 Bratislava, IČO: 36 856 355, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX/ON zo dňa 07.05.2019, takto

rozhodol:

Správny súd dopĺňa rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 22.02.2022 o nasledovný výrok:

„Návrh žalobcu na prerušenie konania podľa zamieta.“

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX/ON zo dňa 07.05.2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), potvrdzujúceho rozhodnutie Colného úradu Trenčín (ďalej aj „colný úrad“ alebo „správca dane“) č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 27.08.2018 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa v spojení s o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) colný úrad určil žalobcovi, registrovanému ako oprávnený príjemca na opakovaný príjem tabakových výrobkov v pozastavení dane z iných členských štátov s registračným číslom S. a evidenčným číslom XXXXXXXXXXXX, základ spotrebnej dane z tabakových výrobkov za zdaňovacie obdobie október 2014 v množstve 3 469,567 kg tabaku uvedeného v o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení účinnom v čase dovozu tabakových výrobkov (ďalej len „“) a vyrubil žalobcovi rozdiel spotrebnej dane z tabakových výrobkov za zdaňovacie obdobie október 2014 vo výške 214.733,52 Eur oproti vyrubenej spotrebnej dani z tabakových výrobkov vo výške 31.987,39 Eur. Colný úrad súčasne v prvostupňovom rozhodnutí deklaroval, že žalobcovi vznikla daňová povinnosť na spotrebnej dani z tabakových výrobkov za zdaňovacie obdobie október 2014 podľa a podľa je žalobca osobou povinnou platiť daň. Správne orgány založili svoje rozhodnutia na zistení, že tabakové výrobky, prijaté (dovezené) žalobcom v zdaňovacom období október 2014 ako cigary značky S. a Y. režime pozastavenia dane, podliehajú spotrebnej dani v právnom režime ako tabak a nie ako cigary. Uvedený záver ustálili správne orgány na podklade meraní a analýz vykonaných Colným laboratóriom Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej aj „CL FR SR“), ktoré pri vzorkách odobratých z cigár značky S. SORT a Y. dodaných žalobcovi v zdaňovacom období október 2014 vyslovilo, že u nich dochádza k nadmernému vypadávaniu tabakovej náplne a

súčasne že hmotnostné zastúpenie častíc tabakovej náplne u cigár dovezených žalobcom nezodpovedá hmotnostnému zastúpeniu častíc tabakovej náplne u cigár reprezentujúcich skupinu referenčných vzoriek v cenovej hladine zodpovedajúcej posudzovaným vzorkám.

2. O správnej žalobe rozhodol správny súd rozsudkom č.k. -356 zo dňa 22.02.2022, pričom ju zamietol ako nedôvodnú, keď napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane považoval za vecne správne a náležite odôvodnené. Svoje rozhodnutie správny súd bližšie zdôvodnil v písomnom vyhotovení rozsudku č.k. -356 zo dňa 22.02.2022.

3. Po vyhlásení rozsudku zo dňa 22.02.2022 správny súd zistil, že nerozhodol o celom predmete konania, súčasťou ktorého sa v priebehu konania stal aj návrh žalobcu na prerušenie konania podľa (ďalej aj „“), o ktorom v zmysle judikatúry kasačného súdu (viď napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.09.2021), pri aplikácii ustanovenia (ďalej aj „“) prostredníctvom je potrebné rozhodnúť spolu s rozhodnutím o veci samej, k čomu však pri verejnom vyhlásení rozsudku dňa 22.02.2022 nedošlo.

4. Návrh žalobcu na prerušenie konania podľa bol súčasťou podania zo dňa 29.10.2019, ktorý navrhol žalobca, aby správny súd pre prípad nestotožnenia sa s jeho názorom o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia položil Súdnemu dvoru Európskej únie podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie nasledujúce prejudiciálne otázky:

- (1) Má sa článok 4 ods. 1 smernice Rady EÚ č. 2011/64/EÚ vykladať tak, že vecne príslušnému orgánu členského štátu umožňuje, aby ustanovil, resp. vo svojej aplikačnej praxi pri posudzovaní vhodnosti a výhradného určenia cigary na fajčenie uplatňoval iné kvantitatívne parametre, než aké vyslovene ustanovuje citované ustanovenie a než aké sa pri rovnakom posudzovaní uplatňujú v iných členských štátoch, a aby na základe takéhoto posúdenia dospel k prípadnej inej klasifikácii posudzovaných tabakových výrobkov, než aká sa uplatňuje v iných členských štátoch?

