Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11CoCsp-8-2024.pdf
PDF · 112.73 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoCsp/8/2024
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudkýň JUDr. Jarmily Čabaiovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej vo veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátskou kanceláriou Remedium legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Prievozská 2, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. E. XXX, F., o zaplatenie 311,99 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 15. novembra 2023 č. k. 60Csp/64/2023-108 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Mestský súd Košice (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zo dňa 15.11.2023 č.k. 60Csp/64/2023 -108 zamietol žalobu (výrok I.), ktorou žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 311,99 € s príslušenstvom s tvrdením, že spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. (ďalej len „poskytovateľ úveru“) uzavrela so žalovaným dňa 11.2.2005 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bol záväzok poskytovateľa úveru poskytnúť žalovanému spotrebiteľský úver a úverovú kartu a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami, pričom potom, ako dňa 30.6.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu poskytovateľa úveru so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, ktorá sa stala jeho univerzálnym právnym nástupcom, tento listom zo dňa 1.10.2020 úverovú zmluvu vypovedal z dôvodu, že žalovaný porušil svoje povinnosti podľa zmluvy s tým, že pohľadávka ku dňu výpovede činila sumu 1.860,44 €, pozostávajúcu z istiny 1.702,96 €, z riadneho úroku vo výške 157,48 €, a následne dňa 21.6.2023 postúpil túto pohľadávku na žalobcu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok. Žalobou uplatnený peňažný nárok v sume 311,99 € pozostáva z neuhradenej istiny úveru 154,51 €, riadneho úroku vo výške 157,48 €, riadnych úrokov vo výške 2,19 % mesačne a úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne zo súm špecifikovaných v žalobe.
2. Výrokom II. rozsudku súd rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá na ich náhradu právo.
3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že poskytovateľ úveru dňa 11.2.2005 uzavrel so žalovaným tri zmluvy - zmluvu o spotrebiteľskom úvere, zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poistení, ktoré sú zachytené na jednom tlačive a oddelené v dvoch častiach. Predmetom zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedenej v časti 1 bolo poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru právnym predchodcom žalobcu vo výške 3000,- Sk, t.j. 99,58 €, ktorú sumu sa žalovaný zaviazal vrátiť v 12 mesačných splátkach po 10,12 € s tým, že súčet mesačných splátok činil 3.660,-Sk (121,48 €), splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň 15.3.2005 a splatnosť ďalších splátok na 15. deň v mesiaci. V zmluve bola uvedená RPMN vo výške 22 % a cena úveru 660,-Sk (21,90 €). Ďalej súd vychádzal zo zistenia, že v časti 2 bola uzatvorená zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru dlžníkovi do výšky schváleného úverového rámca, ktorého výška bola stanovená na 20.000,-Sk (663,87 €), bola určená mesačná úroková sadzba vo výške 2,19 %, RPMN
15,55 % a mesačný poplatok za správu revolvingového úveru platný ku dňu podpisu žiadosti vo výške 45,-Sk (1,49 €). Výška mesačnej splátky bola určená na minimálne 5 % z poskytnutého úverového rámca so splatnosťou prvej mesačnej splátky k 10.-temu dňu v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené prvé čerpanie revolvingového úveru.
4. Ďalej súd konštatoval, že dátum zosplatnenia pohľadávky bol ku dňu 30.11.2020, že žalovaný mal do dňa zosplatnenia dlh na istine 1.702,96 €, na riadnom úroku 157,48 € (spolu 1.860,44 €), po zosplatnení žalovaný uhradil sumu 1.637,80 € a právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného, aby uhradil svoj dlh vo výške 1.860,44 €, ktorú výzvu žalovaný prevzal dňa 12.10.2020.
5. Vec súd právne posúdil podľa čl. 3 ods. 2, čl. 5, § 132 ods. 2, § 215 ods. 1 a 2, § 149, § 150, § 153 ods. 1 a § 154 CSP, § 2 písm. a), § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z.z.“), § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 9, § 54a, § 100 ods. 1, § 101, § 103 a § 565 Občianskeho zákonníka.
