Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5C-384-2008.pdf
PDF · 110.84 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/384/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky pred samosudcom JUDr. Miroslavom Rudinským v právnej veci žalobcu: J.. D. E., bytom Q., Q. XXX/X, zast. advokátom JUDr. Norbertom Kálmánom, AK so sídlom Sv. Beňadika 30/ B, Nitra, proti žalovanému: Dr. Müller Pharma Slovakia, s.r.o., IČO: 36 545 180 so sídlom Továrenská 5668, Malacky, zast. advokátom JUDr. Petrom Poledníkom, AK Grösslingova 58, Bratislava, o určenie neplatnosti výpovede a určenie, že pracovný pomer naďalej trvá rozhodol
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalobca je p o v i n n ý uhradiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorej výške rozhodne samostatným uznesením súdny úradník.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na súd dňa 11.10.2004 sa žalobca domáhal určenia neplatnosti výpovede a určenia, že pracovný pomer uzavretý medzi ním a žalovaným naďalej trvá. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že na základe spoločenskej zmluvy uzavretej dňa 16. 11. 2001 medzi spoločníkmi D.. T. J. a Z.. J. D. o založení obchodnej spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným s obchodným názvom Dr. Müller Pharma Slovakia, s.r.o., bol menovaný podľa § 17 spoločenskej zmluvy konateľom obchodnej spoločnosti. Súčasne koncom roku 2001 so žalovaným uzatvoril pracovnú zmluvu, na základe ktorej mu vznikol pracovný pomer ako zamestnancovi spoločnosti na dobu neurčitú za podmienok uvedených v pracovnej zmluve. Dňa 29. 09. 2004 bolo vykonané valné zhromaždenie, na ktorom prítomní spoločníci žalovaného, rozhodli o jeho odvolaní z funkcie konateľa spoločnosti. Toho istého dňa mu boli odňaté všetky písomnosti týkajúce sa výkonu jeho funkcie a medzi inými aj jeho pracovná zmluva. Následne dňa 29. 09. 2004 bol vymenovaný nový konateľ spoločnosti D.. T. J. a ten mu doručil výpoveď z pracovného pomeru. Podľa jej textu mu bola daná výpoveď - rozviazanie pracovného pomeru so spoločnosťou Dr. Müller Pharma Slovakia, s.r.o., dohodou. Medzi ním a žalovaným však k dohode o skončení pracovného pomeru nedošlo. Žalobca bol toho názoru, že jemu doručenú písomnosť, skôr treba posudzovať ako výpoveď podľa § 59 ods. 1 písm. b/ Zák. práce. Žalovaný však nepostupoval podľa § 61 ods. 2 a nasl. Zák. práce, podľa ktorého zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zamedziť s iným z dôvodov, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. V písomnosti, ktorá mu bola doručená, však nie je uvedený dôvod výpovede. Z jej textu jednoznačne vyplýva, že ide o jednostranný prejav vôle zamestnávateľa pri použití textácie „dávam výpoveď“. Táto výpoveď však neobsahuje skutok, resp. dôvod výpovede a je preto potrebné predmetnú výpoveď považovať za neplatnú. Vo výpovedi sa vôbec neuvádza výpovedná doba. Ak by malo ísť o okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 Zák. práce, potom predmetný prípis neobsahuje zákonom predpokladané náležitosti pre posúdenie správnosti použitia lehôt podľa § 63 ods. 3 a 4 Zák. práce. Ani takýto právny úkon by nebolo možné považovať za platný. Žalobca napokon uviedol,
že žalovanému oznámil, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával a bol toho názoru, že v dôsledku neplatnosti výpovede jeho pracovný pomer naďalej trvá.