- (2) V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, má sa článok 4 ods. 1 smernice Rady EÚ č. 2011/64/EÚ vykladať tak, že vecne príslušnému orgánu členského štátu umožňuje, aby nad rámec znenia citovaného ustanovenia rozšíril množinu kvantitatívnych definičných znakov cigary pri posudzovaní jej vhodnosti a výhradnom určení na fajčenie o parameter „hmotnostné zastúpenie častíc tabakovej náplne“ a parameter „úbytok tabakovej náplne“?

- (3) V prípade kladnej odpovede na druhú otázku, má sa článok 4 ods. 1 smernice Rady EÚ č. 2011/64/ EÚ vykladať tak, že na účely posúdenia parametra „hmotnostné zastúpenie častíc tabakovej náplne“ umožňuje vecne príslušnému orgánu členského štátu ustanoviť referenčnú vzorku cigár v porovnateľnej cenovej hladine na trhu daného členského štátu a na účely posúdenia parametra „úbytok tabakovej náplne“ použiť mechanický test, spočívajúci v strojovom otrepávaní cigary po dobu tridsiatich minút a v intervale 150 mot/min.?

5. Relevantnosť navrhovaných prejudiciálnych otázok podporil žalobca úvahou, podľa ktorej v administratívnom konaní nebola vôbec preukázaná zákonitosť toho, že nesúlad hodnoty parametra „hmotnostné zastúpenie častíc tabakovej náplne“ s hodnotami charakteristickými pre skupinu referenčných vzoriek cigár porovnateľnej cenovej úrovne je vždy prejavom takých vlastností cigary, ktoré spôsobujú pri fajčení natoľko negatívne zmyslové zážitky (vnemy), že ich akceptovanie zo strany spotrebiteľa nemožno rozumne očakávať. Uvedené rovnako platí aj pre parameter „úbytok tabakovej náplne“ získaný mechanickým otrepávaním cigary. V administratívnom konaní nebolo podľa žalobcu preukázané, že vyššie uvedené kvantitatívne parametre a ich hodnoty, ktoré si CL FR SR samo zvolilo, sú vhodným kritériom na hodnotenie toho, či cigara spĺňa spotrebiteľské očakávania.

6. Žalobca uviedol, že účelom prvej navrhovanej prejudiciálnej otázky je zistiť, či čl. 4 ods. 1 smernice Rady EÚ č. 2011/64/EÚ v spojení so zásadou voľného pohybu tovarov a s pravidlami ochrany hospodárskej súťaže, na ktoré výslovne odkazujú aj príslušné recitály smernice a súvisiaca judikatúra Súdneho dvora, umožňuje vnútroštátnym orgánom podrobiť identifikáciu tabakového výrobku ako cigary iným kvantitatívnym parametrom, než aké výslovne ustanovuje predmetný článok smernice a než akým identifikácia tabakových výrobkov ako cigár podlieha v iných členských štátoch. Ustanovenie čl. 4 ods. 1 smernice podrobne upravuje kvantifikovateľné definičné znaky, na základe ktorých je možné tabakový výrobok klasifikovať ako cigaru, pričom zároveň ako jeden z parametrov ustanovuje aj vhodnosť a výhradné určenie cigary na fajčenie, a to vzhľadom na jej vlastnosti a bežné spotrebiteľské

