Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/102/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu K2M, s.r.o., A. Hlinku 445/33, Prievidza 971 01, IČO: 47 417 579, práv. zast. Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s. r. o., Ďumbierska 3F, 83101 Bratislava, IČO: 36 836 460, proti žalovanému Money Service SK, s.r.o., Račianska 66, 831 02 Bratislava, IČO: 47 195 681, o zaplatenie 1.000,- EUR s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe o zaplatenie 8.130,- EUR, a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. -184 zo dňa 18.3.2019 jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave odvolanie proti výroku rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. -184 zo dňa 18.3.2019, ktorým súd prvej inštancie návrh na prerušenie konania zamietol, o d m i e t a .

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. -184 zo dňa 18.3.2019, v napadnutom zaväzujúcom výroku a vo výroku, ktorým vzájomnú žalobu žalovaného zamietol, potvrdzuje a výrok o nároku na náhradu trov konania zrušuje a v tejto časti vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom návrh na prerušenie konania zamietol, druhým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.000,- EUR spolu s 9,00 % p.a. úrokom z omeškania od 23.7.2016 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne zo sumy 1.000,- EUR od 23.7.2016 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatneným pohľadávky 40,- EUR, tretím výrokom vzájomnú žalobu žalovaného zamietol a štvrtým výrokom priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 9.9.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 1.000,-EUR titulom nárokov za poskytnuté plnenie zo Zmluvy o poskytnutí služieb č. 1/2016, zo dňa 4.4.2016. Za poskytnuté služby žalobca vystavil žalovanému fa. č. 20160009 dňa 8.7.2016 v sume 1.000,- EUR za mesiac jún 2016. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a uplatnil si vzájomnú žalobu titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 8.130,- EUR s prísl. z dôvodu, že medzi stranami sporu boli uzatvorené Zmluva o poskytnutí služieb dňa 20.10.2015 a Zmluva o poskytnutí služieb č. 1/2016. Žalobca služby riadne neplnil, fakturoval plnenie vo výške, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, obvyklou odmenou za porovnateľné služby v obchodnom styku, ktoré sa pohybujú približne na úrovni 150,- EUR za mesiac. Vzájomná žaloba predstavuje rozdiel medzi účtovanou a uhradenou cenou za poskytnuté služby a obvyklou odmenou.

3. Súd prvej inštancie pre posúdenie nároku žalobcu na zaplatenie 1.000,- EUR uviedol, že bolo potrebné primárne posúdiť platnosť Zmluvy o poskytnutí služieb č. 01/2016, ktorú v mene žalobcu podpísal A.. Z. D., na základe generálnej plnej moci. Žalovaný zmluvu považuje za absolútne neplatnú s odkazom na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. -17, ktorý v uznesení vyjadril, že generálne plnomocenstvo udelené právnickou osobou je absolútne neplatný právny úkon pre jeho rozpor s ustanovením . Súd z tohto záveru vychádzal, pričom pre úplnosť považoval za potrebné uviesť, že Najvyšší súd SR v rozhodnutí č.k. , generálnu plnú moc označuje ako jednu z možných druhov plnomocenstva. Rovnako generálnu plnú moc posudzoval v rozhodnutí Najvyšší súd Českej republiky sp. zn. , pričom z intencií uznesenia Ústavného súdu SR pri zmluve č. 1/2016 súd vychádzal. Podľa ustanovenia , U.. Z. D. konal za iného bez plnej moci (generálna plná moc je neplatná), pokiaľ ide o dodatočné schválenie prekročenie oprávnenia zastupovať alebo, ak ide o konanie bez plnomocenstva zákon rozlišuje situáciu, či sa splnomocniteľ dozvedel alebo nedozvedel o prekročení oprávnenia splnomocnencom. Splnomocniteľ A.. C. D. vzhľadom na jej vyjadrenie zo dňa 9.1.2019 nepochybne takýto úkon schválila, keďže z ich strany došlo k plneniu. Medzi stranami sporu vznikol záväzkový vzťah na základe Zmluvy o poskytovaní služieb č. 01/2016 zo dňa 4.4.2016, ktorú súd posúdil ako inominátnu zmluvu podľa ustanovenia , . V článku II. bod 2.1. zmluvy zo dňa 4.4.2016 strany určili predmet plnenia tak, že poskytovateľ (žalobca) bude poskytovať a zabezpečovať pre objednávateľa (žalovaného) účtovnícke služby, služby spojené s vedením účtovníctva, vzdelávaciu a poradenskú činnosť v oblasti podnikania, administratívne služby, reklamné a marketingové služby s dohodnutou odmenou uvedenou v článku III. bod 3.1. vo výške 1.000,- EUR za kalendárny mesiac. Zmluvu o poskytovaní služieb zo dňa 20.10.2015 súd identicky posudzoval podľa Obch. zák.