2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že jeho pracovný pomer s ním vznikol koncom roku 2001, kedy s ním uzavrel pracovnú zmluvu na dobu neurčitú. V skutočnosti bol dokument označený ako „pracovná zmluva“ medzi účastníkmi podpísaný dňa 28.2.2002. Z ustanovenia článku 1 potom vyplýva, že ako druh práce bol dohodnutý „konateľ firmy“. Takéto ujednanie podľa žalovaného odporuje Zákonníku práce č. 65/1965 Zb., tak aj Obchodnému zákonníku. Žalovaný ďalej uvádzal, že výkon funkcie konateľa predstavuje výkon činnosti štatutárneho orgánu spoločnosti s ručením obmedzeným. Táto činnosť však nie je a nemôže byť druhom práce, pretože nemôže napĺňať podstatu pracovného pomeru vyjadrenú v ust. § 11 ods. 1 Zák. práce. Z toho vyplýva, že zamestnanec sa pri výkone práce musí riadiť pokynmi zamestnávateľa. Naopak, štatutárny orgán, v konkrétnom prípade konateľ, v súlade s ust. § 13 ods. 1 Obch. zákonníka koná menom a na účet právnickej osoby, v danom prípade spoločnosti s ručením obmedzeným. Akékoľvek obmedzenie konateľského oprávnenia pritom nie je účinné voči tretím osobám a môže vyplývať len zo spoločenskej zmluvy, alebo stanov spoločnosti. Je potom neprípustné, aby konateľ bol nútený konať v rámci pokynov svojho zamestnávateľa, teda spoločnosti, ktorá koná práve jeho prostredníctvom. V konečnom dôsledku by totiž udeľoval pokyny sám sebe. Za neplnenie takýchto pokynov by však neniesol žiadnu zodpovednosť, pretože by konal v súlade s pokynmi zamestnávateľa a takýto stav je neprípustný. Žalovaný poukázal aj na samostatnú úpravu Obchodného zákonníka v časti menovania a odvolávanie konateľa ako štatutárneho orgánu spoločnosti. Z týchto dôvodov je potom zrejmé, že nie je prípustné, aby výkon funkcie konateľa bol vykonávaný v rámci pracovného pomeru ako výkon práce. Vzhľadom k tomu, že iný druh práce pracovná zmluva nezjednáva, nesplňuje náležitosti podľa § 43 ods. 1 písm. a/ Zák. práce a je z tohto dôvodu neplatná. Podľa názoru žalovaného pracovná zmluva je neplatná aj z ďalšieho dôvodu, ktorý spočíva v absencii podpisu zamestnávateľa. Žalovaný bol toho názoru, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného nikdy platne nevznikol a preto sa žalobca nemôže domáhať určenia, že výpoveď z tohto pracovného pomeru je neplatná a že jeho pracovný pomer naďalej trvá. Pracovný pomer medzi účastníkmi nikdy neplatne nevznikol a žalobca nemá preto právny záujem na určení neplatnosti výpovede z takéhoto neexistujúceho pracovného pomeru. Čo sa týka skončenia výkonu funkcie konateľa, je žalovaný presvedčený o tom, že žalobca bol z tejto funkcie platne odvolaný valným zhromaždením žalovaného konaným dňa 29.9.2004. Žalovaný sa napokon domnieval, že z dokumentu, ktorý žalobca obdržal dňa 29.9.2004 vyplýva vôľa oboch účastníkov skončiť pracovný pomer. K tomuto záveru ho vedie jednak podpis žalobcu, ktorý je na predmetnom dokumente vedľa podpisu žalovaného a ďalej okolnosti, ktoré tomuto právnemu úkonu predchádzali, teda konanie valného zhromaždenia žalovaného, ktorého sa žalobca zúčastnil. Podľa názoru žalovaného vzhľadom k tomu, že žalobca vedel o tom, že valné zhromaždenie ho odvolalo z funkcie konateľa, nemôže jeho podpis na dokumente smerujúcom k zániku jeho pracovného pomeru znamenať nič iné, než že vyslovil súhlas so skončením svojho pracovného pomeru dohodou.
3. Prvostupňový súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 13.12.2006 tak, že návrhu žalobcu vyhovel. Určil, že výpoveď daná žalovaným žalobcovi dňa 29.9.2004 doručená toho istého dňa, je neplatná a pracovný pomer uzatvorený medzi účastníkmi naďalej trvá.
4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že návrh v celom rozsahu zamietne. Vytkol prvostupňovému súdu, že tento sa dostatočne nezaoberal otázkou, či pracovný pomer medzi účastníkmi vôbec platne vznikol, alebo nevznikol. Obe pracovné zmluvy, a to zo dňa 28.2.2002 aj zo dňa 1.3.2002, uzavrel na strane žalovaného samotný žalobca a túto skutočnosť je potrebné považovať za dôvod neplatnosti oboch pracovných zmlúv. Žalovaný v dôvodoch svojho odvolania uvádzal aj ďalšie skutočnosti, na základe ktorých považoval prvostupňový rozsudok za nesprávny.
5. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 5.3.2008. sp.zn. 2Co 194/07 prvostupňový rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
6. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania zatiaľ nevyplýva, na základe čoho dospel súd prvého stupňa k záveru, že medzi účastníkmi došlo k vzniku pracovného pomeru a že žalobca skutočne pre žalovaného vykonával práce v pracovnom pomere, keď bol zároveň konateľom spoločnosti. Preto bolo podľa názoru Krajského súdu rozhodnutie súdu prvého stupňa predčasné,
nedostatočne odôvodnené a aj nepreskúmateľné. Krajský súd v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol tiež, že právne predpisy a ani povaha spoločnosti s ručením obmedzeným však nebránia tomu, aby iné činnosti pre obchodnú spoločnosť vykonávali fyzické osoby na základe pracovnoprávnych vzťahov, pokiaľ náplňou pracovného pomeru nie je výkon činnosti štatutárneho orgánu. Ďalej tiež, že skutočnosť, že fyzická osoba je štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným sama o sebe nebráni tomu, aby uzavrela s takouto spoločnosťou pracovný pomer, alebo iný pracovnoprávny vzťah, pokiaľ jeho náplňou nebude výkon činnosti štatutárneho orgánu. Preto uložil súdu prvého stupňa dôsledne zisťovať, či naozaj došlo k vzniku pracovného pomeru medzi účastníkmi, a to na iný druh práce a s inou náplňou práce, ako je výkon činnosti štatutárneho orgánu spoločnosti - konateľa.
7. Prvostupňový súd vo veci opäť rozhodol rozsudkom zo dňa 04.11.2010. Opäť žalobe vyhovel.
8. Aj proti tomuto rozsudku žalovaný podal odvolanie. Opäť poukazoval na to, že pracovný pomer zjednaný medzi účastníkmi na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.03.2002 nemohol platne vzniknúť. Žalovaný pritom poukazoval na skutočnosť, že pracovnú zmluvu uzatvoril na strane žalovaného samotný žalobca, pričom s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu je túto skutočnosť nutné považovať za dôvod neplatnosti tejto pracovnej zmluvy a to s odkazom na ustanovenie § 7 ods. 1 Zák. práce, podľa ktorého pracovnoprávne vzťahy môžu vzniknúť len so súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa. Podľa žalovaného musia byť najmenej dve odlišné osoby, pretože podmienka súhlasu v tomto ustanovení výslovne vylučuje z logiky veci, aby si súhlas udeľoval zamestnávateľ a zamestnanec v jednej osobe. Žalovaný ďalej poukazoval na ustanovenie § 7 ods. 3 Zák. práce účinné od 24.10.2010, kedy so zamestnancom, ktorý je aj štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu dohodne podmienky podľa § 43 ods. 1 v pracovnej zmluve orgán alebo právnická osoba, ktorá ho ako štatutárny orgán ustanovila. V konkrétnom prípade však spoločníci, ktorý ustanovili žalobcu konateľom, nedohodli s ním ako zamestnancom žiadne podstatné náležitosti pracovnej zmluvy. Žalovaný považoval právny úkon, pracovnú zmluvu za neplatnú a uzavretú tiež v rozpore s dobrými mravmi. Keď teda pracovný pomer žalobcu u žalovaného nikdy nevznikol, nemôže sa žalobca s úspechom domáhať určenia, že výpoveď z tohto pracovného pomeru, ktorú obdržal je neplatná a že jeho pracovný pomer naďalej trvá.
9. Krajský súd v Bratislave rozhodol o odvolaní žalovaného rozsudkom vo svojom konaní sp. zn. 5Co/118/2011 zo dňa 24.04.2012. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol. Podstatou rozhodnutia druhostupňového súdu je to, že posúdil právny úkon účastníkov zo dňa 29.04.2004 nazvaný ako výpoveď z pracovného pomeru. Odvolací súd bol toho názoru, že sa jedná o písomnú dohodu zamestnávateľa a zamestnanca, kde nemusel byť uvedený dôvod ukončenia pracovného pomeru, lebo si to žalobca nevymienil, nejednalo sa ani o ukončenie pracovného pomeru z organizačných dôvodov, bol v nej uvedený dátum ukončenia pracovného pomeru, bola datovaná a podpísaná, teda je platná a pracovný pomer žalobcu už netrvá a skončil dňa 29.09.2004.
10. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. c) OSP. Nesúhlasil s názorom odvolacieho súdu, že jeho pracovný pomer u žalovaného skončil dohodou. Trval na tom, že k dohode o skončení pracovného pomeru podľa § 60 ods. 1 Zák. práce nedošlo, čo tvrdil už v podanej žalobe a v ďalšom priebehu konania. Podľa žalobcu pri posudzovaní textu tejto písomnosti by malo skôr ísť o výpoveď podľa § 59 ods. 1 písm. b) Zák. práce a v takom prípade mal žalovaný postupovať podľa § 61 ods. 1 a nasledujúcich Zák. práce.