očakávania. Nejednotné uplatňovanie parametrov vhodnosti a výhradného určenia cigary na fajčenie vnútroštátnymi orgánmi rôznych členských štátov je z povahy veci spôsobilé viesť k situácii, v ktorej sú totožné tabakové výrobky, uvedené na vnútornom trhu Európskej únie, v členských štátoch na účely spotrebnej dane klasifikované rôznym spôsobom. Takáto situácia znamená bezprostredný zásah do zásady voľného pohybu tovarov a do hospodárskej súťaže na vnútornom trhu EÚ, a priamo ohrozuje, resp. dokonca znemožňuje napĺňanie cieľov smernice. Účelom tejto otázky je teda získať od Súdneho dvora odpoveď, či vnútroštátne orgány môžu nad rámec výslovne upravených, a teda jednotne uplatňovaných kvantitatívnych definičných znakov cigary podľa čl. 4 ods. 1 smernice, podrobiť klasifikáciu cigár svojim vlastným parametrom. V prípade, ak Súdny dvor EÚ kladnou odpoveďou na prvú otázku umožní orgánom členských štátov uplatnenie ich vlastných kritérií pri posudzovaní vhodnosti a výhradného určenia cigary na fajčenie, pre rozhodnutie súdu Slovenskej republiky v predmetnej veci je nevyhnutná odpoveď Súdneho dvora EÚ na otázku, či takýmito kritériami môžu byť práve parametre „hmotnostné zastúpenie častíc tabakových náplní cigary“ a „úbytok tabakovej náplne“. V prípade, ak Súdny dvor EÚ kladnou odpoveďou na druhú otázku umožní orgánom členských štátov posudzovať pri klasifikácii tabakového výrobku ako cigary aj predmetné dve kritériá (hmotnostné zastúpenie častíc a úbytok tabakovej náplne), pre rozhodnutie konajúceho súdu v danej veci je nevyhnutná odpoveď Súdneho dvora EÚ na tretiu otázku, t. j. otázku, či tieto dve kritériá môžu orgány členského štátu overiť práve metódami porovnania s tzv. referenčnou vzorkou a mechanickým testom strojového otrepávania cigary v príslušnom intervale a po príslušnú dobu.

7. K návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa sa písomne vyjadril žalovaný podaním zo dňa 26.11.2019. Nakoľko dôvody, pre ktoré žalobca navrhol prerušiť konanie, sú podľa žalovaného totožné s jeho námietkami uplatnenými v administratívnom konaní, ku ktorým sa správne orgány podrobne vyjadrovali v odôvodneniach svojich rozhodnutí, odkázal žalovaný na písomné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia správcu dane, pričom správne orgány uviedli dôvody použitia postupov a metód CL FR SR pri vykonávaní odborných expertíz, ktoré boli zamerané na posúdenie, či tabakové výrobky dovezené žalobcom v zdaňovacom období október 2014 možno považovať za cigary v zmysle Taktiež bolo v týchto rozhodnutiach objasnené, prečo CL FR SR pristúpilo k stanoveniu parametrov „hmotnostné zastúpenie častíc tabakovej náplne“ a „úbytok tabakovej náplne“ a bola zodpovedaná aj otázka oprávnenosti CL FR SR k takémuto postupu.

8. Podľa článku 4 ods. 1 Smernice Rady 2011/64/EÚ z 21. júna 2011 o štruktúre a sadzbách spotrebnej dane z tabakových výrobkov na účely tejto smernice sa za cigary alebo cigarky, pokiaľ sú na základe svojich vlastností a bežných spotrebiteľských očakávaní ako také vhodné a výhradne určené na fajčenie, považujú: a) tabakové povrazce s krycím listom z prírodného tabaku; b) tabakové povrazce s náplňou, ktorú tvorí zmes z kúskov tabaku, nie však vlákna získané rezaním, a s krycím listom bežnej cigarovej farby z rekonštituovaného tabaku, ktorý pokrýva celý výrobok vrátane prípadného filtra, ale v prípade cigár so špičkou nie špičku, ak ich kusová hmotnosť bez filtra a bez špičky je najmenej 2,3 g a najviac 10 g a ich obvod okolo najmenej jednej tretiny dĺžky je 34 mm a viac.

9. Podľa na účely tohto zákona sa rozumie

a) cigaretou tabakový povrazec, ktorý 1. je bez ďalších úprav určený na fajčenie a nie je cigarou alebo cigarkou podľa písmena b), 2. sa jednoduchým, nie priemyselným spôsobom vsúva do dutiniek z cigaretového papiera, 3. sa jednoduchým, nie priemyselným spôsobom obalí cigaretovým papierom,