6. Súd prvej inštancie najprv ex offo skúmal, či právo veriteľa z posudzovanej spotrebiteľskej zmluvy nie je premlčané. Zo zistenia, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať úver riadne a včas, že právny predchodca žalobcu dal žalovanému výpoveď zo zmluvy dňa 1.10.2020 a úver predčasne zosplatnil dňa 30.11.2020, čo súdu vyplynulo z Prílohy k zmluve o postúpení predloženej žalobcom, poukazom na znenie § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie vyvodil, že ak právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru dňa 30.11.2020, muselo to byť pre splátku splatnú pred 1.9.2020, premlčacia doba začala plynúť od splatnosti splátky splatnej ku dňu 10.8.2020 (od tohto dátumu) a uplynula dňa 10.8.2023. Zo zistenia, že žaloba bola doručená súdu dňa 25.9.2023 (správne malo byť 22.9.2023, pozn. odvolacieho súdu), súd uzavrel, že bola podaná po uplynutí premlčacej doby, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nie je možné priznať, a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
7. O nároku na náhradu trov konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Dôvodil, že žalobca nebol v konaní úspešný a úspešnému žalovanému preukázateľné trovy konania v spore nevznikli.
8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. b), f) a h) CSP. Navrhol podľa § 388 CSP zmeniť rozsudok, žalobe žalobcu vyhovieť a priznať žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu, resp. aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 CSP zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8.1. Žalobca v odvolaní namietol nesprávne právne posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby súdom prvej inštancie. Podľa názoru žalobcu uplatnený nárok nie je možné považovať za premlčaný ani len sčasti a žalobcovi vznikol nárok na úhradu uplatnenej sumy. Zdôraznil, že postup zvolený súdom pri posúdení premlčacej doby nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu, nerešpektuje aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a vedie k absolútnej nerovnováhe v postavení veriteľa a spotrebiteľa. Výklad súdu prvej inštancie je podľa názoru žalobcu nesprávny aj z dôvodu, že veriteľ má pri splnení podmienok podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka možnosť kedykoľvek, za splnenia podmienok, uplatniť oprávnenie úver zosplatniť, a to do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky a právo veriteľovi opätovne vznikne v prípade, ak ani táto splátka nebude spotrebiteľom uhradená. Podčiarkol, že táto právna otázka je vyriešená prijatím judikátu R7/2023, ktorého právna veta znie: „Podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh.“
8.2. Tvrdil, že v danom prípade zosplatnenie nastalo v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka podaním zo dňa 1.1.2020 ku dňu doručenia, t. j. ku dňu 12.10.2020, pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 10.7.2020, a preto s ohľadom na aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej v prípade spotrebiteľských vzťahov plynie premlčacia doba až deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od tejto nesplnenej
splátky (v prejednávanom prípade od 11.10.2020), právny predchodca žalobcu sa na súde mohol po prvý raz domáhať svojho práva prvý deň nasledujúci po uplynutí trojmesačnej doby, ktorá začala plynúť od omeškania žalovaného so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh (splátka splatná dňa 10.7.2020). Premlčacia doba by tak v predmetnom prípade uplynula až dňa 20.11.2023 (11.10.2020 + 3 roky + 41 dní v súlade so zákonom č. 62/2020 Z.z.) a pokiaľ žalobca podal žalobu na súde dňa 22.9.2023, žaloba bola podaná včas. Žalobca odôvodnil prirátanie 41 dní ku premlčacej lehote argumentom, že dňa 14.1.2021 bol schválený zákon č. 9/2021 Z.z. ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s druhou vlnou pandémie ochorenia COVID-19, ktorý s účinnosťou od 19.1.2021 do zákona č. 62/2020 Z.z. zaviedol § 8, podľa ktorého: „Lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú, b) ktoré uplynuli po 31. decembri 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.“ V zmysle citovaného ustanovenia tak premlčacia doba neplynula v období od 19.1.2021 do 28.2.2021, t.j. 41 dní. Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie, že sa aplikáciou zákona č. 62/2020 Z.z. nijakým spôsobom nezaoberal a podporne poukázal aj na ďalšie rozhodnutia Krajského súdu v Prešove a v Košiciach.
9. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril a v odvolacom konaní zostal nečinný.
10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas (§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 až § 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 až § 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 a contrario CSP, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP, z hľadiska žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
11. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
13. Odvolací dôvod § 365 ods. 1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t.j. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého súd zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak, a to z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 a nasl. CSP.
14. K odvolaciemu dôvodu upravenému v § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej súd aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval síce správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval a z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu.
15. Odvolací súd po preskúmaní veci z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu odvolacích námietok žalobcu dospel k záveru, že odvolacie dôvody sú naplnené a rozsudok je potrebné spolu s akcesorickým výrokom o trovách konania zrušiť, nakoľko odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v prvom rade nepodáva základné a zrozumiteľné vysvetlenie skutkových ani právnych dôvodov podstatných pre rozhodnutie, a teda nespĺňa zákonné parametre riadneho a preskúmateľného odôvodnenia súdneho rozhodnutia a je založené na neúplných (a nepreskúmateľných) skutkových a právnych záveroch.