11. O dovolaní rozhodoval Najvyšší súd SR vo svojom konaní sp. zn. 3Cdo/433/2012. Rozhodol uznesením zo dňa 10.09.2015, tak že zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 24.04.2012 sp. zn. 5Co/118/2012 a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Dovolací súd v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že odvolací súd vo svojom rozhodnutí pristúpil aj k riešeniu ďalšej, dovtedy nenastolenej otázky spôsobu skončenia pracovného pomeru žalobcu u žalovaného dohodou, t. j. písomným právnym úkonom z 29.09.2004 označený ako výpoveď z pracovného pomeru dohodou. Podľa názoru dovolacieho súdu tým však odvolací súd odňal dovolateľovi možnosť realizovať procesné oprávnenie účastníka občianskeho súdneho konania - oprávnenie domáhať sa v konaní o riadnom opravnom prostriedku preskúmania správnosti (novo zaujatého) právneho názoru na inštančne vyššom (opravnom) súde. Žalobca sa tak nemal možnosť vyjadriť k inému právnemu záveru odvolacieho súdu a prípadne predložiť dôkazy, ktoré sa z hľadiska do vtedajších právnych záverov súdu prvého stupňa nejavili významnými, avšak z hľadiska právnych záverov odvolacieho súdu mohli byť rozhodujúce.
12. Krajský súd v Bratislave svojim rozhodnutím, uznesením sp. zn. 5Co/564/2015 zo dňa 28.04.2017 zrušil rozsudok prvostupňového súdu a vec vrátil na ďalšie konanie. Uložil súdu prvej inštancie v ďalšom konaní postupovať v súlade s právnym názorom súdu vyššej inštancie, posúdiť, či právny úkon doručený žalobcovi dňa 29.04.2004 nazvaný ako „výpoveď z pracovného pomeru,“ je dohodou o skončení pracovného pomeru, alebo okamžitým skončením pracovného pomeru a vo veci opäť rozhodnúť. 13. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, ich právnych zástupcov, výsluchom svedkyne J. A., oboznámil sa s notárskou zápisnicou č. N 338/2004, NZ 72689/2004 zo dňa 29.09.2004 spísanou notárkou J.. P.P., výpoveďou z pracovného pomeru zo dňa 29.09.2004, oznámením žalobcu o tom, že naďalej trvá na ďalšom zamestnávaní zo dňa 07.10.2004, výpisom z obchodného registra obchodnej spoločnosti Dr. Müller Pharma Slovakia, s.r.o., IČO: 36 545 180, písomnými vyjadreniami k žalobe, potvrdením ÚPSVaR Nitra zo dňa 27.03.2005, spoločenskou zmluvou o založení žalovaného, potvrdením Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra o registrácii žalobcu v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, s pracovnou zmluvou uzavretou medzi účastníkmi zo dňa 28.02.2002 a 01.03.2002, s rozhodnutiami druhostupňového a Najvyššieho súdu vo veci, s vyčíslením žalovaného o neoprávnenom čerpaní finančných nákladov žalobcom, s výplatnými lístkami žalobcu za mesiace január - august 2004 a s ďalším obsahom spisu.
14. Medzi účastníkmi bola uzavretá pracovná zmluva dňa 28.2.2002 s dohodnutým nástupom do práce 1.3.2002. Ako druh práce bolo dohodnuté „konateľ firmy“. V tejto pracovnej zmluve nie sú dohodnuté ďalšie podmienky. Medzi účastníkmi bola uzavretá aj ďalšia pracovná zmluva dňa 1.3.2002, podľa ktorej bol dohodnutý druh práce, ktorú mal vykonávať žalobca, a to prácu „riaditeľa spoločnosti“. V tomto prípade bol rovnako dohodnutý deň nástupu do práce a to od 1.3.2002. V pracovnej zmluve zo dňa 1.3.2002 sa v bode 6 - ďalšie dohodnuté podmienky, uvádza, že pracovník vykonáva všetky druhy prác pre zabezpečenie plynulého chodu spoločnosti. Obidve tieto pracovné zmluvy podpísal ako zamestnávateľ a aj ako zamestnanec žalobca. Pracovná zmluva zo dňa 1.3.2002 bola uzavretá na dobu neurčitú. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočky Nitra žalobca bol registrovaný v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra u žalovaného ako u zamestnávateľa s dátumom vzniku povinného poistenia zamestnanca 1.3.2002 do 30.9.2004. Obidve tieto pracovné zmluvy boli uzavreté za účinnosti Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. v platnom znení.