b) cigarou alebo cigarkou tabakový povrazec, ktorý bez ďalších úprav možno fajčiť ako cigaru alebo cigarku a na základe jeho vlastností a očakávaní spotrebiteľa cigár alebo cigariek je určený výlučne na fajčenie ako cigara alebo cigarka, a ktorý je 1. s krycím listom výlučne z prírodného tabaku, 2. s náplňou, ktorú tvorí zmes z kúskov tabaku, nie však vlákna získané rezaním, s krycím listom bežnej cigarovej farby z rekonštituovaného tabaku, ktorý pokrýva celý tabakový povrazec, vrátane prípadného filtra, nie však náustok, ak ide o cigaru s náustkom, a ak jednotková hmotnosť tabakového povrazca bez filtra a náustku nie je menej ako 2,3 g a viac ako 10 g a vonkajší obvod tabakového povrazca najmenej v jednej tretine jeho dĺžky nie je menej ako 34 mm,

c) tabakom

1. tabak na fajčenie rezaný alebo inak rozdrobený, zvláknený alebo na pásky zlisovaný, určený alebo vhodný na fajčenie bez ďalšieho priemyselného spracovania, 2. tabakový zvyšok, ktorým je zvyšok z tabakových listov a vedľajšie produkty vzniknuté pri spracovaní tabaku alebo pri výrobe tabakových výrobkov, upravený na drobný predaj a ktorý bez ohľadu na účel použitia je možné fajčiť a ktorý nie je cigaretou podľa písmena a) a cigarou alebo cigarkou podľa písmena b), 3. tabak podľa bodov 1 a 2, na vlastnoručné zhotovenie cigariet, ak obsahuje viac ako 25% hmotnosti tabakových častíc so šírkou rezu užšou ako 1,5 mm.

10. Podľa § 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať predbežný nález o otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie. Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej únie, aby o nej rozhodol. Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie. Ak sa takáto otázka položí v prebiehajúcom konaní pred súdnym orgánom členského štátu v súvislosti s osobou, ktorá je vo väzbe, Súdny dvor Európskej únie koná bezodkladne.

11. Podľa správny súd konanie uznesením preruší, ak podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania správny súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.

12. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v , správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.

13. Podľa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

14. Podľa ak nerozhodol správny súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, môže účastník konania do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Správny súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.

15. Podľa doplnenie urobí správny súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku. Ak správny súd nevyhovie návrhu účastníka konania na doplnenie rozsudku, uznesením návrh zamietne.

16. Správny súd pripomína, že základnou spornou otázkou v konaní vedenom pod sp. zn. je, či neurčitý právny pojem „očakávania spotrebiteľa cigár“ a pojem „vlastnosti cigár“, s ktorými narába právna norma ustanovenia , je možné a súladné so zákonom vyhodnocovať a právne posúdiť so zreteľom na Colným laboratóriom FR SR metodologicky stanovené a následne odmerané parametre „hmotnostného zastúpenia častíc tabakovej náplne“ a „úbytok tabakovej náplne“, alebo či je takéto posúdenie vhodné a súladné so zákonom vykonať inak, napr. vizuálnou skúškou spojenou s následnou skúškou fajčením. Správny súd už v rozsudku zo dňa 22.02.2022 poukázal na rozhodovaciu činnosť iných súdov, ktoré skôr posudzovali podobnú spornú otázku. V tejto súvislosti správny súd dal do pozornosti rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 07.01.2019, kde išlo o dovoz rovnakej značky cigár (S.) od rovnakého subjektu z Poľska (P. Z. J.) inej slovenskej spoločnosti v zdaňovacom období august 2015. Závery uvedeného rozsudku boli potvrdené Najvyšším súdom Slovenskej republiky ako kasačným súdom, ktorý rozsudkom sp. zn. zo dňa 27.01.2021 kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol, pričom okrem iného uviedol nasledovné: „...Aj podľa názoru kasačného súdu, ak teda tabakový výrobok nesplnil očakávanie spotrebiteľa cigár, nemôže byť na účely cigarou, hoci aj kupovaný, prepravovaný a distribuovaný pod označením cigara. Aj kasačný súd súhlasí s názorom správneho súdu a aj orgánov verejnej správy, že pojem očakávania spotrebiteľa bol do implementovaný