4. Žalovaný si uplatnil vzájomnú žalobu, pričom časť uplatneného nároku predstavoval rozdiel medzi už vykonanou úhradou za vyúčtovanú platbu zo Zmlúv a obvyklou cenou za podobné služby. Strany sporu uzatvorili dve zmluvy s rovnakým predmetom plnenia, pričom sa dohodli na odlišných sumách za rovnaké služby z hľadiska výšky. Žalovaný tvrdil, že takého konanie žalovaného treba vyhodnotiť ako konanie rozporné s dobrými mravmi, ako aj so zásadami poctivého obchodného styku, s prihliadnutím na skutočnosť, že v danom prípade k samotnému dojednaniu neekvivalentného zmluvného protiplnenia pristupujú ďalšie okolnosti - takéto dojednanie bolo výsledkom zneužitia subjektívneho handicapu druhej strany (tlak vyvíjaný vzhľadom na ekonomickú situáciu a osobné problémy p. Ing. O. I.) a zlej vyjednávacej pozície tejto druhej strany na uzavretie zmluvy za podmienok, na ktoré by inak nepristúpil, z ktorého dôvodu výkon práv voči takto znevýhodnenej zmluvnej strane nemôže požívať právnu ochranu v zmysle , resp. ani v zmysle . K rozhodnutiam, na ktoré odkázali strany sporu, súd rovnako dal do pozornosti novšie rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 27.6.2018, ktoré má výpovednú hodnotu s ohľadom na rovnakú právnu úpravu. Pre posúdenie, preto súd vyhodnotil aj okolnosti uzatvorenia Zmluvy zo dňa 20.10.2015, pričom žalovaný tvrdil, že vznikli ako následok konania pôvodného konateľa a spoločníka spoločnosti Money Service SK, s.r.o. pána A.. Z. D.. Súd uzatvorenú zmluvu o poskytnutí služieb zo dňa 4.4.2016 nevyhodnotil ako neplatnú - odporujúcu poctivému obchodnému styku, keďže žalovaný nepreukázal osobitné okolnosti, ktoré predchádzali uzatvoreniu zmluvy. Uvedené nevyplývalo ani zo samotnej výpovede p. I., ktorý sa spoľahol na priateľský vzťah s pánom D. a podpísanie takejto zmluvy odôvodňoval osobnými problémami v rodinnom živote.

5. Žalovaný na pojednávaní dňa 16.1.2019 navrhol konanie prerušiť do ukončenia daňovej kontroly. Vzhľadom na skutočnosť, že súd nemal preukázanú existenciu takého konania, v ktorom by sa riešila otázka, ktorá mohla mať význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní, resp. otázka, ktorú nebol súd oprávnený v tomto konaní riešiť, súd návrh žalovaného na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol. Výsledok daňovej kontroly môže a nemusí preukázať pochybenie žalobcu pri poskytovaní ekonomických služieb. V prípade preukázania porušenia povinnosti riadneho vedenia účtovníctva, a pod. žalobcom, to môže prípadne viesť k nároku na náhradu škody, ktorá nie je predmetom tohto konania. Predmetom tohto konania je nárok na zaplatenie zmluvne dojednanej ceny za poskytnuté služby. Predmetom vzájomnej žaloby je uplatnený rozdiel už zaplatenej ceny s ohľadom na nim tvrdenú primeranú cenu, nie nárok z vadného plnenia. Taktiež súd zamietol návrh žalovaného na doplnenie znaleckého dokazovania, pretože nešlo o odbornú otázku, na ktorú treba odborné znalosti.