15. Podľa § 27 ods. 1, 2 Zák. práce č. 65/1965 Zb. v platnom znení, zamestnanec v pracovnom pomere sa podieľa svojou prácou za mzdu podľa pokynov zamestnávateľa a plnení jeho úloh. Pracovný pomer sa zakladá zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Zákonník práce nepovažuje pracovnú zmluvu, ktorá nie je uzavretá písomne, za neplatnú.
16. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že vykonával všetku činnosť súvisiacu s činnosťou žalovaného ako obchodnej spoločnosti. Bol jediným zástupcom tejto spoločnosti na Slovensku.
17. Konateľ žalovaného vo svojej výpovedi ako účastník konania uviedol, že žalobca vykonával u žalovaného funkciu konateľa, čo aj bolo medzi nimi vzájomne dohodnuté. Jednalo sa o činnosť, ktorá nebola na celodenný pracovný úväzok. Napríklad žalobca nebol poverený a ani nemohol prijímať zamestnancov. Ďalej konateľ žalovaného uviedol, že po čase v účtovníctve firmy zistili, že boli zrealizované žalobcom niektoré výdavky bez súhlasu spoločníkov. Ďalej tvrdil, že spoločníci žalovaného žiadnu funkciu riaditeľa vo firme nevytvorili. K svojim úkonom potreboval súhlas valného zhromaždenia, čo však nemal. Konateľ žalovaného uviedol, že až zo žaloby sa dozvedel, že má byť so žalobcom uzavretá nejaká pracovná zmluva. Pokiaľ vykonával inú funkciu ako konateľa firmy, robil tak proti vôli spoločníkov.
18. Z výpovede svedkyne J. A. súd zistil, že vykonávala na základe dohody pre žalovaného účtovnícke práce a to v období rokov 2002 až september 2004. Dohodu s ňou uzavrel žalobca. S ním aj spolupracovala. Žalobca jej poskytoval doklady, na základe ktorých robila vo firme účtovníctvo. Svedkyňa ďalej uviedla, že žalobca bol vo firme sám. On vedel, kedy príde tovar, čakal vodičov na colnici, zabezpečoval preclenie tovaru. Následne sám tovar vykladal v sklade, triedil ho. Na základe pracovnej zmluvy, ktorú mala k dispozícii, vypočítala žalobcovi mzdu. S tým súviselo aj uhrádzanie všetkých odvodov. Pre daňový úrad pripravovala všetky potrebné doklady, ktoré žalobca odsúhlasoval a podpisoval. Žalobca osobne realizoval potrebné úhrady.
19. Zo spoločenskej zmluvy o založení odporcu súd zistil, že spoločníkom sú dvaja spoločníci, a to R.. T. J. a Z.. J. D..
20. V § 17 spoločenskej zmluvy o založení spoločnosti s ručením obmedzeným, sa uvádza, že konateľom spoločnosť pri svojom vzniku je žalobca ako jediný konateľ. Ďalej má byť konateľ menovaný a odvolávaný rozhodnutím valnej hromady.
21. V § 18 bod 1 spoločenskej zmluvy o založení spoločnosti s ručením obmedzeným, sa uvádza, že konateľ rozhoduje o všetkých otázkach, ktoré nie sú podľa spoločenskej zmluvy, zákona alebo rozhodnutia valnej hromady vyhradené valnej hromade.
22. Podľa § 18 bod 2 spoločenskej zmluvy o založení spoločnosti s ručením obmedzeným, konateľovi prislúchajú menovite rôzne oprávnenia, podľa písm. c) aj vykonávať zamestnávateľské práva a povinnosti.
23. Podľa § 20 spoločenskej zmluvy o založení spoločnosti s ručením obmedzeným, výšku odmeny konateľa a spôsob jej výplaty stanoví valná hromada svojím rozhodnutím.
24. Podľa § 251 ods. 1 Zák. práce č. 311/2001 Z.z. ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 01. 04. 2002, ak nie je ďalej ustanovené inak. Nároky, ktoré z nich vznikli, a právne úkony urobené pred 01. 04. 2002, sa posudzujú podľa doterajších predpisov.
25. Podľa § 11 ods. 1 Zák. práce, zamestnanec je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis aj v obdobných pracovných vzťahoch, vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu podľa jeho pokynov za mzdu alebo za odmenu.