za tým účelom, aby sa cigary mohli považovať len také tabakové výrobky, ktoré spĺňajú očakávania spotrebiteľov - fajčiarov cigár, t.j. osôb, ktoré si cigary kupujú, že im ich fajčenie poskytuje zmyslový zážitok, vyplývajúci okrem iného z kvality použitých materiálov (tabaku) a spôsobu výroby cigary. Cieľom legislatívnych úprav bolo zabezpečiť, aby sa pod označením cigara nepredávali a tým aj nezdaňovali tabakové výrobky, ktoré síce formálne znaky cigár spĺňajú, ale nedisponujú potrebnými kvalitatívnymi vlastnosťami, ktoré spotrebitelia cigár ako takých očakávajú a sú vyhľadávané a kupované ako náhrada tabaku alebo cigariet (za účelom ich výroby). Kasačný súd poukazuje na to, že predmetom expertízneho skúmania zo strany správnych orgánov neboli len formálne znaky tabakových výrobkov S. a ich zhoda s formálnymi znakmi cigary v zmysle , na čo poukazuje sťažovateľ, že teda jeho tabakové výrobky spĺňali v zákone stanovené kritériá, ale aj materiálne znaky, konkrétne očakávania spotrebiteľa. Kasačný súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že pojem „očakávania spotrebiteľa“ sú do značnej miery neurčitý právny pojem, preto sa prijalo rozhodnutie za účelom čo najväčšej objektivizácie - vymedzenia toho, čo to je „očakávanie spotrebiteľa“ stanoviť laboratórne postupy. Pracovníci žalovaného za tým účelom nakúpili veľké množstvo a sortiment tabakových výrobkov predávaný pod obchodným označením cigara v rôznych cenových kategóriách, vypracovali laboratórny postup na základe ktorého je možné porovnávať jednotlivé druhy cigár s určitým normatívom - etalónom očakávaní spotrebiteľa. Podľa kasačného súdu správne orgány v odôvodneniach svojich rozhodnutí dostatočne objasnili vzájomnú súvislosť medzi správnymi orgánmi nameranými parametrami a vlastnosťami posudzovaných tabakových výrobkov. Zo skutočností a faktov uvedených v odôvodneniach preskúmavaných rozhodnutí je možné explicitne vyvodiť záver, že existuje príčinná súvislosť medzi parametrami nameranými správnymi orgánmi (hmotnostné zastúpenie častíc tabakovej náplne a úbytok tabakovej náplne) a očakávaniami spotrebiteľa cigár. ...Pod pojmom očakávania spotrebiteľa cigár je potrebné aj podľa kasačného súdu rozumieť to, že tabakový povrazec, ktorý sa v zmysle považuje za cigaru, má všetky charakteristické znaky a vlastnosti dané cigarám. Ani podľa názoru kasačného súdu zo strany žalovaného a ani prvostupňového správneho orgánu nejde resp. nešlo o subjektívny postup zo strany správnych orgánov vzhľadom na všetky uvádzané skutočnosti a fakty v napádaných rozhodnutiach správnych orgánov... ...Z odôvodnenia rozsudku správneho súdu je možné dovodiť vyslovený správny právny názor správneho súdu a teda aj správnych orgánov. Správny orgán prvého stupňa ako následne aj žalovaný dospeli k správnemu záveru, že predložené tabakové výrobky nespĺňajú očakávania spotrebiteľa, pričom konkretizovali aké konkrétne očakávania spotrebiteľa odobraté vzorky tabakových výrobkov nespĺňali a v akom smere boli očakávania spotrebiteľa ovplyvnené nameranými hodnotami hmotnostného zastúpenia častíc tabakovej náplne a nadmerným vypadávaním tabakovej náplne, úbytkom tabakovej náplne, čiže tieto tabakové výrobky nespĺňali charakteristické vlastnosti, ktoré predstavujú očakávania spotrebiteľa pri fajčení.“