6. K výške odplaty, ktorá v tomto prípade nezakladala dôvod neplatnosti zmlúv, súd prvej inštancie dodal, že by mal maximálne rešpektovať vôľu strán, keďže si určitú výšku odplaty dohodli. Súd nevidel ani

dôvod, prečo by sa tento výmenný pomer (poskytnutie plnenia - úhrada ceny) nezachoval, i keď by takáto cena nezodpovedala cene tržnej, obvyklej. Existujú rozličné dôvody, prečo si strany môžu zmluvou dojednať dohodnutý vzájomný vzťah odlišne, odchýliť sa od ceny tržnej, obvyklej. I keby sa nejednalo o úmyselnú odchýlku na obidvoch stranách, ale iba o „šikovnosť“ strany, ktorá odplatu určuje, jedná sa prinajmenšom vo vzťahoch obchodných o profesionálov, ktorí by mali byť schopné sami si vyhodnotiť, aká je tržná cena za zmluvné protiplnenie a nemala by im byť dodatočne poskytnutá ochrana. Žalovaný tvrdil, že obvyklá cena je 150,- EUR, pričom vychádzal z e-mailu od Ing. A. S., predpokladala cenu za účtovníctvo 150-200,- EUR bez DPH. Z tejto korešpondencie ani nebolo zrejmé v akom rozsahu sa tieto služby majú poskytovať, išlo len o časť plnenia dohodnutú v zmluve medzi stranami sporu. Preto súd žalobcovi priznal právo na zaplatenie 1.000,- EUR, titulom existencie záväzkového vzťahu za poskytnuté služby mesiac jún 2016, spolu so zákonným úrokom z omeškania, dobu omeškania určil od splatnosti daňového dokladu, ktorú považoval za výzvu na plnenie. Žalobcovi vznikol nárok na zmluvnú pokutu dojednanú v čl. III bod 3.5. zmluvy, zmluvu súd považoval za platnú. Vzájomnú žalobu žalovaného na zaplatenie 8.130,- EUR s príslušenstvom s odkazom na bod 7, 8, 9, 12, 13, 16 rozsudku zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa , a žalobcovi priznal plný úspech vo veci.

7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý namieta právne posúdenie (ne)platnosti Zmluvy o poskytnutí služieb č. 1/2016 súdom prvej inštancie, keď súd prvej inštancie túto zmluvu posúdil ako platný právny úkon, neprihliadajúc na argumenty žalovaného týkajúce sa nedostatku zastúpenia žalobcu pri uzatváraní Zmluvy o poskytnutí služieb č. 1/2016 služieb a podpísania predmetnej zmluvy neoprávnenou osobou, a rozpor zmluvy s ust. v spojení s ust . , s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. . V danom prípade sa jedná výlučne o absolútny nedostatok zastúpenia žalobcu, pričom sa vôbec nejednalo o zastúpenie žalobcu na základe plnomocenstva podľa ust. a nasl. , keďže žiadne plnomocenstvo nebolo pripojené k zmluve o poskytnutí služieb č. 1/2016. Zastúpenie právnickej osoby (konateľa spoločnosti) treťou osobou na základe generálneho plnomocenstva priamo vylučuje Ústavný súd SR. A.. Z. D. nebol štatutárnym orgánom spoločnosti žalobcu, ktorý by bol oprávnený konať za žalobcu, nebol ani pracovníkom alebo členom spoločnosti žalobcu. Generálna plná moc zo dňa 20.1.2016 udelená žalobcom A.. Z. D. a Zmluva o poskytnutí služieb č. 1/2016 (uzavretá a podpísaná A.. Z. D. za žalobcu) sú absolútne neplatné právne úkony. K rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR č.k. , na ktoré poukazuje súd prvej inštancie považuje za nutné uviesť, že toto rozhodnutie je na daný prípad nepoužiteľné, nakoľko sa v ňom posudzuje iba to, či bol riadne a dostatočne špecifikovaný rozsah udeleného plnomocenstva, a nie platnosť generálneho plnomocenstva. V konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že došlo zo strany konateľky spoločnosti žalobcu, A.. D. k dodatočnému schváleniu Zmluvy č. 1/2016. Žalovaný v odvolaní namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu z dôvodu nepreukázania dodatočného schválenia Zmluvy č. 1/2016 a absolútnej neplatnosti generálnej plnej moci. Súd tiež neprihliadol na rozpor s dobrými mravmi i skutočnosť, že zo strany žalobcu nedošlo k riadnemu plneniu podľa Zmluvy č. 1/2016. Žalovaný týmto aj namieta, že súd prvej inštancie jednoznačne neprihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, najmä na všetky skutočnosti, dôkazy a právne závery svedčiace v prospech žalovaného, čím porušil zákon a zaťažil konanie pred súdom prvej inštancie procesnými vadami majúcimi za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Postupom, ktorý zvolil súd prvej inštancie, keď súd nezisťoval obvyklú cenu za porovnateľné účtovnícke služby v obdobnom mieste a čase došlo k odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom a k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces. Žalovaný zároveň namieta zamietnutie návrhu na prerušenie konania, ktoré považuje za nesprávne.