16. Podľa § 191 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
17. V súlade s § 191 CSP je súd povinný vysporiadať sa so všetkým, čo vyšlo v priebehu konania najavo a čo strany sporu tvrdia, ak to má vzťah k prejednávanej veci. Pokiaľ súd túto svoju povinnosť nesplní, a to buď tým, že sa so zistenými skutočnosťami alebo tvrdenými námietkami nezaoberá vôbec, alebo sa s nimi vysporiada nedostatočným spôsobom, má to za následok vadu konania, premietajúcu sa ako zásah do ústavne zaručeného práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a do práva na súdnu ochranu. Rešpektuje sa tak základná funkcia dôkazného konania v civilnom súdnom procese, ktoré obsahuje vykonanie dôkazov, ich hodnotenie a ústi v zistenie skutkového stavu.
18. Ak teda súd založil súdne rozhodnutie na niečom, čo nebolo predložené na diskusiu, resp. čo nebolo predmetom diskusie strán alebo ak pri hodnotení dôkazov niektorý z dôkazov vykonaných v konaní opomenul, resp. sa ním nezaoberal, zaťažil svoje rozhodnutie a konanie mu predchádzajúce vážnou procesnou vadou, zakladajúcou dôvod pre zrušenie rozhodnutia, ktoré pre nedostatok dôvodov nemožno preskúmať. Za takejto situácie odvolací súd nie je ani oprávnený pre účely eventuálnych vlastných skutkových záverov bez ďalšieho hodnotiť vykonané dôkazy.
19. K uvedenej vade došlo i v posudzovanom prípade.
20. Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku plynie, že súd prvej inštancie opísal obsah žaloby a žalobcom predložených listinných dôkazov, odcitoval použité právne normy a mal za preukázané, že dňa 11.2.2005 došlo medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poistení, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver v sume 99,58 € a na úverovej karte úverový rámec 663,87 €. Ďalej súd z údaja uvedeného v Prílohe k Zmluve o postúpení predloženej žalobcom uzavrel, že právny predchodca žalobcu úver dňa 30.11.2020 predčasne zosplatnil a s poukazom na odcitované ustanovenie § 54a Občianskeho zákonníka súd potom skúmal, či právo zo spotrebiteľskej zmluvy nie je premlčané a dospel k záveru, že právo premlčané je, z ktorého dôvodu žalobu zamietol.
21. Nakoľko náležité komplexné posudzovanie všetkých zákonných predpokladov premlčania práva, spojené s riadnym zistením časového vymedzenia plynutia premlčacej doby, účinnosti vznesenia námietky, ako aj ďalších právnych otázok ako prerušenie, spočívanie, neskončenie alebo nezačatie plynutia premlčacej doby, z odôvodnenia rozsudku zistiť nemožno, za tohto stavu odvolací súd vyhodnotil ako nepreskúmateľný, predčasný, a preto nesprávny záver súdu prvej inštancie o premlčaní práva zo spotrebiteľskej zmluvy a jeho právnych následkoch vyplývajúcich zo zákona. Súd prvej inštancie totiž v danom prípade pri určení začiatku doby plynutia premlčacej doby vychádzal (iba) z dátumu zosplatnenia uvedeného (len) ako písomný údaj v Prílohe Zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú uzavreli právny predchodca žalobcu (banka) a žalobca (nebankový subjekt) a bez akýchkoľvek dôkazov ho prevzal za správny a preukázaný, a to napriek tomu, že súd mohol pristúpiť k aplikácii právnej normy až v procesnej situácii, kedy zistil relevantný skutkový stav.
22. Súd pochybil aj v inom ohľade.
23. V rozpore s dlhodobou ustálenou praxou súdov opomenul dôsledne posudzovať aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v danej veci a (o.i) skúmať platnosť postúpenia predmetnej pohľadávky na žalobcu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, hoci bolo nesporné, že nositeľom pohľadávky bola ako právny predchodca žalobcu banka a žalobca je nebankový subjekt.
24. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je pritom imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy ex offo, aj bez návrhu a v každom štádiu konania, a to aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta (por. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6.2010 sp. zn. 2Cdo/205/2009). Nedostatok aktívnej či pasívnej vecnej legitimácie bez ďalšieho vždy vedie k zamietnutiu žaloby. Splnenie podmienky aktívnej legitimácie je preto základným predpokladom úspechu žalobcu v konaní.