17. V rozsudku zo dňa 22.02.2022 správny súd vyslovil, že tabakové výrobky, ktoré žalobca ako oprávnený príjemca v zdaňovacom období október 2014 prijal od dodávateľa z iného členského štátu a deklaroval ako cigary pod obchodným označením S. a Y., nie sú cigary v zmysle definície v znení účinnom v predmetnom zdaňovacom období. Dokazovaním bolo preukázané, že sa jedná o tabak, pretože výrobky síce boli deklarované ako cigary, avšak nespĺňajú zákonnú definíciu uvedenú v príslušnom zákonnom ustanovení. Ako vyplýva aj z popisu legislatívnej histórie diferencovaného zdaňovania tabakových výrobkov poskytnutého žalovaným, aj v zdaňovacom období október 2014 sa cigary zdaňovali osobitnou sadzbou, keď základom dane bol počet kusov cigár a nie ako pri cigaretách, resp. tabaku kilogram. Tvorcovia príslušných právnych noriem či už na úrovni EÚ alebo v rámci Slovenska () brali ohľad na to, že cigara ako určitý symbol exkluzivity, spoločenského postavenia alebo životného štýlu, má aj vyššiu nákupnú cenu a nie je masovo rozšírená v porovnaní napríklad s cigaretami alebo tabakom. v znení účinnom do 31.12.2010 definoval cigary len ako tabakový povrazec vhodný na fajčenie bez ďalších úprav, ktorý bol ďalej špecifikovaný podľa toho, aké mal vlastnosti vyhotovenia (celý z prírodného tabaku, s krycím listom výlučne z prírodného tabaku, s konkrétnou náplňou, atď.). Novelou tohto sa definícia cigary zmenila, a to tak, že cigarou sa rozumie tabakový povrazec, ktorý bez ďalších úprav možno fajčiť ako cigaru a na základe jeho vlastností a očakávaní spotrebiteľa cigár je určený výlučne na fajčenie ako cigara. Podľa dôvodovej správy k účelom tohto zákona bola transpozícia Smernice Rady 2010/12/EÚ. Hlavným cieľom uvedenej smernice a návrhu zákona bolo spresnenie definícií jednotlivých tabakových výrobkov z dôvodu ich jednoznačnejšieho zaradenia a následne spravodlivejšieho zdaňovania spotrebnou daňou z tabakových výrobkov. Potreba precíznejších definícií vznikla v súvislosti s výskytom takých druhov tabakových výrobkov na trhu, ktoré často kvôli nejednoznačnosti vymedzenia obsahu pojmu určitého tabakového výrobku požívali

výhodu nižšej daňovej sadzby. Dôvodová správa ďalej k zmene § 4 ods. 3 písm. b) uvádza, že pod očakávaním spotrebiteľa cigár sa rozumie to, že tabakový povrazec, ktorý sa v zmysle zákona považuje za cigaru, má všetky charakteristické vlastnosti dané cigarám, ako napríklad charakteristický vzhľad, farbu, vôňu a jej intenzitu a pod. V danom prípade sa teda sprísnili znaky cigary a len samotné kritérium, že cigaru je bez ďalších úprav možné fajčiť, nie je postačujúce, ale k tomuto kritériu je potrebné, aby cigara bola určená výlučne na fajčenie ako cigara na základe jej vlastností a očakávaní spotrebiteľa cigár. Zmenu právnej úpravy podnietili početné prípady, keď sa distribuovali tabakové výrobky, ktoré síce spĺňali formálne znaky cigary, ale nejednalo sa o také tabakové výrobky, ktoré by bolo možné považovať za cigary v ponímaní, v akom sú cigary zapísané u spotrebiteľov cigár a vo všeobecnom povedomí, a to vzhľadom na ich kvalitu, použitý tabak a spôsob výroby, ktoré nedosahovali kvalitu cigár. Tieto sa používali na to, aby nahrádzali cigarety, ktoré sa z nich následne ručne alebo prostredníctvom zariadení na výrobu cigariet vyrábali. Možno teda uzavrieť, že to, čo viedlo správne orgány k voľbe vyššie podrobne popísanej metodológie, bola spoločenská prax, ktorej hmatateľným poznatkom bolo rozširovanie prípadov zneužívania daňového zvýhodnenia cigár, keď pod pláštikom obchodu s týmto exkluzívnym tabakovým tovarom sa realizoval dovoz výrazne menej kvalitných tabakových výrobkov, ktoré s kategóriou cigara spájal iba názov a vonkajšie vizuálne merateľné znaky, avšak nie kvalitatívne vlastnosti.