8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý v ňom poukazuje na zmätočnosť jeho postupu, ako aj na zmätočnosť navrhovaných dôkazov, kedy tento na jednej strane žaluje bezdôvodné obohatenie titulom neplatnosti zmluvy, na základe ktorej sa malo plniť a na strane druhej svoju žalobu odôvodňuje reklamáciou tovaru, v súvislosti s ktorou navrhuje aj vykonať dôkazy. Žalovaný vo svojom odvolaní tiež poukazuje na skutočnosť, že podľa jeho názoru nebolo v konaní žiadnym spôsobom preukázané, že došlo zo strany konateľky žalobcu k dodatočnému schváleniu Zmluvy. V súvislosti s uvedeným opätovne žalobca poukazuje na skutočnosť, že k dodatočnému schváleniu právneho úkonu dôjsť nemuselo, nakoľko tento bol vykonaný na základe riadne podpísanej plnej moci na konkrétny účel, ktorým bolo uzatvorenie Zmluvy. Žalobca dal do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , podľa ktorého si dodatočné schválenie právneho úkonu nevyžaduje žiadnu konkrétnu formu, z čoho vyplýva, že právny úkon môže byť uznaný tak písomne, ako aj ústne či konkludentne. Z konania je možné vyvodiť, že po podpísaní Zmluvy došlo zo strany žalobcu k bezprostrednému plneniu, na základe čoho je jednoznačne možné ustáliť, že o vôli žalobcu spolupracovať so žalovaným neexistujú žiadne

pochybnosti. V prípade, že by žalobca s podpísaním zmluvy v mene žalobcu nesúhlasil, je zrejmé, že tento by následne na základe Zmluvy ani neplnil, resp. by ani žalovanému nefakturoval vykonané služby. K výpovedi p. I. uviedol, že ten nepreukázal, že by bola obmedzená jeho slobodná vôľa pri podpise Zmluvy. Žalovaný vo svojom odvolaní akýmkoľvek spôsobom nepreukázal, že by zo strany súdu prvej inštancie došlo k porušeniu jeho procesných práv, prípadne že by zo strany súdu došlo k nesprávnej interpretácii právnych predpisov alebo judikatúry súdov. Skutočnosť, že sa žalovaný nestotožňuje s názorom súdu ešte neznamená, že by takýto postup súdu akýmkoľvek spôsobom porušoval jeho práva. Zmluva na základe ktorej žalobcovi vznikol na súde žalovaný nárok bola uzatvorená riadne a platne.

9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa (ďalej len ) prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. , oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 16.3.2022. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku v napadnutej časti nie je možné vyhovieť, pričom vo výroku o náhrade trov konania je potrebné ho zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie.

10. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

11. Podľa , , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

13. Podľa proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

14. Podľa , odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa a , návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

15. Nakoľko napadnutý I. výrok rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania do ukončenia daňovej kontroly, nie je rozhodnutím vo veci samej, pričom predmetné rozhodnutie nie je výslovne uvedené ani v taxatívnom výpočte prípadov v , je nutné konštatovať, že podané odvolanie žalovaného smeruje proti výroku, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Neprípustnosť odvolania znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť rozhodnutie súdu napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Nakoľko odvolanie žalovaného v danom prípade smeruje proti výroku, proti ktorému nie je v zmysle uvedených zákonných ustanovení odvolanie prípustné, odvolací súd toto odvolanie podľa ust. odmietol.