25. V súvislosti s posudzovaním otázky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto spore, so zreteľom na zmluvné dojednania v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 260067459994974 zo dňa 11.2.2005 (ďalej aj len „Zmluva“), skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe a ostatné listinné dôkazy predložené žalobcom na preukázanie žalobou uplatneného peňažného nároku, nie je doposiaľ zrejmé, či pohľadávka vyplývajúca zo Zmluvy, bola predmetom postúpenia z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu. Súd prvej inštancie v tomto smere nechal úplne bez povšimnutia, že podľa Zmluvy poskytovateľ úveru poskytol žalovanému úver vo výške 3.000,-Sk (99,58 €), resp. úverový rámec vo výške 20.000,-Sk (663,88 €), avšak z Prílohy k Zmluve o postúpení pohľadávok uzavretej medzi žalobcom a BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, vyplýva č. zákazníka (resp. úverového prípadu) 42619649539100 a výška úveru v sume 7.094,98 €. V Prílohe k Zmluve o postúpení pohľadávok nie je dostatočne stotožnený žalovaný ani uvedením čísla, resp. druhu zmluvy, ani výškou poskytnutého úveru, resp. úverového rámca. Okrem toho, ani z prehľadu splátok nie je možné zistiť, s ktorou splátkou/ splátkami bol žalovaný v omeškaní a pre nesplnenie ktorej/ktorých splátok požiadal právny predchodca žalobcu žalovaného o zaplatenie celého dlhu. V spise sa takáto samostatná žiadosť o zaplatenie celej pohľadávky (predčasné zosplatnenie úveru) pre nezaplatenie splátky úveru nenachádza. Žalobca v žalobe tvrdil a ako dôkaz predložil Výpoveď zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 42619649539100 zo dňa 1.10.2020. Z tejto listiny– označenej ako Výpoveď zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 42619649539100 zo dňa 1.10.2020, ktorú žalobca považuje za zosplatnenie (viď odvolanie) vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 1.860,44 €, čo predstavuje odlišnú sumu ako je uvedená v Zmluve. Tieto skutočnosti súd prvej inštancie v rozpore s § 191 CSP nijako neposudzoval, a to ani jednotlivo a ani v ich vzájomnej súvislosti a so starostlivým prihliadnutím na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
26. S poukazom na uvedené zastáva odvolací súd názor, že súd prvej inštancie vo veci predčasne rozhodol, nakoľko nezameral dokazovanie na zistenie skutočností relevantných pre toto konanie, konkrétne na posúdenie, či žalovaná pohľadávka bola predmetom riadneho postúpenia na žalobcu a posúdenie platnosti postúpenia pohľadávky právneho predchodcu žalobcu na žalobcu. Z vykonaných dôkazov potom súd dospel k neúplným, a preto nesprávnym (a nepreskúmateľným) skutkovým a právnym záverom (i ohľadne zosplatnenia úveru a premlčania nároku). Odôvodnenie napadnutého rozsudku nespĺňa parametre riadneho odôvodnenia, nakoľko úplne absentuje vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu prvej inštancie.
27. Vzhľadom na povahu vytknutej vady konania pred súdom prvej inštancie sa odvolací súd už ďalej nemohol zaoberať samotnou podstatou veci, keďže odvolací súd nemá podklad pre posúdenie vecnej správnosti záveru súdu prvej inštancie.
28. Práve z tohto dôvodu, vzhľadom na povahu a rozsah jeho procesných dôsledkov, ktoré nebolo možné efektívne napraviť v odvolacom konaní, došlo tým k naplneniu dôvodu, pre ktorý odvolaciemu súdu z pohľadu § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP neostávalo iné ako rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej, a tiež v závislom výroku o trovách konania (§ 396 ods. 3 CSP) zrušiť a vec v zmysle § 391 ods. 1 CSP vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a nové rozhodnutie.
29. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie odstrániť vytknuté nedostatky doterajšieho postupu a rozhodovania a predovšetkým si zabezpečiť pre svoje skutkové a právne závery a posúdenie dôvodnosti uplatneného peňažného nároku dostatočný skutkový podklad. Pri opätovnom posúdení nároku žalobcu bude úlohou súdu v prvom rade dôsledne sa zaoberať otázkou vecnej aktívnej legitimácie žalobcu a posúdiť, či boli alebo neboli splnené podmienky pre platné postúpenie pohľadávky. Vyvodiť pritom zodpovedajúce skutkové zistenia z už vykonaných dôkazov, eventuálne súd umožniť stranám uplatniť i ďalšie prostriedky procesného útoku a procesnej obrany a doplniť dokazovanie, či už dôkazmi ktoré strany navrhli alebo ešte navrhnú v nastávajúcom priebehu konania, alebo dôkazmi ktoré sú pre rozhodnutie vo veci nevyhnutné a ich vykonanie je možné aj bez iniciatívy spotrebiteľa s použitím § 295 CSP. V tomto postupe sa súd najmä náležite vysporiada s listinnými dôkazmi, ktoré strany sporu (žalobca) v priebehu konania už predložili a ktoré sú pre rozhodnutie vo veci nevyhnutné. Preskúma, či pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy bola predmetom Zmluvy o postúpení aj s ohľadom na rozdiely medzi skutkovými tvrdeniami žalobcu v žalobe a listinnými dôkazmi predloženými žalobcom. Ak súd dospeje k záveru, že uplatnená peňažná pohľadávka bola predmetom Zmluvy o postúpení, súd posúdi, či boli splnené podmienky pre platné postúpenie pohľadávky na žalobcu. Zohľadní pritom ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách, nakoľko právnym predchodcom žalobcu bola banka a žalobca je nebankový subjekt, t.j. že musí ísť o postúpenie písomnou zmluvou, postúpená môže byť iba tá časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu a ktorá je splatná a podmienkou postúpenia je aj omeškanie dlžníka nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní so splnením čo len časti peňažného záväzku voči banke, a to napriek písomnej výzve banky. V prípade nesplnenia stanovených podmienok je Zmluva o postúpení pohľadávok v rozpore so zákonom o bankách, a teda považovaná za neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.4.2018 sp. zn. 1Cdo/147/2017, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.3.2018 sp. zn. 7Cdo/26/2017, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.11.2019 sp. zn. 1Obdo/92/2018 etc).
30. V prípade, ak súd prvej inštancie dospeje k záveru, že pohľadávka bola platne postúpená na žalobcu a žalobca je v spore aktívne vecne legitimovaný, súd pristúpi k posudzovaniu otázky zosplatnenia úveru (účinnosti), a to ja vo väzbe na označenie písomného jednostranného úkonu – Výpoveď zo zmluvy a tvrdenia žalobcu v žalobe v tomto smere. Pokiaľ súd prvej inštancie dospeje k záveru, že došlo k účinnému zosplatneniu úveru (ktorým jednostranným právnym úkonom a úveru z ktorej zmluvy), súčasne presne uvedie splátku/splátky úveru, s ktorou/ktorými bol žalovaný v omeškaní a od ktorej zročnosti odvádza dátum zosplatnenia celej pohľadávky z úverovej zmluvy (a z ktorej) a z ktorých listinných dôkazov tento svoj záver súd vyvodil a ako k tomuto svojmu záveru dospel. Na tomto mieste odvolací súd dáva do pozornosti, že súd prvej inštancie uvádza iný dátum v rozsudku (10.8.2020
- čl. 115 spisu), a iný dátum uvádza žalobca v odvolaní (10.7.2020 - čl. 122 spisu). Súd náležite preskúma aj splnenie všetkých ostatných podmienok účinného zosplatnenia dlhu. Následne súd posúdi znovu otázku premlčania, pričom neopomenie reagovať aj na námietky žalobcu uvedené v podanom odvolaní. Otázku premlčania zosplatnenej úverovej pohľadávky žalobcu súd právne posúdi v súlade s relevantnými hmotnoprávnymi normami, rešpektujúc závery ustálenej rozhodovacej praxe (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Cdo/268/2020 zo dňa 29.11.2022, 5Cdo/224/2021 zo dňa 30.11.2022, 4Cdo/132/2021 zo dňa 15.12.2022 etc.). V prípade, ak súd po vykonanom dokazovaní dospeje k záveru o splnení predpokladov pre platné postúpenie pohľadávky, o splnení podmienok pre platné postúpenie pohľadávky a nepremlčaní uplatneného peňažného nároku, bude úlohou súdu podrobiť spotrebiteľskú úverovú zmluvu súdnemu prieskumu (aj) z pohľadu obsahových náležitostí vyžadovaných zákonom, vrátane otázky splnenia povinnosti veriteľa skúmať bonitu spotrebiteľa. Nové rozhodnutie súd náležíte odôvodní tak, aby sa dôsledne a presvedčivo vysporiadal so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní a argumentmi sporových strán, vrátane všetkých relevantných námietok odvolateľa, ktoré boli prednesené v tomto odvolacom konaní, a to tak, aby odôvodnenie nielen formálne spĺňalo náležitosti požadované § 220 ods. 2 CSP, ale aby i materiálne zodpovedalo kritériám spravodlivého odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
31. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie zároveň o nároku strán na náhradu trov konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).