18. Správny súd znovu pripomína, že pri cigarách sa rozlišujú merateľné a nemerateľné vlastnosti. Medzi nemerateľné vlastnosti patria také, ktoré je možné určiť na základe senzorického posúdenia vykonávaného za pomoci ľudských zmyslov. Do tejto skupiny patria napríklad vôňa, chuť, farba krycieho listu, celistvosť krycieho listu, tvar, atď. Vzhľadom na to, že tieto vlastnosti sú čisto subjektívne, nemôžu byť považované za kľúčové parametre pri posudzovaní predmetu dane. Tým, že sú posudzované pomocou ľudských zmyslov, môžu byť ľahko ovplyvniteľné rôznymi pridanými látkami, ktoré sú schopné pozmeniť farbu, chuť alebo vôňu posudzovaného predmetu. Z tohto dôvodu takéto posudzovanie je len čiastkové. Čo sa týka merateľných vlastností cigár, tieto sú posudzované čisto analytickými metódami. CL FR SR tieto vlastnosti posudzuje na základe charakteristických vlastností tohto typu tabakového výrobku, ktorými sú najmä úbytok tabakovej náplne a hmotnostné zastúpenie častíc tabakovej náplne vo vzorke. V danom prípade CL FR SR senzorické posúdenie predmetného tabakového výrobku vykonalo iba na stotožnenie posudzovanej vzorky, ale základnými kritériami boli práve merateľné parametre na základe analytických postupov. Vo vzorkách odobratých žalobcovi v zdaňovacom období október 2014 potom z výsledku analytickej činnosti CL FR SR jednoznačne vyplýva, že tieto merateľné vlastnosti nespĺňala žiadna zo vzoriek, a to ani v jednom zo skúmaných parametrov „nadmerného vypadávania tabakovej náplne“ a „hmotnostného zastúpenia častíc tabakovej“.

19. Podľa názoru správneho súdu ustanovenie článku 4 ods. 1 Smernice Rady 2011/64/EÚ z 21. júna 2011 o štruktúre a sadzbách spotrebnej dane z tabakových výrobkov bolo do právneho poriadku Slovenskej republiky transponované v súlade s účelom tejto smernice a má svoje vyjadrenie v ustanovení Vychádzajúc z textu uvedenej právnej normy dospel správny súd k názoru, že ani v administratívnom konaní ani v konaní pred správnym súdom sa nepreukázala potreba výkladu práva Európskej únie Súdnym dvorom Európskej únie. Okrem toho správny súd vzal do úvahy aj procesné štádium, v rámci ktorého sa položenie prejudiciálnych otázok navrhuje, a to, že v rámci systému správneho súdnictva v Slovenskej republike nie je v tomto prípade súdom poslednej inštancie, z čoho preň vyplýva nie obligatórnosť, ale len fakultatívnosť iniciovania prejudiciálneho konania. Správny súd zastáva názor, že správne orgány v odôvodneniach svojich rozhodnutí dostatočne objasnili vzájomnú súvislosť medzi správnymi orgánmi zvolenými a nameranými parametrami na strane jednej a vlastnosťami posudzovaných tabakových výrobkov na strane druhej. Zo skutočností a faktov uvedených v odôvodneniach preskúmavaných rozhodnutí je možné vyvodiť logický a vnútorne neprotirečivý záver, že existuje príčinná súvislosť medzi parametrami nameranými správnymi orgánmi (hmotnostné zastúpenie častíc tabakovej náplne a úbytok tabakovej náplne) a očakávaniami spotrebiteľa cigár. Keďže s týmto záverom sa v inej veci už stotožnil aj kasačný súd (viď rozsudok sp. zn. zo dňa 27.01.2021), ktorý metodológiu zvolenú Colným laboratóriom FR SR nevnímal ako rozpornú s aktuálnou právnou úpravou, ale ju považoval za takú, ktorá z právnej úpravy vychádza, bolo by položenie prejudiciálnych otázok navrhovaných žalobcom zbytočné, pričom by súčasne vyslovovaným výrokom o prerušení konania išlo o postup, ktorý vzhľadom na prax Súdneho dvora Európskej únie a počet ním vybavovaných vecí, by súdne konanie o správnej žalobe predĺžil o niekoľko rokov. S poukazom na uvedené správny súd verejne vyhláseným dopĺňacím rozsudkom dňa

22.03.2022 doplnil výrok rozsudku č.k. zo dňa 22.02.2022, a to rozhodnutím o návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa tak, že ho ako nedôvodný zamietol.

20. O trovách konania správny súd rozhodol v pôvodnom rozsudku zo dňa 22.02.2022.

21. Rozhodnutie senátu správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto dopĺňaciemu rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa , t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.