16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého II. a III. výroku rozsudku a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého II. a III. výroku rozsudku, pričom dospel k záveru, že medzi stranami sporu vznikol záväzkový vzťah na základe Zmluvy o poskytovaní služieb č. 1/2016 zo dňa 4.4.2016. V zmluve si strany určili predmet

plnenia a dohodli odmenu vo výške 1.000,- EUR za kalendárny mesiac. Zmluva bola podpísaná Ing. D., ktorý konal bez platnej plnej moci, avšak v konaní bolo jednoznačne preukázané schválenie úkonu konateľkou spoločnosti Mgr. C.N. D., s poukazom na jej vyjadrenie zo dňa 9.1.2019, v ktorom uviedla, že mala vedomosť o všetkých zmluvách a aj ich obsahu, ktoré boli v mene spoločnosti podpisované, či už ňou alebo Mgr. D.. Odvolací súd v tejto veci poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. , podľa ktorého „dôsledkom prekročenia zákonného splnomocnenia podľa § 20 ods. 2 obč. zák. nie je neplatnosť právneho úkonu, pri ktorom zákonný splnomocnenec prekročil rozsah splnomocnenia, ale len to, že ním právnická osoba, pri splnení zákonom ustanovených podmienok, nie je viazaná“, pričom uvedená zmluva netrpí vadou vôle, keďže strany sporu ju podpísali a došlo k jej plneniu. Tvrdenie žalovaného, že právnická osoba nemôže udeliť plnomocenstvo na „uzatváranie obchodných zmlúv“, pretože rozsah právomocí udelených v týchto plnomocenstvách patrí iba konateľom, je nesprávne. Tento názor by ad absurdum mohol viesť k záveru o neprípustnosti akéhokoľvek zastúpenia právnickej osoby na základe plnomocenstva (hoc aj pre jednotlivé úkony) a akceptáciou výkladu prezentovaného odvolacím súdom by sa tak ustanovenia upravujúce zastúpenie v prípade všetkých právnických osôb stali neaplikovateľnými (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

17. K vzájomnej žalobe, ktorú si uplatnil žalovaný, sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie. Strany sporu uzavreli dve zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 20.10.2015 a 4.4.2016, s rovnakým predmetom plnenia, pričom sa dohodli na odlišných sumách za poskytovanie rovnakých služieb. Súd prvej inštancie v súlade s platnými právnymi predpismi neposúdil neskoršiu zmluvu, ako zmluvu odporujúcu dobrým mravom, resp. poctivému obchodnému styku, nakoľko uzatvorenie zmlúv bolo výsledkom vzájomnej dohody a slobodnej vôle. K odvolacej námietke žalovaného o nevykonaní dokazovania ohľadom rozsahu a kvality plnenia zo strany žalobcu, odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie nie je viazaný návrhmi strán na dokazovanie, teda je na jeho úvahe či vykoná všetky dôkazy, ktoré účastníci navrhujú. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré dôkazy budú vykonané, je vždy vecou súdu, nie sporových strán. Ohľadne hodnotenia dôkazov, resp. ich nevykonanie súdom prvej inštancie, odvolací súd poukazuje na princíp voľného hodnotenia dôkazov v konaní pred súdmi v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia vo veci, ktorý umožňuje konajúcemu sudcovi vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k takémuto rozhodnutiu vedú.

18. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zaväzujúcom výroku a vo výroku, ktorým vzájomnú žalobu žalovaného zamietol, ako vecne správny podľa ust. , potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalovaným.

19. K napadnutému výroku o trovách konania odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie sa pri porovnávaní pomeru úspechu strán sporu nezaoberal zamietnutou vzájomnou žalobou žalovaného a pomer úspechu žalobcu v tejto časti konania v napadnutom výroku o nároku na náhradu trov konania nerozhodol. Je preto potrebné vo výroku o nároku na náhradu trov konania presne uviesť v ktorej časti bol žaloby a vzájomnej žaloby bol žalobca úspešný a v akom rozsahu. Odvolací súd preto podľa napadnutý výrok o trovách konania súdu prvej inštancie zrušil a podľa v tejto časti vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

20. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

21. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( , ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).