26. Podľa § 59 ods 1. písm. a, b, c, d/ Zák. práce, pracovný pomer možno skončiť dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej lehote.
27. Podľa § 60 ods. 1 Zák. práce, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.
28. Podľa § 60 ods. 2 Zák. práce, dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien.
29. V § 63 Zák. práce, sú presne uvedené dôvody, pre ktoré môže dať zamestnávateľ výpoveď zamestnancovi.
30. V § 68 Zák. práce, sú zasa uvedené dôvody a podmienky okamžitého skončenia pracovného pomeru.
31. Podľa § 133 ods. 1 Obch. zák., štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
32. Podľa § 133 ods. 2 prvá veta Obch. zák., konateľom spoločnosti môže byť len fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony a ktorá nebola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin súvisiaci s podnikaním.
33. Podľa § 133 ods. 3 Obch. zák., obmedziť konateľské oprávnenia môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie. Také obmedzenie je však voči tretím osobám neúčinné.
34. Podľa § 133 ods. 4 Obch. zák., konateľov vymenúva valné zhromaždenie z radov spoločníkov alebo iných fyzických osôb.
35. Žalovaný dal žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru listom zo dňa 29.9.2004, v ktorom uviedol, že žalobcovi je „daná výpoveď - rozviazanie pracovného pomeru dohodou“. Na tomto liste je podpis
konateľa žalovaného a aj podpis žalobcu. Žalobca podal dňa 11.10.2004 na Okresný súd v Nitre žalobu o určenie neplatnosti výpovede, ktorá mu mala byť daná dňa 29.9.2004 žalovaným a listom zo dňa 7.10.2004 mu zároveň oznámil, že trvá naďalej na svojom zamestnaní a oznamuje mu, že podľa jeho názoru pracovný pomeru uzavretý medzi účastníkmi naďalej trvá.
36. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie ja viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
37. Odvolací súd vo svojom rozsudku sp. zn. 5Co/118/2011 zo dňa 24.04.2012 posúdil právny úkon účastníkov zo dňa 29.04.2004 nazvaný ako výpoveď z pracovného pomeru tak, že sa jedná o písomnú dohodu zamestnávateľa a zamestnanca kde nemusel byť uvedený dôvod skončenia pracovného pomeru, lebo si to žalobca nevymienil, nejednalo sa ani o ukončenie pracovného pomeru z organizačných dôvodov, bol v nej uvedený dátum ukončenia pracovného pomeru, bola datovaná a podpísaná a je teda platná a pracovný pomer žalobcu už netrvá a skončil dňa 29.09.2004.
38. Uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu bolo zrušené a následne odvolací súd zrušil rozsudok prvostupňového súdu.
39. Súd preto vo veci ďalej konal.
40. Vo veci súd nariadil termíny pojednávania na 15.03.2018, 21.06.2018 a 11.09.2018 na ktoré sa nedostavil žalobca ani jeho právny zástupca. Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil iba v prípade pojednávania dňa 15.03.2018, svoju neúčasť na ďalších pojednávaniach už neospravedlnil.
41. Podľa § 183 ods. 1 CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.
42. Podľa § 183 ods. 2 CSP, od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje odôvodnenie trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu.
43. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesne obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení proti strany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom proti strany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
44. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
45. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
46. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
47. Súd už vyššie uviedol, že je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý vyslovil, že listinu zo dňa 29.09.2004 nazvanú ako „výpoveď z pracovného pomeru,“ vzhľadom na jej obsah je treba považovať za dohodu o skončení pracovného pomeru a to ku dňu 29.09.2004.
48. Prvostupňový súd vzhľadom na procesnú stránku veci musel konať ďalej. Umožnil žalobcovi argumentovať proti tomuto stanovisku odvolacieho súdu, čo však žalobca ani jeho právny zástupca nevyužili.
49. Súd preto v zhode so záverom druhostupňového súdu a s vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že medzi účastníkmi došlo k ukončeniu pracovného pomeru dohodou a to ku dňa 29.09.2004 a preto bolo potrebné žalobu zamietnuť.
50. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
51. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
52. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobca sa svojou žalobu domáhal určenia neplatnosti výpovede a určenia, že pracovný pomer naďalej trvá. Súd jeho žalobu zamietol. Vzhľadom na to, že žalovaný bol plne úspešný, vzniklo mu právo na náhradu 100% ich účelne vynaložených trov.
53. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).